Začlenenie urovnávania sporov medzi investorom a štátom do obchodných a investičných dohôd začala verejnosť v posledných rokoch čoraz viac kontrolovať a spája sa s ním čoraz viac otázok. Poukázalo sa na viacero problémov prameniacich z urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktoré je založené na zásadách rozhodcovského konania. Medzi tieto problémy patrí chýbajúca alebo obmedzená legitímnosť, konzistentnosť a transparentnosť urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ako aj chýbajúca možnosť preskúmania.

S cieľom odstrániť tieto nedostatky sa Únia od roku 2015 usiluje inštitucionalizovať tento systém urovnávania investičných sporov v obchodných a investičných dohodách EÚ tým, že do nich začleňuje systém investičných súdov. Systém investičných súdov však z dôvodu svojej bilaterálnej povahy nemôže úplne vyriešiť všetky uvedené problémy. Začlenenie systémov investičných súdov do dohôd Únie navyše spôsobuje náklady z hľadiska administratívnej zložitosti a vplyvu na rozpočet.

Iniciatíva týkajúca sa mnohostranného investičného súdu má za cieľ zriadenie rámca na urovnávanie medzinárodných investičných sporov 1 , ktorý bude stály, nezávislý a legitímny, bude vydávať predvídateľné rozhodnutia vďaka konzistentnosti judikatúry, bude umožňovať podať voči rozhodnutiam odvolanie, bude nákladovo efektívny, bude sa vyznačovať viesť transparentnými a efektívnymi konaniami a umožní vstup do konania tretím stranám (vrátane napríklad zainteresovaných environmentálnych alebo pracovných organizácií). Nezávislosť súdu by sa mala zaručiť prísnymi požiadavkami v oblasti etiky a nestrannosti, vymenovaniami bez možnosti obnovenia mandátu, prácou zmierovacích sudcov na plný úväzok a nezávislými mechanizmami vymenovania.

Táto iniciatíva sa bude týkať len procedurálnych otázok. Záležitosti týkajúce sa napríklad uplatniteľného práva alebo noriem výkladu vrátane zabezpečenia konzistentnosti s ostatnými medzinárodnými záväzkami (vyplývajúcimi napríklad z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a OSN) budú predmetom príslušných investičných dohôd, ktoré bude uplatňovať mnohostranný investičný súd.

Touto iniciatívou sa má zosúladiť politika Únie v oblasti riešenia investičných sporov s politikou Únie v iných oblastiach medzinárodnej správy vecí verejných a urovnávania medzinárodných sporov v prospech mnohostranných riešení. Nie je súčasťou Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti Komisie (REFIT).

V koncepčnom dokumente z mája 2015 „Investície v rámci TTIP a mimo neho – cesta k reforme, Posilnenie práva na reguláciu a prechod od súčasnej ad hoc arbitráže k investičnému súdu“ 2 Komisia navrhla dvojkrokový prístup na reformu tradičného systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom. Prvým krokom bolo začlenenie inštitucionalizovaného systému súdov na urovnávanie investičných sporov do budúcich obchodných a investičných dohôd Únie (t. j. systém investičných súdov). Ako druhý krok mala Únia pracovať na zriadení mnohostranného investičného súdu. Tento mnohostranný súd by mal nahradiť všetky bilaterálne systémy investičných súdov začlenené do obchodných a investičných dohôd Únie. Únia, jej členské štáty a partnerské krajiny by tak mohli ustanovenia o systéme urovnávania sporov medzi investorom a štátom vo svojich existujúcich investičných dohodách nahradiť prístupom k mnohostrannému investičnému súdu.

Toto odporúčanie je v súlade s oznámením „Obchod pre všetkých“ 3 z októbra 2015, v ktorom Komisia uvádza, že „bude súčasne so svojimi partnermi pracovať na budovaní konsenzu v záujme dosiahnutia plnofunkčného Medzinárodného súdneho dvora pre oblasť investícií“.

Pri príležitosti zverejnenia textu o ochrane investícií a urovnávaní investičných sporov 12. novembra 2015, ktorý EÚ navrhla ako súčasť Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP), Komisia uviedla, že: začne spolu s ostatnými krajinami pracovať na zriadení stáleho medzinárodného investičného súdu. [...] V konečnom dôsledku by sa „starý mechanizmus“ urovnávania sporov medzi investorom a štátom nahradil moderným, transparentným a nestranným systémom urovnávania medzinárodných investičných sporov 4 .

Odporúčanie je takisto v súlade s Diskusným dokumentom Komisie o využívaní globalizácie 5 z mája 2017, v ktorom Komisia výslovne odkazuje na túto iniciatívu, keď konštatuje, že „[medzinárodné investičné] [s]pory by viac nemali rozhodovať rozhodcovia na základe tzv. dohôd o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom. Preto Komisia navrhla, aby sa vytvoril mnohostranný investičný tribunál, ktorý by predstavoval spravodlivý a transparentný mechanizmus“.

Navyše, keď Rada prijímala rozhodnutie o poverení na podpis CETA, uviedla, že „Rada [...] podporuje Európsku komisiu v jej úsilí o zriadenie mnohostranného investičného súdu, ktorý po jeho zriadení a v súlade s postupom uvedeným v dohode CETA nahradí dvojstranný systém zriadený dohodou CETA“ 6 .

Článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie o poverení začať rokovania a o vymenovaní vyjednávača Únie. Podľa článku 218 ods. 4 ZFEÚ Rada môže adresovať vyjednávačovi smernice.

Článkom 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovuje, že zásada subsidiarity sa neuplatňuje na oblasti výlučnej právomoci EÚ.

Únia má v oblasti ochrany investícií sčasti výlučnú a sčasti spoločnú právomoc.

Článkom 3 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Podľa článku 207 ZFEÚ sú priame zahraničné investície (PZI) vrátane možnosti rokovať a uzatvárať medzinárodné dohody týkajúce sa PZI súčasťou spoločnej obchodnej politiky Únie.

Súdny dvor vo svojom stanovisku 2/15 k Dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom potvrdil, že Únia má na základe článku 207 ZFEÚ výlučnú právomoc, pokiaľ ide o hmotnoprávne normy ochrany, ktoré sa zvyčajne uvádzajú v investičných dohodách, pokiaľ sa takéto normy vzťahujú na PZI 7 . V tom istom stanovisku Súdny dvor objasnil, že v prípade nepriamych investícií sa o právomoc týkajúcu sa týchto hmotnoprávnych noriem delí Únia a členské štáty.

Súd vo svojom stanovisku 2/15 ďalej objasnil, že o právomoc v oblasti urovnávania sporov medzi investorom a štátom (v súvislosti s priamymi aj nepriamymi zahraničnými investíciami) sa delí Únia a jej členské štáty v rozsahu, v akom sú členské štáty povinné vystupovať v určitých sporoch ako odporcovia.

Únia je spolu s členskými štátmi zmluvnou stranou dohôd stanovujúcich tradičné urovnávanie sporov medzi investorom a štátom (Zmluva o energetickej charte) alebo systém investičných súdov (Komplexná hospodárska a obchodná dohoda – CETA medzi EÚ a Kanadou). Môže sa stať, že bude musieť konať ako odporca v sporoch predložených na základe týchto dohôd. Komisia navyše rokuje o viacerých ďalších dohodách o voľnom obchode a samostatných investičných dohodách, ktorých súčasťou je systém investičných súdov. Predpokladá sa, že Únia bude konať ako odporca aspoň v niektorých sporoch predložených na základe týchto dohôd.

Účasť Únie na plánovanom dohovore je preto nevyhnutná, aby bolo možné začleniť do rozsahu jeho pôsobnosti tieto spory na základe uvedených dohôd, v ktorých bude Únia konať ako odporca.

V existujúcich dohodách, ktorých súčasťou je urovnávanie sporov medzi investorom a štátom alebo systém investičných súdov a ktorých zmluvnou stranou je Únia (Zmluva o energetickej charte a CETA), sa stanovuje, že v niektorých prípadoch budú ako odporcovia konať členské štáty. V plánovaných dohodách, ktorých súčasťou je systém investičných súdov, by sa podobne mohlo stanoviť, aby členské štáty v určitých prípadoch konali ako odporcovia. Členské štáty boli okrem toho Úniou na základe nariadenia č. 1219/2012 8 oprávnené zachovať alebo uzavrieť takmer 1400 bilaterálnych investičných zmlúv, ktorých súčasťou je tradičné urovnávanie sporov medzi investorom a štátom. Z týchto dôvodov je nutné, aby mnohostrannú reformu urovnávania investičných sporov plánovanú v rámci tejto iniciatívy podporili okrem Únie aj členské štáty.

Toto odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začať rokovania o dohovore o zriadení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov, neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie dotknutých cieľov politiky.

V súlade so zásadou proporcionality sa zvážili všetky primerané možnosti politiky s cieľom posúdiť pravdepodobný účinok takéhoto politického zásahu. Podrobne sú opísané v správe o posúdení vplyvu.

Odporúčanie Komisie na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začať rokovania, je v súlade s článkom 218 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie o poverení začať rokovania.

Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom sa pravidelne preskúmava v rámci Zmluvy o energetickej charte, a Únia a členské štáty sa ako zmluvné strany uvedenej zmluvy na tomto preskúmavaní aktívne zúčastňujú. Hoci v rámci preskúmania Zmluvy o energetickej charte zostáva modernizácia ochrany investícií vrátane urovnávania sporov prioritou Únie, v rámci reformy urovnávania investičných sporov sa uprednostňuje metóda mnohostrannej reformy, ktorá je predmetom tejto iniciatívy.

Vzhľadom na to, že systém investičných súdov sa zaviedol len nedávno, nevykonalo sa zatiaľ žiadne jeho hodnotenie.

Komisia aktívne spolupracovala so zainteresovanými stranami a počas celého procesu posudzovania vplyvu viedla rozsiahlu konzultáciu.

Od 21. decembra 2016 do 15. marca 2017 Komisia uskutočnila verejnú online konzultáciu na webovom sídle GR TRADE, ktorá bola uverejnená na stránke EU Survey (online nástroj Komisie na uskutočňovanie verejných konzultácií). Zainteresované strany boli vyzvané, aby zodpovedali otázky týkajúce sa problémov a možných politických riešení, technických aspektov týchto riešení a možného vplyvu. Z konzultácie vyplýva, že mnohostranná reforma urovnávania investičných sporov opísaná v tejto iniciatíve má vo všeobecnosti širokú podporu, hoci pretrvávajú niektoré otázky, najmä o jej technických aspektoch.

Individuálne odpovede na verejnú konzultáciu boli zverejnené na webovom sídle konzultácie. Súhrnná správa o verejnej online konzultácii, ako aj o všetkých ďalších činnostiach, ktoré Komisia vykonáva v rámci konzultácie so zainteresovanými stranami, je pripojená k správe o posúdení vplyvu.

Bolo vypracované posúdenie vplyvu mnohostrannej reformy urovnávania investičných sporov vrátane možného zriadenia mnohostranného investičného súdu. Správa o posúdení vplyvu a jej zhrnutie, ako aj kladné stanovisko výboru pre kontrolu regulácie sú pripojené k tomuto odporúčaniu.

Keďže v rámci iniciatívy týkajúcej sa mnohostranného investičného súdu sa riešia len procesné pravidlá (t. j. urovnávanie sporov), a nie hmotnoprávne pravidlá (ktoré sú súčasťou príslušných investičných dohôd), neočakáva sa, že by mala akýkoľvek relevantný environmentálny či sociálny vplyv.

Mnohostranný investičný súd prispeje k zníženiu administratívnej záťaže spojenej s urovnávaním investičných sporov centralizáciou všetkých sporov do jednotného súboru procesných pravidiel. Zabezpečí prístup investorov k legitímnemu, nezávislému a účinnému systému urovnávania medzinárodných investičných sporov bez ohľadu na ich veľkosť a/alebo obrat. Malé a stredné podniky môžu využiť ďalšiu podporu, aby sa zohľadnil ich nižší obrat. Konania na tomto súde by mali trvať kratšie, a teda by mali byť pre investorov lacnejšie v porovnaní s tradičným nezreformovaným systémom. Väčšia predvídateľnosť a konzistentnosť výkladu hmotnoprávnych ustanovení o investíciách navyše prispeje k zníženiu počtu sporov.

V súlade s článkom 21 ods. 1 ZEÚ sa Únia bude riadiť zásadami demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa vzťahujú na túto iniciatívu, a najmä článkom 47 charty základných práv.

Činnosť Únie na mnohostrannej úrovni nemôže oslabiť úroveň ochrany základných práv v Únii. Zámerom je, že mnohostranný investičný súd vytvorí dodatočný opravný prostriedok podľa medzinárodného práva na presadzovanie povinností, ktoré boli štátom uložené medzinárodnými dohodami. Nie sú nim preto dotknuté existujúce práva zahraničných investorov podľa vnútorného práva Únie a právnych predpisov členských štátov ani opravné prostriedky na presadzovanie práv podľa takýchto vnútroštátnych právnych predpisov.

V tejto fáze nie je možné presne určiť finančné dôsledky tejto iniciatívy, pretože kľúčové prvky mnohostranného investičného súdu ešte treba prerokovať na mnohostrannej úrovni. Usudzuje sa, že bude menej nákladný, ako alternatíva v podobe zachovania systémov investičných súdov podľa dohôd, ktoré už boli prerokované alebo o ktorých sa rokuje, alebo ako existujúci systém. Vykonali sa mnohé výpočty založené na niekoľkých predpokladoch a sú uvedené v správe o posúdení vplyvu.

Keď začne mnohostranný súd fungovať, Komisia ho bude pravidelne monitorovať. Takisto bude vykonávať pravidelný audit finančných príspevkov Únie na náklady súdu. K hodnoteniu mnohostranného investičného súdu sa pristúpi, až keď bude pôsobiť dostatočne dlho na to, aby boli k dispozícii relevantné údaje. Pripojená správa o posúdení vplyvu obsahuje podrobné informácie o plánovaných činnostiach monitorovania a hodnotenia.

Komisia víta skutočnosť, že členovia Rady Európskej únie sa spolu so svojimi parlamentmi čoraz častejšie zapájajú do rokovaní o investíciách v skorej etape, a to v súlade so svojimi inštitucionálnymi postupmi. Vyzýva členov Rady Európskej únie, aby postupovali rovnako, pokiaľ ide o toto odporúčanie na rozhodnutie Rady, s náležitým zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ 9 .