12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/65

1.

podporuje slobodnú a spravodlivú mobilitu pracovnej sily, a preto víta prepracovanie ustanovení týkajúcich sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia vzhľadom na narastajúcu mobilitu občanov v rámci EÚ;

2.

konštatuje, že voľný pohyb pracovníkov ako negatívna integrácia jednotného trhu musí byť preto doplnený o koordináciu sociálneho zabezpečenia ako pozitívnu integráciu v súlade s európskou Chartou základných práv a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie;

3.

sa domnieva, že návrhy, ktoré predložila Európska komisia v súvislosti so zmenou nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenia (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sú v prevažnej miere primerané a relevantné, a preto s nimi súhlasí;

4.

pripomína Komisii jej iniciatívu na lepšiu tvorbu právnych predpisov a poukazuje na to, že komplexné pravidlá nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 musia zostať pre úrady i pre občanov zrozumiteľné, pokiaľ ide o pochopenie právneho stavu;

5.

zdôrazňuje význam regionálnych poradenských a podporných sietí pre mobilných občanov EÚ. Tieto siete sú nevyhnutne potrebné na to, aby sa predišlo vykorisťovaniu mobilných pracovníkov a organizovanému podvodu. VR sa vyslovuje za posilnenie týchto sietí;

6.

zdôrazňuje, že predloha Komisie je potrebná v záujme toho, aby sa zabezpečil voľný pohyb pracovníkov. Z dôvodu jednoznačného právneho základu, ktorým je článok 48 ZFEÚ, nie sú k predlohe Komisie žiadne pripomienky, pokiaľ ide o subsidiaritu. Ciele navrhovaných opatrení sa nedajú dobre dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu väčšieho rozsahu a/alebo účinkov sú lepšie dosiahnuteľné na úrovni EÚ, keďže navrhované opatrenia sú spojené s cezhraničnými aspektmi, ktoré členské štáty alebo miestne a regionálne orgány nedokážu samy náležite regulovať;

7.

zdôrazňuje svoj osobitný záujem pokračovať v technickom dialógu s Komisiou o tejto otázke a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam správy o hodnotení vplyvu, ktorú Komisia predloží v stanovenom čase na základe dohody o spolupráci s VR;

8.

berie na vedomie pokrok dosiahnutý v oblasti regulácie vysielania a zlepšenia certifikácie na účely vysielania pracovníkov. Víta skutočnosť, že Komisia má zavedením článku 76a získať právomoc prijímať vykonávacie akty v súlade s článkom 291 ZFEÚ, prostredníctvom ktorých sa majú stanoviť štandardné postupy pre vydávanie, napadnutie a odobratie prenosného dokumentu A1 (tzv. osvedčenia A1), aby sa sťažila možnosť zneužitia tohto dokumentu. Navrhnutý postup môže byť vhodný najmä na to, aby sa zabránilo zdĺhavým súdnym sporom, či dokonca postupom v prípade nesplnenia povinnosti, a prispieť tak k vnútroeurópskej právnej stabilite;

9.

pripomína, že predložený návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 883/2004, obsahuje aktualizáciu postupov vydávania tzv. osvedčenia A1, ktoré je centrálnym prvkom zlepšenia ochrany vyslaných pracovníkov pred porušovaním sociálnych noriem v rámci paralelne prebiehajúceho prepracovania smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov. So zreteľom na dôležitosť tohto aspektu má každý krok smerom k záväznej, jasnej a bezprostrednej forme budúceho vydávania osvedčení A1 osobitný význam, a mala by sa mu preto venovať osobitná pozornosť;

10.

v súvislosti s vysielaním pracovníkov poukazuje na to, že sociálne zabezpečenie vo veľkej miere závisí od objasnenia pravidiel a vymedzenia pojmov, preto by mohol jasný výklad pojmov, ako je „samostatná zárobková činnosť“ alebo „sídlo“, účinnejšie pomôcť odstrániť problémy s nepravou samostatnou zárobkovou činnosťou alebo schránkovými firmami;

11.

v tejto súvislosti opakovane pripomína, že lehota, od ktorej sa v plnom rozsahu uplatňuje právo hostiteľskej krajiny na pracovnoprávny vzťah, by mala byť 12 mesiacov (1);

12.

vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným zavedením elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI). Celoeurópsku elektronickú výmenu údajov považuje za nevyhnutnú;

13.

konštatuje, že koordináciou dávok dlhodobej starostlivosti sa rozširuje rozsah pôsobnosti koordinujúceho práva, čo je potrebné v záujme dosiahnutia cieľov navrhovaných opatrení, očakáva sa však, že bude ťažké zvládnuť zákaz kumulovania nemocenských dávok a dávok dlhodobej starostlivosti;

14.

konštatuje, že ochrana chorého človeka na území niektorého členského štátu sa musí zabezpečiť aj v tom prípade, ak daná osoba nemá právo na pobyt v príslušnom členskom štáte. Výbor však odkazuje najprv na to, že uznanie nemocenského poistenia uzatvoreného v zahraničí podľa platného práva EÚ je často možné dosiahnuť len za sťažených podmienok a v niektorých členských štátoch EÚ sa osobám s neistou účasťou na trhu práce často neoprávnene resp. vôbec neumožňuje mať nemocenské poistenie;

15.

preto zásadne víta, že neaktívni a znevýhodnení občania EÚ musia na zdôvodnenie zdravotného poistenia uviesť iba svoje skutočné bydlisko v niektorom členskom štáte, no nemusia mať zákonné právo na pobyt. V tejto súvislosti sa musí ustanoviť právo hostiteľského členského štátu na náhradu výdavkov príslušným členským štátom;

16.

pozitívne hodnotí nové pravidlá v oblasti koordinácie dávok v nezamestnanosti. Pri prísnom posudzovaní možno výnimka uvedená v článku 65 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 týkajúca sa krátkodobého zamestnávania, ktoré trvá kratšie ako dvanásť mesiacov, nie je potrebná, avšak objasňuje znenie;

17.

víta plánované predĺženie možnosti prenosu dávok v nezamestnanosti z troch na šesť mesiacov. Poukazuje však na to, že to musí byť spojené s vhodnými aktívnymi politikami zamestnanosti, ktoré sú kľúčovým prvkom takzvaných „aktivačných stratégií“ upravujúcich interakciu medzi poistením v nezamestnanosti a systémami pomoci a aktívnymi politikami zamestnanosti a podmienenosťou dávok. Domnieva sa, že je potrebné objasniť spôsob, ako môžu členské štáty predĺžiť dobu prenosu nad rámec platných európskych právnych predpisov. Má však obavy, pokiaľ ide o osobitný režim týkajúci sa obdobia zamestnávania, ktoré je kratšie ako 12 mesiacov;

18.

zdôrazňuje, že všetci občania EÚ majú nárok na rodinné sociálne dávky krajiny, kde sú prihlásení na pobyt, pracujú alebo kde majú daňovú povinnosť, avšak medzi členskými štátmi môžu existovať značné rozdiely v týchto nárokoch na rodinné sociálne dávky;

19.

uznáva právomoc vyplývajúcu z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie o právomoci členských štátov, ktorá sa týka spôsobu poskytovania sociálnej pomoci neaktívnym osobám, a víta, že sa v ňom odkazuje na skutočnosť, že tieto spôsoby poskytovania pomoci sa musia opierať o základné a ľudské práva ako o dôležité a nové hľadisko. Treba privítať, že tieto osoby v budúcnosti nebudú na základe svojho skutočného bydliska vylúčené z nároku na nemocenské poistenie a konštatuje, že sa im môže povoliť, aby primerane prispievali do systému nemocenského poistenia na základe svojho obvyklého bydliska. Zostáva však otázka, čím sa potom bude odôvodňovať obmedzenie alebo dokonca odmietnutie poskytnúť sociálnu pomoc. Zároveň si rozšírenie tejto zásady na osoby, ktoré v skutočnosti bývajú v inom členskom štáte EÚ, než ktorého sú štátnymi príslušníkmi, vyžaduje, aby bolo regulované jej uplatňovanie, a to aj so zreteľom na dosiahnutie rovnakého prístupu a rovnakej zodpovednosti členských štátov;

20.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých údajov a informácií týkajúcich sa počtu cezhraničných pracovníkov v zmysle právnej definície obsiahnutej v nariadení (ES) č. 883/2004;

21.

poukazuje na to, že pohraničné regióny majú bohaté skúsenosti v spojitosti s mobilnými pracovníkmi. Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby využívali tieto skúsenosti. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posilnila podporné služby pre cezhraničnú mobilitu pracovných síl, ktoré poskytuje EURES (o. i. aj prostredníctvom cezhraničných partnerstiev EURES a nabádaním na vytváranie nových partnerstiev), a aby týmto službám umožnila zhromažďovať informácie o počte a profile cezhraničných pracovníkov a ich zamestnávateľov.