Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017IP0094

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2016 (2016/2309(INI))

    Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, p. 148–155 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    25.7.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 263/148

    P8_TA(2017)0094

    Správa o Čiernej Hore za rok 2016

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2017 o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2016 (2016/2309(INI))

    (2018/C 263/20)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 a na prílohu k nim s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii,

    —

    so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení (DSP) medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou na strane druhej z 29. marca 2010 (1),

    —

    so zreteľom na závery zasadnutí konferencie EÚ a Čiernej Hory o pristúpení na úrovni zástupcov z 30. júna 2016 a na ministerskej úrovni z 13. decembra 2016,

    —

    so zreteľom na závery Rady z 26. júna 2012, v ktorých rozhodla, že 29. júna 2012 sa začnú prístupové rokovania s Čiernou Horou, a na závery Rady z 13. decembra 2016, ktoré získali podporu drvivej väčšiny delegácií,

    —

    so zreteľom na siedme zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi EÚ a Čiernou Horou, ktoré sa uskutočnilo 20. júna 2016 v Bruseli,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2016 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2016 (COM(2016)0715) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Čiernej Hore za rok 2016 (SWD(2016)0360),

    —

    so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu parížskeho samitu o západnom Balkáne zo 4. júla 2016 a na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti na parížsky samit v roku 2016,

    —

    so zreteľom na rozhodnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO z 2. decembra 2015 a podpísanie protokolu o pristúpení Čiernej Hory k NATO z 19. mája 2016,

    —

    so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR o parlamentných voľbách v Čiernej Hore, ktoré sa konali 16. októbra 2016,

    —

    so zreteľom na spoločné vyhlásenie z ôsmej schôdze zmiešaného poradného výboru EÚ – Čierna Hora, ktorá sa konala v Budve 8. novembra 2016,

    —

    so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania z dvanástej schôdze Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora, ktorá sa konala 19. a 20. mája 2016 v Podgorici,

    —

    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Čiernej Hore,

    —

    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0050/2017),

    A.

    keďže euroatlantická integrácia je kľúčovou prioritou zahraničnej politiky Čiernej Hory;

    B.

    keďže sa dosiahol ďalší pokrok v prístupových rokovaniach; keďže Čierna Hora sa v súčasnosti považuje za krajinu, ktorá v procese pristúpenia postúpila najďalej; keďže sa vo veľkej miere už dokončil právny rámec v oblasti právneho štátu a zaviedlo sa inštitucionálne zriadenie;

    C.

    keďže pretrváva znepokojenie v súvislosti s polarizovanou domácou politickou scénou a bojkotom opozície v parlamente; keďže trvalý dialóg a konštruktívna spolupráca medzi vládnou koalíciou a opozíciou majú zásadný význam pre napredovanie prístupového procesu;

    D.

    keďže korupcia a organizovaná trestná činnosť naďalej vzbudzujú vážne znepokojenie;

    E.

    keďže organizácie občianskej spoločnosti (ďalej len „OOS“) sú schopné zúčastňovať sa na pracovných skupinách, a to aj v prípade rokovaní o pristúpení, ale vyjadrili nespokojnosť s úrovňou ich zapojenia do tvorby politík a s ich prístupom k informáciám; keďže je mimoriadne znepokojujúce, že médiá sa cez zastrašujúce kampane zamerali osobne na niektorých aktivistov občianskej spoločnosti;

    F.

    keďže pokrok Čiernej hory podľa kapitol 23 a 24 týkajúcich sa právneho štátu je aj naďalej zásadný pre celkové tempo rokovacieho procesu;

    G.

    keďže sloboda prejavu a sloboda médií sú kľúčovými hodnotami EÚ a piliermi každej demokracie; keďže čiernohorské médiá sú výrazne spolitizované a naďalej pretrváva cenzúra a autocenzúra, ako aj hospodárske a politické tlaky na novinárov;

    1.

    		 víta pokračujúce napredovanie Čiernej Hory v integrácii do EÚ; víta skutočnosť, že Čierna Hora dosahuje v prístupových rokovaniach stabilný pokrok, a berie na vedomie, že doposiaľ bolo otvorených 26 rokovacích kapitol a dve boli predbežne uzavreté; vyzýva Radu, aby urýchlila rokovania s Čiernou Horou; nabáda na otvorenie a uzavretie ďalších kapitol v prístupových rokovaniach v roku 2017; vyjadruje uznanie vláde Čiernej Hory za prijatie programu pristúpenia Čiernej Hory k EÚ na obdobie 2017 – 2018; nabáda Čiernu Horu, aby zrýchlila tempo reforiem, zvýšila úsilie o plnenie všetkých kritérií a aby sa naďalej sústreďovala na základné body procesu pristúpenia; pripomína, že je nevyhnutné dosiahnuť konkrétne výsledky a vykázať výrazné a udržateľné plnenie, najmä v oblastiach právneho štátu, spravodlivosti a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

    2.

    		 vyjadruje príslušným orgánom uznanie za organizáciu parlamentných volieb 16. októbra 2016, ktoré prebehli nerušeným spôsobom a boli pri nich vo všeobecnosti dodržané základné slobody; podporuje ďalšie zosúladenie s medzinárodnými normami; víta skutočnosť, že účasť bola najvyššia od roku 2002; víta revidovaný právny rámec, na základe ktorého sa voľby konali, ale konštatuje, že pretrvávajú niektoré administratívne nedostatky, a to aj zo strany štátnej volebnej komisie (ŠVK), ako aj obavy o presnosť registra voličov a z politizácie;

    3.

    		 vyjadruje poľutovanie nad potrebou dočasného zavretia platforiem internetovej komunikácie v deň volieb, ako aj nad hakerským útokom na webovú lokalitu Centra pre demokratickú zmenu (CDT), ku ktorému došlo niekoľko dní pred voľbami, čo takisto narušilo prácu organizácii občianskej spoločnosti pri monitorovaní volieb; vyzýva príslušné orgány, aby riešili nedostatky a vyšetrili údajné procesné nezrovnalosti vrátane údajného zneužívania štátnych finančných prostriedkov a zneužitia funkcie, ako aj všetky ostatné ohlásené nedostatky rýchlym a transparentným spôsobom a v súlade s odporúčaniami OSCE/ODIHR; očakáva, že nezávislosť štátnej volebnej komisie sa zachová; zastáva názor, že je potrebné zlepšiť volebný proces s cieľom zabezpečiť, aby mu občania v plnej miere dôverovali; s poľutovaním konštatuje, že opozícia neuznala výsledky volieb; uvedomuje si, že externé subjekty sa snažia volebný proces zdiskreditovať, ako aj ťažkosti, ktoré to spôsobuje; očakáva, že nová vláda dodrží politický záväzok k reformnému procesu a vyzýva všetky politické strany, aby sa opätovne zapojili do konštruktívneho dialógu;

    4.

    		 berie na vedomie, že pred konaním volieb vznikla tzv. vláda volebnej dôvery; víta skutočnosť, že tento proces sa uskutočnil z iniciatívy Čiernej Hory a prebiehal naprieč politickým spektrom;

    5.

    		 vyjadruje znepokojenie nad údajnými pokusmi Ruska ovplyvňovať vývoj v Čiernej Hore, keďže takéto pôsobenie v regióne by mohlo spôsobiť ďalšiu destabilizáciu Západného Balkánu; vyjadruje znepokojenie nad závažnými incidentmi, vrátane údajného pokusu o prevrat, ku ktorému došlo 16. októbra 2016, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a Komisiu, aby pozorne sledovali prebiehajúce vyšetrovanie vedené príslušnými orgánmi; vyjadruje uznanie Srbsku za ochotu spolupracovať na tomto vyšetrovaní; považuje za dôležité, aby si príslušné útvary členských štátov vymieňali informácie o takýchto incidentoch, a to medzi sebou, ako aj s PK/VP a Komisiou;

    6.

    		 vyjadruje naďalej hlboké znepokojenie nad polarizovanou domácou politickou scénou a bojkotom parlamentných činností časťou opozície; vyzýva opozíciu, aby využila ponuku účasti vo vláde zo strany predsedu vlády, a to výmenou za ukončenie bojkotu; opäť zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politické sily obnovili konštruktívny dialóg a spoluprácu v čiernohorskom parlamente; vyzýva na ďalšie posilnenie parlamentnej kontroly prístupového procesu a kapacity pre rozpočtový dohľad; vyjadruje parlamentu uznanie za to, že naďalej vykazuje vysokú úroveň transparentnosti; vyjadruje znepokojenie nad neprimeraným použitím sily počas protivládnych protestov; opakovane trvá na tom, že je potrebné prijať náležité nadväzujúce opatrenia v súvislosti s aférou týkajúcou sa audiozáznamov; požaduje zlepšenie parlamentného dohľadu nad vykonávaním opatrení na boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii;

    7.

    		 vyzýva vládu, aby zlepšila prístup k verejným informáciám, najmä v súvislosti s veľkými infraštruktúrnymi projektmi, ako je budovanie diaľnic, privatizácia, verejné obstarávania a súdne úkony;

    8.

    		 víta prijatie novej stratégie reformy verejnej správy na roky 2016 – 2020, reformný program riadenia verejných financií, nadobudnutie účinnosti nového zákona o mzdách a zjednodušenie administratívnych postupov; žiada prijatie opatrení s cieľom prideliť primerané rozpočtové prostriedky na reformu verejnej správy, ako aj stabilnú politickú vôľu na racionalizáciu verejnej správy, a to aj so zreteľom na prípravu na pristúpenie; poznamenáva, že bol dosiahnutý len obmedzený pokrok v posilňovaní administratívnej kapacity; nabáda na úplné odpolitizovanie verejnej správy; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa dodržiavali zásady zásluhovosti, profesionality, zodpovednosti, transparentnosti a včasného regulačného posúdenia vplyvu a aby sa zaistilo právo občanov na dobrú správu vecí verejných a ich právo na informácie bez akejkoľvek korupcie;

    9.

    		 berie na vedomie pokrok v reforme justície vrátane zvýšenia inštitucionálnych kapacít; naďalej vyjadruje znepokojenie nad neprípustným ovplyvňovaním nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov; zdôrazňuje potrebu posilnenia zodpovednosti justície vypracovaním súhrnu vykonávania etických kódexov a nových disciplinárnych systémov pre sudcov a prokurátorov; zdôrazňuje, že je potrebné zracionalizovať sieť súdov a naďalej zvyšovať kapacity na monitorovanie nevyriešených sporov na súdoch a ďalšie znižovanie počtu neuzavretých prípadov; požaduje účinnejšiu inštitucionálnu a individuálnu zodpovednosť, pokiaľ ide o riešenie obvinení z korupcie, prania špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti; upozorňuje na potrebu skutočne vykonávať súdne rozhodnutia, pokiaľ ide o prístup k informáciám, a bojovať proti obvyklej praxi vyhlasovania dokumentov za dôverné s cieľom obmedziť prístup; zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia verejnosti o existujúcich mechanizmoch na vybavovanie sťažností;

    10.

    		 vyzýva príslušné orgány, berúc do úvahy určitý pokrok v následných opatreniach v prípade vojnových zločinov, aby ich skutočne vyšetrili, stíhali, súdili a potrestali a aby bojovali proti beztrestnosti v súlade s medzinárodnými normami, najmä pokiaľ ide o zodpovedných dôstojníkov na vrchole hierarchie velenia; víta prijatie stratégie stíhania s cieľom otvoriť nové prípady a dosiahnuť konkrétne výsledky; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť neobmedzený prístup k spravodlivosti a spravodlivej kompenzácii obetí vojnových zločinov, ako aj v plnej miere chrániť svedkov počas konaní o vojnových zločinoch;

    11.

    		 s obavami konštatuje, že v mnohých oblastiach stále prevláda korupcia, ale víta ďalšie posilnenie rámca na boj proti korupcii, a to okrem iného plným sfunkčnením protikorupčnej agentúry a vymenovaním osobitných prokurátorov na boj proti korupcii, ako aj riešením potrieb špecializovanej dlhodobej odbornej prípravy; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť ich nezávislosť pri vyšetrovaní; zdôrazňuje význam politicky nestranných, profesionálnych a transparentných činností protikorupčnej agentúry, a to najmä v prípadoch korupcie na vysokých miestach a financovania politických strán; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať súhrn úspešných vyšetrovaní a rozsudkov, najmä v prípadoch korupcie na vysokých miestach, ako aj protikorupčných opatrení vrátane účinnejšieho uplatňovania zákonom stanovených sankcií; vyzýva novú vládu, aby boj proti korupcii zaradila medzi svoje priority tým, že naň vyčlení dostatok ľudských a rozpočtových zdrojov;

    12.

    		 požaduje účinné vykonávanie odvetvových akčných plánov v oblastiach, ktoré sú obzvlášť náchylné na korupciu, ako je verejné obstarávanie, privatizácia, mestské plánovanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, miestna vláda a polícia; požaduje účinné vyšetrovanie potenciálnych prípadov oznamovania protispoločenskej činnosti a ich primeranú ochranu; požaduje začlenenie trestného činu neoprávneného obohatenia do trestného zákona Čiernej Hory; vyzýva na účinné vykonávanie dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Čiernou Horou s cieľom zlepšiť súdnu spoluprácu v boji proti závažnej trestnej činnosti; požaduje prijatie opatrení na zlepšenie ochrany oznamovateľov;

    13.

    		 berie na vedomie prijatie akčného plánu na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a podpísanie dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v riešení prípadov organizovanej trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi, drogami a pranie špinavých peňazí, zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi agentúrami a ďalej zintenzívňovať regionálnu a medzinárodnú spoluprácu v boji proti organizovanému zločinu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby pri štandardných vyšetrovaniach pomáhali špecializovaní súdni účtovní experti;

    14.

    		 víta zlepšený právny rámec na boj proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje však, že treba lepšie identifikovať obete obchodovania s ľuďmi a zlepšiť ich prístup k pomoci, náprave a ochrane;

    15.

    		 víta novú stratégiu boja proti násilnému extrémizmu na roky 2016 – 2018, ktorá dopĺňa vnútroštátnu stratégiu prevencie terorizmu, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a boja proti nim; berie na vedomie vytvorenie novej spravodajskej jednotky, ktorej úlohou je identifikácia a sledovanie potenciálnych členov násilných extrémistických skupín; domnieva sa, že je veľmi dôležité identifikovať osoby v skorom štádiu radikalizácie s cieľom zabrániť tomu, aby sa nechali najať násilnými extrémistickými skupinami, a úspešne ich začleniť do spoločnosti; považuje za dôležité, aby opatrenia prijaté v tomto smere zabezpečili dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade s medzinárodnými záväzkami; zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti pre monitorovanie potenciálnych teroristických hrozieb;

    16.

    		 uznáva zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do príprav na pristúpenie, avšak vyzýva príslušné orgány, aby naďalej zlepšovali prístup týchto organizácií k informáciám súvisiacim s EÚ a aby zabezpečili, že konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti sa budú konať zmysluplným spôsobom, a to vždy, keď je to možné; žiada príslušné orgány, aby vypracovali nápomocnejší a inkluzívnejší prístup k uľahčeniu činností OOS a podpore ich aktívnej účasti na dohľade nad celým volebným procesom; nalieha na príslušné orgány, aby vypracovali systém verejného financovania pre OOS na celoštátnej aj miestnej úrovni, ktorý bude udržateľnejší, transparentnejší a efektívnejší; vyzýva príslušné orgány, aby vytvárali podmienky prispievajúce k dobrovoľníckej práci a k vyššiemu stupňu občianskej angažovanosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že voči niektorým aktivistom OOS boli naďalej vyvíjané očierňujúce a zastrašujúce kampane; vyzýva príslušné orgány, aby vyšetrili a objasnili príčinu takéhoto zastrašovania a aby zintenzívnili snahy o ochranu aktivistov organizácií občianskej spoločnosti;

    17.

    		 berie na vedomie určitý pokrok, pokiaľ ide o zlepšovanie situácie menšín, a to aj dokončením viacerých legislatívnych reforiem s cieľom zabezpečiť súlad s európskymi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; víta prijatie stratégie na roky 2016 – 2020, ako aj akčného plánu na sociálne začlenenie komunít Rómov a Egypťanov; žiada o pridelenie primeraného rozpočtu, aby mohol byť akčný plán riadne vykonaný; vyjadruje znepokojenie nad dvojakou diskrimináciou žien a dievčat v rómskej komunite a nad prístupom rómskej komunity, egyptskej menšiny a aškalskej komunity k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, bývaniu a zamestnaniu; nabáda príslušné orgány, aby aj ďalej zvyšovali úsilie o ochranu práv osôb LGBTI; vyzýva príslušné orgány, aby vynaložili ďalšie úsilie o zvýšenie informovanosti o antidiskriminácii medzi širokou verejnosťou; je stále znepokojený tým, že vo väčšine verejných budov vrátane zdravotných stredísk a univerzitných fakúlt stále nie je zabezpečený bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím a že počet zamestnaných ľudí so zdravotným postihnutím je stále veľmi nízky; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na ochranu multietnickej identity regiónu Kotorskej Boky;

    18.

    		 žiada o ďalšie posilnenie inštitúcií v oblasti ľudských práv vrátane ombudsmana a ministerstva pre ľudské práva a menšiny, pričom zastáva názor, že by sa mali zvýšiť ich vedomosti o medzinárodných a európskych právnych predpisoch a normách v oblasti ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad absenciou jednotného prístupu a nízkymi úrovňami sankcií za porušovanie ľudských práv;

    19.

    		 opäť vyjadruje znepokojenie nad pretrvávaním rodovo motivovaného domáceho a sexuálneho násilia, absenciou stíhaní a riadnych odsúdení páchateľov v súlade s medzinárodnými normami a nad neúčinnou podporou a ochranou obetí; vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zaviesť adekvátne služby ochrany, posilniť relevantnú medziinštitucionálnu koordináciu, účinne využívať novú, jednotnú databázu prípadov domáceho násilia a zaviesť stratégiu boja proti domácemu násiliu na roky 2016 – 2020; zdôrazňuje, že je dôležité vzdelávať a odborne pripravovať zamestnancov v štátnych inštitúciách na prácu s obeťami; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili náležitú ochranu, dlhodobé ubytovanie, finančnú podporu a vzdelávacie programy pre obete nútených manželstiev, ako aj účinné stíhanie a odsúdenie páchateľov; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať zastúpenie žien v politike, a to aj na kľúčových pozíciách s rozhodovacou právomocou, ako aj ich prístup na trh práce a lepšie zastúpenie na ňom; požaduje vypracovanie verejnej politiky, ktorá pomôže vyvážiť prácu a rodinné vzťahy; berie na vedomie pokračovanie vykonávania akčného plánu v oblasti rodovej rovnosti na roky 2013 – 2017; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby na jeho vykonávanie vyčlenili dostatočné rozpočtové prostriedky; berie na vedomie, že v koordinácii politík týkajúcich sa detí sa vyskytujú problémy a že násilie páchané na deťoch je aj naďalej problémom;

    20.

    		 vyzýva čiernohorské orgány, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom predchádzať násiliu na deťoch, obchodovaniu s ľuďmi a núteným detským manželstvám, ktoré aj naďalej oznamujú mimovládne organizácie;

    21.

    		 zdôrazňuje, že je potrebné neustále a vážne pracovať na harmonizácii čiernohorského právneho systému s medzinárodnými právnymi normami v oblasti ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad právneho štátu, ústavnosti a zákonnosti;

    22.

    		 je aj naďalej znepokojený stavom slobody prejavu a médií v Čiernej Hore a nad nedostatočne účinnými vyšetrovaniami útokov na novinárov zo strany vlády; opäť naliehavo žiada príslušné orgány, aby vyriešili dlhodobo nevyriešené prípady násilia voči novinárom, ich zastrašovania a vyhrážania sa im, prijali opatrenia na ochranu pracovníkov médií a vytvorili bezpečné prostredie pre slobodnú a investigatívnu žurnalistiku; vyjadruje znepokojenie nad útokmi spáchanými policajnými silami a nad nedávnymi prípadmi nátlaku a zastrašovania namiereného proti novinárom vrátane zastrašujúcich kampaní, fyzických útokov a vyhrážania, ako aj prípadov zasahovania do médií počas protivládnych demonštrácií vrátane svojvoľného zatýkania a zaistenia vybavenia; vyjadruje obavy v súvislosti s neustálou absenciou riadnych vyšetrovaní týchto útokov a nad nevyriešením týchto prípadov; poznamenáva, že počet prípadov ohovárania je stále vysoký; trvá na tom, že je potrebné dodržiavať zásady transparentnosti pri uverejňovaní štátnej reklamy v súkromných médiách, novelizovať čiernohorský trestný zákon a zaviesť nové trestné činy zamerané na prevenciu a trestanie útokov voči novinárom, ktorí si plnia svoje pracovné povinnosti; berie na vedomie právne opatrenia prijaté s cieľom poskytnúť väčšiu ekonomickú nezávislosť a udržateľnosť verejnoprávneho vysielateľa RTCG a požaduje, aby sa prijali ďalšie kroky na zabezpečenie jeho nezávislosti vrátane redakčnej nezávislosti; zdôrazňuje potrebu podporiť a posilniť existujúci samoregulačný mechanizmus; zdôrazňuje, že revidovaný Etický kódex pre novinárov sa musí v mediálnom spoločenstve uplatňovať účinne a jednotne; vyzýva pozorovateľov delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, aby sa podľa potreby pravidelnejšie zúčastňovali na súdnych konaniach vedených proti novinárom a pracovníkom médií;

    23.

    		 poznamenáva, že štátna volebná komisia obmedzovala počas volieb v roku 2016 prístup médií; požaduje vykonávanie odporúčaní týkajúcich sa médií, ktoré boli predložené v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR o parlamentných voľbách v roku 2016;

    24.

    		 berie na vedomie priaznivý hospodársky vývoj, naliehavo však žiada novú vládu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti súbežne s posilnením sociálnych práv a ochrany spotrebiteľa, aby spustila ďalšie štrukturálne reformy s cieľom zlepšiť podnikateľské a investičné prostredie, ktoré prinesie pracovné miesta a rast a prispeje k diverzifikácii hospodárstva vrátane opatrení zameraných na obmedzenie neformálnej ekonomiky, a aby trvala na potrebe účinne bojovať proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti; víta otvorenie kapitoly 19 a je pevne presvedčený, že je najlepším stimulom pre vládu na urýchlenie jej snáh o sociálne začleňovanie a znižovanie chudoby, ako aj obmedzenie neformálnej ekonomiky; vyzýva na racionalizáciu verejných výdavkov, ako aj na zintenzívnenie úsilia o posilnenie právneho štátu a vynútiteľnosti zmluvného plnenia; poukazuje na potrebu riešiť výraznú vonkajšiu nerovnováhu a opätovne prehodnotiť investičné projekty v oblasti verejnej infraštruktúry, ktoré sú problémom pre fiškálnu udržateľnosť; požaduje prijatie ďalších opatrení finančnej a nefinančnej povahy na podporu MSP a ďalšie investície do inovácie a udržateľných projektov na stimuláciu hospodárstva; vyzýva na zlepšenie sociálneho dialógu;

    25.

    		 poznamenáva, že hoci došlo k určitému napredovaniu v rozvoji dopravnej infraštruktúry, a to aj prostredníctvom Dopravného monitorovacieho strediska krajín juhovýchodnej Európy, nedostatok cezhraničných ciest bráni rozvoju obchodu a cestovného ruchu; víta doteraz vynaložené úsilie o liberalizáciu sektora železničnej dopravy v Čiernej Hore; zdôrazňuje potrebu koordinovať so susednými krajinami otázky prepojenosti a umožniť im stať sa súčasťou procesu plánovania infraštruktúrnych projektov;

    26.

    		 zdôrazňuje význam posilňovania sektora MSP a poskytovania podpory prostredníctvom lepších právnych predpisov, financovania, vykonávania priemyselnej politiky, ako aj obmedzovania neformálnej ekonomiky a urýchľovania celoštátnej elektronickej registrácie spoločností;

    27.

    		 konštatuje, že neformálna ekonomika Čiernej Hory stále predstavuje veľký podiel na celkovom HDP; pripomína, že veľká neformálna ekonomika predstavuje hlavný problém pre podnikanie a hospodársky rast, a preto vyzýva Čiernu Horu, aby prijala kroky na zníženie veľkosti tieňového hospodárstva;

    28.

    		 s obavami konštatuje, že niektoré výstupy budovania kapacít financovaného z IPA orgány nevyužili alebo nerozvinuli v plnej miere; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia pozitívnych výsledkov musia orgány zabezpečiť zodpovedajúci počet pracovných síl, prijať potrebné právne predpisy s cieľom umožniť využitie výstupov a poskytnúť potrebnú nezávislosť novovytvoreným inštitúciám;

    29.

    		 berie na vedomie mierny pokles nezamestnanosti; víta novú národnú stratégiu v oblasti zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov na roky 2016 – 2020 a sprievodný akčný plán na rok 2016; vyjadruje naďalej znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí a slabou mobilitou pracovnej sily; požaduje aktívne opatrenia na trhu práce na zvýšenie možností kvalitného zamestnania a podporu žien, zraniteľných osôb, osôb so zdravotným postihnutím a mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania, profesijného poradenstva, odbornej prípravy, zamestnaneckých a pracovných práv; pripomína dôležitosť aktívnej účasti na regionálnych iniciatívach pre mladých ľudí, ako je Regionálny úrad pre spoluprácu mládeže na západnom Balkáne, a to aj využívaním existujúcich programov určených na podporu prepojenosti v regióne a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

    30.

    		 poznamenáva, že verejné výdavky na vzdelávanie sú stále výrazne nižšie ako priemer EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nevyhnutné opatrenia, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o deti v ranom a predškolskom veku, v prípade ktorých je miera zápisu neuspokojivo nízka a výrazne nižšia ako cieľ EÚ (95 % do roku 2020); zastáva názor, že osobitná pozornosť by sa mala venovať nedostatočnému prístupu osôb so zdravotným postihnutím do viacerých verejných univerzít;

    31.

    		 víta nový zákon o životnom prostredí, ako aj národnú stratégiu pre transpozíciu a vykonávanie acquis Únie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a jej akčný plán na roky 2016 – 2020; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti vykonávania, najmä v oblasti kvalitného vodného hospodárstva, ochrany prírody a odpadového hospodárstva, ako aj súvisiace administratívne kapacity na všetkých úrovniach; vyjadruje znepokojenie nad značným oneskorením pri zabezpečovaní ochrany potenciálnej lokality sústavy Natura 2000 Ulcinj Salina; žiada vyvinúť ďalšie úsilie o zachovanie biodiverzity lokality Salina a zaručiť trvalo udržateľný rozvoj pobrežia;

    32.

    		 vyzýva príslušné orgány, aby prijali potrebné opatrenia v oblasti ochrany prírody a životného prostredia v súvislosti s jazerom Skadar s cieľom zachovať jeho ekologickú charakteristiku a jeho ekologickú celistvosť; vyzýva vládu, aby zabezpečila, že transformácia národných parkov na štátnu spoločnosť s ručením obmedzeným nebude mať žiadny negatívny vplyv na ich ochranu; v tejto súvislosti uznáva obavy vyjadrené v rámci Ramsarského a Bernského dohovoru, pokiaľ ide o územný plán osobitného účelu pre Národný park jazera Skadar vrátane projektu Porto Skadar Lake; vyjadruje obavy v súvislosti s výrazným oneskorením v stanovení ochrany oblastí, ktoré sú identifikované ako potenciálne oblasti sústavy Natura 2000, ako napríklad Národný park jazera Skadar; pripomína, že sú potrebné náležité a strategické posúdenia vplyvu na životné prostredie, a to v súlade s acquis EÚ a medzinárodnými normami;

    33.

    		 zdôrazňuje, že je potrebné vykonávať medzinárodné záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad plánom vlády vybudovať uholnú elektráreň Pljevlja II, čo nie je v súlade so záväzkami prijatými v Parížskej dohode;

    34.

    		 uznáva dobré napredovanie v oblasti energetiky vrátane v oblasti prepojenia s partnerskými krajinami; vyzýva Čiernu Horu, aby zaviedla právne predpisy na vykonanie tretieho energetického balíka, najmä smernice o obnoviteľných zdrojoch energie; vyjadruje aj naďalej znepokojenie nad neudržateľnou výstavbou vodných elektrární a nad tým, že mnohé tieto elektrárne sa plánujú bez riadneho posúdenia vplyvu na životného prostredie, najmä pokiaľ ide o ochranu biodiverzity a ich vplyv na chránené oblasti, ako sa požaduje v právnych predpisoch EÚ; vyzýva príslušné orgány, aby neustále pozorne dohliadali na prieskum ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a aby realizovali všetky ochranné opatrenia v súlade s prijatou legislatívou, nariadeniami a acquis Únie;

    35.

    		 v súvislosti s prípravou samitu Západného Balkánu v Taliansku v roku 2017 vyzýva čiernohorské orgány, aby zintenzívnili úsilie pri zavádzaní právnych a regulačných opatrení v oblasti dopravy a v sektore energetiky (mierne opatrenia), aby tak splnili program Európskej únie v oblasti prepojení;

    36.

    		 víta aktívnu účasť a pokračujúce konštruktívne plnenie úlohy Čiernej Hory v oblasti dobrej susedskej regionálnej a medzinárodnej spolupráce; nabáda v tejto súvislosti na ďalšiu spoluprácu; vyjadruje Čiernej Hore veľké uznanie za to, že vo svojej zahraničnej politike naďalej postupuje v plnom súlade so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vrátane rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/1671, ktorým sa obnovujú reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku; víta účasť Čiernej Hory na misiách SBOP EÚ; nabáda ju, aby sa naďalej v konštruktívnom a susedskom duchu snažila uzavrieť nevyriešené bilaterálne otázky so susednými krajinami vrátane otázok týkajúcich sa vymedzenia hraníc so Srbskom a Chorvátskom, a to čo najskôr v prístupovom procese; opätovne vyzýva orgány, aby pomohli vyriešiť otázky súvisiace s nástupníctvom týkajúce sa dedičstva bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (SFRY); víta dohodu o vymedzení hraníc s Bosnou a Hercegovinou a ratifikáciu dohody o vymedzení hraníc s Kosovom; zdôrazňuje, že treba pokračovať v rokovaniach o úprave dohôd o hraničných priechodoch a o pohraničnom styku; vyjadruje uznanie za spoluprácu so susednými krajinami v procese Sarajevskej deklarácie; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zabezpečila súlad so spoločnými stanoviskami EÚ k integrite Rímskeho štatútu a s príslušnými usmerňujúcimi zásadami EÚ pre dvojstranné dohody o imunite;

    37.

    		 konštatuje, že hoci Čierna hora nie je na západobalkánskej trase, je aj naďalej tranzitnou krajinou pre utečencov a migrantov, pričom väčšina z nich pochádza zo Sýrie; vyzýva čiernohorské orgány, aby zabezpečili, že s migrantmi a utečencami žiadajúcimi o azyl v Čiernej Hore alebo cestujúcimi cez čiernohorské územie sa bude zaobchádzať v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, a to vrátane Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Charty základných práv EÚ; víta prijatie schengenského akčného plánu a stratégie integrovaného riadenia migrácie na roky 2017 – 2020;

    38.

    		 vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na otázkach súvisiacich s migráciou so všetkými krajinami západného Balkánu s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali európske a medzinárodné normy a štandardy; víta v tejto súvislosti dosiaľ vykonanú prácu;

    39.

    		 víta aktívnu účasť Čiernej Hory na parížskom samite o západnom Balkáne v roku 2016, najmä pokiaľ išlo o program v oblasti prepojení; vyzýva orgány, aby vykonávali nedávno podpísanú dohodu o hraničnom priechode s Albánskom a aby vykonávali nariadenie o transeurópskej sieti, pokiaľ ide o udeľovanie licencií a povoľovanie otvoreného prístupu na železničný trh; konštatuje, že hoci je železničný trh v Čiernej Hore od roku 2014 otvorený hospodárskej súťaži, doteraz žiadni súkromní prevádzkovatelia nepreukázali záujem o vstup na tento trh; vyzýva novú vládu, aby poskytla otvorený železničný trh s transparentnými poplatkami za traťový prístup a prideľovaním kapacít, ktoré sú v úplnom súlade s acquis;

    40.

    		 víta skutočnosť, že protokol o pristúpení Čiernej Hory k NATO bol podpísaný v máji 2016 ako uznanie úsilia Čiernej Hory o vykonávanie reforiem a že protokol v súčasnosti ratifikujú členovia NATO, keďže NATO je dôležitým faktorom stability a mieru na Západom Balkáne; nabáda členov NATO, ktorí sú členmi EÚ, aby ratifikačný proces považovali za prioritu a aby uznali, že členstvo v NATO je pre Čiernu Horu dôležitou symbolickou a strategickou súčasťou integračného procesu do euroatlantických štruktúr; pripomína, že rokovania o pristúpení k EÚ sú nezávislé od prístupového procesu NATO;

    41.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

    (1)  Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2010, s. 1.

    Top