—

so zreteľom na Dohovor Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) uzatvorený 10. decembra 1982 a platný od 16. novembra 1994 a Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

—

so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (Parížska dohoda), ako aj na hlasovanie Európskeho parlamentu o ratifikácii tejto dohody zo 4. októbra 2016 (1),

—

so zreteľom na Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, Aarhuský dohovor a Dohovor o biologickej diverzite,

—

so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (2),

—

so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

—

so zreteľom na dohovor MOP č. 169,

—

so zreteľom na Ilulissatskú deklaráciu oznámenú 28. mája 2008 piatimi štátmi ležiacimi na pobreží Severného ľadového oceánu na konferencii o Severnom ľadovom oceáne, ktorá sa konala v grónskom meste Ilulissat,

—

so zreteľom na Vyhlásenie cirkumpolárnych Inuitov o zásadách rozvoja zdrojov v Inuit Nunaat (3) (Circumpolar Inuit Declaration on Resource Development Principles in Inuit Nunaat),

—

so zreteľom na to, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. septembra 2007 Deklaráciu OSN č. 61/295 o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

—

so zreteľom na závery Rady o arktických otázkach, najmä na tie z 20. júna 2016, 12. mája 2014, 8. decembra 2009 a 8. decembra 2008,

—

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016 – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ako aj „správu SZBP – naše priority v roku 2016“, ako ich prijala Rada 17. októbra 2016,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021), spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2012)0019) a oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

—

so zreteľom na vnútroštátne stratégie arktických štátov, najmä Dánskeho kráľovstva (2011), Švédska (2011), Fínska (2013), ako aj ostatných členských štátov EÚ a EHP,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej,

—

so zreteľom na Vyhlásenie o založení Arktickej rady a na jej aktuálny program na roky 2015 – 2017 počas predsedníctva USA,

—

so zreteľom na vyhlásenie pri príležitosti 20. výročia euro-arktickej spolupráce v regióne Barentsovho mora, vydané 3. – 4. júna 2013 v meste Kirkenes v Nórsku,

—

so zreteľom na vyhlásenia Konferencie poslancov arktického regiónu (KPAR) a parlamentnej konferencie krajín Barentsovho mora (KBM), najmä na vyhlásenie prijaté na 12. konferencii KPAR v Ulan Ude, Rusko, 14. – 16. júna 2016,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z tretej schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala 18. februára 2013 v Bruseli,

—

so zreteľom na vyhlásenia prijaté na parlamentnom fóre Severnej dimenzie v máji 2015 v meste Reykjavík na Islande, v novembri 2013 v meste Archangeľsk v Rusku, vo februári 2011 v meste Tromso v Nórsku, a v septembri 2009 v Bruseli,

—

so zreteľom na medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách, ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia (IMO),

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL),

—

so zreteľom na dohovor o ropných škvrnách, fond pre ropné škvrny a doplnkový fond,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (4), z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (5), z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof (6) a z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (7),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oblasti Arktídy, najmä uznesenie z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (8), z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (9) a z 9. októbra 2008 o správe Arktídy (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity (11) v polovici trvania a z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu 2030 (12),

—

so zreteľom na príslušné odporúčania Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (SINEAA delegácie),

—

so zreteľom na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705), ktorú Komisia zverejnila 26. októbra 2016,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1775 zo 6. októbra 2015 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre rybárstvo (A8-0032/2017),

A.

keďže EÚ je globálnym aktérom; keďže EÚ sa v Arktíde dlhodobo angažuje, čo vyplýva z historických, geografických, hospodárskych a výskumných súvislostí; keďže tri jej členské štáty – Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktické krajiny; keďže Arktídu obklopujú medzinárodné vody a občania a vlády na celom svete, a to aj v Európskej únii, zodpovedajú za podporu ochrany Arktídy;

B.

keďže angažovanosť EÚ v severných oblastiach a v Arktíde začala už počiatkom 90. rokov 20. storočia zapojením EÚ do vytvárania Rady krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC), a plnohodnotným členstvom Komisie v týchto orgánoch;

C.

keďže politika pre oblasť Severnej dimenzie (SD), ktorá ovplyvňuje politiku EÚ v oblasti vnútorných záležitostí a vonkajších vzťahov, sa rozvinula do rovnocenného partnerstva medzi EÚ, Ruskom, Nórskom a Islandom; keďže okrem partnerov v rámci Severnej dimenzie sa na tejto politike zúčastňuje niekoľko ďalších viacstranných organizácií, ako napríklad Arktická rada (AR), Rada krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora (BEAC), pričom Kanada a Spojené štáty majú štatút pozorovateľa; keďže táto politika zahŕňa širokú geografickú oblasť a zohráva dôležitú úlohu prostredníctvom praktickej regionálnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, verejného zdravia a sociálneho blahobytu, kultúry, ochrany životného prostredia, logistiky a dopravy;

D.

keďže EÚ postupne vybudovala a posilnila svoju politiku pre Arktídu; keďže vyvíjajúca sa spoločná angažovanosť a spoločné záujmy EÚ sa najlepšie zastupujú prostredníctvom dobre koordinovaných spoločných prostriedkov; keďže výzvy súvisiace s Arktídou si vyžadujú spoločnú regionálnu a medzinárodnú reakciu;

E.

keďže Arktída čelí jedinečným sociálnym, environmentálnym a hospodárskym výzvam;

F.

keďže európska Arktída je riedko osídlená a jej obyvateľstvo je rozptýlené po rozsiahlej oblasti charakterizovanej nedostatkom dopravných spojení, akými sú cestné a železničné spoje a letecké spoje medzi východom a západom; keďže európska Arktída trpí nedostatočnými investíciami;

G.

keďže na Arktídu sa vzťahuje široký medzinárodný právny rámec;

H.

keďže AR je primárne fórum pre spoluprácu v Arktíde; keďže za 20 rokov svojej existencie AR preukázala svoju schopnosť udržať spoluprácu v konštruktívnom a pozitívnom duchu, prispôsobiť sa novým výzvam a preberať nové povinnosti;

I.

keďže arktické štáty majú zvrchovanosť a jurisdikciu nad svojim územím a svojimi vodami; keďže práva obyvateľov Arktídy na udržateľné využívanie jej prírodných zdrojov musia byť zaručené;

J.

keďže záujem o Arktídu a jej zdroje narastá vzhľadom na meniace sa životné prostredie v tejto oblasti a nedostatok zdrojov; keďže narastá geopolitický význam regiónu; keďže účinky zmeny klímy, rastúca konkurencia, pokiaľ ide o prístup k Arktíde a prírodným zdrojom, a zintenzívnená hospodárska činnosť prinášajú so sebou riziká pre región vrátane výziev v súvislosti so životným prostredím a s ľudskou bezpečnosťou, ale aj nové príležitosti, napr. v oblasti vysoko rozvinutého, udržateľného biohospodárstva; keďže v dôsledku zmeny klímy sa otvoria nové námorné cesty a sprístupnenie nových rybolovných oblastí a prírodných zdrojov môže viesť k zvýšeniu ľudskej činnosti a environmentálnym výzvam v regióne;

K.

keďže Arktída je dlhodobo miestom konštruktívnej medzinárodnej spoluprácu a keďže je potrebné zachovať Arktídu ako pokojnú oblasť;

L.

keďže dobrá dostupnosť lepšieho prepojenia vidieckych oblastí na severe so zbytkom EÚ je nutným predpokladom udržateľného a konkurencieschopného hospodárskeho rozvoja v severných centrách, a to so zreteľom na čoraz väčšiu pozornosť investorov a zainteresovaných subjektov upriamenú na nevyužité zdroje, čo predstavuje základ obáv o životné prostredie;

M.

keďže do roku 2015 Ruská federácia zriadila prinajmenšom šesť nových základní severne od severného polárneho kruhu vrátane šiestich námorných prístavov a 13 letísk a zvyšuje prítomnosť svojich pozemných síl v Arktíde;

N.

keďže rozsiahle, zdravé a udržateľné ekosystémy v Arktíde, ktoré obývajú životaschopné spoločenstvá, sú strategicky dôležité pre politickú a hospodársku stabilitu Európy i sveta; keďže zdôrazňuje, že Arktída obsahuje viac než polovicu svetových mokradí a má zásadnú úlohu pri čistení vody; keďže sa domnieva, že sa Arktída podieľa na dosahovaní cieľov v oblasti dobrého stavu vody v EÚ, uvedených v rámcovej smernici o vode; keďže náklady vznikajúce v dôsledku nečinnosti, pokiaľ ide o zachovanie arktických socioekosystémov, narastajú geometrickým radom;

O.

keďže od roku 1981 sa objem ľadu v Severnom ľadovom oceáne výrazne znížil, oblasti permafrostu sa zmenšujú, čo spôsobuje riziko náhodného uvoľnenia obrovského množstva oxidu uhličitého (13) a metánu do atmosféry, snehová pokrývka a ľadovce sa topia a prispievajú ku globálnemu zvyšovaniu hladiny morí; keďže je možné pozorovať, že úbytok morského ľadu je rýchlejší, než sa pôvodne predpokladalo, pričom objem morského ľadu prítomného počas leta za 35 rokov klesol o 40 %; keďže rýchlosť zmeny klímy v polárnych oblastiach sa zdvojnásobila a stále sa zvyšuje a spôsobuje neznáme a nepredvídateľné zmeny existujúcich svetových ekosystémov;

P.

keďže tri členské štáty EÚ (Dánsko, Fínsko a Švédsko) a jedna zo zámorských krajín a území (Grónsko) sú členmi osemčlennej Arktickej rady a sedem ďalších členských štátov (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) má štatút pozorovateľov; keďže EÚ očakáva konečnú realizáciu jej formálneho postavenia pozorovateľa v Arktickej rade;

Q.

keďže ochrana životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj sú dva hlavné piliere Ottawskej deklarácie, ktorá položila základy pre vznik AR v roku 1996;

R.

keďže v regióne Arktídy žijú približne štyri milióny ľudí, z čoho asi 10 % tvorí pôvodné obyvateľstvo; keďže zraniteľné arktické prostredie ako aj základné práva pôvodného obyvateľstva sa musia rešpektovať a vyžadujú si silnejšie záruky; keďže práva pôvodného obyvateľstva a miestnych populácií na schvaľovanie ťažby prírodných zdrojov a na účasť na rozhodovaní o nej musia byť zaručené; keďže zvyšovanie výskytu znečisťujúcich látok a ťažkých kovov v Arktíde má negatívny vplyv na potravinový reťazec z dôvodu ich prítomnosti vo faune aj flóre, najmä v rybách, a predstavuje významný zdravotný problém pre miestne obyvateľstvo a konzumentov výrobkov z rýb;

S.

keďže ekosystémy Arktídy vrátane flóry a fauny sú obzvlášť citlivé na zásahy s relatívne dlhými obdobiami zotavovania; keďže negatívne environmentálne vplyvy sa často kumulujú, sú nezvratné a často majú vonkajšie geografické a ekologické vplyvy (napr. poškodzovanie oceánskych ekosystémov);

T.

keďže v posledných desaťročiach sa teplota v Arktíde zvyšuje zhruba dvojnásobne vyšším tempom, než je svetový priemer;

U.

keďže zvýšené množstvo skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia v atmosfére prispievajú k zmene klímy v Arktíde; keďže znečistenie, ktoré je možné pozorovať v arktickej klíme, spôsobujú najmä znečisťovatelia v Ázii, Severnej Ameriky a Európe, takže opatrenia na znižovanie emisií v EÚ zohrávajú významnú úlohu pri riešení klimatických zmien v Arktíde;

V.

keďže používanie ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v arktickej námornej doprave prináša viacero rizík: v prípade úniku vzniká z veľmi hustého oleja emulzia, tá klesá pod hladinu a v prípade zachytenia v ľade môže prekonať veľké vzdialenosti; úniky TVO predstavujú obrovské riziko pre potravinovú bezpečnosť arktických komunít pôvodného obyvateľstva, ktorých živobytie závisí od rybolovu a lovu; pri horení TVO vznikajú oxidy síry, ťažké kovy, ako aj veľké množstvo čierneho uhlíka, ktorý v prípade uloženia na arktický ľad podnecuje absorpciu tepla do masy ľadu a urýchľuje tak jej topenie a účinky zmeny klímy; keďže IMO vo vodách v okolí Antarktídy zakazuje prevoz a používanie ťažkých vykurovacích olejov;

W.

keďže Únia musí byť hnacím motorom diskusií a rokovaní medzinárodných inštitúcií, aby všetci aktéri splnili svoje povinnosti v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok a aby bolo možné čeliť čoraz väčším výzvam v oblasti udržateľného riadenia zdrojov;

X.

keďže by sa vo všetkých činnostiach súvisiacich s pripravenosťou a reakciou mali zohľadňovať a minimalizovať riziká vyplývajúce z používania jadrovej energie v ľadoborcoch a pobrežných zariadeniach;

Y.

keďže vyhadzovanie akéhokoľvek odpadu do arktického permafrostu nie je za žiadnych okolností udržateľným riešením odpadového hospodárstva, ako to dokazujú nedávne zistenia z grónskej lokality Camp Century;

Z.

keďže politika EÚ v arktickej oblasti by mala dôslednejšie zohľadňoval ciele udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala dosiahnuť do roku 2030;

AA.

keďže vedecké informované rozhodovanie vrátane poznatkov miestneho a pôvodného obyvateľstva je kľúčom k zachovaniu krehkého ekosystému Arktídy, zníženiu rizík a umožneniu miestnym spoločenstvám prispôsobiť sa a k podpore trvalo udržateľného rozvoja; keďže EÚ je celosvetovo najväčším poskytovateľom finančných prostriedkov na výskum Arktídy a podporuje slobodnú výmenu svojich výsledkov;

AB.

keďže vyvážená kombinácia priemyselných arktických odborných znalostí a špecializácie na jednej strane a odhodlania plniť environmentálne priaznivé a udržateľné rozvojové ciele na strane druhej má potenciál prispievať k ekologickej inovácii, priemyselnej symbióze a účinnému odpadovému hospodárstvu v tejto oblasti, čo umožňuje zachovanie panenského arktického prostredia a potenciálu v oblasti nových obchodných príležitostí a zvyšovanie počtu pracovných miest, a tým pozitívne prispievajú aj k zamestnanosti mladých ľudí a k riešeniu výzvy starnutia obyvateľstva;

AC.

keďže technické schopnosti v oblasti existujúcej satelitnej komunikácie v EÚ, a to podľa vzoru služieb a infraštruktúry programov Copernicus a Galileo, by mohli spĺňať potreby používateľov v arktickej oblasti;

AD.

keďže zapojenie miestnych komunít je kľúčové pre úspech riadenia prírodných zdrojov a pre budovanie odolnosti v prípade krehkých ekosystémov;

AE.

keďže uznáva význam zvažovania tradičných a miestnych poznatkov pri rozhodovaní v Arktíde;

AF.

keďže podľa Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) treba chrániť kultúry Sámov, Nenetov, Chantov, Evenkov, Čukčov, Aleutov, Jupikov a Inuitov; keďže pôvodné obyvateľstvo Arktídy má právo využívať prírodné zdroje vo svojich domovských oblastiach, a preto by malo byť súčasťou všetkých budúcich plánov týkajúcich sa komerčného rybolovu;

AG.

keďže akýkoľvek rybolov v arktickej oblasti sa musí uskutočňovať v súlade s platnými medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920 a konkrétne aj súlade so všetkými právami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy, ako aj v súlade s akýmikoľvek historickými rybolovnými právami;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.