—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (1) (ďalej len „nariadenie“),

—

so zreteľom na články 167 a 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (ďalej len „UNESCO“) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom K stratégií EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o európskom filme v digitálnej ére (5),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Európske hlavné mestá kultúry: stratégia úspechu a dlhodobé účinky, ktorú uskutočnilo tematické oddelenie B: štrukturálna a kohézna politika v roku 2013 na žiadosť Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (8),

—

so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva, najmä na jej odseky 20 až 24 o ex post hodnotení platných právnych predpisov,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0030/2017),

A.

keďže k cieľom programu Kreatívna Európa patrí ochrana a podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, pričom popri podpore kultúrneho dedičstva Európy na jednej strane je na druhej strane zámerom posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov;

B.

keďže kultúra je kľúčovým faktorom pri podporovaní európskej integrácie;

C.

keďže program Kreatívna Európa, najmä jeho podprogram Kultúra, je výrazne podfinancovaný a teda má ťažkosti s napĺňaním vysokých očakávaní;

D.

keďže podľa článkov 3 a 4 nariadenia patrí podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva Európy – konkrétne podpora nadnárodnej cirkulácie kultúrnych a kreatívnych diel – k základným cieľom tohto programu;

E.

keďže podľa článku 12 nariadenia patrí podpora nadnárodnej cirkulácie a mobility – konkrétne cirkulácie európskej literatúry, aby sa zaručil čo najširší prístup k nej – k prioritám podprogramu Kultúra;

F.

keďže štruktúra jediného programu prináša výhody, ktoré vedú k dosiahnutiu kritického množstva, a potenciálne zviditeľňuje stále podceňované oblasti, ktoré čelia rovnakým výzvam v súvislosti s fragmentáciou, globalizáciou, nedostatkom údajov a ťažkým prístupom k úverom;

G.

keďže štruktúra programu s dvoma podprogramami, prostredníctvom ktorej sa zachovávajú osobitosti a identita oboch, a doplnenie medzisektorovej oblasti sú prínosné pri zabezpečovaní lepšieho pochopenia spolupráce a rozvoja v oblasti kultúry a prepojenia s tretími krajinami;

H.

keďže medzisektorová oblasť len čiastočne rozvinula svoj strategický cieľ podporovať nadnárodnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti kultúry;

I.

keďže program Kreatívna Európa umožňuje spoluprácu a jednotnú akciu s krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a s medzinárodnými organizáciami aktívnymi v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, ako je UNESCO, Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, na základe spoločných príspevkov na realizáciu cieľov programu;

J.

keďže systém ukazovateľov výkonnosti stanovený v článku 18 nariadenia vrátane ukazovateľov pre všeobecné ciele programu, ukazovateľov súvisiacich s podprogramami MEDIA a Kultúra a osobitných ukazovateľov týkajúcich sa nástroja záručného mechanizmu ešte nebol stanovený ani uvedený do praxe;

K.

keďže sa ukázalo, že súčasný systém hodnotenia nie je vhodný vzhľadom na charakter a osobitosť programu a mal by sa preto zlepšiť;

L.

keďže špecifické akcie, ako je iniciatíva Európske hlavné mestá kultúry vrátane ich siete, ceny a značka „Európske dedičstvo“, odhalili potenciál pre trvalo udržateľný miestny hospodársky rozvoj a kultúrny cestovný ruch, a preto by sa mali aktívnejšie zlepšovať a podporovať;

M.

keďže v roku 2016 bola v rámci medzisektorovej oblasti vydaná osobitná výzva na začlenenie utečencov do európskej spoločnosti s cieľom propagovať a podporovať kreativitu a medzikultúrny dialóg;

N.

keďže oblasť podpory „Projekty spolupráce“ v podprograme Kultúra vyžaduje približne 70 % rozpočtu tohto podprogramu, je u aktérov pôsobiacich v oblasti kultúry veľmi obľúbená a zameriava sa na spoločné cezhraničné prístupy, pričom umožňuje otvorené formulovanie nepredvídateľných, vysokoinovatívnych a kreatívnych projektov, ktoré sú výslovne žiadané;

O.

keďže napriek tomu, že v nariadení sa ustanovuje uzatváranie dvojstranných dohôd s tretími krajinami s cieľom zapojiť ich do účasti na programe alebo jeho častiach, doteraz ukončilo tento postup len niekoľko krajín;

P.

keďže vďaka aktivite Európskeho parlamentu boli kultúra, kultúrny a kreatívny priemysel a audiovizuálny sektor zahrnuté, hoci nedostatočne, do viacročných programov Erasmus+, Horizont 2020 a COSME, štrukturálnych fondov a priorít Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“);

Q.

keďže existuje silná synergia medzi informálnym učením a kreatívnym a mediálnym sektorom, pretože mnohé umelecké, mediálne a kultúrne organizácie poskytujú príležitosti na informálne učenie;

R.

keďže podiel úspešných žiadateľov v rámci programu Kultúra predstavuje 15 % a v rámci programu MEDIA 44 %, pričom pri vylúčení automatických systémov je v druhom prípade dokonca nižší (32 %);

S.

keďže v rámci programu MEDIA bolo zaregistrovaných 13 000 žiadostí a podporu získalo vyše 5 500 projektov;

T.

keďže automatický systém bodovania v rámci programu MEDIA, ktorý je zameraný na zabezpečenie rovnakých podmienok medzi členskými štátmi, vedie k narúšaniu trhu, pričom výrazne znevýhodňuje krajiny s vysokou produkčnou kapacitou v audiovizuálnej oblasti;

U.

keďže typ grantov udeľovaných na projekty spolupráce v rámci kultúrneho podprogramu Kreatívna Európa nezodpovedá potrebám sietí, ktoré sa opierajú o operačnú štruktúru a činnosti, ako tomu bolo v predchádzajúcom programe Kultúra na roky 2007 – 2013;

V.

keďže zainteresované strany stále kritizujú administratívne riadenie (postupy podávania žiadostí, hodnotenia a podávania správ) ako zaťažujúce; zdôrazňuje preto potrebu zjednodušovať postup podávania žiadosti s cieľom uľahčiť prístup k programu a podporiť účasť medzi potenciálnymi príjemcami;

W.

keďže informačné kancelárie programu Kreatívna Európa sú kľúčovým sprostredkovateľom medzi Komisiou, Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (ďalej len „EACEA“) a žiadateľmi a keďže by mali byť lepšie informované o prebiehajúcom rozhodovacom procese a úzko zapojené do poskytovania informácií o projektoch a do propagovania ich výsledkov;

X.

keďže aktéri vyjadrujú poľutovanie nad vysokým administratívnym zaťažením pri postupe podávania žiadostí, ktorého súčasťou sú rozsiahle usmernenia a veľký počet dokumentov s niekedy protichodnými informáciami;

Y.

keďže registrácia spoločností v rámci autentifikačnej služby Európskej komisie (ECAS) sa označuje za problematickú; keďže elektronický formulár je však veľmi vítaný;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.