EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 11. 2017

COM(2017) 718 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Oznámenie o posilňovaní európskych energetických sietí

1. Úvod

Komisia vypracovala „Rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“, ktorá priniesla nový podnet na dosiahnutie energetickej bezpečnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti.

V globálnom meradle je Európa naďalej lídrom vďaka nášmu ambicióznemu príspevku k Parížskej dohode, ako aj v súvislosti s vykonávaním energetickej transformácie stanovenej v tretej správe o stave energetickej únie 1 . Vzájomne prepojená európska sieť pomôže dosiahnuť konečné ciele energetickej únie – zaistenie cenovo dostupnej, bezpečnej a udržateľnej energie pre všetkých Európanov.

Základom tejto energetickej transformácie bude elektrická sieť, do ktorej budú obnoviteľné zdroje energie v roku 2030 prispievať polovicou výroby a ktorá bude do roku 2050 úplne dekarbonizovaná. Prináša to veľké výzvy, pokiaľ ide o prispôsobenie našich regulačných predpisov a infraštruktúry, ako aj získanie potrebných investícií.

Ako na viacerých zasadnutiach Európskej rady zdôraznili hlavy štátov a predsedovia vlád a najnovšie prezident Macron na konferencii COP 23, dobre prepojené a integrované transeurópske siete sú nevyhnutným predpokladom úspešnej energetickej transformácie. Komisia túto potrebu riešila vo svojom oznámení 2 „Dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %“.

Balík opatrení „Čistá energia pre všetkých Európanov“, ktorý bol prijatý koncom minulého roka, je najpokrokovejším právnym rámcom na zabezpečenie prechodu na čistú energiu a investícií do čistej energie s cieľom tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu. S cieľom plne podporiť túto energetickú transformáciu by sa európska sieťová infraštruktúra mala rozvíjať rovnakým smerom a rovnakou rýchlosťou. Rovnomerný vývoj je o to dôležitejší, že pri rastúcom podiele elektriny z obnoviteľných zdrojov si udržanie stability sústavy bude vyžadovať intenzívnejšiu cezhraničnú výmenu. Silnejšia regionálna spolupráca medzi členskými štátmi môže v tomto kontexte viesť k optimalizovanému zavádzaniu obnoviteľných zdrojov energie a sieťovej infraštruktúry.

Prepojenie elektrickej a plynárenskej siete má zároveň zásadný význam, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok energie. Dobre integrované siete nie sú len najlepšou zárukou kompenzácie možného zlyhania najväčšej infraštruktúry v niektorom z členských štátov, ale prinášajú aj ďalšie možnosti dodávok, a tým aj konkurenčnejšie ceny na vnútroštátnych trhoch. Európa musí zároveň postaviť do centra energetického systému spotrebiteľa, a to o. i. posilnením distribučných sietí a zavádzaním inteligentných riešení.

Siete EÚ sa navyše musia modernizovať aj preto, aby umožnili energetickú transformáciu, ale aj aby podporili a zároveň využili rýchlu digitalizáciu hospodárstva. Inovácie a informačné riešenia v sieťach na všetkých úrovniach sú nevyhnutné pri zavádzaní riadenia na strane spotreby a iných služieb inteligentných sietí. Takéto technológie posilňujú postavenie spotrebiteľov a pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

Odhaduje sa, že do roku 2030 bude na modernizáciu a rozšírenie európskych energetických sietí potrebné vynaložiť investície vo výške približne 180 miliárd EUR. Tieto investície povedú k ročným úsporám v rozmedzí od 40 do 70 miliárd EUR 3 v dôsledku ušetrených nákladov na výrobu a konkurenčnejších veľkoobchodných cien plynu, čo pomôže udržať náklady na energetickú transformáciu na primeranej úrovni, a tak posilní konkurencieschopnosť Únie.

V tomto oznámení sa hodnotí pokrok dosiahnutý pri integrácii a modernizácii európskych energetických sietí na úrovni prenosu prostredníctvom politiky transeurópskej energetickej siete (ďalej len „TEN-E“) a načrtáva sa, ako zabezpečiť plnú účasť infraštruktúry na dosahovaní našich politických cieľov v oblasti energetiky a klímy na rok 2030 i po ňom. Takisto sa hodnotí pokrok v dosahovaní cieľa prepojenia na úrovni 10 % a predstavujú sa vyhliadky smerom k cieľu do roku 2030, ktorý schválila Európska rada.

2. Politika transeurópskych energetických sietí (TEN-E) ako nosný pilier energetickej únie

Investície potrebné na dosiahnutie plne európskej energetickej siete, v ktorej budú všetky členské štáty prepojené a chránené proti náhlym prerušeniam dodávok, boli a stále sú vysoké 4 . V záujme včasného zabezpečenia týchto investícií a vybudovania potrebnej infraštruktúry Európska únia v roku 2013 prijala nariadenie 5 o usmerneniach pre transeurópske energetické siete. Na účel finančnej podpory rozvoja transeurópskych energetických, dopravných a telekomunikačných sietí bol zároveň zriadený Nástroj na prepájanie Európy 6 (NPE).

2.1. Politika TEN-E zameraná na priority Európy a urýchlenie investícií

Od roku 2013 rámec politiky TEN-E umožňuje cielený prístup zameraný na identifikáciu a podporu realizácie projektov, ktoré sú nevyhnutné na dobré prepojenie sietí medzi členskými štátmi a rozvoj vnútorného trhu s energiou. Je založený na objektívnom a inkluzívnom procese výberu, v ktorom sa uprednostňujú najpotrebnejšie infraštrukturálne projekty.

Úspech tohto prístupu je čoraz zreteľnejší. Do konca roka 2018 bude dokončených približne 30 projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry. Ďalších 47 dôležitých projektov z celkového počtu 173 má byť dokončených okolo roku 2020. Mnohé projekty spoločného záujmu sa však stále nevykonávajú podľa plánu, a to v oblasti elektrickej aj plynárenskej infraštruktúry. Približne pri polovici dochádza k oneskoreniam, najmä v procese udeľovania povolení, alebo sa menia termíny ich realizácie 7 , často z dôvodu neistoty súvisiacej s komerčnou rentabilitou alebo budúcim dopytom.

Tabuľka 1: Prehľad projektov spoločného záujmu (PCI) podľa sektorov

*Projekty, ktoré sa majú dokončiť, zahŕňajú projekty, na ktoré sa má čoskoro vydať povolenie alebo sú už vo výstavbe a ktoré možno realisticky dokončiť do konca uvedeného obdobia.

Finančná podpora Únie z NPE bola dôležitým faktorom pri vykonávaní niektorých kľúčových projektov spoločného záujmu v oblasti elektriny a plynu, ktoré prinášajú významné sociálno-ekonomické prínosy na regionálnej úrovni, ale vyžadujú si náklady, ktoré by nemohol znášať len samotný trh. Program je dôležitým prostriedkom na mobilizáciu súkromných investícií. Celkovo bolo vybratých 93 opatrení zodpovedajúcich 74 projektom spoločného záujmu, ktoré získali granty na práce a štúdie v celkovej hodnote 1,6 miliardy EUR (z celkového rozpočtu NPE na energiu vo výške 5,35 miliardy EUR).

Podpora pre inteligentné systémy uskladňovania energie a prenosové sústavy sa poskytuje aj v rámci fondov politiky súdržnosti EÚ, najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V súčasnosti šesť členských štátov 8 plánuje v období rokov 2014 – 2020 vynaložiť 2 miliardy EUR, pričom štvrtina z týchto prostriedkov je určená priamo na projekty spoločného záujmu.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI), kde má odvetvie energetiky momentálne najvyšší podiel, mobilizoval dodatočné investície do projektov v oblasti energetickej infraštruktúry, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti vrátane projektov spoločného záujmu spolufinancovaných z NPE. V rámci EFSI bolo schválené financovanie prvých troch projektov spoločného záujmu v hodnote 420 miliónov EUR, čím sa mobilizovali celkové investície vo výške viac ako 2 miliardy EUR. Príklad koridoru na prepravu plynu medzi Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a Rakúskom (BRUA), ktorý získal grantovú podporu z NPE vo výške 179 miliónov EUR na realizáciu prác a následne sa naň sprístupnilo financovanie z EFSI vo výške 100 miliónov EUR, poukazuje na potenciál NPE pritiahnuť súkromné investície do energetickej infraštruktúry. Ďalších 14 projektov spoločného záujmu v oblasti energetiky získalo úvery EIB, čo dokazuje, že granty z NPE môžu zohrávať aktivačnú úlohu a prilákať investorov. Granty z NPE na štúdie navyše zostávajú dôležitým katalyzátorom, ktorý pomáha pri prekonaní počiatočných, rizikovejších fáz projektov.

Okrem finančnej podpory sa vykonávanie projektov spoločného záujmu zrýchlilo aj vďaka regulačnej podpore a zníženiu byrokracie. Z hodnotenia 9 vyplýva, že nariadenie o TEN-E viedlo k zrýchlenému udeľovaniu povolení a schvaľovanie projektov je teraz jednoduchšie a účelnejšie. Vykonávanie dôležitých PCI sa zrýchlilo aj vďaka prijatiu regulačných opatrení. Doteraz sa pri 18 projektoch spoločného záujmu v oblasti plynu a 6 v oblasti elektriny využili rozhodnutia o cezhraničnom rozdelení nákladov a pri troch projektoch sa prijali investičné rozhodnutia vydané národnými regulačnými orgánmi. Plný potenciál nariadenia o TEN-E sa však zatiaľ nevyužíva. Uplatňovanie pravidiel TEN-E na vnútroštátnej úrovni by sa malo ešte posilniť tak, aby sa zabezpečilo včasné vykonávanie projektov spoločného záujmu.

Uvedený súbor nástrojov zavedený nariadením o TEN-E pri viacerých projektoch preukázal svoju užitočnosť pri prekonávaní finančných a regulačných prekážok. Napriek tomu treba venovať viac pozornosti niektorým zložitejším výzvam v oblasti infraštruktúry. Komisia v roku 2015 10 navrhla štruktúrovanejšiu formu regionálnej spolupráce, a to aj na politickej úrovni, s cieľom zosúladiť zameranie všetkých zúčastnených členských štátov a zainteresovaných strán na vykonávanie kľúčových projektov.

2.2. Prehlbovanie regionálnej spolupráce – kľúčová úloha skupín na vysokej úrovni 

Komisia preto zriadila štyri regionálne skupiny na vysokej úrovni, ktorým sa v krátkom čase podarilo zrýchliť rozvoj infraštruktúry v konkrétnych európskych regiónoch, ktoré čelia osobitným výzvam. Tieto skupiny na vysokej úrovni prispeli najmä k prioritizácii kľúčových projektov spoločného záujmu v regióne. Kľúčovým faktorom je tu politická a finančná podpora Komisie.

Na základe dobrých výsledkov sa rozsah pôsobnosti niektorých skupín na vysokej úrovni rozšíril na širšie aspekty energetickej politiky, najmä na trhy s energiou, obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť. Skupiny na vysokej úrovni by mohli zohrávať úlohu aj v rámci regionálnej spolupráce na príprave národných plánov v oblasti energetiky a klímy podľa návrhu nariadenia o riadení energetickej únie 11 .

2.2.1. BEMIP – plán prepojenia baltského trhu s energiou

Dlhoročná regionálna spolupráca v rámci plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP) významne prispela k rýchlemu dokončeniu kľúčových elektrických prepojení vrátane prepojenia „Nordbalt“ (Litva – Švédsko, 700 MW) a prepojenia „Litpol Link“ (Litva – Poľsko, 500 MW). Týmito prepojeniami sa skutočne ukončila energetická izolácia pobaltských štátov, ktoré sa prepojili so zvyškom Európy. 

Kľúčovou politickou prioritou zostáva synchronizácia elektrickej siete troch pobaltských štátov s európskou kontinentálnou sieťou. Európska komisia je naďalej odhodlaná v tom pobaltské štáty podporovať. V tejto súvislosti je dôležitým míľnikom štúdia, ktorú v súčasnosti vykonávajú prevádzkovatelia prepravnej siete Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska so zapojením Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrinu. Zároveň je vhodným okamihom na to, aby región využil svoj energetický potenciál na mori.

Skupina na vysokej úrovni pre BEMIP dala nový impulz aj na rozvoj plynárenských prepojení potrebných na ukončenie plynovej izolácie troch pobaltských štátov a Fínska. Energetické prepojenie medzi Poľskom a Litvou (GIPL), ako aj prepojenie medzi Estónskom a Fínskom (Balticconnector) získali finančnú podporu z Nástroja na prepájanie Európy, ktorá bola podpísaná za účasti hláv štátov a predsedov vlád, ako aj predsedu Komisie. Teraz je kľúčové zabezpečiť, aby sa oba projekty bezodkladne dokončili.

EÚ celkovo prispela na energetickú infraštruktúru v regióne BEMIP 740 miliónmi EUR z NPE a približne 430 miliónmi EUR z EFRR.

2.2.2. Vykonávanie Madridskej deklarácie v juhozápadnej Európe

Dôležitý pokrok sa dosiahol aj v skupine na vysokej úrovni pre energetické v juhozápadnej Európe, a to pokiaľ ide o integráciu Pyrenejského polostrova s kontinentálnym európskym vnútorným energetickým trhom. S podporou Európskej komisie bol v roku 2015 zadaný projekt „INELFE“, ktorý zdvojnásobil kapacitu prepojenia elektrických sústav medzi Španielskom a Francúzskom a ktorý už v plnej miere funguje.

Napriek tomu treba vynaložiť väčšie úsilie na vykonávanie Madridskej deklarácie a plnú integráciu Pyrenejského polostrova do vnútorného trhu s elektrinou a umožniť tu využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie.

Nové prepojenie elektrických sietí v oblasti Biskajského zálivu s technologicky náročnou podmorskou časťou v dĺžke približne 280 km a dvoma meniarňami musí byť najvyššou prioritou nielen pre realizátorov, ale aj pre regulačné a povoľujúce orgány, aby sa zabezpečilo jeho včasné dokončenie najneskôr do roku 2025. Na základe projektu sa opäť zdvojnásobí kapacita energetického prepojenia medzi oboma príslušnými krajinami a výmenná kapacita sa zvýši až na 5 000 MW. Pozornosť sa venuje pokroku dosiahnutému v súvislosti s dvomi projektmi cez Pyreneje, ktorými by sa zvýšila kapacita na 8 000 MW s cieľom umožniť Pyrenejskému polostrovu v plnej miere využiť vnútorný trh. Dokončenie prebiehajúceho projektu spoločného záujmu medzi Španielskom a Portugalskom by malo pokračovať tak, aby sa projekty mohli spustiť podľa plánu, t. j. do konca roka 2018.

Určitý pokrok sa dosiahol aj pri vykonávaní Madridskej deklarácie z roku 2015, pokiaľ ide o rozvoj východnej plynovej osi z Pyrenejského polostrova do Francúzska. V rokoch 2016 a 2017 sa uskutočnili prípravné práce zamerané na prípravu rozhodnutia o postupnom vývoji kľúčového projektu Midcat 12 vrátane jeho prvej fázy známej ako projekt STEP 13 .

2.2.3. CESEC – Plynárenská konektivita v strednej a juhovýchodnej Európe

Práce pokročili aj v regióne strednej a juhovýchodnej Európy (ďalej len „CESEC“), ktorý je historicky zraniteľný z hľadiska prerušení dodávok a napriek geografickej blízkosti svojho hlavného dodávateľa za plyn stále platí vyššie ceny než západná Európa.

V rokoch 2016 a 2017 dosiahla skupina na vysokej úrovni významný pokrok v prioritných plynárenských projektoch CESEC, najmä pri spojovacom vedení medzi Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a Rakúskom (BRUA) a v rámci prvých fáz posilnenia bulharskej siete. Memorandum o porozumení o spätných tokoch medzi Chorvátskom a Maďarskom z roku 2017, ktoré umožní voľný tok plynu najmä z terminálu LNG na ostrove Krk, je príkladom konštruktívnej regionálnej spolupráce. V roku 2018 však bude kľúčové bezodkladne zrealizovať zvyšné tri prioritné projekty, ktorým bola pridelená európska podpora na zabezpečenie prístupu k diverzifikovaným zdrojom plynu v danom regióne. Prioritou na rok 2018 je teda zabezpečiť, aby sa začala stavba terminálu LNG v Chorvátsku (LNG Krk), spojovacieho vedenia medzi Gréckom a Bulharskom a spojovacieho vedenia medzi Bulharskom a Srbskom podľa súčasného plánu. To si vyžaduje nepretržitú politickú podporu s cieľom prevencie a odstraňovania prípadných prekážok, ktoré by mohli oneskoriť včasné dokončenie týchto projektov.

V roku 2017 Komisia, členské štáty CESEC a zmluvné strany Energetického spoločenstva uzatvorili memorandum o porozumení, ktoré CESEC rozširuje o trh a infraštruktúru v oblasti elektriny, energetickú efektívnosť a rozvoj obnoviteľných zdrojov a stanovuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie efektívneho, dobre prepojeného trhu s elektrinou v danom regióne. Skupina na vysokej úrovni okrem toho súhlasila aj s rozšírením svojej geografickej pôsobnosti na celý západný Balkán.

2.2.4. Spolupráca v oblasti energetiky v severných moriach

V roku 2016 bolo podpísané memorandum o porozumení podporujúce integráciu veternej energie na mori a posilnených energetických prepojení v oblasti severných morí. V roku 2017 sa začali práce na regionálne optimalizovanom energetickom systéme na mori za čo najnižšiu cenu, ktorý by mal prispieť k tvorbe pracovných miest a k rastu, ako aj k využitiu vedúceho postavenia EÚ v tomto odvetví.

S cieľom zabezpečiť konkrétny pokrok sa dohodlo, že prioritou budú inovačné projekty, ktoré vytvárajú synergické účinky medzi rôznymi prvkami v energetickom systéme, najmä kombináciou výroby a prenosu obnoviteľných zdrojov energie. Verejní a súkromní aktéri budú spolupracovať na vytvorení právneho a regulačného rámca, ktorý bude prispievať k rozvoju takýchto projektov a k uľahčeniu spolupráce a koordinácie medzi vývojármi projektov. Identifikovali sa štyri klastre vrátane klastra Belgicko, Holandsko a Spojené kráľovstvo, Nemecký záliv a centrálna časť Severného mora. Pre každý klaster sa zriadi skupina zainteresovaných strán, ktorá zabezpečí plné zapojenie všetkých strán.

2.3. Preorientovanie našej infraštrukturálnej politiky na dlhodobejšie hľadisko

Nástroj TEN-E a hlbšia regionálna spolupráca úspešne posilnili bezpečnosť dodávok plynu a diverzifikáciu v najzraniteľnejších regiónoch Európy. V súčasnosti je Európa v lepšej pozícii vďaka dokončeným projektom spoločného záujmu v oblasti plynu, ako je plynovod Klaipeda – Kiemenai potrebný na správnu prevádzku terminálu LNG Klaipeda (v Litve).

Zvýšila sa odolnosť plynárenskej siete a takmer všetky členské štáty 14 spĺňajú kritérium N-1 15 a už majú prístup k dvom zdrojom plynu. V tejto súvislosti je potrebné osobitné zameranie na situáciu Bulharska a Fínska. Ak sa projekty spoločného záujmu vykonajú podľa harmonogramu, do roku 2022 by všetky členské štáty okrem Malty a Cypru v zásade mali mať prístup k trom zdrojom plynu. Ak sa na strane členských štátov, realizátorov projektov, regulačných orgánov a zainteresovaných strán zabezpečia potrebné záväzky, zostávajúce prekážky sa do značnej miery môžu vyriešiť okolo alebo krátko po roku 2020, a to dokončením už prebiehajúcich projektov spoločného záujmu. Projekty v oblasti zemného plynu sú významné tak z hľadiska počtu, ako aj doposiaľ poskytnutých finančných prostriedkov, pretože naliehavou prioritou je zvýšenie energetickej bezpečnosti zraniteľnejších členských štátov a regiónov. Do roku 2022/25 by mala Európa dosiahnuť dobre prepojenú plynárenskú sieť odolnú proti šokom. V nadchádzajúcich rokoch budú projekty v oblasti elektriny čoraz dôležitejšie na cezhraničnú integráciu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane digitalizácie a zavádzania inteligentných riešení siete.

V zmysle Komisiou navrhovaného balíka opatrení v oblasti čistej energie si vytvorenie európskej elektrickej siete vhodnej na energetickú transformáciu bude vyžadovať ďalšie pokračovanie opatrení súčasne s vykonávaním revidovaných pravidiel pre trh s elektrickou energiou. Preto treba urýchliť prácu na potrebných energetických prepojeniach. Nedostatočná súčasná úroveň prepojenia regiónov, ako je napríklad Pyrenejský polostrov, je prekážkou ďalšieho prenikania obnoviteľnej energie a ďalšej cenovej konvergencie. To isté platí pre pomalý pokrok v posilňovaní vnútroštátnych sústav, napríklad medzi severom a juhom Nemecka. Je nutné, aby sa neoslabil politický záväzok odstrániť tieto prekážky. Scenár s vysokou úrovňou obnoviteľných zdrojov energie bude vo všeobecnosti znamenať viac než zdvojnásobenie investičných potrieb do prepojovacích vedení 16 . 

Úloha elektriny, v ktorej budú obnoviteľné zdroje do roku 2030 zabezpečovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie. Okrem toho treba klásť dôraz na posilnenie prenosových a distribučných sústav elektriny, digitalizáciu sietí, ako aj zavádzanie inteligentných riešení a nových infraštrukturálnych riešení, najmä v oblasti skladovania elektriny a vplyvu vlastnej spotreby.

Tieto výzvy sa musia plne odrážať v budúcej orientácii politiky EÚ v oblasti infraštruktúry. Očakáva sa, že v rokoch 2019 – 2020 pokročia ďalšie projekty v týchto oblastiach a neskoršie čerpanie rozpočtu NPE plne odráža tento cieľ. Úmerne s rastúcou mierou zrelosti sa očakáva, že viacerým projektom v oblasti elektriny budú pridelené finančné prostriedky aj od Európskej investičnej banky vrátane financovania z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Tretí zoznam projektov spoločného záujmu prijatý spolu s týmto oznámením predstavuje dôležitý krok pri takomto preorientovaní.

Transeurópska dopravná, energetická a telekomunikačná sieť sú silne vzájomne závislé a synergické účinky sa prirodzene prejavia v každom z týchto sektorov, treba ich však lepšie využiť. Napríklad pri energetických sieťach by sa mala rýchlejšie riešiť výzva digitalizácie. Kybernetická bezpečnosť je prierezovou prioritou vo všetkých odvetviach TEN (aj mimo nich) a mala by tvoriť neoddeliteľnú súčasť každej investície vykonanej v týchto troch odvetviach. Elektromobilita si bude vyžadovať hustú sieť nabíjacích staníc popri diaľniciach a v mestách. Veľké prístavy by sa mohli vyvinúť do uzlov, ktoré budú obsluhovať aj činnosti v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na mori.

3. Tretí zoznam projektov spoločného záujmu je lepšie orientovaný na dlhodobé ciele EÚ

V rámci tretieho zoznamu Únie sa identifikuje 173 projektov spoločného záujmu vrátane 106 projektov v oblasti prenosu a uskladňovania elektriny, 4 projekty v oblasti zavádzania inteligentných sietí, 53 projektov v oblasti plynu, 6 projektov v oblasti ropy a prvé 4 projekty cezhraničnej siete na prepravu oxidu uhličitého. Tento zoznam bol prijatý na základe jednomyseľnej podpory všetkých členských štátov, čím preukázali spoločnú politickú vôľu.

V súlade s programom Únie v oblasti dekarbonizácie sa politika TEN-E čoraz viac zameriava na prepojenia elektrických sietí, uskladňovanie elektriny a projekty inteligentných sietí.

3.1. PCI v oblasti elektriny a inteligentných sietí s cieľom podpory energetickej transformácie

Vybrané projekty spoločného záujmu umožnia integráciu obnoviteľnej energie a jej prepravu na dlhšie vzdialenosti pri zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti dodávok energie. Patrí sem 15 PCI na uskladňovanie elektrickej energie, väčšinou v prečerpávacích vodných elektrárňach, ale aj s využitím technológie stlačeného vzduchu. Lepšie prepojenie, inteligentnejšie siete a možnosti uskladnenia prispejú k väčšej flexibilite, stabilite sústavy a umožnia zvládanie špičkových odberov na miestnej aj transregionálnej úrovni.

Projekty spoločného záujmu v oblasti elektriny pomôžu aj zvyšným členským štátom splniť cieľ 10 % miery prepojenia do roku 2020, resp. sa k nemu priblížiť, a prispejú k dosiahnutiu nového cieľa prepojenia do roku 2030. Projekty spoločného záujmu v oblasti elektriny okrem toho prispejú k cieľom dohodnutým skupinami na vysokej úrovni, a to najmä takto:

·V regióne BEMIP budú vybrané projekty umožňovať synchronizáciu elektrizačnej sústavy s elektrickou sieťou EÚ.

·V západnej Európe projekty spoločného záujmu v oblasti elektriny zároveň umožnia lepšiu integráciu Pyrenejského polostrova s Francúzskom a zvyškom Európy, a tak uľahčia ďalšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečia prvé priame energetické prepojenie Írska s kontinentálnou Európou (projekt Celtic Link).

·V regióne CESEC sa na základe vybraných projektov posilnia elektrické siete s cieľom zlepšiť prepojenia, umožniť účinné obchodné transakcie a sprístupniť krajinám využitie významného potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov.

·V regióne severných morí sa kladie dôraz na to, aby sieť na mori nákladovo efektívne využívala maximálny potenciál obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom je združiť zdroje a financie vytvorením spoločnej siete na mori.

Nový zoznam obsahuje 4 projekty inteligentných sietí. Projekt medzi Chorvátskom a Slovinskom povedie k lepšej odolnosti sietí a umožní posilnenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj riadenia odberu. Projekt medzi Českou republikou a Slovenskom sa zameria na odolnosť sústav od úrovne prenosu po distribúciu. Dva zostávajúce projekty medzi Rakúskom a Talianskom a Francúzskom a Nemeckom sú zamerané na riešenie otázok prevádzky sústavy v scenároch výraznejšieho prepojenia sektorov, ktoré zahŕňajú napríklad elektrifikáciu dopravy a v prípade francúzsko-nemeckého projektu interakciu s odvetvím vykurovania a výraznejšie zapojenie odberateľov.

3.2. Projekty spoločného záujmu v oblasti plynu zamerané na zvyšné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok

Európa musí zabezpečiť včasné vykonávanie kľúčových projektov v oblasti plynu, ukončiť energetickú izoláciu regiónu východného Baltského mora, zlepšiť bezpečnosť dodávok energie v strednej a juhovýchodnej časti Európy a integrovať Pyrenejský polostrov s európskym trhom s energiou.

Tieto opatrenia by mali byť sprevádzané efektívnejším využívaním existujúcej infraštruktúry optimalizovaným na regionálnej úrovni a účinnejším presadzovaním právnych a regulačných opatrení. Nad rámec už stanovených priorít je potrebný obozretný prístup k novým investíciám, aby sa zabránilo nadmernému investovaniu a riziku uviaznutých aktív, čo by dodatočne zaťažilo spotrebiteľov. Odrazom tohto prístupu je tretí zoznam projektov spoločného záujmu so zníženým počtom projektov v oblasti plynu zo 77 na 53.

3.3. Prvé identifikované projekty spoločného záujmu v oblasti prepravy uhlíka

Zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu prvýkrát obsahuje 4 projekty v oblasti prepravných sietí pre oxid uhličitý. Projekty sa nachádzajú v oblasti severných morí a zahŕňajú Belgicko, Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Nórsko. Ako možnosť zníženia uhlíkovej stopy sú mimoriadne dôležité pre energeticky náročné priemyselné odvetvia.

4. Dosiahnutie cieľov prepojenia elektrických sietí na roky 2020 a 2030

4.1. Cieľ prepojenia na rok 2020

Cieľ 10 % miery prepojenia elektrických sietí poskytol politický impulz na pokrok v kľúčových cezhraničných projektoch. Vykonávanie projektov spoločného záujmu viedlo v posledných rokoch k zvýšeniu úrovní prepojenia.

Tabuľka 2: Úrovne prepojenia členských štátov v rokoch 2017 a 2020

V súčasnosti už 17 členských štátov dosiahlo cieľ 10 % prepojenia a využíva výhody v oblasti zlepšovania obchodu a znižovania veľkoobchodných cien. Sedem ďalších členských štátov – Bulharsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Rumunsko – sú na ceste k dosiahnutiu cieľa 10 % do roku 2020 prostredníctvom dokončenia projektov spoločného záujmu, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, najmä na integráciu Pyrenejského polostrova (spojovacie vedenia medzi Portugalskom a Španielskom a medzi Španielskom a Francúzskom), juhovýchodnej Európy, ako aj Poľska a Írska (energetické prepojenie s Francúzskom vedením Celtic bude prvým spojením medzi Írskom a kontinentom).

4.2. Cieľ prepojenia na rok 2030

Pripomínajúc závery zasadnutí Európskej rady z marca a júna 2014, v ktorých sa zdôraznila potreba zabezpečiť plnú účasť všetkých členských štátov na vnútornom trhu s energiou, Európska rada v októbri 2014 vyzvala Komisiu, aby jej „pravidelne podávala správy s cieľom dosiahnuť cieľ 15 % do roku 2030, ktorý navrhla Komisia 19 . Oba ciele [2020 a 2030] sa dosiahnu prostredníctvom realizácie projektov spoločného záujmu.“

Komisia preto zriadila expertnú skupinu pozostávajúcu z 15 popredných odborníkov z celej Európy s cieľom poskytnúť poradenstvo pri dosahovaní a sprevádzkovaní 15 % cieľa prepojenia na rok 2030. Správu v tejto veci uzavrela expertná skupina v septembri 20 .

V správe skupiny sa uznávajú výzvy spôsobené rýchlo sa meniacou situáciou v oblasti energetiky. Experti odporúčajú posúdiť potrebu rozvoja ďalšej kapacity energetických prepojení s použitím rôznych spôsobov merania a prahových hodnôt s cieľom citlivejšie zohľadniť rozdielnu situáciu členských štátov v oblasti energetiky a rozličné úlohy, ktoré spojovacie vedenia zohrávajú pri podpore dokončenia vnútorného trhu s energiou, integrácii obnoviteľných zdrojov a zaistení bezpečnosti dodávok.

Na základe odporúčaní skupiny Komisia navrhuje zaviesť cieľ 15 % prepojenia prostredníctvom súboru dodatočných a konkrétnejších prahových hodnôt, ktoré slúžia ako ukazovatele naliehavosti potrebných opatrení a ktoré odrážajú tri hlavné ciele európskej energetickej politiky: zvyšovanie konkurencieschopnosti integráciou trhu, zaručenie bezpečnosti dodávok a dosiahnutie klimatických cieľov zvýšeným využívaním obnoviteľných zdrojov. Členské štáty, prevádzkovatelia prenosových sústav/realizátori projektov, regulačné orgány a európske inštitúcie by mali prijať opatrenia, ak sa dosiahne niektorá z týchto troch prahových hodnôt:

·Dobre fungujúci vnútorný trh by mal viesť ku konkurenčným cenám elektriny pre všetkých Európanov. Členské štáty by sa preto mali zamerať na minimalizáciu rozdielov svojich cien na veľkoobchodnom trhu. Ak cenový rozdiel presiahne orientačný prah 2 EUR/MWh medzi členskými štátmi, regiónmi alebo ponukovými oblasťami, mali by sa uprednostniť dodatočné prepojenia s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci spotrebitelia porovnateľný prospech z vnútorného trhu. Čím vyšší je cenový rozdiel, tým väčšia je potreba okamžitých opatrení.

·Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby mohol byť špičkový odber naplnený za každých podmienok kombináciou domácej kapacity a dovozu. Krajiny, v ktorých je nominálna prenosová kapacita spojovacích vedení nižšia ako 30 % ich špičkového odberu, by preto mali urýchlene preskúmať možnosti ďalších spojovacích vedení.

·Ďalšiemu rozširovaniu energií z obnoviteľných zdrojov by nemal brániť nedostatok vývoznej kapacity. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mala optimálne využívať v celej Európe. Krajiny, v ktorých je nominálna prenosová kapacita spojovacích vedení nižšia ako 30 % ich inštalovanej výrobnej kapacity z obnoviteľných zdrojov, by mali urýchlene preskúmať možnosti ďalších spojovacích vedení.

Mapa s výsledkami členských štátov, Švajčiarska a Nórska, pokiaľ ide o uvedené tri prahové hodnoty

Zelená: spĺňajú všetky tri prahové hodnoty

Žltá: spĺňajú dve z prahových hodnôt

Červená: spĺňajú jednu alebo nespĺňajú žiadnu prahovú hodnotu

Projekty, ktoré sú potrebné pre členský štát alebo región na dosiahnutie ktorejkoľvek z troch uvedených prahových hodnôt, by mali mať primeranú prioritu, a to aj v rámci postupov stanovených v nariadení o TEN-E. Realizácia týchto projektov si vyžaduje plnú angažovanosť na obidvoch stranách hranice a Komisia preto vyzýva členské štáty, aby v duchu solidarity a spolupráce uprednostnili rozvoj energetických prepojení s tými susedmi, ktorí nedosahujú niektorú z týchto prahových hodnôt. 

Uvedené projekty budú dôsledne monitorovať skupiny na vysokej úrovni zriadené v rámci politiky TEN-E a budú profitovať z výslednej politickej podpory. Komisia vyzýva sieť ENTSO pre elektrinu, aby každoročne merala úrovne prepojenia elektrických sietí a podávala správu Komisii i agentúre ACER. Táto správa, v ktorej by sa mali zohľadniť uvedené nové ukazovatele zamerané na dosiahnutie cieľov 10, resp. 15 % prepojenia, by sa mala zahrnúť do správy o stave energetickej únie a prediskutovať v skupinách na vysokej úrovni a v koordinačnej skupine pre elektrickú energiu, ako aj vo výročnom Kodanskom fóre pre energetickú infraštruktúru.

Komisia okrem toho odporúča, aby členské štáty pri navrhovaní svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy podľa navrhovaného nariadenia o riadení energetickej únie zohľadnili tento nový prístup a prahové hodnoty s cieľom dosiahnuť cieľ 15 % miery energetického prepojenia. Ide najmä o opis hlavných existujúcich a plánovaných politík a opatrení na uľahčenie dosiahnutia naliehavých energetických prepojení, ale aj konzultácie so susednými členskými štátmi a inými členskými štátmi, ktoré v kontexte regionálnej spolupráce vyjadria záujem o tieto prvky. Komisia bude zvažovať nový prístup a hraničné hodnoty aj pri vypracúvaní odporúčaní k návrhom integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

Okrem rýchlej finalizácie chýbajúcich infraštrukturálnych prepojení zostáva prioritou lepšie využitie tých existujúcich. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že je dôležité, aby všetky členské štáty plne uplatňovali pravidlá vnútorného trhu. V návrhoch štruktúry trhu v rámci balíka o čistej energii Komisia navyše navrhla účinnejšie pravidlá, ktoré by zabezpečili sprístupnenie vyšších kapacít v existujúcich prepojeniach, ako aj posilnenie stimulov pre prevádzkovateľov sústav investovať príjmy z preťaženia do nových spojení.

5. Záver

Spolu s rýchlou dohodou na posilnenom regulačnom rámci podľa návrhu v balíku „Čistá energia pre všetkých Európanov“ zostáva kľúčovou podmienkou úspešnej energetickej transformácie, ako aj energetickej bezpečnosti urýchlené budovanie a modernizácia potrebnej fyzickej infraštruktúry.

Európska únia má zavedenú výkonnú politiku v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorá začala prinášať výsledky. Aj keď je pokrok sľubný, väčšina chýbajúcich infraštrukturálnych prepojení je ešte pred dokončením. Záväzok na všetkých úrovniach – politickej, technickej a finančnej – sa preto musí dodržiavať a zrýchľovať.

Dosiahnutie cieľov prepojenia elektrizačných sústav na roky 2020 a 2030 vo výške 10 % a 15 %, ktoré odsúhlasila Európska rada, zostáva naďalej nevyhnutné, ak má Európa naplno využiť potenciál svojich obnoviteľných zdrojov a zaistiť bezpečnosť dodávok energie a konkurencieschopnosť. Oznámenie z roku 2015 sa zameriavalo na dobre prepojené a integrované transeurópske siete ako nevyhnutný predpoklad úspešnej energetickej transformácie. V tomto oznámení sa preto navrhuje nový prístup a súbor prahových hodnôt, ktoré by iniciovali opatrenia členských štátov, regulačných orgánov a realizátorov projektov s cieľom preskúmať a ďalej budovať prepojenia v záujme prehĺbenia trhovej integrácie, zvýšenia bezpečnosti dodávok a zabezpečenia infraštruktúry potrebnej na naplnenie cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

Bude si to vyžadovať aj modernizáciu našich elektrických sietí, ktorá musí zahŕňať digitalizáciu a zavádzanie inteligentných riešení, čo umožní inteligentné prepájanie sektorov. V nadchádzajúcich rokoch pôjde o kľúčovú oblasť programu TEN-E a v súčasnosti prijatý tretí zoznam projektov spoločného záujmu predstavuje dôležitý krok týmto smerom.

S energetickou úniou a balíkom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ teraz existuje jasná dynamika na urýchlené budovanie kľúčových energetických sietí s cieľom zvýšenia bezpečnosti dodávok energie a uľahčenia prechodu na čistú energiu.

(1)

     COM(2017) 688.

(2)

     COM(2015) 82.

(3)

     Štúdia o prínosoch integrovaného európskeho trhu s energiou, 2013, Booz & co, https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/20130902_energy_integration_benefits.pdf.

(4)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(5)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(6)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(7)

Konsolidovaná správa o pokroku projektov spoločného záujmu v oblasti elektriny a plynu za rok 2016.

(8)

     Bulharsko, Česká republika, Grécko, Litva, Poľsko a Rumunsko.

(9)

     Príloha k pracovnému dokumentu útvarov Komisie pripojenému k delegovanému nariadeniu Komisie [C(2017) 7834].

(10)

     COM(2015) 82 final, 25.2.2015; http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM%3A2015%3A82%3AFIN .

(11)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie – COM(2016) 759 z 23. februára 2017.

(12)

     Východná plynová os medzi Španielskom a Francúzskom.

(13)

     Južný tranzit východných Pyrenejí.

(14)

     Okrem členských štátov Cyprus, Luxembursko, Malta, Slovinsko a Švédsko, ktoré majú výnimku.

(15)

     Kritérium N-1 znamená, že sieť musí byť schopná zvládnuť (dočasnú) stratu

najväčšieho aktíva v sieti.

(16)

     Investície do energetického priemyslu v Európe, štúdia pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, 2017 http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/595356/IPOL_STU(2017)595356_EN.pdf.

(17)

     Podľa hodnotenia TYNDP 2016 a ENTSO pre elektrinu – Vízia 2020.

(18)

     Keďže Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, Írsko bude mať 0 % úroveň prepojenia až do roku 2025, keď sa očakáva dokončenie spojovacieho vedenia medzi Írskom a Francúzskom vedením Celtic.

(19)

     Pozri COM(2014) 330, kde Komisia navrhla „rozšíriť súčasný cieľ 10 % prepojenia do roku 2030 na 15 %, pričom vezme do úvahy aspekty týkajúce sa nákladov a potenciál obchodnej výmeny v príslušných regiónoch“.

(20)

     Správa expertnej skupiny je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/energy/en/topics/projects-common-interest/electricity-interconnection-targets/expert-group-electricity-interconnection-targets .