29.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 252/66

—

so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015 (1),

—

so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 [COM(2016) 475 – C8-0338/2016] (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií (3),

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia (5) a na svoje uznesenie s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasť uvedeného rozhodnutia,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2017 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2015 (05876/2017 – C8-0037/2017),

—

so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

—

so zreteľom na článok 93 rokovacieho poriadku a prílohu IV k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0160/2017),

A.

keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

B.

keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o dôležitých aspektoch týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.

keďže jeho poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia,

1.

berie na vedomie zistenia a odporúčania uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov;

2.

víta prvú osobitnú správu Dvora audítorov o správe ekonomických záležitostí v Únii a so záujmom očakáva ďalšie správy, ktoré budú uverejnené v nadchádzajúcom roku;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov v tejto správe neuviedol všetky členské štáty, ktoré dostali finančnú pomoc od začiatku finančnej krízy, vrátane programu pre Grécko, čo by umožnilo porovnanie;

4.

víta však, že Dvor audítorov vypracuje samostatnú osobitnú správu o Grécku; vyzýva Dvor audítorov, aby porovnal výsledky oboch osobitných správ a aby sa najmä zaoberal návrhmi Európskeho parlamentu týkajúcimi sa správy o Grécku vrátane strednodobých a dlhodobých výsledkov (t. j. súčasnej diskusie o prípadnom oddlžení);

5.

nabáda Dvor audítorov, aby ďalej posilňoval svoje vlastné ľudské zdroje a odborné znalosti v tejto oblasti s cieľom zlepšiť kvalitu svojej práce; vyzýva tiež Dvor audítorov, aby ako podklady pre audit v plnej miere zohľadnil správy z externého odborného poradenstva, ktoré sám požadoval;

6.

pripomína, že audit Dvora audítorov bol obmedzený len na veľmi krátke obdobie a konkrétny scenár finančnej pomoci na základe rozhodnutia Rady bez toho, aby v ňom boli zohľadnené ostatné potenciálne riešenia fiškálnej nerovnováhy, ktoré už boli súčasťou verejnej a akademickej diskusie, napríklad mutualizácia štátneho dlhu alebo odpustenie dlhu;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa sa obmedzuje na riadenie pomoci, avšak neanalyzuje ani obsah programu, ani dohodnuté podmienky finančnej pomoci a ani o nich nekladie otázky;

8.

berie na vedomie, že osobitné opatrenia prijaté na politickej úrovni Únie, ako aj hlavné charakteristiky programov boli opísané len v osobitnej správe; nabáda Dvor audítorov, aby preskúmal, či sú prijaté opatrenia primerané, pokiaľ ide o ciele programov, ako aj spôsob, akým pôsobia na širší politický rámec a dlhodobé ciele vrátane stratégie Európa 2020;

9.

berie na vedomie, že cieľom programov finančnej pomoci bolo to, aby sa krajiny prijímajúce pomoc vrátili na finančné trhy, zabezpečili udržateľnosť svojich verejných financií, obnovili rast a znížili nezamestnanosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov nevykonal úplnú analýzu výsledkov programov z hľadiska plnenia týchto cieľov;

10.

konštatuje, že Dvor audítorov sa zameral najmä na Komisiu ako inštitúciu, ktorá finančnú pomoc riadi, ale domnieva sa, že v záujme lepšieho pochopenia bolo treba viac pozornosti venovať Medzinárodnému menovému fondu a Európskej centrálnej banke, ktorí zo začiatku Komisiu podporovali pri príprave a monitorovaní programov;

11.

súhlasí s názorom Komisie, že úloha Rady a ďalších partnerov bola pri vytvorení a riadení programu podcenená; vyzýva Dvor audítorov a Komisiu, aby posúdili primeranosť opatrení prijatých Radou, ako aj úlohu Európskej centrálnej banky, a aby sa zamysleli nad tým, či to boli vhodné opatrenia z hľadiska splnenia cieľov programu a či prispeli k splneniu cieľov Únie vrátane postupného ukončenia hospodárskej krízy, zvýšenia zamestnanosti a rastu;

12.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že partneri nie vždy poskytli všetky dostupné informácie Komisii, čo viedlo k nekonzistentným prístupom rokovacieho tímu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uzavrela formálne dohody s partnermi s cieľom zabezpečiť v dostatočnom čase plný prístup ku všetkým dostupným informáciám, a zabrániť tým takýmto problémom v budúcnosti;

13.

zdôrazňuje, že niektoré reformy uvedené v programoch (t. j. reforma pracovných trhov) môžu priniesť výsledky v oblasti hospodárskej súťaže len z veľmi dlhodobého hľadiska, pričom cieľom programov pomoci sú predovšetkým bezprostrednejšie, krátkodobé výsledky;

14.

konštatuje, že programy boli založené najmä na výdavkoch (reformy trhov práce, dôchodkových systémov a systémov podpory v nezamestnanosti, znižovanie počtu miestnych samospráv atď.) a škrtoch vo verejných programoch; chápe, že tieto škrty boli prijaté s cieľom reformovať finančné trhy krajín prijímajúcich pomoc;

15.

naliehavo vyzýva Radu, aby dôkladne preskúmala súbor nástrojov, ako aj súbor opatrení, ktoré sa dajú využiť na finančnú pomoc v budúcich programoch s cieľom obmedziť ich dosah na obyvateľov, neželaný účinok na vnútorný dopyt a socializáciu nákladov krízy;

16.

zdôrazňuje, že finančná pomoc členským štátom v ťažkostiach nadobudla formu úverov požičaných na kapitálových trhoch, pričom rozpočet Únie bol použitý ako záruka; domnieva sa, že v týchto programoch bola oslabená úloha Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu, čím sa ďalej znížila demokratická legitimita poskytnutej finančnej pomoci;

17.

naliehavo žiada Komisiu, aby zvýšila úroveň zapojenia Európskeho parlamentu v rámci finančnej pomoci v prípadoch, keď ide o rozpočet Únie;

18.

považuje za dôležité preskúmať úlohu Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o nepriamu pomoc členským štátom pri plnení ich cieľov a o širšiu podporu finančnej štruktúry Únie počas trvania finančných programov;

19.

domnieva sa, že na začiatku krízy bolo ťažké predpokladať, že sa vyskytnú niektoré neočakávané prípady nerovnováh, ktoré budú mať zničujúce následky v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že bolo ťažké predpokladať rozsah a charakter globálnych finančných kríz v období rokov 2007 až 2008, ktoré boli bezprecedentné;

20.

súhlasí s názorom Dvora audítorov, že sa nevenovala dostatočná pozornosť právnemu rámcu pre dohľad v období pred krízou, v dôsledku čoho sa nepodarilo odhaliť riziko spočívajúce vo východiskovej fiškálnej situácii v čase veľmi vážnej hospodárskej krízy;

21.

víta, že zákonodarcovia v reakcii na finančnú krízu schválili balíky šiestich a dvoch legislatívnych aktov, zamerané na vyriešenie nedostatkov v oblasti dohľadu, ktoré kríza odhalila; domnieva sa však, že reforma rámca Únie pre správu hospodárskych záležitostí nepriniesla v predchádzajúcich rokoch úplné ukončenie krízy, a vyzýva Komisiu, aby vykonala ďalšiu analýzu silných a slabých stránok nového rámca v porovnaní s inými podobnými hospodárstvami (napr. USA, Japonsko a iné krajiny OECD) a aby v prípade potreby navrhla ďalšie reformy;

22.

vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaním Dvora audítorov ďalej zvyšovať kvalitu svojich makroekonomických a fiškálnych prognóz;

23.

berie na vedomie záver Dvora audítorov, že Komisia v náročnej časovej tiesni a len s obmedzenými skúsenosťami dokázala plniť nové úlohy riadenia programov finančnej pomoci; zdôrazňuje záver Dvora audítorov, že vzhľadom na okolnosti išlo o úspech;

24.

víta rozhodnutie povoliť, aby za riadenie finančnej pomoci zodpovedala Komisia, a nie iní finanční partneri, čím sa umožní, aby pomoc bola šitá na mieru a boli pri nej zohľadnené osobitosti, ako aj pocit zodpovednosti členských štátov;

25.

zastáva názor, že hoci by sa k členským štátom malo pristupovať rovnako, považuje sa za nevyhnutné, aby boli programy a reformy šité na mieru a pružne prispôsobené konkrétnym vnútroštátnym podmienkam; zastáva názor, že v súvislosti s budúcimi programami Komisie a správami Dvora audítorov by sa mali identifikovať opatrenia Únie a rozlišovať medzi nimi a predpokladanými vnútroštátnymi programami;

26.

berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov týkajúcu sa ťažkostí Komisie pri sledovaní informácií, ako aj toho, že jej postupy neboli zamerané na spätné hodnotenie rozhodovania;

27.

zdôrazňuje, že v začiatočnej fáze programov fungovala Komisia pod silným časovým a politickým tlakom, pričom musela čeliť neurčitým rizikám s nepredvídateľnými dôsledkami pre hospodárstvo, ktoré ohrozovali stabilitu celého finančného systému;

28.

domnieva sa, že napriek chýbajúcim predchádzajúcim skúsenostiam s finančnou pomocou získavala Komisia skúsenosti v praxi, dokázala relatívne rýchlo tieto programy zaviesť a zlepšila riadenie neskorších programov;

29.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, že Komisia by mala pokračovať v analýze kľúčových aspektov úprav pre jednotlivé krajiny, avšak zároveň by mala porovnať ekonomické prognózy vrátane trhu s nehnuteľnosťami a verejného a súkromného štátneho dlhu; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby systematicky a pravidelne poskytovali príslušné údaje Komisii;

30.

domnieva sa, že časový rámec od začatia prvého programu Únie až do skončenia analýzy Dvora audítorov by mal umožniť začlenenie vylepšených odporúčaní týkajúcich sa zlepšení a výsledkov programu do budúcich programov, ako výsledok medziinštitucionálneho dialógu medzi Dvorom audítorov a Komisiou, v ktorom zazneli protichodné názory;

31.

domnieva sa, že v záujme transparentnosti, kvalitnejších informácií a komunikácie s občanmi by sa odpovede Komisie a stanovisko Dvora audítorov mali prezentovať v dvoch stĺpcoch, aby bolo možné porovnať ich názory, ako sa to robí v prípade výročnej správy Dvora audítorov;

32.

berúc do úvahy citlivosť týchto nových správ o finančnom riadení Únie odporúča, aby boli v tlačových správach a iných informačných materiáloch náležite zohľadnené zistenia a odporúčania Dvora audítorov;

33.

poznamenáva, že v čase, keď sa toto uznesenie vypracovávalo, Komisia už predložila svoj návrh na zriadenie programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP); víta skutočnosť, že Komisia zjavne zohľadnila odporúčania Dvora audítorov, a verí, že SRSP bude silným nástrojom technickej pomoci na základe záverov vyvodených pracovnou skupinou pre Grécko;

34.

je znepokojený tým, že ad-hoc rýchle zriadenie pracovnej skupiny spôsobilo niektoré jej operačné problémy; požaduje dôkladné posúdenie situácie na mieste a sformulovanie stručného akčného plánu jednotlivých krokov ako povinné predbežné opatrenie každého projektu technickej pomoci; požaduje, aby Komisia vo svojich nadchádzajúcich programoch technickej pomoci uplatňovala lepšie plánovaný prístup vrátane harmonogramu so začiatkom a koncom mandátu;

35.

zdôrazňuje, že osobitný rozpočet je základným predpokladom úspešného programu technickej pomoci, a to pokiaľ ide o plánovanie aj zjednodušenie výdavkov, čím sa predchádza rôznym úrovniam kontroly a pravidlám, ktoré treba dodržiavať, súvisiacim s inými rozpočtovými riadkami;

36.

poznamenáva, že pracovná skupina riadila veľký počet projektov zahŕňajúcich rôzne partnerské organizácie; domnieva sa, že vplyv technickej pomoci sa dal zlepšiť zjednodušením programov, obmedzením počtu partnerských organizácií a rozsahu projektov s cieľom minimalizovať úsilie o administratívnu koordináciu a zvýšiť účinnosť;

37.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijímajúci členský štát ani pracovná skupina nepodávali Komisii pravidelné správy o činnosti; upozorňuje, že Komisia by mala trvať na tom, aby jej boli podávané štvrťročné správy o činnosti bez prílišného výrazného oneskorenia a komplexná konečná správa vo forme hodnotenia ex post v primeranom časovom rámci po skončení práce pracovnej skupiny pre Grécko; žiada Komisiu, aby systematicky monitorovala vykonávanie technickej pomoci v záujme nastavenia zamerania technickej pomoci na výsledky; žiada tiež, aby rôzne správy technickej pomoci a pracovnej skupiny pre Grécko obsahovali informácie o tom, ako a kde presne sa takzvané prostriedky na záchranu pre Grécko použili;

38.

vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby využili diskusiu o SRSP na obdobie 2017 až 2020 ako príležitosť na revíziu osvedčených postupov lídrov v oblasti; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala systém na angažovanie expertov priamo z členských štátov, čím sa predíde ďalšej vrstve v komplexnej štruktúre a administratívnej záťaži obchádzaním národných agentúr;

39.

žiada členské štáty, aby preukázali väčšie odhodlanie: prístup založený na výkonnosti by Európskemu parlamentu aj národným parlamentom umožnil poskytnúť lepšiu podporu pri plnení svojej úlohy prostredníctvom príslušných výborov pre kontrolu rozpočtu;

40.

víta správu Dvora audítorov a ďalej uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

41.

berie na vedomie skutočnosť, že Komisia zahrnula analýzu rizika do riadenia svojich vonkajších činností, ktoré sa vykonávajú v zložitom a nestabilnom prostredí s mnohými druhmi rizík, pričom úrovne rozvoja a rámcov správy vecí verejných partnerských krajín sú rôzne;

42.

víta najmä odporúčanie Dvora audítorov Komisii na zlepšenie používania terminológie, pokiaľ ide o dlhodobé výsledky (výstupy, účinky a vplyvy), a zdôrazňuje význam formulovania skutočných cieľov SMART, skôr než sa prijme akékoľvek rozhodnutie o financovaní rôznych projektov;

43.

zdôrazňuje potrebu venovať mimoriadnu pozornosť formulovaniu „dosiahnuteľných a realistických“ cieľov s cieľom predísť prípadom, keď boli pôvodné ciele dosiahnuté partnerskými krajinami, ale bez výrazných výsledkov z hľadiska rozvoja;

44.

domnieva sa, že je potrebné upustiť od zamerania na výsledok rozpočtového hospodárenia ako na jediný cieľ riadenia, keďže to môže narúšať zásadu riadneho finančného hospodárenia a dosiahnutie výsledkov;

45.

pripomína, že pravidelné monitorovanie a mapovanie vysokorizikových faktorov (vonkajších, finančných a operačných) a ich vyčíslenie, od fázy určenia po fázu realizácie, je nevyhnutnou podmienkou nielen dobrého finančného hospodárenia a kvality výdavkov, ale aj zabezpečenia dôveryhodnosti, udržateľnosti a povesti intervencií Únie; domnieva sa, že zavádzanie činností a rizikových profilov krajín tiež uľahčuje navrhovanie stratégie rýchleho zmierňovania rizika v prípade zhoršenia situácie v partnerskej krajine;

46.

zdôrazňuje potrebu pravidelne prispôsobovať funkcie kontroly životného prostredia a riadenia rizík s cieľom zohľadniť vznik nových foriem nástrojov pomoci a mechanizmov, ako sú kombinované financovanie, trustové fondy a finančné partnerstvá s ďalšími medzinárodnými inštitúciami;

47.

opakuje názor, že je potrebná nová rovnováha medzi čerpaním, súladom a výkonnosťou a mala by sa odzrkadľovať v riadení operácií;

48.

domnieva sa, že rozvoj budovania kapacít, rámcov správy vecí verejných a zodpovednosti partnerských krajín je tiež významný spôsob zmierňovania systémových rizík s cieľom podporiť priaznivé prostredie, ktoré umožňuje, aby sa finančné prostriedky použili na plánovaný účel a aby zodpovedali trom základným požiadavkám (hospodárnosť, účinnosť a účelnosť);

49.

považuje tiež za potrebné posilniť politický a strategický dialóg, podmienenosť pomoci a rámec logického reťazca s cieľom zabezpečiť súlad medzi rozhodnutím a predpokladmi platieb alebo vyplácania vo finančných dohodách jasným prepojením platieb s dosiahnutím opatrení a výsledkov, ako aj význam vybratých cieľov a ukazovateľov;

50.

nabáda medzinárodné inštitúcie, najmä v prípade spolufinancovaných iniciatív a iniciatív s účasťou mnohých darcov, aby:

51.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné prepojenie medzi hodnoteniami a tvorbou politiky prostredníctvom zohľadnenia všetkých ponaučení z rozhodovacieho postupu;

52.

pripomína, že narúšanie monitorovania výkonnosti a hodnotenia výsledkov poškodzuje povinnosť zodpovedať sa verejnosti a komplexné informovanie tvorcov politík;

53.

domnieva sa, že Komisia by mala poskytnúť usmernenia pre diferencovanejšie podávanie správ o pokroku, pokiaľ ide o kvalitu vody;

54.

súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by mala posilniť porovnateľnosť údajov napríklad znižovaním rozdielov v počte fyzikálno-chemických látok, ktoré sa posudzujú pri určovaní ekologického stavu;

55.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia pokračovala v sledovaní pokroku členských štátov pri dosahovaní dobrej kvality vody, čo je cieľ rámcovej smernice o vode;

56.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili monitorovanie dobrej kvality vody s cieľom získať presné informácie o situácii a pôvode znečistenia podľa vodného útvaru, aby sa umožnilo lepšie zacielenie a zvýšila sa účinnosť nápravných opatrení z hľadiska nákladov;

57.

nabáda členské štáty, aby zaistili koordináciu medzi orgánmi vymedzujúcimi opatrenia v plánoch manažmentu povodia a orgánmi schvaľujúcimi projekty, ktoré sa majú financovať;

58.

nabáda členské štáty, aby posúdili a zabezpečili účinnosť mechanizmov presadzovania, najmä pokrytie, ktoré sa má dosiahnuť, a odrádzajúci účinok ukladaných pokút;

59.

vyzýva členské štáty, aby posúdili potenciál využitia poplatku za znečistenie vody ako hospodárskeho nástroja a ako spôsobu uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ minimálne pre hlavné látky, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu vody;

60.

vyzýva Komisiu, aby zvážila systematické posudzovanie nielen existencie, ale aj primeranosti noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC) a minimálnych požiadaviek prijatých členskými štátmi;

61.

poznamenáva, že Komisia by mala poskytnúť usmernenia týkajúce sa možných metód pokrytia nákladov v oblasti difúzneho znečistenia;

62.

vyzýva členské štáty, aby posúdili potenciál použitia hospodárskych nástrojov, ako sú environmentálne dane, ako stimulov na obmedzenie znečisťovania a ako spôsobu uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“;

63.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe súboru mechanizmov presadzovania na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni identifikovali spôsoby zjednodušenia nastavenia a vykonávania kontrol a zabezpečenia ich účinnosti;

64.

zastáva názor, že Komisia by mala iniciovať zriadenie spoločného systému na odhadovanie objemu podvodov v oblasti DPH v rámci Spoločenstva, čo by členským štátom umožnilo posúdiť svoju výkonnosť na základe vhodných ukazovateľov; domnieva sa, že výkonnosť by sa mala merať v zmysle znižovania podvodov v oblasti DPH v rámci Spoločenstva, zlepšovania odhaľovania podvodov a zvyšovania výberu daní po zistení podvodu;

65.

nazdáva sa, že v záujme zlepšenia výkonnosti systému Eurofisc ako efektívneho systému včasného varovania by mala Komisia členským štátom odporučiť, aby: a) zaviedli spoločnú analýzu rizika s cieľom zabezpečiť, aby informácie vymieňané prostredníctvom systému Eurofisc boli dobre zamerané na podvody; b) zvýšili rýchlosť a frekvenciu výmen týchto informácií; c) používali spoľahlivé a užívateľsky jednoduché IT prostredie; d) zriadili relevantné ukazovatele a ciele na meranie výkonov rôznych pracovných oblastí; e) sa zúčastňovali na činnostiach vo všetkých pracovných oblastiach systému Eurofisc;

66.

žiada Komisiu, aby v súvislosti so svojím hodnotením opatrení administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti výmeny informácií medzi ich daňovými orgánmi na účely boja proti podvodom v oblasti DPH v rámci Spoločenstva vykonávala monitorovacie návštevy zvolené na základe rizika; domnieva sa, že tieto monitorovacie návštevy by sa mali zamerať na zlepšenie včasnosti odpovedí členských štátov na žiadosti o informácie, spoľahlivosť systému výmeny informácií o DPH, rýchlosť mnohostranných kontrol a následné kontroly zistení z predchádzajúcich správ o administratívnej spolupráci;

67.

so zreteľom na skutočnosť, že členské štáty potrebujú na presadzovanie výberu DPH zo služieb a nehmotného majetku predávaných v rámci modelu elektronického obchodovania B2C informácie z krajín, ktoré nie sú členmi Únie, vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v rokovaniach o opatreniach vzájomnej pomoci s krajinami, v ktorých je zriadená väčšina poskytovateľov digitálnych služieb, a aby tieto opatrenia podpísali s cieľom podporiť spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi Únie, a presadzovanie výberu DPH;

68.

zastáva názor, že hoci sa podvody v oblasti DPH v rámci Spoločenstva často spájajú so štruktúrami organizovaného zločinu, Komisia a členské štáty by mali odstrániť právne prekážky, ktoré bránia výmene informácií medzi správnymi orgánmi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie; domnieva sa najmä, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Europol by mali mať prístup k údajom systému výmeny informácií o DPH a Eurofiscu a že informácie, ktoré poskytujú, by mali byť prínosné pre členské štáty;

69.

zastáva názor, že Komisia by mala poskytnúť dostatok finančných zdrojov s cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť a udržateľnosť operačných akčných plánov zriadených členskými štátmi a ratifikovaných Radou v rámci iniciatívy Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti;

70.

uznáva význam investícií do vidieckej infraštruktúry s podporou fondov Únie, najmä Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, v prípade potrieb s prínosom nad rámec poľnohospodárstva, ktoré by sa vzhľadom na vážne hospodárske problémy a nedostatok možností financovania vo vidieckych oblastiach nefinancovali;

71.

poznamenáva, že financovanie projektov infraštruktúry z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je založené na zdieľanom hospodárení, v ktorom sú členské štáty zodpovedné za riadenie, monitorovanie a kontrolu, ako aj za výber a vykonávanie projektov, a úlohou Komisie je dohliadať na riadne fungovanie riadiacich a kontrolných systémov v členských štátoch; domnieva sa, že tieto úlohy by mali byť jasnejšie vymedzené, aby príjemcovia vedeli, ktoré oblasti patria do právomocí monitorovacích orgánov; zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty musia dodržiavať zásady riadneho finančného hospodárenia;

72.

považuje zistenia a odporúčania Dvora audítorov z jeho osobitnej správy č. 25/2015 za užitočné pre ďalšie zlepšenie využívania investícií do vidieckej infraštruktúry financované z prostriedkov Únie založeného na výkonnosti, a na dosiahnutie lepších výsledkov a lepšieho pomeru kvality a ceny; žiada Komisiu, aby ich implementovala;

73.

dôrazne odporúča, aby investície Únie do vidieckej infraštruktúry boli zamerané na projekty, ktoré umožňujú zlepšenie verejných služieb a/alebo prispievajú k tvorbe pracovných miest a hospodárskemu rozvoju vo vidieckych oblastiach a ktoré preukázateľne potrebujú verejné financie a prinášajú pridanú hodnotu, pričom treba tiež zabezpečiť, aby tieto prostriedky boli dodatočnými investíciami a nepoužívali sa ako náhrada štátneho financovania základných služieb;

74.

odporúča, aby členské štáty uplatňovali koordinovaný prístup, v ktorom sa podľa potreby vyčíslia potreby a diery vo financovaní a odôvodní použitie opatrení programu rozvoja vidieka (RDP) a v ktorom sa zohľadnia nielen fondy a programy Únie, ale aj štátne, regionálne a miestne programy a verejné a súkromné fondy, ktoré by sa mohli zaoberať alebo sa už zaoberajú rovnakými potrebami ako RDP;

75.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prvé kroky prijaté na zabezpečenie účinnej koordinácie a komplementárnosti medzi rôznymi fondmi Únie prostredníctvom kontrolného zoznamu, ktorý používa na zabezpečenie konzistentnosti RDP na roky 2014 – 2020, a aby členským štátom poskytla ďalšie usmernenia počas vykonávania programov o tom, ako dosiahnuť nielen lepšiu komplementárnosť, ale aj o tom, ako predchádzať riziku nahradenia prostriedkov a zmierniť riziko účinku mŕtvej váhy; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pôsobila aj presadzovaním osvedčených postupov;

76.

odporúča členským štátom, aby s cieľom zmierniť riziko účinku mŕtvej váhy pred stanovením rozsahu pomoci opatrení v oblasti infraštruktúry posúdili primeranú úroveň verejných prostriedkov potrebných na podporu investícií a aby počas postupu výberu projektu podľa potreby pred schválením žiadostí o podporu skontrolovali, či žiadateľ má dostatočný kapitál alebo prístup ku kapitálu na financovanie celého projektu alebo jeho časti; nabáda na lepšie používanie informačných systémov riadenia členskými štátmi;

77.

požaduje dodržiavanie zásady doplnkovosti na všetkých úrovniach a trvá preto na riadnom zriadení monitorovacích výborov a ich aktívnej účasti na procese koordinácie; žiada Komisiu, aby vhodným spôsobom použila svoju poradnú úlohu v monitorovacích výboroch;

78.

víta skutočnosť, že Komisia vydala v marci 2014 usmernenia, v ktorých vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že kritériá oprávnenosti a výberu sa počas celého programového obdobia budú uplatňovať transparentným a konzistentným spôsobom, že výberové kritériá sa budú uplatňovať aj v prípadoch, v ktorých je dostupný rozpočet postačujúci na financovanie všetkých oprávnených projektov a že projekty s celkovým skóre pod určitou prahovou hodnotou budú vylúčené z podpory; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali tieto usmernenia v prípade projektov vidieckej infraštruktúry financovaných z Únie;

79.

požaduje, aby členské štáty zriadili a konzistentne uplatňovali kritériá na zabezpečenie výberu najefektívnejších projektov, t. j. projektov s potenciálom čo najviac prispieť k cieľom RDP na jednotku nákladov; žiada ich, aby zabezpečili, že odhady projektových nákladov budú založené na aktuálnych informáciách o cenách zohľadňujúcich aktuálne trhové ceny a že postupy verejného obstarávania budú spravodlivé a transparentné a budú presadzovať skutočnú súťaž; berie na vedomie usmernenia na predchádzanie bežným chybám v projektoch spolufinancovaných Úniou vypracované Komisiou na konci roka 2014 a vyzýva všetky členské štáty, aby splnili podmienky ex ante pre požiadavky verejného obstarávania do konca roku 2016;

80.

požaduje väčšiu transparentnosť vo výberovom procese; domnieva sa, že riadiace orgány by pri schvaľovaní žiadostí o granty mali zohľadniť verejnú mienku o miestnych problémoch vo vidieckych oblastiach; uznáva, že miestne akčné skupiny môžu v tomto procese zohrať dôležitú úlohu;

81.

odporúča Komisii, aby do rozsahu auditov zahrnula preskúmanie výkonnostných aspektov týkajúcich sa projektov vidieckej infraštruktúry; očakáva, že zmeny v programovom období 2014 – 2020, ktoré prijala Komisia na základe zistených problémov z minulosti, prinesú očakávané zlepšenie;

82.

žiada, aby Komisia a členské štáty zaviedli požiadavky, na základe ktorých budú príjemcovia musieť zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a riadnu údržbu infraštruktúry financovanej investíciami Únie, a aby kontrolovali plnenie príslušných požiadaviek;

83.

žiada, aby členské štáty stanovili primeranú lehotu na spracovanie žiadostí o granty a platby a aby ju dodržiavali, keďže vo väčšine prípadov príjemcovia už vyčerpali preklenovacie úvery na dokončenie prác;

84.

odporúča, aby v období rokov 2014 – 2020 Komisia a členské štáty zhromažďovali včasné, relevantné a spoľahlivé údaje, ktoré poskytnú užitočné informácie o výsledkoch financovaných projektov a opatrení; očakáva, že na základe týchto informácií sa budú dať vyvodiť závery o účinnosti a účelnosti vynaložených finančných prostriedkov, malo by byť možné určiť opatrenia a typy projektov infraštruktúry, ktoré najviac prispievajú k plneniu cieľov Únie a mal by sa poskytnúť pevný základ pre zlepšenie riadenia opatrení;

85.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že v prípade projektov, na ktoré sú viazané finančné prostriedky, sa stanovia jasné, konkrétne a podľa možností vyčíslené ciele, čím sa uľahčí vykonávanie a monitorovanie projektov a riadiace orgány získajú užitočnú spätnú väzbu;

86.

uznáva, že miestny rozvoj pod vedením komunít je dôležitým nástrojom na vyriešenie nedostatkov zistených Dvorom audítorov;

87.

odporúča, aby Komisia vypracovala komplexnejší štatistický rámec s cieľom poskytovať informácie o disponibilnom príjme domácností v poľnohospodárstve a lepšie odhadnúť životnú úroveň poľnohospodárov; domnieva sa, že na tento účel by Komisia mala v spolupráci s členskými štátmi a na základe spoločnej metodiky zvážiť, akým spôsobom by bolo možné zdokonaliť a skombinovať existujúce štatistické nástroje Únie;

88.

odporúča Komisii zlepšiť rámec na porovnávanie príjmov poľnohospodárov s príjmami v iných odvetviach hospodárstva;

89.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala úhrnné účty pre poľnohospodárstvo (EAA), aby bolo možné lepšie využiť možnosti, ktoré ponúkajú, s cieľom:

90.

domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať, či je možné úhrnné účty pre poľnohospodárstvo rozvinúť ďalej tak, aby poskytovali primeraný odhad ekonomickej hodnoty verejných statkov, ktoré poľnohospodári produkujú, a zabezpečila, že informácie z EAA sa vhodne použijú v ukazovateľoch príjmov;

91.

odporúča Komisii, aby založila svoju analýzu príjmov poľnohospodárov na ukazovateľoch, ktoré zohľadnia súčasný stav poľnohospodárstva, a na dostatočnom množstve konzistentných údajov o všetkých príjemcoch opatrení SPP; domnieva sa, že uskutočniť by sa to dalo vytvorením synergií medzi existujúcimi administratívnymi údajmi alebo rozšírením informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva (FADN) alebo iných vhodných štatistických nástrojov;

92.

zastáva názor, že Komisia by vzhľadom na význam EAA pre monitorovanie SPP mala zaviesť podávanie pravidelných správ o kvalite EAA, aby získala primeranú istotu o tom, že členské štáty zaviedli rámec zabezpečenia kvality, ktorý zaručí, že údaje poskytované členskými štátmi budú porovnateľné a zostavované v súlade s kritériami kvality platnými pre európske štatistiky;

93.

odporúča Komisii, aby riešila nedostatky zistené pri zavádzaní FADN a na tento účel by sa mala s príslušnými členskými štátmi dohodnúť na jasnom harmonograme a podporovať lepšie využívanie možností, ktoré tento systém ponúka;

94.

nalieha na Komisiu, aby ďalej rozvíjala súčasné opatrenia na zabezpečenie kvality na účely vytvorenia štatistík FADN členskými štátmi tak, aby sa zabezpečilo, že vo všetkých členských štátoch budú náležitým spôsobom zastúpené odvetvia a veľkostné triedy podnikov, ktoré sú predmetom záujmu SPP, pričom by mali byť zohľadňované i preferencie členských štátov v rámci možností SPP;

95.

odporúča, aby Komisia vzhľadom na nedostatky, ktoré zistil Dvor audítorov, zvýšila spoľahlivosť a úplnosť informácií o výkonnosti opatrení SPP, ktoré súvisia s príjmom poľnohospodárov, a to tak, že:

96.

víta správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

97.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o znižovanie znečistenia živinami, dosiahol sa len obmedzený pokrok napriek tomu, že Únia prispela v rokoch 2007 až 2013 sumou 14,5 miliardy EUR na opatrenia na čistenie odpadových vôd a ochranu vôd v členských štátoch Únie v regióne Baltského mora a 44 miliónmi EUR v rokoch 2001 – 2014 na zlepšenie kvality vody v Rusku a Bielorusku; žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť nákladovej účinnosti uvedených opatrení;

98.

zdôrazňuje, že eutrofizácia je jedným z kľúčových faktorov, ktoré ohrozujú dosiahnutie dobrého ekologického stavu Baltského mora; zdôrazňuje význam boja proti eutrofizácii jedného z najznečistenejších morí na svete; ľutuje preto, že sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o zníženie obsahu živín v rámci programu Helsinského výboru pre ochranu životného prostredia v Baltskom mori (HELCOM) na znižovanie obsahu živín, ktorý stanovuje ciele zníženia ich obsahu pre každú pobaltskú krajinu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty uplatňujú smernicu Únie len čiastočne;

99.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali vytvoriť vlastné postupy v rámci programov týkajúcich sa dusičnanov na základe najnovších vedeckých dôkazov a odporúčaní;

100.

žiada Komisiu, aby od členských štátov požadovala, aby zbierali informácie o nákladovej účinnosti opatrení na znižovanie zaťaženia živinami s cieľom poskytnúť spoľahlivú analýzu na účel vytvorenia budúcich programov opatrení;

101.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila spoľahlivosť údajov z monitorovania množstva živín do Baltského mora, pretože táto spoľahlivosť nie je zaručená;

102.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch presadzovala efektívne určovanie pásiem ohrozených dusičnanmi, aby sa tak vo veľmi ohrozených pásmach zaviedli dostatočné opatrenia a aby sa na druhej strane zabránilo zbytočnému zaťažovaniu poľnohospodárov pôsobiacich v oblastiach, ktoré nie sú ohrozené dusičnanmi; zdôrazňuje, že členské štáty v regióne Baltského mora by mali prehodnotiť ich označovanie pásiem ohrozených dusičnanmi;

103.

konštatuje so znepokojením, že opatrenia na zníženie miery znečistenia živinami pochádzajúceho z komunálnych odpadových vôd nie sú účinné; žiada Komisiu, aby zabezpečila účinnú kontrolu vykonávania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (7), ako aj to, že členské štáty budú túto smernicu v plnej miere dodržiavať;

104.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania Helsinskej komisie (HELCOM) boli len čiastočne splnené a vykonané v rámci smernice Únie, pokiaľ ide o určité činnosti;

105.

konštatuje, že pákový účinok bol pri financovaní projektov v Rusku a Bielorusku vysoký; vyjadruje však znepokojenie nad meškaním projektov, ktoré by mohlo spôsobiť významné straty prostriedkov; žiada Komisiu, aby naďalej vyvíjala úsilie v tomto smere a dôslednejšie sa zameriavala na hlavných znečisťovateľov, identifikovaných Helsinskou komisiou (HELCOM); domnieva sa tiež, že v súvislosti so spoluprácou medzi členskými štátmi Únie a štátmi mimo Únie by sa mali určiť a všeobecne uplatňovať najlepšie postupy;

106.

víta správu venovanú Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu (EIT) a uvádza ďalej svoje poznámky a odporúčania;

107.

víta zistenia a odporúčania Dvora audítorov;

108.

berie na vedomie, že Dvor audítorov zistil niekoľko nedostatkov v kľúčových koncepciách a operačných postupoch a vydal štyri odporúčania, ktoré musí EIT splniť, ak sa má stať prelomovým inovačným inštitútom;

109.

pripomína postupy udeľovania absolutória EIT za roky 2012 a 2013, v ktorých bolo rozhodnutie udeliť EIT absolutórium odložené z dôvodu nedostatočného ubezpečenia o zákonnosti a riadnosti grantových operácií EIT, nedostatočných dôkazov o neprekročení stropu 25 % celkových výdavkov znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS), vysokej úrovne nerealizovaných prenosov a oneskorení vo vykonávaní odporúčaní Útvaru Komisie pre vnútorný audit;

110.

domnieva sa, že aktuálna správa Dvora audítorov vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o základ, model financovania a činnosť EIT;

111.

berie na vedomie odpoveď Komisie na správu, v ktorej uvádza svoje stanovisko k faktom a zisteniam; konštatuje, že Komisia súhlasí s väčšinou odporúčaní Dvora audítorov;

112.

poznamenáva, že v správe sa uvádza, že EIT v roku 2015 prijal niekoľko zlepšení, ktoré, zdá sa, sú odpoveďou na zistenia a odporúčania Dvora audítorov; poznamenáva, že je potrebné dôkladné monitorovanie a hodnotenie s cieľom overiť účinky týchto zlepšení;

113.

zdôrazňuje, že viacročná grantová dohoda medzi EIT a ZIS a viacročná stratégia ZIS by nemali brániť každoročnému podávaniu správ ZIS;

114.

zdôrazňuje, že monitorovanie výkonnosti a hodnotenie výsledkov je zásadné z hľadiska zodpovednosti voči verejnosti a celkovej informovanosti tvorcov politík; zdôrazňuje, že to musí platiť aj v prípade EIT a ZIS;

115.

poznamenáva, že člen Komisie pre výskum, vedu a inovácie zaviedol v roku 2015 koncepciu otvorenej inovácie ako kľúčovú koncepciu politiky na stanovenie rámca inovačnej politiky na úrovni Únie; domnieva sa, že nie je jasné, akú úlohu EIT v tejto koncepcii zohráva; zdôrazňuje, že táto koncepcia neposkytuje jasný rámec na to, aby Komisia vypracovala súdržné a koordinované opatrenia vzhľadom na počet politík a nástrojov, ktoré sú jej súčasťou, a počet generálnych riaditeľstiev zapojených do podpory inovácie;

116.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordinovanú a efektívnu inovačnú politiku, v rámci ktorej zodpovedné generálne riaditeľstvá nastavia svoje činnosti a nástroje, a aby o tom Európsky parlament informovala;

117.

je znepokojený skutočnosťou, že zapojenie podnikov do rozhodovania o voľbe výskumných projektov v rámci ZIS by mohlo viesť k situácii, v ktorej sú výskumníci finančne a inak spojení s odvetvím a nemusia sa viac považovať za nezávislých; vyjadruje toto znepokojenie vzhľadom na vývoj, v ktorom vplyv podnikov vo vede a základnom výskume vzrástol;

118.

chápe cieľ EIT podporovať spoluprácu medzi oblasťami vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácie; poznamenáva, že spoločnosti môžu často získať najviac, keďže sú zákonnými vlastníkmi inovačného produktu, ktorý sa uvedie na trh, z čoho budú mať finančný zisk; zdôrazňuje, že v tejto situácii treba zvážiť možnosť začleniť do modelu spolupráce štruktúru, v rámci ktorej by sa dané prostriedky mohli aspoň čiastočne vrátiť späť do EIT;

119.

domnieva sa, že uvedené zlepšenia a súhlas Komisie s odporúčaniami sú dôvodom na to, aby sa čakalo na ďalší vývoj v rámci EIT;

120.

vyzýva EIT, aby do svojej výročnej správy za rok 2016 orgánu udeľujúcemu absolutórium zahrnul hĺbkovú analýzu vykonávania odporúčaní Dvora audítorov;

121.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla následnú správu o vykonávaní a monitorovaní opatrení prijatých v súvislosti s odporúčaniami Dvora audítorov;

122.

víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia odporúčania prijíma a v budúcnosti ich zohľadní;

123.

poznamenáva, že napriek obmedzeniu rozsahu vylúčením poskytovania niektorých služieb má smernica o službách (8) veľmi široké pole pôsobnosti, čo od Komisie vyžadovalo súbor opatrení na zabezpečenie jej správneho vykonávania;

124.

zdôrazňuje, že trh so službami nedosiahol svoj plný potenciál a že vplyv úspešného vykonávania smernice o službách na rast a zamestnanosť je veľký; hoci potenciálny hospodársky prínos úplného vykonávania smernice je stále neznámy, domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať štúdiu s cieľom odhadnúť zvýšenie produkcie z hľadiska množstva čo najspoľahlivejšie;

125.

nabáda, aby sa následne zahrnuli aj ďalšie sektory s cieľom dosiahnuť širšie odstránenie sektorových prekážok integrácie trhu, pričom konečným cieľom je odstránenie prekážok vnútorného trhu so službami a rozvinutie plného potenciálu rastu, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest v Únii;

126.

domnieva sa, že členské štáty by mohli lepšie využiť opatrenia stanovené Komisiou na podporu transpozície, vykonávania a presadzovania, a to najmä výmenou skúseností s problémami, s ktorými sa v rôznych štádiách postupu stretávajú, diskusiou o možných spoločných riešeniach a výmenou najlepších postupov;

127.

súhlasí s tým, že Komisia by mala čo najviac skrátiť dĺžku konaní o porušení povinnosti;

128.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podniky a spotrebitelia dostatočne nepoznali nástroje, ako sú jednotné kontaktné miesta, informačný systém o vnútornom trhu a európske spotrebiteľské centrá (sieť ESC), a nevyužívali ich v prípade problémov s uplatňovaním smernice o službách;

129.

konštatuje, že poskytovanie online služieb je aj naďalej obmedzené z dôvodu neistôt z pohľadu poskytovateľov a príjemcov;

130.

víta odporúčania Dvora audítorov a víta skutočnosť, že Komisia tieto odporúčania prijala;

131.

víta skutočnosť, že programy týkajúce sa chorôb zvierat boli v rámci auditu vyhodnotené ako úspešné a že technické poradenstvo, analýza rizík a podporné mechanizmy boli klasifikované ako dobré; víta pozitívne výsledky týchto programov, pokiaľ ide o zdravie zvierat v Únii; nabáda Komisiu a členské štáty, aby úspešný postup uplatňovali aj v budúcnosti;

132.

je presvedčený, že by mali byť ďalej zdokonaľované početné ukazovatele výstupov vnútroštátnych programov eradikácie, kontroly a monitorovania niektorých chorôb a zoonóz zvierat, najmä pokiaľ ide o technické vykonávanie a hospodárske ukazovatele, čo by umožnilo vykonať analýzu nákladovej účinnosti programov;

133.

berie na vedomie, že Komisia považuje určenie nákladovej účinnosti programov za náročné, najmä preto, že nie sú k dispozícii žiadne modely, a to ani na medzinárodnej úrovni; dodáva, že skutočnosť, že programy umožnili zabrániť šíreniu chorôb, zamedziť nákazu ľudí a zachrániť život svedčí o tom, že prínosy programov prevažujú nad ich nákladmi;

134.

konštatuje, že výmena epidemiologických informácií a okamžitý prístup k minulým výsledkom by sa mohli lepšie podporovať prostredníctvom príslušných informačných systémov, čo by umožnilo lepšiu koordináciu kontrolných činností medzi členskými štátmi; berie na vedomie informáciu Komisie, že existujúce IT nástroje prechádzajú vývojom, aby poskytovali lepšiu podporu členským štátom; nabáda Komisiu, aby zabezpečila pridanú hodnotu vyvíjaných IT nástrojov, pokiaľ ide o výmenu potrebných informácií;

135.

zastáva názor, že Komisia by mala podporiť dostupnosť vakcín, ktoré budú členské štáty využívať v prípade epidemiologickej opodstatnenosti; víta skutočnosť, že už boli zriadené banky vakcín/antigénov pre dve choroby; nabáda Komisiu, aby aj naďalej vykonávala analýzy rizika, ktoré môžu zistiť prípadnú potrebu ďalších bánk vakcín/antigénov;

136.

berie na vedomie, že Komisia súhlasí s tým, že zabezpečí, aby členské štáty v relevantných prípadoch do svojich veterinárnych programov systematicky začleňovali aspekty týkajúce sa voľne žijúcich zvierat;

137.

konštatuje, že programy eradikácie chorôb zvierat neboli v niektorých krajinách veľmi úspešné a pokrok bol pomerne pomalý; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uprednostnila tieto konkrétne prípady a pripravila podrobnú stratégiu, ktorá by pomohla zefektívniť eradikáciu chorôb, najmä tuberkulózy hovädzieho dobytka v Spojenom kráľovstve a Írsku a brucelózu oviec a kôz na juhu Talianska;

138.

so znepokojením konštatuje, že príslušné právne predpisy týkajúce sa chorôb zvierat sú stále príliš zložité a fragmentované; víta skutočnosť, že v marci 2016 bol prijatý nový zastrešujúci právny predpis – nariadenie o prenosných chorobách zvierat (zákon o zdraví zvierat) (9); berie na vedomie, že nové nariadenie sa bude uplatňovať päť rokov po prijatí; víta skutočnosť, že nové nariadenie poskytne efektívnejšie, jednoduchšie a jasnejšie pravidlá;

139.

víta správu Dvora audítorov a uvádza ďalej svoje poznámky a odporúčania;

140.

zdôrazňuje, že ESVČ a členské štáty majú spoločný záujem o ďalší rozvoj miestnej spolupráce v oblasti správy budov, pričom osobitnú a pretrvávajúcu pozornosť treba venovať bezpečnostným otázkam, najlepšiemu pomeru medzi cenou a hodnotou a dobrému menu Únie;

141.

víta rozšírenie projektov spoločného využívania priestorov delegácií Únie s členskými štátmi podpísaním 17 memoránd o porozumení; vyzýva ESVČ, aby sa ďalej usilovala o rozšírenie tejto dobrej praxe; domnieva sa, že táto politika by mala zahŕňať inovatívne prístupy zamerané na vymedzenie koordinovanej stratégie spoločného využívania priestorov s členskými štátmi, ktoré oň majú záujem, a vhodné usporiadanie deľby nákladov súvisiacich s budovami a logistikou;

142.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými záznamami a nepresnosťami v informačnom systéme na správu budov a rezidencií delegácií; požaduje pravidelné preskúmanie úplnosti a spoľahlivosti údajov zadávaných delegáciami Únie;

143.

nalieha na ESVČ, aby posilnila svoje riadenie kontroly a nástroje na monitorovanie všetkých znášaných nákladov v rámci politiky budov s cieľom zabezpečiť presný prehľad a následné kroky v súvislosti so všetkými výdavkami; domnieva sa, že treba klásť dôraz na dodržiavanie stropov vymedzených v politike budov s cieľom znížiť celkové ročné nájomné za kancelárie delegácií, primeranosť príspevkov platených miestnymi spolunájomcami, pokrytie bežných nákladov spojených so spolunájmom a správnosť nákladov so zreteľom na miestne trhové podmienky;

144.

domnieva sa, že by sa mala rýchlo zabezpečiť právna a technická odbornosť v oblasti správy nehnuteľností, pričom treba zohľadniť všetky nákladovo efektívne alternatívne možnosti, ako je využitie externých odborníkov, napr. miestnych sprostredkovateľov, na prieskum trhu alebo prípadne rokovania s majiteľmi;

145.

podporuje vykonávanie strednodobej až dlhodobej stratégie, ktorou sa vymedzia všetky možnosti od investičných priorít alebo možností nákupov cez obnovenie nájmov až po spoločné využívanie priestorov s členskými štátmi, pričom treba tiež zohľadniť plány týkajúce sa počtu zamestnancov a plánovanie politiky a rozvoj;

146.

víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia odporúčania prijíma a bude ich zohľadňovať;

147.

upriamuje pozornosť na oblasti, kde sú najviac potrebné kroky členských štátov a Komisie: liberalizácia trhu, postupy riadenia premávky, administratívne a technické obmedzenia, monitorovanie a transparentnosť výkonnosti odvetvia železničnej dopravy, spravodlivá hospodárska súťaž medzi rozličnými druhmi dopravy, zhodný prístup medzi politickými cieľmi a prideľovaním finančných prostriedkov a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a Komisiou pri výbere, plánovaní a riadení projektov a údržbe železničnej siete;

148.

konštatuje, že Komisia riadne neposúdila vplyv balíkov legislatívnych opatrení, ktoré odštartovala v roku 2000 pre odvetvie železničnej dopravy, najmä železničnej nákladnej dopravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky Únie investované do niektorých projektov nemožno považovať za nákladovo efektívne;

149.

domnieva sa, že pokračovanie súčasného stavu v odvetví železničnej dopravy bude mať za následok nesplnenie cieľov na rok 2030;

150.

domnieva sa, že je v záujme členských štátov, aby existovalo spoločné a povinné posudzovanie vplyvu budúcich právnych predpisov pre oblasť nákladnej železničnej dopravy, aby sa zabezpečilo, že nedostatky súvisiace s nekompatibilitou siete sa účinne odstránia;

151.

konštatuje, že odvetvie železničnej dopravy je všeobecne veľmi korporatívne, čo môže ovplyvniť vnímanie liberalizácie trhu skôr ako hrozbu než ako výhodu;

152.

považuje nákladnú železničnú dopravu za jeden z kľúčových aspektov jednotného trhu pre tovar a vzhľadom na jej obrovský pozitívny potenciál, pokiaľ ide o ciele v oblasti zmeny klímy a znižovania cestnej prepravy, vyzýva Komisiu, aby jej v rámci stratégie jednotného trhu dala nový impulz; žiada zavedenie stratégie nákladnej železničnej dopravy;

153.

žiada vypracovanie komplexného hodnotenia železničnej nákladnej dopravy Únie s osobitným dôrazom na vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 913/2010 (10) vrátane činnosti jednotného kontaktného miesta a prideľovania trás, a súčasné posúdenie koridorov nákladnej dopravy vrátane koridorov Nástroja na prepájanie Európy spolu s projektmi schválenými v rámci Nástroja na prepájanie Európy;

154.

žiada o komplexné hodnotenie interoperability národných železničných systémov;

155.

žiada, aby sa hodnotenie stratégie členských štátov v oblasti dopravy vypracovalo po uzavretí partnerských dohôd týkajúcich sa cezhraničnej harmonizácie a fungovania koridorov TEN-T;

156.

žiada, aby akčný plán podporoval úplné a urýchlené vykonávanie 4. železničného balíka;

157.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré prekážky rozvoja silnej a konkurencieschopnej európskej železničnej dopravy, ktoré identifikoval Dvor audítorov v osobitnej správe č. 8/2010, stále brzdia pokrok v tomto odvetví;

158.

víta správu Dvora audítorov a uvádza ďalej svoje pripomienky a odporúčania;

159.

berie na vedomie kritický prístup Dvora audítorov a veľké množstvo nedostatkov, ktoré Dvor audítorov uviedol, predovšetkým nedostatočnú účinnosť pri využívaní pridelených finančných prostriedkov;

160.

vyzýva Komisiu, aby posúdila všetky pripomienky Dvora audítorov a prijala požadované opatrenia s cieľom predísť rovnakým chybám v rámci migračnej politiky na roky 2014 – 2020; žiada, aby sa vykonali všetky odporúčania Dvora audítorov;

161.

domnieva sa, že využívanie finančných prostriedkov by sa malo riadiť zdokonalenými systémami monitorovania a hodnotenia na základe východiskových ukazovateľov, progresívnych kritérií a merateľných a realistických cieľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky ukazovatele, referenčné hodnoty a ciele stanovené v súčasných programoch týkajúcich sa migrácie;

162.

zastáva názor, že sa vždy treba usilovať o komplexnú a koordinovanú reakciu, keďže migračná kríza prináša mnoho problémov, ktoré prekračujú hranice jednotlivých sektorov a inštitúcií;

163.

vyzýva na neustále zdokonaľovanie strategických poznatkov a rámca Únie v oblasti vonkajších politík týkajúcich sa migrácie a možností politík s kľúčovými aktérmi s cieľom zabezpečiť prehľadnosť, ako aj koordinovanú a jednotnú mobilizáciu vonkajších mechanizmov týkajúcich sa migrácie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte v rámci alebo mimo rámca rozpočtu Únie;

164.

vyzýva Komisiu, aby sa konštruktívne usilovala o lepšiu koordináciu nástrojov, mechanizmov a príslušných zainteresovaných strán s cieľom predchádzať migračným krízam;

165.

vyzýva všetky hlavné zúčastnené strany, aby zohľadňovali rovnováhu medzi flexibilitou v intervenciách, doplnkovosťou finančných prostriedkov, ich výškou a potrebným pákovým efektom, ako aj potenciálnymi synergiami a celkovým prínosom intervencií Únie a primerane na ňu reagovali;

166.

v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala venovať náležitá pozornosť vhodnému zameraniu pomoci na rôzne, vyvíjajúce sa problémy vonkajšej migrácie a súčasne zabezpečiť primeranosť dohľadu nad vyplatenými prostriedkami s cieľom vyhnúť sa riziku zneužívania finančných prostriedkov a dvojitému financovaniu;

167.

domnieva sa, že na zabezpečenie vysokých ambícií v koncepcii komplexnej a udržateľnej reakcie Únie na súčasné a budúce problémy vyvolané migračnou krízou je mimoriadne dôležité zosúladiť potrebu lepších výsledkov s dostupnosťou dostatočných finančných prostriedkov; domnieva sa, že rokovania o revízii viacročného finančného rámca v polovici trvania sú vhodným fórom na riešenie týchto problémov s cieľom zvýšiť tieto rozpočtové prostriedky;

168.

domnieva sa, že okrem nedostatočného financovania bráni parlamentnému dohľadu nad spôsobom, akým sa finančné prostriedky využívajú, ako aj určeniu zodpovednosti aj súčasná fragmentácia nástrojov s vlastnými špecifickými cieľmi bez ich vzájomného prepojenia, čím sa sťažuje možnosť jasne posúdiť skutočne vynaložené finančné sumy na podporu vonkajšej činnosti v oblasti migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to vedie nedostatočnej účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti; považuje za nevyhnutné zvážiť spôsoby využívania existujúcich nástrojov politiky s jasným a novým stanovením cieľov v záujme zvýšenia ich celkovej účinnosti a viditeľnosti;

169.

zastáva názor, že výdavky na vonkajšiu politiku Únie v oblasti migrácie musia byť vyplácané efektívnejšie a že musia spĺňať kritériá „pridanej hodnoty“, aby sa ľuďom poskytli primerané životné podmienky v krajinách ich pôvodu a predišlo sa zvýšeniu tokov ekonomickej migrácie;

170.

vyzýva Komisiu, aby ďalej konštruktívne sledovala, hodnotila a posudzovala činnosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá začala fungovať v októbri 2016;

171.

víta zriadenie trustových fondov Únie a zámer vyplácať v núdzovej situácii finančné prostriedky rýchlejšie a pružnejšie a spájať rôzne zdroje financovania s cieľom zamerať sa na riešenie všetkých aspektov každej krízy;

172.

poznamenáva, že trustové fondy sú súčasťou ad hoc reakcie, čo dokazuje, že rozpočtu Únie a viacročnému finančnému rámcu chýbajú zdroje a flexibilita potrebné na rýchly a komplexný prístup k veľkým krízam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že majú za následok obchádzanie rozpočtového orgánu, čo oslabuje jednotnosť rozpočtu;

173.

víta návrh Komisie zriadiť ako súčasť revízie viacročného finančného rámca v polovici trvania novú krízovú rezervu Únie, ktorá sa bude financovať z uvoľnených rozpočtových prostriedkov, ako dodatočný nástroj Únie rýchlej reakcie na naliehavé situácie; vyzýva Radu, aby plne podporila tento návrh;

174.

zdôrazňuje dôležitosť dostatočných kontrolných mechanizmov na zabezpečenie politickej kontroly plnenia rozpočtu v rámci postupu udelenia absolutória; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky s cieľom zvýšiť zapojenie rozpočtového orgánu a orgánu zodpovedného za kontrolu rozpočtu a lepšie zosúladiť trustové fondy a ďalšie mechanizmy s rozpočtovými pravidlami, a to najmä tak, že ich začlení do rozpočtu Únie;

175.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia neposkytla údaje o skutočných platbách, a vyzýva ju, aby prijala vhodné opatrenia na posilnenie a zjednodušenie zadávania údajov vo finančnom informačnom systéme s cieľom lepšie sledovať a monitorovať sumy určené na vonkajšiu činnosť v oblasti migrácie;

176.

žiada Komisiu, aby začala používať komplexný databázový nástroj na výdavky Únie spojené s migráciou vrátane všetkých dokončených, prebiehajúcich a plánovaných projektov; domnieva sa, že interaktívna databáza by mala zainteresovaným stranám a občanom poskytnúť výsledky zobrazené na mape sveta a umožniť vyhľadávanie podľa krajín, typu projektov a zodpovedajúcich súm;

177.

zastáva názor, že v dlhodobom horizonte by bolo účinnejšie anticipované riadenie než len reakčná politika, akou je krízové riadenie;

178.

pripomína postoj Európskeho parlamentu k holistickému prístupu k migrácii na základe nového súboru politík vrátane posilnenia prepojenia medzi migráciou a rozvojom, a to riešením základných príčin migrácie, pričom sa takisto zasadzuje o posun v spôsoboch financovania migračnej krízy;

179.

víta zistenia a odporúčania uvedené v správe Dvora audítorov;

180.

odporúča, aby Komisia zvýšila transparentnosť postupu pri nadmernom deficite pravidelným zverejňovaním svojich hodnotení krajín týkajúcich sa dodržiavania štrukturálnych reforiem navrhnutých v rámci postupu pri nadmernom deficite a väčšou transparentnosťou pri uplatňovaní pravidiel;

181.

domnieva sa, že v nadväznosti na konzultácie s členskými štátmi by Komisia mala Európskemu parlamentu pravidelne podávať správy o pokroku v rámci postupu pri nadmernom deficite jednotlivých krajín;

182.

odporúča Komisii, aby pokračovala v spolupráci s vnútroštátnymi fiškálnymi radami a zabezpečila, aby Európska fiškálna rada získala v rámci postupu pri nadmernom deficite oficiálnu úlohu; berie na vedomie, že transparentnosť sa v rámci postupu pri nadmernom deficite v posledných rokoch zlepšila, a uznáva, že určité informácie politicky citlivého charakteru nemožno vždy zverejniť;

183.

odporúča, aby sa postup pri nadmernom deficite dôslednejšie zameral na zníženie verejného dlhu; konštatuje, že ku koncu roka 2014 malo len 13 členských štátov pomer dlhu k hrubému domácemu produktu nižší ako 60 %; upozorňuje, že napriek tomu, že Únia zažíva mierne hospodárske oživenie, niektoré členské štáty sú v súčasnosti výrazne zadlžené a úroveň verejného dlhu je vyššia ako v roku 2010;

184.

berie na vedomie, že pravidlo o dlhovom strope bolo v rámci postupu pri nadmernom deficite zavedené až v roku 2011; domnieva sa, že zníženie úrovne verejného dlhu, najmä vo vysoko zadlžených členských štátoch, povedie z dlhodobého hľadiska k výraznému zvýšeniu hospodárskeho rastu;

185.

odporúča zabezpečiť, aby sa zachovala dostatočná miera flexibility pri uplatňovaní pravidiel postupu pri nadmernom deficite v rámci Paktu stability a rastu; zdôrazňuje, že keďže v makroekonomickej politike sa môžu vyskytnúť neočakávané javy, kvalitný rámec správy hospodárskych záležitostí sa musí dať upraviť, aby mohol zohľadňovať ekonomický vývoj;

186.

domnieva sa, že Komisia by mala pri uplatňovaní pravidiel v oblasti postupu pri nadmernom deficite zabezpečiť úzku koordináciu s opatreniami v oblasti štrukturálnych reforiem schválenými v rámci európskeho semestra;

187.

víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jej odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila v práci na posilňovaní administratívnej kapacity bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko;

188.

je znepokojený tým, že posilňovanie administratívnej kapacity napredovalo v obmedzenej miere, pričom vo vykonávaní právnych predpisov v niektorých kľúčových oblastiach, ako je rozvoj odbornej a nezávislej verejnej služby, sa nedosiahol významný pokrok;

189.

poznamenáva, že v boji s korupciou a v zvyšovaní transparentnosti sa dosiahol len čiastočný pokrok;

190.

konštatuje však, že Komisia musí pôsobiť v náročnej politickej situácii a čelí nedostatočnej politickej vôli a chýbajúcim prísľubom zo strany vnútroštátnych orgánov v súvislosti s riešením pretrvávajúcich otázok; poukazuje na to, že obmedzenia súvisiace so súčasnou politickou krízou prispeli k úspechu financovaných projektov;

191.

berie na vedomie a podporuje kľúčovú úlohu Komisie v riešení politickej krízy v krajine a víta účasť člena Komisie v úlohe sprostredkovateľa na politickom dialógu protichodných politických síl;

192.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s politickými predstaviteľmi celého politického spektra, vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z oblasti súdnictva a presadzovania práva s cieľom dospieť k dohode o aktívnom boji proti korupcii a organizovanému zločinu a o vykonávaní prísnych opatrení a mechanizmov na predchádzanie korupcii a hospodárskej trestnej činnosti v súlade s trestným právom krajiny;

193.

dôrazne odporúča, aby Komisia použila politický dialóg a kontakty s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systému verejného obstarávania a transparentnosť verejných výdavkov;

194.

vyzýva Komisiu, aby uprednostnila boj proti korupcii, a ľutuje absenciu účinnej vládnej stratégie v boji proti korupcii; pripomína potrebu vyššej politickej angažovanosti zo strany vnútroštátnych orgánov na zabezpečenie udržateľných výsledkov v tejto oblasti;

195.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov, ktoré sú udržateľné, majú vyčísliteľnú pridanú hodnotu a vykonávali a používali sa pri plnení programu nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) v súlade s nariadeniami;

196.

víta skutočnosť, že Komisia vytvorila projekty zamerané na organizácie občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto praxi pokračovala a vytvorila pevné vzťahy s miestnymi mimovládnymi organizáciami;

197.

nabáda Komisiu, aby navrhla projekty, ktoré posilnia práva a postavenie oznamovateľov nekalých praktík v snahe zviditeľniť prípady korupcie a podvodov na verejnosti;

198.

poznamenáva, že aj keď mnohé projekty boli riadené dobre, výsledky neboli vždy udržateľné alebo sa ani nedosiahli; poznamenáva tiež, že v projektoch sa nie vždy uplatňoval súdržný prístup smerujúci k posilneniu budovania administratívnych kapacít; vyzýva Komisiu, aby zlepšila strategické plánovanie a zabezpečila udržateľnosť a životaschopnosť projektov tým, že ich vymedzí ako podmienky projektov;

199.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dodržiavala zásady riadneho finančného hospodárenia; vyzýva Komisiu, aby pomohla navrhnúť projekty, ktoré by slúžili aj ako základný kameň ďalších investícií v krajine; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila projekty s vysokým potenciálom v kľúčových oblastiach, ako sú napríklad verejné obstarávanie alebo výberové postupy, a zamedzila financovaniu projektov s obmedzenými vyhliadkami na udržateľnosť;

200.

nabáda Komisiu, aby s cieľom čeliť vznikajúcim výzvam flexibilne reagovala na nepredvídaný vývoj buď včasným uvoľnením príslušných zdrojov alebo ich znížením;

201.

víta správu Dvora audítorov a uvádza ďalej svoje poznámky a odporúčania;

202.

víta zistenia a odporúčania Dvora audítorov;

203.

berie na vedomie odpoveď Komisie a dotknutých agentúr, ktorá okrem iného obsahuje dôležité informácie o opatreniach prijatých od uskutočnenia auditov;

204.

zdôrazňuje, že agentúry zodpovedajú za viacročné a ročné programovanie, ako aj za vykonávanie (prevádzkové a finančné) svojich grantových akcií; konštatuje preto, že účinné riadenie grantových činností agentúr je rozhodujúce pre plnenie cieľov a politík Únie;

205.

poznamenáva, že podľa konštatovania Dvora audítorov agentúry, v ktorých sa vykonal audit, vo všeobecnosti udeľovali a vyplácali granty v súlade s pravidlami;

206.

konštatuje však, že Dvor audítorov zistil určité nedostatky týkajúce sa možností financovania, postupov obstarávania, systémov kontroly a merania výkonnosti a uviedol päť odporúčaní na zlepšenie týchto nedostatkov;

207.

poznamenáva, že strategické odôvodnenie agentúry a voľba nástroja na financovanie by mohli posilniť účinnosť a efektívnosť tohto nástroja a tým vykonávania jej úloh; zdôrazňuje, že neadekvátna kontrola hodnotenia ex ante by mohla viesť k tomu, že agentúry si budú vyberať nevhodné nástroje financovania a nedostatočné návrhy grantov;

208.

vyjadruje poľutovanie nad všeobecnými opismi grantových činností agentúr a príliš všeobecným opismi výstupov, čo vedie k neúplným ročným pracovným plánom;

209.

poukazuje na dôležitosť súladu grantových akcií agentúr s ich mandátom a strategickými cieľmi; nabáda preto všetky agentúry, aby zaviedli osobitné usmernenia a kritériá, ktoré by im mali pomôcť s voľbou osobitného nástroja financovania, a to na základe analýzy potrieb agentúr, ich zdrojov, cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, potenciálnych príjemcov, na ktorých sa majú zamerať, ako aj od úrovne hospodárskej súťaže, ktorá je potrebná, a skúseností získaných s predchádzajúcimi zvolenými možnosťami;

210.

poznamenáva, že v pracovných programoch agentúr by sa malo uvádzať, ktoré činnosti by sa mali vykonávať prostredníctvom grantov, aké sú konkrétne ciele a očakávané výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť vďaka grantovým akciám, ako aj to, aké sú plánované finančné a ľudské zdroje potrebné na vykonávanie grantových akcií;

211.

domnieva sa, že stanovenie strategických cieľov, požadovaných výsledkov a dosahov má veľký význam pre dosiahnutie dobre vymedzeného ročného programovania;

212.

upozorňuje tiež, že regulačný rámec niektorých agentúr ich núti používať grantové postupy; so znepokojením však konštatuje, že agentúry nezvažovali systematicky všetky dostupné možnosti financovania a že granty neboli vždy najvhodnejším nástrojom; berie tiež na vedomie zistenie Dvora audítorov, že grantové postupy uplatňujú reštriktívnejšie kritériá oprávnenosti a slabšie finančné kritériá pre udelenie grantu ako v prípade obstarávania, a nemali by preto byť automatickou možnosťou financovania; domnieva sa však, že treba zachovať primeranú rovnováhu medzi týmito nedostatkami grantových postupov a administratívnymi nákladmi spojenými s postupmi verejného obstarávania, a nesúhlasí preto s konštatovaním Dvora audítorov, že automatickou voľbou by malo byť verejné obstarávanie;

213.

je znepokojený zistením Dvora audítorov, že zúčastnené agentúry nemajú zriadené zodpovedajúce monitorovacie systémy a hodnotenia ex post; vyzýva agentúry, aby vypracovali ex post hodnotenia s cieľom zlepšiť monitorovanie a vykazovanie činností financovaných z grantov;

214.

zdôrazňuje, že monitorovanie výkonnosti a hodnotenie výsledkov je zásadné z hľadiska zodpovednosti voči verejnosti a celkovej informovanosti tvorcov politík; upozorňuje, že vzhľadom na decentralizovaný charakter to ešte viac platí pre agentúry; vyzýva agentúry, aby vytvorili systémy na monitorovanie a vykazovanie grantov na základe výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti orientovaných na vplyv, ako aj na základe výsledkov následného hodnotenia; považuje úlohu kľúčových ukazovateľov výkonnosti za dôležitú pre monitorovanie a hodnotenie pokroku, dosahu a výsledkov;

215.

so znepokojením konštatuje, že kľúčové ukazovatele výkonnosti sú aj naďalej zamerané na vstupy a výstupy, a nie na výsledky či dosahy; vyzýva agentúry, aby vypracovali svoje kľúčové ukazovatele strategickejšie a aby ich založili na výsledkoch a dosahoch;

216.

vyzýva agentúry, aby vypracovali a uskutočnili posúdenie rizika svojich ročných pracovných plánov s cieľom zlepšiť efektívnosť prostredníctvom presnejšieho vykonávania, monitorovania a hodnotenia;

217.

odporúča strategické prideľovanie finančných nástrojov na krátkodobé ciele s cieľom zlepšiť presnosť rozhodnutí o financovaní;

218.

vyzýva sieť agentúr Únie, aby pomáhala agentúram zlepšovať ich postupy financovania, a v tejto súvislosti najmä ich postupy monitorovania výkonnosti;

219.

zdôrazňuje najmä zistenia Dvora audítorov týkajúce sa grantových postupov a potreby transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a predchádzania možným konfliktom záujmov; vyzýva dotknuté agentúry, aby čo najskôr začali vykonávať odporúčania Dvora audítorov;

220.

vyzýva agentúry, aby uplatňovali osobitné grantové postupy s cieľom vytvoriť formálne vnútorné postupy upravujúce zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, ktoré chránia pred možným konfliktom záujmov; zdôrazňuje, že z tohto dôvodu by agentúry mali v súvislosti s vykonávaním grantových projektov posilniť svoj systém overovania;

221.

vyzýva Komisiu a agentúry, ktoré boli predmetom auditov v tejto osobitnej správe, aby Európskemu parlamentu predložili aktuálne informácie o vykonávaní týchto odporúčaní;

222.

víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jej odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila v práci na posilňovaní administratívnej kapacity Moldavskej republiky;

223.

so znepokojením poznamenáva, že Únia dosiaľ len čiastočne prispela k posilneniu verejnej správy, a že Dvor audítorov zaznamenal niekoľko nedostatkov vrátane nedostatkov v koncepcii a vykonávaní kontrolovaných programov a projektov;

224.

konštatuje však, že Komisia musí pracovať v zložitej politickej situácii a stretáva sa s rozšírenou korupciou a s mnohými nedostatkami verejných inštitúcií, akými sú nadmerná byrokracia, nedostatočné zameranie sa na základné funkcie, vysoká fluktuácia zamestnancov, nízka efektívnosť a nedostatočná zodpovednosť; ďalej poznamenáva, že Moldavsko je ťažko postihnuté politickou nestabilitou, hospodárskymi otrasmi, extrémnou chudobou a masívnou emigráciou;

225.

konštatuje, že hoci konkrétne politické okolnosti a vonkajšie faktory zohrali dôležitú úlohu pri úspechu programov financovaných z rozpočtu a dokonca v mnohých prípadoch išli mimo kontroly Komisie, vyskytli sa konkrétne nedostatky, ktorými sa Komisia mohla zaoberať;

226.

konštatuje, že medzi nedostatky, ktoré zaznamenal Dvor audítorov, patrí pomalá odozva Komisie na náhle zmeny vývoja, slabé zosúladenie programov s moldavskými národnými stratégiami, chýbajúce ambiciózne ciele, nejasné a nedostatočne vymedzené podmienky a slabé odôvodnenie udelenia dodatočných prostriedkov na základe stimulov;

227.

vyzýva Komisiu, aby podporila svojich moldavských partnerov vo vypracovaní systematických, jasne formulovaných národných stratégií, ktoré by zahŕňali jasné a merateľné ciele a lepšie navrhnutie prepojení programov v krajine na tieto stratégie;

228.

vyzýva Komisiu, aby využila ex ante hodnotenia s cieľom jasne posúdiť finančné potreby a vytvoriť cielené a odôvodnené rozpočtové plánovanie;

229.

vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zaoberala bojom proti korupcii, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda nemá skutočne účinné stratégie boja proti korupcii; víta vymenovanie poradcu na vysokej úrovni pre boj proti korupcii na úrade premiéra; pripomína však potrebu ambicióznejšej a účinnej stratégie a vyššej politickej angažovanosti zo strany vnútroštátnych orgánov na zabezpečenie udržateľných výsledkov v tejto oblasti; vyzýva vnútroštátne orgány, aby sa prednostne zamerali na boj proti korupcii a väčšiu transparentnosť a integritu verejnej správy;

230.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s politickými predstaviteľmi celého politického spektra, vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z oblasti súdnictva a presadzovania práva s cieľom dospieť k dohode o aktívnom boji proti korupcii a organizovanému zločinu a o vykonávaní prísnych opatrení a mechanizmov na predchádzanie korupcii a hospodárskej trestnej činnosti v súlade s trestným právom krajiny;

231.

nabáda Komisiu, aby navrhla projekty, ktoré posilnia práva a postavenie oznamovateľov nekalých praktík v snahe zviditeľniť prípady korupcie a podvodov na verejnosti;

232.

berie na vedomie, že hlavné metódy poskytovania pomoci sú sektorová rozpočtová podpora (74 % pomoci) a projekty; s poľutovaním konštatuje, že rozpočtová podpora mala obmedzený vplyv na posilnenie verejnej správy;

233.

so znepokojením konštatuje, že metóda sektorovej rozpočtovej podpory je vysoko rizikový prostriedok rozdelenia rozpočtu, najmä v kontexte Moldavskej republiky, kde je verejná správa paralyzovaná obrovskou korupciou a ovládaná miestnymi oligarchami; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila použité metódy na základe hĺbkovej analýzy rizík;

234.

vyzýva Komisiu, aby použila metódy, ktoré by priniesli viditeľné a hmatateľné výsledky pre moldavských občanov;

235.

konštatuje, že návrhy projektov sú vo všeobecnosti relevantné, aj keď chýbajúca koordinácia so zreteľom na rozsah, načasovanie a technickú pomoc pre rozvoj administratívnej kapacity prišla neskôr, než bolo potrebné;

236.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci projekty vo všeobecnosti priniesli očakávané výstupy, výsledky neboli vždy udržateľné, za čo sú čiastočne zodpovedné politická vôľa a vonkajšie faktory; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov, ktoré sú udržateľné, majú merateľnú pridanú hodnotu a boli realizované a použité v súlade s príslušnými nariadeniami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila strategické plánovanie a zabezpečila udržateľnosť a životaschopnosť projektov tým, že ich vymedzí ako podmienky projektov;

237.

konštatuje, že projekty čiastočne prispeli k posilneniu verejnej správy, neboli však vždy v súlade s potrebami či cieľmi moldavskej administratívy; vyzýva Komisiu, aby projekty osobitne zamerala na konkrétne vnútroštátne potreby;

238.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dodržiavala zásady riadneho finančného hospodárenia; vyzýva Komisiu, aby pomohla pri navrhovaní projektov, ktoré budú slúžiť ako odrazový mostík pre ďalšie investície do krajiny, a nadviazala spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila projekty s vysokým potenciálom v kľúčových oblastiach, ako sú napríklad verejné obstarávanie alebo výberové postupy, a zamedzila financovaniu projektov s obmedzenými vyhliadkami na udržateľnosť;

239.

so znepokojením konštatuje, že hoci Komisia v roku 2012 vypracovala systematickejšiu analýzu rizika, zriadila riadiace výbory na vysokej úrovni pre operácie rozpočtovej podpory a zaviedla systém včasného varovania pre novovzniknuté riziká, nebola schopná včas rozpoznať „krádež storočia“, pri ktorej bola v rámci rozsiahleho korupčného škandálu spreneverená 1 miliarda USD príspevkov vkladateľov do fondov, pravdepodobne vrátane príspevkov z Únie; berie na vedomie, že platby v súvislosti s rozpočtovou podporou boli nakoniec pozastavené v júli 2015 a ich obnovenie bolo podmienené zlepšením makroekonomickej a fiškálnej situácie a uzavretím dohody s MMF;

240.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém včasného varovania a analýzy rizika s cieľom rýchlejšie a pružnejšie reagovať na potenciálne riziká;

241.

konštatuje, že budovanie administratívnych kapacít v Moldavsku je kľúčovou otázkou, keďže krajina nemá úplnú kontrolu nad celým svojim územím, čo je stimulom pre separatistické tendencie síl orientovaných na Rusko; pripomína, že Moldavsko má európsku perspektívu, a preto je pre Úniu strategickým partnerom;

242.

vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou politickou nestabilitou Moldavska, ktorá dlhodobo poškodzuje dôveryhodnosť demokratických inštitúcií krajiny, čo vedie k obmedzenému pokroku smerom k demokracii, poklesu podpory integrácie do Únie a rozšíreniu politických iniciatív orientovaných na Rusko;

243.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom pôsobení v Moldavsku s cieľom posilniť politické pridruženie a hospodársku integráciu medzi Úniou a Moldavskom; zdôrazňuje význam podpory Únie, usmerňovania a monitorovania prioritných reforiem zameraných na riešenie problému politizácie štátnych inštitúcií, systémovej korupcie a reformy verejnej správy v záujme dosiahnutia týchto cieľov;

244.

berie na vedomie článok 2 Zmluvy o Európskej únii, Chartu základných práv Európskej únie, smernicu Rady 2000/43/ES (11) o rasovej rovnosti, smernicu Rady 2000/78/ES (12) o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a práci a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (13) o práve voľne sa pohybovať a zdržiavať v Únii;

245.

víta rámcové rozhodnutie Rady z roku 2008 o boji proti rasizmu a xenofóbii (14), uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o európskej stratégii na integráciu Rómov (15), oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 [COM(2011) 173], odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (16), ako aj oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Posúdenie vykonávania rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (2015) [COM(2015) 299];

246.

pripomína, že integrácia Rómov závisí od ich začlenenia a schopnosti môcť požívať také isté práva, aké sa priznávajú všetkým európskym občanom, ku ktorým Rómovia neodlučiteľne patria;

247.

pripomína spoločné základné zásady začlenenia Rómov (17), t. j. 10 spoločných základných zásad, ktoré sa skúmali na prvom zasadnutí európskej platformy pre začleňovanie Rómov, zorganizovanom v Prahe v roku 2009, a ktoré boli následne začlenené ako príloha do záverov zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 8. júna 2009;

248.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov a nabáda Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr vykonali odporúčania Dvora audítorov;

249.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že začleneniu a integrácii Rómov sa v programovom období 2007 – 2013 nevenovala dostatočná pozornosť; vyzýva, aby sa pri vypracúvaní budúceho strategického rámca Únie lepšie zohľadnili problémy spojené so začleňovaním a diskrimináciou, ktorým čelia Rómovia a iné marginalizované komunity;

250.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri prieskume Dvora audítorov sa nebrala do úvahy širšia škála krajín, v ktorých Rómovia tvoria značnú časť obyvateľstva, ako napríklad Slovensko, Grécko či Francúzsko;

251.

vyzýva členské štáty, aby vymedzili znevýhodnené osoby, ktoré by mali byť ich cieľovou skupinou v závislosti od potrieb a problémov, s ktorými sa tieto osoby stretávajú, a aby pri prideľovaní európskych fondov venovali osobitnú pozornosť rómskemu obyvateľstvu;

252.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že komplexnosť fondov v rámci politiky súdržnosti, ktoré sú jediným disponibilným zdrojom prostriedkov na projekty týkajúce sa začlenenia, integrácie a boja proti diskriminácii Rómov, neumožňuje dostatočne prispievať k začleneniu Rómov ani zaručiť ich prístup k právam;

253.

domnieva sa, že každý členský štát by mal prijať plán, na základe ktorého sa uskutoční analýza skutočného dosahu zákonov, iných právnych predpisov, administratívnych predpisov a fondov určených na podporu Rómov a zistí sa, kde je potrebné posilniť zdroje a administratívne kapacity na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby poskytovali podporu pri zavádzaní a riadení projektov zameraných na začlenenie a integráciu Rómov a boj proti ich diskriminácii;

254.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o finančných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii pre Rómov, urobila analýzu existujúcich prekážok a zohľadnila ich pri zjednodušovaní fondov;

255.

uznáva, že je dôležité vybrať si z dlhodobých projektov v prospech marginalizovaných rómskych komunít, pričom sa použijú európske štrukturálne a investičné fondy;

256.

zdôrazňuje potrebu zaviesť v prípade projektov zameraných na podporu začlenenia Rómov a iných marginalizovaných komunít pružnejšie kritériá výberu;

257.

vyzýva Komisiu, aby v budúcom programovom období alebo pri revízii operačných programov zaistila, že ciele integrácie Rómov stanovené v národných stratégiách pre integráciu Rómov budú zohľadnené v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na všetkých operačných úrovniach;

258.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby poskytli relevantné a zosúladené štatistické údaje o Rómoch, ktoré umožnia lepšie vyhodnotiť ich sociálne, administratívne a hospodárske začlenenie;

259.

zdôrazňuje skutočnosť, že vylúčenie v oblasti bývania, bezdomovectvo, vylúčenie v oblasti vzdelávania, nezamestnanosť a diskriminácia v súvislosti s prístupom k zamestnaniu sú často kľúčovými prvkami marginalizácie; zdôrazňuje preto význam iniciatív v oblasti integrovaného bývania, vzdelávania a prístupu k zamestnaniu v prospech Rómov a iných marginalizovaných komunít;

260.

zdôrazňuje, že hlavnou prekážkou v boji proti diskriminácii Rómov je veľmi nízka miera hlásenia prípadov tejto diskriminácie organizáciám alebo orgánom, ako sú polícia alebo sociálne služby; vyzýva preto členské štáty, aby prijali stratégiu na nápravu inštitucionálnej diskriminácie a zvýšenie nedostatočnej dôvery Rómov voči inštitúciám;

261.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zástupcami marginalizovaných komunít, najmä rómskeho obyvateľstva a „špecializovaných inštitúcií“, vytvorila cyklus odbornej prípravy v rámci verejných orgánov členských štátov s cieľom bojovať proti diskriminačným praktikám a poskytovala tak ešte lepší príklad, ako podporovať začleňovanie prostredníctvom zdravého, konštruktívneho a účinného dialógu;

262.

zdôrazňuje existenciu programu Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, na ktorý sa na obdobie 2014 – 2020 vyčlenilo 900 miliónov EUR a ktorý je zameraný osobitne na zraniteľné osoby a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

263.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zavedenia európskeho fondu, ktorý by bol zameraný osobitne na podporu začlenenia Rómov a iných marginalizovaných komunít, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú kontrolu výdavkov takéhoto fondu;

264.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla skutočnú európsku stratégiu začlenenia Rómov, ktorá by predstavovala európsky akčný plán vypracovaný a uplatňovaný na všetkých politických a administratívnych úrovniach, združujúci zástupcov rómskej komunity a založený na základných hodnotách rovnosti, prístupu k právam a nediskriminácie; zdôrazňuje, že táto stratégia musí prispieť k skutočnému začleňovaniu Rómov a ich prístupu k vzdelávaniu, zamestnanosti, bývaniu, kultúre, zdravotnej starostlivosti, účasti na verejnom živote, ďalšiemu vzdelávaniu a voľnému pohybu v Únii;

265.

zdôrazňuje však, že je úlohou členských štátov prijať opatrenia na podporu Rómov a zaručiť jednotné uplatňovanie vnútroštátneho práva a všetkých práv na ich území bez akejkoľvek diskriminácie;

266.

víta osobitnú správu venovanú preskúmaniu rizík, ktoré súvisia s prístupom k opatreniam Únie v oblasti rozvoja a spolupráce zameraným na výsledky a ďalej uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

267.

víta zistenia, podľa ktorých bola humanitárna pomoc riadená účinne, najmä so zreteľom na znevýhodnené pracovné prostredie charakterizované neistotou a nepredvídateľnosťou, čo robí z účinnej implementácie skutočnú výzvu;

268.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí spájať pomoc, obnovu a rozvoj, keď to miestne podmienky umožňujú; domnieva sa, že by sa to potenciálne mohlo podporovať prostredníctvom stálej platformy viacerých útvarov spájajúcej pomoc, obnovu a rozvoj; domnieva sa, že takáto platforma by okrem iného mohla slúžiť na účely identifikácie programov, ktoré možno spájať; domnieva sa, že je potrebné v čo najväčšej miere zavádzať integrované prístupy s jasne vymedzenými cieľmi koordinácie a jednotnou stratégiou pre krajinu/región medzi všetkým zainteresovanými stranami;

269.

vyzýva okrem toho útvary Komisie, aby zabezpečili lepší prechod z krátkodobých humanitárnych činností na dlhodobé rozvojové zásahy a súdržnú koordináciu nielen medzi rôznymi subjektmi Únie, ale aj s prioritami krajiny a inými medzinárodnými organizáciami, a to prostredníctvom spoločnej stratégie vo forme spoločného humanitárneho a rozvojového rámca;

270.

považuje za potrebné vykonať systematické hodnotenie skutočného výsledku humanitárnych zásahov spolu s posúdením administratívnych nákladov v regióne, pričom by sa malo zamerať viac na účinnosť a malo by stanoviť možné referenčné hodnoty pre položky spoločných a bežných nákladov;

271.

nabáda, aby sa časové rámce podľa možnosti lepšie prispôsobili prostrediu zásahu, aby sa zabránilo zdĺhavému a nákladnému predlžovaniu;

272.

vyzýva príslušné inštitúcie Únie a OSN, aby v plnej miere dodržiavali a vykonávali finančnú a administratívnu rámcovú dohodu; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu podala správu o vykonávaní tejto dohody a súvisiacich usmernení a aby vymedzila oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

273.

pripomína, že podávanie správ zo strany OSN a medzinárodných organizácií by malo zaistiť najvyššiu možnú mieru presnosti, pokiaľ ide o sledovateľnosť finančných prostriedkov, porovnania s prevádzkovými stránkami poskytovania pomoci dohodnutými na začiatku zásahu, ako aj poskytovanie užitočnej spätnej väzby útvarom Komisie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby partnerské organizácie Komisii včas predkladali správy s cieľom umožniť pohotové riadenie alebo úpravu humanitárnej reakcie a spôsoby financovania;

274.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť zodpovednosť a transparentnosť OSN v súvislosti s čerpaním zdrojov Únie a výkonom pri implementácii medzinárodne dohodnutých humanitárnych a rozvojových strategických orientácií a cieľov;

275.

žiada Komisiu, aby zaviedla hodnotenie výsledkov na úrovni plánov vykonávania humanitárnej pomoci s cieľom umožniť ich porovnávanie a výmenu najlepších postupov;

276.

ľutuje, že informácie sú väčšinou neúplné alebo nedostatočne zamerané na výsledky, čo Komisii bráni riadne vykonávať jej monitorovaciu funkciu;

277.

trvá na potrebe dosiahnuť čo najvyššiu mieru transparentnosti a inštitucionálnej zodpovednosti na všetkých úrovniach tým, že sa zabezpečí prístup k vyčerpávajúcim a spoľahlivým rozpočtovým informáciám a finančným údajom týkajúcim sa projektov financovaných z prostriedkov Únie, aby mohol Európsky parlament vykonávať kontrolu;

278.

víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia odporúčania prijíma a zohľadní ich;

279.

víta skutočnosť, že Komisia zohľadnila predchádzajúce odporúčania Dvora audítorov vo svojom právnom rámci pre európske štrukturálne a investičné fondy na roky 2014 – 2020 a zabezpečila tým výhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, t. j. prostredníctvom výkonnostného rámca a rezervy, ex ante kondicionalít, spoločného výstupu a ukazovateľov výsledkov;

280.

zdôrazňuje, že sa treba zamerať na výkonnosť a výsledky, a vyjadruje potešenie nad tým, že nový regulačný rámec na programové obdobie 2014 – 2020 zahŕňa ustanovenia o vykazovaní výsledkov z členských štátov;

281.

berie na vedomie nedostatky v meraní výkonnosti, najmä pokiaľ ide o stanovovanie cieľov a ukazovateľov výkonnosti/výsledkov v projektoch vykonávaných v období 2007 – 2013; ľutuje, že ukazovatele výsledkov stále nie sú úplne spoľahlivé, a očakáva, že nedostatky sa napravia v druhej polovici programového obdobia 2014 – 2020;

282.

víta trend znižovania počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a dosiahnutia ukončeného terciárneho vzdelania; vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje konkrétne národné ciele s cieľmi Únie v záujme dosiahnutia lepších výsledkov vo vzdelávaní;

283.

konštatuje, že cieľová miera zamestnanosti absolventov v Únii by do roku 2020 mala dosiahnuť 82 % a že štyri z piatich navštívených členských štátov stále tento cieľ nedosahujú; upozorňuje, že tieto štyri členské štáty čelili vážnej hospodárskej kríze, z ktorej sa teraz začínajú zotavovať; domnieva sa, že tieto členské štáty stále môžu dosiahnuť, či dokonca prekonať tento cieľ;

284.

zdôrazňuje, že vzhľadom na pevnú súvislosť medzi dosiahnutým vzdelaním a zamestnateľnosťou je dôležité zachovať dostatočnú úroveň investícií Únie do vzdelávania;

285.

víta zistenia a odporúčania v osobitnej správe Dvora audítorov;

286.

požaduje zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania v rámci inštitúcií Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom dostupnosti dokumentov a údajov o verejnom obstarávaní na verejnosti; domnieva sa, že viditeľnosť činností obstarávania inštitúcií Únie na internete je slabá, informácie sú nedostatočné, nejasné a roztrúsené na mnohých rôznych webových stránkach;

287.

dôrazne podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby inštitúcie Únie vytvorili spoločné elektronické miesto jednotného kontaktu pre svoje činnosti verejného obstarávania, kde by hospodárske subjekty mohli nájsť všetky relevantné informácie na jednom mieste a komunikovať s inštitúciami Únie prostredníctvom tejto webovej stránky; domnieva sa, že všetky postupy verejného obstarávania vrátane oznámenia o platných pravidlách, podnikateľských možnostiach, príslušných dokumentoch k verejnému obstarávaniu, predloženia ponúk a celej ďalšej komunikácie medzi inštitúciami a hospodárskymi subjektmi by mali byť spravované prostredníctvom miesta jednotného kontaktu;

288.

žiada, aby bola webová stránka Komisie o európskych finančných prostriedkoch vyplácaných všetkým členským štátom uverejnená v jednom z troch pracovných jazykov inštitúcie a zahŕňala rovnaké údaje pre všetky členské štáty, aspoň hodnotu, predmet zmluvy, meno dodávateľa, mená subdodávateľov (ak nejakí sú), dĺžku zmluvy, a či existujú nejaké ďalšie dokumenty; zdôrazňuje, že to umožní mimovládnym organizáciám zo všetkých členských štátov a občanom sledovať, ako sa vynakladajú peniaze, a nákladovú efektívnosť projektov;

289.

zdôrazňuje, že úlohou verejných obstarávateľov je zabezpečiť verejné obstarávanie, ktoré je trhovo orientované, vytvára dostatočné množstvo súťaží a poskytuje vyvážený prístup pre všetky hospodárske subjekty; súhlasí s Dvorom audítorov, že s prebiehajúcou revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách v roku 2016 by Komisia mala navrhnúť jedinú príručku pravidiel verejného obstarávania; zdôrazňuje, že na rozdiel od súčasnej situácie, keď sú vo výhode len veľké subjekty, by sa mala výslovne podporovať účasť malých a stredných podnikov; domnieva sa, že pravidlá o prieskume trhu pred uzatvorením zmluvy na nákup alebo prenájom budovy a o jazykovom režime pre postupy verejného obstarávania by sa mali zahrnúť do jedinej príručky pravidiel a odchýlky od smernice o verejnom obstarávaní (18) by mali byť odôvodnené;

290.

pripomína, že využívanie užšieho postupu obstarávania verejnými obstarávateľmi odrádza možných uchádzačov, blokuje transparentnosť a informácie o tom, ako sa používajú peniaze daňovníkov; zdôrazňuje, že Rada využívala užšie súťaže pri veľkej väčšine svojich verejných súťaží a že všetky inštitúcie Únie spolu v rokoch 2010 – 2014 zadali 25 % alebo viac svojich zákaziek prostredníctvom užšej súťaže; žiada, aby sa takéto postupy využívali vo veľmi obmedzenom počte prípadov, s riadnym odôvodnením;

291.

poznamenáva, že Európsky parlament na svojej webovej stránke uverejňuje úplný výročný zoznam všetkých svojich dodávateľov, ktorí získali zákazky s hodnotou viac než 15 000 EUR, ale neuverejňuje všetky svoje zmluvy; nabáda všetky inštitúcie, aby poskytli úplné informácie o všetkých dodávateľoch a zákazkách zadaných prostredníctvom verejného obstarávania vrátane prípadov priameho zadania alebo užších súťaží;

292.

zdôrazňuje potrebu väčšej publicity a transparentného uverejňovania oznámení o vyhlásení verejného obstarávania pre všetky subjekty; pripomína, že podľa zistení Dvora audítorov „Európsky parlament využil rokovacie konanie na zadanie“ zákazky na nehnuteľnosti „vo výške 133,6 milióna EUR na budovu v Bruseli, hoci budova ešte v čase podpisu zmluvy dňa 27. júna 2012 neexistovala“, pričom ignoroval pravidlo, že len existujúce budovy majú výnimku zo zadania verejnej zákazky na základe čo možno najširšej súťaže podľa článku 134 ods. 1 pravidiel uplatňovania; dôrazne podčiarkuje, že všetky nedokončené budovy alebo budovy, ktoré zatiaľ neboli postavené, by mali byť predmetom verejných a súťažných postupov zadávania zákaziek, a domnieva sa, že táto politika by sa mala rozšíriť na všetky zákazky na nehnuteľnosti, a to vzhľadom na zložitosť zákaziek a veľké sumy súvisiacich finančných prostriedkov;

293.

súhlasí s Dvorom audítorov, že inštitúcie Únie by mali rozdeľovať zákazky do častí, kedykoľvek je to možné, s cieľom zvýšiť účasť na svojich postupoch verejného obstarávania; zdôrazňuje, že v roku 2014 Rada udelila rámcovú zákazku na 10 rokov v hodnote nad 93 miliónov EUR na správu, údržbu, opravu a prispôsobenie technických zariadení v jej súčasných a budúcich budovách jedinej spoločnosti bez rozdelenia zákazky do častí; uvádza, že Komisia postupovala rovnakým spôsobom v roku 2015 pri päťročnej zákazke „Vaša Európa – Poradenstvo – bezplatné právne poradenstvo Európskej únie“ v hodnote takmer 9 miliónov EUR; zdôrazňuje, že nerozdelenie zákaziek na časti spolu s nadmerne dlhým trvaním rámcových zmlúv (10 alebo sedem rokov, s rekordom 17 rokov pri zákazke udelenej Radou pre budovu Justus Lipsius) ničí hospodársku súťaž, podporuje neprehľadnosť a možnú korupciu; preto žiada všetky inštitúcie, aby prestali používať tieto postupy, ktoré sú úplne v protiklade k duchu transparentnosti a osvedčených postupov, ktoré by mala Únia podporovať;

294.

žiada, aby všetky inštitúcie Únie vytvorili a zaviedli primerané nástroje a metódy určené na audity a hodnotenia, na účely potvrdzovania a signalizovania výskytu nezrovnalostí; opätovne zdôrazňuje, že na boj proti podvodom a korupcii sú potrebné lepšie technológie monitorovania, zisťovania, analýzy a oznamovania; zdôrazňuje, že tieto poznatky sa musia sprístupniť aj členským štátom; zdôrazňuje ústrednú úlohu oznamovateľov nekalých praktík pri odhaľovaní protiprávneho konania a pripomína, že všetky európske inštitúcie a agentúry musia prijať vnútorné záväzné pravidlá na ochranu oznamovateľov nekalých praktík podľa článku 22c služobného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014;

295.

súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by mala navrhnúť zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách Únie, aby bolo umožnené rýchle preskúmanie sťažností hospodárskych subjektov, ktoré zastávajú názor, že zaobchádzanie s nimi nebolo spravodlivé; poznamenáva, že takéto preskúmanie by sa malo uskutočniť skôr, ako sa hospodárske subjekty obrátia na európskeho ombudsmana alebo súdy Únie;

296.

domnieva sa, že presadzovanie práva vo verejnom obstarávaní je možné zabezpečiť v prvom rade zriadením kvalifikovaných a nezávislých vyšetrovacích orgánov a agentúr zameraných na vyšetrovanie korupcie vo verejnom obstarávaní; zdôrazňuje, že inštitúcie Únie a členské štáty by si mali vymieňať poznatky a spravodajské informácie o verejnom obstarávaní medzi sebou, ako aj s úradom OLAF, Europolom, Eurojustom a ďalšími vyšetrovacími orgánmi; dôrazne odporúča, aby inštitúcie s vyšetrovacími právomocami, najmä OLAF, zlepšili svoj systém správy prípadov, aby vypracúvali správy a štatistiky o rôznych typoch obvinení, ktoré sú predmetom vyšetrovania, a o výsledkoch týchto vyšetrovaní;

297.

víta záver Dvora audítorov, že inštitúcie Únie by mali zriadiť jeden verejný archív informácií o svojich verejných zákazkách s cieľom umožniť účinné ex post monitorovanie ich verejného obstarávania;

298.

zdôrazňuje, že centrálne zhromažďovanie údajov o verejnom obstarávaní pomáha budovať zmysluplné, presné a podrobné štatistické údaje s cieľom zabraňovať korupcii vo verejnom obstarávaní, zisťovať ju a vyšetrovať a prijímať príslušné protiopatrenia; zdôrazňuje, že pridávanie dátových polí v centrálnych databázach o obstarávaní (vrátane TED) by mohlo poukazovať na situácie varovania, pokiaľ ide o nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní; vyzýva inštitúcie Únie, aby zabezpečili, že takéto databázy sú vyplnené načas a úplne;

299.

zdôrazňuje úlohu investigatívnych novinárov a mimovládnych organizácií pri zabezpečovaní transparentnosti v postupe verejného obstarávania a zisťovaní podvodov alebo možných konfliktov záujmov; je pevne presvedčený, že uvedené kategórie by mali mať neobmedzený prístup k nástrojom ARACHNE, ORBIS a ďalším súvisiacim nástrojom a databázam umožňujúcim zisťovať každé podozrenie z konfliktu záujmov alebo korupcie vo verejnom obstarávaní v inštitúciách Únie, ako aj vo všetkých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o obstarávania realizované s použitím európskych finančných prostriedkov;

300.

nalieha na všetky inštitúcie a agentúry, aby vždy uverejňovali životopisy a vyhlásenia o záujmoch členov stredného a vyššieho manažmentu, členov, odborníkov všetkých druhov riadiacich orgánov alebo štruktúr, a to aj v prípade odborníkov vyslaných členskými štátmi, keďže životopisy takýchto odborníkov by mali byť verejne dostupné za každých okolností; zdôrazňuje, že vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov, ktoré niektoré inštitúcie a agentúry stále používajú, nie je vhodný dokument na uverejnenie, keďže takéto posúdenie existencie alebo neexistencie konfliktu záujmov by malo vždy prináležať nezávislej organizácii alebo orgánu, ktoré sú tretími stranami;

301.

vyzýva Dvor audítorov, aby pravidelne uverejňoval záznamy o všetkých zneužitiach týkajúcich sa prípadov oznamovania nekalých praktík, ako aj všetkých situácií konfliktov záujmov alebo tzv. javu otáčavých dverí, ktoré sa zistili počas postupov monitorovania alebo auditu, a žiada Dvor audítorov, aby uverejňoval aspoň raz ročne osobitnú správu o politike a prípadoch konfliktu záujmov zistených vo všetkých európskych agentúrach a spoločných podnikoch, najmä tých, ktoré súvisia s priemyselnými odvetviami;

302.

víta odporúčanie Dvora audítorov, aby inštitúcie Únie využívali partnerské preskúmania na vzájomné učenie a výmenu najlepších postupov v oblasti verejného obstarávania;

303.

víta osobitnú správu Dvora audítorov, najmä pripomienky a odporúčania, ktoré vydal Dvor audítorov; berie na vedomie, že Komisia prijala štyri z piatich odporúčaní v plnom rozsahu a jedno čiastočne; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila úplné prijatie odporúčania o spoľahlivosti údajov, ktoré poskytujú členské štáty;

304.

konštatuje, že Únia sa považuje za lídra v oblasti globálnej environmentálnej politiky, určovaní environmentálnych noriem na medzinárodnej úrovni a poskytovaní najlepších postupov ochrany životného prostredia a udržania konkurencieschopnosti na svetovom trhu; konštatuje, že v rámci 7. environmentálneho akčného programu Únia stanovila na rok 2050 cieľ „dobrý život v rámci možností našej planéty“; konštatuje, že jednou z priorít je zabezpečiť, aby „zdrojom našej prosperity a zdravého prostredia bolo inovatívne obehové hospodárstvo, v ktorom sa ničím neplytvá a v ktorom sú prírodné zdroje spravované udržateľne, biodiverzita je chránená, cenená a obnovovaná spôsobmi, ktoré posilňujú odolnosť našej spoločnosti“;

305.

poznamenáva, že Únia v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (19) prijala záväzok zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov využívanej vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 %, čo sa dá dosiahnuť len širokým využívaním biopalív; konštatuje však, že výroba biopalív môže byť spojená s určitými rizikami v súvislosti s využívaním pôdy a že je preto potrebné zabezpečiť jej udržateľnosť;

306.

zdôrazňuje, že vytvorenie účinného a spoľahlivého systému certifikácie udržateľných biopalív je jedným z dôležitých krokov smerom k splneniu politických priorít uvedených v 7. environmentálnom akčnom programe; konštatuje, že udržateľnosť biopalív je overená dobrovoľnými schémami, ktoré uznala Komisia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov nedospel k záveru, že certifikačný systém Únie pre udržateľnosť biopalív je v plnej miere spoľahlivý;

307.

s poľutovaním konštatuje, že postup uznávania Komisie nezohľadňuje niektoré z kľúčových aspektov udržateľnosti a spravodlivého obchodu, napr. konflikty týkajúce sa držby pôdy, nútenú alebo detskú prácu, zlé pracovné podmienky pre poľnohospodárov, nebezpečenstvo pre zdravie a bezpečnosť a vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy, ktoré sa v rôznych kontextoch považujú sa mimoriadne dôležité; považuje to za nesúlad medzi politikami Komisie; vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoje postupy posudzovania komplexnejším spôsobom a aby tieto aspekty zahrnula do svojho overovacieho postupu pre dobrovoľné schémy; vyzýva Komisiu, aby od dobrovoľných schém vyžadovala správy podávané raz ročne na základe ich certifikačných činností a príslušné informácie týkajúce sa vyššie uvedených rizík;

308.

konštatuje, že Komisia doteraz predložila dve správy o vplyve politiky Únie v oblasti biopalív na sociálnu udržateľnosť v Únii a v tretích krajinách, ako aj o dostupnosti potravín za prístupnú cenu; s poľutovaním konštatuje, že informácie obsiahnuté v správach boli pomerne obmedzené a poskytli len nejasné závery; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém podávania správ a Európskemu parlamentu poskytla podrobnú analýzu s cieľom informovať verejnosť o týchto dôležitých otázkach;

309.

s veľkým znepokojením konštatuje, že výroba biopalív môže konkurovať pestovaniu potravinárskych plodín a že rozsiahle šírenie plodín pestovaných na výrobu biopalív môže mať obrovský vplyv na environmentálne a zdravotné normy v rozvojových krajinách, napríklad v Južnej Amerike a Južnej Ázii, a že to môže viesť k masívnemu odlesňovaniu a zníženiu ich tradičnej poľnohospodárskej činnosti, čo má dlhodobý sociálno-ekonomický vplyv na miestne komunity; ľutuje, že správy Komisie sa nevenujú všeobecnejším otázkam týkajúcim sa rozvoja v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup k svojim politikám v oblasti životného prostredia, energetiky, rozvoja a ostatným súvisiacim záležitostiam, ktorý bude ucelenejší a súdržnejší; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vplyvu nepriamej zmeny využívania pôdy;

310.

s poľutovaním konštatuje, že Komisia uznala dobrovoľné schémy, ktoré nemajú primerané kontrolné postupy, aby sa zabezpečilo, že biopalivá vyrábané z odpadu naozaj boli z odpadu alebo že suroviny na výrobu biopalív v pestované v Únii skutočne spĺňajú požiadavky Únie v oblasti životného prostredia v poľnohospodárstve; vyzýva Komisiu, aby overila, či výrobcovia surovín na výrobu biopalív v Únii skutočne spĺňajú požiadavky Únie týkajúce sa životného prostredia v oblasti poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné dôkazy o pôvode odpadu a zvyškov, ktoré sa používajú na výrobu biopalív;

311.

so znepokojením konštatuje, že niektoré uznané schémy neboli dostatočne transparentné alebo mali riadiace štruktúry pozostávajúce len zo zástupcov niekoľkých hospodárskych subjektov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dobrovoľné schémy budú bez konfliktu záujmov a aby zabezpečila účinnú komunikáciu s ostatnými zainteresovanými stranami;

312.

vyzýva Komisiu, aby tiež zabezpečila transparentnosť dobrovoľných schém a hospodárskych subjektov tým, že bude od nich vyžadovať vytvorenie oficiálnej internetovej stránky, ktorá bude poskytovať verejne dostupné podrobné informácie o dobrovoľných schémach, ich postupoch certifikácie, zamestnancoch, vydaných osvedčeniach, audítorských správach, sťažnostiach a hospodárskych subjektoch, s ktorými spolupracujú;

313.

so znepokojením konštatuje, že Komisia nedohliada na fungovanie uznaných dobrovoľných schém, a teda nemôže získať uistenie o kvalite osvedčení; s poľutovaním konštatuje, že chýba osobitný systém podávania sťažností, čo bráni Komisii overiť, že sťažnosti sa riešia správne; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém dohľadu, ktorý bude overovať, či dobrovoľné schémy certifikácie dodržiavajú normy stanovené pre uznávanie; vyzýva Komisiu, aby dobrovoľné schémy požiadala, aby na svojich webových stránkach zriadili transparentné, ľahko použiteľné, informatívne a dostupné systémy podávania sťažností; vyzýva Komisiu, aby dozerala na systémy podávania sťažností a aby v prípade potreby prijala opatrenia;

314.

víta skutočnosť, že Komisia vydáva usmerňujúce pokyny pre dobrovoľné schémy, ktoré prispievajú k presadzovaniu najlepších postupov a k zvýšeniu účinnosti; konštatuje však, že tieto pokyny nie sú záväzné a nie sú plne implementované; vyzýva Komisiu, aby stanovila, že tieto usmerňujúce pokyny pre dobrovoľné schémy budú záväzné, aby sa zabezpečilo, že požiadavky budú splnené;

315.

konštatuje, že členské štáty zodpovedajú za to, že štatistické údaje týkajúce sa udržateľnosti biopalív vykazované Komisii sú spoľahlivé, ale že existuje riziko nadhodnotenia štatistiky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinnosť pre členské štáty podložiť svoje štatistiky primeranými dôkazmi vo forme napríklad osvedčenia alebo vyhlásenia vydaného subjektom zodpovedným za zber údajov o udržateľných biopalivách a ich prenos do národného orgánu, ktorý ich zasiela Eurostatu;

316.

opäť zdôrazňuje, že údaje predložené členskými štátmi vzhľadom na rôzne definície často nie sú porovnateľné, takže vlastne nie je možné overiť skutočný stav; vyzýva Komisiu, aby zosúladila definíciu odpadových látok, ktoré sa nenachádzajú v zozname v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a ktoré sa používajú na výrobu pokročilých biopalív v existujúcich zariadeniach pred prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 (20), ktorou sa mení smernica o obnoviteľných zdrojoch energie;

317.

so znepokojením konštatuje, že špecifická hodnota (dvojité započítanie) biopalív vyrobených z odpadu a zvyškov zvyšuje riziko podvodu; zdôrazňuje, že je potrebný dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi týkajúci sa monitorovania a predchádzania podvodom; vyzýva Komisiu, aby tento dialóg iniciovala;

318.

víta príklad dobrovoľnej schémy uvedený v správe Dvora audítorov, ktorý stanovuje vysoké normy pre udržateľnú výrobu zamerané nielen na prevenciu škôd na životnom prostredí, vrátane ochrany pôdy, vody a ovzdušia, ale aj na zabezpečenie primeraných pracovných podmienok a ochrany zdravia zamestnancov v poľnohospodárskych podnikoch, ako aj dodržiavania ľudských, pracovných a pozemkových práv; považuje to za príklad najlepšieho postupu; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie platformy pre dobrovoľné schémy, v ktorých je možné vymieňať si najlepšie postupy;

319.

víta zistenia a odporúčania obsiahnuté v osobitnej správe Dvora;

320.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkový obraz finančných nástrojov neopisuje úspešné opatrenie na zlepšenie investícií v Únii; konštatuje, že vyššie riziko podstúpila v prvom rade Komisia a potom členské štáty, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súkromný sektor výraznou mierou neprispel;

321.

upozorňuje na vysokú úroveň nákladov a poplatkov spojených s riadením v porovnaní so samotnou úrovňou finančnej podpory konečným prijímateľom; navrhuje stanovenie daňových stropov pre finančných sprostredkovateľov; poukazuje na to, že veľkosť konkrétneho Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu by sa mala prehodnotiť, aby sa vždy, keď je to možné, využili značné úspory v nákladoch na činnosť fondov;

322.

domnieva sa, že Komisia má osobitné postavenie na to, aby členským štátom poskytla dodatočné usmernenia o zriaďovaní týchto finančných nástrojov v členských štátoch alebo na úrovni Únie (ktoré priamo alebo nepriamo spravuje Komisia); zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa finančné nástroje nestali súčasťou neprijateľných schém na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

323.

je znepokojený tým, že záväzné stanoviská boli v niektorých prípadoch použité na zvýšenie atraktívnosti finančných nástrojov pre súkromných investorov; ľutuje, že podľa Komisie dohody o záväzných stanoviskách sa samy o sebe nie sú proti jej vlastnej politike; vyzýva Komisiu, aby zabránila akejkoľvek forme záväzného stanoviska, pokiaľ ide o použitie finančných nástrojov Únie;

324.

súhlasí s názorom, že poučenia z auditovaného programového obdobia (2007-2013) by sa mali zohľadniť pri zriaďovaní finančných nástrojov pre Európske štrukturálne a investičné fondy; domnieva sa predovšetkým, že návrhy by mali byť zamerané skôr na výkon a výsledky než iba na dodržiavanie pravidiel; považuje za potrebné, aby projekty pridali väčšiu hodnotu regionálnej špecializácii a hospodárskemu rozvoju európskych regiónov;

325.

ľutuje, že právny základ v predchádzajúcom období umožnil členským štátom, aby zmrazili časť príspevku na účtoch bánk a finančných sprostredkovateľov, ktorí spravovali fondy, a to bez toho, aby sa príspevok skutočne použil na plánovaný účel; berie na vedomie zmeny, ktoré Komisia zaviedla v usmerneniach k ukončeniu operačných programov; vyzýva Komisiu, aby situáciu aktívne monitorovala s cieľom predísť takýmto praktikám;

326.

domnieva sa, že pákový efekt by mal naznačiť, do akej miery sa počiatočným finančným príspevkom Únie a členských štátov podarilo prilákať súkromné finančné prostriedky; ľutuje, že podľa zistení osobitnej správy Dvora audítorov finančné nástroje v rámci zdieľaného aj centralizovaného hospodárenia neboli úspešné v snahe prilákať súkromný kapitál; domnieva sa, že spolufinancovanie finančných nástrojov členskými štátmi by sa malo spolu s príspevkom Únie považovať za súčasť verejného financovania;

327.

žiada Komisiu, aby vymedzila pojem pákového efektu finančných nástrojov platný vo všetkých oblastiach rozpočtu Únie, ktorý jasne rozlíši medzi pákovým efektom súkromných a národných verejných príspevkov v rámci operačného programu a/alebo dodatočných súkromných alebo verejných kapitálových príspevkov a v ktorom sa zohľadní druh príslušného nástroja; odporúča, aby členské štáty vynaložili ďalšie úsilie na zhromažďovanie údajov, riadenie a výmenu informácií o revolvingovom účinku finančných nástrojov;

328.

upozorňuje, že treba od začiatku jasne a konkrétne odhadnúť pákový efekt pre budúce prostriedky finančných nástrojov; očakáva, že Komisia zabezpečí, že v prípade finančných nástrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu v programovom období 2007 – 2013 členské štáty poskytnú úplné a spoľahlivé údaje o súkromných príspevkoch na kapitálové vybavenie, a to prostredníctvom operačných programov, ako aj nad ich rámec;

329.

zastáva názor, že pred prijatím rozhodnutia o opatreniach finančného inžinierstva relevantných projektov v oblasti infraštruktúry by mali riadiace orgány zabezpečiť, aby ich návrh bol riadne odôvodnený nezávislým predbežným hodnotením vysokej kvality na základe štandardnej a spoločne dohodnutej metodiky; podporuje názor, že pred schvaľovaním operačných programov, ktoré zahŕňajú príslušné projekty v oblasti infraštruktúry, by Komisia mala overiť ich súlad s nezávislým ex ante hodnotením a zabezpečiť kvalitu tohto hodnotenia;

330.

odporúča riadiacim orgánom, aby odmeňovanie správcu fondu bolo závislé od kvality skutočne vynaložených investícií, meranej podľa ich príspevku k dosiahnutiu strategických cieľov operačného programu a k hodnote zdrojov, ktoré sa vrátili späť do operácie z investícií realizovaných nástrojom;

331.

odporúča, aby riadiace orgány a inštitúcie Únie zaujali aktívny prístup a poskytovali technickú pomoc na mieste v súvislosti s lepším používaním finančných nástrojov v regiónoch;

332.

dôrazne podporuje názor, že Komisia by mala vykonať komparatívnu analýzu nákladov na vykonávanie grantov a finančných nástrojov (v rámci centralizovaného a zdieľaného hospodárenia) na programové obdobie 2014 – 2020 s cieľom určiť ich skutočné úrovne a vplyv na dosiahnutie cieľov programu Európa 2020 a 11. tematických cieľov politiky súdržnosti; poznamenáva, že takéto informácie by boli mimoriadne užitočné vzhľadom na prípravu legislatívnych návrhov na obdobie po roku 2020; požaduje úplné hodnotenie výkonnosti pred koncom roka 2019, aby bolo možné posúdiť budúcnosť takýchto nástrojov;

333.

víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jej odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila v práci na posilňovaní administratívnej kapacity v Čiernej Hore;

334.

víta skutočnosť, že predvstupová pomoc Únie umožnila posilniť administratívnu kapacitu; konštatuje však, že pokrok v niekoľkých kľúčových oblastiach je veľmi pomalý;

335.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci projekty vo všeobecnosti priniesli očakávané výstupy, výsledky neboli vždy udržateľné, za čo sú čiastočne zodpovedné politická vôľa vnútroštátnych orgánov a vonkajšie faktory; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov, ktoré sú udržateľné, majú merateľnú pridanú hodnotu a boli realizované a použité v súlade s príslušnými nariadeniami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila strategické plánovanie a zabezpečila udržateľnosť a životaschopnosť projektov tým, že ich stanoví ako jasnú požiadavku;

336.

vyjadruje poľutovanie v súvislosti so slabým úsilím vnútroštátnych orgánov, ktoré negatívne vplýva na posilnenie administratívnej kapacity; vyzýva vnútroštátne orgány, aby nadväzovali na dosiahnuté výsledky projektov a cieľom zvýšiť účinnosť; zdôrazňuje, že na účinné odpolitizovanie a obmedzenie štátnej administratívy je potrebná pevná politická vôľa;

337.

víta skutočnosť, že vo väčšine prípadov boli projekty dobre koordinované s inými projektmi v rámci nástroja IPA alebo inými opatreniami darcov; zdôrazňuje však, že existujú aj prípady slabšej koordinácie, ktoré viedli k prekrývaniu niektorých snáh; vyzýva Komisiu, aby lepšie zladila svoje činnosti zamerané na Čiernu Horu s ostatnými projektmi zahŕňajúcimi viacerých príjemcov;

338.

vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že v správach Komisie neboli k dispozícii dostatočné informácie, ktoré by mohli preukázať pokrok, ktorý sa medzičasom dosiahol pri posilňovaní administratívnej kapacity; poznamenáva, že v správach sa nie vždy posudzovali rovnaké orgány verejnej správy a že kritériá na posúdenie administratívnej kapacity neboli vždy jasné, čo sťažilo priebežné porovnávanie;

339.

víta však novú metodiku podávania správ, pokiaľ ide o výročné posudzovanie v správach o pokroku za rok 2015, ktorá vedie k lepšej harmonizácii hodnotiacich stupníc a lepšej porovnateľnosti; vyzýva Komisiu, aby aj v budúcnosti stavala na tomto systéme podávania správ;

340.

poznamenáva, že Komisia dobre využila nefinančné prostriedky na podporu reformného procesu vo forme politického dialógu, zdôrazňuje však, že ostávajú nevyriešené dôležité otázky;

341.

vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že napriek určitým výsledkom dosiahnutým v minulom roku, pokiaľ ide o vykonávanie protikorupčnej legislatívy, je pokrok v oblasti boja proti korupcii stále slabý; zdôrazňuje, že celý systém právneho štátu musí prinášať viac výsledkov s osobitným zameraním na posilnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu; vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala vnútroštátne orgány pri posilňovaní kapacity v oblasti finančného vyšetrovania a ochrany oznamovateľov nekalých praktík;

342.

víta skutočnosť, že v roku 2016 začala pracovať protikorupčná agentúra; poznamenáva však, že korupcia je aj naďalej prítomná v mnohých oblastiach a je stále vážnym problémom;

343.

berie na vedomie, že decentralizácia riadenia projektov môže vďaka podrobným kontrolám ex ante priniesť cenné budovanie kapacít v prevádzkových štruktúrach; ďalej poznamenáva, že šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa riadenia projektov nahromadených v štruktúrach IPA do ostatných orgánov verejnej správy, ktoré sa venujú rovnakej oblasti, môže potenciálne viesť k skutočným výsledkom; vyzýva Komisiu, aby tieto možnosti využila s cieľom posilniť účinnosť kapacít Čiernej Hory; vyzýva Komisiu, aby povzbudila vnútroštátne orgány, aby zvážili využívanie osvedčených postupov na budovanie kapacít;

344.

poznamenáva, že Čierna Hora sa považuje za krajinu, ktorá v procese pristúpenia postúpila najďalej; zdôrazňuje, že Únia zohráva v tejto krajine nenahraditeľnú úlohu; s poľutovaním však konštatuje, že na Čiernu Horu v poslednom čase nepriaznivo vplýva politická nestabilita a polarizácia a stále napätejší boj o vplyv medzi Ruskom a alianciou NATO, ktorej členom sa krajina stane v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom napomôcť dosiahnutiu kompromisu medzi vládou a opozíciou;

345.

víta obetavú prácu Dvora audítorov na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky, ako dokazuje táto osobitná správa a osobitná správa za rok 2011 (21);

346.

podporuje odporúčania Dvora audítorov, z ktorých Komisia väčšinu v plnom rozsahu akceptovala;

347.

pripomína, že Výbor pre kontrolu rozpočtu sa od roku 2012 osobitne zaujíma o otázku vyradenia jadrových elektrární z prevádzky, a preto usporiadal služobné cesty do troch jadrových elektrární, a to v roku 2012, 2013 a 2014;

348.

zdôrazňuje, že jadrová bezpečnosť má mimoriadny význam nielen pre dotknuté členské štáty, ale pre obyvateľstvo v celej Únii a jej susedstve;

349.

zdôrazňuje, že v Litve musí byť prioritou odstránenie a bezpečné dočasné uskladnenie jadrových palivových tyčí z bloku 2;

350.

pripomína, že v Litve boli jednou z hlavných príčin oneskorení nevyriešené niekoľkoročné technické a obchodné spory medzi vnútroštátnymi orgánmi a externými dodávateľmi; domnieva sa, že aby sa zabránilo tomu, aby takýto problém zasahoval do procesu vyraďovania, treba vymenovať špecializované tímy projektového manažmentu; pýta sa Komisie, či vo všetkých troch dotknutých členských štátoch existujú takéto tímy;

351.

pripomína Komisii, že slovenský najvyšší kontrolný úrad naplánoval audit podniku JAVYS (22) na rok 2015; požaduje informácie o zisteniach tohto auditu; v tejto súvislosti vyzýva príslušné bulharské a litovské orgány o audit procesu vyraďovania jadrových elektrární Ignalina a Kozloduj z prevádzky;

352.

je znepokojený oneskoreniami v prácach na zariadeniach na uloženie nízkoaktívneho a stredneaktívneho rádioaktívneho odpadu; vyzýva Komisiu, aby príslušnému výboru Európskeho parlamentu poskytla aktuálne informácie o dosiahnutom pokroku;

353.

vyzýva Komisiu, aby príslušný výbor Európskeho parlamentu informovala o úsilí o vyriešenie nedostatku financií, a to najmä v prípade Litvy;

354.

pripomína, že podľa odhadu Dvora audítorov predstavujú náklady na vyradenie jadrových elektrární v týchto troch členských štátoch z prevádzky vrátane uloženia vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva 11 388 miliónov EUR; domnieva sa, že náklady na vyraďovanie by nemali zahŕňať náklady na uloženie vysokoaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré patria do zodpovednosti členských štátov a mali by ich financovať z vnútroštátnych prostriedkov;

355.

vyzýva Komisiu, aby spolu s tromi dotknutými členskými štátmi podala správu o aktuálnom stave nakladania s vyhoretým palivom a s rádioaktívnym odpadom vzniknutým pri vyraďovaní troch jadrových elektrární z prevádzky;

356.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom preskúmať možnosti určenia geologických úložísk vysokoaktívneho jadrového odpadu;

357.

zdôrazňuje, že uzavretie jadrovej elektrárne Ignalina bolo podmienkou, ktorú Únia stanovila pre pristúpenie Litvy, výmenou za pomoc Únie s jej uzavretím, vyraďovaním a zmierňovaním sociálnych a ekonomických dôsledkov, ako sa stanovuje v protokole č. 4 k Aktu o pristúpení z roku 2003; berie na vedomie, že Litva dodržala svoje záväzky v súvislosti s uzavretím jadrových reaktorov elektrárne Ignalina podľa dohodnutého harmonogramu; je však znepokojený oneskoreniami v jej vyraďovaní, a navrhuje preto dôkladnejšiu kontrolu postupu inštitúciami Únie;

358.

pripomína, že jadrová bezpečnosť má zásadný význam pre obyvateľstvo celej Únie, a berúc do úvahy odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa pokračovania financovania, vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie potrieb pre pokračovanie špecializovaných programov financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku po roku 2020; zdôrazňuje, že akékoľvek možné nové financovanie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v týchto troch členských štátoch Úniou po roku 2020 podľa návrhu Komisie by malo zahŕňať jasné pravidlá a správne stimuly na pokračovanie vyraďovania s účinnejšími kontrolnými mechanizmami, a to pokiaľ ide o financovanie aj harmonogram, pričom upozorňuje na potrebu efektívnejšieho používania finančných prostriedkov Únie;

359.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce náklady na vyraďovanie jadrových zariadení a na konečné uloženie vyhoretého paliva sa riadne zúčtujú a vypočítajú v súlade s medzinárodnými normami a právnymi predpismi Únie;

360.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila akčné plány vo všetkých troch členských štátoch s cieľom navrhnúť spoločné ponuky na podobné projekty, najmä v oblasti poradenstva a navrhovania zariadení na uloženie odpadu;

361.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila proces vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku vrátane nákladovo efektívneho využívania finančnej pomoci Únie počas obdobia financovania 2007 – 2013;

362.

vyzýva Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby uskutočnila audit fungovania fondov na podporu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v rokoch 2007 až 2013;

363.

je znepokojený zistením Dvora audítorov, že posúdenie príslušných plánov financovania a podrobných plánov vyraďovania z prevádzky za obdobie financovania 2014 – 2020 Komisiou, t. j. druhej a tretej predbežnej podmienky (23), bolo neprimerané; pýta sa, kto nesie finančnú zodpovednosť za toto zlyhanie Komisie; v tejto súvislosti žiada, aby bol informovaný o dokončenom akčnom pláne, ktorý napravil zistené nedostatky;

364.

víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

365.

víta skutočnosť, že námorná doprava v poslednom desaťročí v Únii rástla napriek značným rozdielom vo využívaní prístavov členských štátov;

366.

zdôrazňuje, že investičná politika prístavov členských štátov je zriadená v súlade s politickými rozhodnutiami prijímanými na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa môžu odlišovať od stratégie Únie, na ktorej sa môže podieľať aj ten istý členský štát; domnieva sa, že hlavnou úlohou Komisie by mala byť snaha zabezpečiť, aby operácie členských štátov týkajúce sa financovania infraštruktúry v Únii boli v súlade s dopravnou politikou Únie a so stratégiami na úrovni Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá k dispozícii všetky nástroje na zabezpečenie takéhoto súladu;

367.

uznáva, že investície do infraštruktúry prístavov sú dlhodobé investície; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine prípadov je návratnosť investícií nízka a pomalá;

368.

ľutuje, že národné stratégie rozvoja prístavov sú väčšinou vypracované, ale že stabilné plány vykonávania a koordinácie sú problémom;

369.

je vážne znepokojený tým, že Dvor audítorov zistil nedostatočné vykazovanie súhrnných údajov o kapacite, ako aj nespoľahlivé vykazovanie dostupnej kapacity;

370.

ľutuje, že členské štáty neposkytujú údaje o kapacite hlavných prístavov, čo Komisii znemožňuje monitorovanie kapacity; zdôrazňuje dôležitosť zlepšenia situácie tak, aby Komisia mohla navrhnúť plán rozvoja prístavov pre celú Úniu; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasný systém podávania správ o údajoch z členských štátov;

371.

domnieva sa, že koordinácia medzi Európskou investičnou bankou a útvarmi Komisie sa môže zlepšiť intenzívnejšou spoluprácou a transparentnejšími postupmi;

372.

odporúča na základe kvantifikovanej analýzy nákladov a prínosov a posúdenia rizík, aby členské štáty v súčasnom období SPP posilnili svoje úsilie na zvýšenie spoľahlivosti údajov Systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS) prostredníctvom včasných a dôkladných aktualizácií systému; domnieva sa vzhľadom na zložitosť posudzovania na účely pomerného systému, že by členské štáty využívajúce túto možnosť mali v súčasnom období SPP vynaložiť ďalšie úsilie na vytvorenie katalógu pre pomerný systém s jasným opisom a hodnotiacimi kritériami a na využívanie doplnkových technických nástrojov s cieľom zvýšiť objektívnosť analýzy ortozobrazení a zabezpečiť reprodukovateľnosť; odporúča, aby členské štáty tiež zvážili možnosť zaznamenávať vo svojich LPIS údaje o vlastníctve a právach na prenájom v prípade, že je to realizovateľné a účinné z hľadiska nákladov;

373.

odporúča, aby členské štáty v tomto období SPP s podporou Komisie vytvorili a zaviedli rámec na posudzovanie nákladov na prevádzku a aktualizáciu svojich LPIS; domnieva sa, že by to malo členským štátom umožniť merať výkonnosť svojich LPIS a nákladovú účinnosť zlepšovania systému;

374.

odporúča, aby členské štáty pomocou svojich LPIS zabezpečili spoľahlivú identifikáciu a registráciu a potom účinné monitorovanie oblastí ekologického záujmu, trvalých trávnych porastov a nových kategórií pôdy; odporúča, aby tiež vykonali analýzu nákladov a prínosov, a to aj pokiaľ ide o všetky krajinné prvky chránené v rámci krížového plnenia alebo agroenvironmentálnych režimov v LPIS s cieľom ďalej posilniť monitorovanie a ochranu takýchto prvkov prospešných z hľadiska životného prostredia a biodiverzity;

375.

odporúča, aby Komisia znovu preskúmala súčasný právny rámec s cieľom zjednodušiť a zefektívniť niektoré pravidlá týkajúce sa LPIS v nasledujúcom období SPP, napríklad opätovným zvážením potreby 2 % prahu stability a pravidla 100 stromov;

376.

odporúča, aby Komisia pred začatím vykonávania posudzovania kvality v roku 2017 uskutočnila analýzu nákladov a prínosov s cieľom určiť, či by sa mohla zlepšiť reprezentatívnosť vzoriek určených na posudzovanie kvality tak, aby bolo možné dosiahnuť lepšie pokrytie súboru pozemkov v LPIS;

377.

odporúča, aby počínajúc rokom 2016 Komisia zlepšila monitorovanie výsledkov posudzovania kvality analýzou nezrovnalostí v správach o posudzovaní kvality, následnými činnosťami, poskytovaním spätnej väzby členským štátom a v prípade potreby zabezpečením prípravy a vykonávania nápravných akčných plánov; vyzýva Komisiu, aby tiež vykonala každoročnú podrobnú analýzu trendov pre jednotlivé členské štáty a druhy referenčných pozemkov, aby bolo možné včas identifikovať potenciálne problémy;

378.

odporúča, aby Komisia v rámci hodnotenia vplyvu SPP po roku 2020 preskúmala, ako by mala ďalej rozvinúť svoj súbor ukazovateľov na posudzovanie výsledkov krížového plnenia; odporúča tiež, aby preskúmala, ako by sa mala v jej ukazovateľoch zohľadniť úroveň dodržiavania pravidiel krížového plnenia zo strany poľnohospodárov na účely posilnenia uplatňovania a presadzovania environmentálnych noriem v poľnohospodárstve s cieľom zabezpečiť konzistentnosť SPP;

379.

odporúča, aby s cieľom zaistiť, že zistené problémy sa nebudú opakovať, Komisia vzala do úvahy rôzne požiadavky podľa miestnych územných potrieb; domnieva sa tiež, že úrovne platieb by mali byť užšie spojené s nárokmi na poľnohospodárov, čo umožní riešiť konkrétne environmentálne problémy a bude poľnohospodárom kompenzovať obmedzenia, ktorým boli zároveň vystavení;

380.

odporúča, aby Komisia odteraz zlepšovala výmenu informácií medzi zodpovednými útvarmi o porušeniach pravidiel krížového plnenia, aby im pomohla identifikovať dôvody nedodržania pravidiel a prijať vhodné opatrenia na ich riešenie;

381.

požaduje, so zreteľom na SPP po roku 2020, aby Komisia plánovala zlepšenie pravidiel týkajúcich sa kontrol krížového plnenia na mieste a vyzvala členské štáty, aby účinným spôsobom uskutočňovali svoje existujúce administratívne kontroly a využívali pritom všetky relevantné informácie; domnieva sa, že to umožní účinnejšie zameranie kľúčových kontrolných bodov;

382.

odporúča, aby Komisia na účely SPP po roku 2020 v rámci svojho posúdenia vplyvu analyzovala skúsenosti s existenciou dvoch systémov fungujúcich s podobnými environmentálnymi cieľmi (normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu a ekologizácia) s cieľom presadiť medzi nimi väčšiu synergiu; domnieva sa, že pri tejto analýze by sa mali zohľadniť kritériá, ako je environmentálny vplyv noriem a doterajšia miera dodržiavania pravidiel poľnohospodármi;

383.

nabáda Komisiu, aby po zverejnení správy o výkonnosti SPP, ktorá sa má vypracovať do konca roku 2018, vypracovala metodiku na meranie nákladov na krížové plnenie;

384.

navrhuje, aby sa pre opatrenia krížového plnenia zaviedli ukazovatele kvality a ďalšie konkrétnejšie ciele; odporúča ľahké, rýchle a zjednodušené uplatňovanie metódy pre príjemcov;

385.

odporúča, aby na účely SPP po roku 2020 Komisia podporila jednotnejšie uplatňovanie sankcií na úrovni Únie tým, že ešte lepšie vysvetlí pojmy závažnosti, rozsahu, trvania, opakovania a úmyselnosti, ale tiež zohľadní osobitné podmienky v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že aby sa tento cieľ dosiahol, treba na úrovni Únie zaviesť minimálne podmienky;

386.

zastáva názor, že ako poznatok získaný za obdobie 2007 – 2013 by sa za obdobie 2014 – 2020 a po ňom mali na základe ukazovateľov posudzovať skutočné výsledky vykonávania krížového plnenia;

387.

odporúča, aby Komisia vysvetlila svoje dôvody, keď sa rozhodne neuplatniť najlepšie postupy, ako sa to vyžaduje od európskych subjektov verejného záujmu; odporúča tiež, aby sa dôrazne zamerala na výsledky a aby dobre vyvodila ponaučenia;

388.

odporúča, aby Komisia:

389.

Európsky parlament trvá na tom, že:

390.

víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila pri vykonávaní ďalších krokov na riešenie závažných cezhraničných ohrození zdravia v Únii;

391.

pripomína odporúčanie Dvora audítorov, že poučenia z prvého cyklu podávania správ musia byť primerane uplatnené v období pred budúcou správou; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť, aby podávanie správ bolo v budúcnosti primerané, musí byť tento proces jednotný vo všetkých členských štátoch;

392.

uznáva pokrok dosiahnutý od stratégie v oblasti zdravia na roky 2008 – 2013, zdôrazňuje však, že je potrebné lepšie a strategickejšie monitorovanie;

393.

podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Výbor pre zdravotnú bezpečnosť vypracoval strategický plán na riešenie operačných a strategických problémov, pred ktorými stojí;

394.

poznamenáva, že Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb nemá žiadny formálny postup na účinné vybavovanie žiadostí o pomoc; domnieva sa, že tento stav je neprijateľný;

395.

zdôrazňuje, že rôzne útvary Komisie, ktoré majú funkcie súvisiace so zdravím a Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín rozvíjajú štruktúrovaný prístup s cieľom zlepšiť spoluprácu;

396.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nekonali spoločne s cieľom urýchliť spoločné obstarávanie očkovacej látky proti pandemickej chrípke, a uznáva, že chrípka je problém, ktorý každý rok ovplyvňuje zdravotné služby v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že koordinovaný prístup v jednotlivých členských štátoch by bol prínosom pre zdravie občanov Únie a zníženie nákladov;

397.

vyzýva Komisiu, členské štáty a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, aby spolupracovali s cieľom ďalej rozvíjať systém včasného varovania a reakcie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takýto systém, ktorý sa využíva vo veľkej miere, modernizoval, aby zodpovedal technologickým zmenám v záujme zabezpečenia optimálneho využitia;

398.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).