31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/68

Spravodajca:

Emilio FATOVIC

1.1.

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné, ako konštatovala komisia GFCM-FAO (1), prijať opatrenia na ochranu populácií malých pelagických druhov v dôsledku nadmerného rybolovu a súhlasí s celkovým cieľom zaviesť čo najskôr systém udržateľného rybárstva a dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (2) v súlade so spoločnou rybárskou politikou (3) (SRP).

1.2.

Výbor podporuje rozhodnutie Komisie využiť ako legislatívny nástroj nariadenie s cieľom vytvoriť viacročný plán na ochranu populácií malých pelagických druhov a harmonizovať existujúce pravidlá a posilniť procesy riadenia.

1.3.

Napriek tomu, že EHSV podporuje ciele ochrany životného prostredia a biodiverzity, domnieva sa, že návrh Komisie je v mnohých ohľadoch neúplný a rozporný. Tieto problémy sú prirodzeným dôsledkom série rozporov v rámci SRP, na ktoré výbor upozornil už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (4). EHSV je predovšetkým hlboko znepokojený tým, že predložený návrh, ak nebude zodpovedajúcim spôsobom integrovaný a preformulovaný, by mohol ohroziť dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a spôsobiť závažné škody podnikom a pracovníkom v odvetví (5).

1.4.

Výbor sa domnieva, že model riadenia navrhnutý Komisiou, ktorý sa zakladá na stanovení ročných rybolovných možností Radou, sa nedá prispôsobiť biologickým charakteristikám malých pelagických druhov Jadranského mora a rozmanitosti druhov rýb (6), ktoré sa v ňom vyskytujú, rybolovným technikám a typom plavidiel a posádok (drobný rybolov) (7), a ani počtu a veľkosti prístavov. Výbor je preto presvedčený, že návrh MEDAC (8) na posilnenie opatrení v oblasti rybárskeho úsilia v rámci „semaforového“ prístupu je z hľadiska svojej podstaty a metódy vhodnejší, keďže je výsledkom širokého konsenzu v rámci organizovanej občianskej spoločnosti.

1.5.

EHSV s prekvapením konštatuje, že návrh Komisie nie je založený na podrobnom posúdení ekonomických a sociálnych vplyvov (9). Tento nedostatok je ešte umocnený skutočnosťou, že odvetvie rybárstva v Stredozemí je v kríze viac ako dvadsať rokov (10) a hrozí, že nové drastické pravidlá, ktoré neboli náležite zvážené, zasadia poslednú ranu tomuto odvetviu. EHSV okrem toho konštatuje úplný nedostatok opatrení zameraných na finančné zabezpečenie a/alebo konverziu podnikov a pracovníkov v súvislosti s návrhom na zníženie výlovu sardiniek a sardel, hoci predstavujú kľúčový zdroj pre hospodárstvo malých miestnych komunít (z ktorých mnohé sú ostrovné) a priemyslu (11).

1.6.

Výbor preto víta rýchle zapojenie GR pre zamestnanosť a aktiváciu odvetvových procesov sociálneho dialógu prostredníctvom konzultácií s Výborom pre námorný sociálny dialóg (EUSSDC) s cieľom určiť najvhodnejšie opatrenia na kompenzáciu hospodárskych a sociálnych vplyvov. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že ENRF je najvhodnejším finančným nástrojom na podporu podnikov a pracovníkov pri prechode na trvalo udržateľné rybárstvo. Výbor sa tiež domnieva, že konverzia podnikov v rybolovnom cestovnom ruchu (modrá ekonomika  (12)) alebo v akvakultúre (13) môže určite predstavovať životaschopnú alternatívu, ktorá však v žiadnom prípade nemôže nahradiť zásadu, že úloha tradičného rybolovu sa nesmie zmenšiť ani vylúčiť, a to najmä s ohľadom na biologické vlastnosti rýb (má sa na mysli ich potreba priestoru).

1.7.

Vzhľadom na významné dôsledky tohto opatrenia na životné prostredie, hospodárstvo a zamestnanosť sa výbor domnieva, že nový plán riadenia rybárstva nemôže byť vytvorený prostredníctvom delegovaných aktov, a žiada, aby ho Komisia jednoznačne a transparentne objasnila v záujme všetkých zúčastnených subjektov (14).

1.8.

Výbor pripomína, že akékoľvek opatrenie na ochranu životného prostredia bude pravdepodobne zbytočné, ak sa nebudú riešiť problémy nekalej súťaže a nezákonného rybolovu posilnením kontrol, sprísnením sankcií a zavedením integrovaného systému vysledovateľnosti „z vody na stôl (15)“ s komplexnými hygienickými kontrolami na hraniciach aj v mieste pôvodu. Výbor predovšetkým považuje za nevyhnutné obnoviť spoluprácu medzi všetkými krajinami v oblasti Stredozemného mora na základe programu a cieľov stanovených v ministerskom vyhlásení podpísanom na Malte 30. marca 2017 (16).

1.9.

Výbor sa domnieva, že cieľ MSY by sa mal dosiahnuť v primeranej lehote. Konečný termín 31. decembra 2020 sa nejaví ako reálny. Tento návrh je založený na poznatkoch o prirodzenej dobe doplnenia populácií malých pelagických druhov a prispôsobení kontrolných orgánov, podnikov a pracovníkov novým právnym predpisom (najmä ak boli drasticky zmenené prechodom od úsilia o stanovenie kvót). Okrem toho sa EHSV domnieva, že akékoľvek použitie ochranných doložiek nie je uskutočniteľnou možnosťou z dôvodu ich neprimerane veľkého sociálneho a hospodárskeho vplyvu.

1.10.

Výbor vyzýva Komisiu, aby lepšie vymedzila prevádzkové aspekty regionalizácie, a to tak, aby ciele udržateľnosti rybolovných zdrojov boli už od začiatku prepojené so skutočnými úrovňami nákladov vynaložených podnikmi s cieľom zabezpečiť ich prežitie.

1.11.

V záujme európskych spotrebiteľov EHSV žiada, aby sa čo najskôr uskutočnilo podrobné hodnotenie vplyvu vývoja cien druhov, ktoré podliehajú ochrane, a to pokiaľ ide o ryby určené na priamy predaj, ako aj na spracovanie. Výbor tiež vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy certifikácie kvality „udržateľného rybolovu“ s cieľom posilniť informovanosť spotrebiteľov a vytvoriť pridanú hodnotu pre podniky (17).

2.1.

Jadranské more (18) je subregión Stredozemia, ktorý je mimoriadne bohatý na ryby, pričom malé pelagické druhy (19), hlavne sardely a sardinky (20), patria k najvýnosnejším. Podľa nedávnych údajov GFCM-FAO (21) a STECF (22) populácie sardel a sardiniek trpia v dôsledku nadmerného rybolovu a potrebujú väčšiu ochranu.

2.2.

Loví ich prevažne Taliansko a Chorvátsko v severnej časti Jadranského mora. Slovinsko sa na tejto činnosti zúčastňuje len nepatrne (menej ako 1 %), podobne ako Albánsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora, ktoré majú podobne malý podiel na výlove (približne 1 % (23)).

2.3.

Existujúci rámec riadenia je založený na obmedzovaní rybolovného úsilia (24), čo je sprevádzané doplňujúcimi opatreniami, ako sú obdobia a oblasti zákazu rybolovu a minimálna veľkosť vyloďovaných jedincov. Členské štáty však neuskutočnili tieto opatrenia koordinovaným, nepretržitým a jednotným spôsobom (najmä doby biologického odpočinku (25)), čím sa vytvoril zmätok medzi prevádzkovateľmi a zabránilo sa doplneniu populácií.

2.4.

Rada MEDAC v súlade so svojim mandátom vypracovala stanovisko o malých pelagických druhoch v Jadranskom mori, vrátane prevádzkových návrhov, ktoré sú výsledkom dva roky trvajúcich konzultácií medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami (podnikateľmi, zamestnancami, družstvami, ochrancami životného prostredia, spotrebiteľmi) zverejnených 11. marca 2016 (26).

3.1.

S cieľom chrániť populácie malých pelagických druhov v Jadranskom mori, najmä sardinky a sardely, Európska komisia vypracovala nariadenie, ktorého cieľom je vypracovať viacročný plán na riešenie environmentálnej núdzovej situácie. Konečným cieľom je dosiahnuť do roku 2020 maximálny udržateľný výnos (27) (MSY), ako to stanovuje spoločná rybárska politika (SRP). Viacročný plán ako celok by sa mal hodnotiť každých päť rokov.

3.2.

V súlade so všetkými opatreniami riadenia, ktoré sa doteraz uplatňovali v tejto oblasti, sa v návrhu nariadenia ustanovuje jednotný systém riadenia, ktorý obmedzuje štátne výnimky (najmä doby biologického odpočinku a kontrolné postupy) a predovšetkým predpokladá, že systém riadenia je založený na obmedzení výlovu (28) (TAC) a nie na znížení rybolovného úsilia.

3.3.

Tento návrh inšpirovaný modelom a obsahom viacročného plánu pre určité populácie rýb v Baltskom mori (29) má svoj základ v stanovisku STECF, pričom je súčasne v rozpore so stanoviskom rady MEDAC založenom na prísnejšom preformulovaní rybolovného úsilia (semaforový systém (30)).

3.4.

Komisia navrhuje najmä stanovenie ochranných referenčných ochranných hodnôt vyjadrených v tonách biomasy neresiacej populácie, ako aj stanovenie miery úhynu pri rybolove. Ak sa vo vedeckých stanoviskách uvádza, že populácia je nižšia ako referenčná hodnota, výlov sa musí znížiť. Pokiaľ ide o účinnú formuláciu nového systému riadenia, Komisia sa odvoláva na delegované akty.

3.5.

V návrhu sa stanovuje regionálna spolupráca medzi členskými štátmi na účely prijatia špecifických ochranných opatrení. Prostredníctvom „regionalizácie“ možno upraviť určité technické opatrenia (napr. veľkosť ôk sietí a vlastnosti rybárskeho výstroja).

3.6.

V návrhu sa tiež stanovuje, že príslušné orgány sú schopné systematicky identifikovať, lokalizovať a kontrolovať činnosti a úlovky všetkých plavidiel s dĺžkou najmenej osem metrov alebo viac, a to prostredníctvom vhodného digitálneho prístrojového vybavenia (napr. elektronický rybársky denník). Všetky prístavy musia byť tiež vybavené digitálnymi prístrojmi na kontrolu úlovkov každého plavidla po vyložení. Na tento účel musí každá loď oznámiť svoj príchod do prístavu príslušným orgánom najmenej štyri hodiny vopred.

4.1.

EHSV berúc do úvahy vedecké štúdie publikované na túto tému súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť opatrenia na ochranu populácií malých pelagických druhov v Jadranskom mori, ktoré v súčasnosti trpia.

4.2.

Výbor tiež súhlasí s tým, že je potrebné využiť legislatívny nástroj v podobe nariadenia s cieľom posilniť riadenie a zaviesť jednotné a záväzné pravidlá pre všetky členské štáty a zainteresované strany, aby sa prekonali problémy súvisiace s negatívnym vplyvom rybolovu na životné prostredie, a to najmä v dôsledku nerovnomerného a nekoordinovaného uplatňovania súčasných opatrení riadenia.

4.3.

EHSV v súlade so SRP a so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami tvrdí, že prioritou je dosiahnutie úrovne maximálneho udržateľného výnosu (MSY) s cieľom zabezpečiť súčasné splnenie environmentálnych, potravinových, hospodárskych a výrobných požiadaviek (31).

4.4.

EHSV sa však domnieva, že návrh Komisie je v mnohých kľúčových krokoch neúplný a protirečivý a obáva sa, že takéto nedostatky môžu ohroziť dosiahnutie cieľov environmentálne udržateľného rozvoja a poškodzovať pracovníkov, podniky a miestne komunity.

5.1.1.

V rozpore s očakávaniami komisie GFCM-FAO a rady MEDAC v tomto návrhu chýba dôkladné posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu (32). Tento aspekt zohráva kľúčovú úlohu, keďže odvetvie rybárstva v oblasti Stredozemného mora sa už niekoľko rokov nachádza vo vážnej kríze (33) a nesprávne zvážená reforma by mohla mať nepriaznivé účinky na podniky a pracovníkov.

5.1.2.

Treba tiež poznamenať, že Komisia predložila svoj návrh bez toho, aby čakala na výsledok pracovnej skupiny GFCM-FAO zriadenej v súlade s odporúčaním 40/2016/3 ods. 14 na účely posúdenia vplyvu súboru opatrení zahŕňajúcich obmedzenia výlovu, ako aj režim úsilia o udržateľné riadenie rybolovu malých pelagických druhov v Jadranskom mori.

5.1.3.

EHSV sa tiež domnieva, že navrhované opatrenia nemôžu predstavovať „nulové náklady“ vzhľadom na zníženie úlovkov o 30 %, zníženie príjmov podnikov o 25 % a stratu 10 % pracovných miest. Okrem uvedeného metodologického problému získavania údajov Komisia nestanovuje žiadne opatrenia na zmiernenie účinkov nariadenia, čím sa hospodárske a sociálne náklady viacročného plánu presúvajú výlučne na členské štáty.

5.1.4.

EHSV berie na vedomie, že Komisia v plnej miere nezohľadnila vplyv na priemyselné odvetvie, na miestne komunity, ktoré sa tradične zaoberajú rybárstvom (mnohé z nich sa nachádzajú na ostrovoch), na pravdepodobný nárast cien a pochybnú kvalitu a udržateľnosť výrobkov dovezených nevyhnutne z tretích krajín (predovšetkým zo severnej Afriky) na uspokojenie domáceho dopytu.

5.1.5.

V nariadení sa nestanovuje nijaký mechanizmus finančnej podpory ani konverzie podnikov (napr. akvakultúra), a ani nijaké opatrenia na podporu príjmov, vzdelávacích činností a/alebo opätovného začlenenia do trhu práce pre pracovníkov (rybárov alebo pracovníkov z odvetvia), ktorí stratia prácu.

5.2.1.

EHSV sa domnieva, že úspešný model viacročného plánu pre určité populácie rýb v Baltskom mori nemožno vhodným spôsobom uplatniť v prípade Jadranského mora. Ako uviedla komisia GFCM-FAO, Baltské more je monodruhové more, v ktorom je ľahké vykonávať cielený rybolov, keďže v ňom žije len niekoľko druhov rýb, a preto je ľahšie stanoviť obmedzenia výlovu. Naproti tomu, Jadranské more, ako aj celé Stredomorie, je multidruhové more, kde žije veľa druhov rýb v rovnakej oblasti (34). Jediný precedens v rámci Stredozemného mora predstavujú limity na výlov tuniaka modroplutvého, pričom ide v zásade o návrh EHSV (35) a týka sa druhu, ktorý sa svojimi vlastnosťami (predovšetkým veľkosť) a technikami rybolovu veľmi odlišuje od malých pelagických druhov.

5.2.2.

EHSV tiež poznamenáva, že v Jadranskom mori sa ryby tradične lovia spôsobom, ktorý sa výrazne líši od rybolovu v Baltskom mori. Podniky v oblasti Jadranského mora majú rodinný charakter a používajú malé plavidlá (8 – 12 metrov). Vlastníci plavidiel sú často rybári a priemerná posádka má okolo 3 členov. Úlovky sa vykladajú v mnohých malých prístavoch, ale predstavujú po stáročia dôležitý hospodársky faktor pre zainteresované (často ostrovné) komunity.

5.3.1.

Návrh neobsahuje nijaké jasné a konkrétne podrobnosti o systéme riadenia založenom na úlovkoch, ale stanovuje sa v ňom iba legislatívny rámec, ktorý bude následne doplnený delegovanými aktmi. Keďže ide o mimoriadne citlivú problematiku z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska zamestnanosti, táto skutočnosť bude predstavovať veľké obmedzenie pre podniky, pokiaľ ide o plánovanie ich rybolovnej činnosti, od ktorej závisí ich vlastné prežitie.

5.4.1.

V platnom nariadení pre Baltské more, ktoré bolo schválené v roku 2016, sa stanovila lehota piatich rokov (do roku 2020), aby podniky, ale aj populácie rýb, dosiahli udržateľné úrovne rybolovu, keď skončí platnosť SRP. V prípade Jadranského mora však Komisia predpokladá zavedenie oveľa prísnejšieho plánu, s lehotou kratšou ako dva roky (2019 – 2020) s jediným cieľom dodržať lehotu podľa SRP bez zohľadnenia prirodzenej doby biologickej reprodukcie malých pelagických druhov (ktorá sa mení v závislosti od mnohých faktorov), ako aj doby potrebnej na to, aby sa podniky a miestne orgány mohli prispôsobiť reštriktívnejším správnym opatreniam, ktoré sa úplne odlišujú od opatrení vykonávaných v posledných 30 rokoch, pričom existuje reálne riziko nedosiahnutia stanoveného environmentálneho cieľa a zničenia odvetvia (ako aj jeho priemyslu), od existencie ktorého závisia stovky pobrežných komunít.

5.5.1.

Odvetvie rybárstva v Stredozemí vrátane Jadranského mora sa už viac ako dvadsať rokov nachádza vo vážnej kríze, a to z mnohých dôvodov vrátane nekalej konkurencie tretích krajín (najmä krajín severnej Afriky, kde sa loví a predáva bez akejkoľvek kontroly) a nezákonného rybolovu (s ktorým sa často spája aj nelegálna práca). V súčasnosti sa väčšina podnikov nachádza na hranici prežitia (36) a úplnému kolapsu odvetvia bránia len silné osobné alebo rodinné väzby vlastníka lode a čoraz menšieho počtu členov posádky.

5.5.2.

V dôsledku toho sa EHSV domnieva, že prechod zo systému založeného na úsilí na systém založený na úlovkoch (nižších o 30 %) bez primeraných opatrení na boj proti nekalým alebo nezákonným postupom by viedol len k okamžitému zatvoreniu veľmi vysokého počtu podnikov prevádzkovaných zákonným spôsobom a strate pracovných miest, a to bez potrebného vyriešenia environmentálnych problémov.

5.6.1.

V návrhu sa podrobne neuvádzajú spôsoby výlovu. Táto medzera by mohla spôsobiť vážny problém v oblasti hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi v dôsledku existencie rozdielnych nákladov na podnikanie medzi jednotlivými členskými štátmi spojených s rôznymi faktormi, ako sú mzdové, sociálne a poistné náklady, trhy.

5.6.2.

EHSV konštatuje najmä, že ak by sa regionalizácia vymedzila len z hľadiska ochrany rybolovných zdrojov, EÚ by musela zvládnuť nové a silné konflikty, keď by sa zisky spoločností líšili skôr v závislosti od ich nákladov než od úlovkov.

5.7.1.

EHSV súhlasí s potrebou zefektívniť kontroly pomocou digitálnych technológií, ale poukazuje na to, že pobrežie Jadranského mora sa na rozdiel od Baltského mora vyznačuje mnohými malými prístavmi (FAO-ADRIAMED uvádza 238 prístavov používaných na rybolov medzi Talianskom, Slovinskom a Chorvátskom (37)) a mnohými malými plavidlami. Z tohto dôvodu budú príslušné orgány a podniky (nachádzajúce sa už v kríze) potrebovať čas a zdroje na prispôsobenie novému legislatívnemu plánu.

5.7.2.

Okrem toho sa EHSV na rozdiel od návrhu Komisie domnieva, že vykonanie výberu medzi prístavmi, v ktorých sa ryby vykladajú (okrem najmenších prístavov), by predstavovalo vážne poškodenie miestnych komunít. Podľa názoru výboru by sa prehĺbil aj hospodársky vplyv tohto opatrenia na menšie plavidlá, keďže podľa nariadenia by sa mal vzťahovať na lode s dĺžkou 8 metrov a viac.

5.8.1.

V návrhu sa neupravujú mechanizmy osvedčovania kvality, resp. označovania na podporu výrobného odvetvia, ktoré má prejsť reformou. Tento prvok by veľmi ocenili spotrebitelia, ktorí neustále hľadajú zdravé, kvalitné a udržateľné výrobky. Takéto opatrenia by tiež boli účinné v boji proti nezákonným praktikám a nekalej súťaži.

5.9.1.

V návrhu Komisie sa náležite nezohľadňuje prijatie opatrení na potlačenie prirodzeného nárastu cien malých pelagických druhov v dôsledku zníženia úlovkov, čo navyše znamená, že sa nakupujú z tretích krajín bez zodpovedajúcich kontrol a záruk, najmä environmentálneho charakteru.

5.10.1.

EHSV s prekvapením konštatuje, že stanovisko zverejnené 11. marca 2016 (38), ktoré poskytla rada MEDAC a ktoré je výsledkom zhrnutia názorov všetkých zainteresovaných strán (podnikateľov, pracovníkov, družstiev, ochrancov životného prostredia, spotrebiteľov) a vyše dvoch rokov trvajúcich prác, nebolo zodpovedajúco spôsobom, a to do tej miery, že návrh Komisie je s ním v úplnom rozpore a v niektorých aspektoch mu priamo protirečí.