13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/76

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 6 písm. a), články 8, 10, 153 ods. 1, článok 153 ods. 2 a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 7, 9, 23, 24 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, najmä na jej časť I a časť II, články 2, 4, 16 a 27, o práve pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie,

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (1) (smernica o materskej dovolenke),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o materskej dovolenke (COM(2008)0637),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. októbra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/…/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a o zavedení opatrení zameraných na podporu pracovníkov pri zlaďovaní pracovného a rodinného života (2), v ktorej sa okrem iného požadovala dvojtýždňová otcovská dovolenka,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (7),

—

so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o materskej dovolenke (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe na obdobie po roku 2015 (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (17),

—

so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (18),

—

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie 2011 – 2020, ktorý bol prijatý závermi Rady Európskej únie 7. marca 2011 (19),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na iniciatívu Komisie s názvom Plán: nový začiatok riešenia problémov rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, pred ktorými stoja pracujúce rodiny“ (december 2015), ako aj na verejné konzultácie a konzultácie so zainteresovanými stranami,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2016: bežný prístup už nestačí (COM(2015)0610),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020“ (COM(2013)0083) a na jej odporúčanie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013„Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (COM(2008)0635),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. februára 2011 s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (COM(2011)0066),

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku v oblasti barcelonských cieľov z 29. mája 2013 s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2013)0322),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, najmä na jej kapitolu 3.1. Zvyšovanie účasti žien na trhu práce a rovnaká ekonomická nezávislosť žien a mužov,

—

so zreteľom na správu Komisie z roku 2015 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii (SWD(2016)0054), najmä na kapitolu o rovnakej ekonomickej nezávislosti,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti v Európe 2015 z 21. januára 2016, najmä na jej kapitolu III.2. o sociálnej ochrane,

—

so zreteľom na štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovfných podmienok (Eurofound) s názvom Working time and work-life balance in a life course perspective (2013) (Pracovný čas a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom v celoživotnej perspektíve), Caring for children and dependants: Effect on careers of young workers (2013) (Starostlivosť o deti a závislé osoby: vplyv na povolanie mladých pracovníkov) a Working and caring: Reconciliation measures in times of demographic change (2015) (Práca a starostlivosť: opatrenia na zladenie práce a starostlivosti v časoch demografických zmien) a na šiesty Európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

—

so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok s názvom Working time development in the 21st century (Vývoj pracovného času v 21. storočí) z roku 2015,

—

so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok s názvom Promoting parental and paternity leave among fathers (Propagovanie rodičovskej a otcovskej dovolenky medzi otcami),

—

so zreteľom na správu Európskej siete vnútroštátnych orgánov pre rovnosť (Equinet) z 8. júla 2014 s názvom Equality bodies promoting a better work-life balance for all (Orgány pre rovnosť podporujúce lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých),

—

so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť za rok 2015 a jeho správu za rok 2015 s názvom Reconciliation of work, family and private life in the European Union: Policy Review (Zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života v Európskej únii: preskúmanie politiky),

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 s názvom Gender equality in employment and occupation – Directive 2006/54/EC, European Implementation Assessment (Rodová rovnosť v otázkach zamestnania a povolania – smernica 2006/54/ES, európske posúdenie vykonávania),

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky s názvom Maternity, paternity and parental leave: Data related to duration and compensation rates in the European Union (Materská, otcovská a rodičovská dovolenka: údaje o trvaní a mierach kompenzácie v Európskej únii),

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Costs and benefits of maternity and paternity leave (Náklady a prínosy materskej a otcovskej dovolenky),

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Discrimination Generated by the Intersection of Gender and Disability (Diskriminácia na základe pohlavia a zdravotného postihnutia),

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Parlamentu pre vnútorné politiky Únie z marca 2016 s názvom Differences in Men’s and Women’s Work, Care and Leisure Time (Rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o čas venovaný práci, starostlivosti a odpočinku),

—

so zreteľom na stratégiu pre opatrovateľov združenia Eurocarers z roku 2014 s názvom Enabling Carers to Care (Umožniť opatrovateľom venovať sa opatrovateľstvu);

—

so zreteľom na Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu z roku 2008 a na jeho prioritu „duševného zdravia na pracovisku“,

—

so zreteľom na dohovor MOP č. 156 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (1981) a na odporúčanie MOP č. 165 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (1981),

—

so zreteľom na dohovor MOP o skrátenom pracovnom čase z roku 1994, dohovor MOP o práci doma z roku 1996, dohovor MOP o ochrane materstva z roku 2000 a dohovor MOP o domácich pracovníkoch z roku 2011,

—

so zreteľom na správu MOP s názvom Maternity and paternity at work: law and practice across the world (2014) (Materstvo a otcovstvo popri práci: právo a prax vo svete),

—

so zreteľom na schválené závery Komisie pre postavenie žien Organizácie Spojených národov z 24. marca 2016, 60. schôdza, najmä na písmená e) až g),

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument MOP/UNICEF z 8. júla 2013 s názvom Supporting workers with family responsibilities: connecting child development and the decent work agenda (Podpora pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu: spojenie programu vývoja detí a programu dôstojnej práce),

—

so zreteľom na index zlepšenia života OECD za rok 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0253/2016),

A.

keďže podľa najnovších údajov Eurostatu bol za uplynulé desaťročia zaznamenaný pokles pôrodnosti v EÚ a EÚ čelí bezprecedentným demografickým výzvam (20), na ktoré by mali členské štáty reagovať; keďže politiky orientované na rodinu sú dôležité pre spustenie pozitívnych demografických trendov, pretože pracovná neistota a náročné pracovné podmienky môžu mať negatívny vplyv na plánovanie rodiny;

B.

keďže v roku 2014 sa v krajinách EÚ-28 narodilo 5,1 milióna detí, čo zodpovedá približnej pôrodnosti 10,1; keďže pre porovnanie bola pôrodnosť v roku 2000 na úrovni 10,6, v roku 1985 na úrovni 12,8 a v roku 1970 na úrovni 16,4; keďže EÚ čelí vážnej demografickej výzve vzhľadom na to, že pokles pôrodnosti vo väčšine členských štátov neustále pokračuje, čím sa Únia postupne mení na gerontokratickú spoločnosť, čo predstavuje priamu hrozbu pre sociálny a hospodársky rast a rozvoj;

C.

keďže tradičné poňatie rolí žien a mužov a užšej rodiny je vystavené ďalším výzvam vzhľadom na to, že počet rodín osamelých rodičov, rodín na základe zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia, mladistvých matiek atď. v EÚ sa zvyšuje; keďže neuznanie tejto rozmanitosti predstavuje ďalšiu diskrimináciu a má negatívny vplyv na občanov žijúcich v EÚ a ich rodiny;

D.

keďže rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou Európskej únie a články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie zakazujú akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia a vyžadujú si zabezpečenie rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

E.

keďže plán predložený Komisiou predstavuje východisko; keďže táto príležitosť musí naštartovať proces reorganizácie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien a mužov v Európe a musí výrazne prispieť k dosiahnutiu vyššej úrovne rodovej rovnosti;

F.

keďže vhodne navrhnuté a vykonávané politiky zosúladenia pracovného a súkromného života treba považovať za nevyhnutné zlepšenie pracovného prostredia, pričom umožňujú dobré pracovné podmienky a spoločenskú a pracovnú pohodu; keďže primeraná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zároveň prispieva k hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, celkovej účasti na trhu práce, rodovej rovnosti, zníženiu rizika chudoby a medzigeneračnej solidarite, predstavuje riešenie problémov starnúcej spoločnosti a priaznivo ovplyvňuje pôrodnosť v EÚ; keďže politiky, ktoré sa majú vykonávať na dosiahnutie týchto cieľov, musia byť moderné, zameriavať sa na zlepšenie prístupu žien na trh práce a rovnaké rozdelenie domácich a opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a musia byť založené na vytvorení súdržného politického rámca, ktorý bude podporený kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi dohodami, s cieľom umožniť dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi poskytovaním opatery, pracovným a súkromným životom;

G.

keďže zosúladenie pracovného a súkromného života do značnej miery závisí od organizácie pracovného času na pracovisku; keďže boli vyjadrené pochybnosti, pokiaľ ide o to, či je dlhší pracovný čas prospešný pre hospodárstvo z hľadiska zvýšenia produktivity; keďže významná časť pracovníkov v EÚ má netypický pracovný čas vrátane práce cez víkendy a štátne sviatky a práce na zmeny a nočnej práce a keďže takmer polovica pracovníkov pracovala v roku 2015 vo svojom voľnom čase; keďže zo súčasných zistení vyplýva, že organizácia pracovného času sa pravidelne mení v prípade 31 % zamestnancov, a to často na poslednú chvíľu (21); keďže by to mohlo spôsobiť problémy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, ako aj zvýšené riziko pracovných úrazov a horšie zdravie obyvateľstva v dlhodobom časovom horizonte a sťažiť pracovníkom zosúladenie práce s povinnosťami týkajúcimi sa detí a iných závislých osôb; keďže niektoré odvetvia sú zasiahnuté viac, napríklad odvetvie maloobchodných služieb, v ktorom väčšinu zamestnancov tvoria ženy;

H.

keďže Komisia a členské štáty by mali zaviesť konkrétne opatrenia na podporu upraviteľných a účinných modelov pracovnej výkonnosti vo verejnom aj súkromnom sektore, čo by umožnilo pracovníkom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

I.

keďže miera zamestnanosti v EÚ-28 v roku 2015 predstavovala v prípade mužov 75,9 %, zatiaľ čo v prípade žien (22) bola iba na úrovni 64,3 %, a to i napriek lepšiemu vzdelaniu žien; keďže počet pracujúcich žien je ešte nižší, ak zohľadníme miery zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času, vzhľadom na to, že podiel žien zamestnaných na kratší pracovný čas je v niektorých členských štátoch veľmi vysoký; keďže v roku 2013 vykonali muži 47 hodín platenej práce týždenne v porovnaní s 34 hodinami v prípade žien; keďže po sčítaní pracovného času platenej a neplatenej práce doma možno konštatovať, že mladé ženy odpracovali v priemere 64 hodín oproti 53 hodinám, ktoré odpracovali mladí muži (23); keďže pokles HDP na obyvateľa, ktorý možno pripísať rodovým rozdielom na trhu práce, sa v Európe odhaduje až na 10 %;

J.

keďže v súčasnom kontexte zamestnanosti v EÚ, sociálno-hospodárskych politík a politík rovnosti, stratégia Európa 2020 a v minulosti stanovené ciele nie sú ani zďaleka dosiahnuté; keďže bez proaktívnych politík zameraných na pomoc ženám pri ich vstupe na trh práce, a vykonávaných na tento účel, najmä politík, ktoré podporujú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, nemožno skutočne dosiahnuť žiadny cieľ stanovený na úrovni EÚ;

K.

keďže európske trhy práce sú rozdelené podľa pohlavia (24); keďže Komisia to uznala aj vo svojom oznámení z 8. marca 2016 o európskom pilieri sociálnych práv (COM(2016)0127, príloha I) a konštatovala, že „ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené v zamestnaní, sú však nadmerne zamestnávané na čiastočný úväzok a v horšie platených odvetviach a dostávajú nižšiu hodinovú mzdu, aj keď vykonávajú rovnocennú prácu a napriek tomu, že predbehli mužov, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň vzdelania“;

L.

keďže chudoba a čoraz výraznejšie rozdiely sa ešte zhoršili v dôsledku makroekonomických politík vykonávaných Európskou úniou a úsporných opatrení uložených v reakcii na hospodársku krízu;

M.

keďže úsilie o zosúladenie rodinného a pracovného života je obzvlášť zložité pre osamelých rodičov, z ktorých väčšina sú ženy; keďže v 28 členských štátoch EÚ je minimálne 34 % osamelých matiek ohrozených chudobou a deti z týchto rodín sú vystavené neúmerne vyššiemu riziku prenosu chudoby z jednej generácie na druhú;

N.

keďže škodlivé dôsledky feminizácie chudoby majú najväčší vplyv na deti vychovávané osamelými matkami, ktoré zažívajú vážne ťažkosti pri zosúlaďovaní úlohy jediného živiteľa s ich rodičovskými povinnosťami;

O.

keďže rodová rovnosť na trhu práce je prínosom nielen pre ženy, ale aj pre hospodárstvo a celú spoločnosť, pričom je kľúčovou hospodárskou výhodou pre podporu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a znižovanie profesijnej nerovnosti, ako aj podporu efektívnosti a plynulosti trhu práce; keďže ženy, ktoré vstupujú a vracajú sa do pracovného života, zvyšujú príjem rodiny, spotrebu, príspevky na sociálne zabezpečenie a objem vybraných daní; keďže ženy naďalej čelia diskriminácii pri získavaní zamestnania a udržaní sa v ňom, ako aj odopretiu pracovných práv, najmä z dôvodu tehotenstva a materstva;

P.

keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov dosahuje 16,3 % a keďže aj nezvyčajné a neisté formy pracovných zmlúv postihujú viac ženy než mužov;

Q.

keďže nerovnosti na trhu práce majú celoživotné dôsledky a vplyv na práva žien, napríklad dôchodky, čoho dôkazom je aj 39 % rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v EÚ, čo predstavuje viac než dvojnásobok rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je na úrovni 16 %;

R.

keďže spomedzi rôznych kategórií pracujúcich majú najväčšie ťažkosti s dosahovaním rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom samostatne zárobkovo činné ženy a podnikateľky; keďže ženy, ktoré chcú začať podnikať, majú veľmi často ťažkosti so získaním prístupu k úveru, pretože finanční sprostredkovatelia nie sú ochotní poskytovať úvery, lebo sa domnievajú, že ženy podnikateľky sú viac vystavené riziku a je menej pravdepodobné, že ich podniky budú rásť;

S.

keďže stereotypy, ktoré spoločnosť vo všeobecnosti šíri, ponechávajú ženám druhoradú úlohu; keďže tieto stereotypy sa začínajú rozvíjať v detstve a prejavujú sa vo výbere vzdelávania a odbornej prípravy a ďalej na trhu práce; keďže ženy sú ešte stále príliš často obmedzované na „pracovné miesta vhodné pre ženy“ a často sú nedostatočne odmeňované; keďže toto rozdelenie na trhu práce kopíruje stereotypy, podľa ktorých majú prevažnú časť starostlivosti zabezpečovať hlavne ženy, čo vedie k tomu, že ženy strávia v porovnaní s mužmi dva- až desaťkrát viac času na neplatenú starostlivosť (25); keďže rodové stereotypy a diskriminácia žien z dôvodu pohlavia majú negatívne dôsledky pre osobnú, sociálnu a ekonomickú nezávislosť a vyhliadky žien a vedú k vyššej koncentrácii žien v práci na kratší pracovný čas, prerušeniam kariéry a vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, a to najmä v prípade osamelých matiek, čo má vplyv na nezávislosť žien;

T.

keďže i napriek platnému politickému rámcu a právnym predpisom na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni sú dovolenky z rodinných dôvodov stále príčinou diskriminácie a stigmatizácie žien i mužov, čo má dosah najmä na ženy ako hlavné opatrovateľky, ktoré využívajú dovolenku z rodinných dôvodov;

U.

keďže rozdiely medzi mužmi a ženami v čerpaní rodičovskej dovolenky naznačujú diskrimináciu z dôvodu pohlavia; keďže miera čerpania rodičovskej dovolenky v členských štátoch zo strany otcov je naďalej nízka, pričom iba 10 % otcov si vyberie aspoň jeden deň dovolenky, a 97 % žien využíva rodičovskú dovolenku, ktorá je dostupná pre oboch rodičov; keďže dostupné údaje potvrdzujú, že neplatené alebo slabo platené dovolenky z rodinných dôvodov sa čerpajú len zriedka; keďže úplne alebo čiastočne neprenosná a primerane platená rodičovská dovolenka podporuje vyváženejšie čerpanie zo strany oboch rodičov a pomáha znižovať diskrimináciu žien na trhu práce; keďže iba niekoľko členských štátov nabáda otcov, aby v čo najväčšej miere využívali otcovskú alebo rodičovskú dovolenku, čo vedie k tomu, že mužom je odňatá možnosť v rovnakej miere sa podieľať na starostlivosti o svoje deti a tráviť s nimi čas;

V.

keďže je nevyhnutné zaviesť opatrenia na podporu prístupu otcov k dovolenke, najmä vzhľadom na to, že otcovia, ktorí čerpajú rodinnú dovolenku, si vybudujú lepší vzťah so svojimi deťmi a je pravdepodobnejšie, že sa budú aktívne podieľať na budúcich úlohách týkajúcich sa starostlivosti o deti;

W.

keďže zo štúdií nadácie Eurofound vyplynuli aspekty, ktoré ovplyvňujú mieru, do akej otcovia čerpajú rodičovskú dovolenku, a to: úroveň kompenzácie, pružnosť systému dovoleniek, dostupnosť informácií, dostupnosť a pružnosť zariadení starostlivosti o deti a obava z vylúčenia z trhu práce v dôsledku čerpania dovolenky;

X.

keďže dostupnosť cenovo prijateľného, primeraného a kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), starostlivosti o ďalšie závislé osoby a kvalitných sociálnych služieb a prístup k nim sú jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú účasť žien na trhu práce; keďže chýba dostatočná infraštruktúra zabezpečujúca kvalitnú a prístupnú starostlivosť o deti pre všetky príjmové skupiny; keďže nízka kvalita starostlivosti o deti sťažuje 27 % Európanov prístup k týmto službám (26); keďže dosiahnutie kvalitných služieb znamená investície do odbornej prípravy pracovníkov v oblasti starostlivosti o deti (27); keďže len 11 členských štátov splnilo prvý barcelonský cieľ (dostupnosť starostlivosti o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky) a len 10 členských štátov dosiahlo druhý cieľ (pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov) (28);

Y.

keďže vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve a skúsenosti detí vo veku od 0 do 3 rokov majú rozhodujúci vplyv na ich kognitívny vývoj vzhľadom na to, že deti rozvíjajú svoje kľúčové schopnosti v prvých piatich rokoch života;

Z.

keďže politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by tiež mali umožňovať rodičom, aby si plnili povinnosti voči svojim deťom, a mali by zaistiť finančné prostriedky, čas a podporu, ktoré potrebujú matky i otcovia;

AA.

keďže Európa je svetadielom s najvyšším počtom starších občanov a procesom starnutia, ktorý bude pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach; keďže mnohé členské štáty nemajú dostatočné vybavenie v oblasti dlhodobej starostlivosti nato, aby riešili problém nárastu potrieb v oblasti starostlivosti a problém stagnácie alebo zníženia ukazovateľa počtu rokov života prežitých v zdraví; keďže väčšina pracovných miest vytvorených vo formálnej domácej starostlivosti o starších príbuzných sa vyznačuje nízkymi mzdami a nízkou úrovňou kvalifikácie (29);

AB.

keďže 80 % potrieb v oblasti starostlivosti v EÚ poskytujú neformálni opatrovatelia; keďže približne 3,3 milióna Európanov vo veku od 15 do 34 rokov muselo zanechať prácu na plný pracovný čas pre nedostatočné vybavenie pre starostlivosť o závislé deti alebo starších príbuzných;

AC.

keďže IKT a nové technológie zmenili pracovné prostredie, organizačnú kultúru a štruktúru naprieč odvetviami; keďže tvorba politík musí držať krok s technologickým rozvojom, aby sa zabezpečilo, že sociálne normy a rodová rovnosť budú za týchto nových okolností napredovať, a nie upadať;

AD.

keďže kombinácia starostlivosti a platenej práce má významný vplyv na udržateľnosť práce a mieru zamestnanosti, a to najmä v prípade žien, ktoré by mohli byť v určitom období života vystavené povinnostiam týkajúcim sa starostlivosti o vnúčatá a/alebo starších rodičov (30);

AE.

keďže niektoré právne systémy v EÚ zachovávajú neindividualizáciu daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia, pričom ženám sú udelené iba odvodené práva prostredníctvom ich vzťahu k mužom vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti a dôchodkovým právam; keďže členské štáty, ktoré stanovujú závislosť manželky/matky, podrobujú ženy priamej diskriminácii a odopierajú im plné občianske práva v dôsledku selektívneho spôsobu, akým tieto štáty poskytujú služby;

AF.

keďže cielené politiky týkajúce sa trhu práce a dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sú potrebné s cieľom zohľadniť prierezové prekážky, ktorým čelia zraniteľné ženy z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a istoty zamestnania, napríklad ženy so zdravotným postihnutím, mladé ženy, migrantky a utečenky, ženy z etnických menšín a LGBTI ženy;

AG.

keďže pracovné voľno poskytované pracovníkom na osobný a odborný rozvoj v kontexte celoživotného vzdelávania bez toho, aby boli diskriminovaní, prospieva ich pocitu pohody, ako aj ich prínosu k hospodárstvu prostredníctvom väčšieho množstva zručností a vyššej produktivity (31);

AH.

keďže samotné vykonávanie politík na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom neprinesie pracovníkom žiadne výhody, ak nie je sprevádzané politikami na zlepšenie životných podmienok, ako aj politikami na podporu a propagáciu kultúrnych, rekreačných a športových aktivít;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

a zároveň aby uznala, že niektoré členské štáty už prijali proaktívne opatrenia v oblasti otcovskej a opatrovateľskej dovolenky;

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.