Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52016IP0320

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (2015/2278(INI))

Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, p. 2–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/2

P8_TA(2016)0320

Politika súdržnosti a stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (2015/2278(INI))

(2018/C 204/01)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii (9),

—

so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s EFSI,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

—

so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—

so zreteľom na príručku, ktorú Komisia vydala v roku 2014 pod názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2013 s názvom Meranie inovačných výstupov v Európe: smerom k novému ukazovateľu inovácie“ (COM(2013)0624),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. mája 2012 s názvom Aktívne starnutie: inovácia – inteligentné zdravie – lepšia kvalita života (10),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií (11),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií (12),

—

so zreteľom na vnútorný pracovný dokument Komisie z roku 2014, ktorý obsahuje usmernenia pre tvorcov politík a vykonávacie orgány – Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),

—

so zreteľom na pilotný projekt Politika súdržnosti a súčinnosť s fondmi v oblasti výskumu a vývoja: cesta k excelentnosti,

—

so zreteľom na prípravnú akciu Európskeho parlamentu v regióne Východné Macedónsko a Trácia (REMTh),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0159/2016),

A.

keďže v týchto časoch hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy musí EÚ zvýšiť svoje úsilie o dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu;

B.

keďže posilnenie výskumu, technologického vývoja a inovácií je jednou z investičných priorít v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na roky 2014 – 2020; keďže podpora inovácií v EÚ a v rámci členských štátov sa značne líši, najmä pokiaľ ide o využívanie znalostí a technológií pri podpore inovácií;

C.

keďže v programovom období 2014 – 2020 sa od členských štátov prvýkrát požaduje, aby vyvinuli národné a/alebo regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu zapojením celoštátnych a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu objavovania podnikateľského potenciálu;

D.

keďže inteligentná špecializácia kombinuje a spája rôzne politiky vrátane politík pre podnikanie, vzdelávanie a inovácie s cieľom umožniť regiónom určiť a vybrať si prioritné oblasti svojho rozvoja a súvisiace investície tým, že sa zamerajú na svoje silné stránky a komparatívne výhody;

E.

keďže stratégie RIS3 by mali pomôcť, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, rozvíjala európska pridaná hodnota v oblasti inovácií, vytvorilo viac vysokokvalitných pracovných miest a zohľadnila široká škála nových skúseností; keďže tieto stratégie by mali prispieť k šíreniu osvedčených postupov a rozvoju nového podnikateľského ducha, a to spolu s fungujúcim jednotným digitálnym trhom a inteligentnou špecializáciou, ktorá by mohla viesť k novým zručnostiam, znalostiam, inováciám a zamestnanosti, s cieľom lepšie využívať výsledky výskumu a ťažiť zo všetkých foriem inovácií;

F.

keďže rozvoj stratégií RIS3 zahŕňa proces vytvárania multilaterálnych mechanizmov riadenia, identifikácie lokalizovaných oblastí s najväčším strategickým potenciálom, stanovenie strategických priorít a navrhovanie účinných podporných služieb pre podniky s cieľom maximalizovať znalostný rozvojový potenciál regiónu;

G.

keďže stratégie RIS3 prispievajú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ, ovplyvňujú všetky členské štáty a regióny Únie a umožňujú v plnej miere využívať potenciál všetkých regiónov, čím pomáhajú EÚ odstraňovať rozdiely v oblasti inovácií, ktoré existujú vnútorne aj na medzinárodnej úrovni, a umožňujú zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni;

H.

keďže včasný a úspešný rozvoj stratégií RIS3 v členských štátoch do značnej miery závisí od zvýšenia ich administratívnej kapacity na plánovanie, rozpočtovanie, vykonávanie a hodnotenie v súlade s politickým rámcom, a to s cieľom posilniť súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií; keďže tento rozvoj musí zohľadniť skutočnosť, že počiatočné hodnotenia stratégií inteligentnej špecializácie priniesli zmiešaný obraz, najmä pokiaľ ide o výber priorít, ktoré sa často považujú za príliš všeobecné alebo nedostatočne prepojené na regionálne hospodárske a inovačné štruktúry, čo znamená, že stratégie inteligentnej špecializácie treba v tomto smere zlepšiť;

I.

keďže platforma RIS3 napomáha partnerské výmeny zdola nahor a prenos poznatkov medzi zúčastnenými regiónmi; keďže tento proces musí byť prioritou vzhľadom na budúce navrhovanie a praktické využívanie iniciatív inteligentnej špecializácie;

Kľúčová úloha RIS3 v prínose politiky súdržnosti k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020

1.

 zdôrazňuje, že stratégie inteligentnej špecializácie podporujú tematickú koncentráciu a strategické programovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a vedú k zvýšenej orientácii na výkonnosť v teréne, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že cieľom týchto stratégií je vytvárať vo všetkých regiónoch udržateľný rast založený na vedomostiach, vyvážený rozvoj a vysokokvalitné pracovné miesta, a to nielen v dobre rozvinutých oblastiach, ale aj v regiónoch, ktoré prechádzajú premenou, ako aj v menej rozvinutých a vidieckych a ostrovných regiónoch;

2.

 požaduje, aby sa v plnej miere dodržiavali nové ustanovenia o ex ante kondicionalite pre prideľovanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby stratégie inteligentnej špecializácie mohli fungovať;

3.

 vyzýva všetky zapojené subjekty, aby rozvíjali RIS3 na základe analýz existujúcich kapacít, aktív a právomocí každého regiónu, a aby sa zamerali na objavovanie podnikateľského potenciálu s cieľom odhaliť vznikajúce segmenty alebo komparatívne výhody pre inteligentnú špecializáciu, aby sa vyhli násilnej a umelej nadmernej špecializácii, a aby podporovali intenzívnejšie partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, pričom je ale vždy potrebné zabrániť možnému konfliktu záujmov medzi súkromným a verejným sektorom;

4.

 podporuje široké vymedzenie pojmu inovácia ako pretvorenie myšlienky na nové alebo lepšie výrobky, alebo služby zavedené na trh, na nový alebo lepší prevádzkový postup použitý v priemysle a obchode alebo na nový prístup k sociálnej službe;

5.

 vyzýva regióny, aby navrhli systémy inovatívnych podporných služieb, ktoré doplnia alebo nahradia existujúce podporné služby, s cieľom umožniť danému regiónu dosiahnuť svoj maximálny konkurenčný potenciál, pomôcť podnikom prijímať nové poznatky a technológie, aby si zachovali konkurencieschopnosť a zabezpečiť, aby zdroje pre výskum a inovácie dosiahli kritický objem;

6.

 žiada Komisiu, aby upravila všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách tak, aby EŠIF mohli ponúkať podmienky známky excelentnosti;

7.

 žiada vnútroštátne orgány, aby investovali do regionálneho spravodajstva a hĺbkovej analýzy rozsiahlych údajov, čo im umožní preukázať svoju jedinečnú konkurenčnú výhodu a tiež pochopiť vývoj regionálnych podnikov v globálnom hodnotovom reťazci;

8.

 domnieva sa, že platforma S3, ktorú zriadilo GR REGIO Európskej komisie a ktorá je umiestnená v spoločnom výskumnom centre v Seville, hrá kľúčovú úlohu v poradenstve a referenčnom porovnávaní regiónov v oblasti inovačných stratégií, pri pomoci zaostávajúcim regiónom a posilňovaní viacúrovňového riadenia a súčinnosti medzi regiónmi tým, že poskytuje informácie, metodiku, odborné poznatky a poradenstvo národným a regionálnym tvorcom politík; zdôrazňuje, že v rámci tejto platformy by sa malo nepretržite vyvíjať úsilie o aktualizáciu jej databázy zohľadňujúc miestne potreby, špecifiká a priority regiónov a miest;

9.

 zastáva názor, že platforma S3 v Seville by mala venovať osobitnú pozornosť zaostávajúcim regiónom a predovšetkým by im mala pomôcť pri formulovaní a riadení ich stratégií;

10.

 domnieva sa, že menšie regióny majú viac problémov pri vytváraní a realizácii stratégií, a požaduje vypracovanie návrhov na zvýšenie podpory takýchto regiónov s cieľom zlepšiť vykonávanie stratégií S3 a výmenu najlepších postupov;

11.

 víta skutočnosť, že Komisia sa v poslednom čase zameriava na zaostávajúce regióny, ako naznačuje nedávne zavedenie pilotného projektu týkajúceho sa prípravnej akcie Európskeho parlamentu v regióne Východné Macedónsko a Trácia, ktorý sa do konca roku 2017 rozšíri na regióny z 8 členských štátov;

12.

 víta pokračovanie platformy na sledovanie regionálnej inovácie Plus (RIM plus) zriadenej GR Komisie pre rast, vytvorenie observatória pre výskum a inovácie (RIO) zriadeného GR RTD a rôznych politických vedomostných centier v rámci GR JRC (EK), ktoré poskytujú ucelené údaje, ukazovatele a usmernenia pre vnútroštátne a regionálne strany zúčastnené na platforme S3;

13.

 očakáva ďalšie podrobnosti týkajúce sa Európskej rady pre inováciu (EIC), ktorej cieľom je vytvorenie jedného kontaktného miesta pre inovátorov, čo umožní prepojiť výdobytky vedy s potrebami podnikov a verejných orgánov v Európe;

14.

 pripomína, že verejné financovanie je naďalej dôležitým hnacím prvkom inovácií; vyzýva príslušné orgány, aby k väčšiemu zameraniu sa na finančné nástroje pristupovali opatrne, pretože inovácie by sa nemali zameriavať len na granty, ale mali by byť schopné nájsť aj alternatívne spôsoby financovania, ako sú pôžičky a záruky, a zároveň zachovať rovnováhu medzi grantmi a alternatívnymi prostriedkami (verejné a súkromné financovanie);

Viacúrovňové riadenie a jeho kapacita

15.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty sa rozhodli pre národnú RIS3 bez toho, aby dali miestnym a regionálnym orgánom príležitosť vyjadriť vlastný názor, čím narúšajú zdola nahor smerujúci proces objavovania podnikateľského potenciálu, ktorý by sa mal zakotviť v RIS3; zdôrazňuje význam regionálneho prístupu, keďže vykonávanie stratégií RIS3 môže byť úspešné len vtedy, ak sa bude vychádzať z miestnych a regionálnych daností; vyzýva príslušné členské štáty, aby zvážili nahradenie národnej RIS3 regionálnymi RIS3, aby neprišli o možnosti rastu, a žiada lepšiu koordináciu medzi národnými a regionálnymi stratégiami S3 vždy, keď je to vhodné, s cieľom prispôsobiť ich budúcim potrebám a požiadavkám udržateľného rozvoja, najmä v odvetví potravín a energetiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zásada partnerstva zakotvená v článku 5 NSU nebola vždy dodržaná; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali zásadu partnerstva vo všetkých fázach prípravy a vykonávania dohody o partnerstve a operačných programov;

16.

 domnieva sa, že kvalita spolupráce správnych orgánov a príslušných subjektov v regiónoch bude mať rozhodujúci vplyv na stratégiu RIS3 a zreteľne zníži riziko nesprávneho výberu priorít; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam konzultácií s podnikmi a najmä s MSP, pretože „vízia inovácie“ bude úspešná len vtedy, ak podniky budú mať zodpovedajúci potenciál na jej zavedenie do praxe;

17.

 zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi všetkými úrovňami riadenia pre podporu predstavy regionálnych stratégií, ktorá je založená na prístupe zdola nahor, a to vrátane všetkých orgánov inteligentnej špecializácie a zainteresovaných strán, ako aj odborníkov, občianskej spoločnosti a koncových používateľov, aby sa tak prelomila neochota spolupracovať; poukazuje na to, že neprispôsobenie príslušných predpisov v členských štátoch vytvára prekážky pri uskutočňovaní investícií do výskumu a inovácií;

18.

 poukazuje na to, že občianska spoločnosť zohrávala pri stratégiách RIS3 obmedzenú úlohu, a vyzýva na posilnenie jej účasti prostredníctvom platforiem a partnerstiev spolupráce, keďže to môže pomôcť lepšie vypracúvať stratégie, posilniť spoluprácu so spoločnosťou a skvalitniť správu;

19.

 zdôrazňuje význam úzkej koordinácie medzi operačnými programami a RIS3 počas celej fázy vykonávania;

20.

 vyzýva na prehĺbenie dialógu a spolupráce medzi inštitúciami EÚ (Európsky parlament a Rada) a tiež na úrovni výkonnej moci (Komisia a vnútroštátne vykonávacie orgány) s cieľom vytvoriť priaznivý rámec pre inováciu a výskum a posilniť vykonávanie RIS3 v kontexte nadchádzajúceho preskúmania viacročného finančného rámca 2014;

21.

 vyzýva Komisiu a ostatné zainteresované orgány, aby poskytli dodatočnú pomoc pri vykonávaní stratégií RIS3 tým členským štátom, ktoré ju potrebujú;

22.

 vyzýva k nepretržitému úsiliu o podporu zmeny mentality a presadzovanie inovačných politických prístupov s cieľom podporovať intraregionálnu, medziregionálnu, extraregionálnu, cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu aj prostredníctvom makroregiónov, a to za pomoci existujúcich nástrojov ako INTERREG, s cieľom naďalej posilňovať európsku pridanú hodnotu v stratégiách;

23.

 pripomína, že treba zdôrazniť význam sociálnej inovácie, ktorá môže pomôcť pri vytváraní nových obchodných modelov a kultúr, čím sa vytvorí vhodné prostredie na zavedenie obehového hospodárstva;

24.

 vyzýva Komisiu, aby predložila integrované oznámenie o pridanej hodnote stratégií RIS3 a ich vykonávaní v operačných programoch, na čo nadviažu návrhy na ďalšie kroky v 7. správe o súdržnosti;

25.

 vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom medziregionálnej spolupráce na základe témy inteligentnej špecializácie; poznamenáva, že spoločný strategický rámec ponúka možnosť využiť až 15 % fondov podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) na takúto spoluprácu mimo vlastného regiónu; zdôrazňuje, že v správe podľa článku 16 ods. 3 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov sa poukazuje na to, že tieto možnosti neboli doteraz dostatočne využívané; vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby vo väčšej miere využívali ponúkané možnosti;

26.

 požaduje rozvoj mechanizmov flexibility a koordinácie prepájajúcich výsledky procesu RIS3 s vykonávaním programu Horizont 2020 a ďalších programov; nabáda regióny, aby využívali také formy nadnárodnej spolupráce, ako je iniciatíva Vanguard, známka excelentnosti, platforma pre výmenu poznatkov, platformy S3, cesta k dokonalosti a regionálne inovačné systémy na kolokáciu centier Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT); žiada, aby sa uľahčil rozvoj strategických partnerstiev klastrov s cieľom podporiť investície, posilniť koordináciu, vytvoriť súčinnosť a propagovať výmeny názorov, aby sa zabránilo duplikácii a neefektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov;

27.

 nabáda vnútroštátne a európske inštitúcie, aby naďalej monitorovali „inovačnú priepasť“ nielen medzi členskými štátmi EÚ a v rámci regiónov NUTS 2, ale v čoraz väčšej miere aj vnútri členských štátov;

28.

 je presvedčený, že postupy by sa mali zjednodušiť a nedostatky v administratívnych postupoch stratégií by sa mali odstrániť;

29.

 vyzýva zodpovedné orgány na všetkých úrovniach, aby zjednodušili postupy a znížili počet problémových miest v procese správy týchto stratégií; nabáda k investíciám do ľudského kapitálu, a to aj prostredníctvom medziregionálnych partnerstiev EÚ, aby sa zvýšila správna kapacita a manažovanie, vykonávanie a monitorovanie procesu RIS3 prebiehalo úspešne bez toho, že by sa vytvárali ďalšie úrovne správy; vyzýva orgány, aby prioritnú pozornosť venovali výskumu a inováciám v regiónoch, ktoré majú príslušný potenciál, ale kde investície v tejto oblasti sú nedostatočné;

30.

 naliehavo žiada regióny a členské štáty, aby zintenzívnili využívanie dostupných rozpočtových prostriedkov na technickú pomoc s cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie RIS3;

31.

 pripomína, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali byť tiež silným nástrojom na riešenie sociálnych, environmentálnych, klimatických a energetických výziev, na podporu šírenia poznatkov a technologickej diverzifikácie;

Lepšia súčinnosť v záujme rastu a tvorby pracovných miest

32.

 kritizuje nedostatočnú súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a ďalšími finančnými nástrojmi EÚ, čo bráni koordinácii, súdržnosti a integrácii finančných prostriedkov EÚ a tiež znižuje ich výsledky a účinok; žiada, aby sa venovalo viac pozornosti preskúmaniu toho, ako možno dosiahnuť lepší strategický prístup k súčinnosti a využiť kombináciu, doplnkovosť a potenciál finančných nástrojov takým spôsobom, aby sa zabezpečilo plné využitie záruk EÚ na financovanie investičných platforiem;

33.

 zdôrazňuje potrebu naďalej rozvíjať a prehlbovať prístupy tzv. trojitej a štvoritej špirály k inteligentnej špecializácii na regionálnej úrovni, a to za účasti orgánov verejnej správy, podnikov, univerzít a občanov; zdôrazňuje, že úloha posledných dvoch uvedených účastníkov (t. j. inštitúcií vyššieho vzdelávania/výskumných inštitúcií a občianskych organizácií) by sa mala posilniť v rámci nového programovania EÚ a druhov financovania;

34.

 žiada zvýšenú podporu pre MSP a začínajúce podniky (start-up), keďže veľká väčšina z nich stojí v čele prevratných inovácií a taktiež výrazne prispieva k identifikácii miestnych talentov v rozličných oblastiach a k zamestnávaniu mladých ľudí;

35.

 nabáda k nepretržitému hľadaniu spoľahlivých ukazovateľov na monitorovanie výkonnosti v oblasti inovácií na všetkých úrovniach riadenia zlepšením mobilizácie a koordinácie zdrojov Eurostatu a iných generálnych riaditeľstiev Komisie, ako aj zohľadnením výsledkov OECD, ESPON a ďalších aktérov v tejto oblasti, ako sú národné štatistické úrady;

36.

 zdôrazňuje, že koordinované a komplementárne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov spolu s programom Horizont 2020 a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) v súlade s usmernením Komisie z februára 2016 o komplementarite medzi EŠIF a EFSI poskytuje vynikajúcu príležitosť na podporu inovácií na regionálnej, národnej a európskej úrovni zvyšovaním príťažlivosti investícií do výskumu a inovácií s cieľom prilákať súkromný kapitál na doplnenie verejného financovania; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby čo najlepšie využili možnosti kombinovania týchto nástrojov;

37.

 žiada, aby sa podnikli kroky na získanie potrebných informácií, ktoré by pomohli dosiahnuť súčinnosť medzi rôznymi politikami a nástrojmi dostupnými v rámci RIS3, ako sú politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, platforma inteligentnej špecializácie, Európske stredisko pre monitorovanie klastrov, európske partnerstvo v oblasti inovácií, fórum európskych stratégií, kľúčové podporné technológie a výskumné infraštruktúry;

38.

 nabáda regióny, aby pri vykonávaní svojich RIS3 posilnili ducha otvorených inovácií a spoluprácu ekosystémov na základe modelu štvoritej špirály;

39.

 zdôrazňuje význam prispôsobenia vzdelávania a výskumu skutočným potrebám trhu v snahe zabezpečiť, aby nové inovácie uspokojili dopyt a viedli k hospodárskemu rastu;

Inteligentné mestá ako hybná sila pre RIS3

40.

 pripomína kľúčovú úlohu, ktorú musia mestské oblasti EÚ zohrávať v hospodárskom a sociálnom rozvoji EÚ tým, že fungujú ako strediská pre rôzne subjekty a sektory, spájajú rôzne výzvy a príležitosti v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a tým, že slúžia ako priekopníci integrovaného politického prístupu prispôsobeného miestnym podmienkam; zdôrazňuje dôležitosť mestských oblastí ako katalyzátora využívania ľudských zdrojov, infraštruktúry a investičného potenciálu pre rozvoj inovačných zoskupení;

41.

 vyzýva Komisiu, aby s osobitným zreteľom na integrované územné investície zohľadnila RIS3 a iné programy inovácie pri vypracúvaní európskej mestskej agendy s cieľom vytvoriť súčinnosť a silné väzby v prospech efektívneho využívania zdrojov;

42.

 zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť inovatívnu medzisektorovú a cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu formou koncepcie tzv. trojitej špirály reagujúcu na európske výzvy, aby sa mestá a regióny mohli pretvorili na inteligentnejšie, ekologickejšie a príjemnejšie miesta na život a prácu;

43.

 zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja a rozširovania koncepcie „inteligentných a prepojených miest“ v celej Európe; víta zámer holandského predsedníctva EÚ zaviesť prístup zdola nahor na posilnenie postavenia miest, a to v koordinácii s regionálnymi orgánmi, vypracovať mestskú agendu EÚ, ako aj prejsť od inteligentných miest k mestám vyznačujúcim sa excelentnosťou; v tejto súvislosti podporuje prípravu Amsterdamského paktu, ktorý sa zameriava na udržateľný rast a vytváranie pracovných miest, na podporu prepojení medzi všetkými stranami, občanmi a sociálnymi organizáciami a na podporu udržateľného a sociálne inkluzívneho rozvoja;

44.

 upriamuje pozornosť na propagáciu rôznych systémov spolupráce a výmeny poznatkov medzi mestami v oblasti inteligentnej špecializácie a inovácie, ako je sieť Otvorené a aktívne inteligentné mestá podporovaná Komisiou;

45.

 podporuje iniciatívy Komisie a Rady na podporu mestskej agendy EÚ v súvislosti s Amsterdamským paktom; vyzýva Komisiu, aby posilnila súdržnosť medzi mestskou a regionálnou politikou; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zosúladenie iniciatív a metodiky „inteligentných miest“ a RIS3 v 7. správe o súdržnosti;

Monitorovanie a hodnotenie

46.

 konštatuje, že hoci väčšina regiónov prijala RIS3, veľký počet z nich stále nesplnil požiadavky ex ante kondicionality, pričom hlavným problémom je monitorovací mechanizmus, rozpočtový rámec a opatrenia na stimulovanie investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií;

47.

 pripomína miestnym a regionálnym subjektom prijímajúcim rozhodnutia dôležitosť ich záväzku používať RIS3 ako nástroj ekonomickej transformácie vo svojom regióne, a tým ovplyvňovať aj politiku EÚ;

48.

 víta zameranie týchto regionálnych stratégií na energetiku, zdravie, informačné a komunikačné technológie, pokročilé materiály, potraviny, služby, cestovný ruch, udržateľné inovácie, dopravu, biohospodárstvo, výrobné systémy a kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj na ďalšie špecializácie a mimoriadne konkurencieschopné odvetvia daného regiónu; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou podrobnosťou v mnohých stratégiách a vyzýva na zdokonalenie procesu stanovovania priorít, čím sa predíde riziku zamerania všetkých stratégií na rovnaké otázky; vyzýva na vypracovanie stratégií nielen v oblasti vyspelej technológie, ale aj v oblasti nízkej technológie a sociálnej inovácie a nabáda všetky zainteresované strany, aby hľadali prieniky medzi sektormi, keďže takéto prieniky môžu podporiť inovácie;

49.

 domnieva sa, že podpora národných stredísk na sledovanie stratégií inteligentnej špecializácie môže pomôcť vybudovať silnejšie systémy ukazovateľov na monitorovanie RIS3, najmä pokiaľ ide o metodiku a odbornú prípravu;

50.

 konštatuje, že v niektorých RIS3 nie je dostatočne zdokumentované preukázanie jedinečných konkurenčných výhod regiónu, zatiaľ čo v iných RIS3 sa neuvádzajú dôkazy o schopnosti zainteresovaných strán podporovať podniky v oblasti inovácií alebo o schopnosti výskumných pracovníkov zabezpečiť aplikovaný výskum alebo nájsť komerčné využitie výsledkov; poznamenáva tiež, že niektoré regióny majú rozsiahle stratégie a zjednodušené monitorovacie ukazovatele; naliehavo preto žiada, aby sa zvýšila kapacita verejných orgánov zhromažďovať a posudzovať príslušné doručené informácie, a tiež aby sa posilnilo koordinované úsilie regiónov a ústredných orgánov identifikovať a štandardizovať existujúce databázy a sprístupniť ich zainteresovaným stranám;

51.

 vyzýva EÚ a členské štáty, aby využívali existujúce nástroje, ako je zisťovanie o inováciách v Spoločenstve (CIS) na pravidelné (ročné a v polovici trvania) kvantitatívne aj kvalitatívne monitorovanie vykonávania stratégií a aby do tohto procesu zapojili všetky zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti; konštatuje, že regióny aj členské štáty čelia podobným problémom týkajúcim sa hodnotenia monitorovania, a vyzýva regióny, aby zverejňovali pravidelné správy o dosahovaní cieľov na účely lepšej analýzy vplyvu RIS3 a aby zabezpečili transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám z monitorovania; je si však vedomý toho, že bude trvať veľa rokov, kým stratégie prinesú ovocie, a včasné monitorovanie by sa preto malo prispôsobiť primeraným očakávaniam;

52.

 nabáda regióny a členské štáty, aby aktívne pristupovali k včasnému vykonávaniu akčných plánov, a to vzhľadom na cieľový dátum na dodržiavanie ex ante kondicionality, ktorým je december 2016; žiada ich, aby stanovili a uplatňovali monitorovací mechanizmus v rámci nepretržitého preskúmavania RIS3, so zameraním na určenie investičných medzier, kde regionálni aktéri v oblasti inovácií môžu získať alebo zachovať si konkurenčnú výhodu;

53.

 zastáva názor, že spoločná účasť na monitorovaní a hodnotení príslušných nástrojov v rámci RIS3, ako aj zosúladenie monitorovania a hodnotenia na účely podávania správ o rôznych nástrojoch, môže v tejto oblasti veľmi pomôcť; vyzýva preto všetky zainteresované strany a subjekty prijímajúce rozhodnutia, aby medzi sebou vytvárali súčinnosť a vypracovali opatrenia na zber a zlúčenie údajov z politík a nástrojov zahrnutých do osobitných stratégií RIS3;

54.

 pripomína, že dobrá „stratégia na papieri“ neprinesie očakávané výsledky bez zavedenia podporných služieb pre podniky;

Hlavné ponaučenia a budúcnosť RIS3

55.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégie RIS3 často uznávajú potrebu pomôcť podnikom využívať všetky formy inovácií, no podporujú len inovácie založené na technologických poznatkoch; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa RIS3 zaoberali aj inováciami v iných oblastiach, ako sú služby a kreatívny priemysel, a pripomína význam všetkých druhov inovačných systémov a inštitúcií bez ohľadu na ich veľkosť a prepojenie s miestnymi a regionálnymi zoskupeniami;

56.

 zdôrazňuje, že ak majú RIS3 riešiť medzery v oblasti inovácií a podporovať vznik pracovných miest a rast v Európe, musia byť dobre vykonávané; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité podporovať stratégie uplatňujúce prístup zdola nahor a posilniť dohľad nad potenciálom RIS3 na všetkých úrovniach správy; v tejto súvislosti poznamenáva, že členské štáty by mali zapojiť svoje národné štatistické úrady s cieľom pomôcť regiónom pri vypracúvaní hodnotiacich a kontrolných mechanizmov;

57.

 domnieva sa, že participatívny prístup v rámci stratégií sa musí začleniť do všetkých procesov vrátane monitorovacieho a hodnotiaceho procesu, pretože sa tým zvýši rozsah spolupráce pri dosahovaní cieľov RIS3;

58.

 naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby nezabúdali na to, že tento nástroj musí byť realizovateľný, operatívny a efektívny, aby sa predišlo zaťaženiu príjemcov byrokraciou;

59.

 vyzýva Komisiu, aby presadila preskúmanie stratégií v roku 2017 s cieľom posilniť ich účinnosť a efektívnosť a informovať o ich príspevku k budúcej politike súdržnosti aj k politike v oblasti výskumu a inovácie na obdobie po roku 2020, pričom zohľadní poznatky získané počas prvých rokov vykonávania týchto stratégií; vyzýva Komisiu, aby ešte pred vypracovaním siedmej správy o súdržnosti usporiadala celoeurópsku konferenciu za účasti Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a iných zainteresovaných strán;

60.

 uznáva, že stratégie inteligentnej špecializácie by mohli byť silným nástrojom na riešenie výziev v oblasti energetiky, efektívneho využívania zdrojov a energetickej bezpečnosti;

61.

 vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala úlohu platformy S3, pomáhala zvýšiť podrobnosť stratégií a ďalej kládla dôraz na dôležitosť pákového efektu súkromných investícií;

62.

 žiada GR REGIO a platformu S3, aby vypracovali a v rozsiahlej miere distribuovali krátky politický dokument o skúsenostiach získaných s RIS3 a aby sa v ňom zamerali na tieto oblasti: 1) analýzu silných a slabých stránok, možností a hrozieb v rámci získaných skúseností; 2) ponaučenia pre regióny a hlavné úskalia zaznamenané pri každom zo šiestich krokov, ktoré sú opísané v pokynoch pre RIS3; 3) odporúčania a štandardizované vzory pre nepretržité zlepšovanie RIS3 v záujme lepšieho navrhovania stratégií na obdobie po roku 2020; 4) ľudské kapacity, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné navrhovanie a vykonávanie RIS3; domnieva sa, že regionálne siete zainteresované v oblasti výskumu a inovácie by sa mali povzbudzovať a podporovať pri propagovaní úspechov a získaných poznatkov, aby sa toto myslenie zakorenilo v regiónoch na všetkých úrovniach;

o

o o

63.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(5)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(6)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.

(7)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.

(10)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 46.

(11)  Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 12.

(12)  Ú. v. EÚ C 415, 20.11.2014, s. 5.

Top