31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/120

Spravodajca:

Luca JAHIER

1.1.

V súčasnom globálnom politickom prostredí, v ktorom je opäť ohrozené dodržiavanie ľudských práv, tolerancia, spolupráca a vzájomná solidarita, musí kultúra zohrávať významnú úlohu. EHSV preto víta spoločné oznámenie, ktoré je prejavom jasného pochopenia vplyvu kultúry, predstavuje pôsobivý súhrn programov existujúcich na úrovni EÚ a na národnej úrovni a zdôrazňuje možné oblasti činnosti, pokiaľ ide o medzinárodnú kultúrnu výmenu.

1.2.

EHSV teraz vyzýva, aby sa od textu o vytvorení stratégie EÚ prešlo k prijatiu a následnému vykonávaniu jasnej stratégie a akčného plánu. Tento akčný plán by mal reagovať na štyri štrukturálne potreby: stanoviť jasné pravidlá riadenia na úrovni EÚ, usilovať sa o koordináciu a zabezpečenie doplnkovej podpory na úrovni členských štátov, objasniť finančné aspekty a podporovať siete vzájomne prepojených kultúrnych subjektov predstavujúcich úspešnú kultúrnu občiansku spoločnosť.

1.3.

Aby mohol byť plne uznaný význam kultúry pre udržateľnosť, EHSV požaduje uznať kultúru za štvrtý pilier udržateľného rozvoja, ktorý by bol rovnocenný s hospodárskym, sociálnym a environmentálnym pilierom.

1.4.

EHSV oceňuje skutočnosť, že sa kultúra považuje za jeden zo základných predpokladov pre mier a stabilitu. Kultúra má preto kľúčový význam pri plnení hlavného cieľa Európskej únie: „presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ (článok 3 ZEÚ). EHSV preto vyzýva Európsku úniu, aby na základe vlastných skúseností v Európe zaujala miesto globálneho lídra pri uplatňovaní, ochrane a presadzovaní mieru na celom svete.

1.4.1.

Mohol by k tomu prispieť napríklad rozvoj experimentálnych iniciatív, akou je nová iniciatíva „Biela holubica“ vychádzajúca z úlohy EÚ v mierovom procese v Severnom Írsku, ktoré k stratégiám zameraným na riešenie konfliktov pridávajú veľmi potrebný rozmer kultúry a budovania mieru.

1.4.2.

Podpora kultúry ako piliera mieru a stability úzko súvisí so snahou upozorniť na slobodu umeleckého prejavu ako jedno z ľudských práv a podporovať globálne iniciatívy, ktoré chránia práva umelcov, a ďalej rozvíjať takéto iniciatívy na európskej úrovni.

1.4.3.

EHSV si uvedomuje, že zneužívaním a manipulovaním kultúry možno podporovať autoritatívne, populistické či iné politické programy. Výmeny v EÚ umožňujú prezentovať názory rôznych zúčastnených strán a rôzne prístupy a nemajú žiadny prvok kontroly typický pre propagandu. Vychádzajúc z mimoriadnej rôznorodosti musí kultúra nevyhnutne zvíťaziť nad populistickými tendenciami a štátnou kultúrnou propagandou, budovať mosty medzi národmi a vytvárať príležitosti na užšiu spoluprácu a dialóg.

1.5.

EHSV zdôrazňuje význam občianskej spoločnosti ako hlavného predstaviteľa v udržateľnej spoločnosti a pri rozvoji všetkých iniciatív v oblasti kultúry. EÚ by preto mala investovať do podpory rozvoja štruktúrovanej občianskej spoločnosti v oblasti kultúry.

1.5.1.

EHSV zdôrazňuje význam programov skúmajúcich prepojenia kultúry s hospodárskymi, sociálnymi a politickými stratégiami rozvoja, ktoré posúvajú kultúru z okraja do centra politickej sféry.

1.5.2.

EHSV podporuje rozvoj študijných a výmenných programov v oblasti kultúry v širšom zmysle, prispôsobením modelu úspešného programu Erasmus+.

1.5.3.

EHSV víta výzvu na vytvorenie fóra kultúrnej občianskej spoločnosti, ktoré by združovalo všetky príslušné zainteresované strany. EHSV sa zaviaže podporovať v nasledujúcich rokoch takéto štruktúrované konzultácie a dialóg.

1.6.

EHSV uznáva význam kultúry a tvorivých odvetví ako dôležitých faktorov hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a udržateľného rozvoja. V tomto oznámení sa zdôrazňuje celý rad aspektov a programov, ktoré EHSV plne podporuje. Výbor preto vyzýva, aby do tejto oblasti smerovali primerané investície.

1.6.1.

Rozvoj zručností v oblasti kultúry a tvorivých odvetví predstavuje základ rozvoja tohto potenciálu.

1.6.2.

EHSV podporuje myšlienku rozvinúť koncepciu hlavných miest kultúry na medzinárodnej úrovni v spolupráci s Radou Európy a UNESCO, ako aj posilňovanie existujúcich sietí miest, pokiaľ ide o výmenu názorov a skúseností v otázkach kultúry.

1.7.

Výbor zdôrazňuje, že kultúrne hľadisko by sa malo začleniť do všetkých budúcich medzinárodných dohôd, napríklad do novej dohody o partnerstve s krajinami AKT po roku 2020.

1.8.

EHSV sa domnieva, že pozitívna dynamika v súvislosti s nadchádzajúcim Európskym rokom kultúrneho dedičstva (2018) by sa mala využiť na podporu prijatia a následného vykonávania akčného plánu pre kultúru v medzinárodných vzťahoch.

2.1.

V spoločnom oznámení sa opisujú prístupy, ako vytvoriť stratégiu EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy v rámci úlohy EÚ ako globálneho hráča.

2.2.

V oznámení sa navrhujú tri piliere tejto stratégie: 1. hlavné zásady pre činnosť EÚ; 2. tri hlavné línie tejto činnosti a 3. návrh strategického prístupu ku kultúrnej diplomacii.

2.3.

V navrhovaných hlavných zásadách sa zdôrazňuje potreba podporovať kultúrnu rozmanitosť a rešpektovanie ľudských práv ako základných pilierov demokracie, stability a udržateľného rozvoja vrátane slobody presvedčenia a umeleckého prejavu, ako aj nutnosť prekročiť rámec jednoduchého vykresľovania rozmanitosti európskych kultúr a zdôrazňovať reciprocitu, a tým aj vzájomnú úctu a dialóg medzi kultúrami. V oznámení sa okrem toho zdôrazňuje potreba komplementárnosti a subsidiarity, pokiaľ ide o terajšie úsilie členských štátov. Podporuje sa v ňom prierezový prístup, ktorý presahuje umenie v užšom zmysle slova a zahŕňa politiky a činnosti v oblastiach, ako sú dialóg medzi kultúrami, cestovný ruch, vzdelávanie, výskum a tvorivé odvetvia. Napokon sa v ňom objasňuje potreba predchádzať duplicite a využívať existujúce rámce spolupráce a finančné nástroje, t. j. konkrétne tematické programy a rámce geografickej spolupráce, ktoré už Európska únia navrhla.

2.4.

Navrhované tri pracovné línie na podporu kultúrnej spolupráce s partnerskými krajinami sú: a) podpora kultúry ako hnacieho motora sociálneho a hospodárskeho rastu; b) podpora kultúry a medzikultúrneho dialógu v rámci mierových vzťahov medzi komunitami; c) posilňovanie spolupráce v oblasti medzikultúrneho dedičstva.

2.5.

V rámci línie na podporu kultúry ako hnacieho motora udržateľného sociálneho a hospodárskeho rastu sa navrhuje pomáhať iným krajinám rozvíjať politiky v oblasti kultúry, posilniť kultúrne a tvorivé odvetvia a podporiť úlohu miestnych orgánov v partnerských krajinách.

2.6.

Rozvoj politík v oblasti kultúry možno podporovať prehlbovaním politického dialógu a posilňovaním systémov riadenia, a to aj prostredníctvom cielenej výmeny skúseností.

2.7.

Zdôrazňuje sa úloha kultúrnych a tvorivých odvetví pri podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pričom sa poukazuje na to, že v krajinách s nízkymi a strednými príjmami prispieva kultúra vo výške 1,5 – 5,7 % HDP (ukazovatele UNESCO týkajúce sa kultúry na účely rozvoja). V oznámení sa preto navrhuje podeliť sa o poznatky a skúsenosti v záujme ďalšieho rozvoja tohto sektora, posilňovať kreatívne centrá a zoskupenia, rozvíjať relevantne zručnosti a vybudovať primeraný regulačný rámec, ktorý bude podporovať malé a stredné podniky a územnú spoluprácu.

2.8.

Zdôrazňuje sa význam podpory kultúry v rámci rozvoja miest, pričom sa podčiarkuje jej vplyv z hľadiska rastu a sociálnej súdržnosti a vyzdvihuje aj nevyhnutnosť sprístupniť verejné priestory všetkým občanom, ako aj vplyv audiovizuálnych programov a architektúry.

2.9.

V rámci druhej pracovnej línie sa v oznámení navrhuje podpora kultúry a medzikultúrneho dialógu v rámci mierových vzťahov medzi komunitami a podpora spolupráce, dialógu a mobility medzi kultúrnymi subjektmi a umelcami.

2.10.

Zdôrazňuje sa, že dialóg medzi kultúrami môže podporiť budovanie mieru, pričom kultúra môže byť nástrojom na predchádzanie konfliktom a prostriedkom zmierenia v spoločnosti po skončení konfliktu, a spomínajú sa rôzne existujúce nástroje.

2.11.

V rámci tretej línie sa v oznámení navrhuje posilniť spoluprácu v oblasti kultúrneho dedičstva ako dôležitého prejavu kultúrnej rozmanitosti a nástroja na podporu cestovného ruchu a hospodárskeho rastu. Navrhuje sa preto podporovať výskum kultúrneho dedičstva, bojovať proti obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom a prispieť k medzinárodnému úsiliu na ochranu lokalít kultúrneho dedičstva pod vedením UNESCO.

2.12.

V rámci tretieho piliera sa v oznámení navrhuje strategický prístup EÚ ku kultúrnej diplomacii podnecovaním spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a synergie. Týka sa to vlád na všetkých úrovniach, miestnych kultúrnych organizácií a občianskej spoločnosti, Európskej komisie a jej vysokej predstaviteľky, členských štátov a ich kultúrnych inštitútov. Navrhujú sa rôzne formy posilnenej spolupráce.

2.13.

V oznámení sa okrem toho zdôrazňuje význam medzikultúrnych výmen študentov, výskumných pracovníkov a absolventov prostredníctvom existujúcich i budúcich výmenných programov.

3.1.

EHSV víta spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky. Vzhľadom na súčasný nárast sociálnej fragmentácie a populistických tendencií zohráva kultúra čoraz väčšiu úlohu v úsilí posilniť vzťahy medzi občianskou spoločnosťou, podporiť vzájomné porozumenie, stimulovať rozmanitosť a dialóg a odporovať zjednodušujúcim názorom.

3.2.

Oznámenie je prejavom jasného pochopenia vplyvu kultúry, predstavuje pôsobivý súhrn opatrení existujúcich na úrovni EÚ a na štátnej úrovni a zdôrazňuje rôzne možné oblasti činnosti, pokiaľ ide o kultúrne výmeny a diplomaciu.

3.3.

Výbor však teraz zdôrazňuje, že je nevyhnutné posunúť túto stratégiu o krok ďalej. V akčnom pláne treba presne stanoviť kontaktné miesta a strategicky významné krajiny, aby bolo možné zaujať cielený prístup a konzistentne vyhodnotiť prvú fázu stratégie so zohľadnením jestvujúceho nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) na roky 2014 – 2020. Mal by sa zdôrazniť význam stratégie, pokiaľ ide o spoluprácu so susedskými krajinami EÚ a krajinami zapojenými do procesu rozširovania.

3.4.

Kultúru nemožno v rámci vonkajších vzťahov považovať za neutrálnu a nezávislú od politického kontextu príslušných krajín. Historické aj súčasné príklady dokazujú, že zneužívaním a manipulovaním kultúry možno podporovať autoritatívne, populistické či iné politické programy. Je preto dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo kultúra vo výmenách v rámci EÚ jednoznačne slúži určitému programu, na rozdiel od propagandy umožňujú výmeny v EÚ prezentovať názory rôznych zúčastnených strán a rôzne prístupy. EÚ teda nepoužíva prvok kontroly typický pre propagandu. V tomto zmysle musí kultúra založená na mimoriadnej rôznorodosti nevyhnutne zvíťaziť nad populistickými tendenciami a štátnou kultúrnou propagandou, budovať mosty medzi národmi, rúcať stále častejšie vznikajúce múry, odbúravať rastúce predsudky a otvárať príležitosti na užšiu spoluprácu a dialóg.

3.5.

Kultúrnym vzdelávaním pomocou kreatívnych postupov a vyzdvihovaním významu rozmanitosti vrátane dialógu medzi kultúrami možno ďalej zvyšovať povedomie občanov a ich odpor voči zneužívaniu kultúry na populistické účely.

3.6.

Výbor takisto zdôrazňuje, že vzhľadom na zapojenie viacerých riaditeľstiev a zúčastnených strán je potrebné zaviesť jasnú štruktúru riadenia, ktorá by usmerňovala spoluprácu a viedla ju k jasným návrhom a výstupom. Táto štruktúra sa však musí vyznačovať flexibilitou, aby nepredstavovala ďalšie administratívne zaťaženie. Mal by sa určiť hlavný správca dostupných finančných prostriedkov.

3.7.

Zatiaľ čo kultúra by mala mať hodnotu sama osebe, EHSV takisto zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť kultúru v súvisiacich oblastiach, aby sa prostredníctvom nej mohli podporovať ciele a dohodnuté opatrenia a aby sa uznal jej význam pre európsky projekt. V súčasnosti však kultúra v existujúcich akčných plánoch vrátane pracovného programu Komisie na rok 2017 chýba. Kultúra musí byť v čoraz väčšej miere prítomná v prioritách a činnostiach Európskej komisie a prvé konkrétne činnosti musí Komisia zahrnúť do svojho pracovného programu na rok 2018.

3.8.

Kultúra je kľúčová v úsilí posilniť úlohu EÚ ako globálneho hráča, a to aj vo výslovne uvedených dôležitých oblastiach, najmä v prípade stratégie EÚ pre Sýriu, globálnej stratégie EÚ a partnerstva medzi EÚ a Afrikou.

3.9.

Vzhľadom na význam kultúry a tvorivých odvetví výbor navrhuje urobiť opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa na problémy v kultúre a tvorivých odvetviach prihliadalo vo všetkých budúcich rokovaniach na medzinárodnej úrovni, počnúc budúcim mandátom na rokovania o novej dohode o partnerstve s krajinami AKT po roku 2020. Týka sa to aj rokovaní o obchode, v ktorých by EÚ mala prijať opatrenia potrebné na podporu a propagáciu európskych kultúrnych aktivít (1).

3.10.

EHSV by mal problematiku kultúry zaradiť do svojej bežnej práce i do práce stálych orgánov, ktoré riadi.

3.11.

EHSV víta uznanie významu kultúry pre rozvoj našej spoločnosti a jej vplyvu na kľúčové politické záležitosti. Napriek tomu zdôrazňuje, že posudzovanie umenia a kultúry by sa nemalo obmedzovať len na ich strategickú a materiálnu hodnotu, ale že by sa mala uznať aj hodnota, ktorú majú samy osebe ako typické znaky našej spoločnej ľudskosti.

3.12.

„Kultúrne práva“ sú spomenuté stručne, v stratégii by sa však mal tento princíp európskych hodnôt odrážať ako základ kultúrneho porozumenia, kultúrnej výmeny a kultúrneho rozvoja. V stratégii by sa mohla zohľadniť aj dôležitá práca osobitného spravodajcu v oblasti kultúrnych práv (OHCHR) (2).

3.13.

Hoci sa v oznámení uvádza, že ľudia často komunikujú so zahraničím pomocou digitálnych nástrojov a že dopyt po výmene a medzikultúrnej spolupráci sa úmerne digitálnej revolúcii zvýšil, dôsledkom a potenciálu tohto digitálneho posunu v súvislosti s medzinárodnými kultúrnymi vzťahmi sa nevenuje dostatočná pozornosť. Je preto veľmi dôležité skúmať vplyv tohto digitálneho posunu a prispôsobiť sa mu, berúc do úvahy najmä vplyv na dialóg medzi ľuďmi rôznych kultúr, a posudzovať nielen jeho potenciál, ale aj riziko ovplyvňovania a dezinformovania. Kultúrna výmena v tomto zmysle umožňuje ľuďom rozvíjať záujmy a podporuje prístup k informáciám a zdrojom, ktoré sú dostupné on-line.

3.14.

Zmienka o digitálnych nástrojoch ako hnacej sile tejto rastúcej výmeny je diskutabilná, keďže za dominantnú silu postupujúceho globálneho vývoja možno považovať hospodárske zmeny a sociálne problémy.

3.15.

Vzhľadom na súčasné udalosti EHSV navrhuje, aby sa do oznámenia ako prvok dialógu medzi kultúrami zapracoval dialóg medzi zástupcami rôznych náboženstiev vrátane filozofických a nekonfesionálnych organizácií, čo je v súlade s preambulou Zmluvy o Európskej únii („čerpajúc inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy“) a článkom 17 ZFEÚ. Mohlo by sa to podporovať prostredníctvom experimentálnych iniciatív, napríklad nástrojov určených pre študentov a akademikov z náboženských univerzít a škôl v rámci programu Erasmus+.

3.16.

V oznámení sa vplyv kultúry na udržateľný rozvoj uvádza iba ako súčasť inkluzívneho a vyváženého hospodárskeho rastu (3). EHSV s poľutovaním konštatuje, že tejto záležitosti sa nevenuje väčšia pozornosť, so zreteľom na myšlienku, že kultúra by sa mala stať samostatným pilierom podporujúcim udržateľnosť. V posledných rokoch sa čoraz viac organizácií stotožňuje s týmto názorom, ktorý zdôrazňuje, že kultúra by sa mala považovať za rovnako dôležitú ako iné piliere rozvoja: hospodárstvo, sociálna inklúzia a životné prostredie (4). EHSV plne podporuje tento prístup. Ide teda o chápanie kultúry ako kľúčového prvku budovania inkluzívnej spoločnosti.

3.17.

EHSV zdôrazňuje, že pre umelecký rozvoj a výmenu majú zásadný význam postupy spoluvytvárania, pričom ide o faktor, ktorý sa v oznámení neuvádza. Spoluvytváranie nielen zlepšuje vzájomnú výmenu a vzdelávanie, ale môže viesť aj k inovatívnej činnosti, ktorou sa ďalej podporuje umelecký rozvoj a rast vrátane hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

3.18.

Výbor zdôrazňuje, že kultúrna výmena a dialóg by sa mali zakladať na objektívnych údajoch s cieľom umožniť čo najlepšie prispôsobenie kultúrnych a umeleckých vzťahov príslušnej krajine alebo regiónu. Preto je potrebné študovať postupy v oblasti kultúry a silné stránky a výzvy v partnerských krajinách, aj v spolupráci s týmito krajinami. Jednou zo zaujímavých iniciatív je iniciatíva Rady Európy „Kompendium kultúrnych politík a trendov v Európe“.

3.19.

Nevyhnutné dlhodobé prístupy si navyše vyžadujú nepretržité monitorovanie a revíziu v snahe zabezpečiť vplyv a vzájomný prospech kultúrnych výmen a interakcií.

3.20.

Pri navrhovaní programov podporujúcich kultúrne výmeny by sa mali zohľadňovať finančné prostriedky na preklady a tlmočenie súvisiace s týmito výmenami.

3.21.

EHSV zdôrazňuje, že pri navrhovaní nových programov je nevyhnutné informovať o programe nielen v rámci EÚ, ale treba s ním oboznámiť aj partnerské krajiny a ich občanov, pričom je potrebné vysvetliť prístup, propagovať iniciatívy a poskytnúť informácie o možnostiach financovania. Na podporu tohto úsilia by sa mohli využívať rôzne existujúce kanály (Euronews, systémy udeľovania cien za kultúru).

3.22.

Výbor tiež zdôrazňuje, že by sa mala zohľadňovať úloha nižších územných štruktúr, regiónov a miest, ako sa na to upozorňuje v stanovisku, ktoré Európsky výbor regiónov schválil 7. – 8. februára 2017.

3.23.

Výbor zdôrazňuje rozhodujúci význam podpory otvorenej výmeny názorov a riešenia sporov medzi štátmi o vlastníctvo artefaktov, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva.

3.24.

Hoci EHSV víta toto oznámenie, s potešením očakáva transformáciu jeho návrhov do konkrétnych opatrení a želá si, aby sa viac rozpracovali oblasti, ktorým sa v návrhu nevenuje dostatočná pozornosť: a) kultúra ako pilier mieru a stability; b) kultúra a občianska spoločnosť a c) kultúra a tvorivé odvetvia na podporu udržateľného rastu a rozvoja.

3.25.

Vzhľadom na význam a viditeľnosť nadchádzajúceho Európskeho roku kultúrneho dedičstva navrhuje EHSV, aby sa tento rámec a pozitívna dynamika využili na vypracovanie a rozbehnutie akčného plánu pre kultúru vo vonkajších vzťahoch v roku 2018.

4.1.

EHSV oceňuje skutočnosť, že sa kultúra považuje za jeden zo základných predpokladov pre mier a stabilitu. Kultúra má preto kľúčový význam pri plnení hlavného cieľa Európskej únie „presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ (článok 3 ZEÚ).

4.2.

Európska únia musí zaujať svoje právoplatné miesto ako globálny líder pri uplatňovaní, ochrane a presadzovaní mieru na celom svete. Jej model, ktorý získal Nobelovu cenu a po svetových vojnách zabezpečil najdlhšie obdobie mieru a prosperity v Európe, je dôkazom toho, že Európa je schopná viesť svet v tejto oblasti. V medzinárodnom meradle nemá nikto lepšie výsledky ako EÚ z hľadiska ľudských práv a demokracie, rovnosti, tolerancie, porozumenia a vzájomnej úcty. Práve teraz, vzhľadom na globálne výzvy dnešného sveta, má heslo EÚ „zjednotení v rozmanitosti“ väčší význam než kedykoľvek predtým v jej 60-ročnej histórii.

4.3.

EHSV zdôrazňuje význam vzájomnej výmeny, pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom, ich riešenie a zmierenie po ich skončení. Priestor, ktorý poskytuje kultúra a umenie umožňuje otvorenú výmenu a budovanie vzájomnej dôvery. Hoci sa kultúra v situáciách pred konfliktmi a po konfliktoch uvádza, tento aspekt je potrebné výrazne rozšíriť, keďže kultúrne subjekty z tretích krajín majú v tejto oblasti takisto bohaté skúsenosti, čo umožňuje vzájomne prospešné úvahy. Do mierových dohôd by sa malo začleniť dodržiavanie kultúrnych ľudských práv, čo by tiež umožnilo, aby sa po konfliktoch na jednotlivých územiach rešpektovali kultúrne menšiny (5).

4.4.

Úloha EÚ v mierovom procese v Severnom Írsku by mohla poslúžiť ako základ stratégie budovania mieru na globálnej úrovni. Napríklad nová iniciatíva „Biela holubica“ by sa mohla inšpirovať úlohou, ktorú zohrala EÚ v mierovom procese v Severnom Írsku prostredníctvom svojho unikátneho programu PEACE (6). Mohla by mať celosvetové zameranie so zapojením všetkých zainteresovaných strán, čím by sa zabezpečil príspevok miestnej občianskej a politickej spoločnosti. Okrem toho by mohla byť prepojená s novým európskym zborom solidarity a napodobniť model programu Erasmus+, nebola by však určená výlučne pre mladých ľudí. Mohla by byť prepojená so všetkými opatreniami EÚ v oblasti obrany, bezpečnosti a diplomacie a dopĺňať k stratégiám riešenia konfliktov veľmi potrebný rozmer kultúry a budovania mieru. Touto iniciatívou by sa teda prostredníctvom kultúry, vzdelávania a médií podporoval medzikultúrny dialóg, vzájomný rešpekt, tolerancia a porozumenie.

4.5.

Výbor upozorňuje na úlohu organizovanej občianskej spoločnosti, politických nadácií a miestnych orgánov pri budovaní mieru a v úsilí o zmierenie. Je potrebné využívať skúsenosti týchto zainteresovaných strán a zohľadňovať a podporovať ich názory.

4.6.

Výbor zdôrazňuje, že na podporu mieru a stability je potrebné rozvíjať kultúrne iniciatívy a výmeny v spolupráci s miestnymi subjektmi a snažiť sa osloviť miestnych občanov z iných kruhov, než sú tie, ktoré sú obvykle predmetom kultúrnych a umeleckých programov.

4.7.

Na medzivládnej úrovni si pochvalu zasluhujú iniciatívy Rada Európy. Spolupráca s Radou Európy by sa mohla posilni, aby sa mohli využiť jej poznatky a skúsenosti týkajúce sa tých krajín, ktoré sú jej členmi a susedia s EÚ. Výbor poukazuje napríklad na rámec ukazovateľov pre kultúru a demokraciu a na iniciatívu „Mierový tábor mládeže“, ktorá umožňuje mladým ľuďom a mládežníckym organizáciám z oblastí zasiahnutých konfliktmi zapájať sa do dialógu a aktivít zameraných na transformáciu konfliktov a založených na vzdelávaní v oblasti ľudských práv a medzikultúrnom vzdelávaní. Tento program by sa mohol stať modelom pre kultúrny dialóg medzi mladými ľuďmi.

4.8.

EHSV takisto upozorňuje na vplyv kultúry v súvislosti s otázkami bezpečnosti v mestských oblastiach, ako sa uvádza aj v jeho nedávnej štúdii na tému „Kultúra, mestá a identita v Európe“, a navrhuje, aby sa podporovala výmena pozitívnych skúseností v tejto oblasti (7).

4.9.

Bolo by treba lepšie pochopiť vplyv kultúry na radikalizáciu mladých ľudí a stratu jej vplyvu. Je potrebné zdôrazniť vplyv kultúrnych aktivít a kultúrneho dedičstva na sociálnu stabilitu a súdržnosť a zabrániť zneužívaniu kultúry a kultúrneho dedičstva ako prostriedkov na propagovanie radikálnej či nacionalistickej agendy.

4.10.

Podpora kultúry ako piliera mieru a stability musí úzko súvisieť so snahou upozorniť na slobodu umeleckého prejavu ako jedno z ľudských práv. Na úrovni organizovanej občianskej spoločnosti existujú globálne iniciatívy na podporu prenasledovaných umelcov (napr. Freemuse, Observatoire de la Liberté de la Création Artistique). V prostredí európskej organizovanej občianskej spoločnosti by sa mal podporovať ich rozvoj a vytváranie ich sietí.

5.1.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť aktívnu občiansku spoločnosť s cieľom podporovať participatívny a inkluzívny rast a kultúrny rozvoj. Činnosť občianskej spoločnosti by sa mala posilňovať prostredníctvom kultúrneho dialógu, kultúrnych výmen a budovania kapacít (8). Kľúčovým prvkom zabezpečenia spoločnej tvorivej činnosti a výmeny na báze rovnocennosti je rozvíjanie administratívnych kapacít organizácií občianskej spoločnosti.

5.2.

EHSV preto súhlasí s cieľom zvýšiť podporu organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti kultúry v partnerských krajinách. Správne sa zdôrazňuje, že je potrebné integrovať kultúrne subjekty a EHSV by rád podčiarkol význam tohto úsilia nielen pre dialóg medzi kultúrami, ale aj pre kultúrnu rozmanitosť a kultúrne práva.

5.3.

EHSV by chcel zdôrazniť, že je potrebné zapojiť mimovládne organizácie a nadácie v Európe a partnerských krajinách ako významné subjekty a zdroje pre úspešnú výmenu a dialóg. Je potrebné využívať národné programy pre subjekty v odvetví, spojiť svoje sily a brať si z ponaučenie, napríklad z činnosti Nadácie Roberta Boscha v medzinárodných vzťahoch a projektov Interarts, napríklad projektu Communities of practice for the public value of culture in the Southern Mediterranean – SouthMed CV (financovaného z programu EUROMED GR NEAR), ktorého cieľom je posunúť kultúru z okraja do centra verejnej sféry a skúmať prepojenia kultúry s hospodárskymi, sociálnymi a politickými stratégiami rozvoja.

5.4.

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že (medzi)kultúrne výmeny sa nesmú obmedzovať iba na umelcov a kultúrne subjekty, ale mali by zahŕňať aj silný rozmer osvety a zapájania všetkých občanov. Napriek všetkým snahám o nápravu majú kultúrne a umelecké výmeny tendenciu osloviť iba obmedzený počet ľudí, často s podobným sociálnym, kultúrnym a vzdelanostným zázemím. Z tohto dôvodu by sa súčasťou kultúrnych programov mala jednoznačne stať výmena v oblasti participatívnych kultúrnych iniciatív a rozvoj umeleckého vzdelávania. Len v takom prípade sa môže využiť potenciál umenia a kultúry podporovať stabilitu, mier a udržateľný rozvoj.

5.5.

EHSV si veľmi váži program Erasmus+ a jeho význam pre výmenu a vzájomné porozumenie a vzdelávanie. Na úrovni EÚ neexistujú podobné iniciatívy pre kultúrne subjekty a občanov pôsobiacich v kultúre a umení. Mohlo by sa zvážiť vytvorenie osobitného programu výmeny a mobility v umení a kultúre v širšom zmysle.

5.6.

Existujú mnohé výmenné a študijné programy pre umelcov a kultúrne subjekty, ktoré sa financujú na bilaterálnom základe prostredníctvom štátnych kultúrnych ustanovizní. Je potrebné preskúmať možnosť väčšej súčinnosti týchto programov, a to aj v súvislosti s mimovládnymi iniciatívami, akou je napríklad Fond Roberta Cimettu.

5.7.

Medzinárodná spolupráca a mobilita by sa mali uznať za prínos k rozvoju kultúrnej identity v čase, keď aj demografické, sociálne a hospodárske zmeny svedčia o skracovaní vzdialeností medzi krajinami aj v rámci nich. Tieto posuny majú vplyv na kultúrne procesy a vytváranie väčšieho potenciálu na budovanie cezhraničných kultúrnych sietí. Ak sa táto mobilita bude náležite podporovať, môže okrem pozitívneho vplyvu na hospodársku výmenu prispieť aj k rozvoju kultúrnej identity, a tak podporiť budovanie mieru a sociálnej súdržnosti. Táto mobilita musí byť starostlivo vyvážená podporou zabezpečujúcou rozvoj solídnych štruktúr, ktoré zaručia budúcnosť kultúrnych a tvorivých iniciatív.

5.8.

EHSV zdôrazňuje schopnosť kultúrnych sietí podporovať výmenu medzi odborníkmi v oblasti kultúry, vytvárať kultúrnu krajinu a budovať aktívnu kultúrnu občiansku spoločnosť. Navrhuje preto, aby sa podporovala výmena s európskymi kultúrnymi sieťami s pomocou finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci programu Kreatívna Európa. Mali by sa podporovať prepojenia s existujúcimi sieťami na medzinárodnej úrovni a rozvoj sietí v rôznych regiónoch.

5.9.

EHSV takisto zdôrazňuje prínos iných oblastí súčasného programu Kreatívna Európa a vyzýva, aby sa všetky možnosti financovania preskúmali z hľadiska ich potenciálu pre kultúrnu výmenu na medzinárodnej úrovni.

5.10.

EHSV víta výzvu vytvoriť fórum občianskej spoločnosti, ktoré by združovalo všetky zainteresované strany a zohrávalo kľúčovú úlohu pri vytváraní spomínaného akčného plánu pre medzinárodné kultúrne vzťahy. Mohlo by mať podobu každoročného fóra založeného na horizontálnych výmenách a diskusiách s ďalšími stretnutiami v rôznych zemepisných oblastiach v EÚ aj mimo nej.

5.11.

EHSV sa zaviaže podporovať v nasledujúcich rokoch takéto štruktúrované konzultácie a dialóg so subjektmi zainteresovanými do vonkajších vzťahov. Bude ďalej uvažovať o tom, ako môže svojou úlohou a pracovnými postupmi konkrétne a štruktúrovane prispieť k zlepšeniu prípravy uvedeného akčného plánu.

6.1.

Kultúra by sa mala v plnom rozsahu uznať ako štvrtý pilier udržateľného rozvoja. Umožnilo by to zosúladiť predstavy o kultúre, ktorá sa chápe buď ako nástroj na podporu hospodárskeho rastu, alebo ako niečo, čo má vlastnú hodnotu a nemalo by byť podriadené hospodárskym prioritám.

6.2.

EHSV zdôrazňuje význam udržateľnosti a alternatívnych opatrení rastu, ako napríklad väčší blahobyt spoločností.

6.3.

V oznámení sa zdôrazňuje mnoho dôležitých aspektov týkajúcich sa príspevku kultúry a tvorivých odvetví, ktoré tvoria hlavne malé a stredné podniky (9), k udržateľnému rozvoju, hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest, ktoré EHSV jednoznačne podporuje. Ako sa v oznámení zdôrazňuje, svetový obchod s produktmi tvorivých odvetví sa v rokoch 2004 až 2013 viac než zdvojnásobil (10), pričom kultúrne a tvorivé odvetvia predstavujú okolo 3 % svetového HDP a viac ako 30 miliónov pracovných miest (11).

6.4.

Treba zdôrazniť, že je potrebné investovať do rozvoja príslušných zručností, ktoré umožnia využiť potenciál rastu v kreatívnom odvetví. Je potrebné podporovať miestne trhy. Systémy mobility prispievajúce k rozvoju zručností by nemali zosilňovať účinok úniku mozgov, ktorý poškodzuje partnerské krajiny.

6.5.

Skúsenosti s iniciatívou Európske hlavné mestá kultúry preukázali vplyv kultúrneho rozvoja na hospodársky a sociálny rozvoj v mestských oblastiach. Mali by sa rozvíjať činnosti zamerané na výmenu a budovanie kapacít s ďalšími krajinami v súvislosti s výzvami a stratégiami, ktoré viedli k tomuto rastu.

6.6.

Aj iné nadnárodné organizácie a regióny prevzali koncepciu hlavných miest kultúry ako vzorový osvedčený postup (napr. nominácia islamského hlavného mesta Islamskou organizáciou vzdelávania, vedy a kultúry ISESCO). S cieľom maximalizovať vzájomný prospech a vzdelávanie by sa mala preskúmať možná spolupráca a súčinnosť. V rámci tohto programu by sa mohlo uvažovať o koncepcii medzinárodných hlavných miest kultúry alebo partnerstva miest.

6.7.

Ďalším príkladom väzieb medzi miestami a mestami je iniciatíva Kultúrne trasy Rady Európy. Tento program by sa mohol preskúmať a rozvíjať na medzinárodnej úrovni, aby sa posilnil jeho potenciál zvýšiť kultúrny cestovný ruch a pochopenie spoločných medzinárodných kultúrnych koreňov.

6.8.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a uľahčovať spoluprácu a rozvoj kontaktov medzi mestami v Európe i mimo nej. Mnoho európskych miest má skúsenosti s tvorbou politiky v oblasti kultúry a dobre pozná jej spojitosť s inými oblasťami udržateľného rozvoja (napríklad hospodársky rast, tvorba pracovných miest, sociálne začlenenie, tvorivé vzdelávanie, kultúrny cestovný ruch atď.). Predstavuje to prínos pre dlhodobú spoluprácu medzi Európou a krajinami na južnej pologuli a EÚ by takisto mohla pomôcť uľahčiť spoluprácu a rozvoj kontaktov medzi mestami v Európe i mimo nej. Príslušné iniciatívy zamerané na tento účel už existujú a môžu poskytovať vhodné vstupy pre dlhodobú spoluprácu. Spomedzi nich možno uviesť programy Pilot Cities (Pilotné mestá) a Leading Cities (Vedúce mestá).

6.9.

Za hodnotný prínos v tejto súvislosti možno takisto považovať existenciu sietí miest, ktoré uplatňujú opatrenia súvisiace s kultúrou, ako sú siete Eurocities, Mercociudades, Africities, sieť tvorivých miest UNESCO, Les Arts et la Ville, sieť kultúrneho rozvoja Austrálie alebo sieť tvorivých miest Kanady.

6.10.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v navrhovaných opatreniach na vytvorenie spoločnej stratégie sa nevenuje pozornosť otázke rovnosti pohlaví. Hoci rovnosť medzi ženami a mužmi predstavuje fundament našich európskych hodnôt, štúdie ukazujú, že medzi umelcami, ktorým sa venuje pozornosť a dávajú kľúčové pozície, táto rovnosť neplatí. Podľa organizácie UNESCO existujú podobné rozdiely aj v súvislosti s prínosmi vyplývajúcimi z kultúrneho cestovného ruchu a opatrení na rozvoj kultúry. EHSV preto trvá na zohľadnení tohto rozmeru.