27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/117

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej preambulu a články 3 a 6,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 6, 9, 20, 151, 152, 153, 154, 156, 159 a 168,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32 a 33,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, a najmä na jej I. časť a článok 3 jej II. časti,

—

so zreteľom na Philadelphskú deklaráciu z 10. mája 1944 týkajúcu sa cieľov a zámerov Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

—

so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

—

so zreteľom na závery Rady z 27. februára 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (6535/15) a na závery Rady z 5. októbra 2015 o novom programe v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zameranom na podporu lepších pracovných podmienok,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (2) (rámcová smernica) a na jej samostatné smernice,

—

so zreteľom na smernicu 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2014)0332),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (COM(2007)0062),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (COM(2008)0412),

—

so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní rámcovej dohody európskych sociálnych partnerov o pracovnom strese.(SEC(2011)0241),

—

so zreteľom na oznámenie Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), a na jeho hlavný cieľ, ktorým je zvýšiť úroveň zamestnanosti v Európskej únii na 75 % do konca desaťročia vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácie migrantov medzi pracujúcich,

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

—

so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902) a spoločnú správu o zamestnanosti (COM(2014)0906),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskej rámcovej dohode o obťažovaní a násilí na pracovisku (COM(2007)0686),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore zdravia a bezpečnosti na pracovisku (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012 (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ohrození zdravia pri práci s azbestom a vyhliadkach na úplné odstránenie existujúceho azbestu (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe (14),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2014 a na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

—

so zreteľom na spoločnú akciu za duševné zdravie a pohodu, ktorá sa začala v roku 2013,

—

so zreteľom na zásadu „najskôr myslieť na malých“ a iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu,

—

so zreteľom na súčasnú kampaň Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s názvom „Zdravé pracoviská bez stresu“,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0312/2015),

A.

keďže dobré pracovné podmienky sú základným (15) právom pracujúcich, ktoré má samo o sebe pozitívnu hodnotu;

B.

keďže hospodárska kríza viedla k zvýšeniu neistoty zamestnania a netypickým formám zamestnania, ako aj k zníženiu zisku spoločností, najmä MSP; keďže by to nemalo znamenať zníženie pozornosti venovanej významu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj vysokým sociálnym a individuálnym nákladom na pracovné úrazy, ktoré vzniknú v dôsledku neplnenia povinností;

C.

keďže bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je základným záujmom spoločnosti, ako aj investíciou, ktorá má pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť podnikov a zároveň zlepšuje udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a umožňuje ľuďom pracovať v dobrom zdraví do zákonného veku odchodu do dôchodku; keďže pracovné úrazy a choroby z povolania sú významnou záťažou pre spoločnosť a zlepšenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Európe môže prispieť k oživeniu hospodárstva a k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, v ktorých sa doteraz dosiahol iba malý pokrok pri dosahovaní cieľa 75 % zamestnanosti ľudí vo veku od 20 do 64 rokov;

D.

keďže predchádzanie pracovným rizikám, podpora zdravia a bezpečnosti pracovníkov a ochrana pracovníkov na pracovisku sú kľúčom k zlepšeniu pracovných podmienok, čím tiež chránia zdravie pracovníkov, čo zase prináša významné sociálne a ekonomické výhody pre dotknutého pracovníka a spoločnosť ako celok; keďže 9 z 10 podnikov v členských štátoch EÚ-28, ktoré vykonávajú pravidelné hodnotenia rizík, ich považujú za užitočný spôsob riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia (16);

E.

keďže v článku 153 ZFEÚ sa uvádza, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti zlepšovania pracovného prostredia, najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

F.

keďže starnutie obyvateľstva EÚ je jednou z hlavných výziev sociálnej politiky členských štátov; keďže existujú nerovnosti v strednej dĺžke života medzi rôznymi socio-profesijnými a kategóriami a v záťaži pri práci; keďže okrem ochorení pohybového ústrojenstva sú pracovníci nad 55 rokov zvlášť náchylní na rakovinu, ochorenia srdca, dýchacie problémy a poruchy spánku (17); keďže ukazovateľ počtu rokov života prežitých v zdraví sa od roku 2010 do roku 2013 zhoršil o 1,1 roka u žien a 0,4 roka u mužov, čo podčiarkuje potrebu zabezpečiť stúpajúcu strednú dĺžku života v dobrom zdraví, ktorá by zároveň umožnila viacerým ľuďom zostať na trhu práce až do samotného dovŕšenia zákonného dôchodkového veku;

G.

keďže rakovina je hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s výkonom povolania (18), po ktorej nasledujú kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, zatiaľ čo úrazy pri výkone povolania tvoria len veľmi malú menšinu úmrtí; keďže chronické zdravotné ťažkosti ako poruchy podporno-pohybovej sústavy (MSD), sú v EÚ rozšírené a môžu obmedziť schopnosť ľudí zapojiť sa alebo zostať v platenom zamestnaní (19), a keďže je nevyhnutná včasná identifikácia ohrozených pracovníkov;

H.

keďže administratívne prekážky a priame náklady pre spoločnosti v dôsledku politík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ktoré podporujú dobré podmienky, kvalitné pracovné prostredie a produktivitu, sú výrazne nižšie ako prekážky a náklady súvisiace s chorobami z povolania a úrazmi pri výkone povolania, na ktorých predchádzanie je zameraný regulačný rámec EÚ (20); keďže z niektorých štúdií vyplýva, že pre spoločnosti môže „návratnosť prevencie“ byť značná (21);

I.

keďže miera smrteľných pracovných úrazov a podiel pracovníkov, ktorí udávajú, že ich zdravie a bezpečnosť sú ohrozené z dôvodu zamestnania, sa v rôznych členských štátoch (22) a v rôznych sektoroch hospodárskej činnosti výrazne líši, čo zdôrazňuje potrebu, aby sa Európa oveľa viac zamerala na vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti BOZP ako dôležitého prvku ochrany zdravia a produktivity pracovníkov;

J.

keďže konkrétne pracovný stres a vo všeobecnosti psychosociálne riziká sú rastúcim problémom zamestnancov a zamestnávateľov v celej EÚ a takmer polovica všetkých pracovníkov sa domnieva, že tento problém je prítomný aj na ich pracovisku; keďže pracovný stres prispieva k absentérstvu, negatívne vplýva na produktivitu vyplýva z neho takmer polovica stratených pracovných dní ročne; keďže opatrenia prijaté na riadenie psychosociálnych rizík v jednotlivých členských štátoch sa navzájom líšia (23);

K.

keďže silné, dobre vykonávané a presadzované právne predpisy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci sú dôležitým predpokladom pre dodržiavanie požiadaviek v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorá chráni zdravie pracovníkov a produktivitu počas celého pracovného života; keďže inšpekcie práce zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní politík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na regionálnej a miestnej úrovni a keďže plnenie právnych záväzkov je pre mnohé spoločnosti hlavným dôvodom na riadenie BOZP a zavedenie preventívnych opatrení (24);

L.

keďže rozsiahle zapojenie pracovníkov, ich účasť a zastúpenie na úrovni spoločnosti a angažovanosť zo strany vedenia sú veľmi dôležité pre úspešné predchádzanie rizikám na pracovisku (25) a keďže pracoviská organizované v odborových organizáciách majú nižšiu mieru úrazov a chorôb z povolania;

M.

keďže boj proti pracovným úrazom môže byť ako celok úspešný len vtedy, ak sa bude v procese výroby v každom smere presadzovať prístup zameraný na ľudí;

N.

keďže sú potrebné dostatočné zdroje na primerané riešenie nových a vznikajúcich rizík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj tradičných rizík vrátane azbestu, nanomateriálov a psychosociálnych rizík; keďže mnohí pracovníci vrátane pracovníkov v stavebníctve sú potenciálne vystavení azbestu;

O.

keďže neistota zamestnania má nepriaznivé účinky na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a oslabuje existujúce štruktúry ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; keďže neisté zamestnanie môže vylúčiť pracovníkov z odbornej prípravy a prístupu k službám BOZP a súvisí s psychickým stresom, ktorý spôsobuje (26); keďže v rámcovej smernici 89/391/EHS sa pre zamestnávateľov stanovuje zodpovednosť za zavádzanie politiky systematickej prevencie pokrývajúcej všetky riziká; keďže využívanie externých zdrojov práce prostredníctvom subdodávok a dočasnej agentúrnej práce môžu sťažiť určenie toho, kto je zodpovedný za ustanovenia BOZP; keďže neprihlásená práca a nepravá samostatná zárobková činnosť predstavujú vážny problém pre vykonávanie opatrení v oblasti BOZP, ako aj pre zdravie a bezpečnosti pracovníkov;

P.

keďže sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu v procese navrhovania a vykonávania politík v oblasti BOZP na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni; keďže v článkoch 153 až 155 ZFEÚ sa stanovuje rozsah dohôd a právomoc sociálnych partnerov rokovať o dohodách týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a presadzovať ich;

Q.

keďže cieľom regulačného rámca EÚ je prevencia pracovných úrazov a zlého zdravotného stavu pracovníkov; keďže čím menšia je spoločnosť, tým horšie môžu byť zamestnanci informovaní o zdravotných a bezpečnostných rizikách na pracovisku; keďže sa preukázalo, že neexistuje žiadna súvislosť medzi počtom úrazov a veľkosťou podniku; keďže miery nehodovosti závisia od druhu výroby a oblasti činnosti (27);

R.

keďže chýba dostupnosť a porovnateľnosť údajov o chorobách z povolania na úrovni EÚ (28);

S.

keďže by sa malo bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu v práci a proti pocitu neistoty, ktoré vyvoláva;

T.

keďže segregácia trhu práce, rozdiely v odmeňovaní, pracovný čas, pracoviská, neisté pracovné podmienky, sexizmus a diskriminácia na základe pohlavia, ako aj rozdiely súvisiace so špecifickými fyzickými aspektmi materstva, sú faktory, ktoré pravdepodobne ovplyvňujú pracovné podmienky žien;

U.

keďže existuje zjednodušená predstava o tom, že ženy pracujú na miestach s nižším rizikom, keďže v Európe prevláda názor, že deľba práce nie je nikdy rodovo neutrálna, a keďže vo všeobecnosti práve z dôvodu tejto deľby práce zdravotné problémy žien nie je vidieť, v dôsledku čoho sa v súvislosti so zamestnaniami žien prijíma menej preventívnych opatrení;

V.

keďže ženy sú v EÚ omnoho častejšie zamestnané v sektore služieb než v priemysle, pričom sú väčšinou zamestnané v zdravotníckom a sociálnom sektore, maloobchodnom predaji, výrobe, školstve, v podnikateľskej sfére a čoraz častejšie pracujú na čiastočný úväzok a vykonávajú príležitostné práce, čo má výrazné dôsledky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP);

W.

keďže ženy môžu byť v dôsledku charakteru niektorých druhov zamestnaní, v ktorých sú nadmerne zastúpené, vystavené osobitným rizikám vrátane muskuloskeletálnych porúch alebo určitých typov rakoviny, napríklad rakoviny prsníka a rakoviny sliznice maternice (29);

X.

keďže ženy uvádzajú vyššiu úroveň zdravotných problémov súvisiacich s výkonom povolania ako muži, a to bez ohľadu na druh práce (30), a sú zvlášť náchylné na ochorenia súvisiace s vekom; keďže opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci si vyžadujú prístup na základe pohlavia a životného cyklu;

Y.

keďže reprodukčnú schopnosť môžu ohroziť zdravotné problémy, ktoré môžu nastať, keď sú nastávajúci rodičia alebo ich nenarodené deti vystavení účinkom znečistenia životného prostredia a rizikovým faktorom prítomným v pracovnom prostredí;

Z.

keďže z empirického výskumu vyplýva, že ženy sú nedostatočne zastúpené v procesoch rozhodovania o ochrane zdravia a bezpečnosti;

AA.

keďže ženy vo vidieckych oblastiach majú viac ťažkostí pri uplatňovaní svojich pracovných a zdravotných práv a majú ťažší prístup k základným službám verejného zdravotníctva, špeciálnym typom liečby a vyšetreniam s cieľom včasného odhalenia rakoviny;

1.

zdôrazňuje, že všetci zamestnanci vrátane zamestnancov z verejného sektora majú právo na najvyššiu úroveň ochrany, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá musí byť zabezpečená, a to bez ohľadu na veľkosť zamestnávateľa, druh zamestnania, príslušnú zmluvu alebo členský štát zamestnania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu stratégiu týkajúcu sa spôsobu pokrytia všetkých foriem zamestnania v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti BOZP; zdôrazňuje potrebu jasných a účinných pravidiel v oblasti BOZP;

2.

víta skutočnosť, že v strategickom rámci EÚ v oblasti BOZP sú identifikované mnohé dôležité oblasti činnosti; s poľutovaním konštatuje, že Komisia v tomto rámci nestanovila konkrétne ciele; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak budú podporené vedeckými dôkazmi a výsledkami hodnotenia ex post, mali by sa právne predpisy EÚ v oblasti BOZP, konkrétne legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, ako aj vykonávanie a presadzovanie nástrojov, po preskúmaní v roku 2016 začleniť do rámca;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli približné ciele znižovania pre pracovné úrazy a choroby z povolania po preskúmaní strategického rámca EÚ v oblasti BOZP v roku 2016 a aby sa pri revízii rámca spoliehala na najnovšie zistenia výskumu v rámci partnerského preskúmania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla osobitný dôraz na tie odvetvia, v ktorých sú pracovníci vystavení najväčším rizikám a vypracovala usmernenia a podporovala výmenu osvedčených postupov na vykonávanie politík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

4.

za poľutovaniahodné považuje oneskorenie prípravy súčasného strategického rámca EÚ v oblasti BOZP; je presvedčený, že mnohé problémy, ktorým čelia európski pracovníci, podniky a pracovné trhy vrátane tých, ktoré identifikovala Komisia, si vyžadujú, aby sa tieto opatrenia uplatňovali včas a účinne;

5.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie z fyzického a duševného hľadiska počas celého pracovného života s cieľom dosiahnuť aktívne a zdravé starnutie pre všetkých pracovníkov; domnieva sa, že zabraňovanie chorobám z povolania a úrazom a venovanie zvýšenej pozornosti kumulatívnym účinkom pracovných rizík vytvára pridanú hodnotu pre pracovníkov aj pre spoločnosť ako celok;

6.

zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení zameraných na boj s vplyvmi krízy prostredníctvom pomoci spoločnostiam, ktoré sa snažia zlepšiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci;

7.

zdôrazňuje, že vnútroštátne stratégie BOZP sú nevyhnutné a prispievajú k zlepšeniu situácie v oblasti BOZP v členských štátoch; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať pravidelné správy o dosiahnutom pokroku; domnieva sa, že je nevyhnutné pokračovať v iniciovaní a koordinovaní politík na úrovni EÚ a súčasne sa jasne zameriavať na vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti BOZP s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých pracovníkov; zastáva názor, že politiky v oblasti BOZP na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mali zosúladiť s ostatnými verejnými politikami a požiadavky na plnenie by mali byť jasné a zjednodušovať plnenie pre podniky a najmä pre MSP; domnieva sa, že v záujme lepšieho zohľadnenia špecifických rizík, ktorým čelia pracujúce ženy by sa malo uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti;

8.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby vnútroštátne stratégie BOZP odrážali stratégiu EÚ v oblasti BOZP a boli plne transparentné a podľa zvyklostí a praxe každého členského štátu otvorené pre vstup sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, vrátane zainteresovaných strán v oblasti zdravotníctva; domnieva sa, že výmena najlepších postupov ako aj sociálny dialóg predstavujú dôležitý prostriedok zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

9.

vyzýva členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych stratégií zahrnuli pre danú situáciu vhodné merateľné a porovnateľné ciele; domnieva sa, že by sa mali podporovať mechanizmy pravidelného a transparentného podávania správ o dosiahnutom pokroku; zdôrazňuje význam dôveryhodných údajov;

10.

uznáva, že v súvislosti s vykonávaním opatrení BOZP na úrovni podniku je dôležité zohľadniť situáciu, osobitné potreby a zložitosť dosiahnutia súladu mikropodnikov a malých podnikov, ako aj niektorých odvetví služieb vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti, výmena osvedčených postupov, konzultácií, príručky prispôsobené používateľom a online platformy majú mimoriadny význam pri pomoci mikropodnikom, malým a stredným podnikom lepšie dodržiavať regulačný rámec v oblasti BOZP; vyzýva Komisiu, EU-OSHA a členské štáty, aby naďalej rozvíjali praktické nástroje a usmernenia, ktoré podporujú, zjednodušujú a zlepšujú súlad MSP a mikropodnikov s požiadavkami BOZP;

11.

vyzýva Komisiu, aby pri revízii strategického rámca zohľadňovala osobitnú situáciu mikropodnikov a malých a stredných podnikov s cieľom pomôcť týmto podnikom splniť ciele stanovené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku; zdôrazňuje, že pojem MSP v jeho súčasnej podobe zahŕňa približne 99 % všetkých podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zhromažďovanie spoľahlivých údajov o samotnom uplatňovaní BOZP v mikropodnikoch a malých podnikoch;

12.

víta zavedenie online interaktívneho nástroja EU-OSHA na posúdenie rizika, ako aj iných elektronických nástrojov v členských štátoch, ktoré uľahčujú posúdenie rizika a ktorých cieľom je podpora dodržiavania predpisov a kultúry prevencie, najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali európske finančné prostriedky na opatrenia v oblasti BOZP všeobecne a na rozvoj elektronických nástrojov, najmä s cieľom podporiť malé a stredné podniky; zdôrazňuje význam kampaní v oblasti BOZP na zvyšovanie informovanosti, ako sú napríklad kampane Zdravé pracoviská, a zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov o základných právach a povinnostiach v oblasti BOZP;

13.

vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnou praxou prijali iniciatívy na rozvíjanie zručností zástupcov a manažérov BOZP; vyzýva členské štáty, aby podporovali aktívnu účasť zamestnancov na vykonávaní preventívnych opatrení v oblasti BOZP a zabezpečila, aby zástupcovia v oblasti zdravia a bezpečnosti mohli absolvovať odbornú prípravu nad rámec základných modulov;

14.

zdôrazňuje dôležitosť podpory pre kultúru vzájomnej dôvery, spoľahnutie sa a učenie sa, kde sa zamestnanci vyzývajú, aby prispeli k vývoju zdravého a bezpečného pracovného prostredia, ktoré podporuje aj sociálne začlenenie pracovníkov a konkurencieschopnosť spoločností; zdôrazňuje, že žiadny pracovník nesmie utrpieť žiadnu ujmu z dôvodu upozornenia na obavy týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti;

15.

zdôrazňuje, že medzi kľúčové prvky dobrého riadenia BOZP a jeho fungovania patria dobre zavedené a presaditeľné právne predpisy, ako aj plne zdokumentované posudzovanie rizika za účasti pracovníkov a ich zástupcov, ktoré umožňuje zavádzanie vhodných preventívnych opatrení na pracovisku;

16.

vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na monitorovanie vykonávania a presadzovania právnych predpisov v oblasti BOZP v členských štátoch; domnieva sa, že hodnotenie ex post praktického uplatňovania smerníc EÚ o BOZP v členských štátoch poskytuje dobrú príležitosť na tento úkon a očakáva, že závery týkajúce sa vykonávania existujúcich právnych predpisov budú zohľadnené ako súčasť preskúmania strategického rámca;

17.

domnieva sa, že je nevyhnutne dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky v celej EÚ a odstrániť nekalú hospodársku súťaž a sociálny dumping; poukazuje na to, že pracovné inšpektoráty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv pracovníkov na bezpečné a zdravé pracovné prostredie z psychického a fyzického hľadiska a pri poskytovaní poradenstva zamestnávateľom, a to najmä mikropodnikom a malým a stredným podnikom; nabáda členské štáty, aby sa riadili normami a smernicami MOP týkajúcimi sa inšpekcie práce, aby sa zabezpečilo, že inšpektoráty práce budú mať k dispozícii primerané personálne zabezpečenie a zdroje a zlepšila sa odborná príprava pre inšpektorov práce podľa odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (31); víta spolupráca medzi inšpektorátmi práce vo Výbore vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC);

18.

poukazuje na problém vykonávania ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci so zreteľom na pracovníkov, ktorí sú zapojení do nelegálnej pracovnej činnosti; pripomína, že pracovné inšpektoráty zohrávajú dôležitú úlohu pri odrádzaní od nelegálnej práce; vyzýva členské štáty, aby vykonávali prísne kontroly a stanovili primerané sankcie proti zamestnávateľom, ktorí využívajú nelegálnych zamestnancov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti nelegálnej práci; zdôrazňuje, že k väčšine smrteľných úrazov v práci dochádza v sektoroch s vysokým podielom manuálnej práce, v ktorých je nelegálna práca rozšírenejšia než v iných sektoroch;

19.

domnieva sa, že účinné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci závisí vo veľkej miere od inšpekcií práce; je presvedčený, že prostriedky by sa mali prideľovať tým odvetviam, u ktorých sa zistilo, že predstavujú najväčšie riziko pre pracovníkov; nalieha na príslušné orgány, aby aj keď stále vykonávajú náhodné kontroly, využívali rizikovo orientovaný dohľad a zameriavali sa na recidivistov, aby sa brali na zodpovednosť zamestnávatelia, ktorí nedodržiavajú požiadavky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili výmenu informácií a zlepšili spoluprácu medzi inšpektorátmi práce s cieľom zlepšiť cezhraničnú spoluprácu;

20.

víta úsilie o zlepšenie kvality regulačného rámca a očakáva ďalší posun v tejto oblasti; pripomína však Komisii, že predkladanie smerníc v oblasti BOZP k programu REFIT a zmeny právnych predpisov by mali byť demokratické a transparentné, zapájať sociálnych partnerov a nemali by mať za žiadnych okolností za následok zníženie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali zohľadňovať zmeny na pracovisku v dôsledku technologického rozvoja; poukazuje na to, že členské štáty môžu prijať prísnejšie normy, ako sú minimálne požiadavky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; domnieva sa však, že by sa mali zlepšiť existujúce pravidlá, okrem iného tým, že sa zabráni ich prekrývaniu a podporí sa lepší súlad BOZP s ďalšími oblasťami politiky, pričom sa zachová a úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov so zámerom jej ďalšieho zvyšovania;

21.

zdôrazňuje, že účasť pracovníkov a sociálnych partnerov na všetkých úrovniach v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi je nevyhnutným predpokladom pre účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti BOZP a že zapojenie sociálnych partnerov na úrovni EÚ môže zabezpečiť, aby strategický rámec v oblasti BOZP mal zmysel z pohľadu európskych zamestnávateľov aj zamestnancov; vyzýva sociálnych partnerov a Komisiu, aby začali konštruktívny dialóg o tom, ako zlepšiť existujúci regulačný rámec, a domnieva sa, že je potrebné posilniť úlohu sociálnych partnerov;

22.

zdôrazňuje dôležitosť ochrany pracovníkov pred vystavením účinkom karcinogénov, mutagénov a látok, ktoré sú toxické pre reprodukciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ženy sú často vystavené zmesi látok, ktoré môžu zvýšiť zdravotné riziká vrátane životaschopnosti ich potomstva; opakovane dôrazne vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých dôkazov predložila návrh revízie smernice 2004/37/ES, ktorým sa tam, kde to je potrebné, pridajú záväznejšie limitné hodnoty ohrozenia pri práci, a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vypracovala systém hodnotenia založený na jasných a explicitných kritériách; domnieva sa, že v tomto kontexte by sa malo riešiť možné prekrývanie právnych predpisov vedúce k nezamýšľanému nesúladu;

23.

zdôrazňuje potrebu zaviesť prísnejšiu ochranu pracovníkov pri zohľadnení nielen období expozície, ale aj kombinácie chemických a/alebo toxických látok, ktorým sú vystavení; poukazuje na skutočnosť, že mnohí pracovníci v zdravotníctve sú na pracovisku stále vystavení nebezpečným chemickým látkam; Vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia o chemických rizikových faktoroch v odvetví zdravotnej starostlivosti a do strategického rámca v oblasti BOZP zahrnula osobitné ustanovenia o vystavení zdravotníckych pracovníkov nebezpečným liekom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetci pracovníci, ktorí priamo alebo nepriamo používajú alebo odstraňujú ostré zdravotnícke predmety, boli primerane chránení; zdôrazňuje, že v prípade potreby by toto opatrenie mohlo zahŕňať revíziu smernice 2010/32/EÚ o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore;

24.

poukazuje na skutočnosť, že mnohí pracovníci sú na pracoviskách naďalej vystavení azbestu; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so sociálnymi partnermi a členskými štátmi a podporovala a koordinovala úsilie členských štátov vypracovať národné akčné plány, poskytla primerané financovanie a vykonala primerané opatrenia na riadenie a bezpečné odstránenie azbestu;

25.

opakovane zdôrazňuje svoju výzvu (32), aby Komisia navrhla a uplatnila model na kontrolu a registráciu azbestu v súlade s článkom 11 smernice 2009/148/ES; vyzýva na európsku kampaň proti azbestu naliehavo vyzýva členské štáty, aby odškodnili pracovníkov vystavených azbestu;

26.

vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky v súvislosti s jedným z najrozšírenejších zdravotných problémov súvisiacich s prácou v Európe a bezodkladne predložila návrh komplexného právneho nástroje o ochoreniach pohybového ústrojenstva s cieľom zlepšiť ich účinné predchádzanie a riešiť ich príčiny, zohľadňujúc problém multikauzality a osobitné riziká, ktoré hrozia ženám; zdôrazňuje, že konsolidácia právnych predpisov EÚ, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov pred vystavením ergonomickým rizikovým faktorom, môže byť prínosom pre pracovníkov i zamestnávateľov zjednodušením vykonávania regulačného rámca a súladu s ním; zdôrazňuje tiež dôležitosť výmeny osvedčených postupov a potrebu zabezpečiť, aby si zamestnanci viac uvedomovali ergonomické rizikové faktory a boli o nich lepšie informovaní;

27.

vyzýva členské štáty, aby čo najskôr vykonávali smernicu 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov;

28.

upozorňuje Komisiu na význam zlepšenia prevencie ohrozenia endokrinnými disruptormi na pri práci, ktoré majú viacero škodlivých účinkov na zdravie pracovníkov, pracovníčok a ich potomkov (33); vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú stratégiu zameranú na endokrinné disruptory, ktorá by v prípade potreby mohlo zahŕňať vykonávanie právnych predpisov EÚ o uvádzaní pesticídov a biocídov na trh a sprísniť pravidlá predchádzania rizikám pri práci; zdôrazňuje, že podpora EÚ pre výskum bezpečnejších alternatív je dôležitá v súvislosti s uplatňovaním zásady prevencie a nahrádzania;

29.

víta zapojenie Komisie do strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 s cieľom zlepšiť prevenciu chorôb z povolania, najmä v oblasti nanotechnológie a biotechnológie; zdôrazňuje neistotu, pokiaľ ide o distribúciu a používanie nanotechnológií, a domnieva sa, že je potrebný ďalší výskum v oblasti možných rizík BOZP spojených s novými nanotechnológiami; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti s cieľom znížiť potenciálne riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov pracujúcich s nanotechnológiami;

30.

upozorňuje Komisiu na zvýšenie počtu osôb postihnutých chronickými chorobami medzi pracujúcimi; domnieva sa, že osoby trpiace smrteľnými chorobami, chronickými a dlhodobými patologickými stavmi či zdravotnými postihnutiami by mali mať prístup k dostupným a bezpečným pracovným miestam; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na udržanie osôb postihnutých chronickými chorobami v pracovnom živote a na ich integráciu, ako aj na podporu primeraného prispôsobenia pracovísk, čo povedie k urýchlenému návratu do zamestnania; vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na rehabilitáciu a integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a úsilie členských štátov prostredníctvom zvyšovania informovanosti, ako aj identifikácie a výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa prispôsobení a úprav na pracovisku; naliehavo vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej skúmala a analyzovala pracovné príležitosti a mieru zamestnateľnosti ľudí s chronickým ochorením;

31.

poznamenáva, že technologické inovácie môžu byť prospešné pre spoločnosť ako celok; je však znepokojený novými rizikami, ktoré vyvolávajú tieto zmeny; v tejto súvislosti víta zámer Komisie vytvoriť sieť odborníkov a vedcov v oblasti BOZP s cieľom lepšie riešiť budúce problémy; zdôrazňuje čoraz väčšiu mieru využívania spolupracujúcich inteligentných robotov, napríklad v priemyselnej výrobe, nemocniciach a domovoch dôchodcov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili potenciálne riziká BOZP vyplývajúce z technologických inovácií a prijali vhodné opatrenia na predchádzanie týmto rizikám;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a vykonávali program na systematické monitorovanie, riadenie a podporu pracovníkov postihnutých psychosociálnymi rizikami vrátane stresu, depresie a stresu a syndrómu vyhorenia, s cieľom okrem iného vypracovať účinné odporúčania a usmernenia na boj proti týmto rizikám; zdôrazňuje, že stres pri práci sa považuje za hlavnú prekážku produktivity a kvality života; v tejto súvislosti pripomína, že duševné zdravie a psychosociálne riziká môžu byť ovplyvnené mnohými faktormi, z ktorých nie všetky súvisia s prácou; poukazuje na skutočnosť, že psychosociálne riziká a pracovný stres sú štrukturálny problém, ktorý súvisí s organizáciou práce a že prevencia a riadenie psychosociálnych rizík a pracovného stresu sú možné; zdôrazňuje potrebu pri revízii strategického rámca v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v roku 2016 vykonať štúdie, zlepšiť prevenciu a zvážiť nové opatrenia založené na výmene osvedčených postupov a nástrojov na opätovné začlenenie na trh práce;

33.

víta kampaň s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres; zdôrazňuje, so zreteľom na osobitné pracovné podmienky žien musia iniciatívy na riešenie pracovného stresu zahŕňať rodové hľadisko;

34.

upozorňuje na problém psychického nátlaku na pracovisku (mobbing) a na jeho možné dôsledky pre psychosociálne zdravie; poukazuje na význam boja proti obťažovaniu a násiliu na pracovisku, a preto vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zvážila predloženie návrhu právneho aktu na základe rámcovej dohody o obťažovaní a násilí na pracovisku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali účinné národné stratégie boja proti násiliu na pracovisku;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali cielený prístup, aby sa odstránila neistá práca a zohľadnili negatívne vplyvy neistej práce na oblasť zdravia a bezpečnosti pri práci; zdôrazňuje, že pracovníci s atypickými zmluvami môžu mať väčšie ťažkosti s prístupom k odbornej príprave a službám v oblasti BOZP; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť zdravie a bezpečnosť všetkých pracovníkov vo všetkých formách zamestnania vrátane tých, ktorí môžu byť zraniteľní, ako napríklad mladí ľudia a ľudia predtým postihnutí dlhodobou nezamestnanosťou; vyzýva členské štáty, aby v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 96/71/ES na boj proti sociálnemu dampingu a v tejto súvislosti prijala všetky potrebné opatrenia na podporu a ochranu práv vyslaných pracovníkov na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci;

36.

zdôrazňuje, že práca v domácnosti by sa mala zohľadniť pri zvažovaní spôsobov zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; naliehavo vyzýva zamestnávateľov a politických činiteľov, aby zabezpečili a uľahčili primerané zosúladenie pracovného a súkromného života s prihliadnutím na rastúci počet zamestnancov, ktorí potrebujú skĺbiť prácu a starostlivosť; zdôrazňuje dôležitosť riešenia nadmerného počtu pracovných hodín pre zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2003/88/ES a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam monitorovania dodržiavania ustanovení týkajúcich sa maximálneho počtu pracovných hodín;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli vhodné politiky na riešenie starnutia pracovnej sily; domnieva sa, že regulačný rámec v oblasti BOZP by mal podporovať udržateľný pracovný život a zdravé starnutie; vyzýva členské štáty, aby podporovali rehabilitačné a reintegračné opatrenia pre starších pracovníkov vykonávaním výsledkov projektu EU Pilot týkajúceho sa zdravia a bezpečnosti starších pracovníkov;

38.

zdôrazňuje význam toho, aby sa opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zameriavali na špecifické problémy a riziká žien na pracovisku vrátane sexuálneho obťažovania; vyzýva Komisiu a sociálnych partnerov, aby zabezpečili rovnomerné zastúpenie mužov a žien vo všetkých procesoch sociálneho dialógu; vyzýva Komisiu, aby počas preskúmania strategického rámca v oblasti BOZP v roku 2016 zohľadňovala rozmer rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku stratégiu na boj proti násiliu páchanému na ženách na pracovisku a ako súčasť tohto procesu, s cieľom vyhodnotiť, či by mala byť prepracovaná aj smernica 2006/54/ES, rozšírila rozsah pôsobnosti smernice na nové formy násilia a obťažovania; vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčanie Komisie 92/131/EHS s cieľom posilniť povedomie v otázke sexuálneho obťažovaniu alebo iných foriem nevhodného sexuálneho správania;

39.

upriamuje pozornosť Komisie na úlohu, ktorú môžu zohrávať sektorové výbory pre sociálny dialóg pri riešení špecifických rizík v oblasti BOZP a vytváraní prípadnej pridanej hodnoty prostredníctvom dohôd medzi sociálnymi partnermi prostredníctvom ich komplexných poznatkov o sektorovo špecifických situáciách;

40.

zdôrazňuje, že Komisia by mala zhromažďovať údaje, a vykonávať výskum a vývoj štatistických metód hodnotenia prevencie súvisiacich s pohlavím a vekom s cieľom zamerať sa na osobitné výzvy, ktorým na pracovisku čelia zraniteľné skupiny vrátane žien;

41.

zdôrazňuje, že je dôležité viac investovať do politík na predchádzanie rizikám, ako aj propagovať, rozvíjať a podporovať kultúry prevencie pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pri práci; vyzýva členské štáty, podporovali zvyšovanie informovanosti kládli väčší dôraz na prevenciu a ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci v školských osnovách na všetkých úrovniach, a to aj počas učňovského vzdelávania; domnieva sa, že je dôležité zamerať sa na prevenciu čo najskôr vo výrobnom procese a podporovať vykonávanie systematických preventívnych programov založených na posúdení rizika, ktoré povzbudia zamestnávateľov a zamestnancov, aby prispeli k vytváraniu bezpečného a zdravého pracovného prostredia; poukazuje na to, že v mnohých členských štátoch je kvalita preventívnych služieb kľúčom k podpore spoločností, najmä malých a stredných podnikov, aby hodnotili riziká a prijali vhodné preventívne opatrenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala úlohy a požiadavky na odbornú prípravu v oblasti preventívnych služieb stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov;

42.

zdôrazňuje, že ženy musia byť zahrnuté do rozhodovacích procesov v súvislosti s vývojom lepších zdravotných a bezpečnostných postupov v ich pracovnom prostredí;

43.

vyzýva Komisiu, aby neprehliadala otázku rakovinových ochorení súvisiacich so zamestnaním, napríklad nádorov nosovej dutiny, ktorých výskyt je vyšší v prípade, ak dýchacie sústavy pracovníkov nie sú primerane chránené proti relatívne bežným typom prachu, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva, kože, múky, textilu, niklu a ďalších materiálov;

44.

nabáda členské štáty, aby všetkým svojim občanom, a najmä ženám vo vidieckych oblastiach a ostatným zraniteľným skupinám občanov, zabezpečili rovnaké príležitosti pre výkon pracovných práv a rovnaký prístup k službám verejnej zdravotnej starostlivosti;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zber spoľahlivých a porovnateľných údajov o chorobách z povolania, pracovnom ožiarení a rizikách vo všetkých odvetviach vrátane verejného sektora s cieľom identifikovať najlepšie postupy, referenčne získavať poznatky a vytvoriť spoločnú databázu týkajúcu sa pracovného ožiarenia, bez toho aby vznikli neprimerané náklady; zdôrazňuje význam zapojenia národných expertov a zabezpečenia aktuálnosti databázy; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali viac údajov o rizikách spojených s digitalizáciou, bezpečnosťou cestnej premávky v súvislosti s výkonom práce a možných vplyvoch krízy na zdravie a bezpečnosť pri práci;

46.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali kvalitné štatistické údaje o chorobách z povolania z hľadiska pohlavia a veku s cieľom neustále zlepšovať a prispôsobovať v prípade potreby legislatívny rámec v súlade s novými a so vznikajúcimi rizikami;

47.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali štúdie výskytu ochorení pohybového ústrojenstva u pracujúceho obyvateľstva na celoštátnej úrovni, ktoré budú rozdelené do kategórií podľa rodu, veku a hospodárskej činnosti, a to v záujme prevencie a boja proti vzniku týchto ochorení;

48.

zdôrazňuje význam aktualizácie a poskytovania spoločných zdravotných ukazovateľov a definícií ochorení súvisiacich so zamestnaním vrátane pracovného stresu, a celoeurópskych štatistických údajov s cieľom stanoviť ciele na zníženie výskytu chorôb z povolania;

49.

poukazuje na problémy pri zbere údajov v mnohých členských štátoch; požaduje rozšírenie pracovných úloh Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound); naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia hlásili pracovné úrazy;

50.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečila, aby sa prostredníctvom všetkých obchodných dohôd s tretími krajinami zlepšilo pracovné prostredie s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov;

51.

zdôrazňuje, že EÚ má záujem a povinnosť zvýšiť pracovné normy vrátane úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na celosvetovej úrovni;

52.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci s medzinárodnými organizáciami vrátane MOP, OECD a WHO;

53.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky členské štáty ratifikovali Dohovor MOP č. 187 o podpornom rámci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva všetky členské štáty, aby dohovor ratifikovali;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.