27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/101

—

so zreteľom na články 2, 3, 5, 6, 7, 8, 10 a 21 Zmluvy o Európskej únii a články 4, 8, 10, 16, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na publikácie s názvom Prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie – Správa o kľúčových údajoch č. 2: Moslimovia a Prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva o skúsenostiach a vnímaní židovského národa, pokiaľ ide o trestné činy z nenávisti a diskrimináciu v členských štátoch Európskej únie, ktoré zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA),

—

so zreteľom na uznesenie Bezpečnostnej rady OSN prijaté 8. októbra 2004, o terorizmom spôsobených hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7 a 8, článok 10 ods. 1 a články 11, 12, 21, 48, 49, 50 a 52,

—

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2010 s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (COM(2010)0673) a na vytvorenie siete EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ (COM(2013)0941),

—

so zreteľom na revidovanú stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov, ktorú prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na svojej schôdzi 19. mája 2014 a schválila Rada na svojom zasadnutí z 5. a 6. júna 2014 (dok. 9956/14),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 s názvom Záverečná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),

—

so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu za rok 2014,

—

so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia č. 2178 (2014)),

—

so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (2),

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) z 9. októbra a 5. decembra 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie z neformálneho zasadnutia Rady SVV z 11. januára 2015,

—

so zreteľom na svoju plenárnu rozpravu z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach (3),

—

so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady SVV v Rige 29. a 30. januára 2015,

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 12. a 13. marca 2015,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

—

so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov,

—

so zreteľom na dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu a akčný plán Rady Európy o boji proti násilnému extrémizmu a radikalizácii vedúcej k terorizmu, ktoré boli prijaté 19. mája 2015,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Posilnenie vzájomnej dôvery v európskom justičnom priestore – zelená kniha o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia osobnej slobody (COM(2011)0327),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0316/2015),

A.

keďže viac ako 5 000 európskych občanov sa pripojilo k teroristickým organizáciám a iným vojenským formáciám, a to najmä k príslušníkom Islamského štátu v Iraku a Sýrii (Dá’iš), k organizácii Džabhat an-Nusra a k iným organizáciám za hranicami Európskej únie, najmä v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA); keďže tento jav sa neustále zrýchľuje a naberá značných rozmerov;

B.

keďže z „radikalizácie“ sa stal pojem opisujúci jav preberania netolerantných názorov, stanovísk a myšlienok, ktoré môžu viesť k násilnému extrémizmu;

C.

keďže nedávne teroristické útoky vo Francúzsku, v Belgicku, Tunisku a Kodani poukazujú na bezpečnostnú hrozbu, ktorá vyplýva z prítomnosti a pohybu týchto „zahraničných“ bojovníkov, ktorí sú v mnohých prípadoch občanmi EÚ, na území Európy a v jej susedstve; keďže EÚ tieto útoky ostro odsúdila a zaviazala sa bojovať proti terorizmu spolu s členskými štátmi, a to na území EÚ aj za jej hranicami;

D.

keďže hrozné teroristické útoky, pri ktorých boli 13. novembra 2015 v Paríži zabité a zranené stovky ľudí, opäť poukázali na naliehavú potrebu koordinovanej činnosti členských štátov a Európskej únie v záujme predchádzania radikalizácii a boja proti terorizmu;

E.

keďže teroristická hrozba v EÚ je značná, predovšetkým v tých členských štátoch, ktoré boli alebo stále sú vojensky angažované v zámorských operáciách na Blízkom východe a v Afrike;

F.

keďže radikalizácia týchto tzv. európskych bojovníkov je zložitý a dynamický jav, ktorý vychádza zo súboru globálnych, sociologických a politických faktorov; keďže nezodpovedá jednému jedinému profilu a týka sa mužov, žien a najmä mladých európskych občanov akéhokoľvek sociálneho pôvodu, pričom spoločným rysom je pocit rozporu so spoločnosťou; keďže príčiny radikalizácie môžu byť rovnako socioekonomické, ideologické, osobné alebo psychologické, a keďže preto je nutné ju chápať vo svetle životného príbehu každej príslušnej osoby;

G.

keďže terorizmus a radikalizácia vedú k veľkým zmätkom v oblasti náboženstiev a tie zase vedú k eskalácii trestných činov a nenávistných prejavov motivovaných rasizmom, xenofóbiou alebo netoleranciou voči názoru, viere či náboženstvu; keďže je zásadne dôležité pamätať na to, že jednou z príčin radikalizácie je opustenie správnej cesty daného náboženstva a nie toto náboženstvo ako také;

H.

keďže radikalizácia nemá byť spájaná s akoukoľvek jednou ideológiou či vierou, ale naopak sa môže objaviť v rámci ktorejkoľvek ideológie či viery;

I.

keďže jedným z argumentov, ktorý násilní extrémisti používajú pri verbovaní mladých ľudí je, že po rokoch vojny proti teroru narastá islamofóbia a že Európa už nie je miestom, kde by boli moslimovia vítaní alebo kde by mohli rovnoprávne žiť a praktizovať svoju vieru bez diskriminácie či stigmatizácie; keďže táto skutočnosť môže viesť k pocitu zraniteľnosti, agresívnemu hnevu, frustrácii, osamelosti a izolovanosti od spoločnosti;

J.

keďže boj proti radikalizácii nemožno obmedzovať na islamskú radikalizáciu; keďže náboženská radikalizácia a násilný extrémizmus sa týkajú aj celého afrického kontinentu; keďže politická radikalizácia v roku 2011 ovplyvnila aj Európu, a to útokmi, ktoré spáchal Anders Behring Breivik;

K.

keďže veľkú väčšinu teroristických útokov v krajinách EÚ už mnoho rokov páchajú separatistické organizácie;

L.

keďže podľa Europolu došlo v roku 2013 v EÚ ku 152 teroristickým útokom – z toho dva boli nábožensky motivované a 84 ich bolo motivovaných etnicko-nacionalisticky alebo separatisticky, pričom v roku 2012 bolo v EÚ spáchaných 219 teroristických útokov, z čoho 6 bolo nábožensky motivovaných;

M.

keďže boj proti terorizmu a predchádzanie radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami stále patrí predovšetkým do právomoci členských štátov, ale európska spolupráca je zásadne dôležitá pre účinnú a efektívnu výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva v záujme boja proti cezhraničným hrozbám, ktoré predstavuje terorizmus; keďže preto je potrebný jednotný európsky prístup, ktorý bude predstavovať pridanú hodnotu, pokiaľ ide o koordináciu alebo prípadnú harmonizáciu právnych predpisov uplatňovaných v priestore, v ktorých majú európski občania slobodu pohybu, a pokiaľ ide o zabezpečenie účinnosti prevencie a boja proti terorizmu; keďže boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti;

N.

keďže ľudské práva musia byť centrálnym prvkom politík Únie v oblasti boja proti terorizmu a predchádzania radikalizácii, pričom treba zároveň zabezpečiť dosiahnutie správnej rovnováhy medzi verejnou bezpečnosťou a dodržiavaním základných práv vrátane práva na bezpečnosť, súkromie a práva na slobodu prejavu, náboženského vyznania a združovania;

O.

keďže židovské komunity sú jedným z terčov týchto teroristických a antisemitských útokov, čo vedie k narastajúcemu vnímaniu neistoty a strachu v týchto komunitách v Európe;

P.

keďže vzostup terorizmu a počtu zahraničných bojovníkov zvýšil netoleranciu voči etnickým a náboženským komunitám v niekoľkých krajinách v Európe; keďže opatrenia založené na celostnom prístupe k boju proti diskriminácii všeobecne a islamofóbii a antisemitizmu konkrétne sa v rámci úsilia o špecifickú prevenciu teroristického extrémizmu vzájomne dopĺňajú;

Q.

keďže určité množstvo nástrojov na zvládnutie radikalizácie európskych občanov v Európe už existuje a keďže EÚ a členské štáty by mali tieto nástroje plnohodnotne využívať a usilovať sa o ich zlepšovanie v tom smere, aby zodpovedali výzvam, ktorým EÚ a členské štáty v súčasnosti čelia; keďže pretrváva zdržanlivosť členských štátov, pokiaľ ide o spoluprácu v citlivých oblastiach, ako je výmena informácií a spravodajských informácií; keďže so zreteľom na čoraz väčší význam teroristickej radikalizácie, ktorá je v úplnom rozpore s európskymi hodnotami, je nutné zaviesť nové prostriedky, pričom ich zavedenie sa musí uskutočniť v súlade s Chartou základných práv;

R.

keďže je nevyhnutné, aby sa pri vykonávaní všetkých opatrení členských štátov a EÚ dodržiavali základné práva a občianske slobody, konkrétne právo na súkromný život, právo na bezpečnosť, právo na ochranu údajov, prezumpcia neviny, právo na spravodlivé súdne konanie a riadny proces, sloboda prejavu a sloboda náboženského vyznania; keďže bezpečnosť európskych občanov nesmie byť na úkor ich práv a slobôd; keďže tieto dve zásady sú v skutočnosti dve strany jednej mince;

S.

keďže rozsah boja proti riziku radikalizácie a rozsah predchádzania náboru teroristickými organizáciami sa medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie môže výrazne líšiť; keďže niektoré členské štáty už uskutočnili účinné opatrenia proti tomuto javu, zatiaľ čo iné v tomto smere zaostávajú;

T.

keďže je naliehavo potrebné zaujať jednotný prístup na európskej úrovni v oblasti predchádzania radikalizácii a získavania európskych občanov teroristickými organizáciami s cieľom potlačiť tento silnejúci jav tak, aby sa zastavila vlna odchodov európskych občanov do konfliktných zón, aby sa deradikalizovali osoby, ktoré ostávajú doma, a aby sa zabránilo páchaniu ďalších teroristických činov;

U.

keďže ide o medzinárodný jav a poučiť sa možno z mnohých častí sveta;

V.

keďže v súčasnosti je potrebné klásť väčší dôraz skôr na preventívne ako na reaktívne opatrenia proti radikalizácii európskych občanov a ich získavaniu teroristickými organizáciami a investovať do nich; keďže stratégia boja proti extrémizmu, radikalizácii a náboru teroristov v EÚ môže fungovať len v prípade, ak sa vypracuje súbežne so stratégiou integrácie a sociálneho začleňovania, ako aj reintegrácie a deradikalizácie tzv. navrátilých zahraničných bojovníkov;

W.

keďže niektoré spôsoby používania internetu vedú k radikalizácii a umožňujú fanatikom na celom svete vzájomne sa spájať a uskutočňovať nábor zraniteľných jednotlivcov bez akéhokoľvek fyzického kontaktu a ťažko vysledovateľným spôsobom;

X.

keďže je zásadne dôležité jasne rozlišovať medzi správaním zameraným na prípravu a/alebo podporu teroristických útokov a činmi alebo názormi extrémistov, ktorým chýba tzv. mens rea a actus reus;

Y.

keďže teroristická radikalizácia je zrejme pripísateľná faktorom, ktoré sú z hľadiska Únie interné aj externé;

Z.

keďže boj proti teroristickej radikalizácii musí byť súčasťou celkového prístupu zameraného na zaistenie otvorenej Európy založenej na súbore spoločných hodnôt;

AA.

keďže radikalizácia mládeže by sa nemala oddeľovať od jej sociálneho a politického kontextu a je nutné preskúmať ju zo širšieho hľadiska sociológie konfliktu a štúdií násilia;

AB.

keďže príčiny teroristickej radikalizácie neboli dosiaľ dostatočne preskúmané; keďže nedostatočnú integráciu nemožno vnímať ako primárnu príčinu teroristickej radikalizácie;

AC.

keďže podľa Európskeho súdneho dvora skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii Rady 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavuje vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“; na druhej strane, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spáchala takýto trestný čin alebo je vinná za takéto činy, je nevyhnutné posúdiť konkrétne okolnosti v každom jednotlivom prípade a vyhodnotiť, či dotknutej osobe možno prisúdiť individuálnu zodpovednosť za spáchanie týchto činov;

AD.

keďže platí, že na to, aby sa povolenie na pobyt udelené utečencovi mohlo zrušiť z dôvodu, že podporuje takúto teroristickú organizáciu, sú príslušné orgány pod kontrolou vnútroštátnych súdov povinné vykonať individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa činností predmetného utečenca, ako aj predmetnej organizácie;

1.

vzhľadom na dramatické udalosti v Paríži odsudzuje vražedné útoky a vyjadruje sústrasť obetiam a ich rodinám, ako aj solidaritu s nimi, a zároveň opakovane potvrdzuje, že je potrebné sa násiliu postaviť; odsudzuje aj používanie stereotypov a xenofóbne a rasistické vyjadrenia a praktiky jednotlivcov a kolektívnych orgánov, ktoré uvádzajú teroristické útoky do priameho či nepriameho súvisu s utečencami, ktorí v súčasnosti utekajú zo svojich krajín v snahe nájsť bezpečnejšie miesto, unikajú pred vojnou a násilnosťami, ktoré sú v ich domovských krajinách na dennom poriadku;

2.

zdôrazňuje, že terorizmus nemôže a nemal by byť spájaný so žiadnym konkrétnym náboženstvom, národnosťou ani civilizáciou;

3.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa nezabráni vytváraniu podmienok umožňujúcich šírenie terorizmu, problém v podobe občanov EÚ cestujúcich do iných krajín s cieľom pripojiť sa k džihádistickým alebo iným extrémistickým skupinám, ako aj osobitné bezpečnostné riziko, ktoré predstavujú po návrate do EÚ a susedných krajín, sa budú v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zhoršovať, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú eskaláciu v regióne MENA; požaduje vypracovanie komplexnej štúdie o účinnosti vnútroštátnych opatrení a opatrení na úrovni EÚ zameraných na prevenciu a boj proti terorizmu;

4.

žiada Európsku komisiu, aby čo najrýchlejšie zaviedla akčný plán na realizáciu a hodnotenie stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov na základe výmeny najlepších postupov a spoločného využívania zručností v rámci Európskej únie, hodnotenia opatrení prijatých v členských štátoch a spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, a aby sa pritom plne dodržiavali medzinárodné dohovory o ľudských právach a uplatňoval participatívny a konzultačný prístup zahŕňajúci všetky zainteresované strany a odvetvia; domnieva sa, že Komisia by mala podporovať členské štáty pri vyvíjaní účinnej a intenzívnej komunikačnej stratégie zameranej na predchádzanie radikalizácii a získavaniu európskych občanov a občanov tretích krajín, ktorí žijú v EÚ, teroristickými organizáciami a mala by k tomuto vývoju prispievať;

5.

vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje stratégie a vymieňali si informácie a skúsenosti, ktoré majú k dispozícii, aby zaviedli osvedčené postupy, a to na vnútroštátnej aj európskej úrovni, aby spolupracovali pri prijímaní nových krokov v oblasti boja proti radikalizácii a náboru teroristov aktualizáciou vnútroštátnych politík v oblasti prevencie a zriadením sietí odborníkov na mieste na základe desiatich prioritných oblastí opatrení, ktoré sú identifikované v stratégii EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov; zdôrazňuje význam podpory a posilňovania cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva v tejto oblasti a poukazuje na kľúčový význam poskytovania primeraných zdrojov a odbornej prípravy policajným jednotkám pôsobiacim v teréne;

6.

požaduje plné zverejnenie akčných plánov a usmernení Rady týkajúcich sa súčasnej stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov;

7.

domnieva sa, že členské štáty a európske inštitúcie majú pri hľadaní spoločného vymedzenia na účely trestného stíhania osôb považovaných za tzv. zahraničných bojovníkov používať dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ako aj rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hĺbkové štúdie primárnych príčin, procesov a rôznych vplyvov a faktorov, ktoré vedú k radikalizácii, a to s podporou nového centra excelentnosti v rámci siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN);

8.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Europolom a koordinátorom pre boj proti terorizmu pripravila výročnú správu o stave bezpečnosti v Európe, v ktorej sa zohľadnia aj riziká radikalizácie a dôsledky pre bezpečnosť ľudských životov a telesnú nedotknuteľnosť v EÚ, a aby v tejto súvislosti každoročne informovala Európsky parlament;

9.

trvá na tom, že je dôležité plnohodnotne využívať už existujúce nástroje na prevenciu a boj proti radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami; zdôrazňuje, že je dôležité celostným a komplexným spôsobom využívať všetky relevantné vnútorné aj vonkajšie nástroje; odporúča, aby Komisia a členské štáty využívali dostupné prostriedky, a to najmä v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť prostredníctvom policajného nástroja Fondu pre vnútornú bezpečnosť, na podporu projektov a opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a jej centrum excelentnosti pri dosahovaní cieľa spočívajúcom v komplexnom boji proti radikalizácii európskych občanov; žiada, aby táto sieť mala lepšiu publicitu a viditeľnosť medzi aktérmi, ktorí bojujú proti radikalizácii;

10.

zdôrazňuje, že väznice sú aj naďalej jedným z vhodných miest na šírenie radikálnych a násilných ideológií a teroristickej radikalizácie; vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom riešiť nárast teroristickej radikalizácie v európskych väzniciach; nabáda členské štáty, aby podnikli okamžité kroky proti preplneným väzniciam, čo je v mnohých členských štátoch akútnym problémom, ktorý výrazne zvyšuje riziko radikalizácie a znižuje možnosti nápravy; pripomína, že verejné zariadenia určené na ochranu mládeže, ako aj detenčné a nápravné strediská, sa takisto môžu stať miestami radikalizácie maloletých, ktorí sú osobitne zraniteľným cieľom;

11.

nabáda Komisiu, aby na základe najlepších postupov navrhla usmernenia o opatreniach, ktoré sa budú pri plnom dodržiavaní ľudských práv uplatňovať v európskych väzniciach a ktoré budú zamerané na predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu; zdôrazňuje, že väzni, v prípade ktorých sa zistí, že boli stúpencami násilného extrémizmu alebo že ich už najali teroristické organizácie by mali byť separovaní od ostatných väzňov keďže sa tým môže zabrániť tomu, aby bola teroristická radikalizácia väzňov vynucovaná inými väzňami prostredníctvom zastrašovania a aby sa vo väzeniach šírila radikalizácia; varuje však, že každé takéto opatrenie by malo byť zavedené iba od prípadu k prípadu a malo by sa zakladať iba na súdnom rozhodnutí a podliehať prieskumu zo strany príslušných súdnych orgánov; ďalej odporúča, aby Komisia a členské štáty preskúmali svedectvá a skúsenosti týkajúce sa tejto separácie vo väzniciach s cieľom zabrániť šíreniu radikalizácie; domnieva sa, že toto posúdenie určite prispeje k rozvoju postupov v národných väzenských systémoch; pripomína však, že tieto opatrenia by mali byť primerané a v plnom súlade so základnými právami väzňov;

12.

podporuje zavedenie odborných školení pre všetkých zamestnancov väzníc, ako aj pre partnerov pôsobiacich v trestnom systéme, duchovných a pracovníkov MVO, ktorí sú v styku s väzňami, aby sa naučili vo včasnom štádiu odhaľovať prejavy správania smerujúceho k radikalizácii a extrémizmu, predchádzať im a riešiť ich; trvá na dôležitosti vhodného vzdelávania a náboru náboženských, filozofických a laických predstaviteľov pracujúcich vo väzniciach, a to nielen, aby sa adekvátnym spôsobom vyhovelo kultúrnym a duchovným potrebám väzňov vo väzniciach, ale aj aby sa prispelo k boju proti potenciálnym radikálnym prejavom;

13.

nabáda na zavedenie a zodpovedajúce financovanie vzdelávacích programov v európskych väzniciach, ktoré budú podporovať kritické myslenie, náboženskú toleranciu a opätovné začlenenie väzňov do spoločnosti, ale aj ponúkať špeciálnu pomoc tým, ktorí sú mladí, zraniteľní a náchylnejší podľahnúť radikalizácii a náboru teroristickými organizáciami, a to všetko pri plnom dodržiavaní ľudských práv zadržiavaných osôb; domnieva sa, že sprievodné opatrenia by sa mali ponúkať aj po prepustení z väzenia;

14.

uznáva, že ústredným prvkom takéhoto úsilia je väzenské prostredie, ktoré plne rešpektuje ľudské práva väzňov a je v súlade s medzinárodnými a regionálnymi normami vrátane Štandardných minimálnych pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

15.

konštatuje, že internet vzhľadom na svoj globálny a cezhraničný charakter prináša špecifické výzvy, ktoré môžu viesť k právnym medzerám a jurisdikčným konfliktom, čo osobám uskutočňujúcim nábor a radikalizovaným osobám umožňuje poľahky komunikovať na diaľku zo všetkých kútov sveta bez fyzických hraníc, bez potreby vytvárať základňu a hľadať útočisko v konkrétnej krajine; pripomína, že internet a sociálne siete sú významnými platformami urýchľovania radikalizácie a fundamentalizmu, pretože umožňujú rýchle a hromadné šírenie nenávistných správ a oslavy terorizmu; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom týchto myšlienok, ktoré obhajujú terorizmus, najmä na mladších ľudí, ktorí predstavujú mimoriadne zraniteľnú kategóriu obyvateľstva; zdôrazňuje úlohu vzdelávacích a verejných osvetových kampaní pri predchádzaní radikalizácii na internete; potvrdzuje, že je zástancom slobody prejavu nielen v offline, ale aj v online prostredí, a vyjadruje presvedčenie, že táto sloboda by mala byť zohľadňovaná v rámci všetkých regulačných opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii, ku ktorej dochádza prostredníctvom internetu a sociálnych médií; berie na vedomie otvorenie dialógu na európskej úrovni s internetovými spoločnosťami s cieľom zabrániť šíreniu nezákonného obsahu online a umožniť jeho rýchle odstránenie v súlade s právom EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a pri dôslednom dodržiavaní slobody prejavu; vyzýva na prijatie účinnej stratégie na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu nabádajúceho k násilnému extrémizmu pri súčasnom dodržiavaní základných práv a slobody prejavu, ktorá by predovšetkým prispievala k šíreniu účinnej diskusie zameranej proti teroristickej propagande;

16.

pripomína, že spoločnosti a poskytovatelia služieb pôsobiaci v oblasti internetu a sociálnych médií majú právnu zodpovednosť spolupracovať s orgánmi členských štátov pri odstraňovaní akéhokoľvek nezákonného obsahu šíriaceho násilný extrémizmus, a to urýchlene a pri plnom dodržiavaní zásady právneho štátu a základných práv vrátane slobody prejavu; domnieva sa, že členské štáty by mali zvážiť právne kroky vrátane trestného stíhania proti spoločnostiam a poskytovateľom služieb pôsobiacim v oblasti internetu a sociálnych médií, ktorí odmietajú splniť administratívnu alebo justičnú žiadosť o odstránenie nezákonného obsahu alebo obsahu, ktorý obhajuje terorizmus, zo svojich internetových platforiem; domnieva sa, že odmietnutie či úmyselné marenie spolupráce zo strany internetových platforiem, ktoré umožní šírenie takéhoto nezákonného obsahu, by sa malo považovať za akt spoluúčasti, ktorý možno prirovnať k úmyslu spáchať trestný čin alebo k nedbanlivosti, a že v takýchto prípadoch by zodpovedné osoby mali byť postavené pred súd;

17.

vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili prísnejšiu kontrolu webových lokalít podnecujúcich nenávisť;

18.

je presvedčený, že internet je účinná platforma na šírenie výpovedí o dodržiavaní ľudských práv a vzorovaní násiliu; domnieva sa, že internetový priemysel a poskytovatelia internetových služieb by mali spolupracovať s orgánmi členských štátov a občianskou spoločnosťou s cieľom presadzovať silné a zaujímavé argumenty zamerané na boj proti nenávistným prejavom a radikalizácii na internete, ktoré by mali byť založené na Charte základných práv Európskej únie; vyzýva digitálne platformy, aby spolupracovali s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a organizáciami, ktorých oblasťou odbornosti je teroristická deradikalizácia či vyhodnocovanie nenávistných prejavov, s cieľom podieľať sa na šírení preventívnych správ vyzývajúcich na rozvoj kritického myslenia a na deradikalizáciu, ako aj na hľadanie zákonných spôsobov boja proti oslave terorizmu a nenávistným prejavom, a aby tým sťažovali radikalizáciu v online prostredí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvíjanie takejto spochybňujúcej argumentácie v online prostredí a úzko spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom posilniť kanály šírenia a propagácie demokratických prejavov a prejavov odsudzujúcich násilie;

19.

podporuje zavedenie programov v oblasti zvyšovania informovanosti mládeže o nenávistných prejavoch na internete a rizikách, ktoré predstavujú, ako aj programov na podporu vzdelávania v oblasti médií a internetu; podporuje zavádzanie programov zameraných na zvyšovanie informovanosti mládeže o nenávistných prejavoch na internete a o rizikách, ktoré predstavujú, ako aj programov na podporu vzdelávania v oblasti médií a internetu;

20.

zastáva názor, že príprava protiargumentov, a to aj v tretích krajinách, je jedným z kľúčových prvkov boja proti atraktívnosti teroristických skupín v regióne MENA; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju podporu iniciatív ako SSCAT (poradný tím pre strategickú komunikáciu v Sýrii) a presadzovala zavádzanie a financovanie projektov tohto druhu v tretích krajinách;

21.

domnieva sa, že internetové odvetvie a poskytovatelia internetových služieb musia umožniť uprednostňovanie správ týkajúcich sa predchádzania radikalizácii pred správami, ktoré oslavujú terorizmus; domnieva sa, že by sa v rámci Europolu mala vytvoriť špecializovaná európska jednotka na šírenie osvedčených postupov v členských štátoch pri súčasnej trvalej spolupráci s internetovými operátormi, s cieľom zdôrazňovať obsah, ktorý umožňuje vyváženie prejavov nenávisti a oslavy terorizmu, a tým sťažiť radikalizáciu prostredníctvom internetu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účinné využívanie protiargumentov a zmierňovacích opatrení prostredníctvom internetu;

22.

podporuje zavedenie opatrení, ako je umožnenie všetkým používateľom internetu jednoducho a rýchlo nahlásiť protiprávny obsah, ktorý sa objavuje na internete a na sociálnych sieťach, a oznámiť ho príslušným orgánom, a to aj prostredníctvom horúcich liniek, pričom budú dodržiavané ľudské práva, najmä sloboda prejavu, ako aj právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy;

23.

vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcim používaním šifrovacích technológií teroristickými organizáciami, čo orgánom presadzovania práva znemožňuje odhaľovať ich komunikáciu a ich propagandu vyzývajúcu na radikalizáciu a zisťovať ich obsah, a to dokonca ani so súdnym príkazom; vyzýva Komisiu, aby sa bezodkladne týmito obavami zaoberala vo svojom dialógu so spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti internetu a IT;

24.

domnieva sa, že každý členský štát by mal zriadiť špeciálny útvar, ktorý bude zodpovedný za nahlasovanie nezákonného obsahu na internete a zjednodušenie odhaľovania a odstraňovania takéhoto obsahu; víta skutočnosť, že Europol zriadil jednotku pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), ktorá je zodpovedná za odhaľovanie nezákonného obsahu a za podporu členských štátov v tomto smere, a to pri plnom dodržiavaní základných práv všetkých zúčastnených strán; odporúča, aby takéto útvary mohli spolupracovať aj s protiteroristickým koordinátorom EÚ a Európskym centrom boja proti terorizmu v rámci Europolu, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v tejto oblasti; ďalej nabáda členské štáty na vzájomnú spoluprácu v týchto záležitostiach, ako aj na spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ;

25.

víta skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2016 sa vytvára Európske centrum boja proti terorizmu (ECTC), ktorého bude európsky útvar na nahlasovanie obsahu súčasťou; zdôrazňuje, že je nutné zaistiť finančné prostriedky potrebné na vykonávanie ďalších úloh uložených Europolu v súvislosti so zriadením Európskeho centra boja proti terorizmu; žiada, aby bol Európsky parlament náležitým spôsobom zapojený do zriaďovania tohto centra, do určovania jeho pracovnej náplne, jeho úloh a financovania;

26.

je toho názoru, že radikalizáciu na internete bude možné zastaviť jedine posilnením európskych nástrojov na boj proti počítačovej kriminalite; odporúča, aby sa posilnil mandát a zdroje Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), ako aj mandát a zdroje Europolu a Eurojustu, aby tak EC3 mohlo zohrávať skutočnú úlohu pri lepšom zisťovaní a riešení hrozieb na internete a lepšom odhaľovaní prostriedkov, ktoré používajú teroristické organizácie; pripomína, že v Europole aj v členských štátoch sú potrební riadne vyškolení odborníci, aby bolo možné reagovať na túto konkrétnu hrozbu; vyzýva PK/VP, aby zreorganizovala Situačné stredisko (SitCen) a Spravodajské stredisko (IntCen) EÚ a zaistila ich koordináciu s protiteroristickým koordinátorom v záujme lepšieho sledovania trestnej činnosti na internete a šírenia nenávistných prejavov súvisiacich s radikalizáciou a terorizmom; naliehavo žiada členské štáty, aby výrazne zintenzívnili výmenu informácií medzi sebou a s príslušnými štruktúrami a agentúrami EÚ;

27.

domnieva sa, že všetky opatrenia EÚ a vnútroštátne opatrenia zamerané na predchádzanie šíreniu násilného extrémizmu európskych občanov a ich náboru teroristickými organizáciami by mali dodržiavať základné práva EÚ a príslušnú judikatúru Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane dodržiavania zásady prezumpcie neviny, zásady právnej istoty, práva na spravodlivý a nestranný proces, práva na odvolanie a zásady nediskriminácie;

28.

zdôrazňuje význam úlohy škôl a vzdelania pri predchádzaní radikalizácii; pripomína rozhodujúcu úlohu, ktorú školy zohrávajú pri podpore integrácie v rámci spoločnosti a rozvíjaní kritického myslenia, ako aj pri presadzovaní nediskriminácie; vyzýva členské štáty, aby vzdelávacie inštitúcie podporovali v poskytovaní kurzov a akademických programov zameraných na posilňovanie porozumenia a tolerancie, najmä so zreteľom na rôzne náboženstvá, dejiny jednotlivých náboženstiev, filozofií a ideológií; zdôrazňuje potrebu výučby o základných hodnotách a demokratických zásadách Únie, ako sú ľudské práva; zdôrazňuje, že povinnosťou členských štátov je zaručiť, aby ich vzdelávacie systémy rešpektovali a presadzovali hodnoty a zásady EÚ a aby ich fungovanie nebolo v rozpore so zásadou nediskriminácie a integrácie;

29.

naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby vo všetkých školách (na primárnej aj sekundárnej úrovni) existovali vzdelávacie programy o používaní internetu zamerané na vzdelávanie a školenie zodpovedných, kriticky zmýšľajúcich a právo dodržiavajúcich používateľov internetu;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité umožniť učiteľom, aby aktívne vystupovali proti všetkým formám diskriminácie a rasizmu; zdôrazňuje zásadnú úlohu vzdelávania a kompetentných a nápomocných učiteľov nielen pri posilňovaní sociálnych väzieb, stimulovaní pocitu spolupatričnosti, rozvíjaní znalostí, zručností a schopností, vštepovaní základných hodnôt a zlepšovaní sociálnych, občianskych a medzikultúrnych schopností, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti, ale aj pri napomáhaní mladých ľudí – v úzkej spolupráci s ich rodičmi a rodinami –, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými členmi spoločnosti, ktorí sú otvorení iným názorom; zdôrazňuje, že školy môžu posilňovať odolnosť študentov voči radikalizácii tým, že poskytnú bezpečné prostredie a čas na diskusiu o kontroverzných a citlivých záležitostiach, ako aj na ich skúmanie; poukazuje na to, že dospievajúci mladí ľudia predstavujú obzvlášť zraniteľnú skupinu, pretože sa nachádzajú v zložitej životnej etape, keď si vytvárajú systém hodnôt, hľadajú zmysel svojho života a zároveň sú veľmi citliví a náchylní na manipuláciu; pripomína, že radikalizované môžu byť skupiny i jednotlivci, a uznáva, že reakcia na individuálnu a skupinovú radikalizáciu sa môže líšiť; zdôrazňuje, že úlohou spoločnosti je ponúknuť mladým ľuďom lepšiu životnú perspektívu a uplatnenie, a to najmä prostredníctvom kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; podčiarkuje úlohu vzdelávacích inštitúcií, ktoré učia mládež rozoznávať a zvládať riziká a vyberať si bezpečnejšie riešenia a podporujú silný pocit spolupatričnosti, spoločnej komunity, podpory starostlivosti a zodpovednosti za druhých; zdôrazňuje, že je potrebné využívať rôzne príležitosti, ktoré ponúka odborné vzdelávanie a študijné programy, aby sa mladí ľudia oboznamovali s rozmanitými národnostnými, regionálnymi, náboženskými a etnickými identitami, ktoré existujú v Európe;

31.

zdôrazňuje, že rozmanitosť Európy a jej multikultúrne komunity tvoria neoddeliteľnú súčasť jej sociálnej štruktúry a sú kľúčovou kultúrnou hodnotou; domnieva sa, že každá politika venovaná boju proti radikalizácii musí byť citlivá a primeraná, tak aby rešpektovala a posilňovala rozmanitú sociálnu štruktúru komunít;

32.

zdôrazňuje význam kombinácie programov deradikalizácie s opatreniami, ako je zriaďovanie partnerstiev s predstaviteľmi komunít, investovanie do sociálnych a susedských projektov zameraných na odstraňovanie hospodárskej a geografickej marginalizácie, ako aj mentorské systémy pre odcudzených a vylúčených mladých ľudí, ktorým hrozí riziko radikalizácie; pripomína, že všetky členské štáty sú povinné dôsledne uplatňovať antidiskriminačné nástroje EÚ a prijať účinné opatrenia na boj proti diskriminácii, nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti ako súčasť stratégie boja proti radikalizmu;

33.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri uskutočňovaní komunikačnej kampane na zvýšenie povedomia mladých ľudí a odborných zamestnancov o problematike radikalizácie; zdôrazňuje, že školenia a informačné kampane musia byť prioritne zamerané na včasný zásah s cieľom ochrániť jednotlivcov a odviesť ich od akéhokoľvek rizika radikalizácie; nabáda členské štáty, aby vyučujúcim a pedagogickým pracovníkom poskytli osobitnú odbornú prípravu a primerané nástroje, aby tak mohli odhaliť prípadné znepokojivé zmeny v správaní, identifikovať okruhy rovnako zmýšľajúcich, ktoré jav radikalizácie umocňujú napodobňovaním a súťaživosťou, a aby mohli zaujať adekvátny postoj k mladým, ktorí môžu ľahko podľahnúť náboru teroristickými organizáciami; okrem toho nabáda členské štáty, aby investovali do špecializovaných zariadení v blízkosti škôl slúžiacich ako kontaktné miesta pre mladých ľudí, ale aj pre ich rodiny, učiteľov a príslušných odborníkov, aby sa tak mohli zapájať do mimoškolských činností vrátane psychologického poradenstva; zdôrazňuje význam existencie jednoznačných usmernení v tejto oblasti v záujme neoslabenia primárnej úlohy učiteľov, pracovníkov s mládežou a ostatných, pre ktorých sú prvoradým záujmom dobré životné podmienky jednotlivca, pretože nadmerné zasahovanie verejných orgánov by mohlo byť kontraproduktívne;

34.

poukazuje na možnosti, ktoré sa členským štátom a odborníkom na vzdelávanie v oblasti médií ponúkajú v rámci programu Kreatívna Európa; konštatuje, že programy EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry, spoločenských aktivít a športu sú základnými piliermi podpory krokov prijímaných členskými štátmi v oblasti boja proti nerovnosti a predchádzania marginalizácii; zdôrazňuje význam prijatia nových krokov na presadzovanie európskych hodnôt vo vzdelávaní, a to v európskom strategickom rámci pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; preto trvá okrem iného na tom, aby sa programy Európa pre občanov, Erasmus + a Kreatívna Európa cielene zamerali na odovzdávanie a uplatňovanie občianskych hodnôt v praxi;

35.

trvá na tom, že je potrebné začať medzikultúrny dialóg s jednotlivými komunitami, vedúcimi predstaviteľmi a odborníkmi s cieľom prispieť k lepšiemu pochopeniu radikalizácie a k jej predchádzaniu; zdôrazňuje zodpovednosť a dôležitú úlohu všetkých náboženských komunít v boji proti fundamentalizmu, nenávistným prejavom a teroristickej propagande; upozorňuje členské štáty na otázku vzdelávania náboženských predstaviteľov – ktoré by sa podľa možností malo uskutočňovať v Európe – a to so zreteľom na predchádzanie podnecovaniu k nenávisti a násilnému extrémizmu na miestach bohoslužieb na území Európy a s cieľom zabezpečiť, aby sa títo vodcovia hlásili k európskym hodnotám, čo sa vzťahuje aj na vzdelávanie predstaviteľov jednotlivých náboženstiev, filozofií a sekulárnej spoločnosti pracujúcich v nápravnovýchovných zariadeniach. konštatuje však, že hoci miesta bohoslužieb môžu byť kontaktnými bodmi, veľká časť indoktrinácie a náboru sa odohráva v menej formálnom prostredí alebo na internete;

36.

kladie dôraz na rozhodujúci význam toho, aby všetky subjekty, ktorých sa predchádzanie radikalizácii týka, prevzali svoju zodpovednosť, a to buď na úrovni miestnej, štátnej, európskej, alebo medzinárodnej; podporuje nadviazanie úzkej spolupráce so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni a intenzívnejšej spolupráce s aktérmi v teréne, ako sú asociácie a mimovládne organizácie, a to s cieľom poskytnúť podporu obetiam terorizmu a ich rodinám, ako aj radikalizovaným jednotlivcom a ich rodinám; v tomto zmysle požaduje zavedenie školení prispôsobených potrebám týchto aktérov v teréne a ďalšiu finančnú podporu pre týchto aktérov; zdôrazňuje však, že finančné prostriedky určené MVO a ďalším aktérom občianskej spoločnosti by mali byť oddelené od finančnej podpory pre programy na boj proti terorizmu;

37.

domnieva sa, že tieto subjekty občianskej spoločnosti a miestne subjekty zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji projektov zameraných na ich lokalitu alebo štruktúru, ako aj z pozície faktora integrácie európskych občanov, ktorí nesúhlasia so spoločnosťou a ktorých láka teroristická radikalizácia; je presvedčený, že je nevyhnutné zvyšovať povedomie, informovať a školiť pracovníkov v prvej línii (učiteľov, vychovávateľov, príslušníkov polície, pracovníkov v oblasti ochrany detí a zdravotníkov) v záujme posilnenia miestnej schopnosti čeliť radikalizácii; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie štruktúr, ktoré by umožnili usmerňovať predovšetkým na mladých ľudí, ako aj komunikovať s rodinami, so školami, s nemocnicami, univerzitami atď.; pripomína, že takéto opatrenia možno zaviesť do praxe len prostredníctvom dlhodobých programov sociálnych investícií; poznamenáva, že združenia a organizácie pôsobiace v tejto oblasti, ktoré nie sú prepojené s vládou, môžu dosiahnuť vynikajúce výsledky pri opätovnej integrácii občanov, ktorí smerovali k radikalizácii, do spoločnosti;

38.

domnieva sa, že je nevyhnutné v každom členskom štáte zriadiť systém varovania zameraný na poradenstvo a usmerňovanie, ktorý by rodinám a členom komunity umožnil jednoducho a rýchlo nahlásiť náznaky náhlej zmeny správania, ktoré by mohli signalizovať proces teroristickej radikalizácie, alebo odchod určitej osoby s cieľom pripojiť sa k teroristickej organizácii; konštatuje, že v tomto smere sú úspešné tzv. horúce linky, ktoré podnecujú oznamovanie osôb spomedzi priateľov a rodiny, ktoré sú podozrivé z radikalizácie, ale ktoré takisto pomáhajú priateľom a rodinám vyrovnať sa s touto destabilizujúcou situáciou; žiada členské štáty, aby preverili možnosť zavedenia takéhoto systému;

39.

pripomína, že nárast islamofóbie v Európskej únii prispieva k vylúčeniu moslimov zo spoločnosti, čo by mohlo vytvoriť živnú pôdu pre to, aby zraniteľní jedinci vstupovali do extrémistických organizácií; nazdáva sa, že islamofóbiu v Európe využívajú organizácie ako Dá’iš na účely propagandy a verbovania bojovníkov; preto odporúča, aby bol prijatý európsky rámec pre prijatie vnútroštátnych stratégií zameraných na boj proti islamofóbii, aby sa mohla riešiť aj diskriminácia, ktorá bráni v prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu a bývaniu;

40.

zdôrazňuje, že výskumné správy z nedávneho obdobia poukazujú na čoraz väčší počet radikalizovaných žien, ktoré sa stali obeťami náboru teroristických organizácií, a prinášajú dôkazy o ich úlohe v rámci násilného extrémizmu; domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia vytvoriť stratégie predchádzania radikalizácii a deradikalizácii zohľadňujúce v určitej miere aj rodové hľadisko; vyzýva Komisiu, aby podporovala všeobecne koncipované programy zamerané na zapojenie mladých žien do úsilia o dosiahnutie väčšej rovnosti a aby pre ne zabezpečila podporné siete, prostredníctvom ktorých sa tieto ženy môžu bezpečne vyjadrovať;

41.

zdôrazňuje význam úlohy žien pri predchádzaní radikalizácii;

42.

znovu potvrdzuje svoj záväzok usilovať sa o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) do konca roka 2015 a zaručiť, že táto smernica bude v súlade so základnými právami, nebude obsahovať diskriminačné praktiky založené na ideologickej, náboženskej a etnickej stigmatizácii a bude plne rešpektovať práva občanov EÚ na ochranu údajov; pripomína však, že smernica EÚ o PNR bude len jedným opatrením v boji proti terorizmu, a že na to, aby sa zabránilo získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami je potrebná celostná, ambiciózna a komplexná stratégia na boj proti terorizmu a boj proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá bude zahŕňať zahraničnú politiku, sociálnu politiku, politiku v oblasti vzdelávania, presadzovania zákonov a súdnictva;

43.

vyzýva Komisiu, aby posilnila odborné znalosti EÚ v oblasti predchádzania radikalizácii vytvorením európskej siete zahŕňajúcej informácie poskytované sieťou na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a sieťou tvorcov politík v oblasti polarizácie a radikalizácie (PPN), ako aj informácie pochádzajúce od odborníkov so špecializáciou na široké spektrum disciplín v rôznych spoločenských vedách;

44.

trvá na absolútnej nevyhnutnosti zintenzívnenia rýchlej a účinnej výmeny relevantných informácií medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch a medzi členskými štátmi a príslušnými agentúrami, a to najmä optimalizáciou využívania a prispievania do schengenského informačného systému (SIS) a vízového informačného systému (VIS), sieťovej aplikácie Europolu na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA) a koordinačného centra Europolu pre otázky cestujúcich (Focal Point Travellers), pokiaľ ide o radikalizovaných európskych občanov; zdôrazňuje, že zintenzívnenie výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva bude zahŕňať zvýšenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, ako aj posilnenie úlohy subjektov EÚ, ako je Europol, Eurojust a Európska policajná akadémia (CEPOL), a ich účinné zabezpečenie z hľadiska zdrojov;

45.

vyzýva EÚ, aby problematiku teroristickej radikalizácie zaradila do odbornej prípravy poskytovanej Európskou policajnou akadémiou (CEPOL);

46.

zdôrazňuje význam zavedenia európskeho špecializovaného programu odbornej prípravy justičných pracovníkov v záujme zvýšenia ich informovanosti o procese a rôznych formách radikalizácie;

47.

zdôrazňuje, že lepšia spolupráca členských štátov v oblasti predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov sa vyznačuje aj intenzívnou výmenou informácií a spoluprácou medzi ich súdnymi orgánmi a s Eurojustom; konštatuje, že lepšia informovanosť na európskej úrovni o záznamoch osôb podozrivých z terorizmu v registroch trestov by umožnila urýchliť ich odhaľovanie a uľahčila by dohľad nad nimi či už pri odchode, alebo ich návrate do EÚ; podporuje preto reformu a lepšie využívanie Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS); naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť a pridanú hodnotu zavedenia európskeho systému policajných záznamov (EPRIS); zdôrazňuje, že pri takejto výmene informácií sa musia dodržiavať medzinárodné dohody a právne predpisy EÚ, ako aj základné práva, a najmä ochrana osobných údajov, a že je mimoriadne dôležitý účinný demokratický dohľad nad bezpečnostnými opatreniami;

48.

domnieva sa, že boj proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; predovšetkým je presvedčený, že treba ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní;

49.

vyjadruje presvedčenie, že opatrenia na predchádzanie radikalizácii európskych občanov a ich náboru teroristickými organizáciami budú účinné len vtedy, ak ich budú dopĺňať účinný, odrádzajúci a štruktúrovaný súbor opatrení trestného súdnictva vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že skutočnými trestnými postihmi za teroristické činy po boku teroristických organizácii v zahraničí získajú členské štáty Európskej únie základné nástroje na zabránenie teroristickej radikalizácii európskych občanov, pričom budú plne využívať existujúce nástroje EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; domnieva sa, že orgány presadzovania práva a justičné orgány (sudcovia a prokurátori) by mali byť dostatočne schopné predchádzať uvedeným činom a odhaľovať ich, pričom by mali byť primerane a priebežne školení v oblasti trestných činov súvisiacich s terorizmom;

50.

vyzýva na posilnenie kapacít koordinačného centra Eurojustu, ktoré by malo zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní spoločných krokov justičných orgánov členských štátov pri zhromažďovaní dôkazov a posilňovaní účinnosti stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom; v tomto smere sa domnieva, že by sa mal viac využívať nástroj spoločných vyšetrovacích tímov, a to medzi členskými štátmi navzájom aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami, s ktorými Eurojust uzavrel dohody o spolupráci;

51.

poukazuje na to, že stíhanie teroristických činov, ktoré spáchali európski občania alebo štátni príslušníci tretej krajiny s pobytom v EÚ, si vyžaduje, aby bolo možné zhromažďovať dôkazy v tretích krajinách, a to pri plnom dodržiavaní ľudských práv; vyzýva preto EÚ, aby pracovala na príprave dohôd o justičnej spolupráci a spolupráci v oblasti presadzovania práva s tretími krajinami, ktoré by uľahčili zhromažďovanie dôkazov v týchto krajinách, a to za predpokladu, že všetky strany budú dodržiavať prísne zákonné normy a postupy, zásadu právneho štátu, medzinárodné právo a základné práva, a to pod dohľadom súdnych orgánov; pripomína preto, že zber dôkazov, výsluchy a iné podobné vyšetrovacie techniky sa musia uskutočňovať v rámci prísnych právnych noriem a musia rešpektovať právne predpisy, hodnoty a zásady EÚ, ako aj medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti varuje, že používanie krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, mučenia, súdom nepovolených presunov a únosov je podľa medzinárodného práva zakázané a nesmie sa uskutočňovať na účely zbierania dôkazov o trestných činoch spáchaných na území EÚ či za jej hranicami občanmi EÚ;

52.

víta zaradenie bezpečnostných/protiteroristických expertov do mnohých kľúčových delegácií EÚ s cieľom posilniť ich schopnosť prispievať k európskemu úsiliu v oblasti boja proti terorizmu, účinnejšie nadväzovať spoluprácu s príslušnými miestnymi orgánmi a zároveň ďalej budovať protiteroristické kapacity v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

53.

podporuje preto uzatváranie dohôd o spolupráci medzi Eurojustom a tretími krajinami podľa vzoru už uzatvorených dohôd s USA, Nórskom a Švajčiarskom, pričom však zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť plné dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia; poukazuje na to, že pri uzatváraní týchto dohôd by mali mať prioritu krajiny, ktorých sa terorizmus tiež osobitne dotýka, napríklad krajiny MENA; okrem toho sa domnieva, že zapojenie styčných prokurátorov Eurojustu do príslušných krajín, najmä v južnom susedstve, by podporilo výraznejšiu výmenu informácií a umožnilo lepšiu spoluprácu s cieľom účinne bojovať proti terorizmu pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv;

54.

opakuje, že EÚ musí urýchlene zintenzívniť kontroly na svojich vonkajších hraniciach, a to pri plnom dodržiavaní základných práv; zdôrazňuje, že účinné sledovanie vstupu na územie EÚ a jeho opustenia bude možné len v prípade, keď členské štáty zavedú plánované povinné a systematické kontroly na vonkajších hraniciach EÚ; vyzýva členské štáty, aby dobre využívali existujúce nástroje ako SIS a VIS, a to aj so zreteľom na ukradnuté, stratené a pozmenené cestovné pasy; takisto sa domnieva, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zaradiť lepšie presadzovanie schengenského kódexu medzi priority EÚ;

55.

vyzýva členské štáty, aby svojej pohraničnej stráži poskytli systematický prístup do informačného systému Europolu, ktorý môže obsahovať informácie o ľuďoch podozrivých z terorizmu, zahraničných bojovníkoch a kazateľoch nenávisti;

56.

vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov v oblasti kontrol odchodov a návratov, ako aj zmrazovania finančných aktív občanov, a to v kontexte predchádzania účasti občanov na teroristických aktivitách v konfliktných oblastiach v tretích krajinách a v súvislosti s tým, ako postupovať pri ich návrate do EÚ; zdôrazňuje predovšetkým to, že členským štátom by malo byť umožnené zabavovať na žiadosť príslušného justičného orgánu podľa vnútroštátnych právnych predpisov a v plnom súlade so zásadou proporcionality cestovné pasy svojich občanov, ktorí plánujú sa pripojiť k teroristickým organizáciám; domnieva sa, že rozhodnutie o obmedzení slobody voľného pohybu určitej osoby, ktorá je základným právom, možno prijať len vtedy, keď nevyhnutnosť a primeranosť tohto opatrenia riadne posúdi justičný orgán; ďalej podporuje vedenie trestných konaní proti osobám podozrivým z terorizmu, ktoré sa po svojom návrate do EÚ zapoja do teroristickej činnosti;

57.

požaduje medzinárodné príspevky k mechanizmu financovania, ktorý bol schválený Rozvojovým programom Organizácie spojených národov (UNDP), s cieľom uľahčiť okamžitú stabilizáciu oblastí oslobodených od organizácie Dá'iš;

58.

vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Radu, aby jasne odsúdili desaťročie trvajúcu finančnú a ideologickú podporu extrémistických islamistických hnutí zo strany niektorých vlád a vplyvných jednotlivcov v krajinách Perzského zálivu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzťahy EÚ s tretími krajinami s cieľom účinnejšie bojovať proti materiálnej a nemateriálnej podpore terorizmu; pripomína, že v rámci súčasnej revízie európskej susedskej politiky (ESP) sa musí posilniť bezpečnostný rozmer a schopnosť nástrojov tejto politiky prispieť k zlepšeniu odolnosti a kapacít partnerov, pokiaľ ide o zaistenie ich vlastnej bezpečnosti, a to pri dodržiavaní zásad právneho štátu;

59.

pripomína, že dobré využívanie existujúcich nástrojov, napríklad systémov SIS, SIS II a VIS, databázy Interpolu SLTD a kontaktného miesta Europolu s názvom CESTUJÚCI, je prvým krokom k posilneniu vonkajších hraníc, a tým aj k odhaľovaniu prípadných odchodov európskych občanov a cudzincov s pobytom v EÚ alebo ich návratu z oblasti konfliktu na účely páchania teroristických činov, absolvovania teroristického výcviku alebo podieľania sa na nekonvenčnom ozbrojenom konflikte v mene teroristických organizácií; naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili spoluprácu a výmenu informácií o osobách podozrivých z toho, že sú zahraniční bojovníci, s členskými štátmi na vonkajších hraniciach EÚ;

60.

vyzýva členské štáty, aby zaistili, že na všetkých zahraničných bojovníkov sa bude vzťahovať súdna kontrola a v prípade potreby zaistenie po ich návrate do Európy, až kým sa neuskutoční riadne súdne stíhanie;

61.

je skutočne presvedčený, že akákoľvek tvorba politiky v oblasti terorizmu a radikalizácie musí spájať odbornosť a aktíva vnútorného aj vonkajšieho rozmeru politiky EÚ; v tomto smere sa domnieva, že práve na základe tohto celostného prístupu možno navrhnúť primeranú odpoveď v rámci boja proti terorizmu a teroristickým náborom na území EÚ a v jej susedstve; preto naliehavo žiada tak Komisiu, ako aj ESVČ, aby pod vedením a usmerňovaním PK/VP a prvého podpredsedu Komisie a s podporou protiteroristického koordinátora spolupracovali na príprave politického prístupu účinne kombinujúceho nástroje sociálnej politiky (vrátane zamestnanosti, integrácie a antidiskriminácie), humanitárnej pomoci, rozvoja, riešenia konfliktov, krízového riadenia, obchodu, energetiky a akejkoľvek inej oblasti politiky, ktorá môže mať vnútorný/vonkajší rozmer;

62.

zdôrazňuje, že je rozhodujúce, aby EÚ nadviazala úzku spoluprácu s tretími krajinami, najmä s tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami, a to vždy, keď je to možné, v súlade s právnymi predpismi, zásadami a hodnotami EÚ a s medzinárodnými ľudskými právami, aby mohla odhaliť odchody a návraty občanov EÚ a cudzincov s pobytom v EÚ, ktorí odišli bojovať po boku teroristických organizácií; takisto zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť politický dialóg a spoločné akčné plány v oblasti boja proti radikalizácii a proti terorizmu, a to v rámci bilaterálnych vzťahov aj vzťahov s regionálnymi organizáciami ako Africká únia a Liga arabských štátov;

63.

berie na vedomie ochotu PK/VP Mogheriniovej podporovať projekty zamerané na boj proti radikalizácii v tretích krajinách vrátane Jordánska, Libanonu, Iraku a regiónu Sahel a Maghreb, ako sa uvádza v správe o vykonávaní opatrení v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady z 12. februára 2015; zdôrazňuje, že teraz sa musí zabezpečiť, aby tieto projekty čo najskôr získali potrebné finančné prostriedky;

64.

vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s regionálnymi partnermi s cieľom zamedziť pašovaniu zbraní, a to najmä so zameraním na krajiny, odkiaľ terorizmus pochádza, a aby pozorne sledovala vývoz zbraní, ktoré by mohli byť zneužité teroristami; vyzýva tiež na posilnenie nástrojov zahraničnej politiky a spolupráce s tretími krajinami s cieľom bojovať proti financovaniu teroristických organizácií; upozorňuje na závery zo samitu G20 zo 16. novembra 2015, v ktorých sa Finančná akčná skupina (FATF) vyzýva, aby konala pohotovejšie a účinnejšie, pokiaľ ide o prerušenie financovania teroristických organizácií;

65.

nabáda EÚ, aby viedla cielené a aktualizované dialógy o bezpečnosti a boji proti terorizmu s Alžírskom, Egyptom, Irakom, Izraelom, Jordánskom, Marokom, Libanonom, Saudskou Arábiou, Tuniskom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, a to aj o minulom či súčasnom zapojení štátov do podpory teroristických činností; takisto je presvedčený o tom, že by sa mala posilniť aj spolupráca s Tureckom v súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2014;

66.

vyzýva Radu, aby vzhľadom na vývoj bezpečnostnej situácie v južnom susedstve EÚ priebežne skúmala a rozvíjala regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak a stratégiu týkajúcu sa boja proti terorizmu a problematiky zahraničných bojovníkov, ktorá bola prijatá 16. marca 2015, a to súbežne s preventívnymi a ďalšími iniciatívami, napríklad sieťou Komisie na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN); okrem toho vyzýva členské štáty, aby presadzovali všeobecnú úctu a porozumenie ako kľúčové prvky v rámci boja proti terorizmu tak vnútri EÚ a v jej členských štátoch, ako aj v tretích krajinách;

67.

vyjadruje presvedčenie, že zavedenie takejto posilnenej spolupráce si vyžaduje, aby Európska komisia, a najmä Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vyvinuli dodatočné úsilie, pokiaľ ide o zvýšenie a zlepšenie odbornosti v oblastiach boja proti terorizmu, nekonvenčných ozbrojených konfliktov a radikalizácie, a aby takisto posilnili a diverzifikovali jazykové schopnosti, napríklad pokiaľ ide o arabčinu, urdčinu, ruštinu a mandarínsku čínštinu, keďže takýchto schopností je v prostredí európskych informačných a spravodajských služieb vážny nedostatok; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby bolo počuť odkaz EÚ o boji proti terorizmu, radikalizácii a násiliu aj za jej hranicami vďaka ráznej a súčasne účinnej strategickej komunikácii;

68.

podporuje zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce a výmenu informácií na strane národných spravodajských služieb s cieľom identifikovať občanov EÚ, v prípade ktorých hrozí, že sa budú radikalizovať a že budú naverbovaní a vycestujú, aby sa pridali k džihádistickým alebo iným extrémistickým skupinám; zdôrazňuje, že treba podporovať krajiny v regióne MENA a na západnom Balkáne v ich úsilí zastaviť tok zahraničných bojovníkov a zabrániť džihádistickým organizáciám v tom, aby využívali politickú nestabilitu v rámci ich hraníc;

69.

uznáva, že radikalizácia a nábor jednotlivcov teroristickými sieťami je globálnym javom; domnieva sa, že reakcia na tento jav by nemala byť len miestna alebo európska, ale aj medzinárodná; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami v záujme identifikácie náborových sietí a zahraničných bojovníkov a zvýšenia bezpečnosti na hraniciach dotknutých krajín; takisto opakuje, že je potrebné zintenzívniť spoluprácu s kľúčovými partnermi, ktorí čelia podobným výzvam, a to prostredníctvom diplomacie, politického dialógu a spravodajskej spolupráce;

70.

opakuje, že celosvetový dosah terorizmu si vyžaduje účinnú a jednotnú medzinárodnú reakciu s cieľom úspešne predchádzať pašovaniu zbraní do krajín, ktoré ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť;

71.

víta skutočnosť, že Komisia v apríli 2015 pridelila rozpočtové prostriedky v objeme 10 miliónov EUR na financovanie programu určeného na pomoc partnerským krajinám s bojom proti radikalizácii v sahelsko-maghrebskej oblasti a na zastavenie prílivu zahraničných bojovníkov zo severnej Afriky, z Blízkeho východu a zo západného Balkánu (prvá časť v objeme 5 miliónov EUR je na financovanie technickej pomoci určenej na zlepšenie schopností pracovníkov v oblasti trestnej justície, pokiaľ ide o vyšetrovanie, stíhanie a súdenie prípadov súvisiacich so zahraničnými bojovníkmi alebo potenciálnymi zahraničnými bojovníkmi; druhá časť v objeme 5 miliónov EUR je na financovanie programov boja proti radikalizácii v sahelsko-maghrebskej oblasti); zdôrazňuje, že je dôležité prísne monitorovať správne používanie týchto finančných prostriedkov, aby sa zabezpečilo, že sa z nich nebudú financovať projekty súvisiace s prozelytizmom, indoktrináciou a ďalšími extrémistickými účelmi;

72.

domnieva sa, že by nebolo možné dosiahnuť komplexnú politiku predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami bez sprievodnej proaktívnej politiky deradikalizácie a začleňovania; vyzýva preto EÚ, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi aj s tretími krajinami, ktoré už v tejto oblasti získali skúsenosti a pozitívne výsledky, pokiaľ ide o zriaďovanie štruktúr na deradikalizáciu, s cieľom zabrániť občanom EÚ a cudzincom s legálnym pobytom v EÚ v odchode z EÚ alebo môcť kontrolovať ich návrat do nej; pripomína, že je potrebné ponúkať podporu aj rodinám týchto osôb;

73.

navrhuje členským štátom, aby sa priklonili k zavedeniu tútorstva alebo poradenských asistentov v procese deradikalizácie občanov EÚ, ktorí sa z oblastí konfliktu vrátili sklamaní z toho, čo tam zažili, aby sa im tak pomocou vhodných programov poskytla podpora pri ich opätovnej integrácii do spoločnosti; zdôrazňuje, že v tomto smere je potrebná lepšia výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že títo tútori by mali byť ochotní prispievať ku konkrétnym programom prostredníctvom vhodnej odbornej prípravy;

74.

požaduje spustenie štruktúrovanej komunikačnej kampane na úrovni EÚ, ktorá bude využívať prípady tzv. bývalých európskych zahraničných bojovníkov, ktorí úspešne prešli deradikalizáciou a ktorých traumatické zážitky pomáhajú odhaliť veľmi zvrátený a bludný náboženský rozmer pripojenia sa k teroristickým organizáciám ako Islamský štát; nabáda preto členské štáty, aby vytvárali platformy, ktoré umožnia konfrontáciu a dialóg s bývalými bojovníkmi; okrem toho zdôrazňuje, že nadviazanie kontaktu s obeťami terorizmu sa javí ako účinná metóda na to, aby sa radikálne myšlienky zbavili posvätnosti či ideologickej významnosti; navrhuje, aby sa táto kampaň využívala ako podporný nástroj v procese deradikalizácie vo väzniciach, v školách a vo všetkých zariadeniach zameraných na prevenciu a nápravu; ďalej vyzýva Komisiu, aby – predovšetkým finančne – podporovala národné komunikačné kampane, a aby ich koordinovala;

75.

zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovej povinnosti a iné fiškálne trestné činy sú v niektorých prípadoch významné zdroje financovania terorizmu, ktoré ohrozujú našu vnútornú bezpečnosť, a preto je nutné, aby bolo prioritou sledovanie trestných činov s vplyvom na finančné záujmy EÚ a boj proti nim;

76.

zdôrazňuje, že teroristické organizácie ako IS/Dá’iš a Džabhatu-n-Nusra nazhromaždili značné finančné zdroje v Iraku a Sýrii z pašovania ropy, predaja odcudzeného tovaru, únosov a vydierania, zo zabavovania bankových účtov a z pašovania starožitností; vyzýva preto, aby sa zistilo, ktoré krajiny a sprostredkovatelia prispievajú k tomuto čiernemu trhu, a aby boli ich činnosti bezodkladne zastavené;

77.

podporuje opatrenia, ktoré sa zameriavajú na oslabenie teroristických organizácii zvnútra a na zmenšenie ich súčasného vplyvu na občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ; nabáda Komisiu a príslušné agentúry, aby hľadali spôsoby na rozloženie teroristických buniek a odhaľovanie ich financovania; vyzýva preto na lepšiu spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a rýchlu transpozíciu a realizáciu balíka venovaného boju proti praniu špinavých peňazí; nabáda Európsku komisiu, aby predložila návrh nariadenia o odhaľovaní a blokovaní finančných zdrojov terorizmu a boji proti nim; vyzýva preto Komisiu, aby prehodnotila vytvorenie spoločného európskeho systému na sledovanie financovania terorizmu; nabáda členské štáty, aby zaviedli čo najvyššie normy transparentnosti v oblasti prístupu k informáciám o skutočných vlastníkoch všetkých korporátnych štruktúr v EÚ a v netransparentných jurisdikciách, ktoré môžu byť nástrojmi financovania teroristických organizácií;

78.

víta nedávne prijatie európskeho programu v oblasti bezpečnosti, ktorý obsahuje návrh významných krokov smerujúcich k zlepšeniu boja proti terorizmu a radikalizácii, ako je vytvorenie Európskeho strediska boja proti terorizmu v rámci Europolu; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali existujúce opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatok finančných a ľudských zdrojov na to, aby mohla skutočne vykonať navrhované kroky;

79.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene preskúmala právne predpisy EÚ v oblasti strelných zbraní prostredníctvom revízie smernice Rady 91/477/EHS s cieľom uľahčiť úlohu vnútroštátnych policajných a vyšetrovacích orgánov pri odhaľovaní obchodovania so zbraňami na čiernom trhu a cestou tzv. temného internetu (dark net) a v boji proti takémuto obchodovaniu, a vyzýva Komisiu, aby predložila spoločné vyraďovacie normy pre strelné zbrane, aby tak vyradené zbrane boli nezvratne neschopné streľby;

80.

požaduje harmonizovaný prístup k vymedzeniu trestného činu nenávistného prejavu v online aj offline prostredí, ktorým radikáli podnecujú iných k nerešpektovaniu a porušovaniu základných práv; navrhuje doplniť tento konkrétny trestný čin do príslušných rámcových rozhodnutí Rady;

81.

vyzýva členské štáty, aby sa zúčastnili tohto úsilia o vystopovanie vonkajších finančných tokov a aby zabezpečili a preukázali transparentnosť svojich vzťahov s niektorými krajinami Perzského zálivu, a to na účely posilnenia spolupráce, ktorej cieľom bude vniesť svetlo do financovania terorizmu a fundamentalizmu v Afrike a na Blízkom východe, ako aj niektorých organizácií v Európe; nabáda členské štáty, aby spolupracovali pri odstraňovaní čierneho trhu s ropou, z ktorého pochádzajú hlavné príjmy teroristických organizácií; domnieva sa, že členské štáty by nemali váhať s používaním reštriktívnych opatrení voči osobám a organizáciám, ak existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že financujú alebo inak podporujú terorizmus;

82.

dôrazne by odmietol akékoľvek pokusy o odstránenie aspektov správy, ktoré sa zameriavajú na boj proti teroristickým a extrémistickým činom v pravom zmysle slova; zastáva názor, že je neužitočné a kontraproduktívne prerušiť prepojenie medzi bojom proti radikalizácii a bojom proti jej prejavom; vyzýva Radu, aby vytvorila čiernu listinu európskych džihádistov a osôb podozrivých z džihádistického terorizmu;

83.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Africkej únii a členským štátom Únie pre Stredozemie, Ligy arabských štátov a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.