27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/51

—

so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na články 107, 108, 113, 115, 116, 175 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 12. februára 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (1),

—

so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých praktikách v Luxembursku, ktoré sa stali známymi pod názvom LuxLeaks,

—

so zreteľom na výsledky samitov G7, G8 a G20 o medzinárodných daňových otázkach, najmä na samit v Elmau zo 7. – 8. júna 2015, samit v Brisbane z 15. – 16. novembra 2014, samit v Petrohrade z 5. – 6. septembra 2013, samit v Lough Erne zo 17. – 18. júna 2013 a samit v Pittsburghu z 24. – 25. septembra 2009,

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom Škodlivá hospodárska súťaž: vznikajúca globálna otázka (Harmful Tax Competition: An Emerging Global Issue) z roku 1998,

—

so zreteľom na správu OECD s názvom Riešenie narúšania základu dane a presunu ziskov (Addressing Base Erosion and Profit Shifting – BEPS) z roku 2013, akčný plán OECD týkajúci sa BEPS a následné publikácie,

—

so zreteľom na nedávne závery Európskej rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (14. marca 2013), o zdaňovaní (22. mája 2013), o automatickej výmene informácií (18. decembra 2014), o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS), automatickej výmene informácií na celosvetovej úrovni a škodlivých daňových opatreniach (18. decembra 2014) a o daňových únikoch (27. júna 2014),

—

so zreteľom na závery Rady pre hospodárske a menové veci (ECOFIN) a jej správu z 22. júna 2015 pre Európsku radu o daňových otázkach,

—

so zreteľom na polročné správy skupiny pre kódex správania určené pre Radu o kódexe správania (zdaňovanie podnikov),

—

so zreteľom na smernicu o administratívnej spolupráci (2), smernicu o výplate úrokov a licenčných poplatkov (3) a najnovšie návrhy Komisie na ich zmenu,

—

so zreteľom na smernicu Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností (4) (smernica o materských a dcérskych spoločnostiach) naposledy zmenenú v roku 2015,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (5),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a daní z poistných prémií (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o práci Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní v oblasti postupov zabránenia sporom a ich riešenia a o usmerneniach týkajúcich sa vopred uzatvorených dohôd o oceňovaní v rámci EÚ (COM(2007)0071),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. decembra 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. marca 2015 o daňovej transparentnosti v záujme boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2015)0136),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 o agresívnom daňovom plánovaní (C(2012)8806),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach (C(2012)8805),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2012 o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

—

so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia, a na pozíciu Európskeho parlamentu k tejto veci z 19. apríla 2012 (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov (11) a na pravidelné správy skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) pre Radu,

—

so zreteľom na odporúčanie zo 30. apríla 2014 prijaté Výborom ministrov Rady Európy o ochrane informátorov,

—

so zreteľom na správu Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedenú v odseku 26 správy skupiny o kódexe správania z roku 1999, Primarolovej správu (SN 4901/99) a aktualizáciu tejto správy v roku 2009,

—

so zreteľom na prijaté pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2015 výročnej správe o daniach (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2013 (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2012 o výzve na hľadanie konkrétnych opatrení na boj proti daňovým podvodom a únikom (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (20),

—

so zreteľom na rozličné parlamentné vypočutia a následné správy o tej istej téme v národných parlamentoch a najmä v britskej Dolnej snemovni, americkom Senáte a francúzskom Assemblée nationale,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (A8-0317/2015),

A.

keďže škandál LuxLeaks, ktorý vypukol 5. novembra 2014 vďaka Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov uverejnením približne 28 000 strán dôverných dokumentov uvádzajúcich viac ako 500 súkromných daňových dohôd medzi luxemburskou daňovou správou a viac ako 300 nadnárodnými spoločnosťami v rokoch 2002 až 2010, odhalil rozsah využívania tajných dohôd s komplexnými finančnými štruktúrami, ktorých cieľom je získať drastické zníženie daní; keďže dcérske spoločnosti v Luxembursku spravujúce podnikové transakcie v objeme stoviek miliónov eur majú v Luxembursku len malé pobočky a vykonávajú len málo hospodárskej činnosti;

B.

keďže otázky týkajúce sa narúšania základu dane z príjmu právnických osôb a praktík agresívneho daňového plánovania sú známe a analyzujú sa na medzinárodnej úrovni už najmenej niekoľko desaťročí; keďže LuxLeaks upriamil pozornosť verejnosti a médií na tieto otázky odhalením pochybných daňových praktík, ktoré podporovali účtovnícke spoločnosti v jednom konkrétnom členskom štáte; keďže vyšetrovania Komisie a činnosť vykonávaná Európskym parlamentom prostredníctvom osobitného výboru ukázali, že nejde o jediný prípad, ale že prijímanie daňových opatrení na zníženie celkových daňových záväzkov niektorých veľkých spoločností s cieľom umelo zvýšiť základ dane v krajine na úkor iných krajín, z ktorých niektoré podliehajú úsporným opatreniam, je postup, ktorý je rozšírený v Európe a za jej hranicami;

C.

keďže takéto správanie, ktoré často vedie k odpojeniu miesta, kde sa vytvára hodnota a miesta, kde sa zdaňujú zisky, nie je obmedzené na daňové rozhodnutia, ale zahŕňa celý rad škodlivých daňových praktík, ktoré sú vykonávané prostredníctvom národných daňových správ v rámci EÚ aj mimo nej;

D.

keďže podrobenie týchto praktík kontrole zo strany verejnosti je súčasťou demokratickej kontroly; keďže vzhľadom na ich negatívny vplyv na spoločnosť ako celok môžu tieto praktiky trvať iba tak dlho, pokiaľ zostanú utajené, alebo sú tolerované; keďže investigatívni novinári, mimovládny sektor a akademická obec boli nápomocní pri odhaľovaní prípadov vyhýbania sa daňovým povinnostiam a informovali o nich verejnosť; keďže pokiaľ týmto praktikám nie je možné predchádzať, nemalo by ich zverejnenie závisieť na odvahe a zmysle pre etiku jednotlivých informátorov, ale skôr byť súčasťou systematických mechanizmov oznamovania a výmeny informácií;

E.

keďže príjmy z dane z príjmu právnických osôb v 28 členských štátoch Únie predstavovali v priemere 2,6 % HDP v roku 2012 (21);

F.

keďže podľa zmluvy patria priame dane najmä do právomoci členských štátov; keďže v rozsahu právomoci, ktorú má EÚ v oblasti zdaňovania, podlieha vykonávanie tejto právomoci zvyčajne požiadavke jednomyseľnosti v Rade; keďže toto má za následok, že nebolo prijaté žiadne významné rozhodnutie na úrovni EÚ v oblasti zdaňovania právnických osôb napriek nedávnemu vývoju v integrácii EÚ v súvislosti s vnútorným trhom a ďalšími oblasťami, na ktoré sa vzťahujú zmluvy EÚ, ako sú medzinárodné obchodné dohody, jednotná mena a hospodárska a fiškálna správa, zásady a právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí; keďže členské štáty musia dodržiavať európske právo hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby ich daňové právne predpisy boli zlučiteľné so zásadami vnútorného trhu a nevytvárali narušenie hospodárskej súťaže; keďže udelením práva veta každému členskému štátu pravidlo jednomyseľnosti v Rade znižuje motiváciu na posun od status quo k riešeniu, ktoré by zahŕňalo viac spolupráce; keďže pokiaľ sa nepoužije postup ustanovený v článku 116 ZFEÚ, bola by potrebná zmena zmluvy na zmenu požiadavky jednomyseľnosti v oblasti priamych daní;

G.

keďže súčasná situácia, keď má každý členský štát právo veta, znamená, že všetky členské štáty musia konať rozhodne a spolupracovať pri riešení celoeurópskeho problému daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

H.

keďže okrem niektorých chvályhodných výnimiek politickí predstavitelia jednotlivých štátov neboli doteraz v dostatočnej miere ochotní riešiť problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam vrátane daňových rozhodnutí;

I.

keďže na vnútornom európskom trhu existuje voľný tok kapitálu a veľké spoločnosti vykazujú svoje činnosti na konsolidovanom základe, ale daň vyberajú národné daňové orgány, ktoré si navzájom vymieňajú len veľmi málo informácií;

J.

keďže na dokončenom vnútornom trhu by nemalo existovať žiadne umelé skreslenie, ktoré by ovplyvňovalo rozhodovanie o investíciách a umiestnení podnikov; keďže však globalizácia, digitalizácia a voľný pohyb kapitálu vytvárajú podmienky intenzívnejšej daňovej súťaže medzi členskými štátmi a s tretími krajinami s cieľom prilákať investície a podniky; keďže je dôležité udržať spoločnosti v Európe a pritiahnuť ich, ale nemalo by to mať formu potenciálne škodlivých daňových režimov, ktoré sú zamerané na podporu investícií a prilákanie ďalšej hospodárskej činnosti v prvom rade v reakcii na podobné opatrenia v susedných krajinách, alebo sú určené na úpravu toho, čo sa považuje za existujúce nerovnováhy medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o relatívne bohatstvo, veľkosť alebo periférne umiestnenie; keďže v niektorých jurisdikciách sa zdá, že existuje korelácia medzi atraktívnymi systémami zdaňovania právnických osôb a vysokou úrovňou národného bohatstva; keďže optimálna koncepcia daňových systémov závisí od množstva faktorov a preto je v každej krajine odlišná; keďže škodlivá hospodárska súťaž v daňovej oblasti medzi členskými štátmi obmedzuje potenciál jednotného trhu;

K.

keďže, namiesto toho, aby sa sústredili na podporu atraktívneho podnikateľského prostredia, napríklad dobrú infraštruktúru a vysokokvalitnú pracovnú sily vrátane výdavkov zameraných na zlepšenie produktivity a zabezpečenie stability a predvídateľnosti daňového systému, krajiny v úlohe hráčov v daňovej súťaži používajú svoje vnútroštátne právne predpisy v spojení so sieťami daňových zmlúv na to, aby sa propagovali ako krajiny, do ktorých investovať, ako uzly, cez ktoré treba viesť finančné toky alebo vykazovať zisky, a tým lákajú podniky alebo schránkové spoločnosti na úkor partnerských krajín a vytvárajú nespravodlivé postupy medzi nimi; keďže z izolovaného pohľadu má každá krajina jasný záujem správať sa ako „voľný jazdec“, teda byť prvým, kto navrhne a realizuje špecifické daňové režimy a ustanovenia na prilákanie daňového základu, a posledným, kto sa bude podieľať na akejkoľvek spolupráci a koordinácii pri boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní;

L.

keďže existuje daňová súťaž medzi členskými štátmi; keďže zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi Únie je stanovená v článok 4 ZEÚ; keďže členské štáty by mali plne uplatňovať zásadu lojálnej spolupráce v záležitostiach daňovej súťaže;

M.

keďže niektoré členské štáty majú tendenciu majú ambivalentný postoj k vyhýbaniu sa plateniu daní, pričom sa na jednej strane sťažujú na narúšanie ich vnútroštátneho základu dane a zároveň sú zodpovedné za podobu súčasných národných a medzinárodných daňových systémov, ktoré ho umožňujú a stále bránia akémukoľvek vývoju svojich daňových systémov smerom ku koordinovanejšiemu riešeniu; keďže v rámci plnej mobility kapitálu v EÚ a s ohľadom na proklamovaný cieľ Komisie, ktorým je zavedenie únie kapitálových trhov, by sa mali plne zohľadniť vzájomná závislosť a účinky národných daňových systémov a príjmov, zohľadňujúc podstatné pozitívne a negatívne cezhraničné vzájomné pôsobenie daňových rozhodnutí jednotlivých členských štátov, keďže stimul jednej krajiny je pre druhú krajinu narúšanie základu;

N.

keďže vidno paradoxnú situáciu, v ktorej slobodná súťaž medzi členskými štátmi v daňových záležitostiach má za následok protisúťažné správanie a narušenia hospodárskej súťaže;

O.

keďže zavedenie jednotného európskeho trhu sa ukázalo ako veľmi prospešné pre národné hospodárstva, zvýšilo ich konkurencieschopnosť a príťažlivosť v globalizovanom hospodárstve, a keďže daňová konvergencia medzi členskými štátmi v konečnom dôsledku budú mať rovnaký účinok;

P.

keďže zákonodarcovia a daňové správy často nemajú dostatočné zdroje a nedokážu predpokladať, ale iba reagovať, často s veľkým oneskorením, na inovatívne systémy vyhýbania sa plateniu daní, ktoré navrhli a podporujú niektorí daňoví poradcovia, najmä z veľmi veľkých účtovníckych firiem, právnici a sprostredkovateľské spoločnosti; keďže najmä skúsenosti ukazujú, že orgány EÚ, ktoré by mali zabrániť zavedeniu nových škodlivých daňových opatrení (ako je napríklad skupina pre kódex správania vytvorená v roku 1998 členskými štátmi alebo Komisia ako strážkyňa zmlúv) a ukázali ako neschopné bojovať proti tomuto neželanému vývoju, niekedy reagujú neúčinným spôsobom alebo na základe príliš obmedzeného mandátu, a v EÚ bolo zavedených množstvo nových a často agresívnych opatrení alebo dohôd na vyhýbanie sa plateniu daní, ako napríklad tzv. patentové kolónky; keďže nadnárodné spoločnosti sa spoliehajú v EÚ a na celom svete na znalosti dobre organizovaného a znalého odvetvia daňových poradcov a iných poskytovateľov finančných služieb pri vypracúvaní svojich systémov na vyhýbanie sa plateniu daní; keďže toto odvetvie je zároveň zastúpené v orgánoch poskytujúcich poradenstvo vládam a verejným inštitúciám v daňových otázkach, ako napríklad v platforme EÚ pre riadnu správu daní; keďže existujú obavy týkajúce sa konfliktov záujmov, ktoré môžu vzniknúť z poskytovania tým istým podnikom poradenstva pre verejné orgány, ako aj súkromné nadnárodné spoločnosti;

Q.

keďže všetko daňové plánovanie by malo prebiehať v medziach zákona a platných zmlúv; keďže v dôsledku toho je najvhodnejšou reakciou na agresívne daňové plánovanie dobrá legislatíva a medzinárodná koordinácia želaných výsledkov;

R.

keďže vykonávanie právnych predpisov je rozhodujúce pre dosiahnutie plánovaných cieľov; keďže takéto vykonávanie je záležitosťou pre vnútroštátne správy, ktoré majú často málo motivácie, aby navzájom spolupracovali na európskej úrovni; keďže táto situácia zvyšuje a zhoršuje už existujúce rozdiely v právnych predpisoch v celej Únii;

S.

keďže trojka inštitúcií (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) dohliadajúca nad programami finančných a fiškálnych úprav v členských štátoch ako Portugalsko a Grécko sa nepokúsila predísť daňovým amnestiám, daňovým rozhodnutiam, daňovým výhodám a systémom oslobodenia od daní, ktoré boli a sú nespravodlivo diskriminačné a podporujú daňové úniky spoločností a jednotlivcov, čo spôsobuje vysoký odliv štátnych príjmov a zvyšujú už v súčasnosti neúnosnú záťaž pre malé a stredné podniky (MSP) a občanov;

T.

keďže vyšetrovanie a stíhanie daňových trestných činov a prania špinavých peňazí, ktoré často zahŕňajú finančné operácie a právnické osoby vo viacerých jurisdikciách, je mimoriadne náročné; keďže zamestnanci členských štátov zodpovední za vyšetrovanie a súdne stíhanie páchateľov trestných činov týkajúcich sa daní a iných finančných trestných činov sú často nedostatočne školení a vybavení;

U.

keďže politiky úsporných opatrení a obmedzení rozpočtu v posledných rokoch výrazne znížili schopnosti daňových správnych orgánov pri vyšetrovaní daňových trestných činov a škodlivých daňových praktík; keďže tieto škrty boli obzvlášť škodlivé v krajinách zapojených do programov finančnej pomoci pod vedením trojky, kde sa zvýšenie štátnych príjmov dosiahlo neúmerným zdaňovaním MSP a občanov, pričom veľké korporácie a majetní neplatiči daní často profitovali z daňových amnestií, daňových rozhodnutí a ďalších systémov daňových výnimiek a výhod, ako to bolo v prípade Portugalska a Grécka;

V.

keďže daňové rozhodnutia sa týkajú širokého spektra praktík v členských štátoch, od ad hoc politiky po jasne vymedzené uplatňovanie práva, pokiaľ ide o možný rozsah a témy, ktorých sa týka, záväznú povahu, frekvenciu používania, zverejňovanie, dĺžku a platenie poplatkov; keďže neexistuje dohodnuté vymedzenie pojmu „daňové rozhodnutie“ na medzinárodnej úrovni, okrem odkazu Komisie, ktorá ho uvádza ako „akékoľvek oznámenie alebo iný nástroj alebo činnosť s podobným účinkom, zo strany členských štátov alebo v ich mene, ktoré sa týka výkladu alebo uplatňovania daňových zákonov“;

W.

keďže daňové rozhodnutia ako také nie sú problematické, pretože ich pôvodným účelom je poskytnúť právnu istotu platcovi dane a znížiť finančné riziko pre čestné účtovné firmy v prípade, ak daňové zákony alebo ich konkrétne uplatňovanie za určitých okolností nie sú jasné alebo ich možno vykladať rôznymi spôsobmi, najmä pokiaľ ide o komplexné transakcie, a tým zabraňujú budúcim sporom medzi platcom dane a daňovým úradom;

X.

keďže praktika daňových rozhodnutí sa vyvinula v rámci bližšieho a kooperatívnejšieho vzťahu medzi daňovými správami a platcami daní ako nástroj na riešenie rastúcej komplexnosti daňového spracovania určitých transakcií v stále komplexnejšej, globalizovanejšej a digitalizovanejšej ekonomike; keďže – napriek tvrdeniam členských štátov, že rozhodnutia nie sú diskrečné, ale iba nástrojom na objasnenie existujúcej daňovej legislatívy, pričom sú zároveň utajované – práca jeho osobitného výboru potvrdila, že daňové rozhodnutia možno vydávať bez akéhokoľvek právneho rámca prostredníctvom neformálnych alebo diskrečných opatrení, ktoré podporujú daňové štruktúry využívajúce nástroje daňového plánovania, ktoré zvyčajne používajú nadnárodné spoločnosti na zníženie daňových platieb; keďže toto sa javí problematické najmä – hoci nie výlučne – pri rozhodnutiach týkajúcich sa oceňovania vnútropodnikových transferov (takzvané vopred uzatvorené dohody o oceňovaní); keďže zabezpečením právnej istoty len niektorým vybraným subjektom môže vzniknúť nerovnosť medzi spoločnosťami, ktorým boli povolené a spoločnosťami v tom istom odvetví, ktoré k nim nemajú prístup;

Y.

keďže ani OECD ani Európska komisia nežiadali o koniec praxe daňových rozhodnutí ako takých;

Z.

keďže pokročilé daňové rozhodnutia nemajú žiadnym spôsobom ovplyvniť zdaňovanie akejkoľvek transakcie, ani uprednostňovať jedného platcu daní pred iným, ale mali by za rovnakých podmienok mať rovnaký účinok ako ex post uplatňovanie podkladových daňových ustanovení; keďže predmetom tejto správy preto nie sú len daňové rozhodnutia, ale v súlade s mandátom osobitného výboru (TAXE) akékoľvek daňové opatrenia podobnej povahy alebo účinku označované všeobecným termínom „škodlivé daňové praktiky“, t.j. opatrenia zamerané na prilákanie nerezidentných podnikov alebo transakcií na úkor iných daňových jurisdikcií, v ktorých by sa tieto transakcie obvykle mali zdaňovať a/alebo opatrenia, ktorých cieľom je privilegovať len niektoré spoločnosti a teda skresľovať hospodársku súťaž;

AA.

keďže škodlivé daňové praktiky môžu byť v určitom rozsahu spojené s jedným alebo viacerými z týchto nežiaducich účinkov: netransparentnosť, svojvoľná diskriminácia, skreslenie hospodárskej súťaže a nerovnaké podmienky na vnútornom trhu i mimo neho, vplyv na celistvosť jednotného trhu a na spravodlivosť, stabilitu a legitímnosť dotknutého daňového systému, väčšie zdaňovanie menej mobilných hospodárskych faktorov, zvýšené hospodárske nerovnosti, nekalá súťaž medzi štátmi, narúšanie daňového základu, sociálna nespokojnosť, nedôvera a demokratický deficit;

AB.

keďže treba uznať, že hoci MSP sú hybnou silou hospodárstva a zamestnanosti v Európe, nadnárodné spoločnosti tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe zamestnanosti, hospodárskeho rastu a investícií; keďže platenie spravodlivého podielu dane v krajinách, v ktorých sa vytvára skutočná hospodárska činnosť a hodnota, zostáva kľúčovým príspevkom týchto spoločností k blahobytu a udržateľnosti európskych spoločností;

AC.

keďže príslušný osobitný výbor, ktorý bol zriadený 26. februára 2015, uskutočnil 14 schôdzí, na ktorých vypočul predsedu Komisie Jean-Clauda Junckera, komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú, komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho, úradujúceho predsedu Rady Pierra Gramegnu, ministrov financií Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska Michela Sapina, Wolfganga Schäubleho, Piera Carla Padoana a Luisa de Guindosa, zástupcov OECD, ako aj informátorov, investigatívnych novinárov, expertov, zástupcov akademickej obce, zástupcov nadnárodných spoločností, profesných združení, odborových zväzov, mimovládnych organizácií a poslancov národných parlamentov EÚ (pozri prílohu 1); keďže delegácie výboru TAXE navštívili Švajčiarsko, aby preskúmali konkrétne aspekty rozmeru tretích krajín svojho mandátu, a tieto členské štáty, s cieľom vykonať služobné cesta na účely zistenia potrebných skutočností: Belgicko, Luxembursko, Írsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo; keďže sa organizovali tiež stretnutia s predstaviteľmi vlády Gibraltáru a Bermúd; keďže tieto činnosti, hoci poskytli rôzne a cenné poznatky o daňových systémoch a postupoch v rámci EÚ, neobjasnili všetky príslušné otázky vrátane pretrvávajúcich nezrovnalostí vo vyhláseniach, ktoré uskutočnil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, pokiaľ ide o dlhodobo utajovanú stranu tzv. Kreckého správy;

AD.

keďže niektoré činnosti výboru obmedzovala skutočnosť, že viaceré členské štáty a Rada neodpovedali včas (pozri prílohu 2) a nakoniec nepredložili všetky požadované dokumenty, alebo jednoducho poslali formálne odpovede, ktoré sa takmer netýkali podstaty žiadosti; keďže zo 17 pozvaných nadnárodných spoločností len štyri súhlasili, že vystúpia pred výborom v júni a júli 2015 pri prvom pozvaní; keďže ďalších 11 nadnárodných spoločností súhlasilo s tým, že vystúpia pred výborom, iba po hlasovaní o správe vo výbore TAXE a po opakovaných pozvánkach, takže bolo potrebné zvolať mimoriadne stretnutie krátko pred hlasovaním v pléne (pozri prílohu 3); keďže ani Komisia plne nespolupracovala a neposlala všetky dokumenty zo zasadnutí a neformálne záznamy stretnutí o kódexe správania a pre neústupnosť niektorých členských štátov ponúkla len obmedzený konzultačný postup; keďže funkčné obdobie výboru sa preto muselo predĺžiť;

AE.

keďže viacero vyšetrovaní v oblasti štátnej pomoci, ktoré Komisia začala v súvislosti s dohodami o transferovom oceňovaní, potvrdené daňovými rozhodnutiami a ďalšími opatreniami podobného charakteru alebo účinku, ktoré majú vplyv na zdaniteľný zisk určitých dcérskych spoločností nadnárodných spoločností, stále prebiehalo v čase prijatia tejto správy;

1.

pripomína, že existujúce modely zdaňovania právnických osôb v priemyselných krajinách boli vypracované v prvej polovici 20. storočia, období, kedy bol rozsah cezhraničnej činnosti obmedzený; konštatuje, že globalizácia a digitalizácia hospodárstva radikálne zmenili globálny hodnotový reťazec a spôsob, akým jednotlivé trhy fungujú, a že väčšina veľkých spoločností má dnes nadnárodnú štruktúru, čo si vyžaduje ísť nad rámec vnútroštátnych daňových predpisov; zdôrazňuje, že vnútroštátne a medzinárodné pravidlá v oblasti zdaňovania nestačili udržať krok s vývojom podnikateľského prostredia;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné sformulovať vyváženú a spravodlivú daňovú politiku ako neoddeliteľnú súčasť štrukturálnych reforiem v členských štátoch;

3.

konštatuje, že hoci súlad s rôznymi daňovými systémami sa stal stále komplexnejší pre podniky pôsobiace naprieč hranicami, globalizácia a digitalizácia im uľahčili organizáciu činností prostredníctvom offshore finančných centier a vytvorenia sofistikovaných štruktúr na zníženie ich globálnych daňových platieb; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v dôsledku hospodárskej a dlhovej krízy a konsolidácie rozpočtu väčšina členských štátov výrazne znížila množstvo svojich zamestnancov daňovej správy; zdôrazňuje, že národné daňové správy by mali mať dostatočné zdroje vrátane ľudských zdrojov, aby mohli účinne konať s cieľom predchádzania, odhaľovania a boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré prinášajú značné narúšanie daňového základu, a zabezpečiť lepší a spravodlivejší výber daní a dôveryhodnosť daňového systému; konštatuje, že štúdie ukázali, že kvalifikovaní zamestnanci v oblasti daňových správ prinášajú oveľa viac príjmov štátu v porovnaní so súvisiacimi výdavkami, keďže účinnosť daňových správ má priamy pozitívny vplyv na daňové príjmy;

4.

zdôrazňuje rozdiel medzi na jednej strane škodlivými praktikami niektorých vnútroštátnych daňových orgánov, ktoré umožňujú presun ziskov nadnárodným spoločnostiam s cieľom vyhnúť sa zdaneniu na území, kde zisky vznikli, a na druhej strane súťažou vlád o prilákanie priamych zahraničných investícií alebo udržanie hospodárskej činnosti v krajine v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ;

5.

zdôrazňuje, že zmluva v súlade so zásadou subsidiarity umožňuje členským štátom určovať svoje vlastné sadzby dane právnických osôb a daňový základ dovtedy, kým sa dohodnú v súlade so zmluvou prísnejšie daňové konvergenčné opatrenia; zdôrazňuje však tiež, že príliš zložité pravidlá národných daňových systémov spolu s rozdielmi medzi týmito systémami vytvárajú medzery, ktoré nadnárodné spoločnosti využívajú na účely agresívneho daňového plánovania, čo vedie k narušeniu daňového základu, presunu ziskov, pretekom o najnižšie zdaňovanie a následne k suboptimálnym hospodárskym výsledkom; zdôrazňuje skutočnosť, že výsledkom tohto druhu vyhýbania sa plateniu daní sú straty pre všetky národné rozpočty spolu, pretože zvýšenia daňových príjmov vyplývajúce zo škodlivých praktík v jednom členskom štáte (vďaka výnimkám, osobitným zníženiam alebo medzerám) nedokážu kompenzovať zníženie daňových príjmov v iných štátoch; konštatuje, že iba koordinovanejší a spoločný prístup členských štátov, ktorého výsledkom by mal byť spoločný rámec, v rámci ktorého budú členské štáty stanovovať sadzby zdaňovania právnických osôb, môže predísť ďalšiemu narúšaniu daňového základu, škodlivej hospodárskej súťaži a pretekom o čo najnižšie zdaňovanie;

6.

pripomína, že niektoré členské štáty majú formálne vyššie dane pre právnické osoby než iné, ale v skutočnosti z dôvodu zníženia a medzier, ktoré zvýhodňujú domáce podniky, sú sadzby podstatne nižšie, pričom skutočná daňová sadzba je nižšia ako v členských štátoch s formálne nižšou mierou;

7.

poukazuje na skutočnosť, že nižšie dane zo zisku spoločností v niektorých členských štátoch môžu zabezpečiť relatívne vyššie daňové príjmy, než vyššie daňové sadzby;

8.

konštatuje, že podľa Komisie (22) zákonné sadzby dane z príjmu právnických osôb v EÚ klesli v rokoch 1995 až 2014 o 12 percentuálnych bodov z 35 % na 23 %; zdôrazňuje, že toto zníženie daňových sadzieb sprevádza rozšírenie daňového základu na zmiernenie straty príjmov, a že relatívne stabilné príjmy pochádzajúce zo zdaňovania právnických osôb v tom istom časovom období možno vysvetliť výrazným trendom posunu od určitých právnych foriem podnikania, ako je (jediný) vlastník, na formu korporácie, ktorý spôsobuje podobné zmeny od základu dane pre fyzické osoby na právnické osoby;

9.

konštatuje, že väčšina členských štátov vynakladá veľké sumy na daňové stimuly, ktoré majú MSP zabezpečiť konkurenčnú výhodu, ale podľa Komisie (23) tieto pokusy sú ohrozené dôsledkami medzinárodného daňového plánovania v troch zo štyroch členských štátov, ktoré boli skúmané v nedávnej štúdii; konštatuje, že takéto účinky dávajú MSP do konkurenčnej nevýhody napriek vysokým nákladom súvisiacim s daňovými výdavkami na ich podporu, a že takéto výsledky oslabujú vôľu vnútroštátnych tvorcov politík;

10.

poukazuje na zväčšujúcu sa priepasť medzi zákonnými a skutočnými daňovými sadzbami, najmä pre podniky pôsobiace na celosvetovej úrovni, ktorá aspoň sčasti odráža rôzne výnimky zo všeobecného daňového režimu, či už spôsobené úmyslom zákonodarcu dosiahnuť konkrétne ciele, alebo vyplývajúce z agresívneho daňového plánovania, napr. vytvorenia čisto umelých konštrukcií na účely zdanenia;

11.

zdôrazňuje, že nesúlad medzi daňovými systémami na celosvetovej úrovni prispieva k značnému narúšaniu základu dane a daňovým únikom, no opatrenia iba na úrovni EÚ nebudú riešiť tieto otázky;

12.

poukazuje na veľkú rozmanitosť 28 daňových systémov v EÚ, čo sa týka vymedzenia základu dane a výšky daňovej sadzby, ktorá je ešte väčšia, ak sa vezmú do úvahy osobitné jurisdikcie s autonómnymi daňovými systémami v EÚ, ktoré sú spojené s členskými štátmi EÚ (zámorské územia a korunné dependencie); vyjadruje poľutovanie nad tým, že základné pojmy a prvky, napríklad rovnováha medzi zdrojom a rezidenčným zdaňovaním, trvalým sídlom a zdaniteľnými subjektmi, hospodárskou podstatou a pravidlami proti zneužívaniu, vymedzenie úrokov a licenčných poplatkov, zaobchádzanie s nehmotnými aktívami, zaobchádzanie s dlhom a kapitálom, nehovoriac o tom, čo možno alebo nemožno odpočítať od základu dane, v súčasnosti nepodliehajú žiadnym spoločným usmerneniam v EÚ, čím daňové systémy členských štátov zostávajú nekoordinované; zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovať tieto definície;

13.

zdôrazňuje, že vnútroštátne preferenčné režimy a nesúlad rozličných daňových systémov na jednotnom trhu vytvára príležitosti na daňové úniky; konštatuje, že tieto nežiaduce účinky sa ešte zhoršujú existenciou veľkého počtu dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj ich nedostatočnými ustanoveniami proti zneužívaniu;

14.

konštatuje, že tento nekoordinovaný daňový rámec v EÚ takisto trpí očividným nedostatkom spolupráce medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty nie vždy zohľadňujú účinok svojich daňových opatrení na iné členské štáty, a to nielen pri navrhovaní svojich daňových opatrení, ale aj pri zdieľaní informácií o realizácii týchto opatrení vedúcich k de facto politike zlepšovania svojho postavenia na úkor susedných krajín, čo protirečí základným ideám európskeho projektu; poukazuje na to, že automatická, systematická a efektívna výmena informácií medzi členskými štátmi by umožnila zohľadňovať daňové zaobchádzanie s konkrétnymi príjmovými tokmi alebo transakciami v iných členských štátoch; zdôrazňuje, že toto prispieva aj k vytváraniu neprijateľnej situácie, v ktorej zisky vytvárané nadnárodnými spoločnosťami v členskom štáte sú často zdanené veľmi nízkou sadzbou alebo vôbec nie v EÚ;

15.

domnieva sa, že fiškálna politika a politika hospodárskej súťaže by sa mali považovať za dve strany tej istej mince na vnútornom trhu a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a zlepšila dostupné nástroje a zdroje politiky hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;

16.

zdôrazňuje, že konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami v EÚ je veľmi obmedzená napriek bezprecedentnému prehĺbeniu procesu integrácie EÚ za posledných 30 rokov, predovšetkým v súvislosti s jednotným trhom a hospodárskou a menovou úniou; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto daňové systémy výrazne zaostávajú v porovnaní s koordinačným úsilím na úrovni EÚ, najmä v rámci európskeho semestra, hoci odhliadnuc od relevantnosti opatrení na strane výdavkov sa významná časť politík na zabezpečenie fiškálnej konsolidácie týka príjmov; zastáva názor, že tento aspekt mal byť uvedený v správe piatich predsedov o dokončení hospodárskej a menovej únii v Európe z júna 2015;

17.

zdôrazňuje, že chýbajúca politická vôľa dosiahnuť zblíženie vnútroštátnych fiškálnych politík podnecuje členské štáty k voľbe bilaterálneho prístupu, hoci spoločný prístup by bol účinnejší; pripomína možnosť pracovať smerom k fiškálnej konvergencii prostredníctvom posilnenej spolupráce; víta v tejto súvislosti úmysel niektorých členských štátov zaviesť daň z finančných transakcií;

18.

zdôrazňuje, že vyhýbanie sa plateniu zo strany niektorých nadnárodných spoločností môže mať za následok situáciu, v ktorej sú takmer nulové reálne sadzby dane na zisky dosiahnuté v európskych jurisdikciách, pričom tieto spoločnosti zároveň využívajú rôzne verejné statky a služby na mieste, kde pôsobia, neplatia svoj spravodlivý podiel, čím prispievajú k vnútroštátnemu narúšaniu základu dane a väčšej nerovnosti; zdôrazňuje tiež, že možnosť presunu ziskov je dostupná len pre tie spoločnosti, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti, čo postihuje konkurentov pôsobiacich iba v jednej krajine;

19.

s veľkým znepokojením konštatuje, že vyhýbanie sa plateniu daní právnických osôb má priamy vplyv na národné rozpočty a rozdelenie daňového úsilia medzi kategóriami daňovníkov, ako aj medzi hospodárskymi činiteľmi (v prospech najmobilnejších faktorov ako kapitálu vo forme priamych zahraničných investícií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že okrem narúšania hospodárskej súťaže a nerovnakých podmienok je výsledkom veľmi znepokojujúca situácia, kde v kontexte intenzívneho úsilia o fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy niektorí z týchto daňovníkov s najvyššou platobnou schopnosťou prispievajú podstatne menej ako tí, ktorých najviac postihla hospodárska, finančná a dlhová kríza, ako sú radoví občania a podniky nevyužívajúce agresívne daňové plánovanie, ktoré často patria do kategórie MSP a často nie sú schopné konkurovať nadnárodným spoločnostiam v dôsledku tejto komparatívnej daňovej nevýhody; zdôrazňuje, že hrozí, že táto situácia bude podnecovať nedôveru v demokraciu a ovplyvní celkovú daňovú disciplínu, najmä v krajinách podliehajúcim programom úprav; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že informátori, ktorí poskytujú vnútroštátnym orgánom vo verejnom záujme kľúčové informácie o porušovaní pravidiel, pochybeniach, protiprávnom konaní, podvode alebo nezákonnej činnosti alebo praxi môžu byť predmetom trestného stíhania, ako aj osobných a hospodárskych dôsledkov; s veľkým znepokojením konštatuje, že aj novinári, ktorí odhalili nezákonné alebo nedovolené postupy, niekedy čelia podobným dôsledkom;

20.

berie na vedomie výskum MMF (24), ktorý sa týkal 51 krajín a dospel k záveru, že presun ziskov medzi daňovými jurisdikciami má za následok priemernú stratu príjmov v objeme približne 5 % súčasných príjmov z dane z príjmu právnických osôb, ale takmer 13 % v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD; poznamenáva tiež, že podľa Komisie vyplýva z ekonometrických dôkazov, že citlivosť PZI na zdaňovanie právnických osôb sa časom zvýšila; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa jednej štúdie sa odhaduje, že každoročne potenciálne dochádza k strate daňových príjmov vo výške 1 bilión EUR v dôsledku kombinovaného účinku daňových podvodov, daňových únikov vrátane tieňového hospodárstva a vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ (25), a že odhady poukazujú na ročné straty pre vnútroštátne rozpočty vo výške približne 50 – 70 miliárd EUR v dôsledku vyhýbaniu sa plateniu daní, ale že tieto straty príjmov v celej EÚ by v skutočnosti mohli predstavovať približne 160 – 190 miliárd EUR, ak by sa vzali do úvahy osobitné daňové režimy, nedostatky v zbere a iné takéto aktivity (26); keďže Komisia OSN pre obchod a rozvoj vypočítala, že rozvojové krajiny prichádzajú ročne o príjmy približne v objeme 100 miliárd USD v dôsledku vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností; zdôrazňuje, že tieto čísla by sa mali posudzovať s rezervou a môžu podceňovať skutočné straty pre štátne rozpočty vzhľadom na obmedzenú transparentnosť a rôzne účtovné a koncepčné rámce na celom svete, ktoré ovplyvňujú dostupnosť porovnateľných a vierohodných údajov a spoľahlivosť odhadov;

21.

konštatuje, že stratégie plánovania daní môžu byť založené na štruktúrovaní podnikov, mechanizmoch financovania ich pobočiek alebo transferovom oceňovaní, ktoré sú odpojené od skutočných hospodárskych činností a umožňujú umelý presun ziskov medzi jurisdikciami s cieľom znížiť celkové daňové zaťaženie pre spoločnosti; s veľkým znepokojením konštatuje, že rastie počet používaných schránkových spoločností v EÚ, ktoré sú spoločnosťami len podľa názvu a používajú sa výlučne na účely vyhýbaniu sa plateniu daní; uvádza ako konkrétny príklad McDonalds, ktorého daňové postupy podľa správy koalície odborových zväzov stáli európske krajiny viac ako miliardu EUR v stratených daniach v rokoch 2009 až 2013 (27);

22.

domnieva sa, že vnútroštátne preferenčné režimy a slabá úroveň koordinácie a konvergencie medzi daňovými systémami členských štátov napriek účinným hospodárskym prepojeniam a vzájomnému pôsobeniu v rámci vnútorného trhu spôsobujú mnohé nesúlady umožňujúce agresívne daňové plánovanie, dvojité odpočítanie a dvojité nezdanenie napríklad prostredníctvom jedného zariadenia alebo kombináciou nasledujúcich postupov: nezákonné transferové oceňovanie, lokalizácia odpočtov v jurisdikciách s vysokým daňovým zaťažením, prenášanie prostriedkov získaných z úverov cez príbuzne spoločnosti (tzv. conduit), prenos rizika, hybridné finančné produkty, využívanie nesúladov, daňová arbitráž, licenčné poplatky, hľadanie najlepších podmienok (treaty shopping), a lokalizácia predaja aktív v jurisdikciách s nízkym daňovým zaťažením;

23.

zdôrazňuje, že počas svojich vyšetrovacích ciest v piatich členských štátoch a Švajčiarsku osobitný výbor zistil, že mnohé vnútroštátne daňové opatrenia, ktoré často v kombinácií využívajú nadnárodné spoločnosti, majú potenciál byť škodlivými daňovými praktikami, najmä tieto, ktoré by sa mali považovať za neúplný zoznam:

24.

berie na vedomie, že podľa Komisie (28) 72 % presunu ziskov prebieha v EÚ prostredníctvom kanálov transferového oceňovania a umiestnenia duševného vlastníctva;

25.

zdôrazňuje, že niekoľko členských štátov v posledných rokoch vypracovalo osobitné systémy zníženia dane z príjmu právnických osôb na prilákanie mobilných nehmotných aktív spoločností, ako sú napríklad príjmy vyplývajúce z práv duševného vlastníctva; berie na vedomie rozmanitosť znížení sadzieb dane a príspevkov v rozsahu pôsobnosti navrhovaných systémov (inovačné boxy, boxy duševného vlastníctva, boxy znalostí, patentové boxy atď.); zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch, daňovníci nemusia vyrábať duševné vlastníctvo v krajine s cieľom získať daňové výhody, ale stačí ho nadobudnúť prostredníctvom spoločnosti, ktorá má svoje daňové sídlo v rámci danej jurisdikcie; zdôrazňuje preto, že akékoľvek daňové výhody pre výskum a vývoj musia byť naviazané na skutočné výdavky v danej jurisdikcii;

26.

ďalej zdôrazňuje, že náklady na výskum a vývoj sa už môžu odpisovať z dane podľa vnútroštátnych daňových systémov, dokonca bez patentovej kolónky, a že patentové kolónky tak prispievajú k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam spôsobom, ktorý ide proti systému;

27.

považuje takéto systémy za typické príklady škodlivej daňovej súťaže medzi štátmi, pretože zatiaľ čo ich spojitosť s reálnym hospodárstvom a vplyv na neho vo väčšine prípadov neexistuje, majú za následok zníženie daňových príjmov iných krajín vrátane členských štátov; konštatuje, že pri preskúmaní daňových stimulov pre VaV sa Komisia (29) domnieva, že „patentové kolónky slúžia s väčšou pravdepodobnosťou na premiestňovanie príjmu podnikov než na podnecovanie inovácie“;

28.

zdôrazňuje, že v hospodárskom prostredí, ktoré charakterizuje viac nehmotných aktív, je transferové oceňovanie často postihnuté neprítomnosťou porovnateľných transakcií a referenčných hodnôt, čím sa sťažuje riadne uplatňovanie zásady trhového odstupu, podľa ktorej by sa oceňovanie transakcií medzi subjektmi patriacimi do tej istej skupiny malo hodnotiť rovnakým spôsobom ako medzi nezávislými subjektmi;

29.

konštatuje, že súčasné usmernenia pre transferové oceňovanie nechávajú nadnárodným spoločnostiam značnú mieru voľnej úvahy pri výbere a zavádzaní metód hodnotenia; zdôrazňuje, že chýbajúce účinné spoločné normy pre transferové oceňovanie a rôzne poskytované výnimky a alternatívy zneužívajú nadnárodné spoločnosti, čo je v rozpore s duchom týchto usmernení, na úpravu svojich zdaniteľných ziskov podľa jurisdikcie a zníženie celkového daňového zaťaženia napríklad prostredníctvom zneužívania navýšenia nákladov, svojvoľného stanovenia ziskových rozpätí alebo pochybného vylučovania niektorých výdavkov z ich výpočtu; zdôrazňuje, že najlepším spôsobom na riešenie problematiky transferového oceňovania na úrovni EÚ je konsolidácia spoločného základu dane, ktorá odstraňuje potrebu týchto cien;

30.

zdôrazňuje skutočnosť že spisy o transferovom oceňovaní predložené zástupcami nadnárodných spoločností nemôžu riadne monitorovať daňové správy, ktoré často nie sú dostatočne vybavené a obsadené na to, aby mohli kriticky a dôkladne preskúmať tieto analýzy a ich výsledky alebo vplyvy;

31.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v hospodárskom kontexte, v ktorom sa 60 % svetového obchodu uskutočňuje v rámci skupín (30), sú usmernenia na uplatňovanie tejto čisto ekonomickej koncepcie rozdrobené na vnútroštátnej úrovni a preto sú v nich nezrovnalosti medzi členskými štátmi a právne spory;

32.

okrem toho zdôrazňuje skutočnosť, že napriek značnému počtu právnych sporov v EÚ vyplývajúcich z rozdielnych výkladov tých istých zásad transferového oceňovania neexistuje žiadny účinný mechanizmus riešenia sporov na európskej úrovni; berie na vedomie, že riešenie prípadov predložených na arbitrážny dohovor EÚ o transferovom oceňovaní môže trvať až osem rokov, čo prispieva k právnej neistote pre podniky a daňové správy;

33.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu veľkých účtovných firiem vrátane tzv. veľkej štvorky v oblasti vypracovania a marketingu rozhodnutí a systémov na vyhýbanie sa plateniu daní využívajúc nesúlad medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že tieto spoločnosti, ktoré, ako sa zdá, získavajú značnú časť svojich príjmov z daňových služieb, dominujú auditovému trhu vo väčšine členských štátov a prevládajú v celosvetových službách daňového poradenstva, predstavujú úzky oligopol; domnieva sa, že takáto situácia nemôže pokračovať bez poškodenia fungovania jednotného trhu v oblasti činnosti tzv. veľkej štvorky; upozorňuje na konflikt záujmov vyplývajúci z porovnávania, v rámci tých istých spoločností, daňového poradenstva a poradenských činností na jednej strane pre daňové správy a na strane druhej pre útvary daňového plánovania nadnárodných spoločností, ktoré využívajú slabé stránky vnútroštátnych daňových zákonov; domnieva sa, že osvedčené postupy v tejto súvislosti sa musia rozširovať, a že existujúce kódexy správania by sa mali vylepšiť; napriek tomu pochybuje o účinnosti akéhokoľvek kódexu správania podnikov a sociálnej zodpovednosti podnikov pri riešení tohto problému; zdôrazňuje skutočnosť, že daňové rozhodnutia sa stali v EÚ a na celom svete bežnou obchodnou praxou, nielen na získanie právnej istoty alebo výhodných daňových dohôd, ale aj v prípadoch, keď právne ustanovenia nenechávajú žiadny priestor na výklad; je znepokojený odhadmi odvetvia daňového poradenstva, že ak existuje len 50 % šanca súladu so zákonmi, je to dostatočné, aby sa daňový plán odporučil klientom (31);

34.

vyzýva daňové orgány, aby zlepšili a diverzifikovali svoje zdroje know-how a výrazne zlepšili proces posúdenia vplyvu s cieľom znížiť riziko neočakávaných dôsledkov nových daňových opatrení; pripomína členským štátom, že okrem rozdielov medzi daňovými systémami sú aj neprimeraná zložitosť vnútroštátnych daňových systémov a nízka stabilita s príliš časté zmeny dôležitými prispievateľmi k vzniku daňových medzier, nespravodlivosti daňových systémov a nízkej dôveryhodnosti daňovej politiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, fragmentovanosť je prekážkou vytvorenia európskej únie kapitálových trhov;

35.

uznáva, že v dôsledku hospodárskej krízy popri škandále LuxLeaks sa riešenie agresívneho daňového plánovania nadnárodných spoločností dostalo do popredia politickej agendy členských štátov, EÚ, OECD a G 20, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz, s výnimkou projektu BEPS OECD sponzorovaného G20, ktorý sa práve skončil, no ešte nie je vykonávaný krajinami, nebol dosiahnutý žiadny významný pokrok v praxi;

36.

konštatuje v tejto súvislosti, že mnohé členské štáty zaviedli alebo majú v úmysle zaviesť opatrenia na riešenie otázky vyhýbania sa plateniu daní, najmä v súvislosti s obmedzením odpočítateľnosti úrokov, pravidlami proti zneužívaniu, lepším vymedzením pojmu stáleho sídla (vrátane vypracovania testov hospodárskej podstaty na účinnejšie stanovenie zdaniteľnej prezencie podnikov), možným vylúčením nespolupracujúcich podnikov z verejných súťaží alebo uverejnením systémov daňového plánovania, ktoré môžu byť mimoriadne osožné pri udržiavaní dôveryhodnosti daňového systému a zmenšovaní časového odstupu medzi vypracovaním špecifických systémov a prijatím nápravných opatrení, a to aj na legislatívnej úrovni;

37.

obáva sa však, že bez kooperatívneho prístupu jednostranné opatrenia prijímané členskými štátmi proti narúšaniu základu dane môžu prispieť k zvýšeniu zložitosti, vytváraniu nových nesúladov v dôsledku toho viac príležitostí pre daňové úniky v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že prípadné rozdielne uplatňovanie v členských štátoch medzinárodných alebo únijných usmernení môže mať rovnaký účinok;

38.

víta rôzne iniciatívy a legislatívne návrhy Komisie za posledných 20 rokov, vrátane najnovšieho, s cieľom pokročiť smerom k lepšej koordinácii daňových systémov členských štátov s ohľadom na posilnenie vnútorného trhu, riešenie dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia a zachovanie práva členských štátov na účinné vyberanie daní; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že iba malý počet z nich bol prijatý Radou kvôli požiadavke jednomyseľného schválenia, a nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty sú naďalej presvedčené, že môžu vyťažiť viac z medzier v nekoordinovaných daňových systémoch, než v spoločne koordinovanom systéme;

39.

víta uverejnenie nového súboru fiškálnych politík a vyzýva Komisiu, aby sa snažila zabezpečiť spravodlivý daňový systém založený na zásade zdaňovania v členskom štáte, v ktorom sa generujú zisky, čím sa predíde narušeniu vnútorného trhu a nekalej hospodárskej súťaži;

40.

zdôrazňuje, že skupina pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov (ďalej len „skupina“) zriadená v roku 1998 členskými štátmi umožnila koncom 90. rokov 20. storočia a začiatkom 21. storočia odstránenie najškodlivejších individuálnych daňových postupov prostredníctvom dvojúrovňového prístupu soft law obmedzovaním existujúcich daňových opatrení, ktoré predstavovali škodlivú daňovú súťaž, a zdržaním sa zavedenia takýchto opatrení v budúcnosti (tzv. standstill);

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že práca skupiny zrejme stratila dynamiku; konštatuje, že niektoré z viac ako 100 opatrení, ktoré boli zrušené v dôsledku jej činnosti, boli nahradené v členských štátoch daňovými opatreniami s podobnými škodlivými účinkami; konštatuje, že daňové orgány konali proti odporúčaniam skupiny vytvorením nových štruktúr, ktoré majú tie isté škodlivé účinky ako tie, ktoré skupina zrušila; vyjadruje poľutovanie nad neúspechom predchádzajúcich pokusov o posilnenie jej správy a mandátu a prispôsobenie a rozšírenie pracovných metód a kritérií stanovených v kódexe, ktorých cieľom je boj proti novým formám škodlivých daňových praktík v súčasnom hospodárskom prostredí; podporuje najnovšie návrhy Komisie v tejto veci, ako ich uvádza v akčnom pláne z 17. júna 2015 pre spravodlivé a účinné zdaňovanie právnických osôb v EÚ;

42.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek ambicióznym cieľom, ktoré boli vyhlasované roku 1997, daňová súťaž medzi členskými štátmi naďalej pretrváva, pričom skôr než z rozdielov v daňových sadzbách vyplýva z nejednotnosti vnútroštátnych predpisov na určenie toho, čo predstavuje zdaniteľné zisky, o čom už niekoľko desaťročí svedčia rozdiely medzi nominálnymi a skutočnými sadzbami dane z príjmu právnických osôb uplatňovanými členskými štátmi;

43.

vyjadruje poľutovanie aj nad skutočnosťou, že pôvodný status skupiny a spôsob jej riadenia ponecháva príliš veľký priestor pre politické rokovania a kompromisy, ktoré smerujú k dosiahnutiu „širokého konsenzu“ (t. j. prakticky kvázi jednomyseľnosť s možnosťou vyjadriť nesúhlas v poznámkach pod čiarou) o posudzovaní škodlivým praktikám, čím ovplyvňujú spoľahlivosť a úplnosť jej práce a niekedy vedú k úmyselnému alebo nezverejneniu správ alebo nenadväzovaniu na ne, ako napríklad v správe za rok 1999, ktorú vypracoval Simmons & Simmons o správnych postupoch; považuje za poľutovaniahodné, že zrušenie existujúcich opatrení trpelo oneskorením s politických dôvodov a v niektorých prípadoch umožnilo začlenenie nových príjemcov po termíne, čo tiež súviselo s veľmi slabými mechanizmami zodpovednosti a monitorovania skupiny;

44.

zdôrazňuje predovšetkým, že individuálny prístup podľa kódexu, ktorí síce viedol k tomu, že členské štáty teraz konkurujú všeobecnejšími opatreniami, nerieši systémové slabé stránky roztriešteného rámca dane z príjmu právnických osôb v EÚ, ktoré si vyžadujú významnejšie prepracovanie;

45.

berie na vedomie aj úsilie prostredníctvom vytvorenia Platformy pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorá spája pri rovnakom stole rôzne zainteresované strany s cieľom dosiahnuť konsenzus v otázke daňových únikov, najmä v medzinárodnom kontexte, a Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, ktoré vydáva rôzne usmernenia pre technické otázky týkajúce sa transferového oceňovania; zdôrazňuje, že tieto orgány prispeli k obmedzeným úpravám rámca zdaňovania právnických osôb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia vydané Spoločným fórom pre transferové oceňovanie dosiaľ dostatočne neriešia problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zloženie Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, napriek nedávnej aktualizácii jeho členov, je stále nevyvážené; okrem toho namieta voči skutočnosti, že odborníci v daňovej oblasti prispievajú k práci na usmerneniach o transferovom oceňovaní, pričom súčasne môžu radiť svojim klientom o stratégiách agresívneho daňového plánovania založených na transferovom oceňovaní, a teda byť v pozícii konfliktu záujmov;

46.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ (smernice materských a dcérskych spoločnostiach, o úrokoch a licenčných poplatkoch, o fúziách a o administratívnej spolupráci, sú síce obmedzené na aspekty spojené so zdaňovaním podnikov, no dokázali vyriešiť konkrétne problémy, ktorým čelia členské štáty a spoločnosti pôsobiace vo viacerých krajinách; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia, ktoré boli pôvodne určené na odstránenie dvojitého zdanenia, majú určité kontraproduktívne účinky na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a niekedy vedú k dvojitému nezdaneniu; víta skutočnosť, že Rada nedávno prijala zmeny smernice o materských a dcérskych spoločnostiach s cieľom zaviesť všeobecné ustanovenie proti zneužívaniu a riešiť problém hybridných nesúrodých úverov, ktoré vstúpia do platnosti koncom roka 2015, a očakáva, že to pomôže odstrániť niektoré možnosti daňových únikov v EÚ;

47.

pripomína ustanovenia smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci zamerané na realizáciu výmenu všetkých relevantných finančných informácií; zastáva názor, že automatická, okamžitá a podrobná výmena a účinné spracúvanie daňových informácií by mali silne odrádzajúci účinok proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zavedeniu škodlivých daňových praktík a umožnili by členským štátom a Komisii, aby mali k dispozícii všetky relevantné informácie s cieľom reagovať na tieto praktiky;

48.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný legislatívny rámec monitorovania a výmeny informácií o daňových opatreniach nie je účinný, pretože dôkazy preukázali, že sa nedodržiavajú existujúce požiadavky na spontánnu výmenu informácií alebo výmenu na požiadanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prakticky žiadny členský štát si nevymieňa žiadne informácie, ktoré by mohli mať vplyv na partnerské krajiny EÚ; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov;

49.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že daňové informácie si len zriedka členské štáty medzi sebou spontánne vymieňajú; víta automatickú výmenu informácií, ktorá už nie je založená na reciprocite; upriamuje pozornosť na štrukturálne problémy systému založeného na zvážení, čo by sa malo oznámiť a čo nie, spolu so slabými systémami monitorovania, ktoré podstatne sťažujú zistenie porušení požiadavky na výmenu informácií;

50.

víta záväzok Komisie presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard transparentnosti; nabáda ju, aby ako prvý krok splnila svoje povinnosti strážkyne zmlúv a prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa riadne dodržiavali existujúce právo EÚ a zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi stanovená v zmluvách; víta návrh skupiny expertov pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch preskúmať možnosti podporovať rozvojové krajiny prostredníctvom automatickej výmeny informácií o udelení nerecipročných dohôd o výmene;

51.

konštatuje, že pravidlá štátnej pomoci a sankcie sú účinným prostriedkom riešenia najviac nekalých a deformujúcich škodlivých daňových praktík a môžu mať značný odstrašujúci účinok;

52.

víta balík Komisie o daňovej transparentnosti v oblasti automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi o ich daňových rozhodnutiach z marca 2015 a akčný plánu pre spravodlivý a účinný systém dane z príjmu právnických osôb v EÚ z júna 2015; zdôrazňuje však, že tieto texty možno považovať iba za kroky správnym smerom, a že v súdržný rámec legislatívnych ustanovení a administratívnej spolupráce je urgentne nutný aj v prospech MSP a tých nadnárodných spoločností, ktoré pomáhajú vytvárať skutočný hospodársky rast a platia svoj spravodlivý podiel daní v rámci vnútorného trhu;

53.

víta nedávnu dohodu o akčnom pláne OECD BEPS, ktorý sa po výzvach na konanie zo samitov G7 a G20 usiluje o riešenie jednotlivých problémov týkajúcich sa fungovania medzinárodného systému dane z príjmu právnických osôb predložením globálnych a systematických opatrení na ich riešenie; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným a nerovnomerným začleňovaním rozvojových krajín do procesu OECD BEPS, na ktorom by sa mali zúčastniť za spravodlivých podmienok; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že niektoré výsledky akčného plánu v oblasti BEPS nešli ďalej v oblastiach ako škodlivé daňové režimy, digitálne hospodárstvo a transparentnosť;

54.

konštatuje, že po systematickej analýze kritických miest medzinárodného daňového systému bol akčný plán BEPS rozdelený do 15 akčných bodov, z ktorých sedem podporila skupina G20 v novembri 2014, a ostatné boli splnené v októbri 2015; zdôrazňuje, že vzhľadom na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie sa tieto opatrenia usilujú riešiť otázky transparentnosti, napríklad vydávanie usmernení pre podávanie správ podľa jednotlivých krajín, absenciu obsahu v určitých dohodách o daňových únikoch a väčší súlad s medzinárodnými pravidlami;

55.

varuje však pred kompromismi, ktoré by mohli nedosiahnuť prvotné ambície alebo viesť k rôznym interpretáciám na úrovni štátov; okrem toho zdôrazňuje, že doteraz sa neuskutočnilo takmer žiadne účinné monitorovanie vykonávania usmernení OECD v krajinách, ktoré ich podporili, a že ani najlepšie navrhnuté riešenia nemôžu byť účinné, ak nie sú riadne monitorované a vykonávané;

56.

zdôrazňuje doplnkový charakter činnosti EÚ a OECD v tejto oblasti; domnieva sa, že vzhľadom na mieru integrácie musí EÚ zájsť ďalej než idú návrhy BEPS z hľadiska koordinácie a konvergencie zamerané na predchádzanie všetkým formám škodlivej daňovej súťaže v rámci vnútorného trhu; je presvedčený, že EÚ by pri súčasnom zabezpečení toho, aby nebola nepriaznivo ovplyvnená jej konkurencieschopnosť, mohla zaviesť účinnejšie nástroje na zabezpečenie spravodlivej daňovej súťaže a práva členských štátov vykonávať účinné zdanenie ziskov dosiahnutých na ich územiach;

57.

zdôrazňuje, že v rámci vnútorného trhu sú noví účastníci a podniky vrátane MSP, ktorí nepoužívajú agresívne daňové praktiky, znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania prostredníctvom rôznych rozhodnutí a nástrojov, ktoré majú k dispozícii len oni len vďaka svojej veľkosti a ich schopnosti podnikať medzinárodne; so znepokojením konštatuje, že pri rovnosti ostatných podmienok zabezpečujú výsledné nižšie daňové záväzky nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú tak nerovnaké podmienky v porovnaní s konkurentmi na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a zachovávajú spojenie medzi miestom, kde vytvárajú zisk, a miestom zdanenia; poukazuje na to, že toto narušenie rovnakých podmienok v prospech nadnárodných spoločností je v rozpore so základnou zásadou jednotného trhu;

58.

zdôrazňuje, že OECD (32) upozorňuje na používanie stratégií zo strany niektorých nadnárodných spoločností, ktoré im umožňujú platiť len 5 % daň, pričom menšie podniky platia až do 30 %, je hlboko znepokojený, že podľa niektorých štúdií (33) je priemerné zaťaženie daňou z príjmu právnických osôb v prípade cezhraničných spoločností až o 30 % nižšie než domácich spoločností, ktoré pôsobia len v jednej krajine; považuje za neprijateľné, že výsledkom týchto stratégií je, že niektoré nadnárodné spoločnosti môžu platiť veľmi nízku efektívnu sadzba dane z príjmu právnických osôb, zatiaľ čo niektoré MSP musia platiť celý svoj podiel dane;

59.

zdôrazňuje, že toto narušenie rozhodnutí hospodárskych subjektov prijaté na základe očakávaných výnosov po zdanení vedie k neoptimálnemu rozdeľovaniu zdrojov v rámci EÚ a má tendenciu znižovať úroveň hospodárskej súťaže, čím ovplyvňuje rast a zamestnanosť;

60.

zdôrazňuje skutočnosť, že niektoré škodlivé daňové praktiky môžu spadať do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci o daniach, najmä v rozsahu, v akom môžu rovnako udeliť „selektívnu“ výhodu a viesť k narušeniam hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu; konštatuje, že v minulosti sa postupy skupiny pre štátnu pomoc a kódex správania vzájomne podporovali, najmä v roku 1999 a v prvej polovici prvého desaťročia 21. storočia; zdôrazňuje, že presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ pridalo legislatívny tlak ako doplnok k rozhodovaciemu procesu s prístupom soft law v skupine, čo čiastočne kompenzuje nedostatok akýchkoľvek iných účinných nástrojov na odstránenie problému daňových únikov na úrovni EÚ;

61.

uznáva dôležité udalosti, ku ktorým došlo za posledných 20 rokov, pokiaľ ide o analytický rámec Komisie pre štátnu pomoc daňovej povahy, ktoré umožnili posun k objasneniu definovania a analýzy štátnej pomoci prostredníctvom daňových opatrení, ako aj systematickejšie kroky proti takýmto opatreniam; upozorňuje predovšetkým na usmernenia Komisie z roku 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania právnických osôb z roku 2004, správu o nich a rôzne dôležité rozhodnutia judikatúry v prvom desaťročí 21. storočia; víta, že v rámci procesu modernizácie štátnej pomoci, ktorý presadzuje Komisia, sa v roku 2014 začali verejné konzultácie o návrhu usmernení zameraných na objasnenie pojmu štátna pomoc podľa článku 107 ZFEÚ, ktorý zahŕňa prvky štátnej pomoci súvisiacej so zdaňovaním a najmä daňové rozhodnutia;

62.

poznamenáva, že v posledných desaťročiach sa stále viac ustálila judikatúra Európskeho súdneho dvora (ESD) o uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci v podobe daňových opatrení členských štátov, najnovšie vo veci Gibraltár v roku 2011 (34);

63.

konštatuje, že ESD zdôraznil zásadu uprednostňovania obsahu pred formou, a teda, že hospodársky vplyv opatrenia je referenčným kritériom na jeho hodnotenie;

64.

preto konštatuje, že ESD odvodil zo zákazu štátnej pomoci ďalekosiahle požiadavky na legislatívne právomoci členských štátov v daňovej oblasti;

65.

konštatuje, že pojem „povaha a všeobecná štruktúra vnútroštátneho systému“ je ústredným odkazom pri posudzovaní, či sú priame alebo nepriame daňové opatrenia selektívne alebo nie, a teda zlučiteľné s vnútorným trhom, a že akákoľvek štátna pomoc by sa mala posudzovať vo vzťahu k už existujúcej rovnováhe; zdôrazňuje, že preto, že kritérium EÚ na posudzovanie potenciálnych narušení je vnútroštátny referenčný systém (35), nie všetky narušenia hospodárskej súťaže a škodlivé daňové praktiky na vnútornom trhu môžu byť kryté súčasnými pravidlami hospodárskej súťaže; preto konštatuje, že plné presadzovanie týchto pravidiel by samo osebe neumožnilo vyriešiť problematiku vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ;

66.

berie na vedomie, že podľa údajov poskytnutých Komisiou príslušnému osobitnému výboru Európskeho parlamentu (36) bolo od roku 1991 formálne preskúmaných Komisiou len 65 prípadov štátnej pomoci súvisiacich so zdaňovaním, z ktorých 7 boli daňové rozhodnutia a iba 10 pochádzalo z formálnych notifikácií zo strany členských štátov;

67.

zdôrazňuje, že Komisia spracovala len malý počet prípadov v oblasti štátnej pomoci daňovej povahy v druhej polovici prvej dekády 21. storočia, a že medzi nedávne konania vo veci štátnej pomoci patria:

68.

zdôrazňuje, že prebiehajúce a skončené vyšetrovania Komisie a prípady odhalené v škandále LuxLeaks naznačujú, že niektoré členské štáty nesplnili svoju zákonnú povinnosť (37) oznamovať všetky prípady potenciálnej štátnej pomoci Komisii;

69.

zdôrazňuje, že tieto vyšetrovania objasnili len veľmi obmedzenú vzorku niektorých typických postupov, ktoré majú vplyv na zdaniteľný zisk pridelený niektorým dcérskym spoločnostiam nadnárodných spoločností pomocou transferového oceňovania; je znepokojený tým, že súčasné finančné prostriedky príslušných útvarov Komisie môžu obmedziť jej schopnosť zvládnuť podstatne väčší počet prípadov a vykonávať systematické kontroly s cieľom zistiť, či ďalšie postupy, iné ako založené na transferovom oceňovaní v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb, by mohli byť v rozpore s pravidlami štátnej pomoci;

70.

dôrazne podporuje Komisiu v jej prístupe, ktorý pozostáva z venovania dostatočného času na podrobné a náležité posúdenie prebiehajúcich prípadov; domnieva sa, že výsledky vyšetrovania pomôžu stanoviť presnejšie a účinné usmernenia v oblasti štátnej pomoci súvisiacej s daňami a transferovým oceňovaním a prispôsobiť postupy členských štátov; vyzýva Komisiu, aby uzavrela prebiehajúce daňové vyšetrovania štátnej pomoci hneď ako to bude prakticky možné a bez ujmy na ich kvalite a dôveryhodnosti, a s veľkým záujmom očakáva ich výsledky; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o týchto vyšetrovaniach; vyzýva Komisiu, aby žiadala vrátenie každého chýbajúceho eura v prípade potvrdenia nelegálnej štátnej pomoci v prebiehajúcich vyšetrovaniach;

71.

zdôrazňuje, že prebiehajúce vyšetrovania by mohli viesť v prípade porušenia pravidiel EÚ k vráteniu zo strany členského štátu, ktorý schválil predmetné daňové opatrenie, sumy zodpovedajúcej neoprávnenej štátnej pomoci poskytnutej prijímajúcim podnikom; zdôrazňuje, že, aj keď to môže mať značný negatívny vplyv na povesť konkrétneho členského štátu, predstavuje de facto odmenu za nesúlad, ktorý pravdepodobne neodradí členské štáty od toho, aby v prípade pochybností použili nezákonné praktiky štátnej pomoci a poskytovali zneužívajúce daňové výhody, ale naopak ich to oslobodí od povinnosti dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a nenapraví finančné straty pre rozpočty dotknutých členských štátov; vo všeobecnejšej rovine sa domnieva, že pravidlá štátnej pomoci by mali ustanoviť sankcie, ktoré by predstavovali účinný odrádzajúci prostriedok pred nezákonnou štátnou pomocou;

72.

upozorňuje aj na možnosť v prípade zneužívania transferového oceňovania medzi cezhraničnými dcérskymi spoločnosťami, že nielen členský štát pôvodu zvýhodneného daňového režimu bude mať upravené svoje daňové príjmy (navrátenie pomoci), ale že to isté platí pre ostatné krajiny, v ktorých sa transakcia uskutočnila (ex post úprava transferového oceňovania a tým aj zdaniteľného príjmu); zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch to môže viesť k dvojitému zdaneniu;

73.

pripomína, že cieľom daňových rozhodnutí by malo byť poskytovanie právnej istoty, pričom by mali vytvárať u ich príjemcov legitímne očakávania; zdôrazňuje, že v situácii, keď vnútroštátne rozhodnutia možno spochybniť prostredníctvom pravidiel štátnej pomoci na úrovni EÚ, existuje riziko hromadných oznámení jednotlivých žiadostí o rozhodnutie zo strany členských štátov o predbežné schválenie Komisiou s cieľom zamedziť právnej neistote daňových správ a podnikov; zdôrazňuje, že zvyšovanie kapacít v rámci Komisie a zlepšené postupy na prenos informácií sú vhodné spôsoby, ako zvládnuť zvýšený tok notifikácií, ako aj väčšiu transparentnosť požadovanú od členských štátov v daňových záležitostiach;

74.

je znepokojený tým, že negatívne vedľajšie účinky škodlivých daňových praktík niektorých nadnárodných spoločností sa javia ako oveľa významnejšie pre rozvojové krajiny (38), pretože rozvojové krajiny získavajú väčšinu svojich príjmov z dane z príjmov právnických osôb a majú slabšie systémy verejných financií, regulačné prostredie a administratívnu kapacitu na zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov a boj proti týmto škodlivým daňovým praktikám; konštatuje, že MMF (39) uvádza, že rozvojové krajiny prichádzajú v relatívnom vyjadrení o trikrát viac príjmov dôsledku agresívneho daňového plánovania ako rozvinuté krajiny; zdôrazňuje, že článok 208 Lisabonskej zmluvy zaväzuje členské štáty, aby prispôsobili svoje politiky na podporu rozvoja v rozvojových krajinách; poukazuje na to, že komplexné analýzy ex post presahovania daňových praktík členských štátoch, ktorých zistenia by mali byť zverejnené, by pomohli pri usmerňovaní politík na zabezpečenie toho, aby takéto praktiky nenarušovali základ dane v iných členských štátoch alebo tretích krajinách;

75.

zdôrazňuje, že niekoľko „víťazov“ globálnej daňovej konkurencie, teda krajiny s veľmi atraktívnymi daňovými politikami v rámci EÚ a mimo nej, sa zároveň vyznačuje niektorými neprimeranými ekonomickými fundamentmi vzhľadom na ich veľkosť a skutočnú hospodársku činnosť, najmä keď sa pozornosť zameria napríklad na počet spoločností so sídlom v danom štáte na obyvateľa, výšku pripísaného zisku vygenerovaného v zahraničí, priame zahraničné investície alebo odchádzajúce finančné toky v porovnaní s HDP atď.; konštatuje, že to poukazuje na umelý charakter ich daňového základu a prichádzajúcich finančných tokov a odpojeniu miesta, kde sa vytvára hodnota, od miesta, kde sa zdaňujú zisky, ktoré súčasné daňové systémy umožňujú;

76.

zdôrazňuje, že daňová konkurencia sa zďaleka neobmedzuje na členské štáty vrátane ich závislých alebo pridružených území a že väčšina skúmaných praktík má medzinárodný rozmer, pričom k nim dochádza prostredníctvom presunu ziskov do jurisdikcií s nízkymi alebo nulovými daňami alebo do utajených jurisdikcií, v ktorých sa často nevykonáva žiadna podstatná hospodárska aktivita; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom koordinovaného prístupu zo strany členských štátov voči všetkým týmto jurisdikciám, a to nielen pokiaľ ide o spoločné akcie alebo reakciu proti ich škodlivým praktikám, ale aj – napriek úsiliu Komisie – pokiaľ ide o ich identifikáciu a príslušné kritériá; preto dôrazne podporuje návrh Komisie z roku 2012, ktorý okrem transparentnosti a výmeny informácií zahŕňa aj zásadné kritériá na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, a podporuje aj to, že v daňovom balíku Komisie zo 17. júna 2015 bol nedávno zverejnený zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií, ktoré boli stanovené v nadväznosti na prijatie prístupu spoločného menovateľa na základe zoznamov existujúcich na národnej úrovni; zdôrazňuje, že zriadenie takéhoto zoznamu je nevyhnutným predpokladom pre prijatie vhodných opatrení proti týmto jurisdikciám; domnieva sa, že tento zoznam by mal byť prvým krokom procesu, ktorého výsledkom bude prísne, objektívne vymedzenie pojmu daňový raj, ktoré by mohlo následne informovať budúce zoznamy, stanovené na základe jasných kritérií, ktoré by mali byť známe vopred; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či európske jurisdikcie spĺňajú tieto kritériá;

77.

zdôrazňuje, že OECD svojou činnosťou v tomto smere dosiahla niekoľko významných výsledkov, pokiaľ ide o transparentnosť a výmenu informácií; víta najmä, že takmer stovka krajín podpísala k júnu 2015 multilaterálny Dohovor OECD o administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (tzv. spoločný dohovor), ktorý ustanovuje administratívnu spoluprácu medzi štátmi pri hodnotení a výbere daní, najmä s cieľom bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

78.

zdôrazňuje však, že práca OECD na predchádzajúcom zozname nespolupracujúcich daňových rajov bola založená na politickom procese, čo viedlo k svojvoľným kompromisom už pri stanovovaní kritérií pre zoznamy, ako napr. k požiadavke uzavrieť dohody o daniach s 12 ďalšími krajinami, v dôsledku čoho na zozname nebola uvedená žiadna jurisdikcia ako nespolupracujúci daňový raj; zdôrazňuje, že súčasný prístup sa aj naďalej zakladá na kritériách, ktoré sa vzťahujú na daňovú transparentnosť a výmenu informácií a ktoré nie sú dostatočne komplexné na to, aby riešili škodlivosť určitých daňových postupov; konštatuje, že – bez ohľadu na prínos tohto prístupu – sa týmto obmedzuje relevantnosť prístupu OECD pri určovaní tých daňových jurisdikcií, ktoré sú piliermi praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam a škodlivej daňovej konkurencie na celom svete; zdôrazňuje najmä, že tento prístup sa neodvoláva na žiadne kvalitatívne ukazovatele objektívneho hodnotenia dodržiavania praktík dobrej správy, ani nezohľadňuje kvantitatívne údaje, ako sú účtovné zisky, prichádzajúce a odchádzajúce finančné toky a ich prípadné odpojenie od hospodárskej reality v danej jurisdikcii;

79.

zdôrazňuje navyše, že tieto zoznamy možno používať na vnútroštátnej úrovni s cieľom uplatňovať vnútroštátne predpisy ochrany a predpisy zamerané proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam vo vzťahu k tretím krajinám (ako sú obmedzenie výhod, využitie testu základného účelu, predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných korporácií atď.) a že obmedzenia takýchto zoznamov môžu preto takisto obmedziť rozsah a účinnosť vnútroštátnych opatrení zameraných na boj proti škodlivým daňovým praktikám;

80.

je presvedčený, že zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a ochrana daňových základov členských štátov veľmi závisí od riešenia najslabšieho článku, pokiaľ ide o interakciu s jurisdikciami s nízkymi alebo nulovými daňami alebo s utajenými jurisdikciami, s ohľadom na skutočnosť, že daňové sadzby sú v pôsobnosti členských štátov, keďže existencia tzv. daňovej „vstupnej brány“ (gateway), ako napr. žiadna zrážková daň, do tretích krajín bez ohľadu na ich daňové postupy, značne zvyšuje možnosti vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ;

81.

zdôrazňuje, že koordinovaný prístup členských štátov voči rozvojovým a rozvinutým krajinám by sa mohol ukázať ako oveľa účinnejší pri riešení škodlivých daňových praktík a podpore väčšej reciprocity v daňových záležitostiach;

82.

zdôrazňuje, že v reakcii na tlak zo strany EÚ a G20 v otázke daňovej transparentnosti a v kontexte finančnej, hospodárskej krízy a dlhovej krízy niektoré tretie krajiny nakoniec podpísali dohody o výmene informácií v oblasti daní s EÚ, čím by sa mala zlepšiť spolupráca s týmito krajinami; poukazuje na to, že v prípade Švajčiarska bola dohoda podpísaná v máji 2015 po dlhom „prechodnom“ období, počas ktorého tento dôležitý obchodný partner EÚ využíval privilegovaný prístup k jednotnému trhu, pričom však nespolupracoval v iných oblastiach, najmä v oblasti daní;

83.

poznamenáva, že napriek pokračujúcim rokovaniam sa nedosiahol veľký pokrok v otázke podpísania podobných dohôd o spolupráci so San Marínom, Monakom, Lichtenštajnskom a Andorrou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá podobný európsky mandát na rokovanie o dohodách o automatickej výmene informácií so zámorskými územiami, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje smernica EÚ o zdaňovaní úspor;

84.

so znepokojením konštatuje, že mnohé rozvojové krajiny sú obzvlášť zraniteľné voči aktivitám vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností, a že hlavnou príčinou straty príjmov pre štátne rozpočty rozvojových krajín spočíva v uplatňovaní postupov transferového oceňovania nadnárodných spoločností (40); so znepokojením konštatuje, že mnohé rozvojové krajiny sú vo veľmi slabej vyjednávacej pozícii vo vzťahu k určitým nadnárodným spoločnostiam či zahraničným priamym investorom, ktorí vyhľadávajú najľahšiu možnosť, ako získať daňové úľavy a oslobodenie od dane; odsudzuje skutočnosť, že ročné straty daňových príjmov vnútroštátnych rozpočtov sa odhadujú v rozmedzí približne 91 (41) až 125 miliárd EUR (42);

85.

pripomína členským štátom, že sú podľa Lisabonskej zmluvy viazané zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, pričom musia zabezpečiť, aby ich daňové politiky neoslabovali ciele EÚ v oblasti rozvoja; nabáda členské štáty, aby vykonali analýzy presahovania ich daňových politík a ich vplyvov na rozvojové krajiny, ako to navrhoval MMF;

86.

pri spätnom pohľade na mandát, ktorý udelil svojmu osobitnému výboru, a napriek rôznym obmedzeniam a prekážkam, ktoré sa vyskytli na jeho služobných cestách na účely zistenia potrebných skutočností, ako aj u iných inštitúcií EÚ, v niektorých členských štátoch a nadnárodných spoločnostiach, že:

87.

odsudzuje skutočnosť, že viaceré daňové dokumenty zo schôdzí skupiny pre kódex správania, ktoré boli požadované, neboli výboru poskytnuté vôbec alebo len čiastočne, hoci niektoré z nich už boli poskytnuté jednotlivým občanom, ktorí o ne požiadali prostredníctvom postupu pre prístup k dokumentom, čo vedie k tomu, že Európsky parlament je o pozícii členských štátov v daňových záležitostiach horšie informovaný ako európski občania; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia poskytla len menej ako 5 % z celkového počtu požadovaných dokumentov, ktorý bol zrejme približne 5 500; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a Rada s výborom dostatočne nespolupracujú, čo mu bráni v plnení svojho mandátu;

88.

vzhľadom na súčasný nedostatok parlamentných vyšetrovacích právomocí vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehavo súhlasili s očakávaným návrhom nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (43) s cieľom udeliť Európskemu parlamentu skutočné vyšetrovacie právomoci potrebné na výkon jeho parlamentného práva vyšetrovať;

89.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa vyššie uvedené porušenia mohli stále predložiť Súdnemu dvoru;

90.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali zásadu zdaňovania ziskov v mieste, kde vznikajú;

91.

na základe toho vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, ktoré spoločne nesú politickú zodpovednosť za súčasnú situáciu, aby skoncovali so škodlivou daňovou súťažou a plne spolupracovali s cieľom odstrániť nesúlad medzi daňovými systémami – a aby nespôsobovali ďalší nesúlad – ako aj škodlivé daňové opatrenia, ktoré vytvárajú podmienky na rozsiahle vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností a narúšaniu základu dane v rámci vnútorného trhu; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby informovali Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých významných zmenách zákonov o dani z príjmu právnických osôb, ktoré by mohli mať vplyv na ich účinné sadzby dane alebo na daňové príjmy iných členských štátov; zdôrazňuje, že členské štáty, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu pri uľahčovaní vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, by mali prevziať zodpovednosť a viesť úsilie o zlepšenie daňovej spolupráce v rámci EÚ;

92.

vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád EÚ, aby sa na politickej úrovni jednoznačne zaviazali prijať nové naliehavé opatrenia na riešenie tejto situácie, ktorú už nemožno tolerovať, a to aj preto, že má dosah na štátne rozpočty, na ktoré sa už uplatňujú opatrenia fiškálnej konsolidácie, a na daňové príspevky iných daňovníkov vrátane MSP a občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že má v úmysle v plnej miere zohrávať svoju úlohu a je pripravený zaviesť účinnejšiu politickú kontrolu, v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi;

93.

vyzýva Komisiu, aby si plnila svoju povinnosť strážcu zmlúv zabezpečením toho, aby sa v plnej miere dodržiavali právo EÚ a zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi; nalieha na Komisiu, aby podnikla ďalšie právne kroky v súlade s právomocami, ktoré jej boli zverené zmluvou; preto vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju vnútornú kapacitu, napríklad prostredníctvom vytvorenia konkrétneho osobitného daňového oddelenia v jej útvaroch, aby sa vysporiadala s rastúcim tokom notifikácií štátnej pomoci v oblasti politiky hospodárskej súťaže a posilnila zodpovednosť za koordináciu nových opatrení týkajúcich sa daňovej transparentnosti;

94.

vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli všetky potrebné informácie, aby mohla bez prekážok vykonávať svoju úlohu strážkyne zmlúv;

95.

vyzýva Komisiu, aby podporovala osvedčené postupy v oblasti transferového oceňovania a cien úverov a finančných poplatkov pri transakciách v rámci skupiny, aby sa zosúladili s prevládajúcimi trhovými cenami;

96.

zdôrazňuje, že členské štáty majú plnú právomoc stanovovať svoje sadzby dane z príjmov právnických osôb; trvá však na tom, že daňová konkurencia v EÚ a voči tretím krajinám by mala prebiehať v jasnom rámci pravidiel s cieľom zaručiť spravodlivú konkurenciu medzi spoločnosťami na vnútornom trhu; vyzýva členské štáty, aby predovšetkým zabezpečili priaznivé podnikateľské prostredie, charakterizované okrem iného hospodársku, finančnú a politickú stabilitu, ako aj právnu istotu a zjednodušenie daňových predpisov; vzhľadom na ich kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní fiškálnej udržateľnosti vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie riešila otázky týkajúce sa zdaňovania podnikov vrátane škodlivých daňových praktík a ich vplyvu v rámci európskeho semestra a príslušných ukazovateľov vrátane odhadov daňových strát vyplývajúcich z daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré by boli zahrnuté do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe;

97.

vyzýva členské štáty, najmä tie, ktoré dostávajú finančnú pomoc, aby vykonali štrukturálne reformy, bojovali proti daňovým podvodom a presadzovali opatrenia na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu;

98.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby našla správnu rovnováhu medzi fiškálnou a hospodárskou konvergenciou, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby činnosti podporovali rast, investície a pracovné miesta;

99.

zastáva názor, že okrem iného komplexná, transparentná a účinná automatické výmena informácií v oblasti daní a povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb sú základnými predpokladmi na dosiahnutie daňového systému na úrovni EÚ, ktorý by spĺňal a zachovával základné zásady vnútorného trhu;

100.

vzhľadom na komplexnosť tejto otázky vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby v záujme zlepšenia súčasnej situácie vykonávali rôzne doplnkové činnosti a aby pritom mali na zreteli, že túto komplexnosť je potrebné zmierniť pre všetky zainteresované strany a minimalizovať náklady podnikov a daňových správ na dodržiavanie predpisov; zdôrazňuje preto, že zjednodušenie daňových systémov by malo byť prvým krokom v snahe objasniť situáciu nielen členským štátom, ale aj občanom, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z výmeny informácií;

101.

vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie empiricky preskúmala možnosť zakázať odpočet licenčných poplatkov spriazneným podnikom zo základu dane z príjmu právnických osôb platby ako spôsob, ktorým je možné zabrániť presunom zisku v rámci skupiny;

102.

zdôrazňuje, že napriek opakovaným pozvaniam len 4 nadnárodné spoločnosti (44) z celkového počtu 17 pôvodne súhlasili s vystúpením pred výborom, aby diskutovali o otázkach medzinárodného daňového plánovania; domnieva sa, že pôvodné odmietnutie zo strany 13 z nich – niektoré sa vyznačujú vysokou viditeľnosťou u verejnosti – spolupracovať s parlamentným výborom je neprijateľné a vážne poškodzuje dôstojnosť Európskeho Parlamentu a občanov, ktorých Parlament zastupuje; poznamenáva však, že 11 nadnárodných spoločností (45) napokon súhlasilo s vystúpením pred výborom, ale iba po hlasovaní o správe vo výbore TAXE a krátko pred hlasovaním v pléne, zatiaľ čo dve nadnárodné spoločnosti (46) na svojom odmietnutí trvali; odporúča preto, aby jeho príslušné orgány zvážili možnosť odňať týmto spoločnostiam prístup do priestorov Parlamentu a aby sa vážne uvažovalo o vytvorení jasného rámca a modernizácii povinností ustanovených v kódexe správania pre organizácie uvedené v registri transparentnosti (47), pokiaľ ide o spoluprácu s výbormi a inými politickými orgánmi Parlamentu;

103.

žiada, aby sa vyšetrila úloha finančných inštitúcií pri napomáhaní škodlivých daňových praktík;

104.

vyjadruje poľutovanie nad obsahom politickej dohody z 6. októbra 2015 v rámci Rady, ktorá nedosahuje legislatívneho návrhu Komisie z marca 2015, ktorým sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní; zdôrazňuje, že návrh Komisie okrem spoločného rámca na registráciu a automatickú výmenu informácií o rozhodnutiach obsahuje aj ustanovenia umožňujúce Komisii účinne monitorovať jeho vykonávanie členskými štátmi a zabezpečiť, aby rozhodnutia nemali negatívny vplyv na vnútorný trh; zdôrazňuje, že prijatie pozície Rady by zabránilo využitiu všetkých prínosov automatickej výmeny rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o účinné vykonávanie, a preto vyzýva Radu, aby sa držala návrhu Komisie a náležite zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu k nemu, najmä pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti smernice (namiesto všetkých daňových rozhodnutí len cezhraničné), obdobie spätnej účinnosti mali by sa vymieňať všetky stále platné daňové rozhodnutia) a informácie poskytované Komisii, ktorá by mala mať prístup k daňových rozhodnutí;

105.

vyzýva členské štáty, aby na všetkých medzinárodných fórach podporovali automatickú výmenu informácií (AVI) medzi daňovými správami ako nový globálny štandard; vyzýva najmä Komisiu, OECD a G20, aby túto automatickú výmenu informácií podporovali prostredníctvom primeraných a účinných nástrojov v rámci inkluzívneho globálneho procesu; trvá na tom, že by sa mali prijať konkrétne kroky na zabezpečenie toho aby sa AVI stala skutočne globálnou, a tým účinnou, pri súčasnom dodržaní požiadaviek dôvernosti, podporou úsilia rozvojových krajín o budovanie kapacity na plnú účasť na automatickej výmene informácií; zdôrazňuje, že v rámci EÚ by automatická výmena informácií mohla prebiehať prostredníctvom centrálneho registra pre celú EÚ, ktorý by bol dostupný Komisii a príslušným vnútroštátnym orgánom;

106.

vyzýva členské štáty, aby mali na zreteli, že akékoľvek daňové rozhodnutie cezhraničného charakteru, predovšetkým pokiaľ ide o transferové oceňovanie, by malo byť vypracované v spolupráci so všetkými zúčastnenými krajinami, že príslušné informácie by sa mali medzi nimi automaticky, podrobne a bezodkladne vymieňať, a že každá činnosť na vnútroštátnej úrovni zameraná na obmedzenie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a narúšania základu dane v rámci EÚ, vrátane auditov, by sa mala vykonávať spoločne s náležitým ohľadom na skúsenosti získané prostredníctvom programu Fiscalis 2020; pripomína svoj názor, že základné prvky všetkých daňových rozhodnutí, ktoré majú vplyv na iné členské štáty, by si daňové správy a Komisia mali medzi sebou nielen vymieňať, ale nadnárodné spoločnosti by ich mali zahŕňať aj do vykazovania podľa jednotlivých krajín;

107.

v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že nielen cezhraničné, ale aj na vnútroštátne daňové rozhodnutia môžu mať vplyv na ostatné členské štáty, a preto požaduje rozšírenie automatickej výmeny informácií na všetky rozhodnutia vydané vládou alebo daňovými orgánmi členského štátu alebo v ich mene alebo ktoréhokoľvek jeho územného alebo správneho celku, ktoré sú stále účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti smernice; dôrazne trvá na kľúčovej úlohe účasti Komisie v procese zbierania údajov a analýzy týkajúcich sa rozhodnutí;

108.

žiada tiež rámec, ktorý by účinne kontroloval vykonávanie automatickej výmeny informácií, zhromažďovanie a zverejňovanie štatistiky o vymenených informáciách, a najmä aby Komisia do 31. decembra 2016 zriadila bezpečný centrálny register, aby sa uľahčila výmena informácií medzi zúčastnenými daňovými orgánmi; pripomína, že vytvorenie systému automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach bude mať za následok veľmi veľké množstvo informácií, ktoré by mohlo sťažiť zisťovanie skutočne problematických prípadov; zdôrazňuje, že táto situácia, okrem existencie 28 členských štátov s rôznymi jazykmi a administratívnymi postupmi, nutne vyžaduje, aby Komisia a členské štáty uvažovali o inteligentných spôsoboch vrátane pomocou informačných technológií riešiť množstvo a rozmanitosť získaných údajov, s cieľom dosiahnuť, aby bola automatická výmena informácií v Únii skutočne účinná a užitočná;

109.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky pre zriadenie v dlhodobom horizonte strediskom celoeurópskeho systému klíringových ústavov, cez ktorý by Komisia systematicky kontrolovala daňové rozhodnutia s cieľom zvýšiť úroveň istoty systému, konzistentnosť, jednotnosť a transparentnosť a kontrolovala, či takéto rozhodnutia majú negatívny účinok na ostatné členské štáty;

110.

zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť transparentnosť pre občanov by Komisia mala uverejňovať výročnú správu, v ktorej zhrnie hlavné prípady uvedené v zabezpečenom centrálnom registri, a že Komisia by pritom mal zohľadňovať ustanovenia smernice o vzájomnej pomoci týkajúce sa dôvernosti;

111.

vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie spoločného rámca na úrovni EÚ pre daňové rozhodnutia vrátane spoločných kritérií, a to najmä:

112.

žiada Komisiu, aby stanovila spoločné usmernenia EÚ pre uplatňovanie zásady trhového odstupu OECD zamerané na harmonizáciu metód členských štátov pri transferovom oceňovaní takým spôsobom, že pri zriaďovaní dohôd o transferovom oceňovaní by vnútroštátne správne orgány mali k dispozícii nástroje na porovnanie s podobnými podnikmi, a nie iba s podobnými transakciami;

113.

domnieva sa, že spravodlivý a efektívny daňový systém si vyžaduje náležitú úroveň transparentnosti a dôvernosti; je preto presvedčený, že daňové správy členských štátov a v príslušných prípadoch aj Komisia by mali mať prístup k informáciám o konečných užívateľoch akéhokoľvek právneho usporiadania a/alebo daňového rozhodnutia;

114.

vyzýva Komisiu, aby využívala na určenie konečných užívateľov určitých právnych usporiadaní okrem iného smernicu (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorá zahŕňa daňovú trestnú činnosť v širokom vymedzení pojmu trestnej činnosti na určenie konečných užívateľov určitých právnych usporiadaní;

115.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla ústredný verejný register všetkých právnych výnimiek zdaňovania právnických osôb, odpočtov a úverov spolu s kvantitatívnym posudzovanie vplyvu na rozpočet za každý členský štát;

116.

víta akčný plán, ktorý Komisia navrhla 17. júna 2015 s cieľom riešiť vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a presadzovať spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb v EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlila predloženie legislatívnych úprav na urýchlené stanovenie celoeurópskeho povinného spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, čím by sa vyriešila nielen otázka preferenčných režimov a nesúladu medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, ale aj väčšina problémov vedúcich k narúšaniu základu dane na európskej úrovni (najmä otázky týkajúce sa transferového oceňovania); vyzýva Komisiu, aby bezodkladne obnovila prácu ukončenú v roku 2011 na návrhu smernice Rady o CCCTB, berúc do úvahy pozíciu Európskeho parlamentu a nové skutočnosti, ktoré odvtedy vznikli a najnovšie závery z práce, ktorú vykonala OECD, najmä normy vyplývajúce z akčného plánu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS – Base Erosion and Profit Shifting), aby bolo možné vypracovať konsolidovaný text v roku 2016;

117.

vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov zahrnula ustanovenia zamerané na objasnenie vymedzenia pojmu investície do výskumu a vývoja a pojmu stála prevádzkareň v súlade s s ekonomickou podstatou, ktoré sa vzťahujú aj na digitálne hospodárstvo; poukazuje na dôležitosť investícií do výskumu a vývoja a na to, že investície a rast v digitálnom hospodárstve je potrebné skôr uľahčovať než brzdiť, čím sa rozvíjajúcej sa európskej ekonomike v tomto sektore poskytne konkurenčná výhoda v porovnaní s ostatnými subjektmi v Spojených štátoch amerických a inde; zdôrazňuje, že existujúce dôkazy ukazujú, že patentové kolónky nepomáhajú pri podnecovaní inovácie a môžu viesť k závažnému narúšaniu základu dane prostredníctvom presunu zisku; zároveň zdôrazňuje, že zneužívanie takýchto systémov sa musí minimalizovať prostredníctvom koordinovanej činnosti členských štátov a spoločných štandardov a vymedzení pojmov toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie; zdôrazňuje, že takzvaný upravený prístup na základe spojitosti (modified nexus approach) pre patentové kolónky, ktorý odporúča iniciatíva BEPS, nebude stačiť na dostatočné obmedzenie problémov spojených s patentovými kolónkami;

118.

preto zdôrazňuje, že s cieľom obnoviť súvislosť medzi zdanením a hospodárskou podstatou a aby sa zabezpečilo, že dane sa budú platiť v krajinách, v ktorých sa uskutočňuje hospodárska činnosť a vytváranie hodnôt, ako aj aby sa obmedzil existujúci nesúlad, vzorec pre rozdelenie by mal rozlišovať medzi sektormi, zohľadniť ich špecifické charakteristiky, najmä pokiaľ ide o digitálne podniky, keďže digitálne hospodárstvo sťažuje daňovým orgánom určovanie, kde sa vytvára hodnota; vyzýva Komisiu, aby pozorne preskúmala pozíciu Európskeho parlamentu k CCCBT a prijať la vzorec pre rozdelenie, ktorý odráža skutočnú hospodársku činnosť spoločností; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na konkrétnych možnostiach návrhu tohto kľúča prideľovania, predovšetkým s cieľom predvídať pre každý sektor vplyv na daňové príjmy jednotlivých členských štátov podľa štruktúry ich hospodárstva; okrem toho zdôrazňuje, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je užitočným prostriedkom na boj proti BEPS a tvorbu európskej pridanej hodnoty bez ohľadu na to, či sa daňové príjmy môžu čiastočne použiť ako nový vlastný zdroj rozpočtu EÚ;

119.

dôrazne podporuje zavedenie úplného, povinného CCCTB čo najskôr; oceňuje prístup Komisie predložiť jednoduchý spoločný základ dane z príjmov právnických osôb (bez konsolidácie) ako prvý krok vo svojom akčnom pláne z júna 2015, ale poukazuje na to, že množstvo otázok sa tým ponechá otvorených, najmä pre podniky pôsobiace na jednotnom trhu, pretože jednoduchým spoločným základom dane z príjmov právnických osôb by sa nezabezpečila kompenzácia strát prostredníctvom konsolidácie, ani by sa neobmedzila byrokracia a neistota súvisiaca s transferovým oceňovaním, čo je tiež jedným z hlavných nástrojov, ktoré nadnárodné spoločnosti používajú na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ani by sa efektívne neukončil presun daňového základu v rámci Únie; preto naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila konkrétnu a krátku lehotu na zaradenie prvoku konsolidácie do iniciatívy CCCTB; vyzýva Komisiu, aby už nevykonávala žiadne ďalšie posúdenie vplyvu tohto opatrenia, ktoré je na programe EÚ už celé desaťročia a v súvislosti s ktorým sa vykonali rozsiahle prípravné práce a teraz je zablokované v Rade od jeho formálneho predloženia v roku 2011;

120.

vyzýva Komisiu, aby až do prijatia úplného CCCTB a jeho úplného vykonania na úrovni EÚ prijala okamžité opatrenia s cieľom zabezpečiť účinné zdaňovanie, znížiť presun ziskov (hlavne prostredníctvom transferového oceňovania), pripraviť do konsolidácie dočasný režim cezhraničného započítania ziskov a strát, ktoré by mali mať dočasný charakter a dostatočné záruky, že nebude vytvárať žiadne ďalšie príležitosti na agresívne daňové plánovanie, a ďalej zaviedla primerané a účinné pravidlá na zabránenie zneužívaniu právnych predpisov do všetkých príslušných smerníc; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce smernice a návrh smernice v oblasti daní a práva obchodných spoločností, pokiaľ ide o ich vhodnosť na presadenie účinného zdaňovania; vyzýva Radu, aby sa pripravila na rýchle prijatie týchto ustanovení; zdôrazňuje, že ak má EÚ splniť jeden zo svojich cieľov, t. j. zníženie byrokracie, uplatňovanie spoločného konsolidovaného daňového základu by malo byť spojené so zavedením spoločných účtovných pravidiel a primeranou harmonizáciou administratívnych postupov v daňových záležitostiach;

121.

vyzýva Komisiu, aby vydala jasné právne predpisy o vymedzení pojmu ekonomickej podstaty, tvorby hodnoty a stáleho sídla s cieľom riešiť najmä otázku schránkových spoločností, a aby vypracovala kritériá a právne predpisy EÚ týkajúce sa zaobchádzania s výskumom a vývojom zlučiteľné okrem iného s prácou OECD v tejto oblasti, keďže členské štáty v súčasnosti reformujú svoju stratégiu v tejto veci, často kumulatívne s dotáciami; zdôrazňuje, že takéto právne predpisy by mali jasne uvádzať, že musí existovať priama súvislosť medzi preferenčným režimom udeleným daňovou správou a podkladovými činnosťami VaV; vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu právnych predpisov EÚ o ovládaných zahraničných spoločnostiach a ich uplatňovania v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora Cadbury Schweppes (C-196/04) s cieľom zabezpečiť úplné využitie ovládaných zahraničných spoločností mimo situácií výslovne umelých konštrukcií na zamedenie situáciám dvojitého nezdanenia; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na harmonizáciu pravidiel o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach v EÚ;

122.

vyzýva tiež Komisiu, aby vzhľadom na to, že neexistuje vymedzenie pojmu, ktoré by bolo všeobecne akceptované, vykonala ďalšie analýzy a štúdie s cieľom vymedziť agresívne daňové plánovanie a škodlivé daňové praktiky a najmä o zneužívaní zmlúv o dvojitom zdaňovaní a hybridných nesúrodých opatrení, zohľadňujúc rôzne negatívne vplyvy, ktoré môžu mať na spoločnosť, aby zabezpečila ich monitorovanie a presnejšie identifikovala to, aký vplyv má vyhýbanie sa daňovým povinnostiam na EÚ a na rozvojové krajiny; vyzýva tiež Komisiu, aby stanovila metódu na meranie medzery v daňových príjmoch vyplývajúcej z vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov – ako uviedla vo svojom návrhu z marca 2015 – a zabezpečila, aby sa toto meranie konalo pravidelne s cieľom monitorovať pokrok a navrhnúť vhodné politické reakcie; žiada Komisiu, aby prijala kroky potrebné na ozrejmenie presného statusu závislých jurisdikcií všetkých členských štátov a uviedla, aký pákový efekt by sa mohol použiť s cieľom zmeniť ich postupy v záujme zamedzenia narúšaniu základu dane v rámci EÚ;

123.

pripomína, že okrem podvodov pri zdaňovaní príjmov právnických osôb existujú tiež významné cezhraničné podvody v oblasti DPH, dane, ktorá je základom všetkých vnútroštátnych rozpočtov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na riešenie tohto problému vrátane lepšej koordinácie v tejto oblasti medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi;

124.

vyzýva na naliehavú reformu kódexu správania pri zdaňovaní podnikov a skupiny zodpovednej za jeho presadzovaním, vzhľadom na to, že sa ukázalo, že dodnes je jej jeho prínos diskutabilný, s cieľom riešiť skutočné prekážky brániace účinnému boju proti škodlivým daňovým praktikám a napomáhať koordinácie a spoluprácu v oblasti daňovej politiky v celej EÚ;

125.

vyzýva členské štáty, aby v duchu dobrej spolupráce podporili návrhy zahrnuté do akčného plánu Komisie zo 17. júna 2015 pre spravodlivé a účinné zdaňovanie právnických osôb v EÚ; domnieva sa, že legitímnosti tejto skupiny by prospela zvýšená transparentnosť a zodpovednosť; odporúča, aby sa prepracovalo riadenie a mandát skupiny vrátane vymenúvania stáleho predsedu, ktorý by sa zodpovedal na politickej úrovni, ako aj zlepšenia pracovných metód skupiny vrátane možného mechanizmu presadzovania, pravidelnej účasti ministrov financií alebo vysokých úradníkov na skupine s cieľom zvýšiť jje význam a posilnenej výmeny informácií v rámci skupiny s cieľom účinne riešiť otázky spojené s narúšaním základu dane; vyzýva tiež na aktualizáciu a rozšírenie kritérií stanovených v kódexe s cieľom zahrnúť nové formy škodlivých daňových praktík, a to aj v tretích krajinách; vyzýva predsedu skupiny a Radu, aby pravidelne podávala správy a vymieňali si názory s príslušným výborom Európskeho parlamentu o činnosti skupiny, najmä pokiaľ ide o prezentáciu polročnej správy rade ECOFIN;

126.

vyzýva Radu, aby vo všeobecnejšej rovine podporovala presadzovanie skutočnej demokratickej kontroly v cezhraničných daňových otázkach na úrovni EÚ, podobne ako už existuje v iných oblastiach, v ktorých majú výhradnú právomoc členské štáty alebo iné nezávislé inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka a Rada pre dohľad jednotného mechanizmu dohľadu; vyzýva Radu a členské štáty, aby zvážili možnosť zriadiť skupinu na vysokej úrovni pre daňovú politiku, ako ju navrhol aj predseda Komisie; zdôrazňuje, že takýto daňový výbor, ktorý by sa zodpovedal Európskemu parlamentu, by zahŕňal Radu a Komisiu na základe modelu hospodárskeho a finančného výboru, ako aj nezávislých odborníkov, a vo všeobecnosti by vykonával dohľad nad legislatívnou a nelegislatívnou daňovou politikou a podával správy ECOFIN-u; žiada, aby Európsky parlament získal právo iniciatívy na odsúdenie skupine pre kódex správania akéhokoľvek vnútroštátneho opatrenia, ktoré považuje za spĺňajúce kritériá škodlivej daňovej súťaže zahrnuté v kódexe správania;

127.

vyzýva Komisiu, aby poskytla druhú aktualizáciu správy Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedených v odseku 26 správy skupiny pre kódex správania z roku 1999, Primarolovej správa (SN 4901/99);

128.

naliehavo žiada Radu a členské štáty, s náležitým ohľadom na príslušné ustanovenia zmlúv a právomoc členských štátov v otázkach priameho zdaňovania, aby zlepšili transparentnosť, zodpovednosť a monitorovaciu činnosť skupiny, a vyzýva Komisiu, aby iniciovala rámcové právne predpisy podľa metódy Spoločenstva; považuje za nevyhnutné, aby sa širokej verejnosti poskytlo viac informácií o práci skupiny;

129.

vyzýva Komisiu, aby v plnej miere realizovala odporúčania ombudsmana týkajúce sa zloženia expertných skupín a prijala časový plán, aby sa zabezpečilo, že expertné skupiny budú zložené vyváženým spôsobom; trvá na tom, že popri snahe o dosiahnutie tohto cieľa by sa okamžite mali začať reformy súčasnej štruktúry a zloženia; zdôrazňuje, že tieto reformy by nemali za následok nedostatok dostupných technických odborných znalostí pri tvorbe práva, pretože by mohli byť predložené prostredníctvom verejných konzultácií alebo verejných vypočutí odborníkov prístupných predstaviteľom všetkých záujmov; vyzýva Komisiu, aby prijala jasné vymedzenie konfliktu záujmov a účinné politiky na predchádzanie tomu, aby subjekty, ktorým hrozí takéto konflikty záujmov, ako aj zástupcovia organizácií odsúdených za daňové úniky alebo akékoľvek iné trestné konanie, sa mohli stať aktívnymi členmi akéhokoľvek expertného alebo poradného orgánu;

130.

s potešením víta a podporuje kľúčovú úlohu Komisie ako príslušného orgánu pre hospodársku súťaž v prebiehajúcom vyšetrovaní poskytovania štátnej pomoci, ktorý sa zaoberá daňovými rozhodnutiami; považuje za nevhodné opakujúce sa postupy niekoľkých členských štátov, pokiaľ ide o tajomstvo v prípade projektov, ktoré boli príjemcami štátnej pomoci; nabáda Komisiu, aby plne využila svoje právomoci v rámci pravidiel hospodárskej súťaže EÚ na boj proti škodlivým daňovým praktikám a sankcionovala členské štáty a podniky, ktoré sa zúčastňujú na takýchto praktikách; zdôrazňuje potrebu, aby Komisia vyčlenila viac zdrojov – pokiaľ ide o financie a personál – na posilnenie schopnosti vykonávať všetky potrebné vyšetrovania štátnej fiškálnej pomoci naraz; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty v plnej miere dodržiavali vyšetrovania a žiadosti o informácie od Komisie;

131.

vyzýva Komisiu, aby najneskôr do polovice roka 2017 prijala nové usmernenia v rámci svojej iniciatívy modernizácie štátnej pomoci (MŠP) a aby zároveň objasnila, čo predstavuje štátnu pomoc v daňovej oblasti a „primerané“ transferové oceňovanie, s cieľom odstrániť právnu neistotu tak pre riadnych daňových poplatníkov, ako aj pre daňové správy, poskytnúť členským štátom rámec pre daňové postupy a neodrádzať od legitímneho používania daňových rozhodnutí; spochybňuje užitočnosť arbitrážneho dohovoru, ktorá nie je efektívne riešiť spory, najmä v oblasti transferového oceňovania; domnieva sa, že tento nástroj by sa mal prepracovať a zefektívniť, prípadne nahradiť mechanizmom EÚ na riešenie sporov s účinnejšími postupmi vzájomnej dohody;

132.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje vyšetrovanie na iné nadnárodné spoločnosti uvedené v škandále LuxLeaks a na opatrenia podobného charakteru alebo účinku ako transferové oceňovanie;

133.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so širšou zodpovednosťou pridelenou členským štátom v rámci MŠP zvážila vytvorenie siete vnútroštátnych daňových správ na výmenu najlepších postupov a dôslednejšie prispievala k predchádzaniu zavedenia akéhokoľvek daňového opatrenia, ktoré by mohlo predstavovať nezákonnú štátnu pomoc; vyzýva Komisiu, aby posilnila strategické synergie medzi činnosťami (reformovanej) skupiny pre kódex správania a presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže pomoc zo strany Komisie, pokiaľ ide o pomoc v daňovej oblasti;

134.

konštatuje, že súčasné pravidlá kontroly štátnej pomoci sa snažia riešiť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž prostredníctvom vrátenia neoprávnených výhod poskytnutých spoločnostiam; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť upraviť existujúce pravidlá s cieľom umožniť, aby sumy získané späť v dôsledku porušenia pravidiel EÚ o štátnej pomoci, boli vrátené členským štátom, ktoré boli poškodené narušením ich daňových základov, alebo do rozpočtu EÚ, a nie členskému štátu, ktorý poskytol nezákonnú pomoc v daňovej oblasti, ako je to v súčasnosti; vyzýva Komisiu, aby zmenila súčasné pravidlá, aby sa zabezpečilo, že sankcie, ktoré sa môžu prijať proti príslušnej krajiny a spoločnosti v prípade porušenia pravidiel štátnej pomoci;

135.

zastáva názor, že Únia má potenciál stať sa vzorom a celosvetovým lídrom v oblasti daňovej transparentnosti;

136.

zdôrazňuje zásadný význam transparentnosti s cieľom zvýšiť verejnú zodpovednosť nadnárodných spoločností a podporovať daňové správy vo vyšetrovaní; zdôrazňuje, že to môže mať silný odrádzajúci účinok a zmeniť správanie, a to tak vzhľadom na riziko poškodenia dobrej povesti podnikov, ktoré nedodržiavajú predpisy, a na poskytovanie informácií príslušným orgánom, ktoré potom môžu prijať vhodné nápravné opatrenia a sankcie; zdôrazňuje, že potreba transparentnosti by mala byť vyvážená potrebe chrániť citlivé obchodné záujmy a dodržiavať pravidlá na ochranu údajov;

137.

domnieva sa, že zvýšená transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných spoločností, má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby daňové úrady boli schopné účinne bojovať proti BEPS; opätovne teda pripomína svoje stanovisko, že nadnárodné spoločnosti vo všetkých odvetviach by mali zverejňovať jasne a zrozumiteľne vo svojich finančných výkazoch pre jednotlivé členské štáty a tretie krajiny, v ktorých majú podnik, viaceré súhrnné informácie vrátane ich zisku alebo strát pred zdanením, daní zo zisku alebo daňových strát, počtu zamestnancov, majetku a základných informácií o daňových rozhodnutiach (podávanie správ podľa jednotlivých krajín); zdôrazňuje význam sprístupnenia týchto informácií verejnosti, napríklad vo forme centrálneho registra EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú nadnárodné spoločnosti, by mali byť z takej povinnosti vyňaté; vyzýva Radu, aby do konca roku 2015 prijala pozíciu Parlamentu odhlasovanú v smernici o právach akcionárov v júli 2015; zdôrazňuje, že požiadavky na transparentnosť by mali byť navrhnuté a vykonané takým spôsobom, že nespôsobia firmám v EÚ konkurenčnú nevýhodu;

138.

okrem toho vyzýva na to, aby sa správy podávané podľa jednotlivých krajín sprístupňovali aj daňovým orgánom na základe štandardu OECD a aby zahŕňali aj podrobnejšie informácie, ako napríklad daňové priznania a vnútroskupinové transakcie; zdôrazňuje, že poskytovanie daňových informácií zo strany podnikov iným daňovým správam musí byť sprevádzané zlepšením rámca pre riešenie sporov s cieľom objasniť príslušné práva každej zmluvnej strany a predchádzať negatívnym vedľajším účinkom; zdôrazňuje, že informácie by sa mali poskytovať len orgánom tých krajín, ktoré zaviedli opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v arbitrážnom dohovore EÚ; žiada tiež, aby sa vypracovali harmonizované účtovné štandardy, ktoré by umožnili predovšetkým podrobnejšie zverejňovanie poplatkov;

139.

žiada Komisiu, aby túto pozíciu podporila v súlade so svojimi predchádzajúcimi posúdeniami a pozíciami, prijala všetky potrebné kroky na zabezpečenie rozšírenia jej uplatňovania na všetky spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu, a vyzýva OECD, aby podporila jej rozšírenie na celom svete, aby sa zabezpečilo, že na všetky firmy zapojené do cezhraničných operácií sa budú uplatňovať podobné povinnosti; zdôrazňuje, že činnosť zameraná na zlepšenie transparentnosti, hoci je potrebná, nie je dostatočným prostriedkom na komplexné riešenie tejto otázky, a že je tiež potrebné podstatne reformovať aj vnútroštátne, európske a medzinárodné daňové systémy;

140.

zdôrazňuje, že súčasné nejasnosti v medzinárodnom systéme umožňujú nadnárodným spoločnostiam vyhnúť sa plateniu daní, obísť vnútroštátne daňové zákony a presunúť zisky do daňových rajov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že príslušné orgány budú mať úplný prístup k centrálnym registrom skutočného vlastníctva spoločností a trustov súlade so štvrtou smernicou proti praniu špinavých peňazí; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali štvrtú smernicu proti praniu špinavých peňazí, aby tak zabezpečili rozsiahly a zjednodušený prístup k informáciám v centrálnych registroch skutočných vlastníkov; pripomína svoje stanovisko, že tieto registre by mali byť verejné;

141.

uznáva prácu, ktorú vykonala Komisia na vytvorenie európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ); vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho DIČ založený na návrhu Európskeho DIČ v akčnom pláne Komisie o boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom z roku 2012 (akcia 22); pripomína, že DIČ sa považuje za najlepší prostriedok na identifikáciu daňovníkov a nalieha preto na urýchlenie tohto projektu; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala na vytvorení podobného identifikačného čísla na globálnej úrovni, ako napríklad globálneho identifikátora právnických osôb (LEI), ktorý navrhol výbor pre regulačný dohľad;

142.

okrem toho zdôrazňuje, že transparentnosť je potrebná aj v oblasti prebiehajúcich vyšetrovaní štátnej pomoci vo veci daňových rozhodnutí;

143.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti uplatňovania v rámci EÚ podobných ustanovení ako sú pravidlo vládneho výboru USA pre účtovné štandardy (GASB) (48), podľa ktorého sú štátne a miestne vlády povinné oznamovať, koľko príjmov stratia z dôvodu daňových úľav pre hospodársky rozvoj;

144.

vyzýva Komisiu, aby do júna 2016 navrhla legislatívny rámec EÚ na účinnú ochranu informátorov a pod.; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby občania a novinári boli predmetom trestného stíhania, a nie právnej ochrany, keď konajú vo verejnom záujme, zverejňujú informácie o podozreniach z pochybenia, protiprávneho konania, podvodu alebo nezákonnej činnosti, najmä v prípadoch vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových únikov a prania špinavých peňazí, alebo akéhokoľvek iného správania porušujúceho základné zásady EÚ, ako je zásada lojálnej spolupráce;

145.

vyzýva Komisiu, aby zvážila širokú škálu nástrojov na zabezpečenie takejto ochrany proti neodôvodnenému trestnému stíhaniu, hospodárskym sankciám či diskriminácii a aby zároveň zaručila ochranu dôvernosti a obchodného tajomstva; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na príklad zákona USA Dodd-Frank Act, ktorý poskytuje odmenu informátorom za poskytnutie pôvodných informácií orgánom a chráni ich pred právnym stíhaním a stratou zamestnania, majúc na zreteli, že takáto odmena by nemala byť podnetom na zverejnenie dôverných podnikových informácií; navrhuje vytvorenie nezávislého európskeho orgánu zodpovedného za zhromažďovanie týchto informácií a uskutočňovanie vyšetrovaní, ako aj celoeurópskeho spoločného fondu informátorov, aby sa informátorom dostala primeraná finančná pomoc prostredníctvom poplatkov z časti spätne získaných finančných prostriedkov získaných alebo udelených pokút; zastáva názor, že by sa mala poskytnúť ochrana informátorov aj v prípade, že informovanie verejnosti po tom, ako boli informované príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ, do jedného mesiaca nereagovali;

146.

domnieva sa, že vykonávanie zodpovednej daňovej stratégie treba považovať za základný pilier sociálnej zodpovednosti podnikov (SZPR), najmä v súlade s aktualizovanou definíciou SZP ako „zodpovednosti podnikov za svoje vplyvy na spoločnosť“ (49); vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina spoločností toto nezahŕňajú do svojej správy v oblasti SZP; zdôrazňuje skutočnosť, že agresívne daňové plánovanie je nezlučiteľné so SZP; vyzýva Komisiu, aby zahrnula tento prvok a náležite vymedzila jeho obsah v aktualizovanej stratégii EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

147.

podporuje akčný plán OECD BEPS, pričom uznáva, že je výsledkom kompromisu, ktorý nepostačuje na riešenie takého rozsiahleho problému, akým je vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a domnieva sa že tieto návrhy by mali byť základom pre ďalšie opatrenia na úrovni EÚ a na globálnej úrovni; žiada OECD a jej členské krajiny a všetky ostatné zúčastnené krajiny, aby vytvorili silný nástroj na monitorovanie s cieľom posúdiť pokrok pri vykonávaní týchto usmernení, získať dôkazy o ich účinnosti a prípadne prijať nápravné opatrenia;

148.

odporúča, aby sa posilnili inštitucionálne vzťahy a spolupráca medzi OECD a Komisiou, aby sa aj naďalej zaisťovala zlučiteľnosť týchto dvoch procesov a zamedzilo sa uplatňovaniu dvojakých noriem; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali všetky právne predpisy EÚ na základe usmernení OECD do vnútroštátnych právnych predpisov, čím by sa EÚ stala priekopníkom vo vykonávaní odporúčaní OECD; zdôrazňuje však prístup OECD je stále založený na soft law a že jej činnosť musí dopĺňať riadny legislatívny rámec na úrovni EÚ na riešenie potrieb jednotného trhu, napr. vo forme smernice proti BEPS nad rámec iniciatívy OECD v oblasti BEPS v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne pokryté;

149.

požaduje spoločný prístup EÚ k daňovým rajom; vyzýva najmä Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na vývoji a prijatí európskeho vymedzenia pojmu, spoločného súboru kritérií na identifikáciu daňových rajov bez ohľadu na ich umiestnenie a primeraných sankcií pre krajiny, ktoré s nimi spolupracujú, na základe jej odporúčania z decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne normy dobrej správy v daňových záležitostiach (t. j. aby išli nad rámec výmeny informácií a transparentnosti, aby zahrnuli spravodlivú daňovú konkurenciu a účinné zdaňovanie), a pre podniky, ktoré ich využívajú na účely agresívneho daňového plánovania a na vymedzenie primeraných spoločných opatrení vzťahujúcich sa na tieto jurisdikcie; odvoláva sa na svoje vyššie uvedené uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom, ktoré obsahuje neúplný zoznam takýchto prípadných opatrení (50); pripomína, že skutočne európske zoznamy by v prípade, že by boli pravidelne aktualizované a založené na podrobných, robustných, objektívne overiteľných a všeobecne akceptovaných ukazovateľoch, boli účinnejšie ako prostriedok na presadzovanie dobrej správy v daňových záležitostiach a na dosiahnutie zmien v správaní v daňovej oblasti a v týchto jurisdikciách;

150.

vyzýva Komisiu, aby začlenila do európskeho čierneho zoznamu tie územia, ktoré poskytujú fiškálne výhody subjektom bez požadovania významnej hospodárskej činnosti v krajine, poskytujú výrazne nízke reálne zdanenie a nezaručujú automatickú výmenu daňových informácií s inými jurisdikciami;

151.

zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, aby odchádzajúce finančné toky zdanili aspoň raz, napríklad uložením zrážkovej dane alebo rovnocennými opatreniami, aby sa zabránilo úniku nezdanených ziskov z EÚ, a vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh v tomto zmysle, napríklad prostredníctvom revízie nariadenia o materských a dcérskych spoločnostiach a smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch; trvá na tom, že by sa mal zaviesť systém na zabezpečenie toho, aby sa príslušným národným daňovým orgánom predkladalo a Komisii postupovalo potvrdenie s cieľom overiť túto operáciu, čím sa bude chrániť jednotný trh a zachová prepojenie medzi miestom vytvárania zisku a ekonomickej hodnoty a miestom, kde sú zdanené, zdôrazňuje, že takýto systém by mal byť starostlivo navrhnutý s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a sporom; vyzýva Komisiu, aby podporovala presadzovanie zo strany OECD viacstranného prístupu k daňovým otázkam zameraného na zefektívnenie medzinárodných daňových dojednaní a na zabezpečenie toho, aby sa zisky zdaňovali na mieste, kde sa vytvára hodnota, s cieľom posilniť úlohu EÚ na medzinárodnej scéne jednotným vystupovaním a pracovať na rozvoji spoločného rámca EÚ pre dvojstranné dohody v daňových záležitostiach a na postupnom nahrádzaní obrovského množstva jednotlivých dvojstranných daňových dohôd EÚ/dohôd tretích jurisdikcií; zdôrazňuje, že toto by bol najpriamejší prostriedok na riešenie praktík účelového vyhľadávania výhodných zmlúv (tzv. treaty-shopping); medzitým vyzýva členské štáty, aby okamžite vložili ustanovenia proti zneužívaniu do svojich daňových zmlúv v súlade s návrhmi BEPS;

152.

domnieva sa, že vytváranie dohôd o voľnom obchode musí sprevádzať posilnená spolupráca v daňovej oblasti, čím sa zamedzí vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany firiem súťažiacich na tých istých trhoch a zabezpečia sa rovnaké podmienky; žiada preto Komisiu, aby do všetkých dohodách EÚ o voľnom obchode zapracovala daňové ustanovenia, ktoré by partnerské krajiny zaväzovali k uplatňovaniu dobrej správy v daňových záležitostiach a zabezpečili reciprocitu v daňových záležitostiach; zdôrazňuje, že činnosť platformy pre dobrú správu daňových záležitostí predstavuje dobrý základ na uplatnenie tejto koncepcie; zdôrazňuje, že toto by sa mohlo uplatňovať aj v prípade dohôd EÚ o spolupráci;

153.

vyzýva orgány EÚ, aby nespolupracovali s tými jurisdikciami, ktoré sa považujú za nespolupracujúce v daňových záležitostiach, ani so spoločnosťami usvedčenými z daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; žiada, aby inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) už nespolupracovali prostredníctvom svojich finančných sprostredkovateľov s daňovými jurisdikciami, ktoré nespolupracujú; okrem toho žiada orgány EÚ, aby sa zaviazali neposkytovať financovanie EÚ pre spoločnosti usvedčené daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania;

154.

vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje dostupné nástroje na podporu koordinovanejšieho prístupu vo vzťahu k rozvinutým krajinám s cieľom podporovať väčšiu reciprocitu v daňových otázkach, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií so Spojenými štátmi americkými po nadobudnutí účinnosti zákona o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov; vyzýva tiež Komisiu, aby v kontexte dohody z 27. mája 2015 medzi EÚ a Švajčiarskom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch dôkladne monitorovala v záujme zachovania jednotného trhu dohodnuté postupné odstraňovanie niektorých škodlivých daňových praktík vo Švajčiarsku v súlade s usmerneniami BEPS, a aby neboli v budúcnosti zavedené žiadne nové škodlivé daňové opatrenia; vyzýva Komisiu, aby vo svojich prebiehajúcich rokovaniach so Švajčiarskom navrhla zavedenie pravidiel o ovládaných zahraničných spoločnostiach do švajčiarskych právnych predpisov; trvá na tom, že Komisia musí zabezpečiť, aby Švajčiarsko nasledovalo prístup EÚ v oblasti zdaňovania a podávalo správu Európskemu parlamentu;

155.

pripomína, že všetky členské štáty si zvolili viacstranný prístup automatickej výmeny informácií prostredníctvom dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach a prostredníctvom preskúmania príslušných smerníc EÚ v roku 2014 (51); zdôrazňuje, že tieto dve iniciatívy sú kľúčovými prvkami boja proti daňovým únikom a bankovému tajomstvu, keďže zahŕňajú povinnosť finančných inštitúcií oznamovať daňovým správam širokú škálu informácií o rezidentoch s príjmami pochádzajúcimi z aktív v zahraničí;

156.

zdôrazňuje, že na vnútroštátnej, európskej či medzinárodnej úrovni by sa pri navrhovaní opatrení a politík na boj proti daňovým únikom mala venovať osobitná pozornosť situácii rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú obvykle najviac postihnuté vyhýbaním sa plateniu daní právnických osôb a majú veľmi úzky daňový základ a nízky pomer dane k HDP; zdôrazňuje, že tieto opatrenia a politiky by mali prispievať ku generovaniu štátnych príjmov úmerne k ich pridanej hodnote na ich území, aby sa primerane financovali ich stratégie rozvoja, dosahovanie miléniových rozvojových cieľov a rozvojový program na obdobie po roku 2015; v tejto súvislosti víta činnosť výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach; žiada Komisiu, aby podporovala záujmy rozvojových krajín v rámci existujúcich medzinárodných iniciatív a zapájala do svojej platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach aj zástupcov rozvojových krajín;

157.

vyzýva EÚ a členov OECD BEPS, aby zaistili, že nový globálny štandard automatickej výmeny informácií vypracovaný OECD bude zahŕňať prechodné obdobie pre rozvojové krajiny, ktoré v súčasnosti nedokážu splniť požiadavky vzájomnej automatickej výmeny informácií z dôvodu nedostatočnej administratívnej kapacity;

158.

vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia s cieľom pomôcť posilniť administratívne kapacity v rozvojových krajinách, najmä v daňových záležitostiach, aby sa umožnila účinná výmena daňových informácií s ich správami; vyzýva na vytvorenie platformy pre rozvojové krajiny prostredníctvom pilotných projektov o automatickej výmene informácií; vyzýva rozvojové krajiny, aby podporovali regionálne dohody alebo iné formy spolupráce v daňových záležitostiach s cieľom zlepšiť ich vyjednávaciu pozíciu voči priamym zahraničným investorom a nadnárodným spoločnostiam a riešiť otázky spoločného záujmu;

159.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich agentúry pre rozvojovú pomoc budú mať k dispozícii dostatočné technické odborné znalosti na riešenie daňových otázok vo svojich rozvojových politikách, najmä z ministerstiev financií a daňových správ;

160.

poukazuje na akčný plán, ktorý predložil vo svojom uznesení z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín; nabáda všetky krajiny a medzinárodné organizácie ako OSN, aby sa stali súčasťou inkluzívneho procesu a prispeli k programu skupiny G20/OECD v oblasti daní, ktorým sa rieši BEPS, podporuje transparentnosť v daňovej oblasti na medzinárodnej úrovni a globálna výmena daňových informácií, napríklad prostredníctvom vytvorenia jediného spoločného štandardu oznamovania v rámci automatickej výmeny informácií alebo zverejňovania informácií o skutočnom vlastníctve; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali väčšiu úlohu OSN pri budúcich medzinárodných diskusiách o daniach, napríklad podporou vytvorenia globálneho daňového orgánu pod záštitou Organizácie Spojených národov;

161.

poukazuje na problematickú a pochybnú situáciu, keď tie isté spoločnosti poskytujú daňové poradenstvo a vykonávajú audítorské a poradenské činnosti určené pre daňové správy na jednej strane, napr. o návrhoch daňových systémov alebo zlepšovaní výberu daní, a na strane druhej poskytujú nadnárodným spoločnostiam služby daňového plánovania, pričom môžu využívať slabé stránky vnútroštátnych daňových zákonov;

162.

poukazuje na existenciu európskeho právneho rámca, ktorý zahŕňa najnovší balík reforiem trhu v oblasti auditu, ktorý schválil Európsky parlament 3. apríla 2014 (52); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že príslušné právne predpisy sa budú uplatňovať v členských štátoch v primeranom časovom rámci a v súlade s cieľmi;

163.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na usmernenia pre odvetvie služieb daňového poradenstva a na zriadenie režimu nezlučiteľnosti EÚ pre poradcov v daňových záležitostiach a prípadne pre banky, stanovujúci rámec, ktorý by účinne zamedzil konfliktom záujmov medzi službami poskytovanými verejnému a súkromnému sektoru;

164.

okrem toho vyzýva Komisiu, aby začala vyšetrovanie s cieľom posúdiť stav koncentrácie v tomto odvetví a prípadné následné skreslenie hospodárskej súťaže; odporúča, aby toto vyšetrovanie osobitne zvážilo, či kombinácia daňového poradenstva a audítorských funkcií v tej istej spoločnosti môže viesť ku konfliktom záujmov, a aby navrhla opatrenia vrátane zavedenia mechanizmov na zachovanie oddelenia poradenských firiem;

165.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zaviesť legislatívny rámec stanovujúci dostatočné sankcie pre firmy, banky, účtovnícke firmy a finančných poradcov, ktorí sa dokázateľne zapájajú do vykonávania alebo podpory nezákonného vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že tieto sankcie by mali mať odstrašujúci účinok a môžu okrem iného zahŕňať pokuty, blokovanie prístupu k financovaniu z rozpočtu EÚ, zákaz akejkoľvek poradnej úlohy v inštitúciách EÚ a vo výnimočných a opakovaných prípadoch zrušenie podnikateľských licencií;

166.

podporuje ďalšie kroky na vnútroštátnej úrovni v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v rámci EÚ a v rámci OECD, keďže nekoordinované reakcie môžu vytvárať ďalšie príležitosti na nesúlad a daňové úniky; zdôrazňuje, že najlepším nástrojom na boj proti narúšaniu základu dane je spolupráca, a nie jednostranné zavádzanie preferenčných režimov zamerané na prilákanie investícií;

167.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila usmernenia pre daňové amnestie udelené členskými štátmi zamerané na vymedzenie okolností, za akých by amnestie boli v súlade s ustanoveniami zmlúv EÚ, ktoré sa týkajú voľného pohybu kapitálu, slobody poskytovať služby, štátnej pomoci a pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí, a spoločným prístupom EÚ proti daňovým rajom; pripomína potrebu využívať túto prax veľmi opatrne, aby sa nestimulovali osoby obchádzajúce daňové povinnosti, k tomu, aby počkali na ďalšie amnestie;

168.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli systém zrážkových daní v prípade licenčných poplatkov, aby sa zabezpečilo, že poplatky zaplatené v prospech tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne daňové dohody, boli taktiež zdaňované;

169.

naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby pred zavedením akýchkoľvek daňových opatrení, ktoré môžu mať vplyv v zahraničí, vykonali – v prípade potreby s technickou podporou Komisie – posúdenia vplyvu, ktoré zahŕňajú účinky presahovania v iných krajinách; vyzýva na širokú účasť národných parlamentov v otázke vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pretože žiaden daňový režim či daňové zaobchádzanie by nemali uniknúť náležitému posudzovaniu a demokratickej kontrole zo strany zákonodarcu;

170.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby zastavili a prehodnotili škrty v zdrojoch ich daňových správ, zvýšili investície a zvýšili efektívnosť daňových správ a zabezpečili účinný presun zamestnancov a modernizáciu technológií a odborných znalostí s cieľom riešiť rozvoj a vplyv škodlivých daňových praktík, ktoré sa stávajú čoraz sofistikovanejšími; vyzýva Komisiu, aby takýmto snahám poskytla technickú podporu, najmä v kontexte programu Fiscalis 2020; vyzýva tiež členské štáty, aby sa usilovali jednoduchšie, účinnejšie a transparentnejšie daňové systémy v záujme členských štátov, občanov a podnikov;

171.

pripomína, že verejné obstarávanie predstavuje 16 % HDP v EÚ; žiada posúdiť možnosť zavedenia kritérií týkajúcich sa daní, transparentnosti alebo spolupráce do postupov verejného obstarávania počas nasledujúceho kola zmien smernice o verejnom obstarávaní; vyzýva tiež členské štáty, aby zvážili vylúčiť z účasti na verejnom obstarávaní spoločnosti, ktoré v minulosti preukázateľne vykonávali agresívne daňové plánovanie a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

172.

napokon zdôrazňuje, že pravidlo jednomyseľnosti v Rade (každý členský štát má právo veta) znižuje motiváciu pokročiť od súčasného stavu smerom k riešeniu založenému na užšej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby sa nezdržala prípadne použiť článok 116 ZFEÚ, ktorý ustanovuje: „Ak Komisia zistí, že rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov narúšajú podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, a že je to potrebné odstrániť, poradí sa s príslušnými členskými štátmi. Ak takéto porady nepovedú k dohode, ktorá by toto narušenie odstránila, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom na návrh Komisie prijmú potrebné smernice […]“;

173.

zaväzuje sa pokračovať v práci, ktorú začal jeho osobitný výbor, na odstraňovaní prekážok, ktoré bránili jej osobitnému výboru dokončiť svoj plný mandát, ako aj zabezpečiť riadne nadviazanie na jeho odporúčania; poveruje svoje príslušné orgány, aby našli najlepšie inštitucionálne usporiadanie na dosiahnutie tohto cieľa;

174.

opakuje svoju požiadavku na prístup ku všetkým relevantným dokumentom EÚ; vyzýva svojho predsedu, aby postúpil túto žiadosť Komisii a Rade, a objasňuje, že Európsky parlament je odhodlaný využiť všetky možné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa;

175.

vyzýva svoj príslušný výbor, aby nadviazal na tieto odporúčania vo svojej nadchádzajúcej legislatívnej iniciatívnej správe na rovnakú tému;

176.

vyzýva svoj príslušný výbor zodpovedný za ústavné veci, aby nadviazal na tieto odporúčania, najmä pokiaľ ide o zavedenie záväzných doložiek o spolupráci v kódexe správania pre organizácie uvedené v registri transparentnosti a zmeny pravidiel pre prístup k dokumentom medzi inštitúciami EÚ s cieľom lepšie ich zosúladiť so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v Zmluve o EÚ;

177.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, členským štátom, národným parlamentom, skupine G20 a OECD.