14.4.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/17

Spravodajca:

Daniel MAREELS

1.1.

Keďže hospodárska obnova v Európe je aj naďalej pomalá a slabá a úroveň investícií nízka, je na zdravé a stabilné hospodárske oživenie v jednotnejšom prostredí potrebné nasadiť podľa možnosti všetky prostriedky. EHSV sa domnieva, že únia kapitálových trhov môže v tejto súvislosti pomôcť, a preto víta Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov.

1.2.

Výbor podporuje ciele akčného plánu. Únia kapitálových trhov musí pomôcť zmobilizovať kapitál v Európe a nasmerovať ho do všetkých podnikov, infraštruktúry a udržateľných dlhodobých projektov. Investori musia dostať viacej možností, a pritom byť lepšie chránení.

1.3.

Rozšírenie a diverzifikácia zdrojov financovania sú kľúčovým prvkom tak na získanie väčšieho objemu investícií a dosiahnutie rastu, ako aj na vytváranie pracovných miest. K rozšíreniu a diverzifikácii musí dôjsť na jednotnom kapitálovom trhu. Podľa názoru výboru musí byť v popredí maximálna harmonizácia a jednotnosť pravidiel. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všetky členské štáty rovnakým spôsobom zaviedli, uplatňovali a monitorovali rôzne opatrenia akčného plánu.

1.4.

Podľa výboru bude úspech únie kapitálových trhov závisieť od spojenia toho najlepšieho z dnešného stavu s maximom nových príležitostí. V popredí musí byť jednoduchý, primeraný a diverzifikovaný prístup k financovaniu, rovnomernejšie umiestňovanie kapitálu a nižšie kapitálové náklady. Nevyhnutné sú záruky týkajúce sa medzinárodnej konkurencieschopnosti a príťažlivosti.

1.5.

Vo financovaní hospodárstva bude podstatnú úlohu naďalej zohrávať bankové financovanie. Banky musia zohrávať dôležitú úlohu nielen ako poskytovatelia úverov, ale aj ako sprostredkovatelia na kapitálových trhoch. Podľa názoru výboru treba ďalej skúmať určité nové trhy, okrem iného s problémovými úvermi, pretože môžu prispievať k pribúdaniu úverových možností, hlavne pre malé a stredné podniky (MSP).

1.6.

Výboru veľmi leží na srdci financovanie MSP, hlavne mikropodnikov a malých podnikov, ktoré sú hnacou silou európskeho hospodárstva a majú veľký význam z hľadiska pracovných príležitostí. Výbor má tiež vážne pochybnosti, pokiaľ ide o relevantnosť a efektívnosť únie kapitálových trhov pre MSP.

1.6.1.

Pre mikropodniky a malé podniky je prístup na kapitálové trhy spravidla príliš zložitý. Musia však mať možnosť vybrať si také zdroje financovania, ktoré sú pre ne najvhodnejšie. Preto sa treba postarať o čo najväčšie spektrum štruktúr a možností financovania a čo najširšiu možnú diverzifikáciu finančného ekosystému.

1.6.2.

Pokiaľ ide o tradičné bankové financovanie, ktoré treba naďalej podporovať, konkrétne v oblasti záruk, treba tiež skonštatovať, že je ovplyvnené národnými osobitosťami. Únia kapitálových trhov nesmie spochybňovať osvedčené štruktúry. Aby sa neohrozilo regionálne poskytovanie úverov malým a stredným podnikom, musia sa v budúcnosti pri regulácii finančných trhov lepšie zohľadňovať národné osobitosti.

1.6.3.

Okrem toho treba preskúmať všetky užitočné alternatívy a tam, kde sa to dá, vyvinúť iné možnosti, ako Junckerov plán. Môže sa tiež ďalej posilniť úloha EIB, pokiaľ ide o nástroje na financovanie hospodárstva (o. i. systémy záruk atď.) (1). Návrh systému sekuritizácií STS je takisto krokom správnym smerom (2).

1.6.4.

Ostatné MSP musia mať zabezpečený prístup na kapitálový trh účinným spôsobom, rovnako ako všetky podniky. Financovanie musí byť lacnejšie a s nižšími nákladmi. Musí sa odstrániť terajší prevažujúci informačný deficit a nový rámec sa musí urobiť tak, aby bol vhodnejší pre MSP. Pritom môže byť vhodné inšpirovať sa doterajšími osvedčenými postupmi.

1.7.

Cieľom únie kapitálových trhov musí byť podľa názoru výboru ekonomická a finančná stabilita v EÚ. Rozšírenie a diverzifikácia zdrojov v rámci jednotného trhu prispeje k zdravej diverzifikácii rizika a je potrebné, aby sa európske ekonomiky stali stabilnejšími a odolnejšími voči otrasom.

1.8.

Vhodný regulačný rámec a rámec dohľadu musí podľa názoru výboru dať všetky možnosti na rozvoj silných stránok kapitálových trhov a zvládať všetky ich slabé stránky, napríklad podstupovanie nadmerného alebo neprimeraného rizika. Nový systém musí byť odolný voči nepriaznivému vplyvu prípadných nových kríz. To tiež predpokladá väčšiu konvergenciu a spoluprácu v oblasti mikro- a makroprudenciálneho dohľadu, tak na európskej, ako aj na národnej úrovni.

1.9.

Tento rámec sa musí zamerať aj na tieňové bankovníctvo a musí sa zamedziť riziku regulatórnej arbitráže. Okrem toho je dôležité, aby všetci poskytovatelia porovnateľných finančných produktov na trhoch mali rovnaké podmienky činnosti, a zásada „rovnaké riziko, rovnaké pravidlá“ musí platiť všeobecne.

1.10.

Kapitálové trhy ponúkajú pre investorov na kapitálových trhoch aj nové príležitosti. Výbor to považuje za pozitívum za predpokladu, že sa vytvorí vhodný rámec, ktorý by ich lepšie chránil. Preto je vhodné ďalšie zjednodušenie, transparentnosť a porovnateľnosť finančných nástrojov a takisto informácií, čo môže okrem toho prospieť aj podnikom, ktoré hľadajú financovanie. Rovnako má zmysel vynakladať väčšie úsilie v oblasti finančného vzdelávania. Rovnako má zmysel vynakladať väčšie úsilie v oblasti finančného vzdelávania.

1.11.

Pokiaľ ide o vykonávanie akčného plánu, výbor sa zasadzuje za prístup „zdola nahor“ a „krok za krokom“, ale zároveň považuje za potrebné bezodkladne ďalej pracovať a využiť pritom nadšenie a podporu, ktoré vyvolala zelená kniha. EHSV zdôrazňuje, že vytvorenie únie kapitálových trhov je prevratný projekt, pri ktorom bude všetko závisieť od podrobností a záruk. Okrem toho zjednodušenie prístupu pri obstarávaní úverov určite nie je problémom vo všetkých členských štátoch a zjednodušenie na strane ponuky nemôže nikdy vyriešiť problém na strane dopytu. Musíme si preto dávať pozor, aby sme úniu kapitálových trhov nepovažovali za riešenie všetkých problémov v EÚ.

1.12.

Teraz je naozaj veľmi dôležité sústrediť sa na ciele a pravidelne zaznamenávať pokrok. Výbor sa obáva, že potrvá dlho, kým sa dosiahne konečný výsledok, a to nielen z dôvodu veľkého počtu kľúčových prvkov plánu, ale aj preto, že rozdiely medzi jednotlivými krajinami len tak hneď nezmiznú. Výbor je za pravidelné priebežné hodnotenia, pri ktorých bude rád spolupracovať.

2.1.

Na splnenie svojich absolútnych priorít, teda rastu, zamestnanosti a investícií, vypracovala Junckerova Komisia od svojho nástupu do funkcie Investičný plán pre Európu. Obsahuje tri zámery, medzi ktorými je aj zámer „vytvárať priaznivé investičné prostredie“ (3). Postupné vytvorenie únie kapitálových trhov je popri vytvorení digitálneho jednotného trhu a energetickej únie jedným z najdôležitejších cieľov spomenutého tretieho zámeru.

2.1.1.

Koncom septembra 2015 Komisia po rozsiahlej verejnej konzultácii prostredníctvom zelenej knihy, do ktorej sa okrem iných zapojil aj EHSV (4), predložila svoj Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov  (5). Týmto akčným plánom sa stanovujú kľúčové prvky na zavedenie dobre fungujúcej a integrovanej únie kapitálových trhov zahŕňajúcej všetky členské štáty, a to do roku 2019.

2.1.2.

Týchto 33 kľúčových prvkov, ktoré budú postupne zverejnené, sa týka najmä týchto oblastí a otázok (6):

2.1.3.

Podľa akčného plánu prispieva každý z týchto kľúčových prvkov k realizácii stanovených cieľov, ale popritom bude dôležitý aj ich kumulatívny účinok.

2.2.

Pri načrtnutej únii kapitálových trhov ide o dosiahnutie viacerých cieľov, pričom ide o dosiahnutie väčšieho prepojenia medzi úsporami a rastom.

2.2.1.

Únia kapitálových trhov má prisúdiť väčšiu úlohu finančným trhom, a tým rozšíriť zdroje financovania v Európe aj na iné zdroje než len bankové financovanie. Ide teda o diverzifikáciu zdrojov financovania hospodárstva využitím aj nebankového financovania. Únia kapitálových trhov musí pomôcť zmobilizovať kapitál v Európe a nasmerovať ho do všetkých podnikov, infraštruktúry a udržateľných dlhodobých projektov.

2.2.2.

Jej zámerom je prehĺbiť jednotný trh s finančnými službami. Vybudovanie únie kapitálových trhov povedie k väčšej a intenzívnejšej finančnej integrácii a zintenzívni hospodársku súťaž. Kapitálové trhy budú využívať výhodu veľkosti jednotného trhu, a zároveň sa stanú likvidnejšími a konkurencieschopnejšími.

2.2.2.1.

Táto únia má prispieť k rastu a finančnej stabilite. Sprístupnením financovania pre podniky bude podporovať rast a vytváranie pracovných miest. Diverzifikácia rizík zabezpečí väčšiu stabilitu systému.

2.2.3.

Občania a spotrebitelia z toho môžu mať takisto významné výhody, okrem iného vďaka dodatočným investičným príležitostiam, ktoré vzniknú.

3.1.

Spustenie akčného plánu treba prijať kladne. Jednak tento akčný plán prichádza len niečo vyše pol roka po zelenej knihe, ale ešte dôležitejšie je, že prioritou je vynaložiť čo najväčšie úsilie na rozprúdenie hospodárstva rozšírením a zlepšením jeho financovania, a teda poskytnúť nové impulzy v prospech rastu a slušných pracovných miest.

3.2.

Výbor podporuje ciele akčného plánu a jeho prioritné oblasti činnosti:

Dôležité je nielen to, že sú do jedného plánu sústredené rôzne činnosti potrebné na vybudovanie únie kapitálových trhov, ale aj to, že jestvuje jasná vôľa na diskusiu, a tiež ochota odstrániť prekážky, ktoré bránia ďalšiemu rozvoju európskeho finančného systému.

3.3.

Snaha o diverzifikáciu zdrojov financovania nesmie ísť na úkor bankového systému. Bankové aj trhové financovanie sú rovnako dôležité a treba ich chápať ako vzájomne sa dopĺňajúce prvky. Banky majú okrem toho aj úlohu sprostredkovateľa na kapitálových trhoch.

3.3.1.

Prioritou oblasťou akčného plánu je zvýšenie schopnosti bánk požičiavať peniaze hospodárstvu. „Nesplácané úvery“ (7) sú naďalej zdrojom obáv v EÚ a blokujú kapitál, ktorý by sa inak mohol použiť na poskytnutie ďalších úverov. Výbor sa domnieva, že Komisia by mala podniknúť opatrenia na uvoľnenie kapacity v súvahách bánk podporovaním sekuritizácie nesplácaných úverov a vytváraním trhov so „znehodnotenými aktívami“. Bankové úvery by sa mohli sprístupniť v prípade, že sa vytvoria intenzívne a transparentné trhy s „bankovými dlhmi podnikov v ťažkostiach“, alebo že sa oživia už existujúce.

3.4.

Intenzívne, likvidné a účinné kapitálové trhy môžu byť prínosom pre všetky subjekty a aktérov na týchto trhoch.

3.4.1.

Finančné trhy tak vďaka väčšej hospodárskej súťaži investorov môžu zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov pre spoločnosti, ktoré hľadajú financovanie, a vytvoriť im lepšie podmienky, a teda dosiahnuť nižšie kapitálové náklady. Financovanie tiež zostane lepšie zabezpečené v ťažkých časoch, keďže kapitálové trhy môžu spravidla lepšie reagovať na neisté prostredie a rizikovejšie projekty.

3.4.2.

Trhy so štátnymi obligáciami sú veľmi dôležité, pokiaľ ide o odhad rôznych rizík. Kapitálový trh si preto vyžaduje integráciu takýchto trhov. Prispieva to aj ku konvergencii kapitálových nákladov súkromných emitentov. Vhodné opatrenia v tejto oblasti sú preto vítané.

3.4.3.

Vytvorenie únie kapitálových trhov bude úspešné len vtedy, ak budú spomenuté prvky dostatočne spoľahlivé a dôveryhodné. Je dôležité vziať do úvahy osobitosti existujúceho prostredia v oblasti financovania a zároveň vytvoriť dostatočné množstvo nových príležitostí a možností financovania. Výsledok musí ponúknuť aj záruky, pokiaľ ide o medzinárodnú konkurencieschopnosť a príťažlivosť.

3.4.4.

Veľké výzvy nás čakajú najmä pokiaľ ide o MSP. Vyvstáva otázka, ako sa k nim peniaze dostanú. Pre MSP bude náročnou úlohou získať prístup na kapitálové trhy a k možnostiam a nástrojom financovania, a tiež vhodne ich využiť. Často budú musieť bojovať aj s „informačným deficitom“, ktorý im to celé neuľahčuje (8). Preto bude dôležité overiť vhodnosť nového rámca pre MSP.

3.4.5.

Podniky a MSP, a najmä mikropodniky, pre ktoré kapitálové trhy nie sú prístupné, musia mať možnosť vybrať si kedykoľvek počas svojho jestvovania na financovanie tie nástroje, ktoré sú pre ne najvhodnejšie. Pre mikropodniky a malé podniky je preto dôležité dosiahnuť čo najväčšiu diverzifikáciu finančného ekosystému, aby mali k dispozícii čo najväčší výber štruktúr a možností financovania, okrem iného aj leasing. Treba preskúmať všetky alternatívy. Riešenia treba hľadať nielen v bankovom alebo trhovom financovaní, ale aj mimo nich. Junckerov plán je v tom už dobrým začiatkom. Okrem toho by bolo vhodné snažiť sa o aktívnejšiu úlohu EIB v tejto oblasti (priamo alebo nepriamo, napr. systémy záruk).

3.4.6.

Pre investorov majú vzniknúť dodatočné investičné príležitosti. Väčšia ponuka finančných produktov im má umožniť venovať väčšiu pozornosť svojim investičným cieľom, zabezpečiť diverzifikáciu rizík a ich manažment, ako aj zlepšiť svoj profil rizík a výnosov.

3.4.7.

Investori majú nárok na primeranú ochranu. Upravený rámec ochrany je preto rovnako potrebný ako iné opatrenia, napríklad opatrenia finančného vzdelávania a väčšia informovanosť. Pokiaľ ide o základy, môže sa pracovať na výraznejšom zjednodušení, transparentnosti a lepšej porovnateľnosti finančných nástrojov, ktoré sú na trhoch, čo tiež môže byť prínosom pre každého, kto hľadá finančné prostriedky.

3.5.

Aby sa skutočne dosiahol jednotný trh, treba nielen odstrániť jestvujúce cezhraničného prekážky a prekonať súčasnú roztrieštenosť, ale aj zabrániť vytváraniu nových prekážok. Výbor sa domnieva, že v popredí musí byť maximálna harmonizácia a jednotnosť pravidiel, pričom osobitná pozornosť sa bude musieť venovať výberu používaných nástrojov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všetky členské štáty rovnakým spôsobom zaviedli, uplatňovali a monitorovali rôzne opatrenia akčného plánu.

3.6.

Únia kapitálových trhov musí upevniť európske ekonomiky a urobiť ich odolnejšími voči otrasom. Ide tu o hospodársku a finančnú stabilitu v EÚ. Preto je nevyhnutný vhodný regulačný rámec. Silné stránky únie kapitálových trhov, ako je zdravé rozdelenie rizík a ich diverzifikácia, sa v tomto rámci musia vhodne rozvíjať a slabé stránky sa musia dôrazne potláčať. Celý finančný systém musí byť odolnejší voči prípadným novým krízam. Ak k novým krízam dôjde, treba, aby sa ich následky rýchlejšie a vhodnejšie odstránili.

3.7.

S ohľadom na riziká, ktoré môžu vzniknúť, ako aj na ekonomickú a finančnú stabilitu, treba tiež zabezpečiť primeraný národný a celoeurópsky mikro- a makroprudenciálny dohľad nad príslušnými segmentmi kapitálových trhov. Nové nástroje financovania by sa mali riadiť zásadou „rovnaké riziko, rovnaké pravidlá“.

3.8.

Treba riešiť problematiku takzvaného tieňového bankovníctva. Výbor už v minulosti žiadal, aby sa tento systém začlenil do právnych predpisov (9), a uviedol, že treba predísť riziku regulatórnej arbitráže (10). Výbor zastáva názor, že by v skutočnosti nemali existovať žiadne „činnosti tieňového bankovníctva“, inak povedané, tieňové banky by mali dodržiavať tie isté pravidlá a prudenciálne predpisy ako iné finančné inštitúcie (11). Podľa názoru výboru zároveň treba uznať, že tieňové bankovníctvo je doplňujúcim alternatívnym zdrojom financovania, ktorý môže byť užitočný pre reálnu ekonomiku (12).

3.9.

Pokiaľ ide o realizáciu akčného plánu, môžeme privítať prístup „zdola nahor“ a prístup „krok za krokom“, pretože umožňujú vhodne poskytovať podporu na základe vstupov od účastníkov trhu, určovať priority a pracovať s kombináciou krátkodobých a dlhodobých iniciatív a opatrení.

3.10.

Teraz je dôležité ďalej budovať na podnetoch a širokej podpore, ktorú má únia kapitálových trhov vďaka verejnej konzultácii o zelenej knihe, a rýchlo dosiahnuť konkrétne výsledky.

3.11.

V nadchádzajúcom období bude naozaj veľmi dôležité stále sa sústrediť na ciele a pravidelne zaznamenávať pokrok. Je dôležité, aby sa konkrétne a pozitívne výsledky dosiahli vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje akčný plán. V tejto súvislosti je vítaný zámer Komisie pravidelne podávať správy o pokroku akčného plánu a v roku 2017 vypracovať celkové hodnotenie, keďže teraz možno budú nevyhnutné dodatočné opatrenia a úpravy časového plánu.

3.12.

Môžu vzniknúť otázky, či je plán vytvoriť úniu kapitálových trhov do roku 2019 realistický a uskutočniteľný. Stále je potrebné vykonať veľa práce a sú obavy, že existujúce veľké rozdiely medzi členskými štátmi nebude možné len tak ľahko odstrániť a len tak ľahko nezaniknú. Rôzne prvky akčného plánu môžu byť dobrým základom, ale pokiaľ ide o úspech alebo neúspech únie kapitálových trhov, rozhodujúci bude samotný trh.