52014DC0669

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie

I.     POKROK V REALIZÁCII PROGRAMU A ZÍSKANÉ SKÚSENOSTI

Energetická infraštruktúra a inovácie, ktoré sú hnacou silou Európskeho energetického programu pre oživenie (EEPO), sú v súčasnosti rovnako dôležité ako v roku 2009, keď bol program vytvorený. Obe zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok, riešení súčasných a budúcich cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy a dobudovaní vnútorného trhu.

Nedávna politická situácia na Ukrajine a v Rusku opäť poukázala na potrebu zaistiť bezpečnosť dodávok plynu. Program EEPO už prispel k zvýšeniu odolnosti EÚ prostredníctvom projektov ako spätný tok plynu, a to najmä v porovnaní s predchádzajúcou plynovou krízou v roku 2009. Podpora inovácií zo strany programu EEPO v odvetví výroby veternej energie na mori a zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) takisto významne prispela k zlepšeniu využívania domácich zdrojov, ako je vietor alebo uhlie.

Informácie o súčasnom stave všetkých projektov EEPO sú k dispozícii na tomto odkaze: http://ec.europa.eu/energy/eepr/doc/cswd_project_2014.pdf

Komisia vo svojom nedávnom oznámení o európskej stratégii energetickej bezpečnosti, ktoré prijala 28. mája 2014[1], opätovne zdôraznila význam rozvoja kritickej infraštruktúry, pokiaľ ide o posilnenie našej energetickej bezpečnosti.

Infraštruktúra a inovácia budú kľúčom k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky – či už ide o aktuálne ciele 20/20/20 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a zníženia emisií skleníkových plynov, alebo ciele, ktoré Komisia nedávno navrhla na rok 2030. Projekty v oblasti veternej energie na mori v rámci programu EEPO, prostredníctvom ktorých sa už vyrába elektrická energia, prispievajú k splneniu cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zníženia emisií skleníkových plynov. Projekty financované z prostriedkov Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť (fond EEE) prispievajú k energetickej účinnosti. Projekty v oblasti zachytávania a ukladania CO2 sú nevyhnutné z hľadiska včasného predvedenia technológie, ktorá je potrebná na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Infraštruktúra a inovácia takisto zohrávajú kľúčovú úlohu pri dokončení vnútorného trhu s energiou a rozvoji prepojení, ktoré ukončia izoláciu členských štátov od európskych plynárenských a elektrických sietí.

Európska rada v marci 2014 vyzvala k rýchlemu vykonaniu všetkých opatrení zameraných na splnenie cieľa, ktorým je prepojenie aspoň 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektriny v prípade všetkých členských štátov[2]. Projekty programu EEPO už významne prispeli k dosiahnutiu tohto cieľa.

Projekty programu EEPO už významne prispeli k cieľom EÚ a prebiehajúce projekty sú naďalej relevantné, pokiaľ ide o novo navrhnuté ciele. Súčasná správa pre každú časť programu EEPO uvádza, aký pokrok bol dosiahnutý pri realizácii projektov a fondu EEE. Vychádza z údajov správy, ktorá bola prijatá v roku 2013[3], týka sa realizácie projektov v období od októbra 2013 do 31. augusta 2014 a platieb realizovaných v období od 1. júla 2013 do 31. augusta 2014.

II.       CELKOVÁ REALIZÁCIA PROJEKTU

Zo 61 projektov bolo ku koncu roku 2013 po technickej stránke úplne dokončených už 30 projektov a príjemcom bola skutočne vyplatená celková suma 1 499 826 548 EUR.

Rýchlosť platieb zostáva nízka, ale ako možno vidieť v pracovnom dokumente útvarov Komisie (viď príloha), väčšina projektov je dokončená a realizátori projektov predložia žiadosti o konečnú platbu do konca tohto roka. To len potvrdzuje ťažkosti s plánovaním takých veľkých a zložitých projektov. Zložitosť použitých technológií, najmä v prípade integrácie elektriny získanej z veternej energie na mori do siete a CCS, problémy verejných orgánov na vládnej aj regulačnej úrovni s vypracovaním vhodného regulačného rámca, nedostatočné prijatie zo strany verejnosti, ako aj problémy spojené s otázkami životného prostredia a verejného obstarávania, to všetko predstavovalo dodatočné prekážky pre realizátorov projektov. Okrem toho postup udeľovania povolení je zdrojom mnohých zdržaní.

Doposiaľ bolo vrátených 42 miliónov EUR nespotrebovaných finančných prostriedkov z nemeckého projektu CCS. V súvislosti s ukončenými projektmi v oblasti elektrickej a plynárenskej infraštruktúry bola zrušená viazanosť prostriedkov vo výške 12 miliónov EUR. To sa čiastočne vysvetľuje skutočnosťou, že konečné náklady boli nižšie ako pôvodne odhadované náklady.

1.         Plynárenská a elektrická infraštruktúra

Z podprogramu EEPO pre infraštruktúru sa podporuje 44 projektov v troch hlavných oblastiach činností.

Projekty sa v každom členskom štáte realizujú prostredníctvom prevádzkovateľov prenosových sústav alebo realizátorov projektu. Vyčlenila sa suma vo výške 2,268 miliardy EUR, z ktorej sa do apríla 2014 príjemcom vyplatilo 897 973 693 EUR, t. j. 40 %. Platby podliehajú pevnému záväzku realizátorov realizovať projekt prostredníctvom konečného investičného rozhodnutia.

Projekty sa týkajú troch oblastí:

- Plynárenská infraštruktúra a projekty ukladania: infraštruktúra na prepravu plynu a obchodovanie s ním v celej EÚ sa musí ďalej integrovať budovaním chýbajúcich prepojení medzi členskými štátmi. Pokračovať by mala ďalšia diverzifikácia energetických zdrojov a trás EÚ vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG).

- Projekty spätného toku plynu: počas krízy v dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2009 ostala väčšina členských štátov strednej a východnej Európy bez plynu nie pre nedostatok plynu v Európe, ale pretože existujúca infraštruktúra nemala technické vybavenie a kapacity na obrátenie tokov plynu zo smeru východ – západ na smer západ – východ. Financovaním z programu EEPO sa podporilo riešenie tohto problému a spätné toky plynu sú v súčasnosti v strednej a východnej Európe k dispozícii. Medzi najvýznamnejšie príklady dokončených projektov patria 4 projekty v Rakúsku, ktoré poskytujú všetkým susedným krajinám lepší prístup k rakúskym zásobníkom plynu v meste Baumgarten; 2 projekty na Slovensku zabezpečujúce obojsmerný tok plynu medzi Slovenskom a Českou republikou a medzi Slovenskom a Rakúskom a zlepšený prístup k podzemnému zásobníku zemného plynu na Slovensku; 3 projekty v Českej republike na zvýšenie prenosovej kapacity v smere zo severozápadu na východ a jeden projekt v Maďarsku, ktorý umožňuje bezpečný tok plynu v smere západ-východ, t. j. z Maďarska do Rumunska.

- Projekty elektrickej infraštruktúry: integrácia rastúceho množstva elektriny z rôznych obnoviteľných zdrojov si vyžaduje veľké investície do novej infraštruktúry. Viaceré členské štáty sú okrem toho stále „energetickými ostrovmi“, pretože sú zle pripojené k svojim susedom a vnútornému trhu s energiou.

1.1       Doterajší pokrok

K dnešnému dňu bolo dokončených 27 zo 44 projektov infraštruktúry (v porovnaní s 19 na začiatku roka 2013) a v prípade 4 projektov bolo zastavené financovanie. V odvetví elektriny bolo dokončených 7 projektov. Zostávajúcich 5 projektov postupuje dobre, pričom u niektorých projektov sa očakáva dokončenie v priebehu tohto roka alebo najneskôr do roku 2015. V odvetví plynárstva bolo dokončených 20 projektov, 8 postupuje podľa harmonogramu a 4 projekty sa nachádzajú vo fáze ukončenia. Väčšina projektov týkajúcich sa spätného toku a prepojení (12 zo 14 projektov) v strednej a východnej Európe bola dokončená. Vďaka finančným prostriedkom programu EEPO bolo možné zabezpečiť financovanie projektov a teda ich realizáciu bez oneskorenia. Zvýšila sa tým bezpečnosť a spoľahlivosť plynárenskej siete, bezpečnosť dodávok a diverzifikácia a boli odstránené kritické prekážky.

Poukázať možno na niekoľko príkladov: Z finančných prostriedkov programu EEPO sa zabezpečil a zrýchlil nárast cezhraničných plynových kapacít medzi Francúzskom a Belgickom. V Belgicku boli vybudované dve nové kompresorové stanice (Berneau a Winksele), ktoré sú už v prevádzke. Na francúzskej strane prebehlo verejné obstarávanie na dobudovanie plynovodu pre úseky Pitgam-Nedon a Cuvilly-Dierrey-Voisines a v súčasnosti prebiehajú príslušné stavebné práce.

Z finančných prostriedkov programu EEPO bolo možné posilniť a rozšíriť dánsku prepravnú sústavu s cieľom umožniť zvýšenie dodávok zemného plynu do Švédska a dovoz plynu z Nemecka prostredníctvom prepojovacieho bodu Ellund. Vďaka tomuto projektu bude v budúcnosti možné dodávať nórsky plyn zákazníkom v strednej Európe a v regióne Pobaltia z možných trás z Nórska cez Dánsko.

Dokončenie dvoch elektrických prepojení medzi Portugalskom a Španielskom v roku 2011 v regiónoch Douro a Algarve pomohlo zlepšiť prepojenie obnoviteľných zdrojov energie. Finančné prostriedky z programu EEPO výrazne prispeli k modernizácii a rozšíreniu portugalskej siete a v konečnom dôsledku k zvýšeniu cezhraničných kapacít so Španielskom.

Vďaka finančným prostriedkom programu EEPO bolo možné vytvoriť prvé elektrické prepojenie medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom. Toto prepojenie prispelo k zvýšeniu kapacity elektrického prepojenia a umožnilo prípadnú integráciu veternej energie na mori, čím posilnilo bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu zdrojov energie pre Írsko.

Tri projekty EEPO v regióne Pobaltia sú zamerané na zlepšenie fungovania vnútorného trhu s energiou a zabezpečenie rovnakých podmienok na trhu. Tieto projekty po dokončení výrazne prispejú k posilneniu bezpečnosti dodávok, možnosti obchodovania s elektrinou a zníženiu potreby dovozu elektriny do regiónu. V tejto súvislosti finančné prostriedky z programu EEPO prispeli k urýchleniu vybudovania podmorského elektrického prepojenia medzi Estónskom a Fínskom (Estlink2), ktoré bolo uvedené do prevádzky v marci 2014. EstLink2 je dôležitým spojovacím článkom z hľadiska integrácie budúceho trhu s elektrickou energiou medzi pobaltskými členskými štátmi a spoločnosťou Nord Pool Spot. Estlink2 okrem toho zvýši spoľahlivosť baltského energetického systému a zároveň zníži jeho závislosť na dodávkach elektrickej energie z Ruska.

Napriek určitému pokroku však štyri projekty v plynárenskom odvetví čelili veľkým ťažkostiam a v priebehu roka 2014 budú ukončené. Týka sa to projektov Nabucco, Galsi, Poseidon a projektu spätného toku v Rumunsku. V prípade prvých troch menovaných projektov neboli výsledky obchodných rokovaní o dodávkach plynu pozitívne. Posledný menovaný projekt nebolo možné realizovať z technických dôvodov. 

1.2       ZÍSKANÉ SKÚSENOSTI  

Pokiaľ ide o projekty v oblasti elektrickej a plynárenskej infraštruktúry, zaznamenal sa výrazný pokrok. Veľká väčšina týchto projektov (40 zo 44 projektov) je buď dokončená, alebo napreduje podľa plánu. U niektorých projektov bol konečný termín realizácie predĺžený (pozri pracovný dokument útvarov Komisie).

Program EEPO konkrétne zlepšuje spôsob, akým funguje vnútorný trh, tým, že poskytuje prepojenia medzi západnými a východnými časťami EÚ a zvyšuje bezpečnosť dodávok príslušnej krajiny a regiónov. Dosiahlo sa niekoľko významných míľnikov: projekty spätného toku plynu fungujú a zabránili kríze v dodávkach plynu počas nedávneho chladného obdobia vo februári 2012. Podporené projekty v elektroenergetike predstavujú silný podnet na dobudovanie vnútorného trhu. Projekty elektrickej siete prispejú k absorbovaniu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Dokončenie celoeurópskeho systému energetickej infraštruktúry napreduje aj vďaka odstráneniu prekážok a postupnej integrácii „energetických ostrovov“, ako sú tri pobaltské štáty, Pyrenejský polostrov, Írsko, Sicília a Malta.

V súčasnosti je predpoklad, že väčšina z 13 prebiehajúcich projektov by sa mala dokončiť počas rokov 2014 a 2015, zatiaľ čo do roku 2017 bude prebiehať len niekoľko projektov.

Z posúdenia programu EEPO vyplynulo, že dôvodmi oneskorení niektorých projektov boli najmä postupy na udeľovanie povolení, regulačné ťažkosti v prípade cezhraničných projektov a nedostatočná obchodná životaschopnosť. V tejto súvislosti program EEPO podporuje rozvoj európskej politiky v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorá je hlavnou prioritou energetickej politiky. Usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru[4] poskytujú opatrenia na včasné vypracovanie projektov spoločného záujmu v ôsmich prioritných koridoroch. Konkrétne projekty spoločného záujmu sú oprávnené využiť zrýchlené postupy (max. tri a pol roka) na získanie povolení, regulačné stimuly s cieľom uľahčiť realizáciu cezhraničných projektov a môžu byť oprávnené na získanie finančných prostriedkov z Nástroja na prepájanie Európy[5].

2. Projekty veternej energie na mori

2.1 Doterajší pokrok

Podprogram EEPO pre veternú energiu na mori pozostával z 9 projektov, pričom 565 miliónov EUR podpory bolo rozdelených medzi dve hlavné oblasti činností:

· rozsiahle testovanie, výrobu a rozmiestňovanie inovačných turbín a základových štruktúr na mori (6 projektov) a

· rozvoj modulárnych riešení sieťovej integrácie veľkých objemov výroby elektrickej energie z vetra (3 projekty).

Tri z týchto projektov boli dokončené a jeden bol ukončený predčasne. Celkovo bolo vyplatených 226 981 500 EUR.

2.2    Doterajší pokrok podľa odvetvia

2.2.1 Pokrok v oblasti inovačných turbín a základových štruktúr na mori

Od uverejnenia poslednej správy boli úspešne dokončené ďalšie 2 projekty, Bard I a Borkum West II. Výsledkom týchto dvoch projektov spolu s už dokončeným projektom Thornton Bank je dodatočných 925 MW veternej kapacity uvedenej do prevádzky vďaka financovaniu z programu EEPO.

Ďalší projekt, Nordsee Ost, napreduje podľa plánu a veterná farma by mala byť uvedená do prevádzky do konca roka 2014.

Zvyšné dva projekty, veterná farma na mori pri meste Aberdeen – stredisko využívania veternej energie a Global Tech I, majú významné ťažkosti s realizáciou. V Aberdeene sa realizácia oneskorila kvôli ťažkostiam so získaním povolení týkajúcich sa plánovania a konečné investičné rozhodnutie by sa podľa najoptimistickejších odhadov malo prijať v druhom štvrťroku 2015 (s plánovaným dokončením v roku 2018). Projekt Global Tech získal povolenie, avšak na dosiahnutie významného pokroku potrebuje spoluinvestora. Komisia bude naďalej dôkladne monitorovať situáciu a ak sa v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov nedosiahne uspokojivý pokrok, projekty ukončí.

2.2.2 Pokrok v oblasti sieťovej integrácie veternej energie

Jeden z projektov, HVDC Hub, bol ukončený. Dva zvyšné projekty, Kriegers Flak a Cobra Cable, delí od realizácie ešte niekoľko rokov.

V prípade Kriegers Flak navrhovatelia projektu dostali ponuky v rámci tendrov požadovaných na výstavbu projektu. Cena ponúk na niektoré kľúčové technologické komponenty boli podstatne vyššia než cena, ktorá bola zahrnutá do rozpočtu. To navrhovateľov prinútilo prehodnotiť návrh projektu s cieľom znížiť náklady. Projekt sa v súčasnosti posudzuje a Komisia čaká na návrh zmeny projektu, ako aj jeho trvania. Následne skontroluje, či je návrh v súlade s programom EEPO. V prípade, že to tak je, budú vypísané nové tendre na niektoré komponenty ešte predtým, ako sa prijme konečné investičné rozhodnutie.

V prípade projektu Cobra Cable sa od uverejnenia poslednej správy dosiahol výrazný pokrok. Dohoda o grante bola zmenená a akcia bola predĺžená do decembra 2017. Navrhovatelia po podpise dodatku požiadajú o potrebné povolenia a vyhlásia výzvy na predkladanie ponúk, aby bolo možné prijať konečné investičné rozhodnutie v druhom štvrťroku 2016. Prepojenie by malo byť v prevádzke o dva roky neskôr.

3. Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS)

Podprogram EEPO pozostával zo 6 projektov, ktoré získali 1 miliardu EUR na podporu plného procesu zachytávania, dopravy a ukladania oxidu uhličitého.

Situácia k 30. aprílu 2014:

Jeden projekt sa dokončil a jeho výsledkom je vybudovanie prevádzkyschopných pilotných zariadení na zachytávanie, dopravu a ukladanie CO2. Tri projekty boli ukončené predčasne. Dva projekty stále prebiehajú. Celkovo bolo vyplatených 374 871 355 EUR.

Pokrok v oblasti CCS

Časť projektu Compostilla, na ktorý sa vzťahuje grant z programu EEPO, bola dokončená v októbri 2013, vďaka čomu sa podarilo úspešne vybudovať tri pilotné zariadenia na zachytávanie, dopravu a ukladanie CO2. Výsledky testov vykonaných v pilotných zariadeniach a iných prípravných prác prispeli k výmene poznatkov v rámci siete projektov CCS[6], ktorá uverejnila aj správu o projekte. Navrhovateľ sa následne rozhodol nepokračovať s výstavbou demonštračného zariadenia, na ktoré by sa nevzťahoval grant z programu EEPO. Pilotné zariadenia, ktorých prevádzku bude financovať španielska vláda, budú naďalej slúžiť ako veľmi užitočné testovacie zariadenia a zároveň budú ponúkať svoje služby na trhu[7].

Zvyšné dva projekty, ROAD (Holandsko) a Don Valley (Spojené kráľovstvo), naďalej čelia značným ťažkostiam pri získavaní finančných prostriedkov potrebných na výstavbu a prevádzku.

V rámci projektu Don Valley sa dosiahol značný pokrok v príprave výstavby infraštruktúry na dopravu a ukladanie CO2 v slanej vodonosnej vrstve. Budúcnosť projektu však plne závisí od získania prevádzkovej podpory z programu Spojeného kráľovstva „Contract for Difference“. Vláda Spojeného kráľovstva v auguste 2014 uverejnila politický dokument, v ktorom opisuje svoje ďalšie kroky, pokiaľ ide o možné návrhy CCS v rámci programu „Contract for Difference“ vhodné pre projekty CCS, ako je Don Valley. Komisia bude pokračovať v rokovaniach s navrhovateľmi projektu a vládou Spojeného kráľovstva o harmonograme projektu a vyhliadkach na dosiahnutie kladného konečného investičného rozhodnutia.

V prípade projektu ROAD je nedostatok finančných prostriedkov, vyvolaný predovšetkým nízkou cenou CO2, potrebné vykompenzovať doplnkovým financovaním. Európska komisia vynaložila značné úsilie, aby spojila dotknuté členské štáty, ktoré uznávajú potenciál projektu, priemyselných partnerov a Nórsko s cieľom nájsť riešenie. Medzi navrhovanými riešeniami bolo predfinancovanie projektu zainteresovanými stranami a využitie financovania z programu Horizont 2020 ako pákového efektu na získanie doplnkového financovania zo strany členských štátov pre prevádzkovú fázu projektu. Riešenie súčasného nedostatku finančných prostriedkov pre projekt ROAD je potrebné nájsť do 31. decembra 2014, keď sa končí súčasná dohoda o grante v rámci programu EEPO.

III         EURÓPSKY FOND PRE ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ (FOND EEE)

Fond EEE bol zriadený v júli 2011 s príspevkom EÚ vo výške 146,3 milióna EUR na podporu projektov v oblasti energetickej efektívnosti. Súčasťou príspevku EÚ je 125 miliónov EUR na fond, 20 miliónov EUR na grantový nástroj technickej pomoci a približne 1,3 milióna EUR na činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti. Fond EEE má v súčasnosti celkovo k dispozícii 265 miliónov EUR[8].

Odvtedy, ako bolo v novembri 2013 schválené priebežné hodnotenie ako súčasť poslednej výročnej správy EEPO, bolo schválených ďalších 7 projektov. Z fondu bolo celkovo vyčlenených 219 miliónov EUR na 13 projektov, predovšetkým v oblasti energetickej efektívnosti.

Celý príspevok EÚ do fondu (125 miliónov EUR) bol teda úspešne pridelený na investície do projektov do 31. marca 2014, ako sa vyžaduje v nariadení[9].

1. Doterajší pokrok

Fond

Na konci roku 2013 fond podpísal svoju druhú kapitálovú investíciu do zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla v meste Rennes (Rennes Biomass Energie), ktorou opakuje svoju prvú investíciu v meste Orléans (obe vo Francúzsku). Fond EEE takisto uzavrel svoje prvé partnerstvo s finančnou inštitúciou – nástroj ekologického financovania s rumunskou bankou „Banca Transilvania“ na poskytovanie malých pôžičiek verejným orgánom v Rumunsku spolu s technickou pomocou pre projekty v oblasti energetickej efektívnosti. Úplný zoznam schválených a podpísaných projektov tvorí prílohu k tejto správe.

Technická pomoc

Z rozpočtu grantového nástroja technickej pomoci (20 mil. EUR) bolo financovaných 20 projektov, pričom prostriedky boli určené na pomoc pri ich štruktúrovaní. Približne 2,2 milióna EUR z tohto balíka zostane nepridelených. Možno to vysvetliť skutočnosťou, že väčšina doteraz financovaných projektov nepotrebovala technickú pomoc. Už prvé projekty identifikované v počiatočnej fáze fondu mali vyššiu úroveň rozpracovanosti a zrelosti umožňujúcu čeliť časovému obmedzeniu a dosiahnuť cieľ oživenia, o ktorom sa hovorí v nariadení. V roku 2013 bola technická pomoc okrem iného poskytnutá verejným orgánom v meste Ringkøbing-Skjern (Dánsko) na vypracovanie projektu biomasy, regiónu Rhône-Alpes (Francúzsko) na prípravu programu renovácie školských budov, združeniu Ore Valley Housing na vypracovanie systému centralizovaného zásobovania teplom a mestu Elche (Španielsko) na vypracovanie programu verejného osvetlenia a renovácie budov.

Činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti

Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC)[10] dokončilo informačnú kampaň zameranú na 3 aspekty: podporu uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti v členských štátoch, optimálne využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov na podporu energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie a šírenie informácií o nedávnych politických zmenách a prioritách viacročného finančného rámca 2014 – 2020 (VFR). Na základe prípravy rôznych infolistov a stratégií pre danú krajinu boli v rôznych členských štátoch organizované osobitné semináre a nadväzujúce činnosti.

2. Hlavné závery a výhľad

Fond úspešne splnil svoj cieľ, ktorým bolo prideliť celý príspevok EÚ do konca investičného obdobia stanoveného v nariadení a poskytnúť inovatívne riešenia financovania projektov v oblasti energetickej efektívnosti. Technická pomoc sa osvedčila ako užitočná na podporu verejných orgánov pri príprave ich projektov, ktoré budú následne financované z fondu.

Fond EEE bude naďalej hľadať vyvážený prístup investovania a rozširovať svoju územnú pôsobnosť, aby dokázal uspokojiť rôzne potreby európskych miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy. Fond od svojho založenia postupne dosahoval solídne výsledky v oblasti ziskových investícií (čistý zisk v roku 2013) a teraz bude aktívne hľadať ďalších hlavných investorov na posilnenie pákového efektu príspevku EÚ.

IV Celkové závery

Program EEPO dosiahol dobré výsledky. Väčšina projektov bola dokončená, najmä pokiaľ išlo o projekty prepojení. Prepojenia zvyšujú odolnosť EÚ voči krízam týkajúcim sa bezpečnosti dodávok a zároveň prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy.

Aj fond EEE bol úspešný: bol založený komerčný fond, ktorý bude pokračovať v poskytovaní finančných riešení a dosahovaní zisku pokrývajúceho administratívne výdavky, dividendy a úhrady nákladov na založenie.

Najproblematickejšou je oblasť CCS. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich správach, svoju úlohu pri tom zohrávajú mnohé rôzne faktory, z ktorých najvýznamnejší je zmena obchodného prípadu pre technológie od začiatku programu EEPO. Komisia aj naďalej vynakladá všetko politické úsilie na podporu rozvoja zvyšných dvoch projektov; ich úspech však závisí od úsilia súkromných investorov a vlád.

Aj keď realizácia programu v niektorých oblastiach bola pomalšia, než sa očakávalo, vo všeobecnosti to bolo z dôvodov, na ktoré Komisia nemala priamy dosah. K oneskoreniam prispeli problémy so získaním povolení (napr. projekt Aberdeen), náklady na inovačné technológie (napr. projekt Kriegers Flak), regulačné novinky na vnútroštátnej úrovni (napr. projekt Cobra Cable) a získavanie finančných prostriedkov.

Bez ohľadu na tieto oneskorenia však hodnota rozsiahlej infraštruktúry, inovačných technológií a inovačného financovania EÚ pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok, vnútorného trhu a cieľov v oblasti zmeny klímy ostáva vysoká. Túto skutočnosť zdôraznila Rada a Európsky parlament, keď v rámci nového finančného rámca zvýšili finančné prostriedky EÚ na energetickú infraštruktúru a inovácie pre Nástroj na prepájanie Európy, program Horizont 2020 a štrukturálne fondy. Dokončenie zostávajúcich projektov EEPO bude dopĺňať tieto programy a zároveň poskytne cenné skúsenosti, na ktorých bude možné stavať pri ich realizácii.

[1]               COM(2014) 330 final.

[2]               V Európskej stratégii energetickej bezpečnosti sa navrhuje rozšírenie tohto cieľa na 15 % do roku 2030.

[3]               COM(2013) 791 final.

[4]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

[5]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

[6]               http://ccsnetwork.eu/

[7]               http://www.ciuden.es/index.php/en/tecnologias/instalaciones.

[8]           Ďalšie investície do fondu pochádzajú zo zdrojov Európskej investičnej banky (75 mil. EUR),    Cassa Depositi e Prestiti SpA (60 mil. EUR) a investičného správcu Deutsche Bank (5 mil. EUR).

[9]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 346, 30.12.2010, s. 5).

[10]             EPEC je spoločná iniciatíva EIB, Európskej komisie a členských štátov EÚ a kandidátskych krajín. EPEC pomáha posilňovať kapacity verejného sektora pri uzatváraní verejno-súkromných partnerstiev (PPP). http://www.eib.org/epec/.

PRÍLOHA 1

Platby v rámci programu EEPO

Celková výška platieb na projekty EEPO (EUR) k 31. augustu 2014:

Rozpočtový riadok || Rok || Spolu

Prepojenia || 2010 || 360 855 255,05

|| 2011 || 224 168 978,21

2012 || 129 803 680,81

2013 || 126 931 210,31

2014 || 56 214 568,83

Spolu |||| 897 973 693,21

CCS || 2010 || 193 746 614,74

2011 || 192 003 911,76

2012 || – 5 616 118,92

2013 || 26 844 338,79

2014 || – 32 107 391,30

Spolu |||| 374 871 355,07

VETERNÁ ENERGIA NA MORI || 2010 || 146 307 027,84

|| 2011 || 41 300 324,67

2012 || 15 624 303,94

2013 || 11 990 156,27

2014 || 11 759 687,45

Spolu |||| 226 981 500,17

Európsky fond energetickej účinnosti ||||

|| 2011 || 30 000 000,00

|| 2012 || 934 251,15

2013 || 24 892 026,95

2014 || 32 333 453,99

Spolu || || 88 159 732,09

Celkový súčet || 2010 || 700 908 897,63

2011 || 487 473 214,64

|| 2012 || 140 746 116,98

2013 || 190 657 732,32

2014 || 68 200 318,97

Spolu || || 1 587 986 280,54

Príkazy na vymáhanie boli odpočítané od platieb