52014DC0371

Obsah

1. Úvod. 3

2. Vykonávanie na úrovni členských štátov. 3

Rozvoj politík a programov v oblasti bezpečnosti pacientov. 4

Posilnenie postavenia pacientov. 4

Systémy podávania správ a učenia sa o nežiaducich účinkoch. 5

Vzdelávanie a odborná príprava zdravotníckych pracovníkov. 5

Stav vykonávania podľa krajín. 6

3. Koordinácia činnosti na úrovni EÚ.. 7

Výmena poznatkov, skúseností a osvedčených postupov. 7

Nástroje na podporu vykonávania. 7

4. Program v oblasti zdravia a výskumu. 9

5. Vplyv odporúčania. 9

6. Oblasti záujmu určené členskými štátmi a zainteresovanými stranami 10

7. Opatrenie EÚ týkajúce sa nemocničných infekcií 11

Legislatívne opatrenie. 11

Činnosti v oblasti dohľadu. 11

Dokumenty a správy s usmerneniami 12

8. Závery. 13

Nemocničné infekcie. 13

Otázky týkajúce sa všeobecnej bezpečnosti pacientov. 13

1. Úvod

V odporúčaní Rady 2009/C 151/01[1] sa predkladá séria opatrení týkajúcich sa otázok všeobecnej bezpečnosti pacienta a nemocničných infekcií, a Komisia sa vyzýva, aby predložila správu o účinnosti pôsobenia týchto opatrení a zvážila potrebu ďalších opatrení.

V prvej správe Komisie, ktorá bola uverejnená v roku 2012,[2] sa poukázalo na uspokojivý pokrok v oblasti rozvoja vnútroštátnych politík a programov týkajúcich sa bezpečnosti pacientov. Určili sa v nej tiež oblasti, v ktorých je potrebné vynaložiť viac úsilia: vzdelávanie a odborná príprava zdravotníckych pracovníkov v oblasti bezpečnosti pacientov, posilnenie postavenia pacientov a rozvoj kultúry učenia sa z chýb.

V správe sa poukázalo na rozdielny pokrok v rámci EÚ. Niektoré členské štáty uviedli, že vykonávanie bolo spomalené finančnými obmedzeniami vyplývajúcimi z hospodárskej krízy. Komisia preto navrhla, aby sa monitorovanie vykonávania ustanovení týkajúcich sa všeobecnej bezpečnosti pacienta predĺžilo o ďalšie dva roky.

Časť tejto správy o všeobecnej bezpečnosti pacienta je založená na odpovediach členských štátov na dotazník Komisie, odpovediach v rámci verejnej konzultácie[3] a výsledkoch prieskumu Eurobarometer o skúsenostiach občanov a ich vnímaní bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.[4] Predstavené sú tiež činnosti na úrovni EÚ, ktoré podporujú vykonávanie odporúčania v oblasti všeobecnej bezpečnosti pacienta.

Nedávne zistenia Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) preukázali, že nemocničné infekcie sú v Európe pretrvávajúcim problémom. Kapitola o nemocničných infekciách sa týka činností na úrovni EÚ zameraných na podporu vykonávania tohto odporúčania členskými štátmi.

2. Vykonávanie na úrovni členských štátov

V tejto kapitole sú zhrnuté hlavné opatrenia, ktoré boli prijaté na úrovni členských štátov, a v prípade potreby ich vplyv a pokrok v porovnaní so situáciou z roku 2012. Vychádza z odpovedí získaných od všetkých členských štátov EÚ,[5] ako aj z Nórska a regiónu Južné Dánsko,[6] ktoré odpovedali dobrovoľne. Odkazy na „krajiny“ by sa mali vzťahovať na členské štáty EÚ a Nórsko. Jednotlivé nadpisy odrážajú štruktúru odporúčania.

Rozvoj politík a programov v oblasti bezpečnosti pacientov

Členské štáty dosiahli od prijatia nariadenia pokrok v oblasti rozvoja politík týkajúcich sa bezpečnosti pacientov. 26 krajín vypracovalo alebo dokončuje stratégie alebo programy týkajúce sa bezpečnosti pacientov, a to buď samostatne alebo v rámci iných vnútroštátnych politík. Súvisiace dokumenty zaslalo viac krajín ako v roku 2012 (21 v roku 2014 v porovnaní s ôsmimi v roku 2012). Väčšina uviedla príklady ukazovateľov na hodnotenie stratégií. 23 krajín určilo príslušný orgán zodpovedný za bezpečnosť pacientov (19 členských štátov v roku 2012), ale len 16 z nich poskytlo súvisiace dokumenty. Okrem jedného orgánu všetky orgány spolupracovali s orgánmi v iných krajinách v rámci EÚ aj mimo nej.

Všetky krajiny uviedli zavedenie opatrení zameraných na bezpečnosť pacientov. Normy bezpečnosti pacientov sú povinné v 20 krajinách (11 v roku 2012) a odporúčané v ďalších štyroch krajinách. 19 krajín používa usmernenia pre bezpečnosť pacientov, ktoré vo väčšine prípadov vypracovalo na vnútroštátnej úrovni ministerstvo zdravotníctva alebo príslušná agentúra. Z odpovedí však vyplýva, ako sa líši chápanie noriem a usmernení v jednotlivých krajinách. Niektoré krajiny predložili správu o konkrétnych normách pre typ nežiaducich účinkov, iné o systémoch riadenia kvality a ďalšie uvádzajú ako príklad systémy podávania správ a učenia sa. Tým sa sťažuje posudzovanie a porovnávanie pokroku v rámci EÚ.

V rámci tohto odporúčania boli členské štáty vyzvané, aby využívali informačné a komunikačné systémy na podporu rozvoja vnútroštátnych politík a programov o bezpečnosti pacientov. Z odpovedí vyplýva, že toto ustanovenie sa chápe prevažne ako žiadosť o vytvorenie webových stránok obsahujúcich informácie o politikách. Len niekoľko krajín uviedlo informácie o využívaní systémov podávania správ a učenia sa, metódach elektronického vzdelávania alebo elektronických registroch pacientov.

Posilnenie postavenia pacientov

V správe z roku 2012 sa konštatovalo, že v záujme posilnenia postavenia pacientov neboli prijaté dostatočné opatrenia z hľadiska zapojenia organizácií pacientov do tvorby politík a informovania pacientov o opatreniach zameraných na ich bezpečnosť.

24 krajín uviedlo, že do politík rozvoja bezpečnosti pacientov zahrnulo organizácie pacientov (20 v roku 2012), vrátane 12 krajín, ktoré uviedli príklady konkrétnych administratívnych a právnych aktov, ktoré takúto účasť vyžadujú. Vo väčšine krajín môžu organizácie poskytnúť spätnú väzbu, najčastejšie na stretnutiach, ktoré usporadúvajú príslušné orgány, alebo prostredníctvom verejných konzultácií.

Pokiaľ ide o jednotlivých pacientov, členským štátom sa odporúča, aby zvýšili informovanosť o normách bezpečnosti pacientov, bezpečnostných opatreniach na zabránenie alebo predchádzanie omylom, o práve na informovaný súhlas s liečbou, o postupoch podávania sťažností a o dostupnej náprave. V tejto súvislosti bol hlásený výrazný pokrok: 18 krajín poskytlo pacientom informácie o všetkých uvedených bodoch (v roku 2012 to bolo len päť krajín), pričom najviac informácií poskytli o práve na informovaný súhlas a postupoch podávania sťažností. Spomedzi všetkých krajín len 18 krajín získalo od pacientov spätnú väzbu o dostupnosti a presnosti poskytnutých informácií, najmä prostredníctvom prieskumov.

Krajiny boli v tomto odporúčaní vyzvané, aby pre pacientov rozvíjali základné spôsobilosti týkajúce sa bezpečnosti pacientov. Od roku 2012 nedošlo v tejto oblasti k žiadnemu pokroku, keďže v mnohých krajinách stále nie sú jasné pojmy. Preto by bolo vhodné podrobnejšie objasniť túto koncepciu s cieľom upevniť spoločné chápanie a využívanie v členských štátoch.

Systémy podávania správ a učenia sa o nežiaducich účinkoch

V oblasti zriadenia systémov podávania správ a učenia sa bol hlásený ďalší pokrok. Tieto systémy boli zavedené v 27 krajinách (15 v roku 2012), prevažne na vnútroštátnej úrovni (21) a na úrovni poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (13). V prípade zavedenia paralelných systémov sú tieto systémy len zriedka „interoperabilné“ (iba sedem z 26). Len systémy šiestich členských štátov plne zodpovedajú požiadavkám odporúčania, aby:

- poskytovali rozsiahle informácie o nežiaducich účinkoch,

- sa odlišovali od disciplinárnych konaní pre zdravotníckych pracovníkov,

- umožnili pacientom podávať správy a

- dopĺňali ostatné systémy ohlasovania bezpečnosti, napr. systémy týkajúce sa dohľadu nad liekmi alebo bezpečnosti pred žiarením.

Informácie pochádzajúce zo systémov podávania správ sa uvádzajú prevažne v obežníkoch, v správach ministerstva zdravotníctva a na konferenciách. Niektoré krajiny ich použili na zisťovanie hrozieb, sledovanie trendov a/alebo vypracovanie usmernení alebo odporúčaní. Polovica členských štátov prevádzkujúcich takéto systémy podávania správ si vymieňa informácie s cieľom učiť sa jeden od druhého. Iba niekoľko krajín však uviedlo, že analyzovalo omyly na úrovni poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a v záujme zlepšenia kvality a bezpečnosti vyvodilo ponaučenie.

V 25 krajinách sa za posledné štyri roky zvýšila miera podávania správ zdravotníckymi pracovníkmi, ale len 15 krajín uviedlo to isté, pokiaľ ide o pacientov. Oba údaje sú vyššie ako údaje z roku 2012.

Vzdelávanie a odborná príprava zdravotníckych pracovníkov

Táto oblasť je stále poddimenzovaná. Väčšina krajín uviedla, že podporuje multidisciplinárnu odbornú prípravu o bezpečnosti pacientov v zdravotníckych zariadeniach, ale tri štvrtiny z nich neposkytli informácie o skutočnom poskytovaní takejto odbornej prípravy v nemocniciach.

Bezpečnosť pacientov nie je s výnimkou šiestich členských štátov širšie zakotvená vo vysokoškolskom a postgraduálnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, vo vzdelávaní na pracovisku a v celoživotnom odbornom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov.[7] V ôsmich členských štátoch sa z formálneho hľadiska nevyžaduje na žiadnej úrovni ani u žiadnych zdravotníckych pracovníkov. V krajinách, ktoré majú formálne požiadavky na zahrnutie problematiky bezpečnosti pacientov do vzdelávania a odbornej prípravy, je bezpečnosť pacientov prevažne súčasťou vzdelávania na pracovisku pre lekárov, zdravotné sestry a farmaceutov.

Stav vykonávania podľa krajín

Na grafe 1 je zobrazený pokrok vo vykonávaní podľa krajín na základe vlastného hodnotenia krajín, pokiaľ ide o zavedenie:

- stratégií bezpečnosti pacientov,

- príslušného orgánu,

- osobitných opatrení na predchádzanie omylom pri podávaní liekov, nemocničným infekciám a komplikáciám počas chirurgického zákroku alebo po ňom,

- nástrojov IKT na podporu bezpečnosti pacientov,

- opatrení týkajúcich sa zapojenia organizácií pacientov do tvorby politík,

- opatrení na zabezpečenie poskytovania informácií o bezpečnosti pacienta pacientom,

- základných spôsobilostí pre pacientov,

- systémov podávania správ a učenia sa,

- systémov podávania správ a učenia sa, ktoré spĺňajú kritériá vymedzené v odporúčaní,

- mechanizmov na podporu podávania správ zdravotníckymi pracovníkmi,

- multidisciplinárnej odbornej prípravy týkajúcej sa bezpečnosti pacientov v nemocniciach,

- bezpečnosti pacientov začlenenej do vzdelávania a odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov a

- opatrení zameraných na informovanie zdravotníckych pracovníkov o normách, usmerneniach alebo najlepších postupoch týkajúcich sa bezpečnosti pacientov.

Graf 1: Vykonávanie 13 opatrení analyzovaných v tejto správe podľa krajín[8]

Ako vyplýva z grafu, väčšina krajín zaviedla minimálne polovicu opatrení, ktoré boli analyzované v tejto správe, niekoľko krajín takmer plne vykonalo všetkých 13 opatrení, pričom 11 krajín vykonalo menej ako polovicu odporúčaní.

3. Koordinácia činnosti na úrovni EÚ

V odporúčaní sa okrem opatrení, ktoré majú prijať členské štáty, žiada aj o prijatie opatrení na úrovni EÚ s cieľom vypracovať spoločné vymedzenia pojmov, terminológiu a porovnateľné ukazovatele, a vymieňať si najlepšie postupy. Komisia koordinovala tieto činnosti zamerané na podporu takéhoto opatrenia:

Výmena poznatkov, skúseností a osvedčených postupov

Výmena poznatkov o bezpečnosti pacientov a kvalite starostlivosti sa na úrovni EÚ zabezpečuje na dvoch hlavných fórach. Jedným z nich je pracovná skupina Komisie pre bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti,[9] ktorá spája zástupcov z členských štátov EÚ a krajiny EZVO, medzinárodné organizácie (WHO a OECD) a zainteresované strany z EÚ: pacientov, zdravotníckych pracovníkov, riadiacich pracovníkov v oblasti zdravotníctva a odborníkov na kvalitu starostlivosti. S touto pracovnou skupinou prebiehajú konzultácie o súčasných a plánovaných činnostiach v oblasti bezpečnosti pacientov a kvality starostlivosti na úrovni EÚ. Na žiadosť Komisie alebo z vlastnej iniciatívy môže tiež vypracovať správy alebo odporúčania. Okrem toho poskytuje pre členov platformu, kde si môžu vymieňať poznatky o iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, aktivitách zainteresovaných strán a výsledkoch výskumných projektov.

Druhé fórum na výmenu osvedčených postupov je trojročné spoločné opatrenie členských štátov a zainteresovaných strán o bezpečnosti pacientov a kvalite starostlivosti, spolufinancované EÚ.[10] Jeho hlavnou úlohou je identifikovať existujúcu bezpečnú klinickú prax a dobré organizačné postupy v EÚ, zabezpečiť výmenu poznatkov o týchto postupoch a otestovať prenositeľnosť postupov v oblasti bezpečnosti pacientov na zdravotnícke zariadenia v iných krajinách.

Aktívna účasť všetkých členských štátov EÚ, Nórska a ďalších zainteresovaných strán na tomto spoločnom opatrení a úspech mechanizmu výmeny podujatí, ktoré sa uskutočnili v tomto rámci, potvrdzujú zreteľný dopyt po tomto druhu spolupráce na úrovni EÚ medzi zainteresovanými stranami. Toto spoločné opatrenie ako časovo vymedzený mechanizmus financovania však bude ukončené v marci 2015. Členské štáty a ostatní partneri navrhli zriadiť stálu sieť, ktorá bude pokračovať a rozširovať sa o súčasné aktivity. Medzi prípadné nové činnosti, ktoré by sa mohli rozvíjať v rámci takejto siete, patrí systém partnerského hodnotenia pre organizácie na zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a mechanizmus pre rýchlu výmenu informácií o incidentoch a riešeniach týkajúcich sa bezpečnosti pacientov.

Nástroje na podporu vykonávania

Pracovná skupina vypracovala na podporu vykonávania tohto odporúčania praktické príručky zamerané na:

- vzdelávanie a odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov v oblasti bezpečnosti pacientov[11] – táto príručka obsahuje zoznam existujúcich modulov a programov spolu s ich obsahom, cieľovým publikom, kapacitami fakúlt, výsledkami vzdelávania a hodnotením. Obsahuje tiež zoznam faktorov úspechu pri vytváraní modulov bezpečnosti pacientov a odborného vzdelávania pre rôzne skupiny zdravotníckych pracovníkov na rôznych úrovniach a

- účinné zriadenie a fungovanie systémov podávania správ a učenia sa[12] – táto príručka odkazuje na existujúce poznatky a skúsenosti týkajúce sa spôsobu organizovania zavedených systémov podávania správ členskými štátmi. Obsahuje praktické odporúčania, podporuje kultúru podávania správ a učenia sa a navrhuje technickú infraštruktúru potrebnú na vytvorenie a prevádzku týchto systémov.

Komisia v záujme dokončenia tejto práce požiadala WHO o prispôsobenie koncepčného rámca pre medzinárodnú klasifikáciu pre bezpečnosť pacientov[13] s cieľom podávať správy o incidentoch týkajúcich sa bezpečnosti pacientov v EÚ. Zahŕňa rozvoj minimálneho informačného modelu pre podávanie správ o incidentoch týkajúcich sa bezpečnosti pacientov, ktorý majú zdravotnícke zariadenia používať ako šablónu na zhromažďovanie, kontrolu, porovnávanie a analýzu správ o incidentoch. K tomuto informačnému modelu bude priložená spoločná terminológia na určenie a vymedzenie hlavných typov incidentov týkajúcich sa bezpečnosti pacientov.

Komisia spolufinancovala aj projekt OECD‑ s názvom Ukazovatele kvality zdravotnej starostlivosti,[14] v rámci ktorého bol vyvinutý rad ukazovateľov kvality na úrovni systému zdravotníctva vrátane bezpečnosti pacientov, pričom možno posúdiť vplyv konkrétnych faktorov na kvalitu služieb v oblasti zdravotníctva. Na tomto projekte sa v súčasnosti zúčastňuje 24 členských štátov EÚ a Nórsko.

V roku 2010 boli revidované farmaceutické právne predpisy EÚ[15] so zreteľom na činnosti v oblasti dohľadu nad liekmi, aj keď nie v nadväznosti na toto odporúčanie. Od júla 2012 boli členské štáty povinné zabezpečiť, aby pri podozrení na nežiaduce účinky v dôsledku omylu súvisiaceho s požitím lieku tieto účinky nahlásili do systémov podávania správ o dohľade nad liekmi, ktoré sú k dispozícii aj orgánom zodpovedným za bezpečnosť pacientov.

Zelená kniha Komisie o mobilnom zdravotníctve[16] napokon poukazuje na prínos využívania telemedicíny a riešení mobilného zdravotníctva na zaistenie bezpečnosti pacientov.

4. Program v oblasti zdravia a výskumu

Komisia sa zaoberala bezpečnosťou pacientov a nemocničnými infekciami prostredníctvom financovania niekoľkých celoeurópskych projektov v rámci prvého a druhého programu v oblasti zdravia a šiesteho a siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj. Tretí program v oblasti zdravia (2014 – 2020)[17] a nový program pre výskum Horizont 2020 (2014 – 2020)[18] poskytujú finančné prostriedky na ďalšie projekty zamerané na bezpečnosť pacientov a kvalitu zdravotnej starostlivosti vrátane nemocničných infekcií.

Na úrovni členských štátov boli v polovici členských štátov vyvinuté programy pre výskum bezpečnosti pacientov. Nedostatok finančných zdrojov je hlavnou prekážkou pre rozvoj výskumu na vnútroštátnej úrovni.

5. Vplyv odporúčania

Táto kapitola vychádza z informácií, ktoré poskytli jednotlivé krajiny, a je doplnená o výsledky verejnej konzultácie a prieskumu Eurobarometer.

Z odpovedí jednotlivých krajín vyplýva, že toto odporúčanie prispelo k zvýšeniu informovanosti o bezpečnosti pacientov na politickej úrovni (21 odpovedí). V 16 krajinách viedli k prijatiu konkrétnych celoštátnych/regionálnych opatrení, ako sú stratégie a programy týkajúce sa rozvoja bezpečnosti pacientov, zahrnutie bezpečnosti pacientov do právnych predpisov v oblasti zdravia alebo vytvorenie systémov podávania správ a učenia sa. V niektorých krajinách posilnili a podporili existujúce programy bezpečnosti pacientov a potvrdili ich súlad s politikami EÚ.

Podľa vlastného hodnotenia jednotlivých krajín toto odporúčanie viedlo k zvýšeniu informovanosti o bezpečnosti pacientov na úrovni zdravotníckych zariadení (20 odpovedí). Iba polovica krajín usúdila, že malo vplyv na organizácie pre posilnenie postavenia pacientov a na jednotlivých pacientov.

Podľa 65 % respondentov verejnej konzultácie prispelo toto odporúčanie k zlepšeniu bezpečnosti pacientov. Tieto odpovede potvrdzujú, že došlo k zvýšeniu informovanosti na politickej úrovni, pričom však poukazuje na nízku mieru informovanosti v zdravotníckych zariadeniach, najmä pokiaľ ide o posilnenie postavenia pacientov.

Z prieskumu Eurobarometer vyplynulo, že toto odporúčanie nezmenilo vnímanie bezpečnosti starostlivosti v očiach občanov EÚ. Tak ako v roku 2009 sa viac ako 50 % respondentov domnievalo, že pacienti by mohli byť ohrození v rámci nemocničnej starostlivosti a starostlivosti mimo nemocníc.

25 % respondentov tiež uviedlo, že oni alebo ich rodina boli vystavení nežiaducim účinkom. Pacienti tak ohlasujú výrazne viac nežiaducich účinkov ako v roku 2009 (46 % v porovnaní s 28 %). Väčšina respondentov sa však domnieva, že takého ohlasovanie nevedie k prijatiu žiadnych konkrétnych opatrení.

Občania EÚ napokon uviedli, že kvalitu konkrétnej nemocnice hodnotia spravidla podľa jej všeobecnej povesti alebo názorov iných pacientov. Zdá sa teda, že objektívne informácie o kvalite starostlivosti v nemocniciach nie sú pre pacientov ľahko dostupné.

6. Oblasti záujmu určené členskými štátmi a zainteresovanými stranami

Členské štáty vo svojich príspevkoch k tejto správe určili tieto oblasti ďalšej spolupráce na úrovni EÚ:

politiky a programy zamerané na bezpečnosť pacientov (21 odpovedí), rozvoj podávania správ bez stanovovania priamej zodpovednosti a systémov učenia sa a podporovanie podávania správ zdravotníckymi pracovníkmi aj pacientmi (21 odpovedí) a tvorba a kontrola noriem bezpečnosti pacientov (20 odpovedí).

Komisii bolo doručených 181 odpovedí na verejnú konzultáciu, pričom medzi hlavných prispievateľov patrili zdravotnícke organizácie, organizácie pacientov a spotrebiteľov a nemocnice. Respondenti uviedli, že je potrebné dosiahnuť zlepšenie v týchto oblastiach:

bezpečnosť pacientov v rámci starostlivosti mimo nemocníc, zabezpečenie vzdelávania a odbornej prípravy nielen pre zdravotníckych pracovníkov, ale aj pre pacientov, rodiny a neformálnych ošetrovateľov, podpora využívania nových technológií v záujme bezpečnosti pacientov, podpora harmonizovaného dohľadu v celej EÚ nad nemocničnými infekciami a súhrnné usmernenia pre hodnotenie noriem bezpečnosti pacientov doplnené o kontrolné zoznamy a ukazovatele, ktoré sa majú používať v jednotlivých krajinách a zabezpečenie rovnakých možností nápravy pochybenia v liečbe pre všetkých občanov EÚ.

72 % respondentov sa domnieva, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti opatrenia EÚ z bezpečnosti pacientov na väčšiu kvalitu starostlivosti by malo pridanú hodnotu. Bezpečnosť pacientov sa považuje za výsledok kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Medzi konkrétne navrhované opatrenia na úrovni EÚ patrili:

zavedenie spoločného vymedzenia pojmu „kvalita starostlivosti“, rozvoj stratégie EÚ o informáciách pre pacientov týkajúcich sa zdravia, považovanie zhromažďovania skúseností pacientov za súčasť systémov na zlepšenie kvality, vytvorenie stáleho európskeho fóra na podporu a výmenu najlepších postupov týkajúcich sa bezpečnosti pacientov a kvality starostlivosti, vytvorenie spoločnej akcie, napr. práce na systéme noriem kvality v zdravotníckych organizáciách, vydávanie usmernení, stanovovanie cieľov a referenčné porovnávanie, a zohľadnenie vplyvu nedostatku pracovnej sily a pracovných podmienok na kvalitu starostlivosti a podpora lepšej koordinácie starostlivosti.

Mnohí respondenti uviedli, že navrhované opatrenie by tak prispelo aj k vykonávaniu smernice 2011/24/EÚ.[19]

7. Opatrenie EÚ týkajúce sa nemocničných infekcií

Toto odporúčanie obsahuje opatrenie týkajúce sa nemocničných infekcií, ktoré musia prijať členské štátny na úrovni EÚ. Nižšie uvedené oddiely predstavujú kroky, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ na podporu činnosti členských štátov.

Legislatívne opatrenie

V odporúčaní sa uvádza, že členské štáty by s cieľom umožniť konzistentné podávanie správ o nemocničných infekciách mali používať definície ochorení, ktoré boli schválené na úrovni EÚ. Príloha k rozhodnutiu Komisie 2012/506/EÚ z 8. augusta 2012 obsahuje všeobecné a konkrétne definície ojedinelých prípadov nemocničných infekcií vrátane uvádzania pokynov pre každú z podmienok.[20] Tieto definície ochorení pre nemocničné infekcie prispejú nielen k výraznému zlepšeniu dohľadu v EÚ, ale zároveň umožnia posúdiť vplyv prijatých preventívnych opatrení na úrovni EÚ.

Nemocničnými infekciami sa zaoberá nové rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia.[21] Týmto rozhodnutím sa upevňuje rámec pre bezpečnosť zdravia v EÚ, pokiaľ ide o pripravenosť opatrení týkajúcich sa plánovania, posúdenia rizika, riadenia rizika a koordinácie vrátane rizikových aspektov komunikácie.[22] Jeho ustanovenia sa budú vzťahovať na nemocničné infekcie.[23]

Činnosti v oblasti dohľadu

Sieť ECDC pre dohľad na nemocničnými infekciami (sieť HAI) koordinuje rôzne moduly na podporu členských štátov pri zavádzaní alebo upevňovaní systémov aktívneho dohľadu uvedených v článku II ods. 8 písm. c) odporúčania.

Od uverejnenia odporúčania bol v rokoch 2011 – 2012 v nemocniciach poskytujúcich akútnu starostlivosť zorganizovaný jeden prieskum prevalencie v rámci EÚ[24] a dva v zariadeniach poskytujúcich dlhodobú opateru.[25] Cielený dohľad nad nemocničnými infekciami sa priebežne vykonával prostredníctvom dohľadu nad infekciami v mieste chirurgického výkonu a dohľad nad infekciami v oddeleniach intenzívnej starostlivosti.

Celková miera účasti na európskych moduloch dohľadu nad nemocničnými infekciami sa v deviatich krajinách alebo regiónoch považovala za vysokú (AT, DE, ES, FR, IT, LT, MT, PT a UK – Škótsko), v 13 krajinách za strednú (BE, CZ, EE, FI, HU, LU, NL, NO, RO, SK, UK – Anglicko, UK – Severné Írsko a UK – Wales) a v 11 krajinách za nízku (BG, CY, DK, EL, HR, Island, IE, LV, PL, SE a SI).

Dokumenty a správy s usmerneniami

Centrum ECDC vypracovalo niekoľko dokumentov s usmerneniami a správ určených na podporu členských štátov:

V oblasti primeraného užívania antibiotík bola uverejnená systematická revízia a poradenstvo založené na dôkazoch, ktorých účelom bolo zlepšiť dodržiavanie primeranej správy, načasovania, dávkovania a trvania perioperatívnej antibiotickej profylaxie zdravotníckym personálom v záujme prevencie infekcií v mieste chirurgického výkonu.[26]

V oblasti programov kontroly nemocničnej infekcie sa v rámci systematickej revízie organizácie, riadenia a existujúcej štruktúry nemocníc na prevenciu nemocničných infekcií stanovil zvládnuteľný súbor desiatich hlavných prvkov programov kontroly nemocničnej infekcie.[27]

Pre zariadenia opatrovateľskej starostlivosti a iné zariadenia dlhodobej starostlivosti boli vypracované a vyhodnotené vnútroštátne ukazovatele výkonu pre prevenciu a kontrolu infekcií a dohľadu nad antimikrobiálnymi látkami, ktoré sa použijú ako základ na monitorovanie zlepšenia členských štátov v tejto oblasti.

A napokon, členské štáty rozvinuli a používajú základné spôsobilosti odborníkov na kontrolu infekcií a hygienu v nemocniciach.[28]

8. Závery Nemocničné infekcie

Opatrenie EÚ, ktoré viedlo k prijatiu všeobecnej a konkrétnej definície prípadov nemocničnej infekcie a zabezpečilo štandardizovaný postup a rámec pre vnútroštátny dohľad nad nemocničnými infekciami, prispelo k upevneniu systémov dohľadu nad nemocničnými infekciami v EÚ.

Najmä celoeurópsky prieskum ECDC týkajúci sa prevalencie nemocničných infekcií a používania antimikrobiálnych látok za obdobie 2011 – 2012 prispel k zlepšeniu zberu údajov o nemocničných infekciách, a to aj v tých členských štátoch, ktoré predtým túto činnosť nevykonávali.

Podľa správy o prevalencii[29] a prvej správy Komisie o vykonávaní[30] by členské štáty mali zamerať svoje úsilie na zabezpečenie cieleného dohľadu nad nemocničnými infekciami v mieste chirurgického výkonu, na jednotkách intenzívnej starostlivosti a v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti a iných zariadeniach poskytujúcich dlhodobú starostlivosť.

Na zlepšenie bežného postupu zisťovania nemocničných infekcií musia členské štáty prijať ďalšie opatrenia prostredníctvom rozvoja vnútroštátnych diagnostických pokynov, priebežnej odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov pri definovaní prípadov nemocničných infekcií a zvyšovania laboratórnych a iných diagnostických kapacít v zdravotníckych zariadeniach.

V rámci celoeurópskeho prieskumu prevalencie sa konkrétne zdôraznila potreba zabezpečenia

primeraného počtu špecializovaných zamestnancov v oblasti kontroly infekcií v nemocniciach a ďalších zdravotníckych zariadeniach, dostatočnej izolačnej kapacity pre pacientov infikovaných klinicky relevantnými mikroorganizmami v nemocniciach poskytujúcich akútnu starostlivosť, štandardizovaného dohľadu nad spotrebou roztokov s obsahom alkoholu.

Komisia aj ECDC sa prednostne zamerali na riešenie problematiky nemocničných infekcií s cieľom podporiť členské štáty v oblasti prevencie a kontroly nemocničných infekcií, ako aj pri vykonávaní odporúčania.[31]

Otázky týkajúce sa všeobecnej bezpečnosti pacientov

Toto odporúčanie viedlo k úspešnému zvýšeniu informovanosti o bezpečnosti pacientov na politickej úrovni a podnietilo zmeny, napríklad rozvoj vnútroštátnych stratégií a programov týkajúcich sa bezpečnosti pacientov a rozvoj systémov podávania správ a učenia sa v mnohých členských štátoch EÚ. Vytvorilo priaznivú klímu na zlepšenie bezpečnosti pacientov v EÚ.

Má však menší vplyv na zlepšenie kultúry bezpečnosti pacientov na úrovni zdravotníckych zariadení, t. j. podporu zdravotníckych pracovníkov, aby sa učili z chýb v prostredí bez stanovenia priamej zodpovednosti. Vplyv na posilnenie postavenia pacientov je len čiastočný. Vzdelávanie a odborná príprava zdravotníckych pracovníkov naďalej prebieha v oblasti, v ktorej členské štáty a zainteresované strany poukázali na potrebu vynaloženia ďalšieho úsilia. Vykonávanie odporúčania nezvýšilo dôveru občanov EÚ v bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti v ich krajine.

Bezpečnosť pacientov je tak v EÚ naďalej problémom, ako to potvrdilo viac ako 90 % odpovedí na verejnú konzultáciu, ako aj dojmy občanov EÚ. Táto skutočnosť sa opiera o výskum,[32] ktorý poukazuje na výrazné nedostatky medzi znalosťami a praxou v stratégiách o bezpečnosti pacientov, pričom tvrdí, že v dôsledku toho je veľká časť európskych občanov vystavená riziku suboptimálnej starostlivosti.

Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že na úrovni EÚ je potrebné vyvíjať ďalšie úsilie s cieľom podporiť členské štáty v zlepšovaní bezpečnosti pacientov a kvality starostlivosti. Pre ďalšiu činnosť EÚ v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami by mohli byť mimoriadne relevantné tieto opatrenia:

spoločné vymedzenie kvality starostlivosti a lepšia podpora rozvoja spoločnej terminológie, spoločných ukazovateľov a výskumu bezpečnosti pacientov; spolupráca EÚ v oblasti bezpečnosti pacientov a kvality starostlivosti v záujme výmeny osvedčených postupov a účinných riešení. Táto spolupráca by mohla vychádzať zo súčasnej spoločnej činnosti a rozšíriť sa o iné témy, ktoré určia členské štáty a zainteresované strany; rozvoj usmernení o spôsobe poskytovania informácií o kvalite starostlivosti pacientom; rozvoj vzoru EÚ o normách bezpečnosti pacientov a kvalite starostlivosti spolu s členskými štátmi s cieľom dosiahnuť spoločné pochopenie tejto koncepcie v EÚ; úvaha s členskými štátmi o problematike nápravy uvedenej v smernici 2011/24/EÚ; podpora rozvoja odborného vzdelávania pre pacientov, rodiny a neformálnych ošetrovateľov aj pomocou nástrojov IKT; pravidelná aktualizácia a šírenie príručky o vzdelávaní a odbornej príprave pre zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s bezpečnosťou pacientov; a podpora podávania správ ako nástroja na šírenie kultúry bezpečnosti pacientov; pravidelná aktualizácia a šírenie príručky pre zriadenie a fungovanie systémov podávania správ a učenia sa.

Tieto opatrenia by mohli podporiť aj optimálne vykonávanie smernice 2011/24/EÚ.

[1]     Odporúčanie Rady (2009 C 151/01) z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií (Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 6).

[2]     Správa Komisie Rade na základe správ členských štátov týkajúcich sa vykonávania odporúčania Rady (2009/C 151/01) o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií [COM(2012) 658 final].

[3]     Správa o verejnej konzultácii o bezpečnosti pacienta a kvalite starostlivosti, jún 2014; http://ec.europa.eu/health/patient_safety/policy/index_en.htm.

[4]     Eurobarometer B80.2 Bezpečnosť pacienta a kvalita starostlivosti, uverejnená v júni 2014; http://ec.europa.eu/health/patient_safety/policy/index_en.htm.

[5]     Nemecko zaslalo čiastočnú odpoveď off-line, ktorá je súčasťou analýzy.

[6]     V prípade, keď sa odpovede z Dánska za regionálnu a celoštátnu úroveň zhodujú, uvádzajú sa ako odpoveď Dánska.

[7]     Nemecko neposkytlo žiadne informácie.

[8]     Uznali sa len úplné odpovede na otázky, t. j. priloženie súvisiacich dokumentov alebo uvedenie príkladov.

[9]     Pozri http://ec.europa.eu/health/patient_safety/events/index_en.htm.

[10]    Pozri http://www.pasq.eu/.

[11]    Kľúčové zistenia a odporúčania týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti pacientov v celej Európe. Správa pracovnej skupiny Komisie pre bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti. Apríl 2014 http://ec.europa.eu/health/patient_safety/policy/index_en.htm.

[12]    Kľúčové zistenia a odporúčania týkajúce sa systémov podávania správ a učenia sa pre incidenty týkajúce sa bezpečnosti pacientov v celej Európe. Správa pracovnej skupiny Komisie pre bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti. Apríl 2014 http://ec.europa.eu/health/patient_safety/policy/index_en.htm.

[13]    http://www.who.int/patientsafety/implementation/taxonomy/conceptual_framework/en/.

[14]    http://www.oecd.org/health/health-systems/healthcarequalityindicators.htm.

[15]    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky, zmenené nariadením (EÚ) č. 1235/2010 z 15. decembra 2010; smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, zmenená smernicou 2010/84/EÚ z 15. decembra 2010.

[16]    Zelená kniha o mobilnom zdravotníctve („mHealth“) COM(2014) 219 final.

[17]    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1).

[18]    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES.

[19]    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

[20]    Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/506/EÚ, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/253/ES, ktorým sa stanovujú definície ochorení pre oznamovanie prenosných chorôb do siete Spoločenstva na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a rady č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 262, 27.9.2012, s. 40).

[21]    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).

[22]    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).

[23]    Problematika nemocničných infekcií bola zahrnutá do rozhodnutia č. 2119/98/ES.

[24]    Prieskum prevalencie nemocničných infekcií a používania antimikrobiálnych látok v európskych nemocniciach poskytujúcich akútnu starostlivosť, 2011 – 2012. Štokholm: ECDC; 2013.

[25]    Point prevalence survey of healthcare-associated infections and antimicrobial use in European long-term care facilities (Prieskum prevalencie nemocničných infekcií a používania antimikrobiálnych látok v európskych zariadeniach poskytujúcich dlhodobú starostlivosť). Apríl – máj 2013. Štokholm: ECDC, 2014; Point prevalence survey of healthcare-associated infections and antimicrobial use in European long-term care facilities (Prieskum prevalencie nemocničných infekcií a používania antimikrobiálnych látok v európskych zariadeniach poskytujúcich dlhodobú starostlivosť). Máj – september 2010. Štokholm: ECDC; 2014 (obidva v tlačenej forme).

[26]    Systematic review and evidence-based guidance on perioperative antibiotic prophylaxis (Systematická revízia a poradenstvo založené na dôkazoch o perioperatívnej antibiotickej profylaxii). Štokholm: ECDC; 2013.

[27]    Medzi tieto hlavné prvky patria: 1. organizácia kontroly infekcie na úrovni nemocníc; 2. obsadenosť lôžok, vybavenie personálom, pracovná záťaž a agentúrne zdravotné sestry; 3. ergonomické aspekty; 4. primerané využívanie usmernení; 5. vzdelávanie a odborná príprava; 6. audit; 7. dohľad a spätná väzba; 8. multimodálne a multidisciplinárne programy prevencie zohľadňujúce zásady zmeny správania; 9. účasť šampiónov na programoch prevencie a 10. úloha pozitívnej organizačnej kultúry. Zingg W., Holmes A., Dettenkofer M., a kol. Hospital organisation, management, and structure in the context of healthcare- associated infection prevention: a systematic review (Organizácia, riadenie a štruktúra nemocníc v kontexte prevencie nemocničných infekcií: systematická revízia). Lancet Infect Dis 2014: v tlači.

[28]    Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb; Core competencies for infection control and hospital hygiene professionals in the European Union (Základné spôsobilosti odborníkov na kontrolu infekcií a hygienu v nemocniciach v Európskej únii). Štokholm: ECDC; 2013.

[29]    Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC); Point prevalence survey of healthcare-associated infections and antimicrobial use in European acute care hospitals (Prieskum prevalencie nemocničných infekcií a používania antimikrobiálnych látok v európskych nemocniciach poskytujúcich akútnu starostlivosť): 2011-12. Štokholm: ECDC: 2013.

[30]    Správa Komisie Rade na základe správ členských štátov týkajúcich sa vykonávania odporúčania Rady (2009/C 151/01) o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií [COM(2012) 658 final].

[31]    ECDC napríklad vypracuje súbor platných usmernení a ostatných dokumentov s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov a vypracovanie takýchto dokumentov v tých zariadeniach, v ktorých ešte neexistujú. ECDC okrem toho vyvinie systém monitorovania a hodnotenia vrátane súboru ukazovateľov potrebných na posúdenie vykonávania vnútroštátnych stratégií/akčného plánu a ich úspešnosť v zlepšovaní prevencie a kontroly nemocničných infekcií.

[32]    Sunol, R. a kol. 2014, Evidence-based organisation and patient safety strategies in European hospitals (Organizácia založená na dôkazoch a stratégie bezpečnosti pacientov v európskych nemocniciach). Medzinárodný žurnál pre kvalitu zdravotnej starostlivosti 2014; s. 1 – 9.