26.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 424/52

Spravodajca:

Antonio POLICA

1.1

EHSV vidí v súčasnom veľkom rozmachu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi novú hrozbu pre Európsku úniu z hospodárskeho, environmentálneho, sociálneho hľadiska, ako aj z hľadiska ochrany verejného zdravia a pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov. EHSV preto podporuje iniciatívu Parlamentu a Komisie vypracovať holistickú a koordinovanú stratégiu účinnejšieho boja proti tomuto trestnému činu.

1.2

Podľa EHSV by táto stratégia mala vychádzať z dodržiavania a posilňovania a koordinovania už existujúcich medzinárodných dohovorov (najmä CITES (1)), zákonov, nariadení, politík a nástrojov, čo by sa prejavilo väčšou integráciou všetkých príslušných oblastí – ochrany životného prostredia, colných kontrol, súdnictva, boja proti organizovanému zločinu, atď. – a efektívnejšou spoluprácou medzi krajinami pôvodu, tranzitu a určenia voľne žijúcich druhov.

1.3

Výbor je presvedčený, že posilnená koordinácia bude účinná vtedy, ak sa bude opierať o primeraný a homogénny systém vzdelávania a informovania zameraný na všetky orgány zapojené na úrovni EÚ a členských štátov do boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi.

1.4

EHSV sa domnieva, že občianska spoločnosť musí zohrávať v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi tak v krajinách pôvodu, ako aj určenia, veľmi dôležitú úlohu. Výbor pokladá za zvlášť dôležité aktívne a zodpovedné zapojenie spotrebiteľov a súkromného sektora a podporuje zavedenie systému označovania a vysledovateľnosti.

1.5

Výbor sa domnieva, že je potrebné obyvateľom tretích krajín zúčastneným na takomto nezákonnom obchodovaní ponúknuť nové a lepšie príležitosti na udržateľný rozvoj a zamestnanosť.

1.6

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je jav, ktorý vzhľadom na svoju ziskovosť a nízke riziko zákonných sankcií, prudko narastá. Pokiaľ ide o potenciál zisku, je tento druh trestnej činnosti porovnateľný s obchodovaním s ľuďmi, so zbraňami a s drogami; prisudzuje sa mu však oveľa menšia dôležitosť a na boj proti nemu sa vyčleňujú oveľa menšie zdroje. Uplatňované sankcie sú okrem toho nerovnomerné, čo prispieva k tomu, že nezákonná činnosť sa presúva do krajín, v ktorých sa ukladajú menej prísne postihy alebo v ktorých sú príslušné orgány menej účinné.

1.7

EHSV teda upozorňuje na to, že nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je potrebné zaradiť medzi trestné činy, ktoré si vyžadujú rovnaké opatrenia ako boj proti praniu špinavých peňazí a proti korupcii, a dúfa, že sa zavedú sankcie, ktoré budú reálne účinné, primerané a odradzujúce, ako napríklad trest odňatia slobody s hornou hranicou minimálne štyri roky.

2.1.1

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je jednou z najzávažnejších foriem organizovaného zločinu popri obchodovaní s ľuďmi, drogami a zbraňami (2).

2.1.2

V roku 2013 sa pytliačenie natoľko rozmohlo, že zmarilo tridsať rokov úsilia o opätovné rozšírenie stavu ohrozených druhov ako sú slony, tigre a nosorožce, čo reálne ohrozuje zachovanie biodiverzity a udržateľný rozvoj.

2.1.3

Nezákonná ťažba dreva predstavuje až 30 % celosvetového obchodu z drevom, ako aj viac než 50 % odlesňovania v strednej Afrike, v oblasti Amazonky a juhovýchodnej Ázii, a domorodému obyvateľstvu berie významné príležitosti na udržateľný rozvoj.

2.1.4

Nezákonný rybolov podľa odhadov dosahuje 19 % objemu deklarovaných rybolovných úlovkov.

2.1.5

Rozšírenie nezákonného obchodu je podmienené rastúcim dopytom po výrobkoch z častí voľne žijúcich zvierat, predovšetkým v niektorých ázijských krajinách (napríklad v Číne, vo Vietname), ako sú slonie kly, nosorožie rohy, tigrie kosti.

2.1.6

EÚ je jednou z hlavných destinácií výrobkov z ohrozených druhov nezákonného pôvodu (3), ako aj významným miestom, kde sa realizuje nezákonný obchod, ktorý má pôvod v Afrike, latinskej Amerike a Ázii.

2.2.1

Nelegálne obchodovanie s voľne žijúcimi rastlinnými a živočíšnymi druhmi je jednou z hlavných príčin úbytku biodiverzity vo svete: každý rok sú stámilióny jedincov vzácnych živočíšnych a rastlinných druhov odnímané zo svojho prírodného životného prostredia a predávané na čiernych trhoch.

2.2.2

Ilegálna ťažba dreva je príčinou odlesňovania najdôležitejších zalesnených oblastí planéty, straty biodiverzity, nárastu skleníkového efektu, ako aj konfliktov v súvislosti s kontrolou území a zdrojov a straty hospodárskej sily domorodých spoločenstiev.

2.2.3

Ilegálny rybolov spôsobuje vyčerpávanie zásob rýb, ničí morské biotopy, narúša hospodársku súťaž a oslabuje pobrežné spoločenstvá, predovšetkým v rozvojových krajinách.

2.2.4

Nebezpečenstvo vyhynutia voľne žijúcich druhov zvyšujú ďalšie činitele ako je neudržateľné využívanie pôdy, nadmerný zber liečivých rastlín, intenzívny cestovný ruch, predovšetkým cestovný ruch zameraný na lov.

2.2.5

Hrozí nebezpečenstvo, že globalizovaná spotreba vyvinie silný tlak na biodiverzitu a vyvolá zhoršenie kvality ekosystémov a zníženie schopnosti domorodých druhov prežiť (4).

2.2.6

Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi predstavuje hrozbu pre verejné zdravie a pôvodné živočíšne a rastlinné druhy. Zvieratá, ktoré sú protizákonne prepravované po území členských štátov Európskej únie, nie sú overené príslušnými veterinármi a môžu byť zdrojom šírenia chorôb, ktoré môžu postihnúť hlavne hospodárske zvieratá. Vyhýbanie sa príslušným fytosanitárnym kontrolám vystavuje domáce rastlinné druhy, či už kultivované alebo voľne rastúce, značnému ohrozeniu nákazou novými patogénnymi látkami. Okrem toho sa odhaduje, že 75 % nových infekčných ochorení je živočíšneho pôvodu, a väčšina z nich pochádza z voľne žijúcich druhov. Nezákonné obchodovanie s takýmito druhmi zvyšuje nebezpečenstvo celosvetových epidémií ako v prípade vtáčej chrípky H5N1 a SARS (5).

2.3.1

Washingtonský dohovor (CITIES) z roku 1973 právne upravuje obchodovanie v oblasti vývozu, opätovného vývozu, dovoz, tranzit a prekládku alebo držanie na akýkoľvek účel niektorých živočíšnych a rastlinných druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Dohovor je zameraný na zachovanie a udržateľné využívanie populácií zvierat a rastlín v celosvetovom meradle.

2.3.2

Komisia OSN pre prevenciu a trestnú justíciu vo svojej rezolúcii z 26. apríla 2013 definovala obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi ako závažnú formu organizovanej trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťajú medzinárodne organizované zločinecké skupiny.

2.3.3

Zistenie, že niektoré militantné skupiny financujú nákup zbraní z nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, viedlo generálneho sekretára (rezolúcia S/2013/297) a Bezpečnostnú radu OSN (rezolúcia 2013/2121) k tomu, že označili pytliactvo a obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi za jeden z činiteľov spôsobujúcich nestabilitu v subsaharskej Afrike a ohrozujúcich mier a bezpečnosť. Bezpečnostná rada okrem toho v januári 2014 prijala prvýkrát sankcie proti subjektom zapojeným do obchodovania s voľne žijúcimi druhmi v Demokratickej republike Kongo a Stredoafrickej republike.

2.3.4

V júni 2013 sa vedúci predstavitelia krajín G8 zaviazali prijať opatrenia na boj proti nezákonnému obchodovaniu s chránenými alebo ohrozenými druhmi a ponúknuť politickú a hospodársku podporu pri miestnej, regionálnej a medzinárodnej kontrole hraníc s cieľom bojovať proti korupcii a cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti.

2.3.5

Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2014 (2013/2747(INI)) požiadal Komisiu, aby vytýčila akčný plán EÚ zameraný na kontrolu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a prostredníctvom jasných cieľov a lehôt stanovila stratégiu opatrení tak na miestnej a regionálnej úrovni členských krajín, ako aj na medzinárodnej úrovni.

2.3.6

Londýnskou deklaráciou (6) z februára 2014 boli stanovené nové a ambicióznejšie cieľa boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, medzi ktorými je úprava platných právnych predpisov umožňujúca zaradiť pytliactvo a obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi medzi závažné trestné činy, upustenie od využívania ohrozených druhov, zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce a koordinácia sietí boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (7).

2.3.7

Záverečná deklarácia zo summitu EÚ – Afrika z 2. a 3. apríla 2014 obsahuje zámer podniknúť spoločné aktivity v boji proti organizovanému zločinu, vrátane obchodovania s voľne žijúcimi druhmi.

3.1.1

EHSV sa domnieva, že súčasný legislatívny rámec platný v členských štátoch EÚ zatiaľ neumožňuje účinne bojovať proti zločinom proti životnému prostrediu aj preto, lebo tresty za ne nie sú dostatočne prísne.

3.2.1

Vzhľadom na súčasnú situáciu na medzinárodnej scéne je nutné vypracovať právne predpisy záväzné pre všetky členské štáty, ktoré by stanovili jednotné kritéria účinnej kontroly a monitorovania aj prostredníctvom koordinácie so špecifickými predpismi v oblasti trestného práva na ochranu druhov v prírodnom prostredí.

3.2.2

EHSV podporuje prijatie akčného plánu podobného akčným plánom, ktoré boli prijaté proti iným formám organizovanej trestnej činnosti, napríklad obchodovaniu so zbraňami alebo ľuďmi.

3.3.1

EHSV oceňuje väčšie diplomatické zapojenie krajín, ktorých sa nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi (hlavne krajín pôvodu, tranzitných krajín a krajín určenia) týka, čo viedlo k nedávnemu podpisu spoločných zámerov prijať rozhodné a naliehavé opatrenia zamerané na eliminovanie ponuky produktov získaných z ohrozených druhov a dopytu po nich (8). Výbor dúfa, že medzinárodné spoločenstvo prijme opatrenia schopné potlačiť nezákonné obchodovanie, ktoré zabezpečia uplatňovanie spoločného spoľahlivého legislatívneho rámca a podporia udržateľné riadenie prírodných zdrojov, a to zapojením miestnych spoločenstiev.

3.3.2

EHSV nabáda EÚ, aby podporila celosvetovú stratégiu boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi tým, že nanovo vymedzí ciele agendy OSN na obdobie po roku 2015.

3.4.1

Výbor sa domnieva, že nezákonné obchodovanie možno efektívnejšie monitorovať, zachytávať a mať pod kontrolou na colniciach koordináciou vnútroštátnych orgánov konajúcich na základe jednotných predpisov, postupov a cieľov. Zdá sa, že by bolo užitočné, aby EÚ podporila opatrenia na uľahčenie súčinnej spolupráce, ako aj výmeny spravodajských informácií medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch s cieľom zjednotiť činnosť a postoje aj poskytnutím podpory novým partnerským členským štátom (napríklad formou dočasnej asistencie).

3.4.2

Novú hranicu protizákonného obchodovania však predstavuje internetový obchod, do ktorého je ťažko preniknúť, pretože tu hrozí, že pri tom utrpia škodu aj rôzne druhy legálneho internetového obchodu. EHSV so záujmom sleduje niektoré osvedčené postupy ako napríklad protokol o porozumení podpísaný medzi talianskym lesným orgánom a dvoma veľkými portálmi pre zverejňovanie inzerátov na internete (eBay annonces a Subito.it), ktorý prináša možnosť zaradiť na ne dôležité informácie v prospech spotrebiteľov, ako aj možnosť včas vymazať inzeráty považované za podozrivé. Protokol tiež umožňuje kontrolu inzerátov pomocou filtrov, ktoré dovolia zverejniť len také inzeráty, ktoré zaručujú vysledovateľnosť predávaného exempláru.

3.4.3

Zapojenie medzinárodných subjektov nie je možné bez toho, aby sa v dohodách o voľnom obchode podpísaných s tretími krajinami neodkazovalo na dodržiavanie multilaterálnych dohôd v oblasti životného prostredia a obchodovania v lesnom a rybnom sektore. Podľa výboru má zásadný význam sledovanie cieľov dohovoru CITES o medzinárodnom obchode s voľne žijúcimi rastlinnými a živočíšnymi druhmi, v rámci ktorého jeho signatári prijímajú konkrétne opatrenia proti pašovaniu a nelegálnemu obchodovaniu s niektorými ohrozenými druhmi.

3.4.4

Autorita účastníkov medzinárodného združenia pre boj proti zločinom s voľne žijúcimi rastlinnými a živočíšnymi druhmi (ICCWC) (9), medzi ktorými sú signatári dohovoru CITES, Interpol, Úrad OSN proti drogám a zločinu (UNODC), Svetová colná organizácia a Svetová banka, môže byť zárukou účinnosti opatrení na zlepšenie uplatniteľnosti predpisov a dodržiavania ustanovení dohovorov na kontrolu obchodu s voľne žijúcimi druhmi. Výbor sa domnieva, že združenie by malo využiť najzdatnejších európskych odborníkov a zapojiť ich do informovania, asistencie príslušným vnútroštátnym orgánom a v neposlednej rade do odbornej prípravy pracovníkov kontroly a úradníkov.

3.4.5

Nastolenie a posilnenie právneho štátu v krajinách pôvodu voľne žijúcich druhov spolu s bojom proti korupcii sú základnou podmienkou vykorenenia obchodovania s voľne žijúcimi druhmi. V tejto súvislosti EHSV dúfa, že dôjde aj k finančnému priamemu zapojeniu EÚ, čo by pomohlo zriadiť prokuratúru a súdy a zároveň zvýšiť informovanosť miestnych orgánov.

3.5.1

Úspech boja proti nelegálnemu obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi si vyžaduje zvýšené úsilie zamerané na zníženie ponuky prostredníctvom stratégie zastrašovania a postihov, ako aj zníženia dopytu. EHSV tu pokladá za nevyhnutné aktívne a uvedomelé zapojenie súkromného sektora a spotrebiteľov.

3.5.2

V súlade s Londýnskou deklaráciou pokladá EHSV za nutné zaviesť konkrétne opatrenia s cieľom dosiahnuť zodpovedné konanie súkromného sektora a požaduje zavedenie systému označovania a vysledovateľnosti, ktorý by bol zárukou legálnosti a udržateľnosti (hospodárskej, environmentálnej a z hľadiska miestnych spoločenstiev) obchodovania s voľne žijúcimi druhmi. Na tento účel možno použiť ako referenciu už vytvorené systémy aktuálne platné pre obchodovanie s kaviárom a tropickými drevinami (10).

3.5.3

EHSV tiež pokladá za dôležité informovať občiansku spoločnosť a spotrebiteľov, zvyšovať ich povedomie o veľmi vážnych škodách na životnom prostredí, ktoré spôsobuje ilegálne obchodovanie, a ich dosahu na budúce generácie. EHSV opakuje, že je pripravený podporiť iniciatívy, ktoré chce EÚ v tejto súvislosti uskutočniť buď v inštitúciách (školách, múzeách, ...) alebo prostredníctvom sietí, konferencií, spotov, krátkych filmov – v rámci Európskej únie alebo mimo nej, a využiť na to sieť hospodárskych a sociálnych aktérov EÚ – Afrika vytvorenú pri výbore.

3.6.1

EHSV sa domnieva, že v tejto súvislosti treba venovať osobitnú pozornosť druhom, ktoré sú vďaka svojej vysokej hodnote atraktívne pre organizovaný zločin, čo ohrozuje vnútornú bezpečnosť, dokonca svetový mier. V tejto súvislosti treba zabezpečiť primerané kroky na európskej a svetovej úrovni prostredníctvom spolupráce s Europolom, Interpolom, inými organizáciami a fórami, ako aj s kľúčovými krajinami, ktorých sa tento problém týka.

3.6.2

EHSV nepodceňuje skutočnosť, že nedávne svetové epidémie ako vtáčia chrípka H5N1 a SARS sú nepriamym dôsledkom nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi. Uvedené systémy označovania a dosledovanosti spolu s postačujúcou sieťou veterinárnej a fytosanitárnej kontroly môžu pomôcť bojovať proti ich vzniku a šíreniu na celosvetovej úrovni.

3.7.1

Medzinárodná spolupráca v širšom kontexte medzinárodných dohôd a/alebo partnerstvo s tretími krajinami môžu byť rozhodujúcim nástrojom na vykorenenie takéhoto obchodovania.

3.7.2

Mimovládne organizácie môžu vykonávať zásadnú úlohu v informačných a podporných kampaniach zameraných na politické opatrenia na zníženie ponuky tým, že budú pôsobiť ako prepojovací článok medzi inštitúciami a obyvateľstvom.

3.7.3

Výbor poukazuje na to, že obyvateľom tretích krajín zapojeným do protizákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi je potrebné ponúknuť nové a lepšie príležitosti udržateľného rozvoja a zamestnanosti, a to aj vďaka premene protizákonných aktivít na aktivity zákonné, akou je napríklad zodpovedný cestovný ruch (11).

3.8.1

EHSV sa domnieva, že zber, zoskupovanie a analýza informácií o kriminálnych javoch (databáza) a práca medzinárodných bezpečnostných orgánov (Europol, Interpol, UNODC) môže prispieť k lepšiemu pochopeniu stratégií organizovaného zločinu a zamedziť ich činnosti.

3.8.2

V tejto súvislosti môže zohrať TRAFFIC (12) dôležitú úlohu v rámci zvyšovania povedomia medzinárodného spoločenstva a pomoci pri poskytovaní údajov a informácií o nezákonnom obchodovaní medzi všetkým zapojeným orgánom a zainteresovaným stranám.

3.9.1

Vzhľadom na to, že environmentálne trestné činy sú úzko spojené s korupciou a tokom nelegálnych peňazí, výbor poukazuje na potrebu zaradiť obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi medzi trestné činy, proti ktorým treba bojovať opatreniami proti praniu špinavých peňazí a proti korupcii. Preto súhlasí s uplatnením usmernení, ktoré opisujú využívanie špeciálne vytvorených finančných nástrojov (napr. due diligence), určených na zefektívnenie vysledovateľnosti únijných a medzinárodných finančných operácií.

3.9.2

EHSV dúfa, že sa zavedú sankcie, ktoré budú reálne účinné, primerané a odradzujúce hlavne v boji proti obchodovaniu veľkého rozsahu, za ktorým je medzinárodný organizovaný zločin. Preto je potrebné, aby predpisy EÚ zabezpečili, že nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi členské štáty bude zaradené medzi závažné trestné činy, za ktoré hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou minimálne štyri roky.

3.9.3

Podľa EHSV je dôležité zvýšiť informovanosť orgánov zapojených do boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a teda poskytnúť primerané vzdelanie tak pracovníkom kontroly, ako aj príslušným súdnym orgánom. Tieto aktivity by mali prebiehať v rámci nových procesov koordinácie vnútroštátnych orgánov krajín EÚ a podľa možnosti zapájať aj orgány tretích krajín.