26.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 424/46

Spravodajca:

pán PEZZINI

1.1

Výbor považuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) za kľúčový nástroj klimatickej a energetickej politiky na znižovanie priemyselných emisií EÚ, a preto žiada jeho skutočnú reformu s cieľom dosiahnuť klimatické ciele EÚ stanovené do roku 2020 aj do roku 2030, a pritom zachovať našu priemyselnú konkurencieschopnosť a zabrániť úniku investícií.

1.2

EHSV podporuje návrh vytvoriť na začiatku ďalšieho obchodovacieho obdobia v EU ETS v roku 2021 rezervu stability trhu pre EU ETS ako možné opatrenie na vyriešenie problému kolísania cien v EU ETS po roku 2020.

1.3

Výbor poukazuje na to, že Európska rada na svojom zasadnutí 21. marca 2014 žiadala hlavne opatrenia, ktorými by sa odvetviam vystaveným celosvetovej konkurencii úplne kompenzovali priame a nepriame náklady vyplývajúce z klimatickej politiky EÚ, kým sa globálnou medzinárodnou klimatickou dohodou európskemu priemyslu nevytvoria celosvetovo rovnaké podmienky činnosti.

1.4

EHSV žiada zabezpečiť

1.5

Podľa výboru sa systém obchodovania s emisnými kvótami prelína s inými európskymi a štátnymi environmentálnymi, klimatickými a energetickými politikami a politikami priemyselného rozvoja, ktoré by sa mali lepšie koordinovať, aby sa dosiahli kladné účinky. EHSV preto požaduje, aby sa pri skúmaní systému viac zohľadňovali iné predpisy, ktoré majú vplyv na emisie skleníkových plynov a na náklady na energie využívané v priemysle.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné EU ETS posilniť nielen ako nástroj na optimalizáciu nákladov a podporu energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach, ale aj ako nástroj na zvýšenie informovanosti verejnosti s cieľom:

1.7

Výbor zdôrazňuje, že priemysel sa neustále usiluje o zavádzanie inovácií na zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej účinnosti, pričom je však zrejmé, že narúšanie trhu EU ETS a prílišné zníženie ceny emisných kvót môže sťažiť rozvoj udržateľných vedecko-technologických inovácií.

1.8

Podľa EHSV by počnúc rokmi 2020 – 2030 mal EU ETS nielen uľahčovať prostredníctvom investícií do nízkoemisných technológií, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a opatreniami v prospech energetickej účinnosti nákladovo efektívne znižovanie emisií oxidu uhličitého v zariadeniach a odvetviach, ktoré do tohto systému patria, ale by mal podporovať aj prístup k medzinárodným kompenzáciám na obmedzenie emisií na celosvetovom trhu s kvótami na emisie oxidu uhličitého, a to aj s ohľadom na celosvetovú klimatickú dohodu z roku 2015 a v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja uvedenými v programe na obdobie po roku 2015, ktoré sa týkajú integrovaného prístupu pri rozvoji, rovnakom posudzovaní, ľudských právach a úplnej realizácii environmentálnej udržateľnosti.

1.9

Výbor sa domnieva, že navrhované preskúmanie EU ETS od roku 2021, ktoré je súčasťou nového klimatického a energetického rámca do roku 2030, by malo byť tesne spojené s využívaním programu Horizont 2020 a koordinované so štátnymi programami, aby sa urýchlilo zavádzanie udržateľných technologických inovácií tak, že sa zachová konkurencieschopnosť priemyslu v Európe a budú vznikať nové a lepšie priemyselné lokality.

1.10

EHSV je presvedčený o potrebe zvýšiť stabilitu a flexibilitu trhu s emisnými kvótami a jeho otvorenosť všetkým hlavnými svetovým aktérom, a preto žiada Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby vymedzili podrobný a koordinovaný rámec opatrení, ktoré treba prijať na dosiahnutie cieľa vytvoriť konkurencieschopnú a udržateľnú sústavu priemyselnej výroby.

1.11

EHSV podčiarkuje, že politika dekarbonizácie je schopná zvýšiť zamestnanosť a priaznivo ovplyvňovať znižovanie emisií a akosť ovzdušia. Žiada, aby tieto činitele našli uplatnenie v medzinárodných rokovaniach.

2.1

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) má predstavovať kľúčový účinný nástroj na znižovanie emisií z energetiky v EÚ. Aby bol nákladovo efektívny, musí sa riadiť zákonitosťami trhu a byť vhodný na stimulovanie cien emisií oxidu uhličitého, ale aj kladným spôsobom ovplyvňovať investície do technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej účinnosti, aby sa vytvorila konkurencieschopná výrobná ekonomika spĺňajúca ciele udržateľnosti, ku ktorým sa spoločne zaviazali všetci hlavní partneri na celosvetovej úrovni.

2.2

Systém obchodovania s emisnými kvótami v súčasnej dobe stanovuje, že podnikom, pre ktoré platí povinnosť znížiť emisie, budú vydané kredity rovnajúce sa množstvu emisií CO2 v tonách, ktoré môžu vypúšťať, pričom tieto kredity budú z roka na rok nižšie (- 1,74 %). Od roku 2021 by táto hodnota mala byť 2,2 %.

2.3

EU ETS od jeho vytvorenia udáva referenčnú cenu emisií oxidu uhličitého na úrovni EÚ, ktorá každodenne ovplyvňuje prevádzkové a strategické investičné rozhodnutia týkajúce sa znižovania emisií všetkých odvetví európskeho hospodárstva, ktoré v EÚ emitujú približne polovicu všetkých skleníkových plynov.

2.4

V dôsledku vážnej hospodárskej krízy a následného poklesu hospodárskej činnosti však tento systém vyvolal štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou kvót a dopytom po nich. Následkom bol prebytok približne 2 miliárd kvót a táto nerovnováha bude asi pretrvávať viac ako desaťročie.

2.5

Prebytok na trhu spôsobil prepad cien v EU ETS z približne 30 eur za tonu CO2 na 13,09 eur/t v roku 2010 a 11,45 eur/t v roku 2011, až v roku 2012 dosiahol strednú hodnotu 5,82 eur/t.

2.6

V mnohých európskych krajinách sa vyvinuli rôzne iniciatívy, napr. v Taliansku sú to tzv. biele a zelené certifikáty, ktorých cieľom je znížiť emisie oxidu uhličitého šetrením a efektívnosťou (biele certifikáty) alebo nahradením uhľovodíkových palív ako primárneho zdroja energie palivami z obnoviteľných zdrojov (zelené certifikáty) (1).

2.7

Priemysel sa stále usiluje o inovovanie, aby znížil spotrebu energie a zvýšil energetickú účinnosť. Je však zrejmé, že prílišné zníženie ceny emisií oxidu uhličitého by sťažilo rozvoj udržateľných vedecko-technických inovácií.

2.8

Podľa súčasných pravidiel, na ktorých je EU ETS založený, je aukčná ponuka emisných kvót pevne stanovená na mnoho rokov a nie je možné ju upravovať na základe významných zmien v dopyte po kvótach. Vyvoláva to pretrvávajúcu nerovnováhu, ktorá negatívne ovplyvňuje inovácie a investície do nových technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého.

2.9

V decembri 2013 Európsky parlament a Rada pri rokovaní o tom, aké zmeny by sa mali v EU ETS urobiť, rozhodli umožniť Komisii, aby za mimoriadnych okolností s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie trhu, kým nebudú prijaté dlhodobé štrukturálne opatrenia, výnimočne jednorazovo odložila predaj maximálneho počtu 900 miliónov kvót na emisie oxidu uhličitého s novou lehotou do roku 2020, namiesto trojročnice 2014 až 2016.

2.10

Napriek tomuto krátkodobému pokroku sa EÚ ešte zďaleka nepodarilo vyriešiť otázku prebytku v dlhodobejšom výhľade.

2.11

Podľa Komisie by vytvorenie rezervy stability trhu, ktorá by sa uplatňovala od roku 2021, teda od 4. fázy, umožnilo doplniť súčasné pravidlá tak, aby sa zabezpečila väčšia rovnováha trhu, na ktorom by sa cena emisií oxidu uhličitého viac riadila strednodobým a dlhodobým znižovaním emisií a jestvovali by stabilné vyhliadky stimulujúce investície do znižovania emisií oxidu uhličitého, z čoho by mali prospech tie podniky, ktoré mali a majú vysokú energetickú náročnosť prevádzky.

2.12

Rezerva stability trhu by mala umožniť jednak prebytok emisných kvót, ktorý vznikol za posledné roky, a jednak zvýšiť odolnosť systému voči veľkým otrasom tým, že bude automaticky regulovať aukčnú ponuku kvót.

2.13

Široké spektrum zainteresovaných subjektov podporuje vytvorenie takejto rezervy, ktorá je asi vhodnejšia, než nedávna dohoda o odložení predaja, podľa ktorej sa v rokoch 2019 až 2020 poskytne na aukciu 900 miliónov kvót. Podľa ustanovení navrhovaného predpisu by sa táto rezerva používala úplne podľa vopred stanovených pravidiel, ktoré by nemali nechať ani Komisii, ani členským štátom žiadnu voľnosť uplatňovania.

3.1

Komisia navrhuje vytvoriť rezervu stability trhu počnúc najbližším obchodovacím obdobím EU ETS v roku 2021. Ako doplnok k nedávno dohodnutému odloženiu aukcie 900 miliónov kvót na roky 2019 až 2020 by táto rezerva mala umožniť:

3.2

Podľa ustanovení navrhovaného predpisu by takéto vopred stanovené mechanizmy samočinnej regulácie nenechali ani Komisii, ani členským štátom žiadnu diskrečnú voľnosť uplatňovania.

3.3

Návrh EU ETS na obdobie od roku 2021 je súčasťou nového klimatického a energetického rámca do roku 2030 navrhnutého Komisiou, ktorým sa EHSV zaoberá v inom stanovisku. Nový rámec obsahuje rôzne prvky, okrem iného zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s rokom 1990, záväzný cieľ EÚ dosiahnuť aspoň 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ambicióznejšiu politiku energetickej účinnosti, nový systém riadenia a rad nových ukazovateľov na vytvorenie konkurencieschopnej a bezpečnej energetickej sústavy.

4.1

EHSV vždy podporoval „kroky smerom k intenzívnejšiemu obchodovaniu s kvótami. Obchodovanie je v súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘, predchádza neočakávaným ziskom, podnecuje investovanie do zariadení a výrobkov s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a zabezpečuje ich financovane, a tým podporuje aj inovácie.“ (2)

4.2

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zachovať silný EU ETS, ktorý je základným kameňom klimatickej a energetickej politiky EÚ. Fungovanie tohto systému by nemalo spôsobiť úpadok výrobného priemyslu a únik investícií. Dá sa to dosiahnuť reformovaným systémom riadenia trhu s emisiami oxidu uhličitého ako účinného nástroja na znižovanie emisií v priemysle a iných zainteresovaných odvetviach, ale aj na podporu investícií do celosvetovo konkurencieschopných inovačných technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého

4.3

Platné opatrenia na ochranu priemyslu v rámci EU ETS budú do roku 2021 z veľkej časti zrušené a bezplatné prideľovanie kvót bude úplne odstránené v roku 2027. Nový cieľ znižovania emisií oxidu uhličitého do roku 2030 v odvetviach zúčastnených v EU ETS by mohol priemyslu EÚ spôsobiť dodatočné zaťaženie.

4.4

Pokiaľ sa globálnou medzinárodnou dohodou o klimatických zmenách nestanovia rovnaké podmienky pre priemysel na celom svete, mal by sa EU ETS prepracovať tak, aby odvetviam, ktoré čelia svetovej konkurencii, plne kompenzoval priame a nepriame náklady na znižovanie emisií oxidu uhličitého vyplývajúce z klimatickej politiky EÚ Taký postup je v súlade so závermi Európskej rady zo zasadnutia 21. marca 2014, podľa ktorých treba na obdobie rokov 2020 až 2030 „vypracovať opatrenia na zabránenie možnému úniku uhlíka a vyzývať na zabezpečenie stabilného prostredia pre plánovanie dlhodobých investícií v priemysle, aby sa zaistila konkurencieschopnosť odvetví s vysokou spotrebou energie“.

4.5

EHSV vo svojom stanovisku k plánu prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 v roku 2050 (3) odporučil Komisii, aby „predložila nový komplexný súbor opatrení na stimuláciu rozsiahlych investícií potrebných na dosiahnutie týchto nových cieľov. Tento súbor by mal zahŕňať posilnenie systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) ako nástroja na optimalizáciu nákladov, ktorý ovplyvní investičné rozhodnutia, ako aj ďalšie opatrenia na: podporu energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach, zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a ich schopnosti využiť svoju kúpnu silu na podporu tovarov a služieb prispievajúcich k znižovaniu emisií oxidu uhličitého, podporu investícií do potrebnej infraštruktúry, podporu odbornej prípravy a budovania kapacít v kľúčových odvetviach“.

4.6

Výbor sa domnieva, že by sa mali lepšie koordinovať aj stratégie a politiky EÚ týkajúce sa životného prostredia, klímy, energetiky a priemyselného rozvoja, aby sa docielili kladné synergické účinky. Považovať za „cenu emisií oxidu uhličitého“ iba hodnotu kvóty na emisie oxidu uhličitého na trhu EU ETS bez prihliadnutia k nákladom spojeným s inými nástrojmi, napríklad s podporou obnoviteľných zdrojov energie a opatrení energetickej účinnosti, by sa mohlo ukázať ako príliš zjednodušujúce a neúplné a mohlo by viesť k úplne skresleným ohodnoteniam (4).

4.7

EHSV súhlasí so závermi z jarného zasadnutia Rady v roku 2014 o potrebe priemyslu vo všetkých oblastiach od energetiky až po hospodársku súťaž, obchod a vzdelávanie, a podporuje predovšetkým zásadu, podľa ktorej je priemyselnú konkurencieschopnosť „potrebné vnímať vo vzťahu k ucelenej európskej politike v oblasti klímy a energetiky, okrem iného aj riešením otázky vysokých nákladov na energiu, a najmä v prípade energeticky náročných priemyselných odvetví“.

4.8

EU ETS by mal energetike a energeticky náročným odvetviam poskytnúť spoločný legislatívny rámec, ktorý by pomocou sprievodných opatrení riešil stratu konkurencieschopnosti a presun emisií do iných krajín a urýchlil by dosiahnutie ďalších zlepšení v odvetviach, ktoré do EU ETS nepatria a produkujú viac ako polovicu zostávajúcich emisií CO2 v EÚ, hlavne v odvetviach s vysokým potenciálom zvyšovania energetickej účinnosti, teda napríklad v stavebníctve a doprave.

4.9

EHSV dôrazne žiada, aby reformu EU ETS sprevádzali rázne opatrenia na podporu hospodárskeho oživenia investíciami do odvetví s veľkým potenciálom, napr. do infraštruktúr, ekologického hospodárstva, strategických priemyselných oblastí, ako je výskum a vývoj, a osobitne do výrobného priemyslu a malých a stredných podnikov.

4.10

EHSV zdôrazňuje svoje presvedčenie, že EU ETS by mohol byť účinným trhovým nástrojom na dosiahnutie ekonomicky schodného zníženia emisií skleníkových plynov, pretože je schopný zaručiť väčšiu stabilitu tým, že obmedzuje diskrečné opatrenia a zabezpečuje pružnosť podľa vopred určených pravidiel a na základe kritérií transparentnosti, predvídateľnosti a jednoduchosti, vďaka čomu môžu trhové subjekty konať podľa očakávaných zmien ponuky.

4.11

Aby mohol byť EU ETS účinný, treba:

4.12

Počnúc rokmi 2020 – 2030 by úlohou EU ETS malo byť uľahčovanie nákladovo efektívneho znižovania emisií oxidu uhličitého v zariadenia a odvetviach, ktoré do tohto systému patria, a to prostredníctvom investícií do nízkoemisných technológií, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a opatreniami v prospech energetickej účinnosti.

4.13

Trhová cena kvót v EU ETS by mala byť aj naďalej platnou referenciou pri investíciách do znižovania emisií.

4.14

V budúcom EU ETS treba zachovať prístup k medzinárodným kompenzáciám, pretože poskytujú spoľahlivé prostriedky na účinné znižovanie emisií, a využiť tak príležitosť na vytvorenie celosvetového trhu s kvótami na emisie oxidu uhličitého.

4.15

Treba zachovať, zdokonaliť a rozšíriť mechanizmus čistého rozvoja (CDM) a primerane podporiť prepojenie EU ETS s novými systémami, ktoré sa objavujú v iných častiach sveta.

4.16

EHSV sa domnieva, že EÚ musí vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa vytvoril skutočný medzinárodný trh s emisnými kvótami oxidu uhličitého, a to rozšírením účinných mechanizmov obchodovania s kvótami, ktoré budú otvorené všetkým hlavným partnerom na celosvetovej úrovni.

4.17

Nové mechanizmy by sa mali rýchlo vytvoriť a sprístupniť na dobrovoľné použitie vládami podľa štátnych potrieb. Mali by byť skoncipované tak, aby sa čo najviac zamedzilo narúšaniu hospodárskej súťaže medzi jednotlivými regiónmi pri tovaroch, s ktorými sa obchoduje celosvetovo.

4.18

Systém obchodovania s emisnými kvótami sa totiž prekrýva s inými európskymi a štátnymi politickými opatreniami, napríklad opatreniami na podporu obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej účinnosti, čo spôsobuje narušenie trhu a neefektívnosť. Pri prieskume tohto systému teda treba postupovať s väčším zohľadňovaním iných predpisov, ktoré majú vplyv na emisie skleníkových plynov a na energetické náklady v priemysle.

4.19

Jednostranné rozhodnutia zhoršujú zaťaženie podnikov súvisiace s emisiami oxidu uhličitého (v prvom rade energetické náklady) a môžu zmenšiť konkurencieschopnosť strategických výrobných odvetví bez toho, aby to prinieslo konkrétny pokrok z hľadiska ochrany podnebia. V tejto súvislosti nedávne štúdie ukázali, že zníženie emisií, ktoré sa dosiahlo v EÚ, je viac než len kompenzované nárastom emisií „obsiahnutých“ vo výrobkoch dovážaných do EÚ (6).

4.20

EHSV sa domnieva, že aj keď je mimoriadne dôležité dosiahnuť v roku 2015 celosvetovú dohodu o klimatických zmenách, ktorá by zahŕňala krajiny produkujúce najviac emisií, treba využívaním programu Horizont 2020 a koordinovaním štátnych investícií pokračovať v technologických inováciách, aby si spracovateľský priemysel v Európe udržal svoju konkurencieschopnosť a podnecovalo sa vytváranie nových a lepších priemyselných stanovíšť.

4.20.1

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vymedziť podrobný a koordinovaný rámec opatrení, ktoré treba prijať, aby sa celosvetovo vytvorila konkurencieschopná a udržateľná priemyselná sústava. EHSV preto žiada Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby tento rámec vypracovali v súlade s miléniovými cieľmi udržateľného rozvoja, uvedenými v programe OSN na obdobie po roku 2015.

4.21

Výbor opakuje, že: „Treba zohľadniť dôsledky zraniteľnosti ETS voči svetovým hospodárskym silám. Je jasné, že globálne dohodnutá politika v oblasti klímy (alebo jej zlyhanie či neschopnosť dohodnúť sa na nej) podmieni budúcnosť ETS, že výsledok rokovaní v roku 2015 bude kľúčový a že radikálne opatrenia, ktoré si ETS vyžaduje, nie je možné prijať bez väčšej globálnej politickej jasnosti.“ (7)

4.22

EHSV zdôrazňuje, že – tak, ako to vyplýva z posúdenia vplyvu rámca do roku 2030 – „ak sa príjmy z aukcií opäť vrátia do obehu a ak sa určovanie cien uhlíka rozšíri na všetky odvetvia, politiky v oblasti dekarbonizácie môžu viesť k zvýšeniu zamestnanosti“ (8). Rovnako dôležité sú priaznivé vplyvy na znižovanie emisií a kvalitu ovzdušia, takže výbor žiada, aby sa tieto činitele zohľadnili pri medzinárodných rokovaniach.