15.4.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/1

---

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 7. januára 2014

k návrhu nariadenia o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách

(CON/2014/2)

2014/C 113/01

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) prijala 18. októbra 2013 žiadosť Rady a 28. októbra 2013 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako je uvedené v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Účel navrhovaného nariadenia

1.1.   Navrhovaným nariadením sa zavádza spoločný regulačný rámec Únie pre reguláciu uverejnených indexov používaných ako referenčné hodnoty, ktoré sa používajú ako odkazy vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách, akými sú napríklad zmluvy o hypotekárnych úveroch, alebo pomocou ktorých sa meria výkonnosť investičných fondov, s cieľom zabezpečiť presnosť a integritu týchto indexov a tak prispievať k fungovaniu vnútorného trhu a súčasne dosahovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov (2).

1.2.   Nový rámec slúži na reguláciu celého procesu určovania referenčných hodnôt – od príspevku účastníkov trhu kotáciami alebo inými vstupnými údajmi, cez správu a kontrolu referenčných hodnôt až po ich šírenie a uverejňovanie. Cieľom navrhovaného nariadenia je najmä zvýšiť spoľahlivosť a odolnosť referenčných hodnôt, aby s nimi účastníci trhu nemohli ľahko manipulovať a aby sa zvýšila celková transparentnosť procesu zostavovania referenčných hodnôt. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je hlavne posilnenie kontroly kvality a metodiky prispievania vstupných údajov na určovanie indexov, ktoré sa môžu použiť ako referenčné hodnoty (3), pričom túto kontrolu vykonávajú orgány dohľadu. Ďalším prostriedkom je posilnenie správy, riadenia a kontroly subjektov, ktoré spravujú proces poskytovania referenčných hodnôt. Na základe navrhovaného nariadenia sú správcovia so sídlom v Únii povinní požiadať o povolenie svoj domovský príslušný orgán (4). Keďže správcovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní referenčných hodnôt a na základe vlastného uváženia vyberajú spôsob, ako premietnuť vstupné údaje do referenčných hodnôt, musia prijať kódex správania a zabezpečiť, aby pri poskytovaní údajov nevznikali konflikty záujmov (5). Komisia má právomoc rozhodnúť, ktoré referenčné hodnoty nachádzajúce sa v Únii sú „kritickými referenčnými hodnotami“, a vypracovať zoznam takýchto hodnôt na úrovni Únie (6).

1.3.   Pokiaľ ide o dohľad a presadzovanie, členské štáty musia podľa navrhovaného nariadenia určiť orgán alebo orgány zodpovedné za vykonávanie týchto úloh (7) a oznámiť tieto orgány Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“). Keďže je v prípade kritických referenčných hodnôt pravdepodobnejšie, že budú mať cezhraničný účinok, príslušný orgán správcu musí zriadiť kolégium príslušných orgánov pozostávajúce z uvedeného orgánu, ESMA, príslušných orgánov prispievateľov a prípadne z ďalších príslušných orgánov. Príslušný orgán správcu musí takisto uzavrieť v rámci kolégia písomné dohody, ktoré sa okrem iného týkajú pomoci, ktorá sa má poskytnúť uvedenému príslušnému orgánu na presadzovanie určitých opatrení týkajúcich sa povinného prispievania do kritickej referenčnej hodnoty (8). V prípade neuzavretia dohody v rámci kolégia o tom, či prijať určité osobitné opatrenia (9), príslušný orgán správcu môže prijať rozhodnutie v tejto záležitosti za predpokladu, že akýkoľvek odklon tohto rozhodnutia od názorov vyjadrených ostatnými členmi kolégia a prípadne ESMA je plne zdôvodnený. Navyše v prípade, ak sa okrem iného príslušným orgánom nepodarilo uzavrieť písomnú dohodu alebo ak niektorý z členov nesúhlasí s prijatým opatrením, ESMA môže prijať rozhodnutie buď na základe žiadosti iného člena kolégia, alebo z vlastnej iniciatívy v rámci postupu „záväznej mediácie“ (10). V navrhovanom nariadení sa takisto upravuje režim rovnocennosti pre referenčné hodnoty poskytované správcami z tretích krajín, ktorý by mal spravovať ESMA (11).

1.4.   Tento návrh dopĺňa aj nedávne iniciatívy, v ktorých Komisia navrhuje zahrnúť do nového režimu v oblasti zneužívania trhu aj manipuláciu s referenčnými hodnotami, ktorá by sa považovala za trestný čin zneužívania trhu podliehajúci prísnym administratívnym pokutám (12). Pokiaľ ide o medzinárodný rozmer, navrhované nariadenie je v súlade so zásadami, ktoré sa týkajú finančných referenčných hodnôt a ktoré v júli 2013 vydala Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) (13).

2.   Všeobecné pripomienky

ECB podporuje cieľ navrhovaného nariadenia vytvoriť spoločný súbor pravidiel na úrovni Únie na účely procesu určovania referenčných hodnôt pre finančné nástroje (14) a finančné zmluvy (15) v záujme integrity a spoľahlivosti finančných referenčných hodnôt a širšieho úsilia zabezpečiť ochranu investorov a spotrebiteľov. ECB považuje regulačnú odozvu za opodstatnenú a primeranú vzhľadom na nedostatky identifikované v procese určovania referenčných hodnôt. Obnova integrity a dôvery verejnosti vo finančné referenčné hodnoty je ešte dôležitejšia v kontexte nedávnych obvinení z manipulácie s kľúčovými referenčnými hodnotami medzibankových úrokových sadzieb Libor a Euribor, ktoré v mnohých prípadoch viedli k vysokým pokutám a obvineniam zo zneužitia ďalších indexov. V prípade Eurosystému je z hľadiska zachovania integrity a spoľahlivosti týchto kľúčových referenčných hodnôt rozhodujúce to, aby nebola narušená kvalita príspevkov (vstupných údajov) do týchto indexov ani integrita ich správcov.

V odpovedi Eurosystému na verejnú konzultáciu Komisie z roku 2012 o regulácii indexov (16) ECB zdôraznila systémový význam referenčnej hodnoty Euribor z hľadiska zachovania finančnej stability a uviedla osobitné odporúčania týkajúce sa krátkodobých, strednodobých aj dlhodobejších opatrení na posilnenie integrity a spoľahlivosti sadzby Euribor a iných podobných referenčných hodnôt. Odpovede Eurosystému na ďalšie podobné konzultácie o budúcnosti indexov používaných ako referenčné hodnoty poskytla na úrovni Únie aj na medzinárodnej úrovni ECB spolu s národnými centrálnymi bankami Eurosystému (17).

ECB by chcela uviesť aj niekoľko poznámok v súvislosti s budúcim vývojom reformy kritických referenčných hodnôt úrokových sadzieb. Hoci pri posilňovaní procesu správy a riadenia a pri obnove dôveryhodnosti sa dosiahol pokrok, je potrebné prijať ďalšie kroky. ECB dôrazne podporuje trhové iniciatívy, ktorých cieľom je identifikovať referenčné sadzby založené na údajoch o transakciách, ktoré by mohli reálne dopĺňať alebo nahrádzať sadzbu Euribor a pomôcť zabezpečiť, že trh v podmienkach meniaceho sa finančného systému dokáže ponúknuť alternatívy, aby si používatelia mohli vybrať tie referenčné sadzby, ktoré lepšie zodpovedajú ich potrebám. Pri navrhovaní nových referenčných sadzieb sa navyše musia zohľadniť spoľahlivé zásady, ktoré pre referenčné sadzby vypracoval orgán ESMA, Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) a IOSCO. ECB preto dôrazne odporúča, aby sa do procesu navrhovania sadzieb aktívne zapájali účastníci trhu. Zabezpečí sa tak, aby výsledná sadzba zodpovedala potrebám trhu. V tejto prechodnej fáze vedúcej k určeniu nových referenčných sadzieb je takisto veľmi dôležité, aby účastníci trhu mohli využiť akýkoľvek rámec Únie v praxi. To je obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že navrhované nariadenie má veľmi rozsiahlu oblasť pôsobnosti. ECB by chcela takisto zdôrazniť, že jej konkrétne pripomienky uvedené ďalej sa zameriavajú hlavne na vplyv nariadenia na kľúčové referenčné hodnoty úrokových sadzieb.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Rozsah pôsobnosti, vylúčenie indexov a referenčných hodnôt poskytovaných centrálnymi bankami a vymedzenie pojmov

3.1.1.   ECB podporuje rozsiahlu oblasť pôsobnosti navrhovaného nariadenia, ktorá zahŕňa všetky referenčné hodnoty, ktoré odkazujú na finančné nástroje prijaté na obchodovanie alebo obchodované na regulovanom trhu (napríklad energetické, komoditné a menové deriváty), ako aj na finančné zmluvy, a ktoré sa používajú na meranie výkonnosti investičných fondov (18). To je vhodné vzhľadom na rozsiahlu a širokú oblasť použitia referenčných hodnôt na vnútroštátnych a medzinárodných finančných trhoch, a tým aj na ich značný potenciál negatívne ovplyvňovať investorov a spotrebiteľov jednoduchších finančných produktov, akými sú napríklad hypotekárne úvery.

3.1.2.   ECB víta skutočnosť, že z rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia boli výslovne vylúčené centrálne banky, ktoré sú členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“), keďže už majú zavedené systémy na dosahovanie cieľov navrhovaného nariadenia (19).

3.1.3.   ECB však navrhuje, aby toto vylúčenie platilo pre všetky centrálne banky, keďže referenčné hodnoty a indexy, ktoré poskytujú, už podliehajú kontrole verejných orgánov. Tieto kontroly sú navrhnuté tak, aby spĺňali zásady, normy a postupy, ktoré zabezpečujú presnosť, integritu a nezávislosť referenčných hodnôt a indexov (20). Ak by sa navrhované nariadenie vzťahovalo na centrálne banky a verejné orgány vo všeobecnosti, išlo by o duplicitnú reguláciu, keďže správcovia budú podliehať dohľadu svojho príslušného vnútroštátneho orgánu. Centrálne banky a ich referenčné hodnoty a indexy preto do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia nie je potrebné zahrnúť (21) a ECB by nebola proti, keby z neho boli vylúčené všetky verejné orgány. To je v súlade so zásadami IOSCO týkajúcimi sa určovania referenčných hodnôt. V súvisiacej nedávnej správe sa uviedlo, že správa referenčných hodnôt vnútroštátnym orgánom používaná na účely verejnej politiky nepatrí do oblasti ich pôsobnosti (22).

Okrem toho, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „referenčná hodnota medzibankových úrokových sadzieb“ (23), ECB poznamenáva, že osobitný režim stanovený v prílohe II sa týka len tých referenčných hodnôt, ktoré sú založené na úrokových sadzbách, za ktoré banky môžu požičiavať iným bankám alebo si vypožičiavať od iných bánk. ECB sa domnieva, že tento režim by mal byť miernejší a mal by zahŕňať aj referenčné hodnoty, pri ktorých je podkladovým aktívom sadzba, za akú banka môžu poskytovať úvery alebo si požičiavať na veľkoobchodnom trhu (24). Veľkoobchodný trh môže zahŕňať iné subjekty než banky.

3.2.   Integrita a spoľahlivosť referenčných hodnôt a povolenie pre správcov a dohľad nad nimi  (25)

3.2.1.   ECB víta skutočnosť, že vstupné údaje predkladané prispievateľmi musia byť údajmi o transakciách a že iné údaje možno použiť len vtedy, ak dostupné údaje o transakciách nie sú dostatočné na to, aby presne a spoľahlivo odzrkadľovali trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená, za predpokladu, že tieto údaje sú overiteľné (26).

3.2.2.   Legislatívne orgány Únie by však mali venovať osobitnú pozornosť tomu, aby v snahe plniť opodstatnené ciele navrhovaného nariadenia sprísnenie regulačných požiadaviek na správcov (27) neviedlo neúmyselne k odrádzaniu nových účastníkov od vykonávania tejto dôležitej funkcie ani k prílišnému odrádzaniu súčasných správcov od ďalšieho výkonu tejto funkcie, a to najmä v období prechodu na prípadné nové referenčné sadzby (28). Takéto prekážky vstupu by mohli mať za následok neoptimálny zoznam referenčných hodnôt, ktoré by nemuseli zodpovedať potrebám používateľov.

3.2.3.   Okrem toho s cieľom určiť, kde sa nachádza prah „50 % hodnoty transakcií na trhu“, ktorý sa požaduje v článku 7 ods. 1 písm. c) navrhovaného nariadenia, aby správca mohol určiť, či v prípade referenčných hodnôt nezaložených na údajoch o transakciách existuje podkladový trh, je potrebné objasniť spôsob, akým má správca na účely tohto určenia vykonať spoľahlivé a spochybneniam odolné posúdenie toho, čo predstavuje trh, pričom treba zohľadniť, že „trh“ je ekonomický pojem prebraný z práva hospodárskej súťaže, ktorý sa v navrhovanom nariadení bližšie nevymedzuje.

3.2.4.   ECB takisto poznamenáva, že podľa navrhovaného nariadenia správcovia a prispievatelia do referenčných hodnôt v Únii budú podliehať dohľadu príslušných orgánov určených členskými štátmi a že správcovia referenčných hodnôt budú od týchto orgánov musieť získať povolenie. ECB už vyjadrila svoj názor (29), že vzhľadom na systémový význam sadzby Euribor pre finančné trhy Únie a jej úlohu pri transmisii menovej politiky by sa na dohľade nad procesom určovania sadzby Euribor mali zúčastňovať európske orgány dohľadu. ECB sa domnieva, že takúto úlohu sú schopné veľmi dobre vykonávať orgány ako ESMA a EBA. ECB preto víta návrh, aby Komisia prijímala delegované akty na základe technických predpisov pripravených ESMA a týkajúcich sa špecifických otázok v procese určovania referenčných hodnôt, ako aj navrhovanú právomoc orgánu ESMA vykonávať pri koordinácii spolupráce medzi príslušnými orgánmi v rámci Únie postup „záväznej mediácie“ (30) a jeho úlohu pri registrácii a odoberaní registrácie správcov so sídlom v tretích krajinách (31). Okrem toho by sa v celom texte navrhovaného nariadenia mal v súvislosti s právnickými alebo fyzickými osobami konzistentne používať pojem „so sídlom v“ (32). ECB takisto víta skutočnosť, že príslušné orgány môžu niektoré svoje úlohy podľa navrhovaného nariadenia delegovať na orgán ESMA, ak s tým bude súhlasiť (33).

3.3.   Odvetvové požiadavky, kritické referenčné hodnoty a povinné prispievanie  (34)

3.3.1.   Navrhované nariadenie obsahuje regulačné požiadavky na rôzne druhy referenčných hodnôt a odvetvia a osobitný režim pre „kritické referenčné hodnoty“ (35). ECB podporuje prvky takéhoto prísnejšieho režimu pre kritické referenčné hodnoty. Zároveň víta skutočnosť, že v navrhovanom nariadení sa pre subjekty pod dohľadom stanovuje povinnosť prispievať vstupnými údajmi do kritickej referenčnej hodnoty (36). Ide o významnú poistku pre prípad, ktorý nemožno vylúčiť, a teda že dôjde k zlyhaniu trhu a že sa prestane prispievať údajmi o transakciách alebo že tieto údaje nebudú k dispozícii (37). ECB sa však obáva, že súčasná definícia „kritickej referenčnej hodnoty“ (38), v ktorej sa vyžaduje, aby väčšina prispievateľov bola subjektmi pod dohľadom a aby „odkaz[ovala] na finančné nástroje v nominálnej hodnote najmenej 500 miliárd EUR“, by nemusela byť dostatočne bezpečným základom vzniku nových kritických referenčných hodnôt, akými sú napríklad medzibankové úrokové sadzby. Okrem toho, že navrhovaná definícia predstavuje potenciálnu prekážku vstupu, spôsobuje aj ťažkosti pri hodnotení toho, či je splnená číselná prahová hodnota. ECB z tohto dôvodu uprednostňuje flexibilnejšiu definíciu, pri ktorej sa zohľadňuje aspekt finančnej stability (39).

3.3.2.   ECB má vážne obavy z navrhovaného znenia, v ktorom sa vymedzuje prahová hodnota potrebná na aktiváciu právomoci požadovať povinné prispievanie. V súčasnom znení návrhu sa na základe článku 14 udeľujú príslušnému orgánu správcu určité právomoci, ktoré môže vykonávať s cieľom zabezpečiť, aby subjekty pod dohľadom priebežne prispievali vstupnými údajmi do referenčnej hodnoty. Tento orgán môže od subjektov pod dohľadom takisto požadovať, aby prijali iné kroky (40) v situácii, ak „v ktoromkoľvek roku prestalo do kritickej referenčnej hodnoty prispievať minimálne 20 % prispievateľov alebo existujú dostatočné údaje o tom, že pravdepodobne prestane prispievať minimálne 20 % prispievateľov“. Mohla by však nastať situácia, keby počas niekoľkých rokov prestalo z celkového počtu prispievateľov v skupine vstupnými údajmi prispievať viacero prispievateľov, ale ich počet by v ktoromkoľvek roku (na priebežnom alebo ročnom základe) nedosiahol 20 % celkového počtu prispievateľov do referenčnej hodnoty, a teda by sa neaktivovala právomoc príslušného orgánu zasiahnuť. V dôsledku toho by možno kritická referenčná hodnota postupne úplne zanikla bez toho, aby bolo možné uplatniť akúkoľvek schému povinného prispievania, čo môže mať závažné dôsledky z hľadiska reprezentatívnosti skupiny. Hoci je správca povinný zabezpečiť, aby sa vstupné údaje získavali zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov (41), bez možnosti aktivácie právomoci požadovať povinné prispievanie by nedostatky týkajúce sa vstupných údajov používaných na určenie referenčnej hodnoty mohli mať vážne dôsledky z hľadiska finančnej stability a riadneho fungovania trhov. Vzhľadom na kritický význam týchto referenčných hodnôt a s prihliadnutím na aspekty finančnej stability a hladkého fungovania trhu ECB dôrazne odporúča nepoužívať číselnú prahovú hodnotu, ktorú možno ľahko obísť a ktorá by sa nemusela ani nikdy aktivovať, ale nahradiť ju kvalitatívnymi kritériami, ktoré zohľadňujú aspekty finančnej stability. ECB preto dôrazne odporúča, aby bol správca v pravidelných intervaloch a vždy v prípade zmenšenia veľkosti skupiny povinný hodnotiť to, či je skupina naďalej reprezentatívna, a najmä či je dôsledkom zmenšenia veľkosti skupiny to, že sa vstupné údaje získavajú z nedostatočne reprezentatívnej skupiny prispievateľov (42). ECB v tejto súvislosti poznamenáva, že v článku 7 ods. 1 písm. b) navrhovaného nariadenia sa vyžaduje, že správca musí „získa[ť] vstupné údaje zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov, aby zabezpečil, že výsledná referenčná hodnota bude spoľahlivá a reprezentatívna pre trhovú a ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená (‚reprezentatívni prispievatelia‘)“. ECB v tejto súvislosti odporúča, aby sa v článku 14 ods. 2 výslovne uviedlo, že k subjektom pod dohľadom, ktoré boli vybrané, aby povinne prispievali do kritickej referenčnej hodnoty, môžu patriť aj subjekty pod dohľadom mimo skupiny.

3.3.3.   V prípade kritických referenčných hodnôt sa v navrhovanom nariadení takisto požaduje od príslušných orgánov prispievateľov, aby pomáhali príslušnému orgánu správcu referenčnej hodnoty pri presadzovaní opatrení uvedených v článku 14 ods. 1 písm. a) a b) (43) vrátane požiadavky, aby subjekty pod dohľadom prispievali do referenčnej hodnoty povinne. ECB si je vedomá toho, že v prípade, ak príslušný orgán správcu prijal rozhodnutie o akomkoľvek z týchto opatrení, na ktorom sa však nebolo možné dohodnúť v rámci kolégia, alebo ak nebola uzavretá písomná dohoda, ktorá sa má vypracovať na účely presadzovania opatrení príslušným orgánom správcu, vec možno postúpiť orgánu ESMA, ktorý potom môže prijať rozhodnutie na základe postupu stanoveného v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.4.   Spolupráca v oblasti dohľadu

V navrhovanom nariadení sa stanovuje, že v prípade každej kritickej referenčnej hodnoty sa zriadi kolégium príslušných orgánov (44). ECB má však obavy, či takýto postup bude fungovať v praxi v prípade kritických finančných referenčných hodnôt, a to najmä v núdzovej situácii, akou je napríklad zlyhanie trhu. Tieto opatrenia by navyše nemali mať vplyv na zodpovednosť ECB v oblasti bankového dohľadu podľa nariadenia, ktorým sa ECB poveruje osobitnými úlohami v oblasti prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (45). Uvedeným nariadením sa ECB poveruje úlohami v oblasti prudenciálneho dohľadu, ale nie úlohami v oblasti dohľadu nad vykonávaním činností v súvislosti s úverovými inštitúciami (46). ECB si preto uvedomuje, že zodpovednosť za dohľad nad referenčnými hodnotami nesú naďalej príslušné vnútroštátne orgány. Aby sa však rozptýlili akékoľvek prípadné pochybnosti súvisiace s tým, či príslušné vnútroštátne orgány naďalej ponesú zodpovednosť aj za dohľad nad finančným hospodárením inštitúcií podliehajúcich dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), v nariadení by sa malo špecifikovať, že príslušný orgán, ktorý majú určiť členské štáty, musí byť príslušným vnútroštátnym orgánom.

3.5.   Transparentnosť a ochrana spotrebiteľov

3.5.1.   ECB poznamenáva, že podľa článku 16 ods. 1 navrhovaného nariadenia je správca povinný uverejniť vstupné údaje použité na určenie referenčnej hodnoty ihneď po uverejnení referenčnej hodnoty okrem prípadu, keď by uverejnenie malo vážne nepriaznivé dôsledky pre prispievateľov alebo nepriaznivo ovplyvnilo spoľahlivosť alebo integritu referenčnej hodnoty. V takýchto prípadoch sa môže uverejnenie odložiť na obdobie, ktoré tieto dôsledky výrazne zníži. ECB si je ďalej vedomá, že ustanovenia navrhovaného nariadenia, v ktorých sa príslušnému orgánu, jeho zamestnancom a ich akýmkoľvek delegovaným zástupcom zakazuje akýmkoľvek iným osobám sprístupňovať „informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo“, sa nevzťahujú na správcu referenčnej hodnoty, a teda nebránia správcovi v tom, aby v konečnom dôsledku zverejnil vstupné údaje, dokonca aj keď obsahujú informácie uvedené v článku 16 navrhovaného nariadenia. Je však otázne, či tieto údaje majú pre používateľov pridanú hodnotu. Navrhovaným nariadením by sa malo radšej zabezpečiť, aby sa používatelia mohli na údaje spoľahnúť, a to prostredníctvom riadneho dozoru a dohľadu, archivácie a auditu týchto údajov. Okrem toho by v súvislosti s referenčnými hodnotami založenými na údajoch o transakciách mohla nastať situácia, keď vstupné údaje, ktoré sa majú zverejniť, budú zahŕňať citlivé obchodné informácie alebo údaje podliehajúce obchodnému tajomstvu. Napríklad môže ísť o údaje o objeme transakcií. Správca by preto nemal byť povinný uverejňovať vstupné údaje, a to ani s oneskorením, okrem prípadu, keď príslušný prispievateľ poskytol predchádzajúci súhlas. Malo by stačiť, aby správca musel uchovávať údaje počas určitého obdobia, počas ktorého by k nim mal príslušný orgán prístup na požiadanie (47). Tento postup by pre prispievateľov predstavoval menšiu záťaž a zároveň by príslušnému orgánu správcu umožňoval prístup k údajom na účely overovania ich presnosti a dostatočnosti.

3.5.2.   Na základe ustanovení o transparentnosti je správca referenčnej hodnoty povinný uverejniť postup týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade podstatných zmien alebo zániku referenčnej hodnoty. Podobne sú v takýchto prípadoch povinné uverejňovať odolné plány, v ktorých stanovia opatrenia, aj subjekty pod dohľadom a používatelia (48). V týchto ustanoveniach ani v ustanoveniach týkajúcich sa prechodného obdobia (49) sa však nestanovuje požiadavka na núdzové plány pre prípad náhleho narušenia referenčnej hodnoty. ECB preto odporúča, aby sa do navrhovaného nariadenia zahrnula požiadavka, na základe ktorej by sa od správcu referenčnej hodnoty požadovalo vypracovanie jeho vlastných núdzových postupov, pri ktorých by sa vo vzťahu ku koncovým používateľom indexov zabezpečila úplná transparentnosť. ECB navrhuje, aby sa takéto ustanovenia zahrnuli do kódexu správania správcu referenčnej hodnoty ako dodatočná požiadavka podľa oddielu D bodu 1 prílohy I k navrhovanému nariadeniu (50).

3.5.3.   Od subjektov pod dohľadom, akými sú napríklad úverové inštitúcie, sa požaduje, aby posúdili, či je uvedenie odkazu na referenčnú hodnotu vo finančnej zmluve, ktorá sa má uzavrieť so zákazníkom, vhodné pre jeho potreby. Pri zabezpečovaní vhodnosti je subjekt povinný získať potrebné informácie o danej referenčnej hodnote, ktoré zahŕňajú aj verejné vyhlásenie správcu o referenčnej hodnote (51). ECB odporúča, aby legislatívne orgány Únie objasnili, ako sa táto povinnosť premietne do návrhu Komisie o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností (52), keďže navrhované nariadenie v definícii finančných zmlúv zahŕňa hypotekárne úvery.

3.6.   Používanie referenčných hodnôt poskytovaných správcami z tretích krajín  (53)

3.6.1.   ECB poznamenáva, že v rámci navrhovaného režimu rovnocennosti v zmysle článku 20 musia referenčné hodnoty poskytované správcami usadenými v tretích krajinách spĺňať určité špecifické podmienky predtým, než ich subjekty podliehajúce dohľadu môžu používať v Únii. Okrem iného ide o prijatie rozhodnutia, v ktorom Komisia uzná rovnocennosť právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu danej tretej krajiny s navrhovaným nariadením. ECB takisto poznamenáva, že na tieto referenčné hodnoty sa podľa všetkého nevzťahujú prechodné ustanovenia podľa článku 39, keďže sa zrejme týkajú len existujúcich referenčných hodnôt, ktorých správca musí požiadať o povolenie príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca svoje sídlo (ide teda o správcov so sídlom v Únii).

3.6.2.   ECB má obavy, či navrhovaný režim rovnocennosti bude fungovať v praxi, a to najmä ak by sa zaviedol súbežne s ostatnými ustanoveniami navrhovaného nariadenia. Mnoho významných investičných produktov v Únii (najmä derivátov a investičných fondov) odkazuje na referenčné hodnoty určované mimo Únie. Hoci organizácia IOSCO uverejnila zásady týkajúce sa určovania referenčných hodnôt a podporuje krajiny, aby ich implementovali (54), je na každej krajine, či tak naozaj urobí, a preto nie je isté, či tieto zásady implementujú prostredníctvom právnych predpisov všetci členovia IOSCO. Keďže sa v kladnom rozhodnutí Komisie o rovnocennosti podľa navrhovaného nariadenia musí uviesť, že právnym rámcom tretej krajiny je zabezpečené, že požiadavky nariadenia (vrátane požiadaviek na správu, riadenie a kontrolu platných pre správcov) sú právne záväzné a podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu (55), pre právne rámce mnohých tretích krajín (vrátane krajín G20) môže byť zložité splniť podmienky rovnocennosti, napríklad ak sa na ich správcov a prispievateľov nevzťahujú požiadavky v oblasti dohľadu (56). Došlo by tak k vylúčeniu širokej škály produktov, v ktorých sa uvádzajú referenčné hodnoty spravované správcami z takýchto tretích krajín, čo by mohlo mať značný vplyv na finančnú stabilitu.

3.6.3.   ECB ďalej poznamenáva, že navrhovaný režim rovnocennosti neposkytuje jasné usmernenia, ako postupovať v prípade zmlúv, v ktorých sa v súčasnosti uvádzajú takéto referenčné hodnoty, no tieto hodnoty by neprešli testom rovnocennosti, keďže prechodné ustanovenia článku 39 sa podľa všetkého týkajú len referenčných hodnôt určovaných v krajinách Únie.

3.6.4.   Aby v súvislosti s používaním referenčných hodnôt určovaných v krajinách mimo Únie nevznikla patová situácia, ECB z uvedených dôvodov vyzýva legislatívne orgány Únie, aby zvážili aspoň možnosť predĺžiť obdobie zavádzania režimu rovnocennosti. Vybrané bežne používané referenčné hodnoty spravované správcami z tretích krajín (najmä krajín G20) by sa tak mohli v Únii naďalej používať až do konca dlhšieho prechodného obdobia trvajúceho tri roky. Správca z tretej krajiny by musel preukázať súlad takýchto referenčných hodnôt so zásadami IOSCO v kontexte svojho vnútroštátneho právneho rámca. Referenčná hodnota by preto bola dočasne oslobodená od požiadaviek na rovnocennosť stanovených v článku 20 navrhovaného nariadenia. Je však dôležité vyvážiť hľadisko finančnej stability v celej Únii a širšiu potrebu vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých správcov kritických referenčných hodnôt bežne používaných v Únii. V záujme dosiahnutia takejto rovnováhy ECB predpokladá, že ESMA bude poverený úlohou v mene Komisie pravidelne preskúmavať, či je odklad zavedenia režimu rovnocennosti v prípade správcov z krajín mimo Únie (57) stále opodstatnený.

4.   Ďalšie medzinárodné aspekty

V odpovedi Eurosystému na konzultáciu Komisie zo septembra 2012 o regulácii indexov (58) ECB zdôraznila význam tejto oblasti z hľadiska zabezpečenia riadnej koordinácie legislatívnych iniciatív s medzinárodnými iniciatívami na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie. V tejto súvislosti ECB poznamenáva, že oficiálna riadiaca skupina pre bankový sektor, ktorá pôsobí v rámci Rady pre finančnú stabilitu a ktorej členom je aj ECB, v súčasnosti spolu s účastníkmi trhu zvažuje, ako by finančné referenčné hodnoty pre bankový sektor mali vyzerať v budúcnosti.

V prípadoch, keď ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

---

(1)  COM(2013) 641 final.

(2)  Pozri článok 1 navrhovaného nariadenia. Pôsobnosť navrhovaného nariadenia je rozsiahla a zahŕňa mnoho rôznych indexov používaných ako referenčné hodnoty vrátane všetkých referenčných hodnôt, ktoré sa používajú ako odkazy vo finančných nástrojoch prijatých na obchodovanie alebo obchodovaných na regulovanom trhu. Ide napríklad o energetické, komoditné a menové deriváty.

(3)  Pozri články 7 a 8 navrhovaného nariadenia.

(4)  Pozri článok 22 navrhovaného nariadenia. V článku 19 sa preto uvádza, že subjekty pod dohľadom môžu použiť referenčnú hodnotu v oblasti pôsobnosti navrhovaného nariadenia, ak ju poskytuje správca, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 23, alebo správca, ktorý je zaregistrovaný v súlade s článkom 21.

(5)  Napríklad v prípade, ak sú členmi správcovského subjektu (alebo skupiny, ktorú správca riadi) účastníci trhu, ktorí prispievajú vstupnými údajmi na určenie indexu.

(6)  Pozri článok 13 navrhovaného nariadenia. Pokiaľ ide o kritické referenčné hodnoty, správcovia musia kódex správania oznámiť príslušnému orgánu, ktorý tento kódex musí schváliť.

(7)  Pozri článok 29 navrhovaného nariadenia. Právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu a vyšetrovania sú stanovené v článku 30 a ich administratívne sankcie v článku 31.

(8)  Pozri článok 34 ods. 1 a 6 navrhovaného nariadenia. Príslušným ustanovením o povinnom prispievaní je článok 14 ods. 1 písm. a) a b).

(9)  Tieto opatrenia zahŕňajú povinné prispievanie (článok 14), udelenie povolenia správcom (články 23 a 24) a administratívne opatrenia a sankcie (článok 31).

(10)  Tento postup je stanovený v článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(11)  Pozri hlavu V navrhovaného nariadenia. Správcovia referenčných hodnôt z tretích krajín musia referenčnú hodnotu oznámiť a zaregistrovať v orgáne ESMA a Komisia musí regulačný režim tretej krajiny schváliť ako rovnocenný s režimom Únie predtým, než túto hodnotu môžu používať subjekty Únie pod dohľadom.

(12)  Pozri zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu), COM(2012) 421 final a zmenený a doplnený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom [COM(2012) 420 final].

(13)  Pozri záverečnú správu IOSCO o zásadách pre finančné referenčné hodnoty zo 17. júla 2013 dostupnú na internetovej stránke IOSCO: www.iosco.org.

(14)  Pozri článok 3 ods. 1 bod 13 navrhovaného nariadenia.

(15)  Podľa článku 3 ods. 1 bodu 15 navrhovaného nariadenia ide o úverové zmluvy, ako aj úverové zmluvy týkajúce sa obytných nehnuteľností v zmysle vymedzenia v príslušných smerniciach Únie.

(16)  Pozri verejnú konzultáciu Komisie o regulácii indexov – odpoveď Eurosystému, november 2012, s. 2 a 3, k dispozícii na stránke: www.ecb.europa.eu.

(17)  Pozri odpoveď Eurosystému na verejnú konzultáciu EBA a ESMA o zásadách procesu určovania referenčných hodnôt v EÚ a odpoveď Eurosystému na konzultačnú správu IOSCO o finančných referenčných hodnotách. Obe odpovede boli zverejnené vo februári 2013.

(18)  Fondy peňažného trhu môžu používať indexy aj na uvedenie odkazu na cenu finančných nástrojov, s ktorými obchodujú. Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o fondoch peňažného trhu [COM(2013) 615 final], v ktorom sa od týchto fondov vyžaduje, aby v prípade, keď nie je k dispozícii metóda oceňovania trhovou cenou, oceňovali svoje aktíva metódou oceňovania na základe modelu, ktorá je metódou založenou na referenčných hodnotách (pozri najmä odôvodnenie 41 a článok 2 ods. 10 uvedeného navrhovaného nariadenia). Fondy peňažného trhu budú mať zvyčajne štruktúru správcov alternatívnych investičných fondov alebo podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a ako také sú už zahrnuté do definície subjektov pod dohľadom [pozri článok 3 ods. 1 bod 14 písm. e) a f) navrhovaného nariadenia].

(19)  Pozri článok 2 ods. 2 písm. a) a odôvodnenie 16 navrhovaného nariadenia.

(20)  Pozri zmeny 1 až 3.

(21)  V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON) v návrhu svojej správy z 15. novembra 2013 [navrhol zahrnúť do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia národné centrálne banky (pozri zmenu 20 návrhu správy)]. V odôvodnení 20 však uznáva, že: „… externé zabezpečovanie výpočtu v prípadoch, keď pri uplatňovaní vzorca nejde o vlastné uváženie, neznamená, že výpočtár je správca na účely tohto nariadenia.“ O návrhu správy výbor ešte nehlasoval. Správa je k dispozícii na internetovej stránke Parlamentu: www.europarl.europa.eu.

(22)  Záverečná správa IOSCO o zásadách týkajúcich sa finančných referenčných hodnôt, pozri poznámku pod čiarou č. 13.

(23)  Pozri článok 3 ods. 1 bod 19 navrhovaného nariadenia a prílohu II k uvedenému nariadeniu.

(24)  Pozri zmenu 5. Pozri aj kapitolu o úrokových referenčných sadzbách vo vydaní Mesačného bulletinu ECB z októbra 2013, s. 69, ktoré je k dispozícii na internetovej stránke ECB: www.ecb.europa.eu.

(25)  Pozri hlavy II a VI navrhovaného nariadenia.

(26)  Pozri článok 7 ods. 1 písm. a) navrhovaného nariadenia.

(27)  Pozri kapitolu 1 hlavy II navrhovaného nariadenia.

(28)  Pozri bod 3.3.2, v ktorom sa zdôrazňujú obavy v súvislosti s uplatnením prahov povinného prispievania v praxi.

(29)  Pozri verejnú konzultáciu Komisie o regulácii indexov – odpoveď Eurosystému, november 2012, s. 3.

(30)  Ustanovenia článku 34 navrhovaného nariadenia s odkazom na článok 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(31)  Pozri články 20 a 21 navrhovaného nariadenia.

(32)  Pozri zmenu 9 súvisiacu s článkom 20 ods. 1, v ktorom sa používa pojem „správca usadený v tretej krajine“.

(33)  Pozri článok 26 ods. 2 navrhovaného nariadenia.

(34)  Pozri hlavu III navrhovaného nariadenia.

(35)  Pozri článok 3 ods. 1 bod 21 (vymedzenie pojmov) a článok 13 navrhovaného nariadenia. Správca kritickej referenčnej hodnoty musí oznámiť svoj kódex správania príslušnému vnútroštátnemu orgánu, ktorý musí potvrdiť súlad kódexu s navrhovaným nariadením.

(36)  Pozri článok 14 navrhovaného nariadenia.

(37)  Pozri odpoveď Eurosystému na verejnú konzultáciu EBA a ESMA, poznámka pod čiarou č. 17.

(38)  Pozri článok 3 ods. 1 bod 21 navrhovaného nariadenia.

(39)  Pozri zmenu 6.

(40)  Pozri článok 14 ods. 1 písm. a) až c) navrhovaného nariadenia.

(41)  Pozri článok 7 ods. 1 písm. b) v spojení s oddielom C prílohy I k navrhovanému nariadeniu.

(42)  Pozri zmenu 6.

(43)  V tomto ustanovení sa príslušnému orgánu správcu udeľujú právomoci: a) požadovať od subjektov pod dohľadom, aby prispievali vstupnými údajmi správcovi v súlade s metodikou, kódexom správania alebo inými pravidlami, a b) určiť formu, v ktorej sa majú vstupné údaje poskytnúť, a lehotu, v rámci ktorej sa majú poskytnúť. Požiadavka poskytovať pomoc je stanovená v článku 14 ods. 3.

(44)  Pozri článok 34 ods. 1 a 2 navrhovaného nariadenia.

(45)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63). Pozri aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1022/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o poverenie Európskej centrálnej banky osobitnými úlohami podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 5).

(46)  Pozri článok 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(47)  Pozri článok 16 navrhovaného nariadenia a zmenu 7.

(48)  Pozri články 17 a 39 navrhovaného nariadenia.

(49)  Článok 39 navrhovaného nariadenia.

(50)  Pozri zmeny 8 a 18.

(51)  Pozri článok 18 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(52)  Pozri návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností [KOM(2011) 142 v konečnom znení].

(53)  Pozri články 20 a 21.

(54)  Pozri poznámku pod čiarou č. 13, ako aj najnovšie komuniké IOSCO z novembra 2013.

(55)  Pozri článok 20 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 5 navrhovaného nariadenia.

(56)  Napríklad preto, lebo správca je združením neregulovaných trhov. ECB sa na základe spätnej väzby od účastníkov trhu domnieva, že regulovať čokoľvek iné než hlavné referenčné hodnoty úrokových sadzieb a určité devízové a komoditné referenčné hodnoty má v úmysle len pár jurisdikcií mimo Únie.

(57)  Pozri zmenu 16.

(58)  Pozri verejnú konzultáciu Komisie o regulácii indexov – odpoveď Eurosystému, november 2012, s. 8.

---

---