1.3.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 60/11

---

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 60/06

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (2)

„QUESO LOS BEYOS“

ES č.: ES-PGI-0005-0806-22.04.2010

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov:

„Queso Los Beyos“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Španielsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1.   Druh výrobku:

Trieda 1.3.

Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Chránené zemepisné označenie „Queso Los Beyos“ sa vzťahuje na syry, ktoré boli vyrobené z kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka (bez toho, aby sa tieto druhy miešali), surového alebo pasterizovaného, vyzrážaného pomocou kyseliny mliečnej, ktoré zreli počas obdobia s minimálnou dĺžkou 20 dní, prípadne 60 dní, ak boli vyrobené zo surového mlieka, a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v špecifikáciách a zároveň majú ďalej opísané charakteristiky.

Fyzikálne vlastnosti

Tvar: valcovitý, s plochými alebo mierne vypuklými stranami.

Rozmery: výška 6 – 9 cm a priemer 9 – 10 cm.

Hmotnosť: od 250 do 500 gramov.

Chemické vlastnosti

Sušina: najmenej 50 %

Obsah tuku v sušine: najmenej 45 %

Obsah bielkovín v sušine: najmenej 30 %

Organoleptické vlastnosti

Kôra – tenká, drsná, smotanovo-žltej alebo bledožltej až bledohnedej farby, v závislosti od druhu zvierat, z ktorých sa mlieko získalo: či ide o kravské, kozie alebo ovčie mlieko (v uvedenom poradí).

Cesto – polotvrdé až tvrdé, husté, bez ôk vzniknutých fermentáciou a so zriedkavými otvormi mechanického pôvodu, pri krájaní sa láme alebo drobí; farbu má bielu, ak je syr vyrobený z kozieho mlieka, a slonovinovú alebo bledožltú, ak sa na jeho výrobu použilo ovčie alebo kravské mlieko.

Má pevnú textúru, žiadnu alebo veľmi slabú pružnosť a strednú až vysokú drobivosť.

Má jemnú arómu, charakteristickú pre mliečne výrobky, vôňa ovčieho alebo kozieho syra je intenzívnejšia, mierne pripomína druh zvierat, z ktorých syr pochádza.

Má jemnú chuť, intenzívnejšiu v prípade ovčieho syra, ktorá mierne pripomína ovcu alebo kozu v ovčích a kozích syroch; je jemne slaný a mierne kyslý, má príjemnú a vyváženú chuť; kravský syr má čerstvú mliečnu dochuť, pričom ovčí a kozí syr má dochuť intenzívnejšiu a dlhšiu.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

Kravské, ovčie alebo kozie mlieko; mliečne kvasinky, chlorid vápenatý, syridlo a soľ. Ide o zložky, ktoré sa tradične používali pri výrobe syra a ktoré sa používajú dodnes.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5.   Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Všetky výrobné etapy vrátane zrenia sa uskutočňujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.6.   Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

—

3.7.   Osobitné pravidlá pri označovaní:

Syr, ktorý spĺňa požiadavky na predaj s CHZO musí mať okrem označenia príslušného výrobcu (obchodnej etikety) očíslovanú etiketu ako záruku totožnosti výrobku. Musí sa na nej uviesť „chránené zemepisné označenie“ a „Queso los Beyos“, ako aj logo CHZO. Na obchodnej etikete sa veľkými písmenami uvedie druh zvierat, z ktorých pochádza mlieko použité na výrobu syra, s cieľom vyhnúť sa možnému zavádzaniu spotrebiteľa.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Vymedzenú zemepisnú oblasť určenú na výrobu a zrenie syra „Queso Los Beyos“ s CHZO tvoria obce Oseja de Sajambre, Amieva a Ponga, pričom prvá obec patrí do autonómneho spoločenstva Kastília-León a obce Ponga a Amieva patria do Astúrskeho kráľovstva.

5.   Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Zemepisná oblasť je prirodzene ohraničená rôznymi horskými útvarmi: Kantábrijskými vrchmi na juhu, výbežkami západného horského masívu Picos de Europa na východe, pohorím Fontecha na severe a horským hrebeňom Ponga na západe. Tieto pohoria boli prekážkou pri budovaní komunikácií, ktoré museli prekonať strmý reliéf pomocou premostení vo vysokej nadmorskej výške a zložitých priesmykov.

Miernejší, i keď nie bezproblémový, charakter vnútorného reliéfu umožnil plynulejšiu komunikáciu prostredníctvom rôznych chodníkov a ciest, ktoré spájajú jednotlivé dediny a umožňujú prístup k spoločným salašom. Celok sa nezávisle od administratívneho členenia javí ako oblasť so spoločnými zvykmi, ktorej územnú základňu spájajú mnohé spoločné charakteristiky.

Približne tretina pôdnej plochy je vyhradená na pastviny, ktoré sa dajú využívať väčšinu roka.

Vo všeobecnosti možno rozlišovať niekoľko krajinárskych úrovní, ktoré sa v uvedených troch obciach opakujú: prvá úroveň – vysoká – s nepravidelnými skalnými štítmi a vysokohorskými pastvinami (priesmykmi) na úpätí medzi skalami; druhá úroveň – stredná – les prerušovaný roztrúsenými čistinami so zelenou pastvou; a tretia úroveň – nízka – kosné lúky s ojedinelými stromami.

Horský reliéf v tejto oblasti bezpochyby zohral dôležitú úlohu vo vývoji tohto jedinečného druhu syra, ktorý sa zrodil v snahe využiť nadbytočné mlieko, ako dôsledok obmedzeného spôsobu života jeho obyvateľov. Uvedené obrovské ťažkosti pri budovaní komunikácií, ktorých výstavba však bola jednoduchšia medzi jednotlivými obcami vo vymedzenej oblasti, podmienili úzky vzťah medzi obyvateľmi, ktorí určité obdobie v roku spolunažívali v salašoch postavených v priesmykoch, a tak sa delili o fyzický priestor a o spôsob života, ktorý viedol k spoločnému prístupu k používaniu dostupných zdrojov, a teda aj k výrobe syra Los Beyos.

Rozhodujúcu úlohu zohrali aj vlastnosti pôdy, pretože umožnili, aby sa systém produkcie a riadenia stád tradične zakladal na silvopastorálnych činnostiach (extenzívny chov) s výrazným sezónnym charakterom podmieneným rôznymi nadmorskými výškami a zložením lúk. Vďaka zmiešanému systému využívania zvierat – na mlieko a na mäso – bolo možné získať dva druhy produktov: mláďatá z každého jedného druhu zvierat a syry vyrobené z mlieka zvyšujúceho po dojčení alebo odstavení.

Vlastnosti terénu, ktoré viac prospievali tomu či onému druhu zvierat, tradične podmieňovali špecifickosť zloženia stád, dokonca v rámci samotnej obce. Z tohto dôvodu mali pastieri buď kravy, ovce, alebo kozy, a iba zriedkakedy zmiešané stáda, čo viedlo k vývoju tohto druhu syra ako čisto ovčieho, kozieho alebo kravského, a len okrajovo ako syra získaného zmiešaním rôznych druhov mliek.

Charakteristiky oblasti mali síce v prvom rade rozhodujúci vplyv na rozvoj syra, na charakterizácii konečného produktu sa však podpísal aj samotný systém jeho výroby, ktorý si zvolili obyvatelia týchto dedín v závislosti od uvedených charakteristík oblasti.

5.2.   Špecifickosť výrobku:

Špecifický charakter tohto výrobku spočíva predovšetkým v jeho vonkajšom vzhľade, ktorým sa syr úplne líši od všetkých ostatných druhov syrov vyrábaných v okolí vymedzenej oblasti. Syr Los Beyos sa vyznačuje malými rozmermi, pričom jeho výška je len o niečo menšia ako jeho priemer. Jeho malé rozmery nie sú náhodné: vďaka tejto veľkosti srvátka rýchlejšie odteká a syr sa rýchlejšie suší. Ide o dôležitý faktor, keďže srvátka tradične odteká najmä v etape tvarovania syra, a to pôsobením gravitácie, pričom cesto sa stláča pôsobením vlastnej hmotnosti., Je to tradičná metóda, ktorá sa zachovala až dodnes a ktorá určuje textúru a vzhľad cesta, ktoré dávajú syru špecifický charakter. Tento výrobok možno identifikovať najmä podľa charakteristických vlastností jeho cesta: je husté a pri krájaní sa láme alebo drobí. Syry vyrobené z kravského mlieka majú jemnejšiu chuť než syry vyrobené z ovčieho či kozieho mlieka, v ktorých cítiť mlieko zvieraťa, z ktorého pochádzajú, ale vždy majú kyslastú príchuť, vďaka spôsobu výroby, najmä druhu zrážania mlieka kyselinou mliečnou, čo pomáha minimalizovať prejav chuťových rozdielov.

Tradičná výroba tohto syra z kravského, kozieho či ovčieho mlieka sa uvádza vo viacerých textoch, napríklad v „Tradične vyrobených syroch v Astúrii“ (Los quesos artesanales de Asturias, 1985) sa uvádza, že „syr Los Beyos možno vyrábať z kravského, kozieho alebo ovčieho mlieka, ale podľa miestnej tradície sa mlieko rôznych druhov zvierat nemieša“. José A. Fidalgo Sánchez sa v publikácii „Ako si vychutnať Astúriu“ (Asturias, parada y fonda, 1988) vyjadruje v tom istom zmysle; rovnako o tomto výrobku píšu Enric Canut a kol. v Syroch (Quesos, 1992); tento istý autor v „Príručke k syrom, výrobcom a milovníkom syrov“ (Manual de quesos, queseros y quesómanos) zdôrazňuje, že „základom je plnotučné kravské, kozie alebo ovčie mlieko, ale nesmú sa pomiešať“.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickými vlastnosťami výrobku (v prípade CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inými typickými vlastnosťami výrobku (v prípade CHZO):

Syr, ktorý bol pomenovaný podľa rokliny Los Beyos vyhĺbenej do vápencovej skaly riekou Sella, ktorá preteká obcami vymedzenej oblasti, je tradične uznávaný a teší sa prestíži súvisiacej s miestom svojho pôvodu.

Povesť je hlavným prvkom, ktorý odôvodňuje súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a výrobkom. Svedčia o tom mnohé dôkazy. Výslovne sa o dobrej kvalite tohto syra zmieňuje Miñano vo svojom slovníku (Diccionario de Miñano, 1827), i keď existujú aj skoršie bibliografické odkazy v „Katastri markíza z Ensenady“ (Catastro del Marqués de la Ensenada, 1752), ako aj v nariadeniach miestnych orgánov rôznych obcí v oblasti, z ktorých prvé sa datujú do roku 1779. V neskoršom období sa mu v mnohých knihách a spisoch venuje istý priestor, alebo sa v nich stáva protagonistom: Juan Gabriel Pallarés ho vo svojom „Sprievodcovi k regionálnym výrobkom“ (Guía de productos de la tierra, 1988) nazýva „orientálnym skvostom“ alebo „synom roklín“.

Prestíž tohto syra je zjavná aj na stranách početných gastronomických kníh, v ktorých sa mu venuje priestor: v „Sprievodcovi k lahôdkam španielskej kuchyne“ (Guía del buen comer español, 1929) sa vyzdvihuje ako vynikajúca vlastnosť „dobrá chuť syra“, v „Lekciách regionálnej kuchyne“ (Lecciones de cocina regional, 1962) sa nachádza zmienka o tomto syre, ktorý doslova „výborne chutí“; v publikácii „Jedlá Astúrie“ (Comer en Asturias, 1980) sa syr cituje medzi najvýznamnejšími astúrskymi syrmi, rovnako ako v „Praktickej príprave španielskych syrov“ (Cocina práctica de los quesos de España, 1983). Spomína sa tiež vo „Veľkej knihe astúrskej kuchyne“ (El Gran libro de la cocina asturiana, 1986), v ktorej sa syr označuje za „charakteristický pre roklinu Los Beyos“.

Zatiaľ čo pôvodne sa tento syr využíval hlavne na rodinnú spotrebu alebo na splatenie nájomných záväzkov, neskôr sa v obmedzenej miere používal aj ako dar, platidlo alebo výmenný tovar, pričom nadbytočné mlieko sa využívalo ako priamy zdroj príjmov. Spočiatku bolo takéto využitie syra obmedzené na miestny obchod, ale zriadením trhov v susedných obciach, ako napr. Cangas de Onís, sa obchod so syrom rozšíril. Niektorí sa dokonca domnievajú, že názov syra sa zrodil práve na uvedenom trhu, keďže syr pochádzal z oblasti rokliny Los Beyos.

V tejto obci sa syr zapisuje do „Súťaže a výstavy syrov z Picos de Europa“, ktorá sa organizuje už od jesenného jarmoku roku 1942. Na radnici sa nachádzajú dôkazy o jeho účasti v tejto súťaži, na ktorej naďalej zastáva dôležité miesto spolu s inými druhmi syrov z blízkeho okolia. Syr Los Beyos okrem toho počíta s vlastnou súťažou. V astúrskych novinách „Nové Španielsko“ (La nueva España) bola 10. decembra 1984 uverejnená správa pod názvom „Ponga má odvčera svoju vlastnú súťaž syra Los Beyos“. V iných novinových článkoch z toho istého roku možno čítať: „Syr Los Beyos, hospodársky stimul“, „Syr z Los Beyos sa cení čoraz viac“. V novinách „Hlas Astúrie“ (La Voz de Asturias) sa 28. mája 2004 uverejnil oznam o gastronomických dňoch syra Los Beyos, údajne usporiadaných z príležitosti XXI súťaže tohto syra. V obci Amieva sa takisto organizuje súťaž od roku 1992. Na radniciach sa nachádza dokumentácia, v ktorej sú zaznamenaní účastníci súťaže, zloženie poroty, výška cien a mená ocenených účastníkov.

V súčasnosti súťaže naďalej zapĺňajú titulné stránky novín, keďže rátajú s účasťou miestnych výrobcov z uvedených troch obcí a s vysokou návštevnosťou verejnosti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.magrama.gob.es/es/alimentacion/temas/calidad-agroalimentaria/pliego_queso_los_beyos_versi%C3%B3n_7.6.2012_tcm7-211510.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny.

(3)  Porovnaj poznámku pod čiarou 2.

---