Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013IP0325

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o otvorení rokovaní o viacstrannej dohode o službách (2013/2583(RSP))

Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, p. 114–118 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

26.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/114


P7_TA(2013)0325

Začatie rokovaní o viacstrannej dohode o službách

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o otvorení rokovaní o viacstrannej dohode o službách (2013/2583(RSP))

(2016/C 075/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoju predošlú správu o službách, najmä na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (1),

so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o stave rozvojového programu z Dauhy (DDA) a o budúcnosti Svetovej obchodne organizácie (WTO), najmä na svoje uznesenia zo 16. decembra 2009 o perspektívach rozvojového programu z Dauhy po siedmej ministerskej konferencii WTO (2) a zo 14. septembra 2011 o súčasnom stave rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (4),

so zreteľom na protokol 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o službách všeobecného záujmu a na Chartu základných práv,

so zreteľom na Všeobecnú dohodu o obchode so službami (GATS), ktorá nadobudla platnosť 1. januára 1995, so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2003 o Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS) v rámci WTO vrátane kultúrnej rozmanitosti (5);,

so zreteľom na návrhy smerníc na rokovania o viacstrannej dohode o obchode v službách, ktorú Komisia predložila 15. februára 2013,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (6),

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach v roku 2012 (7),

so zreteľom na správu z 21. apríla 2011 o osobitnom rokovacom zasadnutí o obchode so službami (8), ktorú predložil predseda Rady pre obchod so službami WTO, veľvyslanec Fernando de Mateo Výboru WTO pre obchodné rokovania,

so zreteľom na stanovisko skupiny s názvom Really Good Friends of Services (RGF) z 5. júla 2012,

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže služby predstavujú takmer tri štvrtiny HDP a zamestnanosti EÚ a sú nevyhnutné na zachovanie a posilnenie jej konkurencieschopnosti;

B.

keďže služby predstavovali v roku 2011 28 % objemu vývozu z EÚ a viac ako polovicu priamych zahraničných investícií únie do tretích krajín od roku 2011;

C.

keďže EÚ ako najväčší svetový vývozca služieb s podielom 25,65 % celkového objemu vývozu služieb vo svete od roku 2011 zohráva v obchode so službami dôležitú úlohu;

D.

keďže všetky krajiny by mali mať možnosť rozvíjať, zachovávať a regulovať verejné služby všeobecného záujmu;

E.

keďže 129 členov WHO viažu záväzky vyplývajúce z GATS, ale keďže väčšina krajín nenaplnila sľuby vo všetkých sektoroch;

F.

keďže súčasná hospodárska a finančná situácia viac, než kedykoľvek predtým zvýrazňuje zásadnú úlohu verejných služieb v EÚ; keďže v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti, starostlivosť o staršie osoby, pomoc osobám so zdravotným postihnutím a sociálne bývanie, tieto služby poskytujú občanom nevyhnutnú záchrannú sieť a pomáhajú presadzovať sociálnu súdržnosť; keďže verejné služby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci agendy v oblasti rastu a zamestnanosti;

G.

keďže v čase konania 6. ministerskej konferencie WTO v Hongkongu v roku 2005 predložilo nové ponuky v oblasti služieb sotva 30 krajín a keďže viacstranné rokovania o službách pokročili od júla 2008 len minimálne;

H.

keďže v následnosti na hospodársku krízu v rokoch 2008 a 2009 boli zavedené nové ochranárske opatrenia s cieľom obmedziť obchod so službami;

I.

keďže sa medzi členmi skupiny RGF v roku 2012 uskutočnili predbežné rozhovory o forme a obsahu Dohody o obchode so službami (TISA);

J.

keďže 21 členov WTO (9) rokujúcich s EÚ sú väčšinou členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a predstavujú 70 % celosvetového objemu cezhraničného obchodu so službami (s výnimkou obchodu so službami v rámci EÚ) a 58 % objemu obchodu EÚ s komerčnými službami; keďže medzi rokujúcími stranami zatiaľ nie sú žiadne krajiny BRICS, Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) ani žiadne africké, karibské a tichomorské krajiny;

K.

keďže 15. februára 2013 Komisia predložila Rade návrh rokovacích smerníc a 18. marca 2013 dostala mandát na rokovanie o dohode TISA;

1.

domnieva sa, že mnohostranný systém obchodovania zakotvený vo WTO je stále najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni; súhlasí však s tým, že v dôsledku patovej situácie, ku ktorej došlo na 8. ministerskej konferencii WTO v decembri 2011, boli potrebné nové dvojstranné a viacstranné iniciatívy, ktoré by obchodným rokovaniam v Ženeve poskytli impulz; zdôrazňuje však nevyhnutnosť, aby všetky nové iniciatívy ostali zakotvené v rámci WTO;

2.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa obchodu so službami od začatia rokovaní z Dauhy venuje obmedzená pozornosť; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že vznik celosvetových hodnotových reťazcov závisí od poskytovania služieb, služby sú oporou hospodárstva a obchodu 21. storočia; zdôrazňuje význam služieb všeobecného záujmu pri poskytovaní základnej záchrannej siete pre občanov a pri podpore sociálnej súdržnosti na komunálnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie;

3.

vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že harmonogramy GATS členských krajín WTO zastarali a neodrážajú skutočnú úroveň prekážok v obchode so službami v týchto krajinách, najmä v tých, ktoré prešli značnou autonómnou liberalizáciou, ako aj nad skutočnosťou, že členské krajiny WTO ešte stále vykazujú veľmi odlišné a nejasné stupne liberalizácie a disciplíny vo svojich záväzkoch ohľadne obchodu so službami;

4.

víta otvorenie rokovaní o TISA a účasť Únie na týchto rokovaniach od začiatku s cieľom presadzovať záujmy EÚ a obhájovať svoje stanoviská k forme a obsahu dohody; nazdáva sa, že účasťou EÚ možno podporiť súdržnosť medzi TISA a mnohostranným systémom a prispieť k zaručeniu vhodnej parlamentnej kontroly rokovacieho procesu;

5.

ľutuje, že Rada udelila mandát bez zohľadnenia názoru Európskeho parlamentu;

6.

pripomína Komisii jej povinnosť okamžite a v plnom rozsahu informovať Parlament o všetkých etapách rokovaní (pred začatím kôl rokovaní a po ich skončení);

7.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rokovania o dohode TISA sa budú viesť v súlade s pravidlami WTO v oblasti transparentnosti a že všetci členovia WTO budú včas a úplne informovaní;

8.

zastáva názor, že sa nenazbieralo dostatočné množstvo členov na to, aby sa mohli výhody plánovanej dohody TISA rozšíriť na všetkých členov WTO, z čoho vyplýva, že doložka najvyšších výhod GATS (10) by sa nemala uplatňovať v dohode TISA;

9.

so znepokojením však konštatuje, že medzi zúčastnené strany rokovaní nepatria novo vznikajúce trhy (okrem Turecka), konkrétne BRICS, ktoré vykazujú rast obchodu a investícií do služieb a v ktorých sa vyskytujú najväčšie prekážky, najmä vo vzťahu k zahraničným investíciám; vyzýva preto Čínu a ostatné rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby sa zapojili do rokovaní;

10.

nazdáva sa, že poskytnutie možnosti iným krajinám, vrátane rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, zúčastniť sa na rokovaniach by nemalo viesť k zníženiu miery ambícií tejto dohody, pretože iba vysoký stupeň liberalizácie a konvergencie disciplíny by mohol tieto krajiny presvedčiť, aby sa k rokovaniam pridali;

11.

odporúča, že v rámci zachovania možnosti „multilateralizácie“ plánovanej dohody TISA by jej podoba mala sledovať vzor dohody GATS z hľadiska formy a obsahu, a to vrátane pojmu pozitívneho zoznamu záväzkov, a mala by prevziať základné vymedzenia pojmov, zásady a pravidlá týkajúce sa vnútroštátneho zaobchádzania, prístupu na trh a disciplíny;

12.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala počiatočnú ponuku podobnú jej poslednej ponuke harmonogramu GATS a aby sa v rokovaniach o záväzkoch v oblasti prístupu na trh zamerala na tieto ciele:

zabezpečiť väčšie množstvo rovnakých podmienok tým, že sa obmedzí nerovnováha v oblasti záväzkov GATS medzi jednotlivými zúčastnenými stranami, odvetviami a režimami;

podporiť ambiciózny program prvoradých záujmov EÚ, najmä čo sa týka obchodných služieb, služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií, finančných a právnych služieb, služieb v oblasti elektronického obchodu, námorníctva, letectva, životného prostredia, služieb v oblasti turizmu a stavebníctva; obhájiť záujmy Únie v rozvojových krajinách, pričom zahrnúť do TISA ustanovenie o výnimke z obozretného dôvodu (prudential carve-out) z dohody GATS, ktorá ponecháva zúčastneným krajinám možnosť sebaregulácie v oblasti finančných trhov a tovaru na vnútroštátnej úrovni na obozretné účely; vyzvať, aby bolo ustanovenie o výnimke z obozretného dôvodu vo finančných službách zahrnuté do dohody TISA s cieľom umožniť partnerom dohody prijať opatrenia z obozretných dôvodov, bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenie dohody TISA;

obhajovať európske delikátne oblasti vzhľadom na verejné služby a služby všeobecného záujmu (ako sú definované v zmluvách EÚ), v oblasti verejného školstva, verejného zdravotníctva, dodávky vody a manažmentu odpadu a aby naďalej nevytvárali záväzky vo vzťahu k audiovizuálnym službám a službám v oblasti kultúry, ako to určujú dohody GATS a bilaterálne dohody o voľnom obchode;

predchádzať záväzkom a pravidlám týkajúcim sa finančných služieb, ktoré by boli v rozpore s nedávnymi opatreniami zameranými na reguláciu finančných trhov a produktov;

zaujať obozretný prístup k ponukám vymieňaným v režime 4 berúc do úvahy, že EÚ má prvoradý záujem o vysokokvalifikovanú prácu a že by mala v rámci dohody TISA predovšetkým opäť presadiť, aby dočasný pohyb fyzických osôb na poskytovanie služieb v rámci režimu 4 povinne spĺňal vnútroštátne pracovné a sociálne práva a kolektívne dohody, a že tak, ako v rámci dohody GATS, sa nesmie žiadnej strane brániť v uplatňovaní opatrení na reguláciu vstupu fyzických osôb na jej územie za predpokladu, že takéto opatrenia nerušia výhody vyplývajúce zo záväzkov strán;

zachovať neutralitu k verejnej alebo súkromnej povahe vlastníctva hospodárskych operátorov, na ktorých sa vzťahujú záväzky;

zaistiť, aby liberalizácia toku údajov bola v plnej miere konzistentná s acquis communautaire vo vzťahu k ochrane súkromia a údajov;

13.

poznamenáva, že EÚ už uzavrela dvojstranné obchodné dohody alebo momentálne o nich rokuje s niektorými rokovacích partnermi TISA (vrátane Japonska a čoskoro aj USA), a to vrátane podrobných kapitol o službách, v ktorých sa lepšie riešia dvojstranné aspekty týkajúce sa jednotlivých krajín osobitne; nazdáva sa, že pokiaľ ide o prístup na trh, výsledok týchto rokovaní s EÚ majú v rukách ostatní partneri (napr. Mexiko, Čile, Taiwan, Turecko, atď.);

14.

zdôrazňuje, že zahrnutie zásad odkladnej lehoty a západkového efektu do harmonogramov by malo umožniť ukotviť záväzky zúčastnených strán na súčasnej úrovni a viesť k ďalšiemu postupnému otvoreniu;

15.

zastáva názor, že TISA by sa mala vyznačovať silnejšou regulačnou disciplínou v oblasti transparentnosti, hospodárskej súťaže, požiadaviek na vydávanie povolení, ako aj predpismi pre jednotlivé odvetvia, bez ohľadu na právo krajín prijímať predpisy z riadne opodstatnených dôvodov verejnej politiky (11);

16.

domnieva sa, že pre EÚ a jej členské štáty je nevyhnutné zachovať si možnosť chrániť a rozvíjať svoje kultúrne a audiovizuálne politiky a robiť tak v súlade so svojimi existujúcimi právnymi predpismi, normami a dohodami; preto víta, že Rada vylúčila kultúrne a audiovizuálne služby z mandátu na rokovanie;

17.

zdôrazňuje, že toto rokovanie predstavuje príležitosť na vznik lepších predpisov o verejnom obstarávaní (12) a dotáciách (13) v odvetví služieb, v prípade ktorých rokovania o dohode GATS uviazli na mŕtvom bode;

18.

nazdáva sa, že TISA by mala zahŕňať doložku o pristúpení, ustanovenia vymedzujúce podmienky a postupy „multilateralizácie“ dohody na celé členstvo WTO a osobitný mechanizmus riešenia konfliktov bez toho, aby bol dotknutý všeobecný opravný mechanizmus WTO v oblasti riešenia konfliktov;

19.

berie na vedomie, že mandát EÚ na rokovanie bol navrhnutý Komisiou a schválený Radou bez posúdenia vplyvu; trvá na tom, aby Komisia pracovala na svojom zámere pripraviť posúdenie udržateľného vplyvu, a že tak musí urobiť po porade s príslušnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o sociálne, enviromentálne a iné záležitosti; vyzýva Komisiu, aby uverejnila posudok udržateľného vplyvu s cieľom zohľadniť svoje závery na rokovaniach;

20.

považuje dvojročný časový rámec na uzavretie týchto rokovaní za veľmi ambiciózny; zdôrazňuje, že otázka kvality by mala byť dôležitejšia ako časový aspekt, a trvá na tom, že rokovania musia byť transparentné a musia poskytovať potrebný priestor a čas na uskutočnenie erudovanej verejnej a parlamentnej diskusie;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 67.

(2)  Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 84.

(4)  Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 289.

(6)  COM(2010)0612.

(7)  COM(2012)0070.

(8)  TN/S/36.

(9)  Austrália, Kanada, Čile, čínsky Tchaj-pej, Kostarika, Európska únia, Hongkong, Čína, Island, Izrael, Japonsko, Kórejská republika, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Paraguaj, Peru, Švajčiarsko, Turecko a USA.

(10)  Článok II dohody GATS.

(11)  Články XIV a XIVa dohody GATS.

(12)  Článok XIII dohody GATS.

(13)  Článok XV dohody GATS.


Top