EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0167
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS The 2015 International Climate Change Agreement: Shaping international climate policy beyond 2020 Consultative Communication
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020
/* COM/2013/0167 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020 /* COM/2013/0167 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá
sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti
klímy po roku 2020 Konzultačné oznámenie Toto konzultačné oznámenie obsahuje výzvu pre členské štáty, inštitúcie EÚ a zainteresované strany na diskusiu o tom, ako čo najlepšie utvárať medzinárodný režim opatrení v oblasti zmeny klímy v období od roku 2020 do roku 2030. V oznámení sa stanovuje kontext tejto diskusie a predstavuje súbor otázok na vymedzenie jej rámca. Ďalšie základné informácie sú uvedené v samostatnom pracovnom dokumente útvarov Komisie
1.
Naliehavá potreba vyšších ambícií
Prvé desaťročie 21. storočia
bolo najteplejšie od začiatku vedenia záznamov o počasí
a v lete 2012 sme boli svedkami bezprecedentného topenia arktického ľadovca.
Extrémne poveternostné javy, ktoré sa vyskytli v priebehu roku 2012, ako
extrémne obdobia sucha a ničivé požiare v južnej Európe
a USA, po ktorých nasledovali nevídané búrky a povodne
v častiach Ázie, Karibiku a Severnej Ameriky, i keď
ich jednotlivo nemožno pripísať zmene klímy, sú v súlade
s vedeckými predpoveďami, že ich frekvencia a vplyv budú
s pokračujúcimi zmenami klímy narastať. Emisie skleníkových
plynov spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré zapríčiňujú
globálne otepľovanie, naďalej dramaticky rastú, hoci sa spomalil
globálny hospodársky rast. Opatrenia na riešenie zmeny klímy stále nie sú
dostatočné, hoci závery vedeckej disciplíny zaoberajúcej sa klimatickými
zmenami sú jasné a vplyvy zmeny klímy sú čoraz viac viditeľné. Z
najnovšej správy o emisiách („gap report“) vypracovanej v rámci
Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) vyplýva, že ak sa v plnej miere
realizujú nepodmienené prísľuby krajín na zníženie emisií skleníkových
plynov, zabezpečia maximálne jednu tretinu toho, čo je potrebné do
roku 2020, aby sa zabránilo nebezpečnému stúpnutiu priemernej globálnej
teploty o 2 °C nad hodnoty z obdobia pred industrializáciou. V
nedávnej správe Svetovej banky sa predpokladá, že aj v prípade, ak sa
tieto prísľuby splnia, existuje 20 % pravdepodobnosť, že teplota
planéty sa do roku 2100 zvýši o viac ako 4 °C. V porovnaní so
súčasným zvýšením globálnej teploty by to bol viac ako päťnásobný
nárast, ktorý by znamenal extrémne vysoké riziká pre dôležité systémy
nevyhnutné pre život ľudstva. Najhorším dôsledkom rýchlo sa zohrievajúcej
planéty môžeme zabrániť len spoločným konaním, väčšou angažovanosťou
a vyššími ambíciami. Prostredníctvom nedávneho výskumu a analýzy sa
zistilo, že to stále môžeme dosiahnuť a že cesta týmto smerom
sľubuje mnoho ďalších výhod. Krajiny, ktoré začali
uskutočňovať stratégie nízkouhlíkového rozvoja názorne dokazujú,
že významné zníženia emisií skleníkových plynov je možné dosiahnuť za
prijateľné náklady a že môžu vytvárať rozličné prínosy, ako
sú nové pracovné miesta, národná energetická bezpečnosť, zlepšenie
mestskej dopravy, nižšie účty za energiu (prostredníctvom úspor energie
a zvýšenej efektívnosti) a zlepšenie kvality ovzdušia. Mnohé krajiny
sa však napriek všeobecnému konsenzu, že znižovanie využívania fosílnych palív
je v ich vnútroštátnych záujmoch, naďalej obávajú, najmä
v kontexte súčasnej hospodárskej krízy, negatívnych hospodárskych
dôsledkov alebo nedostatku nástrojov a prostriedkov, ktoré by
umožňovali ďalšie opatrenia. Výsledkom je, že globálne ambície
zostávajú nedostatočné. Medzinárodné spoločenstvo otvorilo v roku
2011 rokovania o novej medzinárodnej dohode o spoločnom konaní
na ochranu klimatického systému Zeme. Táto dohoda, ktorá sa má podpísať do
konca roku 2015 a uplatňovať od roku 2020, sa
v súčasnosti prerokúva prostredníctvom procesu známeho ako Durbanská
platforma pre posilnenú činnosť. Rokovania v rámci Durbanskej platformy
pre posilnenú činnosť prebiehajú v dvoch pracovných okruhoch:
v rámci prvého sa do roku 2015 prijme nová medzinárodná dohoda,
cieľom druhého je zvýšenie ambícií pred rokom 2020, keď nadobudne
účinnosť dohoda plánovaná na rok 2015. Hoci je konzultačné
oznámenie zamerané na prvý pracovný okruh, teda návrh dohody, ktorá sa má
prijať v roku 2015, opatrenia, ktoré prijmeme v období do roku
2020, budú rozhodujúce pre nasmerovanie politík tým správnym smerom.
2.
Medzinárodná politika v oblasti klímy: aktuálna situácia, výzvy
a príležitosti v období rokov 2020 – 2030
Dohoda plánovaná na rok 2015 musí do roku 2020
zlúčiť súčasnú paletu záväzných a nezáväzných opatrení
podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy
(ďalej len „dohovor“) do jedného komplexného režimu. EÚ, viacero ďalších
európskych krajín a Austrália súhlasili s pristúpením k právne
záväznému 2. obdobiu záväzkov Kjótskeho protokolu ako prechodnému opatreniu
v období od roku 2012 do roku 2020. Ďalších 60 krajín vrátane
Spojených štátov amerických, hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstiev, krajín
s nízkymi a strednými príjmami, ako aj najmenej rozvinutých krajín
prisľúbilo, že počas tohto obdobia prijmú v rámci dohody rôzne
druhy záväzkov na zníženie a obmedzenie emisií. Impulzom na tieto
prísľuby bola konferencia o zmene klímy v Kodani na konci roku
2009 a formálne boli predložené o rok neskôr v Cancúne ako
prísľuby, ktoré nie sú právne záväzné podľa dohovoru (ďalšie
základné informácie sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov
Komisie). Jednostranný (alebo zdola nahor) charakter
kodansko-cancúnskeho procesu prísľubov umožnil inkluzívnejší medzinárodný
prístup. USA, Čína, India, Brazília, Južná Afrika, EÚ a ďalšie
krajiny sa po prvýkrát na medzinárodnej úrovni zaviazali ku špecifickým domácim
politikám, ako súčasti tej istej iniciatívy. Viaceré prísľuby, ktoré
dali veľké hospodárstva, sú však okrem toho, že sú dobrovoľné,
podmienené napríklad tým, že ostatní príjmu ambicióznejšie opatrenia
a dostupnosťou finančných zdrojov. A ako sa už uviedlo,
najdôležitejšie je to, že ak sa súčasné prísľuby realizujú
v plnej miere, predpokladá sa, že zabezpečia menej ako jednu tretinu toho,
čo je potrebné na to, aby nárast teploty zostal pod hodnotou 2 °C. Pri utváraní dohody, ktorá sa má prijať
v roku 2015, sa budeme musieť poučiť z úspechov
a nedostatkov dohody, Kjótskeho protokolu a kodansko-cancúnskeho
procesu. Budeme sa musieť vymaniť zo zaužívaného spôsobu myslenia
rozlišujúceho sever a juh, ktoré odzrkadľovalo svet v deväťdesiatych
rokoch minulého storočia a osvojiť si spôsob myslenia,
ktorý vychádza zo vzájomnej závislosti a spoločnej zodpovednosti.
Dohoda plánovaná na rok 2015 bude musieť riešiť problém získania
a účasti všetkých veľkých hospodárstiev vrátane USA, Číny,
Indie a Brazílie, ktoré sa doteraz bránili právne záväzným záväzkom na
zníženie svojich emisií skleníkových plynov. Musí sa zakladať na
súčasných rámcoch na podporu krajín v ich úsilí prispôsobiť sa
nezvratným zmenám klímy, najmä najzraniteľnejších krajín. A čo
je najdôležitejšie, dohoda musí zabezpečiť prechod od súčasnej palety
právnych predpisov a prístupu zdola nahor, ktoré sa vo veľkej miere
zakladajú na nezáväzných rozhodnutiach, k právne záväznej dohode, ktorá
účinne spojí prístup zdola nahor a zhora nadol a nasmeruje svet na
koncepciu emisií, ktorá udrží nárast celosvetovej teploty pod úrovňou
2 °C. V dohode bude musieť zohľadniť,
ako sa svet zmenil od začiatku rokovaní o klíme v roku 1990
a ako sa bude meniť s blížiacim sa rokom 2030. Dohoda bude
fungovať v kontexte, v ktorom (pozri sprievodný pracovný
dokument útvarov Komisie): ·
vďaka vedeckému pokroku neexistujú už žiadne
opodstatnené pochybnosti o tom, že spôsobujeme zohrievanie planéty, ·
rozvíjajúce sa hospodárstva sú čoraz významnejším
zdrojom hospodárskeho rastu a emisií skleníkových plynov, ·
pretrvávajú významné problémy trvalo
udržateľného rozvoja, ·
riešenie zmeny klímy prináša aj významné
príležitosti, ·
čoraz intenzívnejší globálny obchod bude
naďalej spojený s otázkami týkajúcimi sa emisií súvisiacimi
s výrobou a predchádzania úniku uhlíka (presun činnosti
s vysokými emisiami oxidu uhličitého z krajín s vysokými
ambíciami do krajín s nízkymi ambíciami).
3.
Základy dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015
Pri vypracovaní
a vykonávaní dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, bude potrebné
prekonať viacero problémov: ·
Umožnenie posilnenia ambícií potrebných na
zníženie globálnych emisií Predchádzajúce rokovania viedli
k prísľubom a záväzkom, ktoré nie sú dostatočne ambiciózne.
V prípade dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, bude
nevyhnutné zabrániť podobnej situácii, aby sa zabránilo nebezpečnej
zmene klímy. Súčasné rokovania sa musia po prvýkrát riadiť dlhodobým
cieľom nasmerovania sveta na cestu, ktorá udrží globálne otepľovanie
pod úrovňou 2 °C v porovnaní s hodnotami z obdobia
pred industrializáciou. Zdá sa však nepravdepodobné, že vlády sa v roku
2015 dohodnú práve na tom, ako by sa mohli spravodlivým spôsobom
podieľať na riešení tohto problému v celom jeho rozsahu. Nová
dohoda okrem toho, že bude založená na spoločnej zodpovednosti
a spravodlivých individuálnych východiskových bodoch na dosiahnutie tohto
cieľa, musí preto poskytnúť aj nástroje a postupy, ktoré umožnia
ďalšie posilňovanie individuálnych a spoločných ambícií.
Musí byť schopná sa dynamicky prispôsobovať, umožňovať
pravidelné preskúmanie a, nevyhnutne, posilňovanie ambícií. Navyše musí zabezpečiť
prostriedky, ktoré názorne preukážu, že krajiny môžu urobiť spoločne
viac, ako by boli schopné urobiť jednotlivo, a musí zabrániť
tomu, aby krajiny pred tým, ako samy prijmú opatrenia, čakali na ostané
krajiny, aby konali ako prvé. Ďalej musí poskytnúť stimuly na
podporenie ambícií a prostriedky odrádzajúce od nízkych ambícií. Otázka 1 Ako treba koncipovať dohodu, ktorá sa má prijať v roku 2015, tak aby sa zaistilo, že krajiny budú môcť pokračovať v udržateľnom hospodárskom rozvoji a zároveň ich nabádať, aby sa spravodlivo a čestne podieľali na znižovaní globálnych emisií skleníkových plynov tak, aby sa globálne emisie dostali na úroveň, ktorá nám umožní splniť cieľ udržiavať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 °C? Ako môžeme zabrániť opakovaniu súčasnej situácie, keď existuje nesúlad medzi dobrovoľnými prísľubmi a zníženiami, ktoré sú potrebné na udržanie nárastu globálnej teploty pod úrovňou 2 °C? ·
Umožnenie príspevku všetkých veľkých
hospodárstiev a všetkých sektorov v celosvetovom úsilí o zmiernenie
zmeny klímy Environmentálna účinnosť si bude
vyžadovať príspevky, ktoré budú minimalizovať riziko úniku uhlíka, a to
od všetkých veľkých hospodárstiev a všetkých sektorov
porovnateľným, spravodlivým, transparentným a zodpovedným spôsobom.
Preto je nevyhnutné zabezpečiť príspevky od všetkých veľkých
hospodárstiev a všetkých sektorov. Bez takejto dohody by mohli jednotlivé
štáty a regióny naďalej brzdiť svoje ambície vzhľadom na
to, čo sú ochotní robiť ich konkurenti. Aby sa tomu predišlo, dohoda,
ktorá sa má prijať v roku 2015, by mohla podporiť
a stimulovať krajiny, aby čo najskôr začali prijímať
ambiciózne záväzky, a pomohla vytvoriť rovnaké podmienky pre vedúce
aj zaostávajúce hospodárstva a sektory. Otázka 2 Ako môže dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, čo najlepšie zaistiť príspevok všetkých veľkých hospodárstiev a sektorov a minimalizovať potenciálne riziko úniku uhlíka medzi vysoko konkurenčnými hospodárstvami? ·
Začlenenie zmeny klímy do iných politík a vzájomné
posilňovanie procesov a iniciatív Politika v oblasti zmeny klímy musí
podporovať hospodársky rast a širší program trvalo udržateľného
rozvoja a pomáhať vytvárať nové pracovné príležitosti, nikdy
nemôže fungovať samostatne. Či už je zameraná na zmiernenie zmeny
klímy alebo na prispôsobenie sa tejto zmene, politika v oblasti zmeny
klímy musí byť plne integrovaná (alebo začlenená) do všetkých oblastí
politiky a tvoriť kľúčovú zložku pri zostavovaní politík
a stratégií v oblasti energie, dopravy, priemyslu,
poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a širšie koncipovaného trvalo
udržateľného rozvoja. Dohodou, ktorá sa má prijať v roku
2015, sa preto musia uznať a posilniť širšie ciele trvalo
udržateľného rozvoja a podporiť úplná integrácia cieľov
v oblasti zmeny klímy do príslušných politických oblastí. Zahŕňa
to nadväzné kroky po konferencii Rio+20 a preskúmanie miléniových
rozvojových cieľov (MDG) do roku 2015, ako aj vykonávanie dohôd, napríklad
Dohovoru o biologickej diverzite. Táto práca poskytuje príležitosť na
riešenie výziev týkajúcich sa zmeny klímy a jej vplyvov na odstránenie
chudoby a na tri piliere udržateľnosti (environmentálny, hospodársky
a sociálny rozvoj), kde môže poskytnúť dôležité súvisiace prínosy.
Komisia v tejto súvislosti navrhla spoločnú koncepciu dôstojného
života pre všetkých do roku 2030, ktorá spája pracovné prvky nadväzných krokov
po konferencii Rio+20 a preskúmania miléniových rozvojových cieľov. Okrem toho je dôležité podporiť
dvojstranné, mnohostranné a regionálne iniciatívy, ktoré
dopĺňajú a urýchľujú úsilie v rámci dohody. Tieto
doplňujúce iniciatívy by mohli podporiť krajiny spolu so súkromným
sektorom a občianskou spoločnosťou pri dosahovaní pokroku v oblasti
znižovania emisií pomocou cielenejších spoločných opatrení. Medzi
súčasné príklady týchto iniciatív patrí iniciatíva na zrušenie dotácií na
fosílne palivá v rámci skupiny G20, iniciatívy spustené v kontexte
procesu Rio+20 a úsilie na zníženie emisií látok s krátkou
životnosťou znečisťujúcich klímu vrátane fluórovaných
uhľovodíkov (HFC). Otázka 3: Ako môže dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, čo najúčinnejšie podporiť začleňovanie zmeny klímy do všetkých relevantných politických oblastí? Ako môže dohoda podporiť komplementárne procesy a iniciatívy vrátane tých, ktoré uskutočňujú neštátni aktéri?
4.
Návrh dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015
Kolo rokovaní, ktoré sa začalo
v roku 2011 v Durbane, odzrkadľuje krehký ale rozhodujúci
medzinárodný konsenzus týkajúci sa charakteru dohody, ktorá sa má prijať
v roku 2015. Ak má táto dohoda priniesť lepšie výsledky než Kjóto,
Kodaň a Cancún, musí byť všestranná a obsahovať
záväzky, ktoré sa môžu uplatniť na všetky krajiny, rozvinuté, rovnako ako
na rozvíjajúce sa. Dohoda musí byť ambiciózna a obsahovať
záväzky, ktoré sú v súlade s obmedzením nárastu priemernej globálnej
teploty na 2 °C. Musí byť účinná a umožňovať
realizáciu správneho súboru stimulov na jej vykonávanie a dodržiavanie. Dohoda
musí byť všeobecne vnímaná ako čestná a spravodlivá vzhľadom
na rozdelenie úsilia o zníženie emisií skleníkových plynov a nákladov na
prispôsobenie sa nezvratným zmenám klímy. Okrem toho musí byť právne
záväzná. Najvyšší stupeň politickej vôle, ktorý je potrebný na vzbudenie
nevyhnutnej úrovne ambícií a globálneho prechodu na nízkouhlíkové
hospodárstvo, bude odzrkadľovať len právna forma prinášajúca so sebou
právne záväznú zmluvu, ktorá zaistí, aby sa záväzky ratifikovali
a vykonávali v rámci vnútroštátneho práva, zaistí dlhodobejšiu
pozornosť vlád, občianskej spoločnosti, podnikov a médií
a primeranú úroveň transparentnosti a zodpovednosti za prijaté
záväzky. Dohoda, ktorá sa má
prijať v roku 2015, musí krajinám umožňovať, aby prijímali
nové a ambiciózne záväzky na zmiernenie zmien klímy,
a podporovať ich v tom. Zároveň musí čerpať zo skúseností
so súčasným medzinárodným režimom opatrení v oblasti zmeny klímy
a posilniť ho. Mnohé z inštitúcií, nástrojov a procesov zavedených
na základe platných predpisov vrátane Zeleného klimatického fondu,
adaptačného výboru, medzinárodného hodnotenia a revízie
a konzultácií a analýz, Výkonného výboru pre technológie, stratégie
nízkouhlíkového rozvoja a národných adaptačných plánov ešte len
začali fungovať, ale mohli by predstavovať významný prínos pri
koncipovaní dohody. V dohode sa musí
zohľadniť vedecký pokrok vrátane 5. hodnotiacej správy
Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorej zhrnutie sa má
dokončiť v októbri 2014, rok pred prijatím dohody, ktorá sa má
podpísať v roku 2015. Dohoda bude musieť byť aj dostatočne
dynamická a flexibilná, aby sa mohla prispôsobovať, pretože vedecké
poznatky sa ďalej rozvíjajú, ale aj preto, lebo sa menia jednotkové
náklady na technológie, ako aj vnútroštátne a regionálne
sociálno-ekonomické pomery. V nedávno schválenom druhom období záväzkov
Kjótskeho protokolu sa vymedzuje proces preskúmania, ktorý je podnetom na
zvýšenie ambícií alebo zmenšenie rozdielov v ambíciách počas obdobia
záväzkov, čím vzniká zaujímavý precedens dynamickej tvorby režimu. Táto
dynamika sa bude musieť zároveň vyvážiť
predvídateľnosťou a istotou, ktoré očakávajú najmä podniky.
·
Zmierňovanie zmeny klímy Z vedeckých výskumov
vyplýva, že ak chceme mať reálnu šancu na udržanie nárastu teploty pod
2 °C, zvyšovanie globálnych emisií skleníkových plynov sa bude musieť
pred rokom 2020 zastaviť a potom sa budú musieť globálne emisie
každoročne znižovať. Preto musí dohoda, ktorá sa má prijať
v roku 2015, splniť náročný cieľ zníženia celkových emisií
do roku 2030 pod úroveň z roku 1990, čo by bolo
porovnateľné s globálnym znížením približne o 25 % v porovnaní
s emisiami v roku 2010. Kodansko-cancúnske
prísľuby spolu s druhým obdobím kjótskych záväzkov ponechali významné
rozdiely v ambíciách a vytvorili tiež obrovskú rozmanitosť
vnútroštátnych politík a opatrení vrátane trhov s emisiami oxidu uhličitého
určenými na zníženie emisií v konkrétnych sektoroch. Dohovor a Kjótsky
protokol budú súbežne s rokovaniami o dohode, ktorá sa má prijať
v roku 2015, naďalej zlepšovať transparentnosť a zodpovednosť,
pretože sa v nich vymedzujú spoločné prvky na predkladanie správ,
zlepšovanie súčasných a rozvíjanie nových trhových mechanizmov
a podporovanie nových medzinárodných partnerstiev pre rôzne sektory, plyny
a politiky, napríklad v poľnohospodárstve a lesníctve, lodnej
a leteckej doprave alebo pre skleníkové plyny iné než CO2. Otázka 4: Aké kritériá a zásady by mali platiť vzhľadom na spravodlivé rozdelenie záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy medzi zmluvné strany dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, aby sa zabezpečilo spektrum záväzkov, ktoré odzrkadľujú vnútroštátne pomery, spektrum záväzkov, ktoré by boli široko vnímané ako spravodlivé a čestné a spoločne by postačovali na zabránenie nedostatočným ambíciám? Ako môže dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, vytvoriť osobitné príležitosti pre špecifické sektory? ·
Prispôsobenie sa zmene klímy Nepriaznivé účinky zmeny klímy sa budú
prejavovať stále viac a naďalej budú narastať problémy
s prispôsobením. Konkrétne vplyvy zmeny klímy sa v jednotlivých
krajinách prejavia rozdielne v závislosti od ich geografickej, kultúrnej,
sociálnej a hospodárskej situácie a ich odolnosti a schopnosti
sa prispôsobiť. Potrebné budú rôzne, na danom mieste vytvorené opatrenia,
aby vyhovovali miestnym podmienkam a mohli sa začleniť do
normálneho procesu rozvojového plánovania. Vnútroštátne a regionálne
skúsenosti s prácou v oblasti prispôsobenia vrátane skúseností
v rámci EÚ a jej členských štátov ukázali potrebu plného
začlenenia otázok prispôsobenia do širokého spektra politických oblastí,
ako sú regionálne a územné plánovanie, pobrežné oblasti a vodné
hospodárstvo, poľnohospodárstvo a zdravie. Rovnako ukázali aj potrebu
úplnej koordinácie s politikami v oblasti riadenia rizík katastrof
a ukázali výhody prispôsobenia založeného na ekosystéme. Doteraz bol rámec na prispôsobenie podľa
dohovoru zameraný na zlepšenie odolnosti spoločnosti prostredníctvom
odstránenia medzier v poznatkoch (pracovný program prijatý v Nairobi),
zlepšenia plánovania (národné adaptačné plány) a lepšieho prístupu
k finančným prostriedkom (adaptačný fond, Zelený klimatický
fond). Navyše konferencia o zmene klímy v Dauhe, ktorá sa
uskutočnila v roku 2012, ďalej posilnila medzinárodnú
spoluprácu, pokiaľ ide o otázku strát a škôd spojených
s nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy vrátane vplyvov spojených
s extrémnymi výkyvmi počasia a javmi s pomalým priebehom.
Dôležité komplementárne práce sa uskutočňujú aj mimo dohovoru okrem
iného aj v kontexte akčného rámca z Hjógo o znížení rizika
katastrof. Otázka 5: Akú úlohu by mala zohrávať dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, pri riešení problému prispôsobenia sa a do akej miery by sa toto riešenie mohlo zakladať na prebiehajúcej práci v rámci dohovoru? Ako môže táto dohoda ďalej stimulovať začlenenie prispôsobenia do všetkých príslušných politických oblastí? ·
Prostriedky na vykonávanie Európska únia by mala
podporovať komplexnú a integrovanú koncepciu prostriedkov na
vykonávanie vrátane finančných otázok na globálnej úrovni.
V súčasnosti prebiehajú diskusie o financovaní týkajúce sa
klímy, biodiverzity, rozvoja a udržateľného rozvoja na rôznych
fórach, aj keď potenciálne zdroje financovania sú rovnaké. Je mimoriadne potrebné
zaistiť jednotnosť a zabrániť zdvojeniu úsilia vzhľadom
na financovanie rozvojového procesu zo zdrojov OSN. Komisia plánuje
predstaviť návrh na integrovanú koncepciu EÚ finančných
a iných prostriedkov na vykonávanie, ktoré sa týkajú rôznych globálnych
procesov. Súčasťou
diskusií o prostriedkoch na vykonávanie budú musieť byť možnosti
mobilizácie potrebných finančných prostriedkov z domácich
a medzinárodných, verejných a súkromných zdrojov, ako aj vývoj
a zavedenie nových technológií a využitie trhových mechanizmov. Financovanie Ústredným prvkom pri
vypracovaní dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, zostanú diskusie
o primeranom financovaní s cieľom umožniť chudobným
krajinám realizovať ich záväzky na zmiernenie zmeny klímy, podporiť
ich pri realizácii týchto záväzkov a riešiť úlohy súvisiace s prispôsobením
sa zmene klímy. V budúcich desaťročiach sa bude musieť
problematika zmeny klímy z hľadiska jej zmierňovania aj
prispôsobenia plne začleniť do všetkých verejných aj súkromných
investícií. Zelený klimatický fond
sa uvádza do plnej funkčnosti. Rozvinuté krajiny v Kodani
prisľúbili, že vyčlenia 100 miliárd USD ročne na
financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy do roku 2020 zo širokého
spektra zdrojov, podľa potreby a v záujme zmysluplných
zmierňujúcich opatrení a transparentnosti pri ich realizácii. Pri
pohľade do budúcnosti do roku 2030 sa v dôsledku pokračujúceho
hospodárskeho rastu očakáva, že všetky veľké a rozvíjajúce sa
hospodárstva ďalej posilnia svoju schopnosť konať proti zmene
klímy aj prostredníctvom spoločného úsilia pri poskytovaní podpory. Už
teraz má 32 krajín, ktoré sa v rámci dohovoru považujú za „rozvojové
krajiny“, vyšší HDP na obyvateľa ako členský štát EÚ s najnižším
HDP na obyvateľa. Do roku 2020 a v ďalšom období sa tento
počet môže ešte viac zvýšiť. Diskusie o prostriedkoch na
vykonávanie v rámci dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, budú
musieť túto novú skutočnosť vziať do úvahy a prejsť
od rozlišovania rozvinutých/rozvojových krajín na riešenie, pri ktorom sa
bude predpokladať, že o zodpovednosť za poskytovanie potrebných
prostriedkov sa bude deliť širší okruh krajín. Dohoda, ktorá sa má
prijať v roku 2015, sa musí zakladať aj na výsledku
prebiehajúcich diskusií o vyčlenení súkromných finančných
prostriedkov a inovačných zdrojov financovania. Stanovenie
medzinárodnej ceny emisií oxidu uhličitého z medzinárodnej leteckej
a námornej dopravy by mohlo nielen pomôcť dosiahnuť svoj primárny
cieľ, teda zníženie emisií, ale pomôcť aj pri zabezpečení
zdrojov potrebných na podporu medzinárodných opatrení na prispôsobenie sa zmene
klímy a jej zmiernenie. Technológia Politiky v oblasti
klímy do roku 2020 využijú mnohé z najlacnejších možností zníženia emisií,
najmä zlepšenia energetickej účinnosti, ale aj najkonkurencieschopnejšie
možnosti obnoviteľných zdrojov energie. Preto sa pozornosť bude stále
viac posúvať k novým a vyspelejším technológiám. Rozhodujúce bude
znižovanie nákladov týchto technológií a vytvorenie správneho politického
rámca na ich zavedenie. Vytvorenie medzinárodného rámca, ktorý môže pomôcť
stimulovať rýchlejšie šírenie týchto technológií na medzinárodnej úrovni,
je kľúčovou úlohou dohovoru, a to bol dôvod pre vytvorenie centra
a siete pre klimatické technológie. V nadchádzajúcich rokoch musí
táto nová inštitúcia preukázať svoju pridanú hodnotu. Trhový mechanizmus Boj proti zmene klímy
bude úspešný len vtedy, ak sa dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015,
bude môcť implementovať v období po roku 2020 nákladovo
efektívnym spôsobom. Preto bude potrebné intenzívnejšie sa zamerať na
využívanie trhových nástrojov. Európska únia sa bude
naďalej zameriavať na poskytovanie trhových stimulov na zníženie
emisií vrátane zníženia emisií prostredníctvom obchodovania s nimi. Tento
flexibilný inovačný nástroj na pomoc pri plnení záväzkov v oblasti
zníženia emisií sa zviditeľnil vďaka Kjótskemu protokolu. Odvtedy sa vyvinul
systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), ktorý zahŕňa 30
krajín a poskytuje hlavný stimul na rýchly vývoj mechanizmu čistého
rozvoja podľa Kjótskeho protokolu. Navyše si využívanie
spoplatňovania emisií oxidu uhličitého a využívanie trhových
mechanizmov „doma“ získavajú podporu a záujem v rastúcom počte
krajín. Patrí k nim zavedenie mechanizmov spoplatňovania emisií oxidu
uhličitého v Austrálii, ktoré sa majú do roku 2015 rozvinúť do
komplexného systému obchodovania s emisiami, ale aj vnútroštátny vývoj
v Kórei, Číne a vo viacerých štátoch USA. Krajiny okrem toho
začínajú skúmať možnosti dvojstranného prepojenia svojich systémov
obchodovania s emisiami vrátane prepojenia EÚ a Austrálie. Mechanizmy flexibility si
však v posledných rokoch vyslúžili veľa kritiky a akýkoľvek
ďalší vývoj alebo zlepšenie (vrátane dohody o vyspelých sektorových
trhových mechanizmoch) sa ukázali byť zložité. Počas posledných
piatich rokov prebiehal hlavný vývoj trhových mechanizmov vnútroštátne
a mimo dohovoru, čo nasvedčuje tomu, že podľa všetkého sa
uprednostňujú dvojstranné a mnohostranné riešenia. Otázka 6: Akú úlohu by v budúcnosti mal zohrávať dohovor a konkrétne dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, v desaťročí do roku 2030 so zreteľom na financovanie, trhové mechanizmy a technológiu? Ako sa dajú využiť súčasné skúsenosti a ďalej zlepšovať rámce? ·
Transparentnosť a zodpovednosť Predchádzajúce kolo
rokovaní sa zameriavalo najmä na zlepšenie transparentnosti prostredníctvom
úplného prepracovania systému merania, predkladania správ a overovania
(MRV). Tento zdokonalený systém by mal ukončiť svoj prvý úplný cyklus
v roku 2015. Súčasne sa v rámci Kjótskeho protokolu získali mnohé
skúsenosti v oblasti započítavania emisií. Súčasný nesúrodý
súbor právnych predpisov však neposkytuje všetkým spoľahlivý rámec pre
započítavanie. Ďalšie kolo rokovaní poskytuje jedinečnú
príležitosť na vytvorenie takéhoto rámca, pričom je potrebné
zohľadniť poznatky získané z Kjótskeho systému. Presnejšie
započítavanie emisií je žiaduce najmä vzhľadom na pokračujúce
vnútroštátne diskusie o porovnateľnosti vnútroštátneho úsilia
s úsilím v iných krajinách a vyplývajúcich rozhodnutiach pri
určovaní svojich cieľov. Neistoty a podozrievanie
v súvislosti s úrovňami ambícií iných krajín naďalej narúšajú
dôveru a spoľahlivosť. Medzinárodná dohoda so
silným právnym charakterom si vyžaduje spoľahlivý systém presadzovania
a plnenia požiadaviek, ktorý je schopný určiť, či daná
strana splnila svoje záväzky, a zabezpečuje zjednodušenie uvedenia
danej strany do súladu s požiadavkami a to, že strany, ktoré neplnia
svoje záväzky, budú brané na zodpovednosť. Ak niektorá strana napríklad
nesplnila svoju povinnosť predkladať správy, v rámci Kjótskeho
protokolu je možné presadiť pozastavenie jej medzinárodného obchodovania
s emisiami. Výsledky Kjótskeho systému plnenia požiadaviek boli zmiešané, a
jeho úspechy záviseli od prispôsobenia postupov plnenia požiadaviek
a dôsledkov špecifickému charakteru záväzkov, ktoré strany prijali. Otázka 7: Ako by mohla dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, ďalej zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť krajín v medzinárodnom meradle? V akom rozsahu sa bude systém započítavania globálne štandardizovať? Ako by mali byť krajiny brané na zodpovednosť, keď nesplnia svoje záväzky?
5.
Prípravné kroky vzhľadom na dohodu, ktorá sa má prijať
v roku 2015
Čoraz nabitejšie programy
zasadaní a výročné vysoko spolitizované konferencie zmluvných strán
viedli k tomu, že počas posledných dvoch desaťročí sa
zvýšila zložitosť rokovacieho procesu OSN. Konferencie zmluvných strán,
ktoré na jednej strane nespĺňajú často nereálne verejné
očakávania a na druhej strane nereagujú na vedecké dôkazy, narúšajú dôveryhodnosť
medzinárodných inštitúcií i vnútroštátnu podporu pre opatrenia v oblasti
klímy. Ich otvorená účasť a rozhodovanie na základe konsenzu
často vyúsťujú len do dohody na najmenšom spoločnom
menovateľovi. Tento rokovací proces si okrem toho vyžaduje značné
náklady. Je potrebné nájsť
možnosti na zvýšenie účinnosti a efektívnosti rokovaní OSN. Tieto
príležitosti by mohli zahŕňať: ·
vypracovanie rokovacieho poriadku, ktorý by
umožňoval jednoduchšie prijímanie rozhodnutí než prostredníctvom pravidla
o konsenze, ktoré sa uplatňuje na základe dohovoru, ·
prehodnotenie frekvencie výročných konferencií
zmluvných strán, keď je dohovor jednou z mála dohôd, v ktorej sa
vyžaduje výročná konferencia; pritom bude dôležité nájsť rovnováhu
medzi trvalou potrebou venovať politickú pozornosť zmene klímy
a nereálnymi očakávaniami, že na každom zasadnutí sa musí
dosiahnuť nový prelomový pokrok, ·
namiesto fungovania výročných konferencií
zmluvných strán s jediným každoročne rotujúcim predsedníctvom
zvážiť možnosti, ako napríklad zoskupovanie krajín do spoločných
predsedníctiev na viac ako jeden rok alebo zavedenie dvojročného
predsedníctva, ·
zachovanie súčasnej frekvencie formálnych
zasadnutí pre technickú prácu, ktorej intenzita sa v nadchádzajúcich
rokoch pravdepodobne zvýši, ·
začlenenie a konsolidácia veľkého
počtu špecifických bodov programu, viac neformálnych výmen pred formálnymi
technickými zasadnutiami, ako aj stanovenie jasných priorít s cieľom
obmedziť celkové náklady zasadnutí, ·
príležitosti na ďalšie zintenzívnenie
zapojenia zainteresovaných strán vrátane odborných názorov podnikov
a mimovládnych organizácií, ·
posilnená úloha Sekretariátu dohovoru. Okrem posilnenia samotného procesu OSN by sa
mohli preskúmať spôsoby, ako podporiť tematicky ladené iniciatívy,
ktoré sú prejavom úsilia posunúť dopredu ambiciózne opatrenia
v oblasti klímy, a ako s nimi spolupracovať.
Z hľadiska rastúcej naliehavosti otázky klímy je
najpravdepodobnejšie, že podporu vlády a verejnosti si všeobecne získajú
ambicióznejšie a účinnejšie procesy. Otázka 8: Ako by sa dal zlepšiť proces rokovaní OSN o klíme tak, aby výraznejšie podporil dosiahnutie všestrannej, ambicióznej, účinnej a spravodlivej dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, a zabezpečil jej vykonávanie? Úspech v roku 2015 bude možný len vtedy,
ak svoju širokú podporu preukáže rozhodujúci počet vedúcich politických
predstaviteľov vrátane politických predstaviteľov hlavných svetových
hospodárstiev. Príprava konferencií v Kjóto a Kodani, ale aj
v Cancúne a Durbane ukázala, že je to najdôležitejšia
súčasť úspechu. Oznámenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna na
konferencii o zmene klímy v Dauhe, že v roku 2014 zorganizuje
samit svetových vedúcich predstaviteľov o zmene klímy na podporu
dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, predstavuje dôležitý medzník
na zintenzívnenie politického impulzu. Ak by skupina G20 alebo krajiny zapojené
do mnohostranných iniciatív, ako je fórum najväčších ekonomík, cítili
podporu silnejšieho vedenia v oblasti zmeny klímy zo strany všetkých
veľkých hospodárstiev, mohli by zohrávať aktívnu úlohu pri príprave
na rok 2015. Európska únia bude okrem toho pokračovať
v posilňovaní svojej spolupráce s ďalšími krajinami mimo
skupiny G20, ktoré sa zaviazali k ambicióznym opatreniam v oblasti
zmeny klímy. Vytvorenie tohto politického impulzu však bude možné len vtedy, ak
bude existovať široká podpora zo strany občianskej spoločnosti,
podnikov a iných politických zložiek. To si bude vyžadovať aktívne
príspevky a podporu poslancov parlamentu, podnikov, občianskej
spoločnosti, miest a regiónov a iných neštátnych aktérov, spolu
s ich kolegami v iných krajinách. Ďalším nevyhnutým prvkom na umožnenie
dohody v roku 2015 je to, aby štáty figurovali ako dobrý príklad.
Praktické ukázanie mnohých prínosov vrátane hospodárskych prínosov
z modernizácie hospodárstva spolu s technológiami, ktoré znižujú
emisie skleníkových plynov, či už vo vyspelých, rozvíjajúcich sa alebo
rozvojových krajinách, ako aj preukázanie, že oddelenie hospodárskeho rastu od
emisií skleníkových plynov je realizovateľné, zostáva najlepším spôsobom,
ako presvedčiť všetky zainteresované strany o tom, že
hospodársky rast, znižovanie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a boj
proti zmene klímy sú vzájomne zlučiteľné a skutočne
podporujú politické ciele. Európska únia sa počas posledných dvoch
desaťročí usilovala o tento model vedenia, aj keď sa jej
podiel na globálnych emisiách znižoval, a dnes je menší ako 11 %. Európska únia oddelila svoje emisie skleníkových
plynov od hospodárskeho rastu. Emisie EÚ sa od
roku 1990 znížili o 18 %, zatiaľ čo celkové hospodárstvo
vzrástlo o 48 % a pridaná hodnota výrobných odvetví EÚ podstatne
vzrástla. Otázka 9: Ako môže EÚ najlepšie investovať do procesov a iniciatív mimo dohovoru a podporiť ich, aby pripravila cestu pre ambicióznu a účinnú dohodu v roku 2015?
6.
konzultácie so zainteresovanými stranami
Cieľom
tohto konzultačného oznámenia je otvorenie širokej diskusie
s členskými štátmi, inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami
v Európskej únii a mimo nej o návrhu dohody, ktorá sa má
prijať v roku 2015, o zmene klímy na obdobie po roku 2020. Názory zainteresovaných strán sa prediskutujú na
osobitnej konferencii zainteresovaných strán na jar 2013 a prostredníctvom
verejnej online konzultácie[1]. Komisia bude okrem toho spolupracovať
s členskými štátmi na zorganizovaní podporných činností
a verejných diskusií v členských štátoch. Okrem toho Komisia na
medzinárodných zasadnutiach predstaví a prediskutuje konzultačné
oznámenie s cieľom požiadať o názory partnerov
z krajín mimo EÚ. [1] http://ec.europa.eu/clima/consultations/0016/index_en.htm.