16.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 226/28

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) víta nové oznámenie, ktorého cieľom je poskytnúť členským štátom usmernenia o tom, ako čo najefektívnejšie využívať verejnú intervenciu. EHSV to vníma ako príležitosť nanovo skoncipovať politiky a zohľadniť pritom doterajšie skúsenosti členských štátov a dať nový impulz procesu integrácie trhu EÚ s elektrickou energiou tým, že sa jasnejší dôraz bude klásť na prínos pre všetkých občanov (najmä najzraniteľnejšie osoby) a na odstraňovanie energetickej chudoby v EÚ.

1.2

EHSV odporúča presne definovať pojem „verejná intervencia“ a pojem „štátna pomoc“. Najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie neznamená, že intervencia alebo pomoc by sa mali systematicky znižovať alebo zvyšovať, ale znamená to skôr to, že by sa mali optimalizovať.

1.3

EHSV odporúča väčší súlad národných verejných intervencií na európskej a miestnej úrovni, aby sa zabránilo riziku vzniku kontraproduktívneho vplyvu.

1.4

EHSV odporúča Komisii, aby dohliadla na to, že ciele jej oznámenia negatívne neovplyvnia realizáciu cieľov stratégie Európa 2020.

1.5

Lepšie integrovaný, silnejší a plynulý trh s elektrickou energiou by mal byť prínosom pre výrobcov a spotrebiteľov (MSP, remeselníkov a ďalších malovýrobcov). Hranice štátov však naďalej predstavujú obrovské prekážky z hľadiska predpisov, prenosových kapacít, štruktúry cien atď.

1.6

EHSV pripomína, že je naliehavo potrebné rozvinúť prenosovú infraštruktúru a posilniť elektrické prepojenia.

1.7

EHSV podporuje myšlienku, aby sa pri režimoch pomoci obnoviteľných zdrojov energie prijali opatrenia na európskej úrovni, a odporúča Komisii, aby podporovala mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi v záujme cezhraničnej pomoci.

1.8

EHSV súhlasí s tým, že podpora nových technológií by sa mala prehodnotiť podľa toho, ako dozrievajú. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala jasne definovať pojem „zrelé zdroje energie“. Ide o definíciu, ktorá sa môže v priebehu času zmeniť.

1.9

EHSV súhlasí s názorom, že vnútorný trh s elektrickou energiou nie je sám osebe cieľom. Musí byť skoncipovaný v prospech všetkých spotrebiteľov, a to najmä tých najzraniteľnejších. EHSV podporuje myšlienku navrhnúť opatrenia na európskej úrovni s cieľom posilniť postavenie užívateľov ako kľúčových aktérov na trhu EÚ s elektrickou energiou, aby sa z nich stali aktívni spotrebitelia. EHSV vyzýva Komisiu, aby v tomto smere zintenzívnila svoju činnosť a navrhla opatrenia a iniciatívy zamerané na čo možno najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie v záujme odstránenia energetickej chudoby.

1.10

EHSV zdôrazňuje, že elektrina je nevyhnutnou základnou komoditou a musí sa k nej podľa toho pristupovať. Členský štát môže vo všeobecnom hospodárskom záujme prepojiť poskytovanie energie s určitými povinnosťami týkajúcimi sa služieb vo verejnom záujme. Všeobecný prístup k energii by mal byť ústredným prvkom energetickej politiky EÚ a mal by byť zakotvený v zmluve. V záujme hospodárskej súťaže by čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie v energetickom sektore nemalo vyústiť do zníženia alebo obmedzenia povinností týkajúcich sa služieb vo verejnom záujme, ktoré sa členské štáty rozhodli zaviesť. EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby bola zvlášť opatrná v tomto bode a prijala opatrenia, ktoré poskytnú lepšie záruky, pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa služieb vo verejnom záujme, a ktoré ich posilnia bez ohľadu na súčasné obmedzenia vyplývajúce z úsporných opatrení.

2.1

Európska únia si v roku 2008 stanovila ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky (3x20). Členské štáty už zaznamenali pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorý je vo veľkej miere výsledkom verejných intervencií.

2.2

Hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov EÚ vo februári 2011 okrem toho vyhlásili, že cieľom je dokončiť vnútorný trh s energiou do roku 2014. Komisia odvtedy zverejnila niekoľko dokumentov v tomto smere. 15. novembra 2012 uverejnila oznámenie s názvom „V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou“, ktoré obsahovalo prvé posúdenie vnútorného trhu s energiou a akčný plán pre jeho dokončenie. Po tomto oznámení nasledovala verejná diskusia o vnútornom trhu s energiou, primeranosti kapacity na výrobu energie a kapacitných mechanizmoch.

2.3

Komisia 5. novembra 2013 uverejnila ďalšie oznámenie s názvom „Realizácia vnútorného trhu s elektrickou energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie“ spolu s piatimi dokumentmi svojich útvarov, ktoré obsahujú usmernenia o kapacitných mechanizmoch, režimoch podpory obnoviteľných zdrojov energie, dohovoroch o spolupráci medzi členskými štátmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a riešeniach v oblasti reakcie na dopyt.

2.4

Komisia konštatuje, že v dôsledku vytvorenia vnútorného trhu a plnenia cieľov v oblasti klímy a energetiky sa objavili nové výzvy, ktoré si vyžadujú nové formy verejnej intervencie, a to najmä na celoštátnej úrovni. Odtiaľ vychádza úsilie rozvíjať a podporovať obnoviteľné zdroje energie, zabezpečiť primerané výrobné kapacity atď.

2.5

Účelom oznámenia Komisie je poskytnúť členským štátom usmernenia o tom, ako čo najlepšie využiť verejné intervencie, prispôsobiť existujúce a navrhnúť nové intervenčné opatrenia. Ak koncepcia verejnej intervencie nie je dobre navrhnutá, môže to vážne narušiť trh a spôsobiť nárast cien energie pre domácnosti a podniky. Komisia preto navrhla súbor opatrení, ktoré sa musia prijať pred akoukoľvek verejnou intervenciou: zistiť špecifický problém a jeho príčiny; preukázať, že trh ho nemôže vyriešiť; posúdiť vzájomné pôsobenie s ďalšími politickými cieľmi a koordinovať rôzne nástroje verejnej intervencie; posúdiť alternatívne možnosti; minimalizovať účinok na elektrické sústavy; udržať intervenčné náklady na nízkej úrovni; zvážiť náklady výrobcov a súkromných osôb; monitorovať, hodnotiť a postupne ukončiť tieto opatrenia po dosiahnutí stanoveného cieľa.

2.6

Podľa Komisie je cieľom postupné vybudovanie európskeho trhu s energiou, na ktorom riadne funguje ponuka a dopyt, cenové signály sú v súlade s politickými cieľmi, zúčastnené subjekty majú rovnaké podmienky a výroba energie je efektívna. Vzhľadom na ďalší vývoj technológií by sa postupne mali stanoviť ich trhové ceny, pričom podporné opatrenia by sa mali nakoniec ukončiť. V praxi to bude znamenať postupné rušenie výkupných taríf a postupný prechod na výkupné prémie a iné podporné nástroje, aby výrobcovia reagovali na trhové trendy. Komisia tiež naliehavo žiada členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje stratégie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie s cieľom znížiť náklady spotrebiteľov, pokiaľ ide o ceny energie a energetické dane. Podporné systémy by mali byť navzájom viac prepojené.

2.7

Hoci oznámenie nie je právne záväzné, vymedzuje základné zásady, ktoré bude Komisia uplatňovať pri hodnotení verejnej intervencie v oblasti podporných systémov pre obnoviteľné zdroje energie, mechanizmov ovplyvňujúcich kapacitu a opatrení na prispôsobenie dopytu spotrebiteľov. Tieto zásady budú mať preto vplyv na to, akým spôsobom sa budú uplatňovať pravidlá Európskej únie v oblasti štátnej pomoci a ako sa budú vykonávať právne predpisy EÚ v oblasti energetiky. Komisia má taktiež v úmysle navrhnúť právne nástroje s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto zásady v plnej miere uplatňovali.

3.2

EHSV vždy podporoval iniciatívy Komisie zamerané na dokončenie vnútorného trhu s energiou. EHSV taktiež poukazuje na to, že v tejto súvislosti podporuje myšlienku vytvoriť Európske energetické spoločenstvo. Toto spoločenstvo by optimálnym spôsobom umožnilo posilniť spoločnú správu energetických záležitostí tým, že by podporovalo solidaritu, spoluprácu a integráciu, najmä pokiaľ ide o otázky trhu a infraštruktúr.

3.3

Vnútorný trh nemôže existovať, ak budú naďalej existovať „štátne hranice“ pre obchod s energiou, a k cezhraničnej kapacite by sa malo pristupovať rovnako ako k vedeniam alebo potrubiam, ktoré neprekračujú hranice. V oznámení by sa malo zdôrazniť, že okrem rozdielov vo vnútroštátnych predpisoch je prístup k cezhraničnej kapacite naďalej jednou z hlavných prekážok pri skutočnom odstraňovaní bariér na vnútornom trhu s energiou. Napríklad všeobecné rozšírenie stanovovania vstupných/výstupných cien a spôsob prideľovania kapacity na prenos vo všetkých členských štátoch by mohlo oživiť cezhraničný obchod, čo je vhodnejšie ako bodový model, ktorý vytvára stimuly pre investície prevádzkovateľov prenosových sústav, aby investovali do odstraňovania kapacitných prekážok, ako sú napr. cezhraničné prekážky v oblastiach, v ktorých zabezpečujú služby. Bude to prínosné pre všetky subjekty na trhu vrátane subjektov na trhu s energiou z nepravidelných obnoviteľných zdrojov. Komisia a ACER (Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky) popri ENTSO-E (Európskej sieti prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrickú energiu) musí prehodnotiť systémy prideľovania a zaviesť pre prevádzkovateľov prenosových sústav povinnosti týkajúce sa energetických búrz. Revízia je potrebná na to, aby sa zabezpečilo, že na vnútroštátnych hraniciach neexistujú prípadné „umelé prekážky“, ktoré by mohli obmedziť tok energie medzi členskými štátmi. Takéto „umelé prekážky“ môžu vznikať v dôsledku vnútroštátnych protekcionistických politík, ktoré majú za cieľ zaviesť jednotné domáce sadzby alebo v dôsledku možných nekalých obchodných praktík zo strany vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosových sústav, ktorí presúvajú domáce kapacitné prekážky na hranice oblastí, v ktorých poskytujú služby. Takéto pravidlá by podnietili prevádzkovateľov prenosových sústav, aby svoje investície sústredili do lepších cezhraničných prepojení prenosových sietí.

3.4

EHSV žiada posilniť elektrické prepojenia, aby sa dokončil vnútorný trh s energiou. EHSV podporuje všetky iniciatívy, ktoré uľahčia využívanie a účinnosť elektrických sietí vzhľadom na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Schvaľuje tak spolupráce typu Coreso, ako predstupeň európskej distribúcie elektrickej energie.

3.5

EHSV tiež dôsledne presadzoval, aby sa viac využívala energia z obnoviteľných zdrojov (2). EHSV podporuje ciele uvedené v pláne postupu do roku 2050.

3.6

Podporné nástroje pre obnoviteľné zdroje energie boli zavedené v čase, keď bol podiel energie z týchto zdrojov malý a technológie boli na začiatku svojho vývoja. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v súčasnosti výrazne stúpol a z dlhodobého hľadiska bude tento trend pokračovať. EHSV súhlasí s Komisiou, že verejná intervencia sa musí posudzovať vzhľadom na stupeň vývoja energetických zdrojov a technológií, pričom sa musí dodržiavať zásada subsidiarity. EHSV sa však domnieva, že Európska komisia by mala presne definovať pojem „zrelý zdroj energie“ a revidovať ho s ohľadom na budúci technický pokrok. EHSV by chcel tiež poukázať na to, že podporné nástroje pre obnoviteľné zdroje energie by sa mali posúdiť a prispôsobiť tak, aby spotrebitelia, a to najmä zraniteľní spotrebitelia, mohli v plnej miere využívať výhody európskeho trhu s elektrinou. EHSV odporúča, aby sa pri prispôsobení tejto podpory postupovalo opatrne a aby sa tým nesťažilo plnenie cieľov stratégie Európa 2020. EHSV odporúča, aby Komisia pri vypracúvaní nových usmernení Únie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky venovala pozornosť tomuto aspektu.

3.7

Podobne by sa mala postupne zastaviť podpora obnoviteľných zdrojov energie pri vyvinutých technológiách, ale zároveň by sa mala vhodne koordinovať s rozvojom funkčného emisného trhu. EHSV súhlasí s Komisiou, že podpora obnoviteľných zdrojov energie by mala byť pružná, primeraná, regresívna a konkurencieschopná, aby mohli obnoviteľné zdroje energie viac a viac reagovať na trhové signály a konkurovať konvenčným palivám. Priama podpora obnoviteľných zdrojov energie by mala byť postupne nahradená dobre fungujúcim trhom ETS (systém na obchodovanie s emisiami) a podľa toho by sa mala postupne zastaviť.

3.8

EHSV víta iniciatívy Komisie zamerané na podporu obnoviteľných zdrojov energie s výraznejším európskym charakterom. Komisia by mala naďalej podporovať mechanizmy cezhraničnej spolupráce členských štátov, aby presadzovala cezhraničnú podporu, ktorá sa v súčasnosti málo využíva. Pokiaľ členské štáty budú môcť rozvíjať individuálne politiky, priživovať sa na úsilí druhých alebo spôsobovať susedným krajinám negatívne dôsledky (napr. podpora rýchleho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v Nemecku spôsobuje kruhové toky v Poľsku a Českej republike, čo pre tieto krajiny znamená dodatočné náklady na elektrickú energiu na vyváženie a zabezpečenie dodávok), je nepravdepodobné, že sa podpora s výraznejším európskym charakterom stane realitou. Takéto problémy je jednoduchšie riešiť teraz, keď je systém relatívne nový než neskôr, keď preváži sila zotrvačnosti.

3.9

Špecifickým problémom pri začleňovaní obnoviteľných zdrojov energie je skutočnosť, že ich výroba je prerušovaná a vyžaduje si vyrovnávacie, záložné alebo rezervné kapacity. V oznámení sa poukazuje na riziko, že podpora záložných kapacít zo strany členského štátu v skutočnosti môže znamenať podporu neefektívnych elektrární alebo dotovanie fosílnych palív. Problém by sa mohol zmierniť najskôr budovaním trhov so službami v rámci dňa, vyrovnávacími a pomocnými službami. Ak budú tieto služby efektívne a budú fungovať cezhranične so správnymi cenovými signálmi, môžu v konečnom dôsledku regulovať trh dostatočne dobre na to, aby nebol potrebný dodatočný kapacitný mechanizmus. Všetky rezervy alebo mechanizmy odmeňovania budovania kapacít musia byť trhovo orientované, technologicky neutrálne, nediskriminačné a otvorené cezhraničnej účasti (3).

3.10

Normy a mechanizmy v oblasti primeranosti kapacít sa v súčasnosti líšia v závislosti od členského štátu, rovnako ako aj problémy s vyváženosťou ponuky a dopytu. Verejná intervencia je nevyhnutná pre bezpečnosť dodávok a vytváranie rezerv, ktoré majú národný charakter. Keďže však trhy sú čoraz viac vzájomne prepojené a závislé a v záujme toho, aby sa predišlo koexistencii rôznych rozdrobených systémov, krajiny by sa mali vzájomne radiť a mali by spolupracovať, a to najmä v rámci skupiny pre koordináciu v oblasti elektrickej energie. Komisia by mala zvážiť možnosť vytvorenia trhu s európskou výrobnou kapacitou, vychádzajúc pritom z doterajších pozitívnych skúseností.

3.11

EHSV súhlasí s Komisiou, že verejná intervencia zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov európskej politiky v oblasti energetiky a klímy. Je presvedčený, že čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie by nemalo nevyhnutne znamenať zníženie alebo rozšírenie, ale optimalizáciu verejných opatrení. Domnieva sa, že takáto intervencia by mala zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu v úsilí vynaloženom na boj proti energetickej chudobe. Myslí si, že verejná intervencia v tejto oblasti by sa mala lepšie využívať, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy a iniciatívy k týmto aspektom.

3.12

Chcel by však zdôrazniť, že je dôležité prijať kroky, ktoré umožnia väčší súlad verejnej intervencie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v celej Európe. Za určitých okolností môže byť takáto intervencia na európskej úrovni kontraproduktívna.

3.13

EHSV zároveň poukazuje na to, že otázka energetického mixu patrí do právomoci členských štátov, pokiaľ výrazne nezasahuje do hospodárskej súťaže a pokiaľ sú dodržiavané pravidlá v oblasti štátnej pomoci. Keďže takéto intervencie majú dosah na ostatné európske krajiny, EHSV je presvedčený, že by sa mala prehĺbiť koordinácia medzi členskými štátmi, najmä v rámci skupiny pre koordináciu v oblasti elektrickej energie, aby sa dosiahol väčší súlad na európskej úrovni.

3.14

EHSV v tejto súvislosti upozorňuje na to, že Komisia by mala jasne rozlišovať medzi verejnou intervenciou a štátnou pomocou.

3.15

Verejná intervencia vplýva na náklady na elektrickú energiu a jej cenu. Komisia uznáva, že je náročné stanoviť cenu každej technológie v oblasti energetiky na porovnateľnom základe a posúdiť tak potrebnú úroveň verejnej intervencie. EHSV opätovne odporúča, aby Komisia v tejto správe zanalyzovala problematiku energetickej chudoby v EÚ a európsku stratégiu a plán postupu na boj proti nej.

3.16

Väčší, silnejší a plynulejší trh s elektrickou energiou zaručí väčšiu stabilitu a zníži sa tiež potreba pristúpiť k rôznym formám ad hoc alebo dočasnej verejnej intervencie, ktoré v súčasnosti spôsobujú problémy s koordináciou.

3.17

Komisia správne poukázala na otázky bezpečnosti dodávok alebo straty cenovej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ, ktoré nie sú vždy zlučiteľné s cieľmi 20-20-20 alebo cieľmi stanovenými do roku 2050. Dosahovanie cieľov v rámci súboru opatrení v oblasti klímy zvyšuje energetické náklady jednotlivcov a priemyslu, a teda brzdí konkurencieschopnosť. Podpora obnoviteľných zdrojov energie môže na druhej strane viesť k nadmerne nízkym veľkoobchodným cenám elektrickej energie a môže mať negatívny vplyv na investičné signály v rezervných kapacitách. Nástroje na dosiahnutie cieľov 20-20-20 musia byť riadne sledované, aby narušenia hospodárskej súťaže neprevážili výhody.

3.18

Ďalšie obavy vyvoláva aj návrh Komisie podporovať dlhodobé zmluvy medzi výrobcami a budúcimi koncovými spotrebiteľmi na výstavbu nových elektrární, aby sa zaručila konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví. Komisia uznáva, že existuje riziko uzavretia trhov a že takéto zmluvy sa musia dôsledne preskúmať, aby sa zistilo, či výhody prevážia náklady alebo či v skutočnosti nebude dochádzať k narušeniam hospodárskej súťaže. Spotrebiteľov s vysokou spotrebou energie navyše skôr zaujímajú konvenčné elektrárne na fosílne palivá, ktoré sú spoľahlivé pri dodávkach energie. Podpora týchto elektrární by mohla narušiť ostatné politiky EÚ, počnúc podporou obnoviteľných zdrojov energie po dodržiavanie smernice o priemyselných emisiách. Politici sa ocitnú vo zvlášť nepríjemnej situácii, keď sa v extrémnych prípadoch priemyselný spotrebiteľ z akéhokoľvek dôvodu napokon rozhodne premiestniť do inej krajiny.

3.19

EHSV plne súhlasí s názorom, že vnútorný trh s elektrickou energiou nie je sám osebe cieľom. Trh s elektrickou energiou musí prinášať úžitok všetkým, a to najmä najzraniteľnejším osobám. Úsilie zamerané na jeho dokončenie je nevyhnutné, pretože tento trh je v súčasnosti príliš rozdrobený. To negatívne vplýva na európskych spotrebiteľov pri ich slobodnom rozhodovaní sa pre dodávateľov a rozpočet (ceny sú príliš vysoké), na bezpečnosť dodávok energie a snahy o riešenie klimatických zmien a energetickej zmeny. V rámci európskej energetickej politiky by sa malo zintenzívniť úsilie zamerané na odstránenie energetickej chudoby.

3.20

Reakcia na dopyt a energetická účinnosť predstavujú obrovský potenciál znížiť dopyt počas špičky. Napriek technickému pokroku sa tento potenciál stále nedostatočne využíva. EHSV sa dôrazne zasadzuje o to, aby sa podporovalo posilnenie postavenia spotrebiteľov pri formovaní ich „energetického života“ a aby sa stali aktívnymi spotrebiteľmi. Technológie, ako sú napr. inteligentné merače, musia byť skutočne navrhnuté pre všetkých spotrebiteľov vrátane najzraniteľnejších a musia byť v plnej miere efektívne a užitočné tým, že poskytnú ľahko zrozumiteľné a transparentné informácie bez dodatočných výdavkov a umožnia tak inteligentné prispôsobenie dopytu po energii (a zaručia bezpečnosť a dôvernosť údajov). EHSV podporuje výskum a vývoj v energetickom priemysle (najmä v oblasti inteligentných nástrojov a skladovania energie).

3.21

Verejná intervencia je rozhodujúca aj preto, že reakcia na dopyt (DSR) a riadenie reakcie (DSM) na dopyt zvyčajne nadmerne zaťažujú zraniteľných spotrebiteľov. Druh podpory poskytovanej zraniteľným spotrebiteľom sa musí preto prispôsobiť ich osobitnej situácii a kritériá splnenia podmienok na získanie podpory by mali byť spravodlivé a predvídateľné.

3.22

EHSV sa domnieva, že samotné technológie v oblasti DSM a DSR nestačia na prispôsobenie a zníženie dopytu. EHSV sa zasadzuje o to, aby sa na európskej úrovni prostredníctvom rôznych iniciatív podporovaných z európskeho fondu energetickej solidarity (4) zintenzívnila osveta medzi občanmi a posilnilo ich postavenie. EHSV podporuje zlepšenie energetickej účinnosti budov (pomocou odborných energetických osvedčení), aby sa vyriešil problém budov, z ktorých uniká energia a aby sa v praxi postupne zastavil predaj alebo prenájom takýchto budov.

3.23

Európski spotrebitelia energie patria k najnespokojnejším aktérom na trhu. K najdôležitejším otázkam, ktoré sa týkajú spotrebiteľov a ktorými sa treba zaoberať v záujme podpory rozvoja dobre fungujúceho trhu s elektrickou energiou, patria: prístup k energii, objektívne a spoľahlivé informácie o ponukách, nezávislé porovnania, transparentné zmluvné podmienky, ochrana pred zavádzajúcimi a agresívnymi marketingovými praktikami, jednotné kontaktné informačné miesto, zrozumiteľné informácie pre spotrebiteľa, účinná implementácia smernice o energetickej účinnosti, jednoduché vypínače, účinné prostriedky nápravy v prípade odôvodnených sťažností (5) a opatrenia na boj proti energetickej chudobe. Na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a výhod pre spotrebiteľa je tiež rozhodujúce nezávislé sledovanie energetických trhov. Pokrok v týchto aspektoch môže získať širšiu sociálnu a politickú podporu energetickej politiky EÚ.

3.24

EHSV podporuje miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov spotrebiteľmi, ktorí budú zároveň výrobcami (6). Tento jav sa rýchlo rozširuje v mnohých krajinách, najmä v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Má to rozhodujúci vplyv na energetickú rovnováhu v Európe, lacnejšie dodávky energie a zníženie emisií CO2. Úloha výrobcov-spotrebiteľov (z angl. prosumers) na energetických trhoch súvisí s bojom proti energetickej chudobe. Vďaka inteligentným sieťam a inteligentným meračom môže výrobca-spotrebiteľ poskytnúť výmenu energetických služieb vyrobených malou elektrárňou. Do konca roka 2020 bude v Spojenom kráľovstve približne 8 miliónov zariadení tohto druhu, ktoré budú vyrábať zhruba 40 GW elektrickej energie. Počet osôb zamestnaných v tomto sektore prekročí 1 00  000. Výrobcom-spotrebiteľom by mala byť poskytnutá verejná podpora na odstránenie legislatívnych prekážok a finančná a prevádzková podpora v podobe montážnych a údržbových služieb, a to najmä v oblasti investícií. Musí sa však zaviesť aj účinná regulácia, aby sa zaručilo, že výrobcovia-spotrebitelia budú riadne niesť zodpovednosť za nerovnováhy, ktoré môžu spôsobiť pri dodávkach energie do systému, a aby sa vytvorili trhové nástroje a cenové mechanizmy, ktoré ich budú motivovať k obmedzeniu takýchto nerovnováh.

3.25

Elektrina nie je hocijakou komoditou. Je nevyhnutnou základnou komoditou a musí sa k nej podľa toho pristupovať. Členský štát môže vo všeobecnom hospodárskom záujme prepojiť poskytovanie energie s určitými povinnosťami týkajúcimi sa služieb vo verejnom záujme. EHSV opakovane vyzýval, aby sa všeobecný prístup k energii zaradil medzi ciele energetickej politiky EÚ a aby sa zakotvil v zmluve. EHSV preto zdôrazňuje, že sa musí dohliadnuť na to, aby povinnosti týkajúce sa služieb vo verejnom záujme, keď ich členské štáty zavádzajú v súlade so smernicou 2009/72/ES, (najmä bezpečnosť, prístup k energii za dostupnú cenu, pravidelnosť, kvalita a cena dodávok elektriny, ako aj ochrana životného prostredia vrátane energetickej účinnosti a ochrany klímy v súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 3 ods. 3 tejto smernice) neboli oslabené v procese racionalizácie verejnej intervencie v súlade so zásadou hospodárskej súťaže. EHSV vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti postupovala nanajvýš opatrne. Žiada ju, aby každoročne vypracovala správu o tomto zásadnom aspekte vrátane konkrétnejšieho a podrobnejšieho posúdenia dodržiavania povinností týkajúcich sa služieb vo verejnom záujme zo strany členských štátov vo svojej výročnej správe o vnútornom trhu, ale aj špecifických iniciatív, aby boli tieto povinnosti lepšie chránené, či dokonca posilnené na európskej úrovni.

3.26

Transparentnosť a čestnosť pri obchodovaní na veľkoobchodnom trhu sú v konečnom dôsledku rozhodujúce pre ochranu záujmov všetkých, aby sa zabránilo tomu, že koncovým spotrebiteľom budú účtované nadmerné ceny, a aby sa podporila riadna správa energetických podnikov, či už ide o štátom vlastnené podniky alebo súkromné podniky. Komisia by mala posúdiť implementáciu nariadenia o integrite a transparentnosti trhu s energiou a v prípade potreby navrhnúť riešenia. Transparentnosť pri obchodovaní na veľkoobchodnom trhu by umožnila rýchlejšie zistiť problémy, ako je napr. zneužívanie trhu alebo protikonkurenčné správanie, a podporiť intervenciu orgánov zodpovedných za hospodársku súťaž.