EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012PC0770
Proposal for a COUNCIL REGULATION imposing a definitive anti-dumping duty and collecting definitely the provisional duty imposed on imports of certain tube and pipe fittings of iron or steel originating in Russia and Turkey
Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku
Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku
/* COM/2012/0770 final - 2012/0357 (NLE) */
Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku /* COM/2012/0770 final - 2012/0357 (NLE) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1) Kontext návrhu 110 || · Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), v konaní týkajúcom dovozu určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku. 120 || · Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi požiadavkami stanovenými v základnom nariadení. 139 || · Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Nariadením Komisie (EÚ) č. 699/2012 bolo uložené dočasné antidumpingové clo na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku. 141 || · Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. 2) Konzultácie so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu || · Konzultácie so zainteresovanými stranami 219 || Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, mali počas prešetrovania možnosť obhajovať svoje záujmy v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. || · Získavanie a využívanie expertízy 229 || Externá expertíza nebola potrebná. 230 || · Posúdenie vplyvu Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia. Základné nariadenie neobsahuje ustanovenia o všeobecnom posúdení vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť. 3) Právne prvky návrhu 305 || · Zhrnutie navrhovaného opatrenia Dňa 1. novembra 2011 Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku do Únie. Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podal 20. septembra 2011 Výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie na tupo Európskej únie (Defence committee of the Steel Butt-Welding Fittings Industry of the European Union) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 40 % celkovej výroby určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele v Únii, a ktorý obsahoval dôkazy o dumpingu a z neho vyplývajúcej značnej ujme. Dňa 31. júla 2012 Komisia uložila nariadením (EÚ) č. 699/2012 dočasné antidumpingové clo na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku vo výške od 2,9 % do 23,8 %. Priložený návrh nariadenia Rady predložený Komisiou, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo vo výške 2,9 % až 23,8 %, obsahuje konečné závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie. Ďalším prešetrovaním sa potvrdili základné dočasné zistenia. Navrhuje sa, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia, ktoré by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr do 29. januára 2013. 310 || · Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva. 329 || · Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. || · Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov: 331 || Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. 332 || Uvedenie toho, ako sa finančná a administratívna záťaž Únie, vlád jednotlivých štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov udržiava na čo najnižšej úrovni, primeranej cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. || · Výber nástrojov 341 || Navrhované nástroje: nariadenie. 342 || Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu: uvedené základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. 4) Vplyv na rozpočet 409 || Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie. 2012/0357 (NLE) Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové
clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na
dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele
s pôvodom v Rusku a Turecku RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi
z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[2] (ďalej len „základné
nariadenie“), a najmä na jeho článok 9, so zreteľom na návrh, ktorý predložila
Európska komisia po porade s poradným výborom, keďže: A. POSTUP 1. Dočasné opatrenia (1) Dňa 31. júla 2012
Európska komisia (ďalej len „Komisia“) nariadením (EÚ) č. 699/2012[3] (ďalej len „dočasné
nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz
určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom
v Rusku a Turecku. (2) Konanie sa začalo oznámením
o začatí konania[4] uverejneným 1. novembra 2011 na základe podnetu, ktorý 20.
septembra 2011 podal Výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na
zváranie na tupo Európskej únie (ďalej len „navrhovatelia“) v mene
výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 40% celkovej výroby určitého
príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele v Únii. (3) Ako sa stanovuje v odôvodnení
15 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa
vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej
len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov významných z
hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2008 do konca OP
(ďalej len „posudzované obdobie“). 2. Následný postup (4) Po zverejnení základných skutočností
a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných
antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), viacero
zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanoviská k dočasným
zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, tiež dostali možnosť, aby
boli vypočuté. (5) Komisia
pokračovala v získavaní a analýze všetkých informácií, ktoré považovala
za potrebné pre svoje konečné zistenia. 3. Výber vzorky (6) Keďže neboli predložené
žiadne pripomienky týkajúce sa výberu vzorky výrobcov v Únii,
neprepojených dovozcov a vyvážajúcich výrobcov, týmto sa potvrdzujú
dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 5 až 11 dočasného
nariadenia. 4. Platné opatrenia týkajúce sa
iných tretích krajín (7) Pripomína sa, že platné konečné antidumpingové opatrenia
sa týkajú určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s
pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike a
Thajsku, a vzhľadom na praktiky obchádzania aj určitého
príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v
Čínskej ľudovej republike zasielaného z Indonézie, Srí Lanky, Filipín
a Taiwanu (s určitými výnimkami)[5]. Na
krajiny vymenované v predchádzajúcej vete sa bude ďalej uvádzať odkaz
ako na „krajiny, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia“. B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK
A PODOBNÝ VÝROBOK (8) Ako sa uvádza v odôvodnení 17
dočasného nariadenia, príslušným výrobkom je príslušenstvo na rúry a rúrky
(iné ako liate príslušenstvo, príruby a príslušenstvo so závitom), zo
železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), s najväčším
vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm používané na zváranie na tupo
alebo na iné účely, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky
KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (ďalej len „príslušný
výrobok“). (9) Keďže neboli predložené
žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku,
týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 17 až 20
dočasného nariadenia. C. DUMPING 1. Rusko 1.1. Normálna hodnota (10) Jeden ruský vyvážajúci výrobca
tvrdil, že pri výpočtoch dumpingového rozpätia sa mali použiť iba
údaje získané od ruských spoločností a že nie je správne použiť údaje
od tureckých spoločností. Je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na
to, že žiadny ruský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, normálna hodnota pre
Rusko sa v súlade s článkom 18 ods. 1 a 5 stanovila na základe
dostupných skutočností, t. j. informácií získaných od tých tureckých
vyvážajúcich výrobcov, ktorí ako vstupy pri výrobe príslušného výrobku
používajú ruské bezšvové oceľové rúry a rúrky. Toto tvrdenie sa preto
zamieta. (11) Keďže neboli predložené
žiadne iné pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, týmto sa
potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 22 až 25
dočasného nariadenia. 1.2. Vývozná cena (12) Keďže neboli predložené
žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, týmto sa potvrdzujú
dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 26 a 27 dočasného
nariadenia. 1.3. Porovnanie (13) Keďže neboli predložené
žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania vývoznej ceny a normálnej
hodnoty, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 28 a
29 dočasného nariadenia. 1.4. Dumpingové rozpätie (14) Jeden ruský vyvážajúci výrobca
tvrdil, že dočasné antidumpingové clo vo výške 23,8 % nie je odôvodnené, a
to vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť vyváža do
Únie iba oceľové kolená a aj tie iba vo veľmi malých množstvách.
Oceľové kolená sú však súčasťou výrobku, ktorý je predmetom
prešetrovania a žiadna zainteresovaná strana túto skutočnosť nespochybnila.
Okrem toho kritérium, či je možné dovoz do Únie považovať za
zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 a článku 9 ods. 3
základného nariadenia, sa posudzuje na úrovni celej krajiny a nie vo
vzťahu k jednotlivým spoločnostiam. Toto tvrdenie sa preto
zamieta. (15) Iný ruský vyvážajúci výrobca
tvrdil, že neuskutočňoval dumping a že to sa odráža aj v tej
skutočnosti, že jeho ponuky na dodávky kolien a ohybov neboli pri
viacerých príležitostiach úspešné a boli vybrané ponuky konkurentov z Únie.
Ako je uvedené vyššie, je potrebné pripomenúť, že žiaden ruský vyvážajúci
výrobca v tomto prešetrovaní nespolupracoval a preto sa výpočty dumpingu
pre Rusko v súlade s článkom 18 ods. 1 a 5 základného nariadenia
vykonali na základe dostupných skutočností. Aj keby sa predmetné tvrdenie
zohľadnilo, je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že ruský
vyvážajúci výrobca neuspel so svojimi ponukami a že boli úspešné ponuky
konkurentov z Únie nie je v rozpore so zistením o dumpingu zo strany daného ruského
vyvážajúceho výrobcu. Toto tvrdenie sa preto zamieta. (16) Keďže neboli predložené
žiadne iné pripomienky týkajúce sa výpočtu dumpingového rozpätia, týmto sa
potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 30 a 31 dočasného
nariadenia. (17) S konečnou
platnosťou stanovené dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vyjadrené ako
percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je takéto: Spoločnosť || Dumpingové rozpätie Všetky spoločnosti || 23,8 % 2. Turecko 2.1. Normálna hodnota (18) Keďže neboli predložené
žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, týmto sa
potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 32 až 40
dočasného nariadenia. 2.2. Vývozná cena (19) Jeden vyvážajúci výrobca
tvrdil, že do vývoznej ceny by malo byť zahrnuté ziskové rozpätie dosiahnuté
pri námornej doprave, t. j. rozdiel medzi dopravným naúčtovaným jeho
zákazníkom a dopravným, ktoré zaplatil vyvážajúci výrobca lodnej
spoločnosti. Podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia je však
vývozná cena cenou skutočne zaplatenou alebo splatnou za výrobok pri jeho
predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny do Únie. Ziskové rozpätie dosiahnuté na
doprave výrobku zákazníkovi sa nemôže považovať za súčasť
vývoznej ceny samotného výrobku. Toto tvrdenie sa preto zamieta. (20) Keďže neboli predložené
žiadne iné pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, týmto sa
potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 41 až 43
dočasného nariadenia. 2.3. Porovnanie (21) Turecké združenie vývozcov
ocele (ďalej len „združenie ÇIB“) tvrdilo, že pri porovnaní medzi vývoznou
cenou a normálnou hodnotou neboli náležite zohľadnené významné cenové
rozdiely medzi bezšvovým a zváraným príslušenstvom na rúrky. Všetky
spolupracujúce spoločnosti však predložili informácie o predaji bezšvového
a zváraného príslušenstva v členení podľa jednotlivých
obchodných prípadov. Práve tieto informácie sa použili na porovnanie medzi
vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Inými slovami, bezšvové príslušenstvo bolo
porovnané iba s bezšvovým príslušenstvom a zvárané príslušenstvo bolo
porovnané iba so zváraným príslušenstvom. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie
zamieta. (22) Keďže neboli predložené
žiadne iné pripomienky týkajúce sa porovnania, týmto sa potvrdzujú zistenia
uvedené v odôvodnení 44 dočasného nariadenia. 2.4. Dumpingové rozpätia a) Dumpingové rozpätie pre prešetrované
spoločnosti (23) Je potrebné pripomenúť,
že individuálne dumpingové rozpätie dočasne stanovené pre jedného z
troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa stanovilo na základe porovnania
váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou
príslušného výrobku, ktorú táto spoločnosť účtuje pri vývoze do
Únie. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia
dumpingového rozpätia tejto spoločnosti, týmto sa potvrdzujú dočasné
zistenia uvedené v odôvodnení 46 dočasného nariadenia. (24) V prípade dvoch ďalších
spolupracujúcich spoločností výpočty dumpingu preukázali, že tieto
spoločnosti uskutočňovali cielený dumping, a to tak,
pokiaľ ide o dané časové obdobie, ako aj vo vzťahu k daným
zákazníkom a regiónom. Naozaj existoval jasný model ich vývozných cien, ktorý
sa významne líšil v závislosti od jednotlivých kupujúcich, regiónov, ako
aj období (až do 30 % za rovnaké typy príslušného výrobku). Okrem toho,
výpočet dumpingu na základe porovnania váženej priemernej normálnej
hodnoty s váženým priemerom vývozných cien v súlade s metódou stanovenou v
článku 2 ods. 11 prvej časti prvej vety základného nariadenia
neodzrkadľoval plnú mieru dumpingu praktizovaného dvomi príslušnými výrobcami,
ako sa uvádza v odôvodnení 27. Dumpingové rozpätie sa nedalo stanoviť ani
porovnaním individuálnych normálnych hodnôt a individuálnych vývozných cien
do Únie v jednotlivých obchodných prípadoch v súlade s článkom 2
ods. 11 druhou časťou prvej vety základného nariadenia, pretože objem
domácich transakcií nebol dostatočný na to, aby bolo možné stanoviť
normálnu hodnotu zodpovedajúcu vývozným transakciám, ako sa uvádza v odôvodnení
28. (25) V záujme zohľadnenia
plnej miery dumpingu praktizovaného dvoma príslušnými spoločnosťami
sa preto v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia v prípade
týchto dvoch spoločností porovnala normálna hodnota stanovená na základe
váženého priemeru s cenami všetkých individuálnych vývozných transakcií smerom
do Únie. Vzhľadom na to, že taká metóda porovnania predstavuje výnimku
z dvoch prvých metód stanovených v článku 2 ods. 11 základného
nariadenia, Komisia dôkladne overila, či podmienky jej použitia boli v
tomto prípade jasne splnené. Boli zverejnené podrobné výpočty dumpingu
vrátane stanovených modelov vývozných cien. Žiadny z tureckých
vyvážajúcich výrobcov podkladové údaje nespochybnil. (26) Obe spolupracujúce
spoločnosti, združenie ÇIB a turecká vláda však tvrdili, že pokiaľ
ide o cielený dumping stanovený u dvoch tureckých vyvážajúcich výrobcov, bolo
poskytnuté nedostatočné vysvetlenie a že akýkoľvek model vývozných
cien nebol v žiadnom prípade úmyselný. V rámci vypočutia
úradníkom pre vypočutie, o ktoré požiadali dvaja tureckí vývozcovia,
boli týmto dvom spoločnostiam poskytnuté podrobné vysvetlenia, pokiaľ
ide o stanovenie cieleného dumpingu a o príslušné výpočty
dumpingového rozpätia. Komisia takisto objasnila, že aj ak by išlo
o neúmyselné[6]
praktiky, tieto ich praktiky mali účinok cieleného dumpingu. Poznamenáva
sa, že základné nariadenie nevyžaduje, aby prešetrujúci orgán identifikoval
možné dôvody cieleného dumpingu akými sú napr. kolísanie výmenného kurzu,
rozdielne politiky cenotvorby v závislosti od regiónu atď. Stačí
len samotné stanovenie modelov vývozných cien, ktoré sa významne líšili
v závislosti od jednotlivých kupujúcich, regiónov alebo období[7]. Uvedeným dvom
spoločnostiam boli okrem toho v rámci vypočutia poskytnuté
vysvetlenia týkajúce sa konkrétne jednej, resp. druhej spoločnosti.
Navyše, stálej delegácii Turecka pri EÚ bola zaslaná verbálna nóta s
vysvetleniami ohľadom stanovenia cieleného dumpingu a metodiky, ktorá sa
uplatnila pri výpočte dumpingového rozpätia. Okrem toho boli pri
ďalšom vypočutí úradníkom pre vypočutie, o ktoré požiadalo
združenie ÇIB, združeniu ÇIB poskytnuté podrobné vysvetlenia, pokiaľ ide
o stanovenie cieleného dumpingu a o príslušné výpočty
dumpingového rozpätia. (27) V skutočnosti sa
prešetrovaním u každého z dvoch vyvážajúcich výrobcov stanovili tri jasné
modely vývozných cien, ktoré sa vzťahujú na drvivú väčšinu ich
predaja na vývoz do Únie, t. j. vývozné ceny sa výrazne líšili
v závislosti od jednotlivých kupujúcich, regiónov, ako aj
období, ako vyplynulo z podkladových údajov sprístupnených stranám. Takéto
zistenie vyplynulo z dôkladného preskúmania výnimočných okolností tohto
prípadu, na základe čoho sa dospelo k záveru, že daný prípad treba
považovať za cielený dumping. Keďže sa zistili významné rozdiely
vo vývozných cenách a vzhľadom na to, že dostatočným dôvodom na použitie
váženého priemeru v rámci metodiky porovnania všetkých individuálnych vývozných
transakcií by bol čo i len jeden z týchto troch modelov vývozných cien,
považovala sa v tomto konkrétnom prípade táto metóda porovnania za vhodnú.
Okrem toho sa u každej z dvoch spoločností celková miera dumpingu
stanoveného na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s
váženou priemernou vývoznou cenou príslušného výrobku do Únie (prvá symetrická
metóda) významne odlišovala od miery dumpingu stanovenej porovnaním
normálnej hodnoty stanovenej na základe váženého priemeru s cenami všetkých
individuálnych vývozných transakcií do Únie (asymetrické metóda), ako vyplynulo
z podkladových údajov sprístupnených stranám. Preto možno dospieť k
záveru, že použitie prvej symetrickej metódy by malo účinok neprimeraného
maskovania cieleného dumpingu, ku ktorému došlo počas konkrétneho
časového obdobia, v konkrétnych regiónoch a vo vzťahu ku
konkrétnym zákazníkom. Inými slovami, dumpingové rozpätie stanovené prvou
symetrickou metódou by neodrážalo plnú mieru dumpingu praktizovaného dvomi
príslušnými spoločnosťami. (28) Dumpingové rozpätie sa nedalo
stanoviť ani porovnaním individuálnych normálnych hodnôt s individuálnymi
vývoznými cenami do Únie v jednotlivých obchodných prípadoch v súlade s
článkom 2 ods. 11 druhou časťou prvej vety základného nariadenia
(druhá symetrická metóda). Táto metóda zahŕňa identifikáciu
individuálnych domácich transakcií, ktoré sú porovnateľné s individuálnymi
vývoznými transakciami, s prihliadnutím na také faktory, ako napríklad predané
množstvo a dátum transakcie. Vzhľadom na nedostatočný objem domácich
transakcií za normálnu hodnotu zodpovedajúcu vývozným transakciám nebolo možné
dumpingové rozpätie stanoviť na základe druhej symetrickej metódy. Preto
sa, vzhľadom na stanovenie modelu vývozných cien, ktorý sa významne líšil
v závislosti od jednotlivých kupujúcich, regiónov alebo období, a
vzhľadom na to, že dve symetrické metódy by neodrážali plnú mieru
dumpingu, dospelo v súlade s druhou vetou článku 2 ods. 11 k záveru, že
dumpingové rozpätie sa stanoví na základe asymetrickej metódy. (29) Obe spolupracujúce
spoločnosti a združenie ÇIB tvrdili, že neexistoval dôvod
na porovnanie vývozných cien prepočítaných na tureckú líru,
vzhľadom na skutočnosť, že predaj do Únie sa
uskutočňoval v eurách a turecká líra sa používala iba na účtovné
účely. Tvrdilo sa, že kolísanie výmenného kurzu medzi eurom
a tureckou lírou mali významný vplyv na stanovovanie cien, čo by bez náležitého
dôvodu nevyhnutne ovplyvnilo výsledok porovnania vývoznej ceny medzi rôznymi
obdobiami. Je však ustálenou praxou Komisie vykonať porovnanie vývozných
cien a výpočty dumpingového rozpätia v účtovnej mene
spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vyvážajúcej krajine. Je potrebné poznamenať,
že náklady a domáce ceny použité ako základ pre normálnu hodnotu sú
vyjadrené v tureckých lírach. Preto je porovnanie vývozných cien
s normálnou hodnotou vykonané v uvedenej mene. Z tohto dôvodu je
jedinou logickou metódou stanovenia modelu vývozných cien, v rámci toho
istého výpočtu dumpingu, použitie tých istých vývozných cien už
vyjadrených v tureckých lírach. Okrem toho, ako je už uvedené, základné
nariadenie nevyžaduje analýzu možných dôvodov cieleného dumpingu, akým je
napríklad kolísanie výmenného kurzu[8].
Toto tvrdenie sa preto zamieta. (30) Obaja spolupracujúci
vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že na účel stanovenia modelu vývozných cien
by sa mali zohľadniť skôr vážené priemerné ceny porovnateľných
typov výrobku a nie aritmetické priemerné ceny. Článok 2 ods. 11
základného nariadenia sa však vzťahuje na model vývozných cien a nie na
model vážených priemerných vývozných cien ani na model vývozných hodnôt.
Použitie váženej priemernej vývoznej ceny by viedlo k skresleniu analýzy,
pretože by sa zohľadnil objem vývozu namiesto iba vývozných cien. V každom
prípade, aj v prípade použitia vážených priemerných cien namiesto
aritmetických priemerných vývozných cien by sa stále dal stanoviť model
vývozných cien, ktorý sa významne odlišuje v závislosti od jednotlivých
kupujúcich, regiónov, ako aj období. Dve strany vyjadrili pochybnosti, či
sú rozdiely v modeloch vývozných cien v prípade použitia vážených
priemerov skutočne významné, ak sú vôbec nejaké. Poznamenáva sa, že strany
nespochybňujú skutkové zistenia založené na aritmetickom priemere, čo
predstavuje vhodnú metodiku, ako už bolo vysvetlené. Toto tvrdenie sa preto
zamieta. (31) Združenie ÇIB tvrdilo, že
uplatňovanie vynulovania nie je odôvodnené, pričom sa odvolávalo na
správu odvolacieho orgánu WTO[9],
podľa ktorej je postup vynulovania v rozpore s Antidumpingovou
dohodou WTO. Všeobecný súd[10]
však potvrdil, že zistenia uvedené v správe o posteľnej bielizni nie je
možné uplatňovať v prípadoch cieleného dumpingu. Správa o
posteľnej bielizni sa týka postupu vynulovania skutočne len v
súvislosti s prvou symetrickou metódou a nie je možné sa domnievať,
že sa tohto mechanizmu týka v prípade, keď sa použije v súvislosti s
asymetrickou metódou. Preto ak by aj, ako zistil odvolací orgán WTO, použitie
postupu vynulovania v súvislosti s prvou symetrickou metódou, a najmä pri
neexistencii modelu vývozných cien, mohlo byť skutočne v rozpore s
článkom 2.4.2 antidumpingového kódexu z roku 1994 a nespravodlivé,
použitie postupu vynulovania v súvislosti s asymetrickou metódou,
keď sú splnené dve podmienky pre uplatnenie tejto metódy, nie je
v rozpore s uvedeným ustanovením ani s článkom 2 ods. 11
základného nariadenia, ani nie je nespravodlivé v zmysle článku 2 ods. 10
uvedeného nariadenia. Navyše postup vynulovania sa ukázal byť matematicky
nevyhnutným na to, aby sa odlíšila, pokiaľ ide o výsledky,
asymetrická metóda od prvej symetrickej metódy. Bez uvedeného vynulovania totiž
asymetrická metóda vždy prinesie rovnaký výsledok ako prvá symetrická metóda.
Toto tvrdenie sa preto zamieta. (32) Okrem toho združenie ÇIB
tvrdilo, že použitím vynulovania dochádza k porušeniu pravidla nižšieho cla.
Tvrdilo sa, že z dôvodu používania postupu nulovania boli dumpingové rozpätia
vypočítané na vyššej úrovni ako mali v skutočnosti byť. (33) Používanie nulovania v rámci
asymetrickej metódy však nebráni uplatňovaniu pravidla nižšieho cla. Pre
všetky tri spolupracujúce spoločnosti boli dumpingové rozpätia, bez
ohľadu na použitú metodiku, porovnané s úrovňami odstránenia ujmy
spoločností, aby sa zabezpečilo, že clo bude stanovené na základe
nižšej z týchto dvoch hodnôt. Toto tvrdenie sa preto zamieta. (34) Keďže neboli predložené
žiadne iné pripomienky týkajúce sa dumpingových rozpätí pre prešetrované
spoločnosti, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 47 a 48
dočasného nariadenia. b) Dumpingové rozpätie pre
nespolupracujúce spoločnosti (35) Keďže
neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dumpingového rozpätia
pre nespolupracujúce spoločnosti, týmto sa potvrdzujú dočasné
zistenia uvedené v odôvodnení 49 dočasného nariadenia. (36) S konečnou
platnosťou stanovené celoštátne dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny
podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto: Spoločnosť || Dumpingové rozpätie RSA || 9,6 % Sardogan || 2,9 % Unifit || 12,1 % Všetky ostatné spoločnosti || 16,7 % D. UJMA 1. Výroba v Únii, výrobné odvetvie
Únie a spotreba (37) Keďže neboli predložené
žiadne pripomienky týkajúce sa výroby v Únii, výrobného odvetvia Únie
a spotreby, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 51 až 54 dočasného
nariadenia. 2. Dovoz z príslušných krajín 3.1. Súhrnné vyhodnotenie účinkov
príslušného dovozu (38) Po dočasnom zverejnení
združenie ÇIB tvrdilo, že súhrnné vyhodnotenie dumpingového dovozu z dvoch
príslušných krajín nie je opodstatnené. V podstate len opakovalo
pripomienky predložené tureckými vyvážajúcimi výrobcami po začatí konania
a tvrdilo, že dovoz z Ruska a Turecka vykazuje z hľadiska objemu
a cien odlišný trend. (39) V tejto súvislosti sa
pripomína, ako už bolo uvedené v odôvodnení 59 dočasného nariadenia, že
prešetrovaním sa zistilo zvyšovanie dovozu z Ruska v absolútnom
vyjadrení, aj keď dovoz z Turecka je z hľadiska objemu pomerne
konštantný. Vzhľadom na pokles dopytu v posudzovanom období sa však
podiely dovozu z oboch krajín na trhu zvyšujú. (40) Súčasne sa nezdá, že by v
ich cenotvorbe boli podstatné rozdiely, pričom ruské priemerné ceny sú o niečo
nižšie, ale veľmi blízko úrovni priemerných tureckých cien. V tejto
súvislosti sa tiež pripomína, že prešetrovaním sa u spoločností v obidvoch
krajinách zistilo výrazné podhodnotenie a to až o približne 30 % (pozri
odôvodnenie 65 dočasného nariadenia). Uvedené tvrdenie sa preto zamieta. (41) Združenie ÇIB takisto tvrdilo,
že dovoz z Turecka by sa mal považovať za nevýznamný, a poukázalo na
to, že v predchádzajúcom prípade týkajúcom sa podobného výrobku – konkrétne
„príslušenstva na rúry a rúrky z ČĽR, Chorvátska, Slovenska, Taiwanu
a Thajska“[11]
– sa dovoz zo Slovenska a Taiwanu považoval za nevýznamný (napriek tomu,
že bol nad prahom de minimis) a teda nebol kumulovaný
s dumpingovým dovozom z iných krajín. (42) V tejto súvislosti sa
poznamenáva, že v uvedenom prípade sa skutočne zistilo, že dovoz zo
Slovenska a Taiwanu bol dumpingový a napriek tomu, že presahoval prah 1 %
podielu na trhu, nebol kumulovaný s iným dumpingovým dovozom. Situácia
v danom prípade však bola veľmi odlišná od súčasnej situácie, keďže
dovoz zo Slovenska a Taiwanu skutočne výrazne strácal svoj podiel na
trhu a nepovažoval sa za významný v porovnaní s objemom dovozu z iných
krajín a teda sa nepovažoval za dovoz spôsobujúci ujmu. Naproti tomu,
v aktuálnom prípade rastie podiel dovozu z Turecka, ako aj z Ruska na
trhu, pričom z hľadiska objemu je dovoz z obidvoch týchto
krajín navzájom porovnateľný. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta. (43) Združenie ÇIB takisto tvrdilo,
že dovoz z Turecka a Ruska nie je podobný, pokiaľ ide o podmienky hospodárskej
súťaže, keďže existujú „rozdiely v geografickom sústredení predaja“.
Poskytlo štatistické údaje o tom, že Turecko počas OP sústredilo viac ako 70
% svojho predaja do Španielska, Francúzska, Talianska a Poľska,
zatiaľ čo Rusko sústredilo takmer všetok svoj predaj do Českej
republiky a Nemecka. (44) V tejto súvislosti sa
poznamenáva, že rozdiely v geografickom sústredení predaja nemožno
považovať za znak odlišných podmienok hospodárskej súťaže.
Vzhľadom na to, že Európska únia je jednotným trhom, miesto vstupu
akéhokoľvek dovozu nebude zvyčajne rozhodujúce pre
konkurencieschopnosť tohto dovozu vo vzťahu k iným dovozom ani
vo vzťahu k podobnému výrobku. V súvislosti s podmienkami
hospodárskej súťaže sa opätovne uvádza, že dovoz z Ruska a Turecka je
z hľadiska ceny podobný, pričom u dovozu z každej
z týchto dvoch krajín sa zistili nižšie ceny ako sú ceny výrobného
odvetvia Únie a ich predajné kanály sú podobné. Uvedené tvrdenie sa preto
zamieta. (45) Keďže neboli predložené
žiadne iné pripomienky týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia dumpingového dovozu z
príslušných krajín, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 55 až 60
dočasného nariadenia. 3.2. Objem, podiel príslušného dumpingového
dovozu na trhu, ceny dovozu a podhodnotenie. (46) Keďže neboli predložené
žiadne pripomienky, pokiaľ ide o objem a podiel príslušného dumpingového
dovozu na trhu, ceny dovozu a podhodnotenie, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 61
až 65 dočasného nariadenia. (47) Pripomína sa, že cena
dumpingového príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách predávaného
v Únii bola v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie až
o približne 30 % nižšia. 3. Situácia výrobného odvetvia Únie (48) Po dočasnom zverejnení
združenie ÇIB a turecká vláda tvrdili, že vzhľadom na to, že medzi rokom 2008
a OP výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj podiel na trhu približne o 3 %,
Komisia mala dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas
posudzovaného obdobia značnú ujmu neutrpelo. (49) V tejto súvislosti sa po prvé
poznamenáva, že v dočasnom nariadení sa jasne uznalo (pozri napríklad
odôvodnenia 72, 86 alebo 91 dočasného nariadenia), že sa zaznamenal mierny
nárast podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Po druhé, v odôvodnení 72
dočasného nariadenia sa objasňuje, že zvýšený podiel na trhu
odzrkadľuje skutočnosť, že v posudzovanom období objem predaja
výrobcov z Únie na trhu klesol o niečo menej ako spotreba. (50) Navyše, okrem znižujúcich sa
zásob, ako sa uvádza ďalej, je to jediný ukazovateľ ujmy, ktorý
počas posudzovaného obdobia vykazuje pozitívny vývoj. Uvedené tvrdenie sa
preto zamieta. (51) Turecká vláda tiež tvrdila, že
znižovanie konečných zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky
svedčí o tom, že výrobné odvetvie Únie sa nenachádza v situácii,
v ktorej by mu vznikala ujma. (52) V tejto súvislosti sa
poznamenáva, že tak ako je uvedené v odôvodnení 79 dočasného nariadenia,
konečné zásoby výrobcov z Únie zaradených do vzorky skutočne klesli
medzi rokom 2008 a OP o 18 %. (53) Súčasne sa uznáva, že
pokles zásob by sa mohol považovať za určitý pozitívny signál, ale
iba v situácii, keď by predaj rástol rýchlejším tempom ako výroba.
V tomto prešetrovaní však taký záver nie je možné konštatovať.
Naopak, pokles zásob v tomto prípade je len odrazom rýchlejšieho tempa poklesu
objemu výroby ako predaja. V tejto situácii pokles zásob nemožno
považovať za pozitívny vývoj. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta. (54) Keďže neboli predložené
žiadne iné tvrdenia ani pripomienky, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 66 až
88 dočasného nariadenia vrátane záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo
značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia,. E. PRÍČINNÁ
SÚVISLOSŤ 1. Vplyv dumpingového dovozu (55) Keďže neboli predložené
žiadne konkrétne pripomienky, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 90 až 93
dočasného nariadenia. 2. Vplyv ďalších faktorov (56) Po dočasnom zverejnení
združenie ÇIB a turecká vláda tvrdili, že skutočnou príčinou
akejkoľvek ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, boli nízke ceny
dovozu z iných tretích krajín a najmä z krajín, na ktoré sa vzťahujú
antidumpingové opatrenia. (57) V tejto súvislosti sa
poznamenáva, že ako už bolo uvedené v odôvodnení 96 dočasného
nariadenia, dovoz z ôsmich krajín, na ktoré sa vzťahujú
antidumpingové opatrenia, naďalej prenikal na trh Únie, hoci podiel tohto
dovozu na trhu klesol z 21 % v roku 2008 na 17 % v OP. Priemerné
ceny tohto dovozu sú vo všeobecnosti nižšie ako ceny dumpingového dovozu
z príslušných krajín. Dokonca aj po zohľadnení platného
antidumpingového cla zostávajú ceny uvedeného dovozu nízke a porovnateľné
s cenami ruského a tureckého dovozu a sú pod úrovňou priemerných
cien výrobcov z Únie. (58) Je však potrebné
poznamenať, že štatistické informácie a údaje o priemerných cenách sú
v prípade krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia (ako v
prípade všetkých tretích krajín) k dispozícii iba v obmedzenom rozsahu a
stanovený rozdiel v cene nemusí mať vysokú výpovednú hodnotu a môže
byť výsledkom odlišného sortimentu výrobkov. Navyše dovoz z krajín, na
ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, vykazuje jasný klesajúci
trend. Z toho vyplýva záver, že tento dovoz nenarúšal príčinnú
súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie,
a nárastom dumpingového dovozu z Turecka a Ruska. (59) Pokiaľ ide o dovoz z
iných tretích krajín, ich podiel na trhu počas posudzovaného obdobia
klesol zo 7 % v roku 2008 na 6 % v OP, zatiaľ čo dovoz z Ruska a
Turecka sa zvýšil. Priemerné ceny tohto dovozu boli vo všeobecnosti vyššie ako
dumpingový dovoz z príslušných krajín a blížili sa priemerným cenám výrobcov
z Únie a ako také sa nepovažujú za narúšajúce príčinnú súvislosť
medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nárastom dumpingového
dovozu z Turecka a Ruska. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta a potvrdzuje
sa dočasný záver, že dovoz z tretích krajín nenarúša predmetnú
príčinnú súvislosť. (60) Turecká vláda takisto tvrdila,
že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená
zvýšenými výrobnými nákladmi, ktoré vyplývajú z poklesu dopytu. (61) V tejto súvislosti sa
poznamenáva, ako už bolo uvedené v odôvodnení 101 dočasného nariadenia, že
dôvodom zníženej spotreby príslušenstva na rúrky je s najväčšou
pravdepodobnosťou finančná a hospodárska kríza v období 2008/2009.
Medzi rokmi 2008 a 2009 klesla spotreba o viac ako 40 % a na tejto nízkej
úrovni zostala po celý zvyšok posudzovaného obdobia (aj keď v OP mierne
stúpla). Vzhľadom na to, že fixné náklady predstavujú až 40 % výrobných
nákladov výrobcov z Únie, znížený dopyt, predaj a produkciu mali za následok
významne vyššie jednotkové výrobné náklady. To malo samozrejme významný vplyv
na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. (62) Súčasne akýkoľvek
negatívny vplyv vyšších jednotkových výrobných nákladov jasne prehĺbila aj
tá skutočnosť, že ceny výrobného odvetvia Únie klesali
v dôsledku ich vystavenia silnému cenovému tlaku a výraznému podhodnoteniu
dumpingového dovozu z Turecka a Ruska. V podmienkach normálnej situácie na
trhu by výrobné odvetvie Únie malo mať možnosť minimalizovať
vplyv akéhokoľvek zvýšenia jednotkových nákladov prinajmenšom
prostredníctvom zachovania normálnej úrovne cien, čo zjavne nebolo možné v
situácii cenového tlaku, ktorý vyvíjal neprirodzene lacný dumpingový dovoz z
príslušných krajín. (63) Preto sa toto tvrdenie zamieta
a prijíma sa konečný záver, že žiadny negatívny vplyv poklesu dopytu
nie je takého charakteru, aby narušil príčinnú súvislosť medzi ujmou,
ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Ruska a Turecka. (64) Keďže neboli predložené
žiadne iné tvrdenia ani pripomienky, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 94 až
106 dočasného nariadenia vrátane záveru, že dumpingový dovoz z príslušných
krajín spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3
ods. 6 základného nariadenia. G. ZÁUJEM ÚNIE (65) Po dočasnom zverejnení
združenie ÇIB tvrdilo, že uloženie akýchkoľvek opatrení by viedlo k
situácii, v ktorej by spoločnosť ERNE Fittings, jeden
z navrhovateľov, mala na trhu Únie postavenie podobné monopolu. (66) V tejto súvislosti sa
poznamenáva, že ERNE je len jedným z dvoch navrhovateľov a že druhý
navrhovateľ – spoločnosť INTERFIT – je podobne veľká ako
ERNE. Okrem toho údaje v dočasnom nariadení týkajúce sa výrobcov z Únie
zaradených do vzorky zahŕňali aj tretieho výrobcu z Únie –
spoločnosť Virgilio CENA & Figli. Navyše existuje významný
počet menších spoločností v Únii, ktoré vyrábajú a predávajú
výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania a tiež existuje významný dovoz z
iných zdrojov. Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že neexistuje žiadne
riziko vzniku monopolného postavenia spoločnosti ERNE. (67) Keďže neboli predložené
žiadne iné pripomienky, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 107 až 117
dočasného nariadenia vrátane záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody
proti uloženiu opatrení na dumpingové dovozy z príslušných krajín . H. KONEČNÉ OPATRENIA 1. Úroveň odstránenia ujmy (68) Keďže neboli predložené
žiadne konkrétne pripomienky, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 118 až 120
dočasného nariadenia. 2. Konečné opatrenia (69) Vzhľadom na závery
týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie a v
súlade s článkom 9 základného nariadenia sa usudzuje, že na dovoz
príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku by sa malo uložiť
konečné antidumpingové clo na úrovni najnižšieho zisteného dumpingového
rozpätia a zistenej úrovne odstránenia ujmy, a to v súlade s pravidlom
nižšieho cla, ktoré vo všetkých prípadoch predstavuje dumpingové rozpätie. (70) V prípade Ruska,
keďže ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, bolo celoštátne
dumpingové rozpätie vypočítané tak, ako je vysvetlené v odôvodneniach 21 až
31 dočasného nariadenia, a týmto sa toto celoštátne dumpingové rozpätie
potvrdzuje. (71) V prípade Turecka sa
vzhľadom na úroveň spolupráce, ktorá sa považovala za pomerne
nízku, pri zvyškovom dumpingovom rozpätí vychádzalo z primeranej metódy,
čo viedlo k rozpätiu, ktoré je vyššie ako najvyššie z individuálnych
rozpätí troch spolupracujúcich spoločností, ako je vysvetlené v odôvodnení
49 dočasného nariadenia, a týmto sa toto zvyškové dumpingové rozpätie
potvrdzuje. (72) Na základe uvedeného sú
navrhované sadzby cla takéto: Krajina || Spoločnosť || Konečná sadzba antidumpingového cla Rusko || Všetky spoločnosti || 23,8 % Turecko || RSA || 9,6 % || Sardogan || 2,9 % || Unifit || 12,1 % || Všetky ostatné spoločnosti || 16,7 % (73) Antidumpingové colné sadzby
pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na
základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú
počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto
colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky
ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz
výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách, ktoré vyrábajú dané
spoločnosti, t. j. dané konkrétne právnické osoby. Dovezené výrobky
vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie
sú konkrétne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane
subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, tieto sadzby
nemôžu využiť a vzťahuje sa na ne sadzba cla uplatniteľná
na „všetky ostatné spoločnosti“. (74) Každú žiadosť o
uplatňovanie sadzby individuálneho antidumpingového cla
pre spoločnosť (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení
nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne predložiť
Komisii[12]
spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky
zmeny v činností spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim
predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so
zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa potom
nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní prostredníctvom
aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne
colné sadzby. (75) Všetky strany boli informované
o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo
odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz
určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo ocele s pôvodom
v Rusku a Turecku a konečný výber súm zabezpečených
prostredníctvom dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“).
Takisto im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa po tomto
zverejnení mohli vyjadriť. (76) Po konečnom zverejnení
boli doručené vyjadrenia od navrhovateľa ako aj dvoch
spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z Turecka a od združenia ÇIB.
Obaja tureckí výrobcovia a aj združenie ÇIB požiadali o vypočutie a ich
žiadostiam bolo vyhovené. (77) Navrhovateľ súhlasil so
všetkými zverejnenými zisteniami. Ústne a písomné pripomienky predložené
dvomi tureckými vývozcami a združením ÇIB boli zopakovaním pripomienok
predložených už po dočasnom zverejnení. Poznamenáva sa, že žiadna zo
zainteresovaných podkladové údaje nespochybnila. (78) Odôvodnenie použitia
asymetrickej metódy vrátane vynulovania pri výpočte dumpingu
a odpoveď na žiadosť o také použitie sú uvedené v
predchádzajúcich odôvodneniach 24 až 33. Použitie tureckej líry na stanovenie
modelu vývozných cien je vysvetlené v odôvodnení 29, v ktorom sa
rozoberá aj príslušné tvrdenie. Použitie aritmetických priemerných cien
namiesto vážených priemerných cien pri identifikácii modelov vývozných cien je
vysvetlené v odôvodnení 30, v ktorom sa rozoberá aj príslušné
tvrdenie. Tvrdenie požadujúce zahrnúť ziskové rozpätie dosiahnuté
na námornej doprave do vývoznej ceny je opísané a zamietnuté v
odôvodnení 19. Tvrdenie, že vzhľadom na rozdiely v geografickom
sústredení tureckého a ruského predaja nie je opodstatnené žiadne súhrnné
vyhodnotenie tureckého a ruského dovozu je opísané a zamietnuté
v odôvodneniach 43 a 44. Tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo
žiadnu ujmu, vzhľadom na zvýšený podiel na trhu, je rozobraté
a zamietnuté v odôvodneniach 48 až 50. (79) Vzhľadom na to, že po
konečnom zverejnení neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by mali
vplyv na výsledok posúdenia prípadu, nie je opodstatnená žiadna zmena zistení,
ktoré sú podrobne uvedené v predchádzajúcom texte. I. KONEČNÝ
VÝBER DOČASNÉHO CLA (80) Vzhľadom na rozsah
zisteného dumpingového rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy
spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy
zabezpečené dočasným antidumpingovým clom, ktoré bolo uložené
dočasným nariadením, s konečnou platnosťou vybrali v rozsahu
sumy, ktorá zodpovedá uloženému konečnému clu. PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 1. Týmto sa ukladá
konečné antidumpingové clo na dovoz príslušenstva na rúry a rúrky (iné ako liate príslušenstvo, príruby a príslušenstvo so závitom),
zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), s najväčším
vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm používané na zváranie na tupo alebo
na iné účely, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 and ex 7307 99 80 (TARIC
kódy 7307 93 11 91, 7307 93 11 93, 7307 93 11 94, 7307 93 11 95, 7307 93 11 99,
7307 93 19 91, 7307 93 19 93, 7307 93 19 94, 7307 93 19 95, 7307 93 19 99, 7307
99 80 92, 7307 99 80 93, 7307 99 80 94, 7307 99 80 95 a 7307 99 80 98) a s
pôvodom v Rusku a Turecku. 2. Sadzba
konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu
na hranici Únie pred preclením je pre výrobky opísané v odseku 1 a vyrábané
ďalej uvedenými spoločnosťami takáto: Krajina || Spoločnosť || Konečná sadzba antidumpingového cla || Doplnkový kód TARIC Rusko || Všetky spoločnosti || 23,8 % || - Turecko || RSA Tesisat Malzemeleri San ve Ticaret AŞ, Küçükköy, Istanbul || 9,6 % || B295 || Sardoğan Endüstri ve Ticaret, Kurtköy Pendik, Istanbul || 2,9 % || B296 || Unifit Boru bağlanti elem. END. MAM. San. VE ti̇c. AȘ, Tuzla, Istanbul || 12,1 % || B297 || Všetky ostatné spoločnosti || 16,7 % || B999 3. Ak
nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla. Článok 2 Sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného
antidumpingového cla uloženého podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 699/2012
na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s
pôvodom v Rusku a Turecku sa vyberú s konečnou platnosťou. Článok 3 Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za
Radu predseda
[1] Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51. [2] Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51. [3] Ú. v. EÚ L 203, 31.7.2012, s. 37. [4] Ú. v. EÚ C 320, 1.11.2011, s. 4. [5] Ú. v. EÚ L 275, 16.10.2008, s. 18 a Ú. v. EÚ L 233, 4.9.2009, s. 1. [6] T-274/02, Ritek, § 57. [7] T-274/02, Ritek, § 60. [8] T-274/02, Ritek, § 51 – posledná veta. [9] Správa odvolacieho orgánu WTO, Európske spoločenstvá –
antidumpingové clá na dovozy bavlnenej posteľnej bielizne z Indie [10] T-274/02, Ritek, § 98 až 103. [11] Ú. v. ES L 234, 3.10.1995, s. 4. [12] European Commission, Directorate-General for Trade,
Direction H, Office N105 08/20, 1049 Brusel, BELGICKO.