DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Všeobecný kontext

Týmto návrhom sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní („nariadenie o konkurznom konaní“ alebo „nariadenie“).

V nariadení o konkurznom konaní sa stanovuje európsky rámec pre cezhraničné konkurzné konania. Toto nariadenie sa uplatňuje v prípadoch, ak má dlžník majetok alebo veriteľov vo viac ako jednom členskom štáte, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je fyzickou alebo právnickou osobou. Zároveň sa v ňom stanovuje, ktorý súd má právomoc na začatie konkurzného konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hlavné konkurzné konanie sa musí začať v členskom štáte, v ktorom má dlžník centrum svojich hlavných záujmov (COMI), pričom účinky tohto konania sa uznávajú v celej EÚ. Vedľajšie konanie možno začať v tom členskom štáte, v ktorom má dlžník nejaký podnik, účinky tohto konania sú však obmedzené len na majetok, ktorý sa nachádza na území tohto štátu. V nariadení sa zároveň vymedzujú pravidlá týkajúce sa príslušného práva, ako aj koordinácie hlavného a vedľajšieho konkurzného konania. Nariadenie o konkurznom konaní sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch s výnimkou Dánska, ktoré sa nezúčastňuje na súdnej spolupráci na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Nariadenie o konkurznom konaní bolo prijaté v máji 2000 a uplatňuje sa od 31. mája 2002. Desať rokov po nadobudnutí jeho účinnosti zhodnotila Komisia jeho fungovanie v praxi a dospela k záveru, že je potrebné tento nástroj zmeniť a doplniť.

1.2.        Potreba revízie nariadenia o konkurznom konaní

Hoci prevláda všeobecný názor, že nariadenie o konkurznom konaní úspešne prispieva k zjednodušovaniu cezhraničných konkurzných konaní v rámci Európskej únie, konzultácie so zúčastnenými stranami a právne a empirické štúdie, ktorých vypracovanie zadala Komisia, poukazujú na sériu problémov pri uplatňovaní tohto nariadenia v praxi. Nariadenie navyše len v obmedzenej miere zohľadňuje súčasné priority EÚ a vnútroštátne tendencie v konkurznom práve, a to najmä snahu o záchranu podnikov v ťažkostiach. Z hodnotenia nariadenia o konkurznom konaní v zásade vyplynulo päť hlavných nedostatkov:

· Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia nie sú zahrnuté vnútroštátne konania, ktoré umožňujú reštrukturalizáciu spoločnosti vo fáze pred konkurzným konaním („predkonkurzné konania“), alebo ktoré ponechávajú vo funkcii existujúci manažment („hybridné konania“). Takéto konania však boli nedávno zavedené vo viacerých členských štátoch[1], pretože sa predpokladá, že zvyšujú vyhliadky na úspešnú reštrukturalizáciu podnikov. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia v súčasnosti nepatrí ani rad konkurzných konaní týkajúcich sa fyzických osôb.

· Problémy sa vyskytujú pri určovaní členského štátu, ktorý je príslušný na začatie konkurzného konania. Hoci existuje všeobecná zhoda, že právomoc na začatie hlavného konkurzného konania sa má priznať členskému štátu, v ktorom má dlžník centrum svojich hlavných záujmov, uplatňovanie tohto kritéria v praxi sa ukázalo byť problematické. Ustanovenia nariadenia, ktoré upravujú súdnu právomoc, boli predmetom kritiky aj z toho dôvodu, že spoločnostiam a fyzickým osobám umožňovali špekulatívne premiestniť centrum svojich hlavných záujmov v snahe získať výhodnejšie právne postavenie (tzv. forum shopping).

· Nedostatky boli zaznamenané aj v súvislosti s vedľajším konaním. Začatie vedľajšieho konania môže brániť efektívnej správe konkurznej podstaty dlžníka. Po začatí vedľajšieho konania totiž likvidátor v hlavnom konaní stráca kontrolu nad majetkom, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, čo sťažuje predaj dlžníka s odôvodneným predpokladom pokračovania jeho činnosti[2]. Vedľajšie konanie musí byť navyše likvidačným konaním, čo bráni úspešnej reštrukturalizácii dlžníka.

· Ako problematické sa javia aj pravidlá týkajúce sa uverejňovania informácií o konkurznom konaní, ako aj pravidlá upravujúce prihlasovanie pohľadávok. V súčasnosti neexistuje povinnosť uverejňovať alebo zaregistrovať rozhodnutia ani v členskom štáte, v ktorom sa začalo konkurzné konanie, ani v členskom štáte, v ktorom má dlžník podnik. Neexistuje ani európsky insolvenčný register, ktorý by umožňoval vyhľadávanie vo viacerých národných registroch. Účinnosť cezhraničného konkurzného konania však do značnej miery závisí práve od uverejňovania príslušných rozhodnutí o konkurznom konaní. Sudcovia musia byť totiž informovaní o tom, či bolo konanie začaté aj v inom členskom štáte a veritelia alebo potenciálni veritelia si musia byť vedomí toho, že k došlo k začatiu konania. Okrem toho je potrebné uviesť, že pri prihlasovaní pohľadávok na základe nariadenia o konkurznom konaní čelia veritelia, a to najmä menší veritelia a MSP, ťažkostiam a dodatočným nákladom.

· V nariadení sa nevymedzujú žiadne osobitné pravidlá, ktoré by upravovali konkurzné konanie v prípade nadnárodných skupín podnikov, a to i napriek tomu, že značná časť cezhraničných konkurzných konaní sa týka práve skupín spoločností. Nariadenie o konkurznom konaní vychádza totiž zo zásady, že v prípade každého jedného člena skupiny je potrebné začať osobitné konanie, pričom tieto konania prebiehajú úplne nezávisle. Chýbajúce osobitné ustanovenia o konkurznom konaní v prípade skupín podnikov tak zhoršujú vyhliadky na úspešnú reštrukturalizáciu skupiny ako celku, čo môže viesť k rozpadu samotnej skupiny na jednotlivých členov.

Podrobné hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia v praxi je predmetom správy Komisie, ktorá tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu. Sprievodným dokumentom je aj posúdenie vplyvu, v ktorom sa Komisia zamerala na hĺbkovú analýzu problémov vyplývajúcich z tohto nariadenia, ako aj na posúdenie vplyvu jednotlivých možností, ktoré by mohli predstavovať riešenie.

Základným cieľom revízie nariadenia o konkurznom konaní je zlepšiť účinnosť európskeho rámca pre cezhraničné konkurzné konania a zabezpečiť tak riadne fungovanie vnútorného trhu, ako aj jeho odolnosť v čase hospodárskej krízy. Tento cieľ sa prelína so súčasnými politickými prioritami EÚ, ktoré sú vymedzené v stratégii Európa 2020, a to s podporou oživenia hospodárstva a udržateľného rastu, zvýšenou mierou investícií a so zachovávaním pracovných miest. Revízia tohto nariadenie prispeje aj k zabezpečeniu hladkého rozvoja a fungovania podnikov, ako sa uvádza v iniciatíve „Small Business Act“[3]. Revízia je zároveň jedných z kľúčových opatrení predstavených v Akte o jednotnom trhu II[4].

2.           KONZULTÁCIE A POSÚDENIE VPLYVU

Predkladanému návrhu predchádzali konzultácie so zainteresovanou verejnosťou, členskými štátmi, inými inštitúciami a odborníkmi, ktoré boli zamerané na existujúce problémy vyplývajúce z toho nariadenia a na ich možné riešenia. Komisia iniciovala 29. marca 2012 verejné konzultácie, v rámci ktorých jej bolo doručených dovedna 134 príspevkov. Komisia zároveň zohľadnila výsledky externej štúdie univerzít z Heidelbergu a Viedne, ktorej predmetom bolo hodnotenie uplatňovania nariadenia o konkurznom konaní v praxi. Cieľom ďalšej externej štúdie, ktorú vypracovalo konzorcium spoločností GHK a Milieu, bolo získať empirické údaje o vplyve jednotlivých reformných možností. Uvedené štúdie budú spolu s týmto návrhom uverejnené na webovej stránke DG JUST. Okrem toho sa v apríli a októbri 2012 uskutočnili dve stretnutia s odborníkmi z členských štátov. Komisia zároveň zriadila skupinu odborníkov na cezhraničné konkurzné konanie, ktorí pochádzajú zo súkromnej sféry. Táto skupina sa od mája do októbra 2012 stretla celkom päťkrát, pričom sa vyjadrila k jednotlivým problémom, zvažovaným možnostiam a k navrhovanej revízii nariadenia.

Stanovisko zúčastnených strán k hlavným prvkom reformy možno zhrnúť takto:

· Pokiaľ ide o rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia, výrazná väčšina sa vyjadrila, že do nariadenia by mali byť zahrnuté predkonkurzné a hybridné konania. Nejednotnosť však prevládala v otázke, na ktoré konkrétne konania by sa malo nariadenie vzťahovať a v ktorých prípadoch by sa mal vyžadovať dohľad súdu. Väčšina respondentov sa priklonila k názoru, že nariadenie o konkurznom konaní by sa malo uplatňovať na súkromné osoby a na samostatne zárobkovo činné osoby.

· V otázke súdnej právomoci tri štvrtiny respondentov súhlasili, že centrum hlavných záujmov dlžníka by malo byť kritériom na určenie súdu príslušného na začatie hlavného konania. Väčšina respondentov sa však domnieva, že výklad pojmu COMI v judikatúre spôsobuje praktické problémy. Takmer polovica respondentov uviedla dôkazy o špekulatívnom premiestnení COMI[5].

· Pokiaľ ide o vzťah medzi hlavným a vedľajším konkurzným konaním, takmer polovica respondentov vyjadrila nespokojnosť s koordináciou týchto konaní.

· V súvislosti s uverejňovaním informácií o konkurznom konaní sa tri štvrtiny respondentov prikláňajú k názoru, že chýbajúca povinnosť uverejňovať rozhodnutia o začatí konkurzného konania predstavuje problém. Takmer polovica z predložených odpovedí poukazovala aj na problémy pri prihlasovaní pohľadávok.

· Pokiaľ ide o konkurzné konanie v prípade skupiny podnikov, takmer polovica respondentov je presvedčená, že nariadenie o konkurznom konaní nepredstavuje účinný nástroj v prípade konkurzného konania týkajúceho sa členov nadnárodných skupín spoločností.

Komisia vykonala analýzu nákladov a prínosov hlavných aspektov navrhovanej reformy vo svojom posúdení vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Zhrnutie navrhovaných opatrení

Jednotlivé prvky navrhovanej reformy nariadenia o konkurznom konaní možno zhrnúť takto: · Rozsah pôsobnosti: V návrhu sa počíta s rozšírením rozsahu pôsobnosti nariadenia, a to prostredníctvom prehodnotenia vymedzenia pojmu „konkurzné konanie“. Sledovaným cieľom je zahrnúť hybridné a predkonkurzné konania, ako aj konania o vyrovnaní dlhu či iné konkurzné konania týkajúce sa fyzických osôb, ktoré v súčasnosti do tohto vymedzenia nespadajú.

· Súdna právomoc: V návrhu sa objasňujú pravidlá upravujúce súdnu právomoc a zdokonaľuje sa procesný rámec na jej určenie.

· Vedľajšie konanie: V návrhu sa stanovujú opatrenia, ktoré zabezpečia účinnejšie vedenie konkurzného konania. V tejto súvislosti návrh umožňuje, aby mohol súd zamietnuť začatie vedľajšieho konania, ak toto konanie nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov. V návrhu sa zároveň ruší požiadavka, na základe ktorej musí byť vedľajšie konanie likvidačným konaním. Počíta sa aj s lepšou koordináciou hlavného a vedľajšieho konania, a to najmä vďaka požiadavke na rozvoj spolupráce medzi príslušnými súdmi. · Uverejňovanie informácií o konkurznom konaní a prihlasovanie pohľadávok: Na základe návrhu sa od členských štátov vyžaduje, aby pri cezhraničnom konkurznom konaní uverejňovali príslušné rozhodnutia súdu vo verejne dostupnom elektronickom registri. Zároveň sa v ňom počíta so vzájomným prepojením národných insolvenčných registrov. V návrhu sa okrem toho zavádza štandardný formulár na prihlasovanie pohľadávok.

· Skupiny spoločností: Vďaka návrhu sa zabezpečí koordinácia konkurzných konaní týkajúcich sa jednotlivých členov danej skupiny spoločností. Likvidátorom a príslušným súdom zapojeným do jednotlivých hlavných konaní sa totiž ukladá povinnosť navzájom spolupracovať a komunikovať. Návrh navyše poskytne likvidátorom v týchto konaniach procesné nástroje, na základe ktorých budú môcť požiadať o prerušenie iných konaní a zároveň navrhnúť plán záchrany pre členov skupiny, ktorí sú predmetom konkurzného konania.

3.1.1.     Rozsah pôsobnosti nariadenia o konkurznom konaní

V návrhu sa počíta s rozšírením rozsahu pôsobnosti nariadenia o konkurznom konaní, a to prostredníctvom zmeny a doplnenia súčasného vymedzenia pojmu „konkurzné konanie“ v článku 1 ods. 1. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby boli do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zahrnuté aj konania, ktorých sa síce likvidátor nezúčastňuje, ale v ktorých majetok a záležitosti dlžníka podliehajú kontrole a dohľadu zo strany súdu. Týmto spôsobom sa zabezpečí, aby konania, v ktorých si dlžník ponecháva právo nakladať s majetkom a v ktorých nie je vymenovaný žiaden likvidátor, mohli byť uznané ako konkurzné konania s účinkami v celej EÚ, ktoré nariadenie zavádza. Navrhované zmeny a doplnenia zároveň prispejú k tomu, aby sa toto nariadenie vzťahovalo vo väčšej miere aj na konkurzné konania týkajúce sa fyzických osôb. Okrem toho sa navrhuje uviesť výslovný odkaz na konania týkajúce sa zmeny obsahu záväzkov, ako aj na účel záchrany, a to s cieľom zahrnúť do tohto nariadenia aj tie konania, ktoré dlžníkovi umožňujú vysporiadať sa s veriteľmi vo fáze pred konkurzným konaním. Nariadenie o konkurznom konaní sa vďaka navrhovaným zmenám a doplneniam zároveň viac priblíži konceptu stanovenému vo vzorových právnych predpisoch komisie UNCITRAL o cezhraničnom úpadku [6].

Hoci je rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia dôležité z hľadiska účinného vedenia predkonkurzných a hybridných konaní v cezhraničnom kontexte, z jeho rozsahu pôsobnosti by mali byť vyňaté konkurzné konania, ktoré majú dôverný charakter. Na vnútroštátnej úrovni existuje celý rad predkonkurzných konaní, v ktorých dlžník vedie rokovania s (niektorými) veriteľmi v záujme dosiahnutia dohody o jeho refinancovaní alebo reštrukturalizácii, pričom informácie týkajúce sa týchto konaní nie sú verejne prístupné. Začatie takýchto konaní môže spôsobovať moratórium vo vzťahu ku konaniam, v ktorých dochádza k individuálnemu vymáhaniu nárokov, alebo môže po určitý čas spôsobovať nedostatok oprávnenia veriteľov začať konkurzné konanie, aby sa dlžníkovi poskytol určitým priestor „na nádych“. Hoci tieto konania môžu mať v niektorých členských štátoch veľký význam, v dôsledku ich zmluvného a dôverného charakteru by bolo náročné zabezpečiť uznanie ich účinku v celej EÚ, keďže súd alebo veriteľ v inom členskom štáte nemusia byť o týchto konaniach informovaní. Ak dôverný charakter týchto konaní už nebude opodstatnený, tieto konania môžu byť následne zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia o konkurznom konaní.

V návrhu sa nepočíta so zmenou existujúceho mechanizmu, na základe ktorého sa vnútroštátne konkurzné konania, na ktoré sa vzťahuje tohto nariadenie, uvádzajú v zozname uvedenom v prílohe A a na základe ktorého členské štáty rozhodujú o oznámení určitého konkurzného konania s cieľom zaradiť ho na tento zoznam. V návrhu sa však zavádza postup, podľa ktorého Komisia posúdi, či oznámené vnútroštátne konkurzné konanie skutočne zodpovedá prehodnotenému vymedzeniu tohto pojmu. Týmto spôsobom sa zabezpečí, aby boli v prílohe uvedené len tie konania, ktoré sú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení.

3.1.2.     Súdna právomoc na začatie konkurzného konania

V návrhu sa zachováva kritérium centra hlavných záujmov (COMI), ktoré zabezpečuje, že konanie v danej veci bude prebiehať v tej jurisdikcii, s ktorou má dlžník skutočnú spojitosť a nie v jurisdikcii, ktorú si zvolia zakladajúci členovia. Takýto prístup je zároveň v súlade s medzinárodným vývojom, keďže kritérium COMI sa ako základná norma na určenie súdnej právomoci uplatňuje aj vo vzorových právnych predpisoch komisie UNCITRAL o cezhraničnom úpadku. Vďaka presnejšiemu vymedzeniu tohto pojmu poskytuje návrh lepšie usmernenie pri určovaní centra hlavných záujmov. V návrhu sa okrem toho vymedzuje COMI aj v prípade fyzických osôb. Okrem toho sa do nariadenia vkladá nové odôvodnenie objasňujúce okolnosti, za ktorých možno vyvrátiť domnienku, že za COMI právnickej osoby sa považuje miesto, kde má táto osoba registrované sídlo. Znenie tohto odôvodnenia je prevzaté z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci „Interedil“[7].

V návrhu sa navyše zdokonaľuje procesný rámec na určenie súdnej právomoci na začatie konania. Od súdu sa totiž vyžaduje, aby pred začatím konkurzného konania z úradnej moci preskúmal svoju právomoc a aby vo svojom rozhodnutí uviedol, na čom je táto súdna právomoc založená. Všetkým zahraničným veriteľom sa zároveň priznáva právo napadnúť rozhodnutie o začatí konania, pričom títo veritelia musia byť informovaní o prijatí takéhoto rozhodnutia, aby mohli účinne uplatňovať svoje práva. Vďaka týmto navrhovaným zmenám sa má zabezpečiť, aby k začatiu konania došlo len v tom prípade, že príslušný členský štát má skutočne právomoc na jeho začatie. Týmto spôsobom by sa mali obmedziť prípady špekulatívneho a nečestného premiestňovania COMI v snahe o tzv. forum shopping.

V návrhu sa zároveň objasňuje skutočnosť, že súdy, ktoré rozhodujú o začatí konkurzného konania, majú právomoc aj v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania alebo ktoré s týmto konaním úzko súvisia, ako napr. v prípade odporovacích žalôb. Touto zmenou a doplnením sa teda kodifikuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vo veci „DekoMarty“[8]. V prípade, že táto žaloba súvisí s inou žalobou proti tomu istému žalovanému, ktorá je založená na občianskom a obchodnom práve, má likvidátor na základe návrhu možnosť podať obe žaloby na súde podľa bydliska žalovaného, ak má tento súd právomoc podľa nariadenia (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[9] (v znení zmien a doplnení). Týmto spôsobom môže likvidátor podať napríklad na jednom súde žalobu na zodpovednosť člena štatutárneho orgánu založenú na predpisoch konkurzného práva, so žalobou založenou na práve obchodných spoločností alebo na princípoch všeobecného deliktuálneho práva.

3.1.3.     Vedľajšie konkurzné konanie

V záujme zabezpečenia efektívnej správy konkurznej podstaty dlžníka v prípade, že má dlžník podnik v inom členskom štáte, sa navrhuje viacero zmien.

· Súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania, by mal mať možnosť, ak je o to požiadaný likvidátorom v hlavnom konaní, tento návrh zamietnuť alebo odložiť rozhodnutie v tejto veci, ak začatie vedľajšieho konania nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, ak investor predloží ponuku na kúpu spoločnosti s odôvodneným predpokladom pokračovania jej činnosti, pričom výsledkom tejto ponuky by bolo väčšie uspokojenie pohľadávok miestnych veriteľov ako pri likvidácii majetku spoločnosti. Začatie vedľajšieho konania by nemalo byť potrebné ani vtedy, ak dá likvidátor v hlavnom konaní miestnym veriteľom prísľub, že v hlavnom konaní sa s nimi bude zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako keby došlo k začatiu vedľajšieho konania a že práva, ktoré by v tomto prípade mali v súvislosti so stanovením ich pohľadávok a s poradím ich uspokojenia, by boli pri rozdeľovaní majetku zachované. Postup takýchto „syntetických vedľajších konaní“ sa uplatnil pri viacerých cezhraničných konkurzných konaniach, v rámci ktorých bolo hlavné konanie začaté v Spojenom kráľovstve (najmä konkurzné konania vo veciach Collins&Aikman, MG Rover a Nortel Networks). Anglické súdy uznali, že anglickí likvidátori sú oprávnení rozdeliť časť majetku podľa práva členského štátu, v ktorom sa nachádza podnik. Keďže právo mnohých členských štátov takýto postup v súčasnosti neumožňuje, v návrhu sa zavádza hmotnoprávna úprava, na základe ktorej môže dať likvidátor miestnym veriteľom prísľub, ktorý bude záväzný vo vzťahu k majetkovej podstate.

· Bez ohľadu na navrhovanú zmenu a doplnenie bude mať likvidátor možnosť požiadať o začatie vedľajšieho konania vtedy, ak by to uľahčilo správu komplexných vecí, teda napríklad v prípade, keď v štáte, v ktorom sa nachádza podnik, musí dôjsť k prepusteniu značného počtu zamestnancov. Začatie miestneho konania a vymenovanie miestneho likvidátora sa môže teda javiť ako užitočný krok na zabezpečenie efektívnej správy konkurznej podstaty dlžníka.

· Súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania, je na základe návrhu povinný vypočuť pred samotným prijatím rozhodnutia likvidátora v hlavnom konaní. Cieľom tejto zmeny a doplnenia je zabezpečiť, aby mal tento súd dôkladné poznatky o všetkých možnostiach záchrany a reštrukturalizácie, ktoré likvidátor preskúmal, a aby bol zároveň schopný riadne posúdiť dôsledky začatia takéhoto vedľajšieho konania. V návrhu sa okrem uvedenej povinnosti zavádza aj právo likvidátora napadnúť rozhodnutie o začatí vedľajšieho konania.

· V návrhu sa ruší súčasná požiadavka, na základe ktorej musí byť vedľajšie konanie likvidačným konaním. V prípade, že dôjde k začatiu vedľajšieho konania, príslušný súd si môže vybrať z celej škály konaní, ktoré umožňuje vnútroštátne právo, vrátane reštrukturalizácie. Vďaka tejto zmene a doplneniu sa zabezpečí, že začatie vedľajšieho konania nebude automaticky brániť záchrane alebo reštrukturalizácii dlžníka ako celku. Touto zmenou a doplnením by však nemali byť dotknuté pravidlá upravujúce vymáhanie štátnej pomoci, ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vo veci vymáhania prostriedkov od spoločností v úpadku[10].

· V návrhu sa počíta aj s lepšou koordináciou hlavného a vedľajšieho konania. Docieliť sa to má rozšírením požiadavky na rozvoj spolupráce, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje len na likvidátorov, aj na súdy zapojené do hlavného a vedľajšieho konania. V dôsledku toho budú teda súdy povinné navzájom spolupracovať a komunikovať. Likvidátori budú musieť navyše spolupracovať a komunikovať so súdmi v iných členských štátoch, ktoré sú zapojené do konania. Rozvoj spolupráce medzi súdmi prispeje k lepšej koordinácii hlavného a vedľajšieho konania. Tento krok môže mať zásadný význam najmä z hľadiska zabezpečenia úspešnej reštrukturalizácie, t. j. z hľadiska schvaľovania protokolu, v ktorom sa stanovuje plán záchrany.

3.1.4.     Uverejňovanie informácií o konkurznom konaní a prihlasovanie pohľadávok

V návrhu sa stanovuje, že určité základné informácie o konkurznom konaní musia byť uverejnené v elektronickom registri, ktorý je pre verejnosť bezplatne prístupný na internete. Povinne by sa mali teda uverejňovať informácie týkajúce sa súdu, ktorý rozhoduje o začatí konkurzného konania; dátumu začatia tohto konania – a v prípade hlavných konaní aj dátumu ich ukončenia; druhu konania; dlžníka; vymenovaného likvidátora; rozhodnutia o začatí konania, ako aj rozhodnutia o vymenovaní likvidátora, ak ide o rozdielne rozhodnutia; ako aj informácie týkajúce sa konečnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Vzhľadom na nejednotnosť vnútroštátnych právnych systémov v otázke uverejňovania informácií o konkurznom konaní, ako aj na rozdielne potreby veriteľov, je požiadavka na povinné uverejňovanie týchto informácií obmedzená len na spoločnosti, samostatne zárobkovo činné osoby a na nezávislých odborníkov. Nevzťahuje sa teda na konkurzné konanie týkajúce sa spotrebiteľov. V návrhu sa okrem toho počíta so vzájomným prepojením národných registrov, ktoré budú prístupné prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví minimálne spoločné kritéria pre vyhľadávanie v týchto registroch a pre získavanie výsledkov, ktoré budú založené na informáciách uverejnených v insolvenčných registroch. Vďaka vzájomnému prepojeniu národných registrov bude súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania, schopný určiť, či bolo proti dlžníkovi začaté konanie už v inom členskom štáte. Aj veritelia budú takýmto spôsobom informovaní o skutočnosti, či bolo proti dlžníkovi začaté konanie, a ak áno, akými právomocami disponuje likvidátor. Ak je dlžníkom spoločnosť, členské štáty sa budú môcť opierať o ustanovenia smernice 2012/17/EÚ z 13. júna 2012 o prepojení centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností[11]. Na účely tohto nariadenia však samotná informácia, že proti dlžníkovi bolo začaté konanie, nepostačuje na zabezpečenie koordinácie cezhraničného konkurzného konania, ani na zabezpečenie uplatňovania práv veriteľov v takomto konaní.

Vďaka návrhu sa zjednoduší postup prihlasovania pohľadávok v prípade zahraničných veriteľov, a to najmä v prípade menších veriteľov a MSP. V tejto súvislosti sa v návrhu počíta s dvoma štandardnými formulármi, ktoré by mali byť zavedené prostredníctvom vykonávacieho aktu, t. j. s formulárom pre oznámenie zasielané veriteľom a s formulárom na prihlasovanie pohľadávok. Tieto štandardné formuláre budú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie, čím sa znížia náklady na preklad. V návrhu sa okrem toho stanovuje lehota v minimálnej dĺžke 45 dní od uverejnenia oznámenia o začatí konania v insolvenčnom registri, v rámci ktorej môžu zahraniční veritelia prihlásiť svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na prípadnú kratšiu lehotu uplatniteľnú podľa vnútroštátneho práva. V prípade popretia pohľadávky budú musieť byť zahraniční veritelia o tejto skutočnosti informovaní a v tejto súvislosti im bude poskytnutá možnosť doplniť predložené dôkazy s cieľom potvrdiť existenciu tejto pohľadávky. V prípade prihlasovania pohľadávok v zahraničnej jurisdikcii sa nebude vyžadovať právne zastúpenie, čo prispeje k zníženiu nákladov veriteľov.

3.1.5.     Konkurzné konanie týkajúce sa členov skupiny spoločností

V návrhu sa stanovuje osobitný právny rámec pre konkurzné konanie týkajúce sa členov skupiny spoločností, pričom sa zároveň zachováva individuálny prístup, ktorý sa zdôrazňuje v súčasnom nariadení o konkurznom konaní. V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zabezpečiť koordináciu konkurzných konaní týkajúcich sa jednotlivých členov danej skupiny spoločností. Z tohto dôvodu sa v návrhu ukladá likvidátorom a príslušným súdom zapojeným do konaní povinnosť navzájom spolupracovať podobným spôsobom, ako v prípade hlavného a vedľajšieho konania. Táto spolupráca môže mať pritom rôznu formu, a to v závislosti od okolností daného prípadu. Likvidátori by mali predovšetkým prispievať k výmene relevantných informácií a v náležitých prípadoch spolupracovať pri príprave plánu záchrany alebo reštrukturalizácie. V návrhu sa výslovne uvádza aj možnosť spolupráce na základe protokolov s cieľom poukázať na praktický význam týchto nástrojov a podporiť ich ďalšie využívanie. Spolupráca súdov by mala prebiehať najmä prostredníctvom výmeny informácií, v prípade potreby prostredníctvom koordinácie pri vymenovávaní likvidátorov, ktorí môžu následne navzájom spolupracovať, ako aj prostredníctvom schvaľovania protokolov predkladaných likvidátormi.

Na základe návrhu sa likvidátorovi udeľujú určité právomoci v konaniach týkajúcich sa ďalších členov danej skupiny. Konkrétne má likvidátor právo byť v týchto konaniach vypočutý, právo požadovať prerušenie týchto konaní alebo právo navrhnúť plán reštrukturalizácie takým spôsobom, ktorý umožní veriteľskému výboru alebo súdu o ňom rozhodnúť. Likvidátor má zároveň právo zúčastniť sa schôdze veriteľov. Tieto procesné nástroje umožnia likvidátorovi, ktorý má najväčší záujem na úspešnej reštrukturalizácii všetkých príslušných spoločností, oficiálne predložiť svoj plán reštrukturalizácie v konaniach, ktoré sa týkajú člena danej skupiny, a to aj v prípade, že likvidátor v týchto konaniach neprejavuje ochotu spolupracovať alebo že s týmto návrhom nesúhlasí.

Hoci sa návrh zameriava na zabezpečenie koordinácie jednotlivých konaní týkajúcich sa členov danej skupiny spoločností, jeho zámerom nie je obchádzať súčasnú prax v prípade vysoko integrovaných skupín spoločností, podľa ktorej sa centrum hlavných záujmov všetkých členov spoločností nachádza na jednom a tom istom mieste a podľa ktorej následne dochádza k začatiu konania len v jednej jurisdikcii.

3.2.        Právny základ

Týmto návrhom sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1346/2000, ktoré je založené na článku 61 písm. c) a článku 67 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je zodpovedajúcim právnym základom článok 81 ods. 2 písm. a), c) a e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Hlava V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa z dôvodu Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám, na Dánsko neuplatňuje. Hlava V sa neuplatňuje ani na Spojené kráľovstvo a Írsko, pokiaľ tieto dve krajiny nerozhodnú inak v súlade s príslušnými pravidlami protokolu o ich postavení s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Ak sa však návrhom Komisie mení a dopĺňa existujúci akt a Spojené kráľovstvo alebo Írsko neuplatnia svoje právo prijať zmenené a doplnené opatrenie, Rada, konajúca na základe návrhu Komisie, môže rozhodnúť, že v dôsledku neúčasti príslušnej krajiny na zmenenom a doplnenom znení existujúceho opatrenia sa uplatňovanie tohto opatrenia pre ostatné členské štáty alebo Úniu stáva nefunkčným. V tomto prípade sa lehota na zaslanie oznámenia predlžuje. Ak príslušná krajina po skončení predĺženej lehoty neoznámi svoj zámer prijať dané opatrenie, existujúce opatrenie sa na ňu viac nevzťahuje ani ju nezaväzuje.

3.3.        Subsidiarita a proporcionalita

Uvedené prvky revízie nariadenia o konkurznom konaní sú v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality. V súvislosti so zásadou subsidiarity je potrebné uviesť, že navrhované zmeny a doplnenia nemožno dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože si vyžadujú úpravu existujúcich pravidiel nariadenia o konkurznom konaní, pokiaľ ide o jeho rozsah pôsobnosti, súdnu právomoc na začatie konkurzného konania, ustanovenia upravujúce vedľajšie konanie, uverejňovanie rozhodnutí či prihlasovanie pohľadávok. Úprava nariadenia o konkurznom konaní si už zo svojej podstaty vyžaduje zásah zákonodarcu Únie. Zatiaľ čo vytvorenie elektronických insolvenčných registrov by bolo teoreticky možné dosiahnuť aj na úrovni samotných členských štátov, vzájomné prepojenie týchto registrov si vyžaduje prijatie opatrení na úrovni Únie. Ciele navrhovaného opatrenia, a to zabezpečenie vzájomného prepojenia insolvenčných registrov v celej EÚ, nie je teda možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, obsah a forma navrhovaného opatrenia neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy. Z posúdenia vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu, vyplýva, že výhody všetkých navrhovaných zmien a doplnení prevažujú náklady a že sú teda v súlade so zásadou proporcionality.

3.4.        Vplyv na základné práva

Ako sa podrobne uvádza v posúdení vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu, všetky prvky reformy rešpektujú práva stanovené v Charte základných práv, a to v súlade so Stratégiou účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou. Vďaka navrhovaným zmenám a doplneniam sa posilní postavenie osôb zapojených do cezhraničného konkurzného konania, pokiaľ ide o ich vlastnícke právo, slobodu podnikania a právo na prácu, slobodu pohybu a pobytu a právo na účinný prostriedok nápravy. V rámci navrhovanej zmeny a doplnenia týkajúcej sa vytvorenia verejne dostupného elektronického insolvenčného registra sa dôraz kladie na rešpektovanie práva na ochranu osobných údajov, a to spôsobom, ktorý je proporcionálny sledovaným cieľom. V tejto súvislosti sa počíta s opatreniami, ktoré zabezpečia súlad so smernicou 95/46/ES o ochrane údajov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh by mal obmedzený vplyv na rozpočet EÚ. Aplikácia IT na vzájomné prepojenie insolvenčných registrov už bola vytvorená a bude fungovať na portáli elektronickej justície. V období rokov 2014–2020 budú mať na rozpočet EÚ vplyv len náklady na hosting a údržbu tejto aplikácie. Celková výška týchto nákladov dosiahne v uvedenom období 1 500 000 EUR a bude krytá z finančného balíka pre budúci program Spravodlivosť[12] .

2012/0360 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[13],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[14],

keďže:

(1)       V nariadení Rady (ES) č. 1346/2000[15] sa stanovuje európsky rámec pre cezhraničné konkurzné konania. Určuje sa v ňom, ktorý členský štát má právomoc na začatie konkurzného konania, vymedzujú sa v ňom jednotné pravidlá týkajúce sa príslušného práva a zároveň sa v ňom stanovuje uznávanie a vymáhanie výkonu rozhodnutí o konkurznom konaní, ako aj koordinácia hlavného a vedľajšieho konkurzného konania.

(2)       Zo správy Komisie o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1346/2000 z 12. decembra 2012[16] vyplýva, že hoci uvedené nariadenie funguje vo všeobecnosti dobre, je žiaduce zlepšiť uplatňovanie niektorých z jeho ustanovení s cieľom zabezpečiť účinnejšie vedenie cezhraničných konkurzných konaní.

(3)       Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1346/2000 by sa mal rozšíriť na konania, ktoré presadzujú záchranu ekonomicky životaschopného dlžníka s cieľom pomôcť zdravým spoločnostiam prežiť a dať podnikateľom druhú šancu. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mali byť zahrnuté najmä konania, ktoré umožňujú reštrukturalizáciu dlžníka vo fáze pred konkurzným konaním alebo konania, ktoré ponechávajú vo funkcii existujúci manažment. Nariadenie by sa malo vzťahovať aj na konania, ktoré upravujú vyrovnanie dlhu spotrebiteľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nespĺňajú kritériá súčasného nástroja.

(4)       Mali by sa objasniť pravidlá upravujúce súdnu právomoc na začatie konkurzného konania a zdokonaliť by sa mal aj procesný rámec na určenie tejto súdnej právomoci. Zároveň by sa mali zaviesť aj jasné pravidlá upravujúce súdnu právomoc v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania alebo ktoré s týmto konaním úzko súvisia.

(5)       V záujme zlepšenia účinnosti konkurzného konania v prípadoch, keď má dlžník podnik v inom členskom štáte, by sa mala zrušiť požiadavka, na základe ktorej musí byť vedľajšie konanie likvidačným konaním. Súd by mal mať navyše možnosť zamietnuť začatie vedľajšieho konania, ak toto konanie nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov. Zabezpečiť by sa mala aj lepšia koordinácia hlavného a vedľajšieho konania, a to najmä prostredníctvom zavedenia požiadavky, aby príslušné súdy navzájom spolupracovali.

(6)       V snahe zlepšiť informovanosť veriteľov a príslušných súdov, ako aj v snahe zabrániť začatiu paralelných konkurzných konaní by sa malo od členských štátov vyžadovať, aby pri cezhraničných konkurzných konaniach uverejňovali príslušné rozhodnutia vo verejne dostupnom elektronickom registri. Zároveň by sa mali prijať ustanovenia upravujúce vzájomné prepojenie insolvenčných registrov. Zaviesť by sa mal aj štandardný formulár na prihlasovanie pohľadávok, čo by znamenalo určité uľahčenie pre zahraničných veriteľov, ako aj zníženie nákladov na preklad.

(7)       Mali by sa zaviesť osobitné pravidlá, ktoré by upravovali koordináciu konaní týkajúcich sa jednotlivých členov danej skupiny spoločností. Likvidátorom a súdom zapojeným do jednotlivých konkurzných konaní by preto mala byť uložená povinnosť navzájom spolupracovať a komunikovať. Príslušní likvidátori by mali navyše disponovať procesnými nástrojmi, na základe ktorých budú môcť navrhnúť plán záchrany pre skupinu spoločností, ktoré sú predmetom konkurzného konania, a v prípade potreby požiadať o prerušenie konkurzného konania týkajúceho sa inej spoločnosti, než pre akú boli vymenovaní. Vymedzenie pojmu „skupina spoločností“ by malo byť obmedzené len na kontext konkurzného konania a nemalo by mať žiaden vplyv na tie aspekty práva obchodných spoločností, ktoré sa týkajú skupín spoločností.

(8)       S cieľom zabezpečiť okamžité prispôsobenie nariadenia príslušným zmenám a doplneniam vnútroštátneho konkurzného práva, ktoré oznámili členské štáty, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie príloh. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(9)       V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania nariadenia (ES) č. 1346/2000 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[17].

(10)     Nariadenie (ES) č. 1346/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(11)     Zmenou a doplnením tohto nariadenia by nemali byť dotknuté pravidlá upravujúce vymáhanie štátnej pomoci od spoločností v úpadku, ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (Vec C – 4546/09, Komisia / Taliansko – „New Interline“). V prípade, že štátnu pomoc nemožno vymôcť v plnej výške, pretože príkaz na vymáhanie sa týka spoločností v konkurznom konaní, tieto konania by mali byť vždy likvidačnými konaniami a mali by viesť k definitívnemu ukončeniu činností príjemcu a k likvidácii jeho majetku.

(12)     V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] / [bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijímaní tohto nariadenia a nebudú týmto nariadením viazané ani nebudú podliehať jeho uplatňovaniu].

(13)     Dánsko sa v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, a preto ním nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 sa mení a dopĺňa takto:

(1) V odôvodnení 2 sa odkaz na článok 65 nahrádza odkazom na článok 81.

(2) V odôvodneniach 3, 5, 8, 11, 12, 14 a 21 sa pojem „Spoločenstvo“ nahrádza pojmom „Únia“.

(3) Odôvodnenie 4 sa nahrádza takto:

„(4)   V záujme riadneho fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné zabraňovať situáciám, ktoré by zúčastnené strany podnecovali k premiestňovaniu majetku alebo súdneho konania z jedného členského štátu do druhého v snahe získať výhodnejšie právne postavenie na úkor všetkých veriteľov (tzv. forum shopping).“

(4) Odôvodnenie 6 sa nahrádza takto:

„(6)   Toto nariadenie by malo obsahovať ustanovenia o súdnej právomoci na začatie konkurzného konania, ako aj konaní, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia. Okrem toho by malo toto nariadenie obsahovať ustanovenia o uznávaní a vymáhaní výkonu rozhodnutí vydávaných v týchto konaniach a ustanovenia o príslušnom práve pre konkurzné konanie. V tomto nariadení by sa mali zároveň vymedziť pravidlá upravujúce koordináciu konkurzných konaní, ktoré sa týkajú rovnakého dlžníka alebo jednotlivých členov danej skupiny spoločností.“

(5) Odôvodnenie 7 sa nahrádza takto:

„(7)   Konania týkajúce sa likvidácie platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, vyrovnania a podobné konania a žaloby, ktoré s týmito konaniami súvisia, sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[18]. Na tieto konania by sa malo vzťahovať toto nariadenie. Výklad tohto nariadenia by mal v najväčšie možnej miere zabraňovať právnym medzerám medzi týmito dvoma nástrojmi.“

(6) Odôvodnenie 9 sa nahrádza takto:

„(9)   Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na konkurzné konania, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je dlžník fyzickou alebo právnickou osobou, obchodníkom alebo jednotlivcom. Úplný zoznam týchto konkurzných konaní je uvedený v prílohe A. Ak je teda vnútroštátne konanie uvedené v prílohe A, malo by sa uplatňovať toto nariadenie, a to bez toho, aby súdy v inom členskom štáte preskúmavali, či sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by však mali byť vyňaté konkurzné konania, ktoré sa týkajú poisťovní, úverových inštitúcií a investičných spoločností, pokiaľ sa na ne vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií[19] (v znení zmien a doplnení), ako aj konkurzné konania týkajúce sa podnikov kolektívneho investovania. Toto nariadenie by sa na uvedené podniky vzťahovať nemalo, pretože podliehajú osobitnej úprave a vnútroštátne orgány dohľadu disponujú rozsiahlymi intervenčnými právomocami.

(7) Vkladá sa toto odôvodnenie 9a:

„9a)   Rozsah pôsobnosti nariadenia by sa mal rozšíriť na konania, ktoré presadzujú záchranu ekonomicky životaschopného dlžníka s cieľom pomôcť zdravým podnikom prežiť a dať podnikateľom druhú šancu. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mali byť zahrnuté najmä konania, ktoré umožňujú reštrukturalizáciu dlžníka vo fáze pred konkurzným konaním, ďalej konania, ktoré ponechávajú vo funkcii existujúci manažment, ako aj konania, ktoré upravujú vyrovnanie dlhu spotrebiteľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Hoci v týchto konaniach nemusí nevyhnutne dôjsť k vymenovaniu likvidátora, toto nariadenie by sa na ne malo vzťahovať v prípade, že prebiehajú pod kontrolou alebo dohľadom súdu. V tejto súvislosti by sa pojem „kontrola“ mal vzťahovať aj na situácie, v ktorých súd zasahuje len na základe odvolania podaného veriteľom alebo zúčastnenou stranou.“

(8) Odôvodnenie 10 sa nahrádza takto:

„(10) Konkurzné konanie nemusí byť nevyhnutné spojené so zásahom súdneho orgánu. Pojem „súd“ by sa mal v tomto nariadení vykladať širšie a mal by zahŕňať aj osoby a orgány, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva oprávnené na začatie konkurzného konania. Predpokladom uplatňovania tohto nariadenia je to, aby konanie (pozostávajúce z úkonov a formálnych náležitostí stanovených právnym predpisom) nebolo len v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ale aby bolo úradne uznané a právne účinné v členskom štáte, v ktorom sa konkurzné konanie začalo.“

(9) Vkladá sa nové odôvodnenie 12a:

12a)  Pred začatím konkurzného konania by mal príslušný súd z úradnej moci preskúmať, či sa centrum hlavných záujmov alebo podnik dlžníka skutočne nachádzajú v rámci jeho príslušnosti. Ak okolnosti daného prípadu vyvolávajú pochybnosti o súdnej právomoci, súd by mal od dlžníka požadovať predloženie ďalších dôkazov na podloženie jeho tvrdení a v náležitých prípadoch umožniť dlžníkovým veriteľom predložiť k otázke súdnej právomoci vlastné stanovisko. Okrem toho by mali mať veritelia právo na účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu o začatí konkurzného konania.

(10) Odôvodnenie 13 sa vypúšťa.

(11) Vkladajú sa tieto odôvodnenia 13a a 13b:

13a)  V prípade spoločností a iných právnických osôb by sa za „centrum hlavných záujmov“ malo považovať miesto, kde majú registrované sídlo. Túto domnienku by malo byť možné vyvrátiť v prípade, že hlavné vedenie spoločnosti sa nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a že komplexné posúdenie všetkých relevantných okolností preukazuje, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. Túto domnienku by však nemalo byť možné vyvrátiť v prípade, že riadiace a kontrolné orgány spoločnosti sa nachádzajú v mieste jej registrovaného sídla a že rozhodnutia o správe tejto spoločnosti sa prijímajú na tomto mieste spôsobom zistiteľným tretími stranami.

13b)  Súdy členského štátu, ktoré rozhodujú o začatí konkurzného konania, by mali mať právomoc aj v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, ako napr. o odporovacích žalobách. V prípade, že táto žaloba súvisí s inou žalobou, ktorá je založená na všeobecnom občianskom a obchodnom práve, likvidátor by mal mať možnosť podať obe žaloby na súde podľa bydliska žalovaného, ak takýto postup považuje za účinnejší. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, ak likvidátor mieni súčasne uplatňovať žalobu na zodpovednosť člena štatutárneho orgánu založenú na predpisoch konkurzného práva, so žalobou založenou na práve obchodných spoločností alebo na princípoch všeobecného deliktuálneho práva.

(12) Vkladajú sa tieto odôvodnenia 19a a 19b:

19a)  Vedľajšie konanie môže zároveň brániť efektívnej správe konkurznej podstaty. Súd, ktorý rozhoduje o začatí vedľajšieho konania, by mal mať preto možnosť, ak je o to požiadaný likvidátorom, odložiť alebo zamietnuť začatie vedľajšieho konania, ak toto konanie nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov. Malo by k tomu dôjsť najmä vtedy, ak likvidátor prostredníctvom prísľubu, ktorý je vo vzťahu k majetkovej postate záväzný, súhlasí s tým, že bude s miestnymi veriteľmi zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako keby došlo k začatiu vedľajšieho konania a že uplatní pravidlá upravujúce poradie uspokojenia pohľadávok toho členského štátu, v ktorom bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania pri rozdeľovaní majetku nachádzajúceho sa v tomto členskom štáte. Toto nariadenie by malo likvidátorovi umožniť dávať takýto prísľub.

19b)  V záujme zabezpečenia účinnej ochrany miestnych záujmov by likvidátor v hlavnom konaní nemal mať možnosť špekulatívne speňažovať alebo premiestňovať majetok nachádzajúci sa v členskom štáte, v ktorom sa nachádza podnik, a to najmä s úmyslom znemožniť účinné uspokojenie týchto záujmov v prípade, že by následne došlo k začatiu vedľajšieho konania.

(13) Odôvodnenie 20 sa nahrádza takto:

„(20) Hlavné a vedľajšie konkurzné konania môžu prispieť k účinnému speňaženiu celkového majetku len vtedy, ak sú všetky súčasne prebiehajúce konania koordinované. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá úzka spolupráca jednotlivých likvidátorov a príslušných súdov, a to najmä prostredníctvom dostatočnej výmeny informácií. V záujme zabezpečenia dominantnej úlohy hlavného konania by mal mať likvidátor v tomto konaní viacero možností, ako zasiahnuť do vedľajšieho konkurzného konania, ktoré prebieha v rovnakom čase. Likvidátor by mal mať najmä možnosť navrhnúť plán reštrukturalizácie alebo vyrovnanie alebo možnosť požiadať o prerušenie speňaženia majetku vo vedľajšom konkurznom konaní. V rámci vzájomnej spolupráce by mali likvidátori a súdy dbať na osvedčené postupy spolupráce pri cezhraničných konkurzných konaniach, ako sú stanovené v zásadách a metodických pokynoch komunikácie a spolupráce, ktoré prijali európske a medzinárodné združenia pôsobiace v oblasti konkurzného práva.“

(14) Vkladajú sa tieto odôvodnenia 20a a 20b:

20a)  Toto nariadenie by malo zabezpečiť účinné vedenie konkurzných konaní, ktoré sa týkajú rozličných spoločností tvoriacich skupinu spoločností. V prípade, že k začatiu konkurzného konania došlo v súvislosti s niekoľkými spoločnosťami v rámci danej skupiny, tieto konania by mali byť náležitým spôsobom koordinované. Z tohto dôvodu by mala byť likvidátorom a príslušným súdom uložená povinnosť navzájom spolupracovať a komunikovať rovnakým spôsobom, ako v prípade hlavného a vedľajšieho konania týkajúceho sa rovnakého dlžníka. Likvidátor vymenovaný v konaní, ktoré sa týka člena skupiny spoločností, by mal mať navyše právomoc navrhnúť plán záchrany v konaní, ktoré sa týka iného člena danej skupiny, pokiaľ je takáto možnosť stanovená vo vnútroštátnom konkurznom konaní.

20b) Zavedenie pravidiel, ktoré upravujú konkurzné konanie týkajúce sa skupín spoločností, by nemalo obmedzovať možnosť súdu začať v jednej jurisdikcii konkurzné konanie pre viacero spoločností patriacich do rovnakej skupiny, ak sa súd domnieva, že centrum hlavných záujmov týchto spoločností sa nachádza v jednom členskom štáte. V takom prípade by mal mať súd možnosť vymenovať v prípade potreby pre všetky príslušné konania rovnakého likvidátora.

(15) Vkladá sa nové odôvodnenie 21a:

21a)  Je mimoriadne dôležité, aby veritelia, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v Únii, boli informovaní o začatí konkurzného konania, ktoré sa týka majetku dlžníka. V záujme zabezpečenia bezodkladného postúpenia informácií veriteľom by sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch[20] nemalo uplatňovať v prípade, že toto nariadenie odkazuje na povinnosť informovať veriteľov. Využívanie štandardných formulárov dostupných vo všetkých úradných jazykoch Únie by veriteľom uľahčilo prihlasovanie pohľadávok do konaní, ktoré boli začaté v inom členskom štáte.

(16) Odôvodnenie 29 sa nahrádza takto:

„(29) V záujme podnikateľských vzťahov by sa mal hlavný obsah rozhodnutia o začatí konania uverejniť na žiadosť likvidátora v inom členskom štáte. Ak sa v príslušnom členskom štáte nachádza podnik dlžníka, toto uverejňovanie by malo byť povinné dovtedy, kým nedôjde k vzájomnému prepojeniu insolvenčných registrov. Uverejnenie by však v žiadnom prípade nemalo byť predpokladom pre uznávanie zahraničných konaní.“

(17) Vkladá sa toto odôvodnenie 29a:

29a)  V snahe zlepšiť informovanosť veriteľov a príslušných súdov, ako aj v snahe zabrániť začatiu paralelných konkurzných konaní by sa malo od členských štátov vyžadovať, aby pri cezhraničných konkurzných konaniach uverejňovali príslušné informácie vo verejne dostupnom elektronickom registri. V snahe uľahčiť veriteľom a súdom s bydliskom alebo sídlom v inom členskom štáte prístup k týmto informáciám by malo toto nariadenie obsahovať ustanovenia upravujúce vzájomné prepojenie insolvenčných registrov.

(18) Odôvodnenie 31 sa nahrádza takto:

„(31) Súčasťou tohto nariadenia by mali byť prílohy, ktoré uvádzajú predovšetkým vnútroštátne konkurzné konania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. S cieľom zabezpečiť okamžité prispôsobenie nariadenia príslušným zmenám a doplneniam vnútroštátneho konkurzného práva členských štátov by mala byť Komisia splnomocnená prijať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zmeny a doplnenia týchto príloh. Pred prijatím delegovaného aktu, ktorým sa mení a dopĺňa zoznam vnútroštátnych konaní uvedený v prílohách, by mala Komisia overiť, či oznámené konanie spĺňa kritéria stanovené v tomto nariadení. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade“.

(19) Vkladajú sa tieto odôvodnenia 31a , 31b a 31c:

„31a)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania nariadenia (ES) č. 1346/2000 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[21].

31b)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je podporiť najmä uplatňovanie článkov 8, 17 a 47, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, vlastníckeho práva a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

31c)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[22] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[23] sa uplatňujú na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia.“

(20) V odôvodneniach 32 a 33 sa výraz „Zmluva o založení Európskeho spoločenstva“ nahrádza výrazom „Zmluva o fungovaní Európskej únie“.

(21) Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto

„Článok 1 Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenia sa vzťahuje na kolektívne súdne alebo správne konania, vrátane predbežných konaní, ktoré sú založené na právnych predpisoch súvisiacich s platobnou neschopnosťou alebo so zmenou obsahu záväzkov, a v ktorých na účely záchrany, zmeny obsahu záväzkov, reštrukturalizácie alebo likvidácie

(a) je dlžník úplne alebo čiastočne zbavený svojho majetku a je vymenovaný likvidátor, alebo

(b) majetok a záležitosti dlžníka podliehajú kontrole a dohľadu zo strany súdu.

Konania, na ktoré sa odkazuje v tomto odseku, sú uvedené v prílohe A.

2.           Toto nariadenie sa neuplatňuje na konkurzné konania, ktoré sa týkajú:

(a) poisťovní;

(b) úverových inštitúcií,

(c) investičných spoločností, pokiaľ sa na ne vzťahuje smernica 2001/24/ES v znení zmien a doplnení a

(d) podnikov kolektívneho investovania.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

(a) „konkurzné konanie“ znamená konania, ktorých zoznam je uvedený v prílohe A;

(b)  „likvidátor“ znamená

i)        akúkoľvek osobu alebo orgán, ktorých úlohou je spravovať alebo likvidovať majetok, ktorého bol dlžník zbavený, alebo dohliadať na spravovanie jeho záležitostí. Zoznam týchto osôb a orgánov je uvedený v prílohe C;

ii)       v prípadoch, v ktorých nedochádza k vymenovaniu likvidátora, alebo k prenosu právomoci dlžníka na likvidátora, dlžníka s právom nakladať s majetkom.

(c) „súd“ znamená vo všetkých článkoch s výnimkou článku 3b ods. 2 súdny orgán alebo akýkoľvek iný príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc začať konkurzné konanie, potvrdiť začatie takéhoto konania alebo prijímať rozhodnutia v priebehu takéhoto konania;

(d) „rozhodnutie o začatí konkurzného konania“ zahŕňa

i)        rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí konkurzného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a

ii)       rozhodnutie súdu o vymenovaní predbežného likvidátora.

(e) „moment začatia konania“ znamená moment, v ktorom rozhodnutie o začatí konkurzného konania nadobúda účinnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o konečné rozhodnutie;

(f) „členský štát, v ktorom sa nachádza majetok“ znamená v prípade:

i)        hmotného majetku – členský štát, na ktorého území sa majetok nachádza,

ii)       majetku a práv, pri ktorých sa vlastníctvo alebo nárok musí zapisovať do verejného registra – členský štát, v ktorého právomoci sa takýto register vedie,

iii)      akcií na meno – členský štát, na ktorého území má spoločnosť vydávajúca akcie registrované sídlo,

iv)      finančných nástrojov, pri ktorých je vlastnícke právo preukázané zápisom do registra alebo na účet vedený sprostredkovateľom alebo v jeho mene („zaknihované cenné papiere“) – členský štát, v ktorom je tento register alebo účet vedený,

v)       hotovosti na účtoch úverových inštitúcií – členský štát, ktorý uvádza IBAN účtu,

vi)      pohľadávok voči tretím stranám, iných ako tie, ktoré sa týkajú majetku uvedeného v bode v) – členský štát, na ktorého území má tretia strana, ktorá je tieto pohľadávky povinná uhradiť, centrum svojich hlavných záujmov v zmysle článku 3 ods. 1;

(g) „podnik“ znamená akúkoľvek prevádzku, v ktorej dlžník vykonáva inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku;

(h) „miestni veritelia“ znamenajú veriteľov, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka;

(i) „skupina spoločností“ znamená určitý počet spoločností, ktoré pozostávajú z materskej spoločnosti a dcérskych spoločností;

(j) „materská spoločnosť“ znamená spoločnosť, ktorá

i)        má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inej spoločnosti („dcérska spoločnosť“); alebo

ii)       je akcionárom alebo spoločníkom dcérskej spoločnosti a má právo

aa)     vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tejto dcérskej spoločnosti; alebo

bb)    uplatňovať rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou na základe dohody uzavretej s touto dcérskou spoločnosťou alebo na základe ustanovení jej stanov.“

(22) V článku 3 sa odseky 1 a 3 nahrádzajú takto:

„1.          Právomoc na začatie konkurzného konania („hlavné konanie“) majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Centrum hlavných záujmov dlžníka zodpovedá miestu, kde dlžník pravidelne spravuje svoje záujmy a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

V prípade spoločností a právnických osôb sa za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú registrované sídlo, ak neexistuje dôkaz o opaku.

V prípade jednotlivcov vykonávajúcich nezávislú podnikateľskú alebo odbornú činnosť sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto ich podnikania. V prípade ostatných jednotlivcov sa za centrum hlavných záujmov považuje ich zvyčajné miesto pobytu.

3.           Ak sa konkurzné konanie začalo podľa odseku 1, akékoľvek následné konanie začaté podľa odseku 2 sa považuje za vedľajšie konanie. V tomto prípade je rozhodujúcim dátumom, ku ktorému sa posudzuje, či má dlžník podnik na území iného členského štátu, dátum začatia hlavného konania.“

(23) Vkladajú sa tieto články 3a a 3b:

„Článok 3a

Súdna právomoc v prípade súvisiacich žalôb

1.           Súdy členského štátu, na ktorých území sa začalo konkurzné konanie podľa článku 3, majú právomoc aj v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia.

2.           V prípade, že žaloba uvedená v odseku 1 súvisí s inou žalobou v občianskych a obchodných veciach proti tomu istému žalovanému, má likvidátor možnosť podať obe žaloby na súde členského štátu, na ktorého území sa nachádza bydlisko žalovaného, a v prípade žalôb proti viacerým žalovaným na súde členského štátu, na ktorého území sa nachádza bydlisko ktoréhokoľvek z nich, ak má tento súd právomoc podľa nariadenia (ES) č. 44/2001.

3.           Na účely tohto článku sa žaloby považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné prerokovať a rozhodnúť ich spoločne, a vyhnúť sa tak riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

Článok 3b

Preskúmanie súdnej právomoci a právo na súdny prieskum

1.           Súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie konkurzného konania, z úradnej moci preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí konkurzného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je súdna právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

2.           V prípade, že k začatiu konkurzného konania dôjde v súlade s vnútroštátnym právom bez rozhodnutia súdu, likvidátor vymenovaný v tomto konaní preskúma, či má členský štát, v ktorom toto konanie prebieha, právomoc podľa článku 3. V tomto prípade likvidátor uvedie, na čom je súdna právomoc založená, a najmä skutočnosť, či je súdna právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

3.           Každý veriteľ alebo zúčastnená strana, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začína konanie, majú právo napadnúť rozhodnutie o začatí hlavného konania. Súd, ktorý rozhoduje o začatí hlavného konania alebo likvidátor včas informujú príslušných veriteľov, pokiaľ sú známi, o tomto rozhodnutí, aby im umožnili toto rozhodnutie napadnúť.“

(24) V článku 4 ods. 2 sa písmeno m) nahrádza takto:

m)     pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú všetkých veriteľov.“

(25) Vkladá sa tento článok 6a:

„Článok 6a Dohody o vyrovnaní čistých zostatkov

Dohody o vyrovnaní čistých zostatkov sa riadia výlučne právom zmluvy, ktorá upravuje tieto dohody.“

(26) Vkladá sa tento článok 10a:

„Článok 10a Podmienky schvaľovania podľa miestneho práva

V prípade, že právo členského štátu, ktorým sa riadia účinky konkurzného konania na zmluvy uvedené v článkoch 8 a 10, stanovuje, že zmluvu možno ukončiť alebo upraviť len po schválení súdu, ktorý rozhoduje o začatí konkurzného konania, avšak v danom členskom štáte nedošlo k začatiu žiadneho konkurzného konania, súd, ktorý rozhodol o začatí konkurzné konanie, má právomoc schváliť ukončenie alebo úpravu týchto zmlúv.“

(27) Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15 Účinky konkurzného konania na neuzavreté súdne alebo rozhodcovské konania

Účinky konkurzného konania na neuzavreté súdne alebo rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku alebo práv, ktorých bol dlžník zbavený, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto neuzavreté súdne konanie prebieha alebo ktorý je miestom rozhodcovského konania.“

(28) Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Článok 18 ods. 1 sa nahrádza takto:

1.           Likvidátor vymenovaný súdom, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods.1, môže v inom členskom štáte vykonávať všetky právomoci, ktoré mu boli udelené na základe práva štátu, v ktorom sa začína konanie, pokiaľ v tomto inom štáte nebolo začaté žiadne iné konkurzné konanie, a pokiaľ po podaní žiadosti o začatie konkurzného konania v tomto štáte nebolo prijaté ani žiadne ochranné opatrenie, ktorého účelom je takémuto konaniu predísť. Likvidátor môže predovšetkým premiestniť majetok dlžníka z územia členského štátu, v ktorom sa nachádza, za podmienok uvedených v článkoch 5 a 7. Zároveň môže dať prísľub, že v hlavnom konaní budú zachované pravidlá rozdeľovania výnosov a pravidlá priority, ktoré by sa uplatňovali na miestnych veriteľov, keby došlo k začatiu vedľajšieho konania. Takýto prísľub podlieha prípadným formálnym požiadavkám štátu, v ktorom sa začína hlavné konanie, a je vynútiteľný a záväzný vo vzťahu k majetkovej podstate“.

(b) V odseku 3 sa posledná veta nahrádza takto:

Medzi tieto právomoci nesmú patriť donucovacie opatrenia, pokiaľ neboli nariadené súdom, ani právo rozhodovať o právnych konaniach a sporoch.“

(29) Vkladajú sa tieto články 20a, 20b, 20c a 20d:

„Článok 20a Vytvorenie insolvenčných registrov

Členské štáty vytvoria a vedú na svojom území jeden alebo viacero registrov („insolvenčné registre“), v ktorých sú prostredníctvom internetu verejne a bezplatne dostupné tieto informácie:

(a) dátum začatia konkurzného konania;

(b) súd, ktorý rozhoduje o začatí konkurzného konania a prípadne referenčné číslo veci;

(c) druh začatého konkurzného konania;

(d) meno a adresa dlžníka;

(e) meno a adresa likvidátora vymenovaného v konaní, ak bol vymenovaný;

(f) konečná lehota na prihlasovanie pohľadávok;

(g) rozhodnutie o začatí konkurzného konania;

(h) rozhodnutie o vymenovaní likvidátora, ak ide o rozdielne rozhodnutie, ako sa uvádza v tomto odseku písm. g);

(i) dátum ukončenia hlavného konania.

Článok 20b Vzájomné prepojenie insolvenčných registrov

1.           Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu zriadi decentralizovaný systém, ktorý zabezpečí vzájomné prepojenie insolvenčných registrov. Tento systém bude pozostávať z insolvenčných registrov a z Európskeho portálu elektronickej justície, ktorý bude slúžiť ako centrálny elektronický verejný prístupový bod k informáciám zo systému. Systém umožní vyhľadávanie vo všetkých úradných jazykoch Únie s cieľom sprístupniť informácie uvedené v článku 20a.

2.           Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 45b ods. 3 do ... [36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]:

– technické špecifikácie, ktoré vymedzujú metódy elektronickej komunikácie a výmeny informácií na základe špecifikácie rozhrania systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov;

– technické opatrenia na zabezpečenie minimálnych bezpečnostných noriem v oblasti informačných technológií na komunikáciu a šírenie informácií v rámci systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov;

– minimálne kritériá pre vyhľadávanie na Európskom portáli elektronickej justície na základe informácií uvedených v článku 20a;

– minimálne kritériá pre zobrazovanie výsledkov tohto vyhľadávania na základe informácií uvedených v článku 20a;

– modality a technické požiadavky na dostupnosť služieb, ktoré poskytuje systém vzájomného prepojenia insolvenčných registrov; a

– glosár so základným vysvetlením vnútroštátnych konkurzných konaní, ktorých zoznam je uvedený v prílohe A.

Článok 20c Náklady na vytvorenie a vzájomné prepojenie insolvenčných registrov

1.           Vytvorenie a budúci vývoj systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov sa financuje zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.           Každý členský štát znáša náklady spojené s prispôsobením svojho národného insolvenčného registra na účely zabezpečenia jeho súčinnosti s Európskym portálom elektronickej justície, ako aj náklady spojené so správou, prevádzkou a údržbou tohto registra.

Článok 20d Registrácia konkurzných konaní

V prípade, že dôjde k začatiu hlavného alebo vedľajšieho konania v súvislosti so spoločnosťou, právnickou osobou alebo jednotlivcom vykonávajúcim nezávislú podnikateľskú alebo odbornú činnosť, súd, ktorý rozhoduje o začatí konkurzného konania, zabezpečí, aby sa informácie uvedené v článku 20a bezodkladne uverejnili v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začína konanie.“

(30) Články 21 a 22 sa nahrádzajú takto:

„Článok 21 Uverejňovanie v inom členskom štáte

1.           Až do zriadenia systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov uvedeného v článku 20b bude likvidátor žiadať, aby sa oznámenie o rozhodnutí o začatí konkurzného konania a v prípade potreby aj oznámenie o rozhodnutí o jeho vymenovaní uverejňovalo v ktoromkoľvek inom členskom štáte, v ktorom sa nachádza podnik dlžníka, a to v súlade s postupmi uverejňovania stanovenými v tomto štáte. V tomto oznámení sa uvedie aj vymenovaný likvidátor a skutočnosť, či sa na účely určenia súdnej právomoci uplatňujú pravidlá podľa článku 3 ods. 1 alebo ods. 2.

2.           Likvidátor môže požiadať, aby sa informácie uvedené v prvom odseku tohto článku uverejnili v ktoromkoľvek inom členskom štáte, v ktorom sa nachádza majetok veriteľov dlžníka, a to v súlade s postupmi stanovenými v tomto štáte.“

(31) Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22 Registrácia vo verejných registroch iného členského štátu

Až do zriadenia systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov uvedeného v článku 20b bude likvidátor žiadať, aby sa rozhodnutia uvedené v článku 21 uverejňovali v katastri nehnuteľností, obchodnom registri alebo v inom verejnom registri ktoréhokoľvek iného členského štátu, v ktorom sa nachádza podnik dlžníka, ktorý bol zapísaný do verejného registra tohto členského štátu. Likvidátor môže požiadať, aby k tomuto uverejneniu došlo aj v ktoromkoľvek inom členskom štáte.“

(32) Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25 Uznávanie a vymáhateľnosť iných rozhodnutí

1.           Bez akýchkoľvek ďalších formalít sa uznávajú aj rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva podľa článku 16, a ktoré sa týkajú priebehu a uzavretia konkurzného konania, ako aj vyrovnania schválené týmto súdom. Výkon týchto rozhodnutí je vymáhateľný v súlade s článkami 32 až 56, s výnimkou článku 34 ods. 2, nariadenia (ES) č. 44/2001.

Prvý pododsek sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, a to aj v prípade, že ich vynesie iný súd.

Prvý pododsek sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré sa týkajú ochranných opatrení prijatých po podaní žiadosti o začatie konkurzného konania alebo v súvislosti s ňou.

2.           Uznávanie a vymáhanie výkonu rozhodnutí iných, ako sa uvádza v odseku 1, sa riadi nariadením uvedeným v odseku 1, ak sa toto nariadenie v danom prípade uplatňuje.“

(33) Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27 Začatie konania

V prípade, že súd členského štátu začne hlavné konanie, ktoré je uznané v inom členskom štáte, súd iného členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods. 2, môže začať vedľajšie konkurzné konanie v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly. Účinky vedľajšieho konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území členského štátu, v ktorom bolo toto konanie začaté.

(34) Vkladá sa tento článok 29a:

„Článok 29a Rozhodnutie o začatí vedľajšieho konania

1.           Súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania, bezodkladne informuje o tejto skutočnosti likvidátora v hlavnom konaní a na jeho žiadosť mu poskytne príležitosť byť v tejto veci vypočutý.

2.           Súd uvedený v odseku 1 na žiadosť likvidátora v hlavnom konaní zamietne začatie vedľajšieho konania alebo odloží rozhodnutie v tejto veci, ak začatie takéhoto konania nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov, a to najmä v prípade, že likvidátor v hlavnom konaní dal prísľub uvedený v článku 18 ods. 1 a že koná podľa tohto záväzku.

3.           Pri rozhodovaní o začatí vedľajšieho konania začne súd uvedený v odseku 1 taký druh konania podľa vnútroštátneho práva, ktorý je vzhľadom na záujmy miestnych veriteľov najvhodnejší, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú splnené podmienky týkajúce sa platobnej schopnosti dlžníka.

4.           Likvidátor v hlavnom konaní je informovaný o rozhodnutí o začatí vedľajšieho konania a má právo toto rozhodnutie napadnúť.“

(35) Článok 31 sa nahrádza takto:

„Článok 31 Spolupráca a komunikácia medzi likvidátormi

1.           Likvidátor v hlavnom konaní a likvidátor vo vedľajšom konaní navzájom spolupracujú, pokiaľ je táto spolupráca zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre každé z týchto konaní. Táto spolupráca môže pritom prebiehať na základe dohôd alebo protokolov.

2.           Likvidátori zabezpečujú najmä:

(a) bezodkladnú vzájomnú výmenu takých informácií, ktoré môžu byť relevantné pre iné konania, najmä informácií o stave prihlasovania a overovania pohľadávok a o všetkých opatreniach zameraných na záchranu alebo reštrukturalizáciu dlžníka alebo na ukončenie konania, a to za predpokladu, že boli prijaté náležité opatrenia na ochranu dôverných informácií;

(b) preskúmavanie možnosti reštrukturalizácie dlžníka a v náležitých prípadoch koordináciu procesov prípravy a realizácie plánu reštrukturalizácie;

(c) koordináciu v oblasti spravovania, speňažovania alebo využívania majetku a záležitosti dlžníka; likvidátor vo vedľajšom konaní včas poskytne likvidátorovi v hlavnom konaní príležitosť na predloženie návrhov na speňaženie alebo využívanie majetku vo vedľajšom konaní.“

(36) Vkladajú sa tieto články 31a a 31b:

„Článok 31a Spolupráca a komunikácia medzi súdmi

1.           V záujme uľahčenia koordinácie hlavného a vedľajšieho konkurzného konania týkajúceho sa rovnakého dlžníka spolupracuje súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie konkurzného konania alebo ktorý takéto konanie začal, s akýmkoľvek iným súdom, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ je táto spolupráca zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre každé z týchto konaní. Na tento účel môžu súdy v prípade potreby vymenovať osobu alebo subjekt, ktoré budú konať podľa ich pokynov.

2.           Súdy uvedené v odseku 1 môžu medzi sebou priamo komunikovať alebo navzájom od seba požadovať informácie alebo pomoc, a to za predpokladu, že táto komunikácia je bezplatná a rešpektuje procesné práva účastníkov konaní, ako aj dôverný charakter informácií.

3.           Spolupráca môže prebiehať akýmkoľvek náležitým spôsobom vrátane:

(a) výmeny informácií takými prostriedkami, ktoré súd považuje za vhodné;

(b) koordinácie v oblasti spravovania majetku a záležitostí dlžníka a dohľadu nad nimi;

(c) koordinácie priebehu konaní;

(d) koordinácie pri schvaľovaní protokolov.

Článok 31b Spolupráca a komunikácia medzi likvidátormi a súdmi

1.           V záujme uľahčenia koordinácie hlavného a vedľajšieho konkurzného konania týkajúceho sa rovnakého dlžníka

(a) likvidátor v hlavnom konaní spolupracuje a komunikuje so súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania alebo ktorý takéto konanie začal a

(b) likvidátor vo vedľajšom alebo územnom konkurznom konaní spolupracuje a komunikuje so súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie hlavného konania alebo ktorý takéto konanie začal.

2.           Spolupráca uvedená v odseku 1 prebieha akýmkoľvek náležitým spôsobom vrátane spôsobov stanovených v článku 31a ods. 3, pokiaľ sú zlučiteľné s pravidlami uplatňovanými pre každé z týchto konaní.“

(37) Článok 33 sa mení a dopĺňa takto:

(a) Názov sa nahrádza takto:

„Prerušenie konania“

(b) V odsekoch 1 a 2 sa výraz „proces likvidácie“ nahrádza výrazom „konanie“.

(38) Článok 34 sa nahrádza takto:

„Článok 34 Ukončenie hlavného alebo vedľajšieho konkurzného konania

1.           Ukončenie hlavného konania nebráni pokračovaniu vedľajšieho konania, ktoré v tom momente ešte prebieha.

2.           V prípade, že vedľajšie konkurzné konanie týkajúce sa právnickej osoby začalo v členskom štáte, v ktorom má táto právnická osoba registrované sídlo a ukončenie tohto konania vedie k zániku tejto právnickej osoby, uvedená skutočnosť nebráni pokračovaniu hlavného konania, ktoré bolo začaté v inom členskom štáte.“

(39) V článku 35 sa pojem „likvidácia“ nahrádza pojmom „speňaženie“.

(40) Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37 Konverzia predchádzajúcich konaní

Likvidátor v hlavnom konaní môže požiadať súd členského štátu, v ktorom bolo začaté vedľajšie konanie, aby nariadil konverziu vedľajšieho konania na iný druh konkurzného konania, ktorý upravuje právo daného členského štátu.“

(41) Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39 Právo prihlasovať pohľadávky

Každý veriteľ, ktorý má zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začína konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov („zahraničný veriteľ“), má právo prihlásiť svoje pohľadávky do konkurzného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, vrátane elektronickej komunikácie, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začína konanie. Pri prihlasovaní pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie právnym zástupcom alebo iným príslušníkom právnickej profesie.“

(42) Článok 40 sa mení a dopĺňa takto:

(a) V odseku 2 sa dopĺňa táto veta:

„K oznamu bude pripojená aj kópia štandardného formulára na prihlasovanie pohľadávok uvedeného v článku 41 alebo bude tento oznam obsahovať odkaz na webovú stránku, na ktorej je tento formulár uverejnený.“

(b) Vkladá sa tento odsek 3:

„3.          Informácie uvedené v tomto článku sa poskytujú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa vypracuje v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 45b ods. 4 a uverejní na Európskom portáli elektronickej justície do … [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Uvedený formulár má názov „Oznámenie o konkurznom konaní“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch Únie. Formulár sa predkladá v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov štátu, v ktorom sa začína konanie, alebo v inom jazyku, ktorý môže daný štát akceptovať v súlade s článkom 41 ods. 3, a to za predpokladu, že tomuto jazyku budú zahraniční veritelia lepšie rozumieť.“

(43) Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41 Postup prihlasovania pohľadávok

1.           Každý známy zahraničný veriteľ prihlasuje svoje pohľadávky prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa vypracuje v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 45b ods. 4 a uverejní na Európskom portáli elektronickej justície do … [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Uvedený formulár má názov „Prihlasovanie pohľadávok“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch Únie.

2.           Veriteľ uvedený v odseku 1 uvedie v tomto štandardnom formulári:

(a) svoje meno a adresu

(b) povahu pohľadávky

(c) sumu pohľadávky a dátum jej vzniku

(d) skutočnosť, či sa požaduje postavenie prednostného veriteľa

(e) skutočnosť, či sa pri pohľadávke požaduje krytie vecným právom alebo výhrada vlastníckeho práva, a ak áno, na ktorý majetok sa vzťahujú záložné nároky, ktorých sa dovoláva a

(f) skutočnosť, či sa požaduje započítanie pohľadávok a či je požadovaná suma vyjadrená bez tohto započítania.

K štandardnému formuláru na prihlasovanie pohľadávok sa pripájajú kópie prípadných podkladových dokumentov.

3.           Pohľadávky možno prihlasovať v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. Od veriteľa sa môže vyžadovať, aby predložil preklad do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov štátu, v ktorom sa začína konanie, alebo do iného jazyka, ktorý daný štát akceptoval. Každý členský štát uvedie minimálne jeden úradný jazyk Únie, ktorý popri svojom vlastnom jazyku akceptuje na účely prihlasovania pohľadávok.

4.           Pohľadávky sa prihlasujú v lehote, ktorú stanovuje právo štátu, v ktorom sa začína konkurzné konanie. V prípade zahraničných veriteľov nesmie byť táto lehota kratšia ako 45 dní od uverejnenia oznámenia o začatí konania v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začína konanie.

5.           V prípade, že likvidátor poprie pohľadávky prihlásené v súlade s týmto článkom, poskytne veriteľovi možnosť predložiť dodatočné dôkazy o existencii a sume týchto pohľadávok.“

(44) Článok 42 sa vypúšťa.

(45) Vkladá sa táto kapitola IVa:

„KAPITOLA IVa KONKURZNÉ KONANIE TÝKAJÚCE SA ČLENOV SKUPINY SPOLOČNOSTÍ

Článok 42a Povinnosť likvidátorov navzájom spolupracovať a komunikovať

1.           V prípade, že sa konkurzné konanie týka dvoch alebo viacerých členov skupiny spoločností, likvidátor vymenovaný v konaní, ktoré sa týka člena takejto skupiny, spolupracuje s akýmkoľvek iným likvidátorom vymenovaným v konaní, ktoré sa týka iného člena danej skupiny, pokiaľ táto spolupráca prispeje k účinnejšiemu vedeniu konaní, je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre tieto konania a nespôsobuje konflikt záujmov. Táto spolupráca môže pritom prebiehať na základe dohôd alebo protokolov.

2.           V rámci spolupráce uvedenej v odseku 1 likvidátori zabezpečujú:

(a) bezodkladnú vzájomnú výmenu takých informácií, ktoré môžu byť relevantné pre iné konania, a to za predpokladu, že boli prijaté náležité opatrenia na ochranu dôverných informácií;

(b) preskúmavanie možností reštrukturalizácie skupiny a v náležitých prípadoch koordináciu pri príprave koordinovaného plánu reštrukturalizácie a pri jeho prerokovaní;

(c) koordináciu v oblasti spravovania záležitostí členov skupiny, ktorí sú predmetom konkurzného konania, a dohľadu nad nimi.

Likvidátori môžu odsúhlasiť, že likvidátorovi vymenovanému v jednom z týchto konaní udelia dodatočné právomoci, ak takúto dohodu umožňujú pravidlá uplatňované pre každé z týchto konaní.

Článok 42b Komunikácia a spolupráca medzi súdmi

1.           V prípade, že sa konkurzné konanie týka dvoch alebo viacerých členov skupiny spoločností, súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie konkurzného konania týkajúceho sa člena takejto skupiny alebo ktorý takéto konanie začal, spolupracuje s akýmkoľvek iným súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania týkajúceho sa iného člena danej skupiny alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ táto spolupráca prispeje k účinnejšiemu vedeniu konaní a je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre tieto konania. Na tento účel môžu súdy v prípade potreby vymenovať osobu alebo subjekt, ktoré budú konať podľa ich pokynov.

2.           Súdy uvedené v odseku 1 môžu medzi sebou priamo komunikovať alebo navzájom od seba požadovať informácie alebo pomoc.

3.           Spolupráca môže prebiehať akýmkoľvek náležitým spôsobom vrátane:

(a) výmeny informácií takými prostriedkami, ktoré súd považuje za vhodné, a to za predpokladu, že táto komunikácia je bezplatná a rešpektuje procesné práva účastníkov konaní, ako aj dôverný charakter informácií;

(b) koordinácie v oblasti spravovania majetku a záležitosti členov skupiny a dohľadu nad nimi;

(c) koordinácie priebehu konaní;

(d) koordinácie pri schvaľovaní protokolov.

Článok 42c Spolupráca a komunikácia medzi likvidátormi a súdmi

Likvidátor vymenovaný v konkurznom konaní, ktoré sa týka člena skupiny spoločností, spolupracuje a komunikuje s akýmkoľvek súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania týkajúceho sa iného člena danej skupiny spoločností alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ táto spolupráca prispeje k uľahčeniu koordinácie konaní a je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre tieto konania. Likvidátor môže od tohto súdu požadovať predovšetkým informácie o konaniach, ktoré sa týkajú iného člena skupiny, alebo pomoc v konaní, v ktorom bol vymenovaný.

Článok 42d Právomoci likvidátora a prerušenie konania

1.           Likvidátor vymenovaný v konkurznom konaní, ktoré sa začalo v súvislosti s členom skupiny spoločností, má právo:

(a) byť vypočutý v akomkoľvek konaní, ktoré bolo začaté v súvislosti s iným členom danej skupiny, a právo zúčastniť sa na ňom, a to najmä prostredníctvom účasti na schôdzi veriteľov;

(b) požiadať o prerušenie konania, ktoré bolo začaté v súvislosti s iným členom danej skupiny;

(c) navrhnúť plán záchrany, vyrovnanie alebo porovnateľné opatrenie pre všetkých alebo niektorých členov skupiny, v súvislosti s ktorými bolo začaté konkurzné konanie, a predložiť ich v akomkoľvek konaní, ktoré bolo začaté v súvislosti s iným členom danej skupiny v súlade s právom uplatniteľným na toto konanie; a

(d) požiadať o dodatočné procesné opatrenia v rámci práva uvedeného v písmene c), ktoré môžu byť nevyhnutné pre záchranu, vrátane konverzie konania.

2.           Súd, na ktorom sa začalo konanie uvedené v odseku 1 písm. b), toto konanie úplne alebo čiastočne preruší, ak sa preukáže, že z prerušenia tohto konania budú mať prospech veritelia v tomto konaní. Prerušenie konania možno nariadiť maximálne na obdobie troch mesiacov, pričom ho možno o rovnakú dobu predĺžiť alebo obnoviť. Súd, ktorý nariadil prerušenie konania, môže od likvidátora požadovať, aby prijal vhodné opatrenia na ochranu záujmov veriteľov v konaní.“

(46) Vkladá sa nový článok 44a:

„Článok 44a Informácie o vnútroštátnom konkurznom práve

1.           V záujme sprístupnenia informácií verejnosti poskytnú členské štáty v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci, vytvorenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES,[24] opis svojho vnútroštátneho konkurzného práva a postupov, najmä pokiaľ ide o záležitosti uvedené v článku 4 ods. 2.

2.           Členské štáty tieto informácie pravidelne aktualizujú.“

(47) Článok 45 sa nahrádza takto:

„Článok 45 Zmena a doplnenie príloh

1.           Komisia je splnomocnená prijať delegované akty s cieľom zmeniť a doplniť prílohy A a C v súlade s postupom stanoveným v tomto článku a v článku 45a.

2.           Na účely zmeny a doplnenia prílohy A oznámia členské štáty Komisii svoje vnútroštátne pravidlá upravujúce konkurzné konania, ktoré si želajú zaradiť do prílohy A, a zároveň poskytnú aj ich stručným popis. Komisia posúdi, či oznámené pravidlá zodpovedajú podmienkam stanoveným v článku 1, a ak áno, prostredníctvom delegovaného aktu zmení a doplní prílohu A.“

(48) Vkladajú sa tieto články 45a a 45b:

„Článok 45a Vykonávanie delegovania právomoci

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 45 sa udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 45 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 45 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 45b Právomoc prijímať vykonávacie akty

1.           Právomoc prijímať vykonávacie akty sa Komisii udeľuje na tieto účely:

(a) zabezpečenie vzájomného prepojenia insolvenčných registrov uvedené v článku 20b; a

(b) vypracovanie a následná zmena a doplnenie štandardných formulárov uvedených v článkoch 40 a 41.

2.           Pri prijímaní alebo zmene a doplnení vykonávacích aktov uvedených v odseku 1 Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[25].

3.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia č. 182/2011.

4.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia č. 182/2011.

(49) V článku 46 sa dátum „1. júna 2012“ nahrádza dátumom „...[10 rokov po začatí jeho uplatňovania]“.

(50) Vkladá sa tento článok 46a:

„Článok 46a Ochrana údajov

1.           Na spracovávanie osobných údajov členskými štátmi podľa tohto nariadenia sa uplatňuje smernica 95/46/ES.

2.           Na spracovávanie osobných údajov Komisiou podľa tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

(51) Príloha B sa vypúšťa.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] s výnimkou ustanovenia o informáciách o vnútroštátnom konkurznom práve (článok 44a), ktoré sa uplatňuje od ... [12 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní.

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[26]

Hlava 33 – Spravodlivosť

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[27]

Ø Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Rozvoj priestoru spravodlivosti, spravodlivosť pre rast

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. ..

Justičná spolupráca v občianskych a obchodných veciach

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

33 03

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Zvýšenie účinnosti a transparentnosti cezhraničných konkurzných konaní

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu návrhu/iniciatívy.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Revízia nariadenie č. 1346/2000 o konkurznom konaní

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

Ø Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od prijatia nariadenia

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[28]

Ø Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[29]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Na rozpočet EÚ bude mať vplyv len vzájomné prepojenie insolvenčných registrov (centrálne prepojenie).

Insolvenčné registre budú prepojené prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície, ktorý bude slúžiť ako centrálny elektronický verejný prístupový bod k informáciám zo systému (pozri článok 20b návrhu).

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([30]) || krajín EZVO[31] || kandidátskych krajín[32] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[3] || [33.0301] [program Spravodlivosť] || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[3] || [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || [Názov.…3…………...……………………………………………………………….]

GR: JUST || || || Rok 2014[33] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Roky 2018, 2019, 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

33.0301 || Záväzky || (1) || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Platby || (2) || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované  z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[34] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR JUST SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Platby || =2+2a +3 || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Platby || (5) || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Platby || =5+ 6 || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Platby || =5+ 6 || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ – neuplatňuje sa

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

GR: <…….> ||

Ÿ Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

GR <…….> SPOLU || Rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || || || || || || || ||

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[35] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

Platby || 150.000 || 150.000 || 200.000 || 200.000 || 250.000 || 250.000 || 300.000 || 1.500.000

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– Ø  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[36] || Priemerné náklady výstupu || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRĚTNY CIEĽ č. 1[37] Justičná spolupráca v občianskych a obchodných veciach

- Výstup || Údržba prepojenia insolvenčných registrov || 214 300 || || 150 000 || || 150 000 || || 200 000 || || 200 000 || || 250 000 || || 250 000 || || 300 000 || || 1 500 000

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || 150 000 || || 150 000 || || 200 000 || || 200 000 || || 250 000 || || 250 000 || || 300 000 || || 1 500 000

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || 150 000 || || 150 000 || || 200 000 || || 200 000 || || 250 000 || || 250 000 || || 300 000 || || 1 500 000

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– Ø  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– Ø  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– Ø  Návrh/iniciatíva je v súlade s viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 - 2020.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

– ØNávrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– Ø  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

[1]               Prehľad vnútroštátnych predkonkurzných a hybridných konaní je uvedený v oddiele 2 správy Komisie z 12.12.2012 o hodnotení nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní.

[2]               „Odôvodnený predpoklad pokračovania v činnosti“ je zásada, ktorá sa používa najmä v účtovníctve a ktorá pri zostavovaní finančných výkazov vychádza z predpokladu, že podnik nebude v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov predmetom likvidácie.

[3]               KOM(2008) 394, 25.6.2008.

[4]               COM(2012) ...

[5]               Pre podrobnejšie informácie pozri oddiel 3.4.1 správy Komisie o posúdení vplyvu, ktorá je pripojená k tomuto návrhu.

[6]               http://www.uncitral.org/uncitral/en/uncitral_texts/insolvency/1997Model.html

[7]               Vec C – 396/09, rozsudok z 20.10.2011.

[8]               Vec C – 339/07, rozsudok z 12.2.2009.

[9]               Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

[10]             Vec C – 4546/09, rozsudok z 13.10.2011 (Komisia / Taliansko – „New Interline“).

[11]             Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1.

[12]             KOM(2011)759 v konečnom znení.

[13]             Ú. v. EÚ C, , s..

[14]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[15]             Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1.

[16]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[17]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[18]             Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

[19]             Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15.

[20]             Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

[21]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[22]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[23]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[24]             Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

[25]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[26]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[27]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[28]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[29]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[30]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[31]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[32]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[33]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína realizovať.

[34]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[35]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína realizovať.

[36]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[37]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele...“.