DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Tento návrh sa zameriava na zvýšenie transparentnosti na investičnom trhu pre retailových investorov.

Retailové investičné produkty, medzi ktoré patria investičné fondy, retailové štruktúrované produkty a určité druhy poistných zmlúv, ktoré sa používajú na investičné účely, sú nevyhnutné na splnenie potrieb občanov EÚ, pokiaľ ide o produkty, s ktorými je možné vytvoriť úspory a investície a ktoré zároveň prispievajú k efektívnemu fungovaniu kapitálových trhov, ktoré pomáhajú financovať hospodársky rast EÚ.

Medzi retailovými investormi a subjektmi, ktoré takéto produkty navrhujú a snažia sa ich predať týmto investorom, však existuje informačná asymetria, pokiaľ ide o investičné produkty. Retailoví investori teda nie sú dobre vybavení na to, aby chránili svoje vlastné najlepšie záujmy. Takíto investori často čelia mätúcim a príliš zložitým informáciám o možných investíciách, na základe ktorých je ťažké posúdiť alebo porovnať riziká produktov a náklady s nimi spojené. Podrýva sa tým efektívnosť fungovania investičných trhov, čo vedie k vyšším cenám pre investorov. Takisto sa tým priamo prispieva k tomu, že retailoví investori nakupujú nevhodné produkty, čo je na ich ujmu: buď prostredníctvom neočakávaných nákladov alebo strát, premárnených príležitostí, alebo, v najhoršom prípade, prostredníctvom straty celoživotných úspor, čo má dramatický vplyv na životné podmienky jednotlivcov i celých rodín.

Existujúce poskytovania informácií sa líšia skôr v závislosti od právnej formy produktov než v závislosti od hospodárskej povahy rizík, ktoré tieto produkty predstavujú pre retailových investorov. Porovnateľnosť, zrozumiteľnosť a prezentácia informácií sa líšia, takže priemerný investor môže mať problémy uskutočniť potrebné porovnania jednotlivých produktov. Poskytovanie informácií o produktoch sa naozaj často zameriava skôr na zníženie právnych rizík pre tvorcov produktov než na poskytovanie účinnej, otvorenej a vyváženej komunikácie potenciálnym zákazníkom o produkte formou, ktorej zákazník pravdepodobne porozumie a ktorú dokáže využiť. Informácie na iné než marketingové účely sú zvyčajne príliš dlhé a dostatočne sa v nich nezvýrazňujú kľúčové body alebo informácie.

Finančná kríza zvýraznila dôležitosť riešenia tejto problematiky. Retailoví investori utrpeli peňažné straty v investíciách, ktoré boli spojené s rizikami, ktoré pre týchto investorov neboli transparentné alebo zrozumiteľné. Retailové investičné produkty vrátane retailových štruktúrovaných produktov alebo poistných zmlúv na investičné účely sa okrem toho retailovým investorom často ponúkali alebo naďalej ponúkajú ako náhrada jednoduchých produktov, ako napr. sporiacich účtov, hoci to neznamená, že retailoví investori nevyhnute rozumejú rozdielom, ktoré sú medzi takýmito produktmi. Toto sú súvislosti, v ktorých došlo k narušeniu dôvery investorov: z nedávneho prieskumu medzi spotrebiteľmi z celej EÚ vyplynulo, že finančným službám dôverujú menej než všetkým ostatným priemyselným sektorom.

Nevyhnutné je opätovné vybudovanie dôvery na zdravom základe, ktorého podstatnú zložku tvorí zlepšenie ustanovení o transparentnosti, aby fungovali v prospech retailových investorov a zohľadňovali ich potreby.

EÚ už prijala inovačné kroky prostredníctvom vypracovania „dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov“, pokiaľ ide o PKIPCP (DKII PKIPCP). Vypracoval sa novým spôsobom na základe rozsiahleho testovania koncepcií poskytovania informácií u samotných retailových investorov s cieľom čo možno najviac skrátiť, zjednodušiť a zacieliť poskytované informácie a zaistiť, aby informácie boli zrozumiteľné pre priemerného retailového investora.

Hoci už teda došlo k zlepšeniu poskytovania informácií, pokiaľ ide o PKIPCP, v prípade širšieho spektra retailových investičných produktov sa takéto zlepšenie ešte nevykonalo. Úlohou je teraz zamerať sa na všetky takéto produkty: Európski retailoví investori by mali mať vždy k dispozícii krátke, porovnateľné a štandardizované poskytovanie informácií vo forme, ktorá sa v tejto dôvodovej správe nazýva „dokumenty s kľúčovými informáciami“ (DKI) nezávisle od investičného produktu, ktorého kúpu zvažujú.

Vývoj tohto návrhu DKI platného pre celú EÚ sa zakladá na požiadavke Rady ECOFIN z mája 2007, ktorá Európsku komisiu požiadala, aby preskúmala koherentnosť právnych predpisov EÚ uplatňujúcich sa na rôzne druhy retailových investičných produktov.

Prvá fáza prác vyvrcholila v apríli 2009, keď Komisia prijala oznámenie o balíkoch retailových investičných produktov. Komisia dospela v danom oznámení k záveru, že udržateľné a uspokojujúce regulačné prostredie na predaj retailových investičných produktov a poskytovanie informácií o nich sa môže dosiahnuť len prostredníctvom legislatívnej zmeny na európskej úrovni, keďže nedostatok účinných pravidiel na európskej úrovni je základom pre nezrovnalosti v praxi vo všetkých sektoroch. V oznámení sa uvádzajú dve oblasti, na ktorých je potrebné ďalej pracovať: pravidlá uplatňujúce sa na predaj a pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie informácií o produktoch. Tento návrh vychádza z druhého pracovného zamerania, ktorým sú pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie informácií o produktoch.

Návrh má formu nariadenia, ktoré podporia podrobné delegované/vykonávacie akty. V tomto nariadení sa stanovujú celkové zásady pre koncepciu a obsah. Navrhovanými delegovanými/vykonávacími aktmi by sa čo možno najviac štandardizovala prezentácia informácií požadovaných týmto nariadením. Opatrenia by sa však podľa potreby prispôsobili osobitným znakom ostatných retailových investičných produktov a ich odlišným profilom z hľadiska rizika s cieľom zaistiť, aby retailoví zákazníci mali vždy k dispozícii kľúčové informácie, ktoré potrebujú na prijatie informovaných rozhodnutí. Tieto podrobné opatrenia v konečnom dôsledku vytvoria balík s navrhovaným nariadením. Budú mať vplyv na celkové náklady spojené so zavedením DKI a samotné varianty týchto podrobných opatrení sa teda podrobia dôkladnému posúdeniu vplyvu.

Tento návrh tvorí súčasť širšieho legislatívneho balíka zameraného na opätovné vybudovanie dôvery spotrebiteľov vo finančného trhy. Uvedený balík má dve ďalšie časti. Prvou je rozsiahle prepracovanie smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia s cieľom zaistiť, aby zákazníci pri kúpe poistných produktov profitovali z vysokej úrovne ochrany. Záverečná časť balíka sa zameriava na posilnenie funkcie depozitára PKIPCP, ktorá je kľúčovou zložkou ochrany investorov stanovenou v smernici o PKIPCP. Na zaistenie nepretržitej účinnosti tejto zložky sa v smernici 2009/65/ES navrhujú cielené zmeny a doplnenia.

Opatrenia týkajúce sa poskytovania informácií o produktoch navrhnuté v tomto nariadení dopĺňajú najmä opatrenia na ochranu investorov týkajúce sa investičného poradenstva a služieb spojených s predajom. Otázka predaja štruktúrovaných vkladov sa riešila v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa zrušuje smernica 2004/39/ES[1]. Revízia smernice o sprostredkovaní poistenia sa bude konkrétne zaoberať zlepšením pravidiel predaja investičných poistných produktov.

2.           Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdení vplyvu

Táto iniciatíva je výsledkom rozsiahleho dialógu a konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami.

Takéto konzultácie sa uskutočnili v dvoch fázach: prvá nasledovala po žiadosti Rady a predchádzala uverejneniu oznámenia Komisie v roku 2009. Obsahovala písomnú výzvu na predloženie dôkazov v októbri 2007, spätnú väzbu v marci 2008, odborný seminár so zástupcami daného odvetvia v máji 2008 a verejné vypočutie na vysokej úrovni v júli 2008. Druhá fáza konzultácií sa viac zameriavala na konkrétne prvky pracovného zamerania na poskytovanie informácií a uskutočnila sa po uverejnení oznámenia: v októbri 2009 sa uskutočnil ďalší odborný seminár a v decembri 2009 bol uverejnený aktuálny stav prác.

Súbežne s týmto úsilím tri výbory vnútroštátnych orgánov dohľadu úrovne 3 (CEBS, CEIOPS a CESR) spolupracovali na vypracovaní svojich úvah k tejto téme. Prvým výstupom bolo spoločné predloženie troch sektorových správ Komisii 18. novembra 2009. Uznávajúc medzisektorový charakter tohto pracovného zamerania sa v roku 2009 zriadila spoločná pracovná skupina úrovne 3 pre balíky retailových investičných produktov, ktorá o rok neskôr predložila Komisii svoju záverečnú správu.

Komisia začala v novembri 2010 verejnú konzultáciu ku konkrétnym variantom. Bolo jej doručených približne 140 príspevkov, ktoré boli uverejnené na jej webovej lokalite. Z odpovedí na túto konzultáciu vyplynulo, že sektor, spotrebitelia a zainteresované strany z členských štátov podporujú iniciatívu, a takisto z nich vyplynula navrhovaná široká koncepcia. Rozdielne názory sa vyskytli predovšetkým vzhľadom na nastavenie rozsahu pôsobnosti režimu a rozsah, v ktorom sa koncepcia kľúčových informácií pre investorov, pokiaľ ide o PKIPCP, môže použiť pri iných retailových investíciách.

Tieto konzultácie sa doplnili sériou diskusií so zástupcami spotrebiteľov (fórom FIN-USE, Skupinou spotrebiteľov finančných služieb a Skupinou používateľov finančných služieb), regulačnými orgánmi (Výborom pre finančné služby, Európskym výborom pre cenné papiere, Európskym výborom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a zástupcami odvetvia.

Tento návrh vychádza z práce, ktorú vykonali tri výbory úrovne 3 (CEBS, CEIOPS a CESR[2]), názorov vyjadrených počas konzultácií vrátane seminárov a stretnutí so zainteresovanými stranami, ako aj zo skúseností s režimom kľúčových informácií pre investorov, ktorý sa vypracoval pre PKIPCP.

V súlade s politikou lepšej právnej úpravy Komisia vypracovala posúdenie vplyvu alternatív politiky. Preskúmali sa možnosti politiky týkajúce sa rozsahu pôsobnosti nového režimu, úrovne štandardizácie, toho, kto by mal niesť zodpovednosť za poskytnutie informácií, a ako zaistiť účinné poskytovanie týchto informácií retailovým investorom. Práce na posúdení vplyvu podporilo niekoľko štúdií vrátane inovačnej štúdie zameranej na nahliadnutia do správania retailových investorov.

Výbor pre posudzovanie vplyvu preskúmal návrh správy o posúdení vplyvu , ktorá bola 15. apríla 2011 zrevidovaná v súlade s jeho kladným stanoviskom. Okrem iných zlepšení sa objasnilo vzájomné pôsobenie návrhu a iných opatrení v oblasti ochrany investorov vrátané opatrení zameraných na praktiky predaja, ozrejmil sa konkrétny rozsah produktov a subjektov dotknutých návrhom, ďalej sa objasnilo možné vzájomné pôsobenie návrhov a iných oblastí práva Únie, prehĺbila a rozšírila sa analýza variantov a odhady nákladov a prínosov sa jasnejšie prispôsobili, aby sa v nich odrazili kroky, ktoré sa už podnikli v prípade PKIPCP. Okrem toho sa prehĺbila analýza ostatných faktorov dôležitých pri prijímaní rozhodnutí investormi, aby sa zreteľnejšie vzalo do úvahy, že poskytovanie informácií investorom je iba jedným z takýchto faktorov a že úloha poradcov alebo predajcov môže byť v mnohých praktických obchodných prostrediach dominantná pri určovaní alebo ovplyvňovaní rozhodnutí investorov.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Tento návrh sa zakladá na článku 114 ZFEÚ. Stanovujú sa v ňom jednotné pravidlá pre poskytovanie informácií o investičných produktoch retailovým investorom. Jeho cieľom je zaistiť, aby retailoví investori dokázali pochopiť kľúčové znaky a riziká retailových investičných produktov a porovnať znaky rôznych produktov. Zároveň sa zameriava na zaistenie rovnakých podmienok pre všetkých tvorcov investičných produktov a tých, ktorí takéto produkty predávajú. Jeho cieľom je preto stanoviť jednotné podmienky pre spôsob, akým sú investori v Únii informovaní o investičných produktoch prostredníctvom krátkeho dokumentu a jednotné podmienky upravujúce, ako sa im takéto informácie poskytnú. Týmto návrhom sa teda harmonizujú prevádzkové podmienky, pokiaľ ide o informácie o investičných produktoch pre všetky relevantné subjekty retailového investičného trhu, tvorcov produktov, predajcov a investorov.

Rôznymi pravidlami, ktoré sa líšia v závislosti od odvetvia, ktoré ponúka investičné produkty, a vnútroštátnych regulačných úprav v príslušnej oblasti, sa vytvárajú nerovnaké podmienky medzi rôznymi produktmi a distribučnými kanálmi a vytvárajú sa ďalšie prekážky pre jednotný trh finančných služieb a produktov. Členské štáty už prijali odlišné a nekoordinované opatrenia na riešenie nedostatkov v opatreniach na ochranu investorov a je pravdepodobné, že tento vývoj by pokračoval. Obchod s retailovými investičnými produktmi naberá v stále väčšej miere cezhraničný rozmer, ale odlišné vnútroštátne koncepcie povedú k rôznym úrovniam ochrany investorov, zvýšeným nákladom a neistote poskytovateľov a distribútorov produktov, čo bráni ďalšiemu cezhraničnému rozvoju retailového investičného trhu. Takýto ďalší rozvoj by si takisto vyžadoval ľahké porovnanie produktov rôznych druhov v celej Únii. Odlišné štandardy poskytovania informácií investorom veľmi sťažujú takéto porovnania. Takéto rozdielne pravidlá by mohli byť prekážkou základných slobôd, a teda by mohli mať priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Zo skúseností v oblasti PKIPCP takisto vyplýva, že rozdielne vnútroštátne koncepcie poskytovania informácií môžu spôsobiť značné narušenia hospodárskej súťaže. Primeraným právnym základom je v dôsledku toho článok 114 ZFEÚ.

Nato, aby táto iniciatíva mohla slúžiť svojmu účelu, sa považuje za vhodné a potrebné, aby mal tento návrh formu nariadenia. Toto opatrenie sa zameriava len na poskytovanie informácií retailovým investorom. Nezameriava sa na iné práva alebo povinnosti tvorcov produktov, predajcov investičných produktov alebo investorov, v prípade ktorých by vhodnou právnou formou mohla byť smernica. Zo skúseností vyplýva, že ak má poskytovanie informácií o produktoch obsahovať štandardizované informácie, ktoré majú investorom umožniť porovnávať rôzne investičné produkty, môže sa to dosiahnuť iba priamo uplatniteľnými ustanoveniami, pri ktorých sa nevyžaduje, aby členské štáty prijali akékoľvek dodatočné vykonávacie opatrenia. Ak by sa požiadavky na obsah a formu poskytovania informácií líšili medzi jednotlivými členskými štátmi v dôsledku transpozície smernice, vytvorili by sa tým nerovnaké podmienky pre účastníkov trhu a nerovnaká úroveň ochrany investorov. Je dôležité, aby sa týmto nariadením súkromným stranám uložili priame povinnosti, pokiaľ ide poskytovanie informácií alebo jeho prípravu, a rozsah týchto povinností by nemal závisieť od vnútroštátnych vykonávacích opatrení.

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Podľa zásady subsidiarity stanovenej v článku 5 ods. 3 ZEÚ by sa opatrenia na úrovni EÚ mali prijať len vtedy, keď predpokladané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto ich možno z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhnutých opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

Ciele tohto návrhu, ktorými je zaistenie rovnakých podmienok v celej EÚ pre rôznych tvorcov produktov a predajcov investičných produktov a zriadenie jednotnej úrovne ochrany investorov prostredníctvom stanovenia harmonizovaných pravidiel transparentnosti, nemožno dosiahnuť opatreniami prijatými na úrovni členských štátov. Vnútroštátne koncepcie môžu byť prospešné, pokiaľ ide o ochranu investorov v danom členskom štáte. Vnútroštátne koncepcie sú však už podľa svojho vymedzenia obmedzené na územie príslušného štátu. Ďalej existuje riziko vzniku odlišných koncepcií poskytovania informácií investorom. Nie je možné vytvoriť nimi v rámci celej Únie rovnaké podmienky pre tvorcov investičných produktov a ich predajcov a rovnakú úroveň ochrany investorov, pokiaľ ide o poskytovanie informácií investorom v celej EÚ. Preto sú potrebné opatrenia na európskej úrovni.

V súlade so zásadou proporcionality (článok 5 ods. 4 ZEÚ) je potrebné a primerané, aby sa na dosiahnutie cieľov tejto iniciatívy stanovili zásady týkajúce sa obsahu a formy poskytovania informácií o retailových investičných produktoch, ako aj pravidlá vypracovania a poskytovanie takýchto informácií retailovým investorom. Takéto požiadavky by sa mali ďalej rozpracovať na úrovni 2, aby bolo možné dosiahnuť požadovanú úroveň súladu medzi opatreniami s cieľom uľahčiť porovnávanie investičných produktov pochádzajúcich z rôznych sektorov priemyslu.

3.3.        Súlad s ustanoveniami článkov 290 a 291 ZFEÚ

Od 1. januára 2011 sa uplatňujú nariadenia, ktorými sa zriadili tri európske orgány dohľadu: EBA, EIOPA, a ESMA[3]. V tejto súvislosti by Komisia chcela pripomenúť svoje vyjadrenia vo vzťahu k článku 290 a článku 291 ZFEÚ, ktoré uskutočnila pri prijatí nariadení 23. septembra 2009, a podľa ktorých: „Pokiaľ ide o postup prijímania regulačných predpisov, Komisia zdôrazňuje jedinečnú povahu sektora finančných služieb vyplývajúcu z Lamfalussyho štruktúry a výslovne uznanú vo vyhlásení č. 39 k ZFEÚ. Komisia má však vážne obavy, či sú obmedzenia jej úlohy pri prijímaní delegovaných aktov a vykonávacích opatrení v súlade s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ.“

3.4.        Podrobné vysvetlenie návrhu

3.4.1.     Investičné produkty, ktoré by pri predaji retailovým investorom mal sprevádzať DKI

Investičné produkty sa môžu tvoriť v rôznych právnych formách, takže rovnaký investičný návrh sa ponúka v rámci rôznych priemyselných sektorov. Táto tvorba môže vyvolať dojem, že produkty sú pomerne odlišné, aj keď podkladové hospodárske ciele sú podobné (napr. fond, vklad a poistná zmluva viazaná na investičné fondy môžu vyzerať veľmi rozdielne, ale môžu sa rovnocenne používať na poskytnutie toho istého investičného návrhu). Všetky tieto produkty sa snažia uspokojiť relatívne jednoduchú potrebu: kumuláciu kapitálu, ktorá prevyšuje mieru návratnosti pri investovaní bez rizík. Hoci tieto produkty ponúkajú rôzne veci – niektoré spájajú vyhliadky kumulácie kapitálu s kapitálovou zárukou, kým iné takéto spojenie neponúkajú, niektoré spájajú investičný prvok s iným prvkom (ako napr. poskytovanie prínosov životného poistenia) – všetky sa predávajú retailovým investorom, keď títo investori kontaktujú finančných sprostredkovateľov alebo tvorcov produktov priamo s cieľom získať produkty, ktoré sa zameriavajú na potreby kumulácie kapitálu.

Takéto investičné produkty vystavujú investora výkyvom trhovej hodnoty aktív alebo vyplatených súm, ktoré sa majú dosiahnuť z aktív. Toto vystavenie však nie je priame, ako napr. keď investor sám kúpi konkrétne aktíva. Tieto produkty a ich tvorcovia namiesto toho pôsobia medzi investorom a trhmi, a to prostredníctvom spojenia takýchto aktív do jedného balíka alebo iných mechanizmov, ktoré sa odlišujú od priamej držby („vytváranie balíka“). Medzi takéto mechanizmy môžu patriť metódy, ako napr. združovanie kapitálu od viacerých investorov s cieľom umožniť kolektívne investície alebo vytváranie expozícií prostredníctvom použitia derivátových nástrojov. Tieto metódy môžu ďalej zvýšiť zložitosť, náklady a nejasnosť v súvislosti s daným produktom. Takisto však môžu umožniť rozloženie rizika a iné prínosy, ktoré by neboli k dispozícii samotným investorom. Bežným investorom umožňujú, aby sa efektívnejšie zúčastňovali na investičných trhoch, čo vedie k prehlbovaniu kapitálových trhov a lepším možnostiam pre investorov, ktorí majú záujem diverzifikovať svoje investičné expozície. S cieľom zachytiť všetky takéto produkty sa vymedzenie investičných produktov v tomto nariadení vzťahuje priamo na túto formu „balíka“. V oznámení Komisie z apríla 2009 sa odkazuje konkrétne na balíky retailových investičných produktov („BRIP“). Na základe konzultácií sa v tomto nariadení uplatňuje toto zameranie na investície vo forme balíka, a to prostredníctvom odkazu na nepriamosť držby aktív.

Takéto vymedzenie by zahŕňalo produkty s kapitálovými zárukami a produkty, pri ktorých sa popri kapitále zaručuje aj podiel na výnose, investičné fondy, či už uzatvorené alebo otvorené vrátane PKIPCP, všetky štruktúrované produkty, nezávisle od ich formy (napr. vo forme balíka poistení, fondov, cenných papierov alebo bankových produktov), poistné produkty, ktorých odkupné hodnoty sa určujú nepriamo na základe výnosov z vlastných investícií poisťovní alebo dokonca ziskovosti samotnej poisťovne, ako aj derivátové nástroje. Niektoré z týchto produktov sa môžu používať ako individuálne retailové dôchodkové produkty, t. j. akumulačné nástroje na účely plánovania dôchodku.

V dôsledku takéhoto vymedzenia sa toto nariadenie nevzťahuje na tieto produkty:

- produkty, pri ktorých je presná miera výnosnosti stanovená vopred na celé obdobie života produktu, keďže pri nich splatná suma nepodlieha výkyvom hodnôt ostatných aktív (neexistuje tu žiadne investičné riziko),

- jednoduché akcie a dlhopisy, pokiaľ neobsahujú iné mechanizmy ako priamu držbu príslušných aktív,

- vklady, ktoré nie sú „štruktúrované“, t. j. vklady, ktoré sú určené úrokovou sadzbou, ako napr. EURIBOR alebo LIBOR,

- poistné produkty, ktoré ponúkajú len poistné prínosy, ako napr. výlučne ochranné poistné produkty alebo produkty neživotného poistenia, ktoré neposkytujú odkupnú hodnotu, ktorá je vystavená výkyvom výkonnosti jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo referenčných hodnôt,

- zamestnanecké dôchodkové systémy, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/41/ES alebo smernica 2009/138/ES,

- dôchodkové produkty, pri ktorých sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov požaduje finančný príspevok zamestnávateľa a pri ktorých si zamestnanec nemôže vybrať poskytovateľa týchto produktov.

Mechanizmy spojené s vyplácaním by neboli relevantné pre určenie rozsahu pôsobnosti: produkty, ktoré prinášajú príjem, alebo poskytujú pri splatnosti jednorazovú výplatu alebo na ktoré sa vťahuje iná úprava, by boli všetky zahrnuté do rozsahu pôsobnosti, pokiaľ by splnili všeobecné vymedzenie.

Vymedzenie neobsahuje žiadny odkaz na to, že produkty sú určené na retailové použitie, hoci mnohé investičné produkty sú navrhnuté tak, že sa pri nich zohľadňujú retailoví zákazníci. Dôvodom je skutočnosť, že retailový prvok sa dá určiť len na mieste predaja, keď distribútor predáva určitý investičný produkt retailovému zákazníkovi alebo keď mu k nemu poskytuje poradenstvo. Vždy, keď sa má retailovým investorom predať produkt, ktorý patrí do uvedeného rozsahu pôsobnosti, by však bolo potrebné poskytnúť príslušné informácie.

3.4.2.     Zodpovednosť za vypracovanie DKI – článok 5

Návrh výslovne prideľuje zodpovednosť za vypracovanie DKI tvorcovi investičného produktu v zmysle nariadenia: čo znamená osobe, ktorá vytvára investičný produkt, ale aj osobe, ktorá podstatne zmenila rizikovú alebo nákladovú štruktúru existujúceho investičného produktu. (Subjekt spájajúci iné produkty by bol tvorcom produktu). Toto vymedzenie zohľadňuje situáciu, v ktorej pôvodný tvorca konkrétneho finančného produktu nevykonáva kontrolu nad záverečným produktom. Nie každá zmena pôvodného produktu podnecuje takýto presun zodpovednosti. Zmeny, ktoré podstatne menia kľúčové znaky investičného produktu, ako napr. jeho profil z hľadiska rizika/výnosnosti alebo jeho náklady, sa však považujú za pretváranie produktu, ako sa objasňuje v článku 4. Delegovanie vypracovania časti alebo všetkých poskytnutých informácií na tretie strany, ku ktorému môže dôjsť pri spolupráci s distribútormi, nemá žiadny vplyv na celkovú zodpovednosť tvorcu produktu vzhľadom na DKI.

3.4.3.     Forma a obsah DKI – články 6 až 11

Týmto návrhom sa zásady režimu DKII PKIPCP zavádzajú aj pre všetky ostatné retailové investičné produkty: všetky DKI by mali mať štandardizovaný vzhľad a formu, ako aj obsah navrhnutý s cieľom zamerať tieto dokumenty na kľúčové informácie predkladané spoločným spôsobom, aby sa tak podporila porovnateľnosť informácií a ich zrozumiteľnosť pre retailových investorov.

DKI by sa mal chápať ako príležitosť jednoduchým spôsobom účinne komunikovať s možnými investormi. Návrh preto poskytuje jasné pokyny, pokiaľ ide o formu a jazyk: musí ísť o krátky, stručne napísaný dokument, ktorý nepoužíva odborný jazyk a vyhýba sa žargónu, aby bol zrozumiteľný pre priemerného alebo typického retailového investora a ktorý musí byť vypracovaný v spoločnom formáte, aby investori dokázali ľahko porovnať rôzne investičné produkty. DKI by mal byť samostatným dokumentom v tom zmysle, že pre retailových investorov by nemalo byť potrebné, aby čítali iné dokumenty, ak chcú pochopiť kľúčové znaky investičného produktu a prijať informované investičné rozhodnutie, a mal by sa jasne odlišovať od marketingových materiálov.

V návrhu sa bližšie určujú podstatné prvky investičných produktov, ktoré by sa v DKI mali opísať: totožnosť produktu a jeho tvorcu, povaha a hlavné znaky produktu vrátane toho, či investori môžu stratiť kapitál, jeho profil z hľadiska rizika a výnosnosti, náklady, a prípadne výkonnosť v minulosti. V prípade konkrétnych produktov sa môžu zahrnúť aj iné informácie a v prípade súkromných dôchodkových produktov by sa mali poskytnúť informácie o možných budúcich výsledkoch. V návrhu sa stanovuje spoločný formát a poradie oddielov s cieľom podporiť porovnateľnosť. Je ústredne dôležité, aby sa informácie zahrnuté v dokumente obmedzovali na minimum, keďže v opačnom prípade by bol dokument pre retailového investora príliš zložitý. S cieľom zaistiť krátku formu DKI by v tomto dokumente nemali byť zahrnuté žiadne ďalšie informácie.

Tieto požiadavky by mali podporovať delegované akty a podporné metodiky na výpočet súhrnných poskytovaných informácií o rizikách a nákladoch bližšie určených v technických predpisoch. Takáto koncepcia by umožnila maximálnu mieru súladu a porovnateľnosti poskytovaných informácií v súlade s rôznymi produktmi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto režimu. Dodatočné podporné iniciatívy, ako napr. vypracovanie spoločných slovníkov pojmov alebo zdieľanie osvedčených postupov, ktoré sa používajú, v jednoduchom jazyku, by mohli podstatne prispieť k úspechu tejto iniciatívy.

V návrhu sa okrem toho vytyčujú opatrenia na priebežné aktualizovanie DKI a na zaistenie primeraných odkazov v sprievodných marketingových informáciách.

V návrhu sa objasňuje ručenie tvorcov investičných produktov na základe DKI a dôkazové bremeno v tejto súvislosti: ak retailový investor vznesie právny nárok, je na tvorcovi produktu, aby preukázal, že splnil požiadavky nariadenia.

3.4.4.     Povinnosť poskytnúť DKI – články 12 až 13

V návrhu sa požaduje, aby sa retailovým investorom poskytol (a nie len jednoducho ponúkol) DKI. Každý, kto predáva produkt retailovým investorom (či už to je distribútor alebo v prípade priameho predaja tvorca produktu), musí poskytnúť možnému investorovi informácie v dostatočnom predstihu pred uskutočnením predajnej transakcie. Načasovanie poskytnutia informácií zohráva podstatnú úlohu: na zaistenie účinnosti transakcie sa dokument musí poskytnúť pred prijatím investičného rozhodnutia. V návrhu nariadenia sa však poskytuje určitá flexibilita, pokiaľ ide o načasovanie poskytnutia pri určitých formách distribúcie, ktoré sa nevykonávajú osobne. Návrh obsahuje aj požiadavky upravujúce médiá použité na poskytnutie DKI retailovým investorom vrátane podmienok stanovených s cieľom umožniť použitie iného média ako papiera. Tieto požiadavky sa zameriavajú na zaistenie vhodnosti týchto médií, pokiaľ ide o predaj a nepretržitý prístup retailového investora k informáciám v budúcnosti. S cieľom dosiahnuť konzistentné výsledky sa podrobnosti metódy, načasovania a podmienok poskytovania informácií retailovému investorovi objasnia v delegovaných aktoch.

3.4.5.     Sťažnosti, náprava a spolupráca – články 14 až 17

Tento návrh obsahuje aj opatrenia na zaistenie účinných postupov vybavovania sťažností tak na strane tvorcu investičného produktu, ako aj na úrovni členských štátov. Okrem toho obsahuje aj opatrenia na zaistenie účinného prístupu k postupom riešenia sporov a náprave.

Medzisektorový charakter tohto návrhu, ktorý zahŕňa bankové a poistné produkty, produkty cenných papierov a fondov si vyžaduje posilnenú a efektívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi vo všetkých sektoroch.

3.4.6.     Administratívne sankcie a opatrenia – články 18 až 22

V oznámení Komisie o sankciách[4] sa potvrdilo, že „zaistenie riadneho uplatňovania pravidiel EÚ je prvoradá úloha vnútroštátnych orgánov, ktoré musia zabrániť finančným inštitúciám v konaní, ktoré je v rozpore s pravidlami EÚ, a vo svojich jurisdikciách takéto konanie sankcionovať“, ale zároveň sa zdôraznil koordinovaný a integrovaný spôsob, ktorým by vnútroštátne orgány mali konať.

V súlade s oznámením a dodržiavajúc iné iniciatívy na úrovni EÚ vo finančnom sektore tento návrh obsahuje ustanovenia upravujúce sankcie a opatrenia zamerané na zavedenie harmonizovaného prístupu k sankciám s cieľom zaistiť ich súlad. Je dôležité, aby sa v prípade nedodržania kľúčových ustanovení tohto návrhu uplatňovali administratívne sankcie a opatrenia, a aby tieto sankcie a opatrenia boli účinné, primerané a odrádzajúce.

3.4.7.     Prechodné opatrenie pre PKIPCP a doložka o preskúmaní – články 23 až 25

Vzhľadom na nedávne zavedenie DKII, pokiaľ ide o PKIPCP, by nebolo úmerné uplatňovať na PKIPCP v tejto fáze požiadavky tohto nariadenia vzťahujúce sa na DKI. Z tohto dôvodu sa do tohto nariadenia zahŕňa prechodné ustanovenie, aby sa v prípade PKIPCP povolilo naďalej používať DKII v súlade so smernicou 2009/65/ES, a to počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Komisia by v danom okamihu bola schopná posúdiť, ako by sa s PKIPCP malo zaobchádzať a či a ak áno, ako by sa mali zmeniť a doplniť existujúce DKII PKIPCP s cieľom dosiahnuť čo možno najvyšší stupeň porovnateľnosti informácií medzi PKIPCP a inými investičnými produktmi, na ktoré sa na základe tohto nariadenia vzťahuje DKI. Popri určení možných úprav obsahu DKII PKIPCP prichádza na uskutočnenie týchto úprav úmerným spôsobom do úvahy viacero možností. Jednou z nich by bolo predĺžiť prechodnú úpravu tohto nariadenia, takže na PKIPCP by sa naďalej vzťahovali len požiadavky smernice 2009/65/ES – hoci tieto požiadavky by sa mohli upraviť s cieľom zaistiť porovnateľnosť informácií. Ďalšou možnosťou by bolo zmeniť a doplniť smernicu 2009/65/ES prostredníctvom zrušenia ustanovení upravujúcich DKII PKIPCP, pričom podstatné pravidlá upravujúce poskytovanie informácií, pokiaľ ide o PKIPCP, by sa presunuli do tohto nariadenia. Poslednou možnosťou by bolo ponechať podstatné pravidlá upravujúce DKII PKIPCP v rámci pre PKIPCP, ale zároveň pritom stanoviť, že uvedený dokument je rovnocenný DKI BRIP podľa tohto nariadenia. Posúdenie možností by v prípade potreby mohlo zahŕňať určenie akýchkoľvek zmien DKI v tomto nariadení, ktoré môžu byť potrebné.

V tomto nariadení sa plánuje preskúmanie účinnosti jeho opatrení po štyroch rokoch. Preskúmanie je načasované pred koncom práve spomenutého prechodného obdobia, takže už bude možné vyvodiť závery o primeranom zaobchádzaní s PKIPCP. V preskúmaní by sa malo takisto zvážiť, či by sa mal alebo nemal ďalej rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia, aby sa vzťahovalo aj na nové alebo inovačné investičné produkty, ktoré sa v Únii ponúkajú.

3.4.8.     Vzájomné pôsobenie s inými právnymi predpismi Únie zameranými na poskytovanie informácií spotrebiteľom

Vo vzťahu k ostatným požiadavkám právnych predpisov Únie zameraných na poskytovanie informácií je potrebné poznamenať, že DKI podľa tohto nariadenia je novým dokumentom poskytujúcim informácie, ktorý sa navrhne tak, aby, pokiaľ ide o obsah a podobu, výhradne zohľadňoval potreby bežných retailových investorov pri zvažovaní a porovnávaní rôznych investičných produktov pred vykonaním investície. Jeho podoba a účel sa teda úplne nezhodujú s podobou a účelom ostatných požiadaviek na poskytovanie informácií, ako napr. súhrnného dokumentu podľa smernice o prospekte alebo požiadaviek na poskytovanie informácie podľa Solventnosti II. Tieto poskytovania informácií sa snažia splniť popri poskytnutí kľúčových informácií retailovým investorom aj iné účely, ako napr. zaistenie transparentnosti vzhľadom na finančné trhy alebo poskytnutie úplného obrazu o všetkých podrobnostiach vo vzťahu k navrhovanej zmluve. DKI preto nemôže ľahko nahradiť tieto ostatné požiadavky a bude existovať súbežne s nimi. Skúsenosti s požiadavkami tohto nariadenia však ukážu, či by sa požiadavky na DKI mali v praxi ďalej rozvinúť, napríklad aby nahradili určité poskytovania informácií požadované v iných právnych predpisoch Únie.

Požiadavky súvisiace s DKI okrem toho existujú súbežne s požiadavkami smernice o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a smernice o elektronickom obchode. Požiadavky smernice o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku sa vzťahujú na služby a požiadavky smernice o elektronickom obchode sú doplnkom k ostatným požiadavkám vzťahujúcim sa na informácie v právnych predpisoch Únie. Toto nariadenie teda nebude mať vplyv na uvedené smernice.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Plnenie týchto úloh si nebude vyžadovať žiadne dodatočné finančné prostriedky a žiadne dodatočné pracovné miesta, a návrh teda nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ. Úlohy naplánované pre európske orgány dohľadu patria do rozsahu existujúcich kompetencií týchto orgánov, a zdroje a personál pridelené podľa plánu schváleného v legislatívnom finančnom výkaze pre tieto orgány budú stačiť na uľahčenie vykonávania týchto úloh.

2012/0169 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre investičné produkty

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[5],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[6],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[7],

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Keď retailoví investori zvažujú uskutočnenie investície, ponúka sa im čoraz viac široké spektrum rôznych druhov investičných produktov. Tieto produkty často ponúkajú konkrétne investičné riešenia, ktoré sú prispôsobené potrebám retailových investorov, ale sú často zložité a ťažké na pochopenie. Existujúce poskytovania informácií investorom sú v prípade takýchto investičných produktov nekoordinované a retailovým investorom často nepomáhajú pri porovnávaní rôznych produktov a pochopení ich znakov. Retailoví investori v dôsledku toho často investovali s rizikami a nákladmi, ktorým v plnej miere nerozumeli, a niekedy preto utrpeli nepredvídané straty.

(2)       Zlepšenie ustanovení o transparentnosti investičných produktov ponúkaných retailovým investorom je dôležitým opatrením na ochranu investorov a predpokladom na obnovenie dôvery retailových investorov vo finančný trh. Prvé kroky sa v tomto smere na úrovni Únie uskutočnili prostredníctvom vypracovania režimu kľúčových informácií pre investorov zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[8].

(3)       Rôznymi pravidlami, ktoré sa líšia v závislosti od odvetvia, ktoré ponúka investičné produkty, a vnútroštátnych regulačných úprav v príslušnej oblasti, sa vytvárajú nerovnaké podmienky medzi rôznymi produktmi a distribučnými kanálmi a vytvárajú sa ďalšie prekážky pre jednotný trh finančných služieb a produktov. Členské štáty už prijali odlišné a nekoordinované opatrenia na riešenie nedostatkov v opatreniach na ochranu investorov a je pravdepodobné, že tento vývoj by pokračoval. Odlišné koncepcie poskytovania informácií o investičných produktoch bránia vytvoreniu rovnakých podmienok pre rôznych tvorcov investičných produktov a ich predajcov, čím dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže. Vytvorila by sa tak aj nerovnaká úroveň ochrany investorov v rámci Únie. Takéto odlišnosti predstavujú prekážku pre realizáciu a hladké fungovanie jednotného trhu. Z tohto dôvodu je primeraným právnym základom článok 114 ZFEÚ, ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(4)       Je potrebné stanoviť jednotné pravidlá upravujúce transparentnosť na úrovni Únie, ktoré sa budú uplatňovať na všetkých účastníkov trhu investičných produktov s cieľom zabrániť odlišnostiam. Nariadenie je potrebné s cieľom zaistiť, aby sa spoločný štandard pre dokumenty s kľúčovými informáciami stanovil takým jednotným spôsobom, aby sa na jeho základe dokázal zosúladiť formát a obsah týchto dokumentov. Priamo uplatniteľnými pravidlami nariadenia by sa malo zaistiť, aby sa na všetkých účastníkov trhu s investičnými produktmi uplatňovali rovnaké požiadavky. To by malo zabezpečiť aj jednotné poskytovanie informácií, a to tým, že sa zabráni odlišným vnútroštátnym požiadavkám v dôsledku transpozície smernice. Použitie nariadenia je takisto vhodné s cieľom zaistiť, aby všetci predajcovia investičných produktov podliehali jednotným požiadavkám, pokiaľ ide o poskytnutie dokumentu s kľúčovými informáciami retailovým investorom.

(5)       Hoci zlepšenie poskytovania informácií o investičných produktoch je nevyhnutné pre obnovenie dôvery retailových investorov vo finančné trhy, účinne regulované postupy predaja týchto produktov sú rovnako dôležité. Týmto nariadením sa dopĺňajú opatrenia na distribúciu zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[9]. Dopĺňajú sa ním aj opatrenia prijaté na distribúciu poistných produktov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES[10].

(6)       Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na všetky produkty nezávisle od ich formy alebo zloženia, ktoré vytvorili odvetvia finančných služieb s cieľom poskytnúť retailovým investorom investičné príležitosti a pri ktorých výnosnosť investície pre investora závisí od výkonnosti jedného alebo viacerých aktív alebo referenčných hodnôt iných ako úroková sadzba. Mali by sem patriť také investičné produkty ako investičné fondy, životné poistenia s investičným prvkom a retailové štruktúrované produkty. Pri týchto produktoch nejde o priame investície uskutočnené nákupom alebo držbou samotných aktív. Tieto produkty namiesto toho pôsobia medzi investorom a trhmi, a to prostredníctvom postupu „vytvárania balíka“, spojenia alebo združenia aktív s cieľom vytvoriť rôzne expozície, poskytnúť rôzne znaky produktov alebo dosiahnuť rôzne nákladové štruktúry odlišujúce sa od priamej držby. Takéto „vytváranie balíka“ môže retailovým investorom umožniť, aby sa podieľali na investičných stratégiách, ktoré by boli inak nedostupné alebo nepraktické, ale môže si takisto vyžadovať, aby sa sprístupnili dodatočné informácie, najmä s cieľom umožniť porovnanie medzi rôznymi spôsobmi vytvárania balíkov investícií.

(7)       S cieľom zaistiť, aby sa toto nariadenie uplatňovalo len na takéto balíky investičných produktov, by sa poistné produkty, ktoré neponúkajú investičné príležitosti, a produkty, na ktoré sa vzťahujú len úrokové sadzby, mali preto vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Aktíva, ktoré by sa držali priamo, ako napr. podnikové akcie alebo štátne dlhopisy, nie sú balíkmi investičných produktov, a mali by sa preto vylúčiť. Keďže toto nariadenie sa zameriava na zlepšenie porovnateľnosti a zrozumiteľnosti informácií o investičných produktoch ponúkaných na trhu retailovým investorom, zamestnanecké dôchodkové systémy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia[11] alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)[12] by nemali byť predmetom tohto nariadenia. Podobne by sa z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mali vylúčiť určité zamestnanecké dôchodkové produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/41/ES, za predpokladu, že podľa vnútroštátnych právnych predpisov sa požaduje finančný príspevok zamestnávateľa a za predpokladu, že zamestnanec si nemôže vybrať poskytovateľa týchto produktov. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia nepatria ani investičné fondy určené pre inštitucionálnych investorov, keďže sa nepredávajú retailovým investorom. Investičné produkty, ktorých účelom je kumulácia úspor na individuálne dôchodky, by však mali zostať v rozsahu jeho pôsobnosti, keďže tieto produkty často konkurujú iným produktom, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, a retailovým investorom sa distribuujú podobným spôsobom.

(8)       S cieľom objasniť vzťah medzi povinnosťami stanovenými v tomto nariadení a povinnosťami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES[13], a v smernici 2009/138/ES je potrebné stanoviť, že tieto smernice sa budú popri tomto nariadení aj naďalej uplatňovať.

(9)       Tvorcovia investičných produktov, ako napr. správcovia fondov, poisťovne, emitenti cenných papierov, úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, by mali vypracovať dokumenty s kľúčovými informáciami pre investičné produkty, ktoré vytvárajú, keďže najlepšie poznajú produkty a sú za ne zodpovední. Tvorca investičných produktov by takýto dokument mal vypracovať skôr, než sa produkty budú môcť predávať retailovým investorom. Ak sa však produkt nepredáva retailovým investorom, nie je potrebné vypracovať dokument s kľúčovými informáciami, a ak je vypracovanie dokumentu s kľúčovými informáciami pre tvorcu investičného produktu neuskutočniteľné, môže túto úlohu delegovať na iné subjekty. S cieľom zaistiť rozsiahle šírenie a dostupnosť dokumentov s kľúčovými informáciami by sa týmto nariadením malo povoliť, aby tvorca investičných produktov uverejnil takýto dokument prostredníctvom webovej lokality podľa svojho výberu.

(10)     S cieľom uspokojiť potreby retailových investorov je potrebné zaistiť, aby boli informácie o investičných produktoch pre týchto investorov presné, pravdivé, jasné a nezavádzajúce. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť spoločné štandardy zostavovania dokumentu s kľúčovými informáciami s cieľom zaistiť, aby bol pre retailových investorov zrozumiteľný. Vzhľadom na ťažkosti pochopiť odbornú finančnú terminológiu, ktoré majú mnohí retailoví investori, by sa zvláštna pozornosť mala venovať slovnej zásobe a štýlu použitým pri písaní dokumentu. Mali by sa stanoviť aj pravidlá upravujúce jazyk, v ktorom by mal byť vypracovaný. Retailoví investori by okrem iného mali byť schopní porozumieť dokumentu s kľúčovými informáciami samostatne bez odkazov na iné informácie.

(11)     Retailovým investorom by sa mali poskytnúť informácie, ktoré sú pre nich potrebné na to, aby prijali informované investičné rozhodnutie a porovnali rôzne investičné produkty. Ak však tieto informácie nebudú krátke a stručné, existujú riziko, že investori ich nepoužijú. Dokument s kľúčovými informáciami by mal preto obsahovať len kľúčové informácie, najmä informácie týkajúce sa povahy a znakov produktu, vrátane informácie o tom, či je možné stratiť kapitál, ďalej informácie týkajúce sa jeho nákladov a profilu z hľadiska rizika, ako aj príslušné informácie o jeho výkonnosti a určité iné osobitné informácie, ktoré môžu byť potrebné na pochopenie znakov jednotlivých druhov produktov vrátane produktov určených na použitie pri plánovaní dôchodku.

(12)     Dokument s kľúčovými informáciami by sa mal vypracovať vo formáte, ktorý retailovým investorom umožňuje porovnať rôzne investičné produkty, keďže správanie a schopnosti spotrebiteľov sú také, že formát, prezentácia a obsah informácií sa musia starostlivo nastaviť, aby sa maximalizovalo pochopenie a použitie informácií. V každom dokumente by sa malo zachovať rovnaké poradie položiek a rovnaké nadpisy týchto položiek. Podrobnosti o informáciách, ktoré sa majú zahrnúť do dokumentu s kľúčovými informáciami pre rôzne produkty, a prezentácia týchto informácií by sa okrem toho mali ďalej harmonizovať prostredníctvom delegovaných aktov, ktoré zohľadňujú existujúce a prebiehajúce výskumy v oblasti správania spotrebiteľov vrátane výsledkov skúšok účinnosti rôznych spôsobov prezentácie informácií spotrebiteľom. Niektoré investičné produkty okrem toho ponúkajú retailovému investorovi výber medzi viacerými podkladovými investíciami. Tieto produkty by sa mali pri vypracovávaní formátu zohľadniť.

(13)     Retailoví investori sa v čoraz väčšej miere nesnažia svojimi investičnými rozhodnutiami dosiahnuť iba finančnú výnosnosť investície. Často sledujú aj iné ciele, ako napr. sociálne alebo environmentálne. Informácie o nefinančných aspektoch investícií môžu byť okrem toho dôležité pre tých, ktorý sa snažia o udržateľné dlhodobé investície. Informácie o sociálnych a environmentálnych výsledkoch, ako aj výsledkoch v oblasti správy a riadenia, ktoré sa tvorca investičných produktov snaží dosiahnuť, sa však môžu ťažko porovnávať alebo môžu chýbať. Je preto vhodné ďalej harmonizovať podrobnosti o informáciách o tom, či sa zohľadnili sociálne a environmentálne otázky alebo otázky v oblasti správy a riadenia, a ak áno, ako sa zohľadnili.

(14)     Dokument s kľúčovými informáciami by sa mal dať jasne odlíšiť od akýchkoľvek marketingových oznámení. Takéto iné dokumenty by nemali znižovať jeho význam.

(15)     S cieľom zaistiť, aby dokument s kľúčovými informáciami obsahoval spoľahlivé informácie, by sa v tomto nariadení malo od tvorcov investičných produktov vyžadovať, aby dokument s kľúčovými informáciami priebežne aktualizovali. Na tento účel je potrebné, aby sa v delegovanom akte, ktorý prijme Komisia, stanovili podrobné pravidlá týkajúce sa podmienok a frekvencie preskúmania informácií a revízie dokumentu s kľúčovými informáciami.

(16)     Dokumenty s kľúčovými informáciami tvoria základ investičných rozhodnutí retailových investorov. Tvorcovia investičných produktov majú z tohto dôvodu dôležitú zodpovednosť voči retailovým investorom, ktorá spočíva v zaistení toho, aby spĺňali pravidlá tohto nariadenia. Je preto dôležité zaistiť, aby retailoví investori, ktorí sa pri svojom investičnom rozhodnutí spoliehali na dokument s kľúčovými informáciami, mali účinné právo na nápravu. Malo by sa takisto zaistiť, aby všetci retailoví investori z celej Únie mali rovnaké právo žiadať náhradu škôd, ktoré môžu utrpieť z dôvodu neplnenia požiadaviek stanovených v tomto nariadení tvorcami investičných produktov. Preto by sa mali harmonizovať pravidlá týkajúce sa zodpovednosti tvorcov investičných produktov. V tomto nariadení by sa malo stanoviť, že retailový investor by mal mať možnosť robiť tvorcu produktov zodpovedným za porušenie tohto nariadenia v prípade, že stratu spôsobí použitie dokumentu s kľúčovými informáciami.

(17)     Keďže retailoví investori nemajú vo všeobecnosti prístup k vnútorným postupom tvorcov investičných produktov, malo by sa stanoviť prenesenie dôkazného bremena. Tvorca produktu by musel preukázať, že dokument s kľúčovými informáciami bol vypracovaný v súlade s týmto nariadením. Bolo by však na retailovom investorovi, aby preukázal, že stratu utrpel v dôsledku použitia informácií z dokumentu s kľúčovými informáciami, keďže táto záležitosť patrí do priamej osobnej sféry retailového investora.

(18)     Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti tvorcu investičných produktov, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, takéto záležitosti by sa mali riadiť uplatniteľným vnútroštátnym právom určeným na základe príslušných pravidiel medzinárodného súkromného práva. Príslušný súd, ktorý rozhodne o nárokoch, pokiaľ ide o občianskoprávnu zodpovednosť, vznesených retailovým investorom, by sa mal určiť na základe príslušných pravidiel medzinárodnej súdnej právomoci.

(19)     Na to, aby retailový investor dokázal prijať informované investičné rozhodnutie, by sa od predajcov investičných produktov malo požadovať, aby dokument s kľúčovými informáciami poskytli v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením akejkoľvek transakcie. Táto požiadavka by sa mala vo všeobecnosti uplatňovať nezávisle od toho, kde alebo ako sa transakcia uskutočňuje. Medzi predajcov patria tak distribútori, ako aj samotní tvorcovia investičných produktov, ak sa rozhodnú, že budú produkty predávať priamo retailovým investorom. S cieľom zaistiť potrebnú flexibilitu a proporcionalitu by retailoví investori, ktorí chcú uzatvoriť transakciu použitím prostriedku komunikácie na diaľku, mali mať možnosť dostať dokument s kľúčovými informáciami po uzatvorení transakcie. Dokument s kľúčovými informáciami by dokonca aj v takomto prípade bol pre investora užitočný, umožnil by mu napr. porovnať kúpený produkt s produktom opísaným v dokumente s kľúčovými informáciami. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES[14].

(20)     Mali by sa stanoviť jednotné pravidlá, aby sa predajcovi investičného produktu poskytla určitá možnosť voľby, pokiaľ ide o médium, ktorým sa dokument s kľúčovými informáciami poskytne retailovým investorom, pričom sa umožní použitie elektronickej komunikácie, ak to je vhodné vzhľadom na okolnosti transakcie. Retailový investor by však mal mať aj možnosť získať dokument v papierovej forme. V záujme prístupu spotrebiteľov k informáciám by sa dokument s kľúčovými informáciami mal vždy poskytovať zdarma.

(21)     S cieľom zaistiť dôveru retailových investorov v investičné produkty by sa mali stanoviť požiadavky na primerané vnútorné postupy, ktorými sa zaistí, aby retailoví investori získali od tvorcu investičných produktov zásadnú odozvu na svoje sťažnosti.

(22)     Postupy alternatívneho riešenia sporov umožňujú rýchlejšie a lacnejšie urovnanie sporov než ich urovnanie na súde a znižujú zaťaženie súdneho systému. Na tento účel by tvorcovia investičných produktov a ich predajcovia mali mať povinnosť zúčastniť sa na takýchto postupoch podnietených retailovými investormi týkajúcich sa práv a povinností stanovených v tomto nariadení s výhradou určitých ochranných opatrení v súlade so zásadami účinnej súdnej ochrany. Najmä postupy alternatívneho riešenia sporov by nemali porušovať práva strán takýchto postupov na začatie súdneho konania pred súdom.

(23)     Keďže dokumenty s kľúčovými informáciami by pre investičné produkty mali vypracovať subjekty pôsobiace na finančných trhoch, konkrétne v sektoroch bankovníctva, poisťovníctva, cenných papierov a fondov, je nanajvýš dôležité, aby sa zaistila hladká spolupráca medzi rôznymi orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad tvorcami investičných produktov, aby sa zaistila spoločná koncepcia uplatňovania tohto nariadenia.

(24)     V súlade s oznámením Komisie z decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb[15] a s cieľom zaistiť splnenie požiadaviek uvedených v tomto nariadení je dôležité, aby členské štáty prijali potrebné kroky na zaistenie toho, že v prípade porušenia tohto nariadenia sa uplatnia primerané administratívne sankcie a opatrenia. S cieľom zaistiť, aby sankcie mali odrádzajúci účinok, a s cieľom posilniť ochranu investorov prostredníctvom ich varovania pred investičnými produktmi, ktoré sa na trhu ponúkajú napriek tomu, že sa tým porušuje toto nariadenie, by sa sankcie a opatrenia mali zvyčajne uverejňovať s výnimkou určitých dôkladne vymedzených okolností.

(25)     S cieľom splniť ciele tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobností týkajúcich sa prezentácie a formátu dokumentu s kľúčovými informáciami, pokiaľ ide o bližšie určenie obsahu informácií, ktoré sa majú zahrnúť do dokumentu s kľúčovými informáciami, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných požiadaviek týkajúcich sa načasovania poskytnutia dokumentu s kľúčovými informáciami, ako aj pokiaľ ide o jeho revíziu a preskúmanie. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných práv vykonávala primerané konzultácie. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zaistiť súbežné, včasné a primerané predkladanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(26)     Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných ESMA, EBA a EIOPA v súlade s článkom 8, pokiaľ ide o metodiku, na ktorej sa zakladá prezentácia rizík a výnosnosti a výpočet nákladov, a to prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s príslušnými článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010

(27)     Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[16] sa upravuje spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001/EHS z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov [17] sa upravuje spracovanie osobných údajov, ktoré vykonávajú európske orgány dohľadu v súlade s týmto nariadením a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Akékoľvek spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tohto nariadenia, ako napr. výmena alebo zaslanie osobných údajov príslušnými orgánmi, by mali byť v súlade so smernicou 95/46/ES a akákoľvek výmena alebo zaslanie informácií európskymi orgánmi dohľadu by mali byť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

(28)     Hoci PKIPCP sú investičnými produktmi v zmysle tohto nariadenia, z nedávneho stanovenia požiadaviek na kľúčové informácie pre investorov v smernici 2009/65/ES vyplýva, že by bolo primerané poskytnúť takýmto PKIPCP prechodné obdobie piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, počas ktorého by sa na ne toto nariadenie neuplatňovalo. Po uplynutí tohto prechodného obdobia by sa na ne v prípade, ak by nedošlo k jeho predĺženiu, začalo uplatňovať toto nariadenie.

(29)     Preskúmanie tohto nariadenia by sa malo vykonať štyri roky po nadobudnutí jeho účinnosti s cieľom zohľadniť vývoj na trhu, ako napr. vznik nových druhov investičných produktov, ako aj vývoj v iných oblastiach práva Únie a skúsenosti členských štátov. V preskúmaní by sa malo posúdiť, či sa zavedenými opatreniami zlepšila zrozumiteľnosť investičných produktov pre priemerných retailových investorov a porovnateľnosť produktov. Takisto by sa v ňom malo zvážiť, či by sa malo predĺžiť prechodné obdobie, ktoré sa uplatňuje na PKIPCP, alebo či by sa mali zvážiť nové možnosti zaobchádzania s PKIPCP. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(30)     S cieľom poskytnúť tvorcom investičných produktov a ich predajcom dostatok času na to, aby sa pripravili na praktické uplatňovanie požiadaviek tohto nariadenia, by sa požiadavky tohto nariadenia nemali stať uplatniteľnými skôr ako dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(31)     Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(32)     Keďže ciele opatrení, ktoré sa majú prijať, ktorými je posilnenie ochrany retailových investorov a zvýšenie ich dôvery v investičné produkty, aj v prípade cezhraničného predaja, nie je možné dostatočne dosiahnuť, ak členské štáty konajú nezávisle od seba, a len opatreniami na európskej úrovni by sa dali riešiť zistené slabé stránky a keďže tieto ciele je na základe ich účinku možné ľahšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá upravujúce formát a obsah dokumentu s kľúčovými informáciami, ktorý vypracujú tvorcovia investičných produktov, a jednotné pravidlá upravujúce poskytovanie tohto dokumentu retailovým investorom.

Článok 2

Toto nariadenie sa uplatňuje na tvorbu a predaj investičných produktov.

Neuplatňuje sa však na tieto produkty:

(a) poistné produkty, ktoré neponúkajú odkupnú hodnotu, alebo ak táto odkupná hodnota nie je celkovo alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vystavená trhovým výkyvom;

(b) vklady, pri ktorých je miera výnosnosti stanovená vo vzťahu k úrokovej sadzbe;

(c) cenné papiere uvedené v článku 1 ods. 2 písm. b) až písm. g), písm. i) a písm. j) smernice 2003/71/ES;

(d) iné cenné papiere, ktoré neobsahujú derivát;

(e) zamestnanecké dôchodkové systémy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/41/ES alebo smernice 2009/138/ES a

(f) dôchodkové produkty, pri ktorých sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov požaduje finančný príspevok od zamestnávateľa a pri ktorých si zamestnanec nemôže vybrať poskytovateľa týchto produktov.

Článok 3

1.           Ak sa na tvorcov investičných produktov, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie, vzťahuje aj smernica 2003/71/ES, uplatňuje sa tak toto nariadenie, ako aj smernica 2003/71/ES.

2.           Ak sa na tvorcov investičných produktov, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie, vzťahuje aj smernica 2009/138/ES, uplatňuje sa tak toto nariadenie, ako aj smernica 2009/138/ES.

Článok 4

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a) „investičný produkt“ je investícia, pri ktorej je suma splatná investorovi nezávisle od právnej formy investície vystavená výkyvom referenčných hodnôt alebo výkyvom výkonnosti jedného alebo viacerých aktív, ktoré investor nenakupuje priamo;

(b) „tvorca investičného produktu“ je:

i)        každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vytvára investičný produkt;

ii)       každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva zmeny existujúceho investičného produktu prostredníctvom úpravy jeho profilu z hľadiska rizika a výnosnosti alebo nákladov spojených s investíciou do investičného produktu;

(c) „retailoví investori“ sú:

i)        drobní klienti podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 12 smernice 2004/39/ES;

ii)       zákazníci v zmysle smernice 2002/92/ES;

(d) „dôchodkové produkty“ sú produkty, ktoré sa na základe vnútroštátnych právnych predpisov chápu ako produkty, ktorých primárnym účelom je poskytnúť investorovi príjem počas dôchodku a ktoré investora oprávňujú na určité výhody;

(e) „trvanlivé médium“ je trvanlivé médium podľa vymedzenia v článku 2 písm. m) smernice 2009/65/ES;

(f) „príslušné orgány“ sú vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré majú zo zákona právomoc vykonávať dohľad nad tvorcom investičného produktu alebo osobou, ktorá investičný produkt predáva retailovému investorovi.

KAPITOLA II DOKUMENT S KĽÚČOVÝMI INFORMÁCIAMI

oddiel 1 Vypracovanie dokumentu s kľúčovými informáciami

Článok 5

Tvorca investičného produktu vypracuje dokument s kľúčovými informáciami v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení pre každý investičný produkt, ktorý vytvorí, a uverejní ho na webovej lokalite podľa svojho výberu, skôr ako je možné investičný produkt predávať retailovým investorom.

Oddiel II Forma a obsah dokumentu s kľúčovými informáciami

Článok 6

1.           Dokument s kľúčovými informáciami je presný, pravdivý, jasný a nezavádzajúci.

2.           Dokument s kľúčovými informáciami je samostatným dokumentom a je jasne odlíšený od marketingových materiálov.

3.           Dokument s kľúčovými informáciami sa vypracuje ako krátky dokument, ktorý:

(a) je prezentovaný a rozvrhnutý tak, aby bol ľahko čitateľný a používali sa v ňom znaky čitateľnej veľkosti;

(b) je jasne formulovaný a napísaný jazykom, ktorý komunikuje spôsobom uľahčujúcim retailovému investorovi pochopenie informácií, ktoré sa predkladajú, pričom predovšetkým platí, že:

i) použitý jazyk je jasný, stručný a zrozumiteľný;

ii) sa vyhýba používaniu žargónu;

iii) sa vyhýba odborným výrazom, keď je možné namiesto nich použiť bežne používané slová.

4.           Ak je dokument s kľúčovými informáciami farebný, farebnosťou sa nezníži zrozumiteľnosť informácií v prípade, že dokument s kľúčovými informáciami sa vytlačí alebo skopíruje čiernobielo.

5.           Ak sa v dokumente s kľúčovými informáciami používa firemná značka alebo logo tvorcu investičného produktu alebo skupiny, do ktorej patrí, neodvedie pozornosť retailového investora od informácií obsiahnutých v dokumente ani nezníži prehľadnosť textu.

Článok 7

Dokument s kľúčovými informáciami je napísaný v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa investičný produkt predáva, alebo v jazyku, ktorý akceptujú príslušné orgány daného členského štátu, alebo ak je napísaný v inom jazyku, preloží sa do jedného z uvedených jazykov.

Článok 8

1.           Názov „Dokument s kľúčovými informáciami“ sa uvádza zreteľným spôsobom v hornej časti prvej strany dokumentu s kľúčovými informáciami. Hneď pod názvom sa uvádza vysvetľujúce vyhlásenie. Jeho znenie je takéto:

„V tomto dokumente sú uvedené kľúčové informácie o tomto investičnom produkte. Neslúži na marketingové účely. Uvedenie týchto informácii sa vyžaduje na základe právnych predpisov s cieľom pomôcť Vám pochopiť povahu tohto investičného produktu a rizík vyplývajúcich z investovania do neho. Odporúčame Vám, aby ste si tento dokument prečítali, čo Vám umožní prijať informované rozhodnutie o tom, či uskutočniť alebo neuskutočniť investíciu.“

2.           Dokument s kľúčovými informáciami obsahuje tieto informácie:

(a) v oddiele na začiatku dokumentu obsahuje názov investičného produktu a totožnosť jeho tvorcu;

(b) v oddiele s názvom „O aký typ investície ide?“ obsahuje povahu a hlavné znaky investičného produktu vrátane

i) typu investičného produktu;

ii) jeho cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie;

iii) údaja o tom, či sa tvorca investičného produktu zameriava na osobitné environmentálne alebo sociálne ciele, či ciele v oblasti správy a riadenia, buď vzhľadom na vykonávanie jeho obchodnej činnosti alebo vzhľadom na investičný produkt, a ak áno vrátane údaja o tom, aké výsledky sa snaží dosiahnuť, a akým spôsobom sa majú dosiahnuť;

iv) ak investičný produkt ponúka poistné výhody, vrátane podrobností o týchto poistných výhodách;

v) dĺžky platnosti investičného produktu, ak je známa;

vi) scenárov výkonnosti, ak je to vzhľadom na povahu produktu relevantné;

(c) v oddiele s názvom „Mohol by som prísť o peniaze?“ obsahuje stručný údaj o tom, či je možné prísť o kapitál vrátane

i) akýchkoľvek poskytnutých záruk alebo kapitálovej ochrany, ako aj akýchkoľvek ich obmedzení;

ii) údaja o tom, či sa na investičný produkt vzťahuje systém náhrad alebo záruk;

(d) v oddiele s názvom „Načo slúži?“ obsahuje údaj o odporúčanej minimálnej dobe držby a očakávanom profile, pokiaľ ide o likviditu produktu, vrátane možnosti zbavenia sa produktu pred jeho splatnosťou a príslušných podmienok, vzhľadom na profil investičného produktu z hľadiska rizika a výnosnosti a vývoj na trhu, na ktorý sa produkt zameriava;

(e) v oddiele s názvom „Aké sú riziká a čo môžem získať?“ obsahuje profil investičného produktu z hľadiska rizika a výnosnosti vrátane súhrnného ukazovateľa tohto profilu a varovaní vo vzťahu k akýmkoľvek osobitným rizikám, ktoré možno nie sú v súhrnnom ukazovateli v plnej miere zohľadnené;

(f) v oddiele s názvom „Aké sú náklady?“ obsahuje náklady spojené s investíciou do investičného produktu, ktoré obsahujú tak priame, ako aj nepriame náklady, ktoré znáša investor vrátane súhrnných ukazovateľov týchto nákladov;

(g) v oddiele s názvom „Aké výsledky dosiahol tento produkt v minulosti?“ obsahuje výkonnosť investičného produktu v minulosti, ak je to relevantné vzhľadom na povahu produktu a dĺžku jeho záznamov o výsledkoch;

(h) pokiaľ ide o dôchodkové produkty, v oddiele s názvom „Čo môžem dostať, keď odídem do dôchodku?“ obsahuje projekcie možných budúcich výsledkov.

3.           Tvorca investičného produktu môže iné informácie zahrnúť len vtedy, ak ich retailový investor potrebuje na to, aby prijal informované investičné rozhodnutie o konkrétnom investičnom produkte.

4.           Informácie uvedené v odseku 2 sa predkladajú v spoločnom formáte vrátane spoločných nadpisov a podľa štandardizovaného poradia stanoveného v odseku 2, aby sa tak umožnilo porovnávanie s dokumentom s kľúčovými informáciami akéhokoľvek iného investičného produktu. V dokumente s kľúčovými informáciami je výrazne zobrazený spoločný znak, ktorým sa tento dokument odlišuje od iných dokumentov.

5.           Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, v ktorých sa bližšie určujú podrobnosti prezentácie a obsahu každého prvku informácií podľa odseku 2, prezentácia a podrobnosti iných informácií, ktoré tvorca produktu môže zahrnúť do dokumentu s kľúčovými informáciami podľa odseku 3 a podrobnosti o spoločnom formáte a spoločnom znaku podľa odseku 4. Komisia berie do úvahy rozdiely medzi investičnými produktmi a schopnosťami retailových investorov, ako aj znaky investičných produktov, ktoré retailovým investorom umožňujú vybrať si medzi rôznymi podkladovými investíciami alebo inými možnosťami, ktoré produkt poskytuje, vrátane prípadov, keď sa tento výber môže uskutočniť v rôznom čase alebo sa môže v budúcnosti zmeniť.

6.           Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) vypracujú návrh regulačných predpisov na určenie:

(a) metodiky, na ktorej sa bude zakladať prezentácia rizík a výnosov podľa ods. 2 písm. e) tohto článku a

(b) výpočtu nákladov podľa ods. 2 písm. f) tohto článku.

V návrhu regulačných technických predpisov sa zohľadnia rôzne druhy investičných produktov. Európske orgány dohľadu predložia tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do […].

Komisii sa zveruje právomoc prijímať regulačné technické predpisy v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článkoch 10 až 14 nariadenia 1094/2010 a článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 9

Marketingové oznámenia, ktoré obsahujú konkrétne informácie týkajúce sa investičného produktu, neobsahujú žiadne vyhlásenia, ktoré odporujú informáciám obsiahnutým v dokumente s kľúčovými informáciami alebo znižujú význam dokumentu s kľúčovými informáciami. V marketingových oznámeniach sa uvádza, že dokument s kľúčovými informáciami je k dispozícii a poskytujú sa v nich informácie o tom, ako tento dokument možno získať.

Článok 10

1.           Tvorca investičného produktu pravidelne preskúma informácie obsiahnuté v dokumente s kľúčovými informáciami a dokument zreviduje, ak z preskúmania vyplynie, že je potrebné vykonať zmeny.

2.           Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, v ktorých sa stanovia podrobné pravidlá preskúmania informácií obsiahnutých v dokumente s kľúčovými informáciami a pravidlá revízie dokumentu s kľúčovými informáciami, pokiaľ ide o:

(a) podmienky a frekvenciu preskúmania informácií obsiahnutých v dokumente s kľúčovými informáciami;

(b) podmienky, za ktorých sa informácie obsiahnuté v dokumente s kľúčovými informáciami musia zrevidovať a za ktorých je povinné alebo voliteľné opätovne uverejniť zrevidovaný dokument s kľúčovými informáciami;

(c) konkrétne podmienky, za ktorých sa informácie obsiahnuté v dokumente s kľúčovými informáciami musia preskúmať alebo za ktorých sa musí zrevidovať dokument s kľúčovými informáciami, ak sa investičný produkt sprístupňuje retailovým investorom nepravidelne;

(d) okolnosti, za ktorých sa majú retailoví investori informovať o zrevidovanom dokumente s kľúčovými informáciami pre investičný produkt, ktorý kúpili.

Článok 11

1.           Ak tvorca investičného produktu vypracoval dokument s kľúčovými informáciami, ktorý nie je v súlade s požiadavkami článkov 6, 7 a 8 a na ktorý sa retailový investor spoliehal pri prijímaní investičného rozhodnutia, tento retailový investor môže od tvorcu investičného produktu žiadať odškodné za akúkoľvek stratu, ktorá mu bola spôsobená použitím dokumentu s kľúčovými informáciami.

2.           Ak retailový investor preukáže, že v dôsledku použitia informácií obsiahnutých v dokumente s kľúčovými informáciami utrpel stratu, tvorca investičného produktu musí preukázať, že dokument s kľúčovými informáciami bol vypracovaný v súlade s článkami 6, 7 a 8 tohto nariadenia.

3.           Pridelenie dôkazného bremena podľa odseku 2 sa nezmení v predstihu prostredníctvom dohody. Akákoľvek doložka takýchto dohôd uzavretých v predstihu nie je pre retailového investora záväzná.

Oddiel III Poskytnutie dokumentu s kľúčovými informáciami

Článok 12

1.           Predajca investičného produktu poskytne retailovým investorom dokument s kľúčovými informáciami v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením transakcie týkajúcej sa investičného produktu.

2.           Odchylne od odseku 1 môže predajca investičného produktu poskytnúť retailovému investorovi dokument s kľúčovými informáciami okamžite po uzatvorení transakcie, ak:

(a) sa retailový investor rozhodne uzatvoriť transakciu použitím prostriedku komunikácie na diaľku, ak:

(b) nie je možné poskytnutie dokumentu s kľúčovými informáciami v súlade s odsekom 1 a

(c) ak predajca investičného produktu informoval retailového investora o tejto skutočnosti.

3.           Ak sa v mene retailového investora vykonávajú následné transakcie týkajúce sa toho istého investičného produktu v súlade s pokynmi, ktoré daný investor udelil predajcovi investičného produktu pred prvou transakciou, povinnosť poskytnúť dokument s kľúčovými informáciami podľa odseku 1 sa uplatňuje len na prvú transakciu.

4.           Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, ktorými sa bližšie určia:

(a) podmienky splnenia požiadavky poskytnúť dokument s kľúčovými informáciami v dostatočnom časovom predstihu podľa odseku 1;

(b) metóda a lehota poskytnutia dokumentu s kľúčovými informáciami podľa odseku 2.

Článok 13

1.           Predajca investičného produktu poskytne dokument s kľúčovými informáciami retailovým investorom zdarma.

2.           Predajca investičného produktu poskytne dokument s kľúčovými informáciami retailovému investorovi prostredníctvom jedného z týchto médií:

(a) na papieri;

(b) použitím trvanlivého média iného ako papier, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 4; alebo

(c) prostredníctvom webovej lokality, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 5.

3.           Ak sa dokument s kľúčovými informáciami poskytuje použitím trvanlivého média iného ako papier alebo prostredníctvom webovej lokality, retailovým investorom sa na požiadanie zdarma poskytne aj papierová kópia.

4.           Dokument s kľúčovými informáciami sa použitím trvanlivého média iného ako papier môže poskytnúť, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) použitie trvanlivého média je vhodné v súvislosti s obchodom realizovaným medzi predajcom investičného produktu a retailovým investorom a

(b) retailovému investorovi sa poskytla možnosť voľby medzi informáciami na papieri a na trvanlivom médiu a investor si vybral uvedené iné médium.

5.           Dokument s kľúčovými informáciami sa môže poskytnúť prostredníctvom webovej lokality, ak je adresovaný osobne retailovému investorovi alebo ak sú splnené tieto podmienky:

(a) poskytnutie dokumentu s kľúčovými informáciami prostredníctvom webovej lokality je vhodné v súvislosti s obchodom realizovaným medzi predajcom investičného produktu a retailovým investorom;

(b) retailový investor súhlasil s poskytnutím dokumentu s kľúčovými informáciami prostredníctvom webovej lokality;

(c) retailovému investorovi bola elektronicky oznámená adresa webovej lokality a miesto na tejto webovej lokalite, kde môže získať prístup k dokumentu s kľúčovými informáciami;

(d) ak bol dokument s kľúčovými informáciami zrevidovaný v súlade s článkom 10, sprístupnia sa retailovému investorovi aj všetky zrevidované verzie;

(e) je zaistené, aby dokument s kľúčovými informáciami zostal prístupný na webovej lokality tak dlho, ako môže retailový investor odôvodnene potrebovať do neho nahliadnuť.

6.           Na účely odsekov 4 a 5 sa poskytnutie informácií použitím trvanlivého média iného ako papier alebo prostredníctvom webovej lokality považuje za vhodné v súvislosti s obchodom realizovaným medzi predajcom investičného produktu a retailovým investorom, ak existuje dôkaz o tom, že retailový investor má pravidelný prístup k internetu. E-mailová adresa, ktorú poskytol retailový investor na účely uvedeného obchodu, sa považuje za takýto dôkaz.

KAPITOLA III SŤAŽNOSTI, NÁPRAVA, spolupráca

Článok 14

Tvorca investičného produktu stanoví primerané postupy a mechanizmy, ktorými zaistí, aby retailoví investori, ktorí podali sťažnosť vzhľadom na dokument s kľúčovými informáciami, dostali včas a riadne vecnú odpoveď.

Článok 15

1.           Ak retailový investor podnieti konanie na alternatívne riešenie sporov podľa vnútroštátneho práva voči tvorcovi investičného produktu alebo jeho predajcovi vzhľadom na spor týkajúci sa práv a povinností stanovených podľa tohto nariadenia, tvorca investičného produktu alebo jeho predajca sa na tomto konaní zúčastňuje za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

(a) výsledkom konania sú rozhodnutia, ktoré nie sú záväzné;

(b) lehota na začatie konania vo veci sporu pred súdom sa pozastavuje na dobu trvania konania na alternatívne riešenie sporov;

(c) obdobie premlčania, pokiaľ ide o sťažnosť, sa pozastavuje na dobu trvania konania;

(d) konanie je bezplatné alebo len mierne spoplatnené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

(e) elektronické prostriedky nie sú jediným prostriedkom, na základe ktorého môžu strany získať prístup ku konaniu;

(f) vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje naliehavosť situácie, sú možné predbežné opatrenia.

2.           Členské štáty informujú Komisiu o subjektoch, ktoré sú kompetentné zaoberať sa konaniami uvedenými v odseku 1 do [vložiť konkrétny dátum 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti/začatí uplatňovania tohto nariadenia]. Bezodkladne informujú Komisiu o každej následnej zmene týkajúcej sa týchto subjektov.

3.           Subjekty, ktoré sú kompetentné zaoberať sa konaniami uvedenými v odseku 1, navzájom spolupracujú pri riešení cezhraničných sporov, ktoré vznikli na základe tohto nariadenia.

Článok 16

Na účely uplatňovania tohto nariadenia príslušné orgány spolupracujú medzi sebou a so subjektmi zodpovednými za mimosúdne postupy vybavovania sťažností a nápravy podľa článku 15.

Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú najmä informácie, ktoré sú dôležité na účely plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia.

Článok 17

1.           Členské štáty uplatňujú na spracovanie osobných údajov vykonávané v danom členskom štáte podľa tohto nariadenia smernicu 94/46/ES.

2.           Na spracovanie osobných údajov vykonávané EBA, EIOPA a ESMA sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 45/2001.

KAPITOLA IV Administratívne sankcie a opatrenia

Článok 18

1.           Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zavádzajú administratívne sankcie a opatrenia, ktoré sa uplatňujú v situáciách porušenia ustanovení tohto nariadenia, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich vykonávania. Tieto sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Členské štáty oznámia pravidlá uvedené v prvom pododseku Komisii a Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu do [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisii a Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu bezodkladne oznámia akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie týchto pravidiel.

2.           Príslušné orgány pri vykonávaní svojich právomocí podľa článku 19 úzko spolupracujú s cieľom zaistiť, aby administratívne opatrenia a sankcie priniesli želané výsledky tohto nariadenia, a koordinujú svoju činnosť, aby sa zabránilo možnej duplicite a prekrývaniu pri uplatňovaní administratívnych opatrení a sankcií v cezhraničných prípadoch.

Článok 19

1.           Tento článok sa uplatňuje na tieto porušenia:

(a) dokument s kľúčovými informáciami nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 až ods. 3 a článkom 7;

(b) dokument s kľúčovými informáciami neobsahuje informácie stanovené v článku 8 ods. 1 a ods. 2 alebo nie je prezentovaný v súlade s článkom 8 ods. 4;

(c) marketingové oznámenie obsahuje informácie týkajúce sa investičného produktu, ktoré sú v rozpore s informáciami v dokumente s kľúčovými informáciami, čím sa porušuje článok 9;

(d) dokument s kľúčovými informáciami sa nepreskúmava a nereviduje v súlade s článkom 10;

(e) dokument s kľúčovými informáciami sa neposkytol v dostatočnom časovom predstihu v súlade s článkom 12 ods. 1;

(f) dokument s kľúčovými informáciami sa neposkytol zdarma v súlade s článkom 13 ods. 1.

2.           Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány mali právomoc uložiť aspoň tieto administratívne opatrenia a sankcie:

(a) príkaz, ktorým sa zakazuje ponúkanie investičného produktu na trhu;

(b) príkaz, ktorým sa pozastavuje ponúkanie investičného produktu na trhu;

(c) varovanie, ktoré sa zverejní a v ktorom sa určuje osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

(d) príkaz uverejniť novú verziu dokumentu s kľúčovými informáciami.

3.           Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány v prípade, že uložili jedno alebo viaceré administratívne opatrenia a sankcie v súlade s odsekom 2, mali právomoc vydať priame oznámenie dotknutému retailovému investorovi, v ktorom ho informujú o administratívnom opatrení alebo sankcii a v ktorom ho informujú o tom, kde je možné podávať sťažnosti alebo žiadosti o nápravu, alebo aby mali právomoc požadovať od tvorcu investičného produktu alebo jeho predajcu, aby vydali takéto priame oznámenie.

Článok 20

Príslušné orgány pri uplatňovaní administratívnych opatrení a sankcií uvedených v článku 19 ods. 2 zohľadňujú všetky relevantné okolnosti vrátane:

(a) závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

(b) stupňa zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

(c) vplyvu porušenia na záujmy retailových investorov;

(d) ochoty osoby zodpovednej za porušenie spolupracovať;

(e) akýchkoľvek predchádzajúcich porušení zodpovednej osoby.

Článok 21

1.           Ak príslušný orgán zverejnil administratívne opatrenia a sankcie, informuje o nich súčasne EBA, EIOPA a ESMA.

2.           Členské štáty poskytnú EBA, EIOPA a ESMA raz za rok súhrnné informácie o všetkých administratívnych opatreniach a sankciách uložených v súlade s článkom 18 a článkom 19 ods. 2.

3.           EBA, ESMA a EIOPA tieto informácie uverejnia vo výročnej správe.

Článok 22

Sankcie a opatrenia uložené za porušenia uvedené v článku 19 ods. 1 sa zverejnia bez neprimeraných zdržaní vrátane prinajmenšom informácií o druhu porušenia tohto nariadenia a totožnosti osôb, ktoré sú zaň zodpovedné, s výnimkou prípadov, ak by takéto zverejnenie závažne ohrozilo finančné trhy.

Ak by toto uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým stranám, príslušné orgány uverejnia sankcie alebo opatrenia anonymne.

KAPITOLA IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Právomoc prijímať delegované akty podľa článku 8 ods. 5, článku 10 ods. 2 a článku 12 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu [4 roky] od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.           Delegovanie právomocí uvedené v článku 8 ods. 5, článku 10 ods. 2 a článku 12 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenom. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 5, článku 10 ods. 2 a článku 12 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 24

Správcovské spoločnosti a investičné spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 a článku 27 smernice 2009/65/ES a predajcovia podielových listov PKIPCP podľa článku 1 ods. 2 uvedenej smernice sú vyňaté z povinností podľa tohto nariadenia do [Ú. v. EÚ: vložte prosím dátum 5 rokov po nadobudnutí účinnosti].

Článok 25

1.           Komisia preskúma toto nariadenie štyri roky po jeho nadobudnutí účinnosti. Preskúmanie obsahuje všeobecný prieskum praktického uplatňovania pravidiel stanovených v tomto nariadení, pričom sa primerane zohľadní vývoj na trhoch s retailovými investičnými produktmi. Pokiaľ ide o PKIPCP podľa článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES, v preskúmaní sa posúdi, či sa predĺžia prechodné mechanizmy podľa článku 24 tohto nariadenia, alebo či sa na základe určenia akýchkoľvek potrebných úprav ustanovenia o kľúčových informáciách pre investorov zo smernice 2009/65/ES môžu nahradiť alebo či sa môžu považovať za rovnocenné s ustanoveniami o dokumente s kľúčovými informáciami podľa tohto nariadenia. V preskúmaní sa zváži aj možné rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné finančné produkty.

2.           Komisia po konzultácii so Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívny návrh.

Článok 26

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [dva roky po nadobudnutí účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               KOM(2011) 656 v konečnom znení.

[2]               CEBS, CEIOPS a CESR sú predchodcami EBA, EIOPA a ESMA v uvedenom poradí.

[3]               Nariadenie (EÚ) č.1093/2010, nariadenie (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenie (EÚ) č. 1095/2010; Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

[4]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb z 8. decembra 2010, KOM(2010) 716 v konečnom znení.

[5]               Ú. v. EÚ. , , s. .

[6]               Ú. v. EÚ. , , s. .

[7]               Ú. v. EÚ C, , s. .

[8]               Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

[9]               Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[10]             Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.

[11]             Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

[12]             Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

[13]             Ú. v. EÚ L 345, 21.12.2003, s. 64.

[14]             Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.

[15]             KOM(2010)716.

[16]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[17]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.