23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/24

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 5. júla 2012 s názvom Presadzovanie, chránenie a uplatňovanie ľudských práv na internete, ktorá uznáva dôležitosť ochrany ľudských práv a voľného toku informácií na internete (1),

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN Franka La Rueho zo 16. mája 2011 (A/HRC/17/27) a z 10. augusta 2011 (A/66/290) o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu, v ktorej sa zdôrazňuje uplatniteľnosť medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ľudských práv na právo na slobodu presvedčenia a prejavu na internete ako komunikačnom prostriedku,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 28. marca 2008 (7/36), ktorou sa ustanovil mandát osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu,

—

so zreteľom na správu OSN zo 16. júna 2011 s názvom Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktorá odráža prácu osobitného splnomocnenca OSN Johna Ruggieho,

—

so zreteľom na uznesenie, ktoré prijala 19. októbra 2011 Rada guvernérov Medziparlamentnej únie (2),

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada schválila 25. júna 2012 (3),,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 s názvom Ochrana kritických informačných infraštruktúr – Dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 s názvom Konkurencieschopný jednotný digitálny trh – elektronická verejná správa ako vedúca sila (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o prístupe nevidiacich ku knihám a iným tlačovinám (8),

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet na rok 2012 prijatý 29. februára 2012 a najmä na výzvu vytvoriť Fond pre slobodu internetu na celom svete (9),

—

so zreteľom na oznámenie komisára pre digitálnu agendu z 12. decembra 2011 o stratégiách proti odpojeniu,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o otvorenom internete a neutralite siete v Európe (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (12),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky (15),,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ktoré vzbudzujú znepokojenie z hľadiska digitálnej slobody,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 27. septembra 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím (18),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 a zavádzajú sa obmedzenia vývozu na IKT a nástroje na sledovanie (19),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 264/2012 z 23. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 359/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Iráne a zavádzajú sa obmedzenia vývozu na IKT a nástroje na sledovanie (20),

—

so zreteľom na článok 3 a článok 21 Zmluvy o fungovaní EÚ,

—

so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na Dohovor OSN zo 17. apríla 2003 o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva (21),

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0374/2012),

A.

keďže technologický vývoj umožňuje jednotlivcom na celom svete používať nové informačné a komunikačné technológie (IKT) a pripájať sa na internet, čím napomáha revolučné zmeny v spoločnostiach, fungovanie demokracie, správu vecí verejných, hospodárstvo, podniky, médiá, rozvoj a obchod;

B.

keďže internet predstavuje kľúčový prvok prístupu k informáciám, slobody prejavu, slobody tlače, slobody zhromažďovania a ekonomického, sociálneho, politického a kultúrneho rozvoja;

C.

keďže existuje všeobecný konsenzus zohľadnený v medzinárodnom práve, že obmedzenia základných práv musia byť stanovené zákonom;

D.

keďže EÚ musí chrániť ľudské práva a presadzovať ich dodržiavanie, či už na internete alebo mimo neho;

E.

keďže inklúzia, podpora digitálnej gramotnosti a odstraňovanie digitálnych priepastí sú kľúčom k využitiu potenciálu internetu a IKT, ktorý posilňuje postavenie ľudí;

F.

keďže okrem toho, že boli kľúčovými nástrojmi na organizovanie sociálnych hnutí a protestov v rôznych krajinách, najmä v prípade arabskej jari, sa IKT používajú aj ako nástroje útlaku, a to formou (masovej) cenzúry, kontroly a sledovania a vyhľadávania informácií a jednotlivcov;

G.

keďže IKT môžu tiež zohrávať úlohu ako užitočný nástroj teroristických organizácií na prípravu a realizáciu útokov;

H.

keďže okolnosti, za ktorých sa technológie využívajú, do veľkej miery predurčujú dosah, aký môžu mať ako nástroje na pozitívny vývoj alebo naopak na útlak;

I.

keďže tieto zmeny vytvárajú nové súvislosti, ktoré si vyžadujú prispôsobené uplatňovanie existujúcich právnych predpisov na základe stratégie na zapojenie internetu a IKT do všetkých vonkajších činností EÚ;

J.

keďže internet sa šíril a rozvíjal samostatne ako platforma, ktorá má pre verejnosť obrovskú hodnotu; keďže zneužívanie nových príležitostí a nástrojov sprístupnených prostredníctvom internetu však vytvára nové riziká a nebezpečenstvá;

K.

keďže internet sa tiež stal faktorom rozvoja medzinárodného obchodu, čo si vyžaduje neustálu obozretnosť, najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľa;

L.

keďže obmedzenia by mali existovať len v prípadoch používania internetu na nelegálne aktivity, ako je podnecovanie nenávisti, násilia a rasistických postojov, totalitná propaganda a prístup detí k pornografii alebo ich sexuálne zneužívanie;

M.

keďže globálnosť a neohraničenosť internetu si vyžadujú nové formy medzinárodnej spolupráce a správy s niekoľkými zainteresovanými stranami;

N.

keďže v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú;

O.

keďže neutralita siete predstavuje základnú zásadu otvoreného internetu, ktorou sa zabezpečuje hospodárska súťaž a transparentnosť;

P.

keďže digitálna bezpečnosť a digitálna sloboda sú oboje nevyhnutné a vzájomne nenahraditeľné;

Q.

keďže EÚ môže ísť príkladom v oblasti digitálnych slobôd, len ak budú tieto slobody zaručené aj v EÚ;

1.

uznáva, že necenzurovaný prístup k otvorenému internetu, mobilným telefónom a IKT ovplyvnil ľudské práva a základné slobody, keďže ponúka rôzne možnosti a na celom svete rozširuje priestor pre slobodu prejavu, prístup k internetu, právo na súkromie a slobodu zhromažďovania;

2.

uznáva rozsiahly potenciál otvoreného internetu a IKT z hľadiska možností, uskutočňovania a urýchľovania komunikácie, ktorý možno využiť na budovanie komunít, v občianskej spoločnosti a na celosvetový hospodársky, sociálny, vedecký, kultúrny a politický rozvoj, čím internet a IKT ako také prispejú k pokroku celého ľudstva; je si však vedomý nových rizík a hrozieb pre ľudské práva vyplývajúcich zo zneužívania IKT;

3.

uznáva, že internet a sociálne médiá umožňujú vládam venovať sa priamej diplomacii a uľahčujú intenzívnejšie kontakty medzi ľuďmi na celom svete, pričom zdôrazňuje, že otvorené diskusie o myšlienkach môžu pomôcť potlačiť extrémizmus a zlepšiť medzikultúrnu angažovanosť a porozumenie;

4.

domnieva sa, že kultúra uľahčuje prístup a kontakty v oblastiach, v ktorých sú politické vzťahy zablokované alebo problémové, pričom uznáva, že sloboda a kultúra sú úzko prepojené a že digitálna kultúrna diplomacia má pre EÚ strategický význam;

5.

uznáva úlohu umeleckej slobody a slobodného napodobňovania a opätovného používania ako pilierov tvorivosti a slobody prejavu a myšlienok; je si vedomý skutočnosti, že v ekosystéme autorských práv existuje značný počet výnimiek a obmedzení, najmä v oblasti žurnalistiky, citovania, satiry, archívov, knižníc a zabezpečovania prístupu ku kultúrnemu dedičstvu a jeho použiteľnosti;

6.

vyzýva Komisiu, aby sa náležite zaoberala skutočnosťou, že v niektorých krajinách sa praktizuje útlak a kontrola občanov, organizácií občianskej spoločnosti a aktivistov, zatiaľ čo pri podnikaní sa v niektorých krajinách čoraz viac využíva technologická zložka spočívajúca v blokovaní obsahu a sledovaní a zisťovaní totožnosti obhajcov ľudských práv, novinárov, aktivistov a disidentov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zasiahla proti kriminalizácii legitímneho prejavu na internete a prijímaniu reštriktívnych právnych predpisov na oprávňovanie takýchto opatrení; preto opätovne potvrdzuje, že takéto praktiky sú v rozpore s kodanskými kritériami;

7.

zdôrazňuje, že uznanie a uplatňovanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov poskytovateľmi internetových služieb, tvorcami softvéru, výrobcami hardvéru, poskytovateľmi služieb sociálnych sietí/médií atď. je nevyhnutné pre zaručenie slobody konania a bezpečnosti obhajcov ľudských práv, ako aj slobody prejavu;

8.

zdôrazňuje, že podpora a ochrana digitálnych slobôd by sa mali vykonávať a každoročne hodnotiť, aby sa zabezpečila zodpovednosť za ne a pokračovanie v nich v rámci všetkých vonkajších činností EÚ, ako aj politík a nástrojov týkajúcich sa financovania a pomoci, a to pod vedením vysokého predstaviteľa a ESVČ; vyzýva na zaujatie proaktívneho prístupu v tejto oblasti a zabezpečenie horizontálnej spolupráce a koordinácie medzi príslušnými inštitúciami a agentúrami EÚ a v rámci nich;

9.

súhlasí s názorom Komisie, že bezpečný prístup k internetu je súčasťou kodanských kritérií a že obmedzenie slobody prejavu, a to aj na internete, by malo byť odôvodnené naliehavou spoločenskou potrebou a predovšetkým primerané sledovanému legitímnemu cieľu;

10.

uvedomuje si, že vo všetkých krajinách existujú obavy týkajúce sa ochrany a presadzovania ľudských práv a slobôd na internete, pričom uznáva zásadné rozdiely medzi okolnosťami, za akých sa IKT používajú, ako je to v prípade existencie právneho štátu a práva na nápravu;

11.

vyzýva Komisiu, aby pri obhajovaní vyslovene nevyhnutných a primeraných obmedzení základných práv zabezpečila súlad medzi vonkajšími činnosťami EÚ a svojimi vnútornými stratégiami, a predovšetkým pri uplatňovaní základných zásad medzinárodného práva, napríklad zásady, podľa ktorej tieto obmedzenia musia vychádzať z právnych predpisov a priemysel ich nesmie zaviesť ad hoc;

12.

povzbudzuje osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva k tomu, aby určil digitálne slobody a stratégie proti odpojeniu za svoje kľúčové priority;

13.

zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinnosti politík EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv je potrebné využívať IKT a odstrániť digitálnu priepasť vybudovaním základnej technologickej infraštruktúry a uľahčením prístupu k poznatkom a informáciám, ako aj presadzovaním digitálnej gramotnosti na celom svete;

14.

domnieva sa, že využívanie IKT prispeje k transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, gramotnosti, vzdelaniu, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, účinnému pozorovaniu volieb a zmierňovaniu následkov katastrof, a to najmä v odľahlých oblastiach a rozvojových spoločnostiach;

15.

zdôrazňuje, že programy EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv by mali zahŕňať programy pomoci podporujúce digitálne slobody, a to predovšetkým v spoločnostiach v nedemokratických krajinách, ako aj v krajinách, ktoré prechádzajú zmenou po skončení konfliktu alebo politickou transformáciou; domnieva sa, že právni odborníci EÚ sú nenahraditeľnými prostredníkmi pri odbornej príprave partnerov a začleňovaní základných práv a zásad do nových nariadení a právnych predpisov týkajúcich sa médií v tretích krajinách; zdôrazňuje, že pomoc vo forme budovania infraštruktúr IKT by mala byť podmienená uplatňovaním a zachovaním otvoreného prístupu k internetu a online informáciám, ako aj digitálnou slobodou v širšom zmysle slova;

16.

upozorňuje na význam rozvoja IKT v konfliktných oblastiach pre podporu činností zameraných na budovanie mieru na úrovni občianskej spoločnosti v záujme zaistenia bezpečnej komunikácie medzi stranami zapojenými do mierového riešenia konfliktov, čím sa aktívne odstránia fyzické prekážky a riziká v rámci dvojstranných kontaktov medzi ľuďmi a organizáciami v týchto oblastiach;

17.

dúfa, že primerané používanie nových komunikačných technológií, predovšetkým sociálnych médií, pomôže posilniť priamu demokraciu medzi občanmi EÚ a tretích krajín prostredníctvom vytvorenia sociálnych platforiem na tvorbu právnych predpisov;

18.

zdôrazňuje, že digitálne zhromažďovanie a šírenie dôkazov porušovania ľudských práv môže prispieť k celosvetovému boju proti beztrestnosti; domnieva sa, že takéto materiály by mali byť prípustné ako dôkazy v súdnych konaniach podľa medzinárodného (trestného) práva;

19.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby vzácne suroviny používané pri výrobe IKT boli získavané v podmienkach spĺňajúcich ľudské, pracovné a environmentálne práva, a nie v závislosti od monopolistických praktík či obmedzovania prístupu k obchodu z čisto politických dôvodov; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutný multilaterálny postoj k zabezpečeniu prístupu k vzácnym surovinám za ľudských podmienok;

20.

uznáva, že internet sa stal súčasťou verejného priestoru, v ktorom prebiehajú nové formy cezhraničného obchodu a v ktorom odchádza k inovatívnemu rozvoju trhu a k spoločenskej a kultúrnej interakcii; nazdáva sa, že digitálna sloboda by mala ísť ruka v ruke s cezhraničným obchodom, aby sa vytvorili a optimalizovali obchodné príležitosti pre európske spoločnosti vo svetovom digitálnom hospodárstve;

21.

je si vedomý toho, že niektorí ľudia čoraz častejšie počujú slovo autorské práva a nenávidia to, čo sa skrýva za ním; uznáva dôležitú úlohu, ktorú zahraničná politika zohráva vo formovaní mechanizmov vymáhania autorských práv;

22.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že technológie a služby pochádzajúce z EÚ sa niekedy využívajú na porušovanie ľudských práv v tretích krajinách, a to prostredníctvom cenzúry informácií, masovej kontroly, monitorovania a sledovania a vyhľadávania občanov a informácií o ich aktivitách prostredníctvom (mobilných) telefónnych sietí a internetu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zastavenie tohto obchodu s digitálnymi zbraňami;

23.

žiada o vydanie zákazu vývozu technológií a služieb využívaných na útlak do krajín s autoritárskym režimom; domnieva sa, že takýmto zákazom by sa mal stanoviť precedens pre štrukturálne reštriktívne opatrenia; domnieva sa však, že je rozumné stanoviť, že o takýchto zákazoch sa musí rozhodovať na individuálnom základe, pričom je potrebné zohľadniť osobitosti konfliktných zón alebo autoritatívnych režimov;

24.

považuje určité cielené technologické výrobky a služby na rušenie, kontrolu, monitorovanie a zachytávanie obsahu za položky s jediným použitím, a preto žiada vypracovanie pravidelne aktualizovaného zoznamu krajín porušujúcich slobodu prejavu v kontexte ľudských práv, pričom do týchto krajín by sa mal zakázať vývoz položiek s jediným použitím;

25.

zdôrazňuje, že treba uplatňovať a monitorovať sankcie EÚ týkajúce sa technológií na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo rovnaké dodržiavanie predpisov všetkými členskými štátmi a zachovanie rovnakých podmienok;

26.

zdôrazňuje, že Komisia by mala byť schopná poskytovať spoločnostiam, ktoré si nie sú isté, či majú žiadať o licenciu na vývoz, aktuálne informácie o zákonnosti a možných škodlivých účinkoch obchodných dohôd, to by malo platiť aj pre spoločnosti pôsobiace v EÚ alebo so sídlom v EÚ, ktoré vstupujú do zmluvného vzťahu s vládou tretej krajiny, či už s cieľom získať prevádzkové licencie, rokovať o doložke o odkladnej lehote alebo schváliť zapojenie verejného sektora do činností podniku, prípadne verejné využívanie sietí a služieb;

27.

zdôrazňuje význam ochrany práv spotrebiteľov v rámci medzinárodných dohôd týkajúcich sa IKT;

28.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby najneskôr v priebehu roka 2013 predložila návrhy, na základe ktorých sa bude vyžadovať vyššia transparentnosť a zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ a zverejňovanie posúdení vplyvu na ľudské práva, s cieľom zlepšiť monitorovanie vývozu IKT, výrobkov a služieb zameraných na blokovanie webových stránok, masový dohľad, sledovanie a monitorovanie jednotlivcov, narúšanie súkromnej (emailovej) konverzácie a filtrovanie výsledkov vyhľadávania;

29.

požaduje, aby Komisia predložila návrh na právny rámec EÚ, ktorý by spoločnostiam zapojeným do verejného obstarávania v členských štátoch ukladal povinnosť vykonať posúdenie vplyvu IKT na ľudské práva, a to už vo fáze výskumu a vývoja, a zabezpečiť, že tieto IKT nebudú napomáhať porušovanie ľudských práv v tretích krajinách;

30.

je presvedčený, že spoločnosti by mali navrhnúť a zaviesť obchodné postupy, ktoré budú sledovať možný dosah nových výrobkov informačných a komunikačných technológií na ľudské práva, a to i vo fáze výskumu a vývoja, s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto spoločnosti nezúčastňovali na prípadnom porušovaní ľudských práv v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby poskytla spoločnostiam EÚ širokú škálu informácií s cieľom zabezpečiť správnu rovnováhu medzi obchodnými záujmami a sociálnou zodpovednosťou podnikov.

31.

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad aktívnym pôsobením európskych spoločností a medzinárodných spoločností činných v krajinách EÚ v krajinách presadzujúcich represívne vládne politiky proti aktivistom za ľudské práva a politickým disidentom v súvislosti s digitálnymi právami, prístupom k internetu a IKT; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vylúčila z postupov verejného obstarávania v EÚ a výziev na predkladanie ponúk spoločnosti zapojené do takýchto činností;

32.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podnikom v EÚ široké spektrum informácií a rád na základe zásad OSN vypracovaných Johnom Ruggiem, aby sa zaručilo sledovanie obchodných záujmov, ako aj súlad so sociálnou zodpovednosťou podnikov;

33.

zdôrazňuje, že treba preskúmať účinok stanovenia technologických noriem pre IKT a telekomunikačné produkty a služby v EÚ pre prípady, keď sa takéto výrobky a služby vyvážajú do tretích krajín, v ktorých pojmy ako „zákonné odpočúvanie“ majú iné implikácie, napríklad v krajinách, ktoré nie sú postavené na zásadách právneho štátu;

34.

uznáva, že internet sa stal verejným priestranstvom, ako aj trhom, pre ktoré sú voľný tok informácií a prístup k IKT nenahraditeľné; preto zastáva názor, že digitálne slobody a voľný obchod sa musia presadzovať a chrániť súčasne s cieľom podnietiť a podporiť slobodnú výmenu myšlienok, ako aj zvýšené podnikateľské príležitosti pre občanov EÚ v čoraz digitalizovanejšom globálnom hospodárstve;

35.

žiada zahrnutie ustanovení o podmienenosti do dohôd EÚ o voľnom obchode, ktorými sa zabezpečia transparentné ochranné doložky na zachovanie neobmedzeného prístupu k internetu a zaručenie voľného toku informácií;

36.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že mandáty pre mnohostranné a dvojstranné obchodné rokovania, ako aj samotný priebeh rokovaní budú skutočne viesť k dosiahnutiu dôležitých cieľov EÚ, najmä k presadzovaniu jej hodnôt – demokracie a právneho štátu, k dokončeniu skutočného jednotného digitálneho trhu a dodržiavaniu politiky v oblasti rozvojovej spolupráce;

37.

vyzýva EÚ, aby poskytla politickú podporu európskym spoločnostiam, ktoré sa v tretích krajinách stretávajú s požiadavkou, aby odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi alebo poskytovali osobné informácie spôsobom, ktorý porušuje základné práva a obmedzuje slobodu podnikania;

38.

vyzýva EÚ, aby napadla a minimalizovala vplyv právnych predpisov tretích krajín mimo ich územia na občanov a podniky EÚ využívajúcich internet;

39.

poznamenáva, že elektronický obchod sa vyvinul mimo tradičných rámcov na reguláciu obchodu; zdôrazňuje význam prehĺbenia medzinárodnej spolupráce vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a Svetovej organizácii duševného vlastníctva s cieľom chrániť svetový digitálny trh a zabezpečiť jeho rozvoj; vyzýva na preskúmanie a aktualizáciu súčasnej dohody o informačných technológiách vo WTO a žiada EÚ, aby preskúmala možnosť uzavretia medzinárodnej dohody o digitálnom hospodárstve;

40.

vyzýva Komisiu, aby v budúcich dohodách o obchode neprenášala vymáhanie a uplatňovanie autorských práv na hospodárske subjekty a aby tiež zabezpečila, že činnosti, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi o slobode internetu, sa budú môcť vykonávať iba v súlade so zásadami právneho štátu a so súhlasom súdneho orgánu;

41.

považuje obmedzovanie prístupu podnikov a spotrebiteľov EÚ nakupujúcich online na (digitálne) trhy prostredníctvom masovej cenzúry v tretích krajinách za protekcionistické opatrenia a prekážku obchodu; vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu, ktorá spochybní opatrenia tretích krajín obmedzujúcich prístup podnikov EÚ na ich online trhy;

42.

vyzýva EÚ, aby sa usilovala zabezpečiť, že regulácia internetu a IKT sa bude udržiavať na odôvodnenej a primeranej úrovni a že sa k nej pristúpi iba vtedy, keď to EÚ bude považovať za potrebné;

43.

žiada zahrnutie cielených technológií využívaných na útlak do Wassenaarského usporiadania;

44.

vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby poskytli politickú oporu podnikom EÚ pôsobiacim v tretích krajinách, kde sa od nich žiada, aby odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi, obmedzovali slobodu poskytovania služieb alebo poskytovali osobné informácie spôsobom, ktorý porušuje základné práva; poukazuje na to, že digitálne podniky často vyvíjajú svoju činnosť bez ohľadu na hranice a že právne predpisy tretích krajín môžu mať negatívny dosah na európskych používateľov a spotrebiteľov; zároveň preto žiada Radu a Komisiu, aby zabezpečili minimalizáciu dosahu právnych predpisov tretích krajín na fyzické či právnické osoby pôsobiace v EÚ;

45.

poznamenáva, že intenzívnejšie zapojenie vlády a regulácia internetu narúša jeho otvorenú a neobmedzenú povahu, čím obmedzuje potenciál, ktorý predstavuje pre zvýšenie elektronického obchodu, a bráni podnikom EÚ pôsobiacim v digitálnom hospodárstve; je presvedčený, že prístup, ktorý spočíva v zapojení viacerých zainteresovaných strán, je tým najlepším prístupom na zabezpečenie rovnováhy medzi verejným a súkromným záujmom na internete a globálnom trhu; žiada, aby sa vyvinulo medzinárodné úsilie o vybudovanie potrebných infraštruktúr, ktoré umožnia rozšírenie digitálneho hospodárstva vrátane liberálnych regulačných režimov, a žiada rozvojové krajiny, aby zvýšili vzájomný prospech v súlade so zásadou „obchod pre zmenu“;

46.

nazdáva sa, že obmedzenie prístupu podnikov EÚ k digitálnym trhom a online spotrebiteľom okrem iného prostredníctvom masovej štátnej cenzúry a obmedzeného prístupu na trh európskym poskytovateľom online služieb v tretích krajinách je prekážkou obchodu; vyzýva Komisiu a Radu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd začlenili ochranný mechanizmus, najmä do dohôd, ktoré obsahujú ustanovenia s dosahom na online služby a online spoločenstvá používateľov, ktorí si vymieňajú informácie, s cieľom zabezpečiť, aby tretie strany od spoločností EÚ pôsobiacich v informačných a komunikačných technológiách nevyžadovali, aby obmedzovali prístup k webovým stránkam, odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi alebo poskytovali osobné informácie, napr. osobné IP adresy, spôsobom, ktorý je v rozpore so základnými právami a slobodami; ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu, ako spochybniť opatrenia tretích krajín, ktoré obmedzujú podnikom EÚ prístup k svetovým online trhom;

47.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila nový návrh regulačného rámca o vývoze tovaru s dvojakým použitím, v ktorom sa bude zaoberať vývozom potenciálne škodlivého vývozu tovaru a služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií do tretích krajín a v ktorom sa bude predpokladať koordinačná a monitorovacia úloha Komisie;

48.

považuje transparentné rozhodovanie založené na spolupráci za zásadné pre zabezpečenie rešpektovania otvorenosti internetu a prístupu všetkých k nemu; domnieva sa, že každá diskusia o predpisoch týkajúcich sa internetu by mala byť otvorená, pričom by sa mali do nej zapojiť všetky zainteresované strany, predovšetkým odborníci v oblasti ochrany základných práv, ako aj každodenní používatelia internetu; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri rozvoji základných pravidiel týkajúcich sa digitálnej slobody a noriem správania vo virtuálnom priestore vrátane mechanizmov urovnávania sporov, pričom by mala zohľadniť aj vzájomne nezlučiteľné jurisdikcie;

49.

konštatuje, že štruktúra internetu je v súčasnosti pomerne neregulovaná a riadená na základe prístupu viacerých zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zabezpečila, aby tento model založený na viacerých zainteresovaných stranách bol prístupný pre všetkých a aby malé podniky, ako aj aktérov občianskej spoločnosti a používateľov neovládalo niekoľko veľkých spoločností a vládnych subjektov;

50.

domnieva sa, že spolupráca medzi vládami a súkromnými subjektmi v otázkach týkajúcich sa IKT by sa nemala zakladať na stanovení priamej a nepriamej povinnosti poskytovateľov internetových služieb prijať pridelené úlohy v oblasti presadzovania práva prostredníctvom kontroly a regulácie internetu;

51.

zdôrazňuje dôležitosť celkovej stratégie EÚ v oblasti správy internetu, ako aj pokiaľ ide o otázky súvisiace s reguláciou telekomunikácií, pričom pripomína, že tento sektor riadi na medzinárodnej úrovni Medzinárodná telekomunikačná únia, v ktorej má každý členský štát EÚ jeden hlas;

52.

vyjadruje znepokojenie nad návrhmi zoskupení vlád a podnikov, ktoré sa snažia o zavedenie regulačného dohľadu a zvýšenej vládnej a súkromnej kontroly nad internetom a telekomunikačnými operáciami;

53.

vyzýva EÚ, aby riešila otázku mimoúzemného vplyvu zákonov tretích krajín, najmä zákonov Spojených štátov, týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, na občanov, spotrebiteľov a podniky z EÚ a odolávala tomuto vplyvu, pričom v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila svoju európsku stratégiu týkajúcu sa výpočtového mračna, ako sa zdôrazňuje v Digitálnej agende pre Európu;

54.

pripomína, že internet, dátové pripojenie, uchovávanie údajov a IKT tvoria neodmysliteľnú súčasť kritickej infraštruktúry EÚ;

55.

vyjadruje poľutovanie nad presadzovaním väčších právomocí v oblasti blokovania webových stránok v EÚ vzhľadom na to, že takýto prístup by mal byť vždy posledným možným riešením;

56.

dôrazne podporuje zásadu neutrality internetu, najmä požiadavku, aby poskytovatelia internetových služieb neblokovali, nediskriminovali ani neobmedzovali nikoho, ani neznižovali jeho možnosti využívať služby poskytujúce prístup k akémukoľvek obsahu, aplikácii alebo službe podľa vlastného výberu bez ohľadu na ich zdroj alebo cieľovú skupinu ani možnosti využívať, zasielať, zverejňovať, prijímať alebo ponúkať takýto obsah, aplikáciu alebo službu, a to aj prostredníctvom cien;

57.

nazdáva sa, že na presadzovanie a modernizáciu práv duševného vlastníctva, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie inovácií, zamestnanosti a otvoreného svetového obchodu, je v budúcnosti potrebná užšia globálna spolupráca;

58.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali politiku v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorou sa naďalej umožní, aby tí, ktorí chcú vytvárať a šíriť vlastný obsah bez toho, aby nadobudli práva duševného vlastníctva, tak mohli urobiť;

59.

vyzýva Komisiu, aby navrhla nový regulačný rámec pre cezhraničný internetový obchod, hodnotenie a revíziu smernice 2001/29/ES o informačnej spoločnosti s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a flexibilitu režimu autorských práv v EÚ, ako aj revíziu smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorá by uviedla do rovnováhy potrebu vhodnej reformy zákona o autorských právach a ochrany autorských práv a potrebu chrániť základné práva na internete a zachovať otvorený internet a ktorá by slúžila ako východisko pre ustanovenia a záväzky v oblasti práv duševného vlastníctva v budúcich dohodách o voľnom obchode;

60.

uznáva, že ľudské práva treba chrániť aj v súvislosti s internetom, a domnieva sa, že IKT by sa mali zahrnúť do všetkých programov EÚ, najmä európskej susedskej politiky a strategických partnerstiev, s cieľom zabezpečiť pokrok v týchto snahách;

61.

žiada, aby EÚ uznala digitálne slobody za základné práva a nutné predpoklady pre uplatňovanie univerzálnych ľudských práv, ako je právo na súkromie, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a prístup k informáciám, a pre zaručenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote;

62.

vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili, odborne pripravili a posilnili postavenie obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a nezávislých novinárov využívajúcich pri svojich činnostiach IKT a aby presadzovali uplatňovanie základných práv, ako je právo na súkromie, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda združovania;

63.

žiada členské štáty, aby nevyužívali výnimku týkajúcu sa zabezpečenia verejného poriadku ako reštriktívne opatrenie na obmedzenie základného práva organizácií občianskej spoločnosti slobodne sa zhromažďovať a demonštrovať, a pripomína, že akákoľvek takáto výnimka by musí byť odôvodnená a primeraná;

64.

žiada, aby popri podporných programoch bola digitálnym slobodám v prijímajúcich krajinách pomoci EÚ poskytnutá aj politickú a diplomatickú podpora;

65.

domnieva sa, že obmedzovanie digitálnych slobôd by sa malo plne zohľadniť vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami, pričom krajiny prijímajúce podporu a pomoc EÚ, okrem krajín, ktoré čelia vážnym konfliktom a katastrofám alebo sa nachádzajú v situáciách hneď po skončení konfliktu alebo katastrofy, by mali byť povinné používať IKT spôsobom, ktorý zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť;

66.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby do prístupových rokovaní a rokovaní o rámcových dohodách s tretími krajinami, dialógov o ľudských právach, obchodných rokovaní a všetkých foriem kontaktu týkajúcich sa ľudských práv zahrnuli ustanovenia o podmienenosti, ktorými sa ustanoví potreba zaručenia a dodržiavania neobmedzeného prístupu k internetu a digitálnych slobôd;

67.

vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali a chránili vysokú úroveň digitálnej slobody v EÚ, najmä kodifikáciou zásady neutrality prostredníctvom vhodného právneho predpisu, s cieľom posilniť dôveryhodnosť Únie z hľadiska presadzovania a obhajovania digitálnych slobôd na celom svete;

68.

domnieva sa, že ak má Únia v plnej miere využiť svoju ekonomickú silu a stať sa globálnym aktérom obhajujúcim digitálne slobody, musí dať do súčinnosti svoju obchodnú, bezpečnostnú a zahraničnú politiku a zosúladiť svoje hodnoty a záujmy;

69.

domnieva sa, že koordinácia a spoločné diplomatické iniciatívy s inými krajinami OECD pri rozvíjaní a vykonávaní stratégie digitálnej slobody sú nevyhnutné pre podnikanie účinných a rýchlych krokov;

70.

vyzýva Komisiu a Radu, aby čo najskôr prijali stratégiu digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ;

71.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.