19.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/51

—

uznať kľúčový podiel miestnych a regionálnych samospráv a zainteresovaných subjektov na úspechu európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) v poľnohospodárskej produktivite a udržateľnosti;

—

v plnej miere zapojiť miestne a regionálne samosprávy do riadiacich štruktúr vytvorených na podporu a monitorovanie tejto iniciatívy;

—

definovať pojem „zvyšovať produktivitu“ ako „produkovať väčšie množstvo lepších výrobkov s využitím menšieho množstva zdrojov“;

—

umožniť širokú škálu oblastí týkajúcich sa prvovýroby, riadenia zdrojov, biohospodárstva, dodávateľského reťazca, kvality, bezpečnosti potravín a záujmov spotrebiteľov, pretože týmito témami sa EIP zaoberá;

—

uprednostniť inovačné programy, ktoré zabezpečia zachovanie poľnohospodárskej činnosti v celej Európe, začlenenie výskumu prínosného pre chovateľské regióny, prímestské regióny, oblasti s prírodnými obmedzeniami a oblasti s miestnou poľnohospodárskou výrobou;

—

uprednostňovať inovačné aktivity malých a stredných podnikov vychádzajúce z najnižšej úrovne pred iniciatívami priemyslu, aby sa vyrovnávala súčasná nerovnováha v zapojení vyplývajúca z rozdielov v úrovni organizácie a kapacitách;

—

pokračovať v úsilí zlepšiť postavenie prvovýrobcov v potravinovej výrobe, spracovaní a distribučnom reťazci;

—

umožniť operačným skupinám využívať na pokrytie počiatočných nákladov aj podporu z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka, napríklad na vypracovanie prístupu k riešeniu technických a vedeckých otázok.

Spravodajca

Henk BRINK (NL/ALDE), člen výkonnej rady provincie Drenthe

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“

COM(2012) 79 final

1.

Európa musí zintenzívniť svoje úsilie o udržanie a zlepšenie svojho postavenia v obchode i v priemyselnej výrobe a špičkovej úrovne vedy, aby obstála v hospodárskej súťaži na svetovom trhu;

2.

európske znalosti o udržateľnej výrobe potravín, vrátane znalostí o riadení poľnohospodárskych podnikov, o riešeniach v oblasti IKT, bezpečnosti potravín, agro-biotechnológii, technikách pestovania, ochrane plodín, vode, rezíduách, energii, nakladaní s odpadmi a o agrosociológii sú vítané na celom svete a majú obrovský marketingový potenciál na novo vznikajúcich a rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch v Európe i mimo nej;

3.

na to, aby tieto znalosti dokázala premeniť na hodnoty, Európa potrebuje: 1) viac inovatívnych malých a stredných podnikov, ktoré by prispeli k rastu a tvorbe pracovných miest, 2) viac súkromných investícií, 3) inovácie v jestvujúcich a novo vznikajúcich odvetviach, 4) multidisciplinárnu spoluprácu na vytvorenie prelomových riešení, 5) zainteresované subjekty, ktoré majú záujem sľubné riešenia otestovať, demonštrovať a šíriť.

4.

svet v súčasnosti čelí rozmanitým a závažným výzvam: nepretržitý rast populácie a nárast kúpnej sily, ktorý spôsobuje zmeny v stravovacích návykoch a zvýšený dopyt po prvovýrobkoch, spolu s ohrozením kapacity poľnohospodárskej výroby na celom svete v dôsledku klimatických zmien;

5.

súčasťou týchto zmien je hrozba nedostatku potravín, krmív, fosílnych palív, surovín, vlákien a sladkej vody v dôsledku zvyšovania degradácie pôdy a straty biodiverzity, a tiež zvyšujúceho sa rizika zlyhania finančného trhu, politickej nerovnováhy a ozbrojených konfliktov;

6.

poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami musia byť v budúcnosti šetrnejšie pri využívaní vody a fosílnych palív, musí sa využívať menej hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, rozmanitejším a inteligentnejším spôsobom využívať synergia rastlinnej a živočíšnej výroby, lepšie nakladať s organickým odpadom i tokom rezíduí a musí sa vyrábať energia z obnoviteľných zdrojov.

7.

členské štáty a zúčastnené strany opakovane vyjadrili svoj veľký záujem podporovať inovácie v poľnohospodárstve celoeurópskym prístupom a Európska rada 20. júna 2008 poukázala na to, že „existuje potreba podporovať inováciu, výskum a vývoj poľnohospodárskej výroby, najmä zvyšovanie jej energetickej účinnosti, rastu produktivity a schopnosti prispôsobiť sa zmene klímy“;

8.

k podobným záverom dospeli organizácie poľnohospodárov a poľnohospodárske komory a vo vyhlásení G20 z Cannes sa zdôrazňuje prvoradá potreba investovať do poľnohospodárskeho výskumu a inovácií.

9.

víta iniciatívu Komisie podporovať inovácie v poľnohospodárstve prostredníctvom špecifického európskeho partnerstva v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“ a jeho dvoch hlavných cieľov, ktorými sú podpora poľnohospodárskeho odvetvia pri zvyšovaní produktivity a účinnosti (vrátane zvrátenia nedávneho poklesu prírastku produktivity do roku 2020) a podpora udržateľného rozvoja poľnohospodárstva (zaistenie náležitého využívania pôdy do roku 2020);

10.

osobitne víta skutočnosť, že miestne poľnohospodárske a potravinárske sústavy sa odrážajú v oblastiach, ktoré sa označujú ako vhodné na spoluprácu, t. j. horizontálna a vertikálna spoluprácu medzi subjektmi v dodávateľskom reťazci s cieľom vytvoriť logistické platformy na podporu krátkych reťazcov a miestnych trhov a podporiť aktivity v miestnom kontexte týkajúce sa rozvoja krátkych reťazcov a miestnych trhov;

11.

víta návrh Komisie vyčleniť 4,5 miliardy EUR na výskum a vývoj v oblasti potravinovej bezpečnosti, biohospodárstva a udržateľného poľnohospodárstva (v rámci programu Horizont 2020);

12.

súhlasí s názorom, že prostriedky zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by mali spolu s prostriedkami z rámcového výskumného programu podporovať európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP) „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“, aby sa preklenula priepasť medzi svetom výskumu a poľnohospodárskou praxou;

13.

domnieva sa, že presun v poľnohospodárstve, ktorý je potrebný vzhľadom na rastúcu naliehavosť účinného využívania zdrojov, sa v prvom rade prejaví zvýšením objemu produkcie potravín udržateľnejším spôsobom, ale aj ponukou škály rôznych verejných služieb a produktov na biologickom základe v oblasti zdravia, voľného času, hospodárenia s pôdou, nakladania s odpadom, krmív, vlákien a energie z obnoviteľných zdrojov. Tento širší rozsah bude prínosom tak pre toto odvetvie, ako aj pre spoločnosť, ak sa zabezpečí dobrá rovnováha medzi výrobou potravín a nepotravinárskou výrobou, zameranie poľnohospodárskeho odvetvia na prepracované priority spoločnej poľnohospodárskej politiky a dôsledné úsilie samospráv o ich dosiahnutie;

14.

domnieva sa, že takéto nanovo definované odvetvie poľnohospodárstva poskytne európskemu hodnotovému reťazcu nové podnikateľské a inovačné príležitosti;

15.

domnieva sa, že na optimálne využívanie prírodných zdrojov je potrebná silná interakcia medzi poľnohospodárstvom, biohospodárstvom a vednými odbormi (1), aby sa vytvorilo udržateľnejšie a účinnejšie poľnohospodárstvo. V súvislosti s poľnohospodárstvom ako výrobcom biomasy na získavanie energie je potrebné dbať na dosiahnutie rovnováhy medzi výrobou potravín a biomasy.

16.

snaha preklenúť priepasť medzi praxou a vedou je veľmi dôležitá, avšak samotná existencia EIP neodstráni kultúrnu a profesionálnu priepasť medzi dvoma rovnako dôležitými hľadiskami, na jednej strane hľadiskom vedeckej obce, ktorá má tendenciu zameriavať sa na excelentnosť vo vede, výskum na hraniciach súčasného poznania, budúce a novo vzniknuté technológie, rozvoj zručností a kariéry a výskumnú infraštruktúru, a na druhej strane hľadiskom podnikateľov a tvorcov politiky, ktorí hľadajú spôsob, ako zhodnotiť poznatky, a riešenia pre potreby spoločnosti a podnikateľské príležitosti. Na oboch stranách bude potrebná komunikácia a stimuly;

17.

navrhovaný Európsky poľnospodársky fond rozvoja vidieka (EPFRV) ponúka viacero stimulov, ako sa uvádza v článkoch 15, 16, 18, 20, 33, 36, 46, 53, 61, 62 a 63, ale tieto sa nevyužijú, pokiaľ sprostredkovateľ znalostí EIP nebude informovať o možnostiach na úrovni členských štátoch skôr, ako sa zavŕšia zmluvy o partnerstve, a počas prípravy národných a/alebo regionálnych prevádzkových programov rozvoja vidieka;

18.

EIP sa nezačlení do programov rozvoja vidieka, pokiaľ spolufinancovanie členskými štátmi nebude naplánované tak, aby pokrývalo rôzne fázy procesu inovácie: 1) spoluprácu (zriadenie operačných skupín) pri rozvoji podnikania (na odštartovanie projektu inovácie), 2) prenos znalostí a poradenské služby (na získanie odborných znalostí a využitie jestvujúcich výsledkov výskumu), 3) uplatňovanie systémov kvality (na podporu spoločenského prínosu a podnikateľských výsledkov), 4) investície (finančná podpora dosiahnutia cieľov, produktivity a udržateľnosti;

19.

doposiaľ bolo vytvorených päť európskych inovačných partnerstiev v týchto oblastiach:

pričom všetky sú pre regionálne a miestne samosprávy dôležité a ich úspech závisí od regionálneho riadenia, podpory a financovania, avšak regionálne samosprávy doposiaľ neboli vyzvané na účasť v tomto procese.

20.

regióny a vidiecke spoločenstvá môžu zohrávať rozhodujúcu rolu pri riadení a spolufinancovaní krokov, ktoré sa na podporu inovácie podniknú prostredníctvom EPFRV, a sú nenahraditeľné pri prispôsobovaní podpory špecifickým poľnohospodárskym, environmentálnym a územným črtám daného regiónu, čo umožní účinnejšie využívanie finančných prostriedkov z európskych fondov;

21.

regióny a miestne spoločenstvá by uvítali, keby sa mohli podieľať na stanovovaní priorít a zavádzaní a riadení opatrení;

22.

zavedenie rámca viacúrovňového riadenia (európska, národná a regionálna úroveň) je nevyhnutným predpokladom úspechu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013, vrátane EIP;

23.

očakáva sa, že zainteresované subjekty vytvoria základnú operačnú skupinu, ktorá by ďalej skúmala rozdiely v znalostiach týkajúcich sa napr. technológie, modelov podnikania, organizačných systémov, marketingových stratégií, potrieb a povedomia spotrebiteľov, pričom by financovanie tohto procesu z EPFRV bolo vítané. Ich nasledujúcim krokom by mohlo byť hľadanie partnerov a vytvorenie multidisciplinárneho tímu s cieľom preskúmať uplatňovanie cezhraničnej spolupráce a/alebo preskúmať jestvujúcu znalostnú základňu skôr, ako sa so žiadosťou o ďalšiu podporu obrátia na sieť EIP, avšak tento krok by nemal byť povinný;

24.

niektoré inovačné iniciatívy zamerané na udržateľnosť alebo produktivitu vychádzajúce z najnižšej úrovne by na úrovni regiónov alebo členských štátov mohli byť vítané, aj tak by však hrozilo, že by nezodpovedali voľbe prioritnej témy, ktorú stanovuje strategický vykonávací plán a viacročný plán (po konzultácii so stálym výborom pre poľnohospodársky výskum a výborom pre rozvoj vidieka ho zverejní riadiaca skupina na vysokej úrovni). Nemalo by však brániť získaniu podpory, inak by to účastníkov mohlo značne odrádzať a narušilo by to inovačnú špirálu v jej najzraniteľnejšom bode;

25.

sprostredkovanie inovácií a znalostí je nenahraditeľné pri spúšťaní procesu inovácie a snahe dosiahnuť pokrok.

26.

uznať kľúčový podiel miestnych a regionálnych samospráv a zainteresovaných subjektov na úspechu EIP v oblasti poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti;

27.

v plnej miere zapojiť miestne a regionálne samosprávy do riadiacich štruktúr vytvorených na podporu a monitorovanie tejto iniciatívy;

28.

vyzvať zástupcov Výboru regiónov, aby sa zapojili do činnosti riadiacej skupiny na vysokej úrovni, ktorá stanoví stratégiu EIP, a koordinačného výboru európskej siete pre rozvoj vidieka, aby sa zabezpečilo uskutočňovanie iniciatívy v súlade so skutočnými potrebami miestnych a regionálnych samospráv;

29.

uložiť členským štátom povinnosť začleniť prierezové ciele EIP do partnerských zmlúv;

30.

definovať pojem „zvyšovať produktivitu“ ako „produkovať väčšie množstvo lepších výrobkov s využitím menšieho množstva zdrojov“;

31.

umožniť širokú škálu oblastí týkajúcich sa prvovýroby, riadenia zdrojov, biohospodárstva, dodávateľského reťazca, kvality, bezpečnosti potravín a záujmov spotrebiteľov, pretože týmito témami sa EIP zaoberá;

32.

uprednostniť inovačné programy, ktoré zabezpečia zachovanie poľnohospodárskej činnosti v celej Európe, začlenenie výskumu prínosného pre chovateľské regióny, prímestské regióny, oblasti s prírodnými obmedzeniami a oblasti s miestnou poľnohospodárskou výrobou;

33.

uprednostňovať inovačné aktivity malých a stredných podnikov vychádzajúce z najnižšej úrovne pred iniciatívami priemyslu, aby sa vyrovnávala súčasná nerovnováha v zapojení vyplývajúca z rozdielov v úrovni organizácie a kapacitách;

34.

zamerať sa popri zvyšovaní objemu produkcie aj na udržateľné poľnohospodárstvo, produktívne poľnohospodárstvo ako výsledok dostupnosti moderných technológií, prevenciu vzniku potravinového odpadu a pozberových strát a na zodpovedné správanie spotrebiteľov;

35.

zamerať sa na vývoz a marketing znalostí a (bio)technológie z EÚ, ako aj na spravodlivé zapojenie do výroby v odľahlých miestach (resp. výroby v mestských aglomeráciách alebo malovýroby) v tretích krajinách;

36.

pokračovať v úsilí zlepšiť postavenie prvovýrobcov v potravinovej výrobe, spracovaní a distribučnom reťazci;

37.

klásť dôraz na to, aby bol „stupeň praktického využitia výsledkov výskumu“ jedným z kritérií tvorby rebríčkov znalostných inštitúcií s cieľom podnecovať vedcov k navrhovaniu inovácií;

38.

víta hlavné európske siete regiónov, výskumné ústavy a zoskupenia vysokej produktivity a udržateľného poľnohospodárstva, vyzýva Komisiu, aby uznala úlohu takýchto sietí a zoskupení na uľahčila prenos znalostí medzi podnikateľmi na miestnej a medziregionálnej úrovni;

39.

umožniť členským štátom podporovať zapojenie v počiatočných fázach a regionálnu činnosť operačných skupín, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie cieľov EIP, za pomoci financovania z EPFRV a regionálneho spolufinancovania bez ohľadu na to, či sa im podarilo získať aj podporu siete EIP po reakcii na výzvy;

40.

dohodnúť sa na tom, že operačné skupiny môžu pôsobiť buď v členskom štáte, alebo mať členov v niekoľkých členských štátoch a v tretích krajinách;

41.

hovoriť o „poľnohospodároch a organizáciách výrobcov“ všade tam, kde sa „poľnohospodári“ označujú za oprávnené subjekty, s cieľom uľahčiť vytvorenie skupiny;

42.

umožniť operačným skupinám využívať na pokrytie počiatočných nákladov aj podporu z EPFRV, napríklad na vypracovanie prístupu k riešeniu technických a vedeckých otázok alebo na využitie sprostredkovateľa znalostí a inovácie;

43.

vymenovať komunikačné tímy, ktoré by propagovali využívanie EIP v programoch rozvoja vidieka jednotlivých členských štátov, možnosti programu Horizont 2020 na podporu výskumných projektov, projektov s viacerými aktérmi, zoskupení v oblasti inovačnej činnosti, sprostredkovateľov inovácie a centier inovácie, a okrem toho podporovali využívanie zariadení a kontaktov siete EIP, ako aj príručiek a usmernení pre miestne skupiny, ešte pred zriadením riadiaceho výboru na vysokej úrovni, podpornej/pracovnej skupiny SHERPA, podporného útvaru pre operačné skupiny a sekretariátu zostavujúceho strategický plán.

44.

podporovať začlenenie a naplánovanie EIP do operačných programov EPFRV a pripraviť sa na vytváranie operačných skupín;

45.

poradiť členským štátom, aby vzhľadom na naliehavosť riešenia otázky produktivity, účinného využívania zdrojov a udržateľnosti investovali aspoň 10 % celkového príspevku z EPFRV investovali do podpory prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach;

46.

prehĺbiť svoje doterajšie zapojenie do siete pre rozvoj vidieka v EÚ i v členských štátoch.