19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/138

1.1

EHSV v plnej miere podporuje Komisiu v jej snahách posilniť právne predpisy týkajúce sa fluórovaných skleníkových plynov.

1.2

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť celosvetovú dohodu na kontrolu fluórovaných skleníkových plynov, ktorá by podrobila všetky svetové ekonomiky rovnakým pravidlám.

1.3

V kontexte hospodárskej a sociálnej krízy, ktorou v súčasnosti prechádzame, musí byť obrana zamestnanosti prioritou. Prechod na hospodárstvo rešpektujúce klímu a životné prostredie musí vychádzať zo silného sociálneho dialógu s cieľom kolektívne a demokraticky riešiť budúce zmeny. Sociálny dialóg, rokovania a účasť sú základné hodnoty a nástroje, ktoré posilňujú a umožňujú zosúladiť podporu sociálnej súdržnosti a kvalitných pracovných miest, vytváranie pracovných miest a posilnenie inovácií a konkurencieschopnosti v európskych ekonomikách.

1.4

EHSV vyzýva na zníženie finančného a administratívneho zaťaženia, ktoré súvisí s uplatňovaním rôznych častí tohto nariadenia, a to najmä pre malé a stredné podniky.

1.5

EHSV ďalej vyzýva k väčšiemu zohľadneniu spotreby energie počas celého životného cyklu a k začleneniu prípadných nevýhod súvisiacich s navrhovanými alternatívnymi technológiami do analýzy nákladov a prínosov.

1.6

Komisia a členské štáty musia posilniť podporu priemyselného výskumu a inovácií, najmä pokiaľ ide o vývoj alternatívnych technológií k fluórovaným skleníkovým plynom.

1.7

Členské štáty a rovnako aj podniky by mali vyvinúť úsilie zamerané na realizáciu sociálne spravodlivého prechodu v rámci súčasných politík s cieľom obmedziť používanie a výrobu fluórovaných skleníkových plynov.

1.8

Rozvoj vhodných programov odbornej prípravy na vyškolenie pracovníkov na alternatívne technológie k fluórovanýcm skleníkovým plynom môže byť potrebný, ale treba zohľadniť špecifickú situáciu MSP. Malo by sa obmedziť finančné a administratívne zaťaženie spojené s vydávaním osvedčení/odbornou prípravou.

1.9

Bolo by treba konať už pred použitím fluórovaných plynov, a predchádzať tak únikom prostredníctvom posilnenia požiadaviek v súvislosti s navrhovaním zariadení obsahujúcich takéto látky.

1.10

Členské štáty by mali vyvíjať systémy separovaného zberu prístrojov po skončení životnosti, ktoré obsahujú fluórované látky, v súlade so zásadami smernice 2002/96/CE o odpade z elektrických a elektronických zariadení.

1.11

Programy odbornej prípravy by mali byť zamerané na všetky podniky, ktoré vykonávajú činnosti v súvislosti s výrobou, distribúciou a montážou zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, a tieto programy odbornej prípravy by sa takisto mali rozšíriť na alternatívne technológie prostredníctvom podpory procesu technologického prechodu.

1.12

EHSV sa domnieva, že by bolo vhodnejšie rozlišovať medzi technológiami, aby sa mohlo skôr ako na „postupné znižovanie“ prejsť na „postupné odstraňovanie“, a to aspoň ak je to technicky možné a ekonomicky reálne.

1.13

Obmedzenia, ktoré platia pre európskych výrobcov, musia rovnako platiť aj pre výrobky dovezené do Európskej únie.

1.14

Európska komisia bude zodpovedná najmä za zavedenie systému kvót, pričom bude musieť obmedziť náklady a dozerať a chrániť environmentálnu integritu.

1.15

Komisia by mala byť oprávnená v súvislosti s týmto nariadením vykonávať kontrolu, overovanie a dodržiavanie.

1.16

EHSV súhlasí s výberom ochrany životného prostredia za právny základ, ale zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby uplatnenie nariadenia nenarúšalo integritu vnútorného trhu.

2.1

V roku 2004 EHSV vypracoval stanovisko (1) k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (platné nariadenie č. 842/2006), v ktorom zdôraznil, že koncentrácia skleníkových plynov sa zvýšila v dôsledku ľudskej činnosti a ak sa tento trend a globálne otepľovanie, ktoré z neho vyplýva, nebude môcť obmedziť či zvrátiť, bude mať za následok trvalé a potenciálne škodlivé klimatické zmeny. Hoci sa v stanovisku z roku 2004 podporil zámer a všeobecný prístup Komisie, poukázalo sa na určité otázky, ktoré vyvoláva návrh nariadenia. Zdá sa, že niektoré z týchto kritických pripomienok sú stále platné a opakujú sa aj v tomto stanovisku.

2.2

Fluórované plyny sú významné skleníkové plyny, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou. V súčasnosti sú predmetom dvoch medzinárodných dohôd podľa toho, či majú alebo nemajú vlastnosti, ktorými poškodzujú stratosférickú ozónovú vrstvu. Na jednej strane sa v Montrealskom protokole (1987) – ktorý vyplynul z Viedenského dohovoru – stanovujú opatrenia na kontrolu výroby a používania týchto látok z cieľom ich úplného odstránenia. Tento protokol sa neustále vyvíjal s cieľom rozšíriť svoju oblasť pôsobenia na nové plyny a nové použitia. Na druhej strane v Kjótskom protokole sú emisie fluórovaných plynov, ktoré nemajú vplyv na ozónovú vrstvu, predmetom úsilia o zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré táto dohoda uplatňuje. Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie, ktorá sa od roku 2012 zameriava na boj proti znečisťujúcim látkam s krátkou životnosťou, takisto zaradila emisie HFC na prvé miesto svojho programu.

2.3

Spolu s ďalšími aktérmi je EÚ na poprednom mieste v boji proti fluórovaným skleníkovým plynom. Viaceré zmluvné strany Montrealského protokolu vrátane Spojených štátov predložili v rokoch 2009, 2010, 2011 a 2012 návrhy na celosvetové obmedzenie výroby a spotreby fluórovaných uhľovodíkov (HFC) a 108 krajín túto iniciatívu podporilo.

2.4

Dosiahol sa však len malý pokrok, pretože Čína, Brazília, India a krajiny Perzského zálivu a ďalšie krajiny odmietli diskutovať o tejto otázke v rámci Montrealského protokolu s odôvodnením, že fluórované plyny zahrnuté do Kjótskeho protokolu nemajú žiadny vplyv na stratosférickú ozónovú vrstvu.

2.5

Európska únia prijala v roku 2009 ciele znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 a 2050. Emisie skleníkových plynov by sa do roku 2020 mali v EÚ znížiť o 20 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990 a o 30 % v prípade, že sa podpíše medzinárodná dohoda, ktorá by k podobným cieľom zaväzovala veľké svetové ekonomiky.

2.6

V záujme dosiahnutia uvedených cieľov vytvorila EÚ súbor inovatívnych nástrojov, z ktorých najvýznamnejšie sú: európsky systému obchodovania s emisnými kvótami (smernica 2009/29/ES), smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (smernica 2009/28/ES), smernica o energetickej efektívnosti (smernica 2012/27/ES) a rozhodnutie o spoločnom úsilí členských štátov (rozhodnutie č. 406/2009/ES). EÚ uznala, že rozvinuté krajiny musia do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov o 80 % až 95 % v porovnaní s úrovňou emisií v roku 1990 s cieľom dodržať cieľ obmedzenia globálneho otepľovania na dva stupne Celzia.

2.7

„Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“ Európskej komisie stanovuje, že ekonomicky najúčinnejšie scenáre počítajú s cieľom zníženia emisií v porovnaní s rokom 1990 o 25 % do roku 2020, o 40 % do roku 2030 a o 60 % do roku 2040.

2.8

Fluórované skleníkové plyny sú vzhľadom na svoj potenciál globálneho otepľovania neoddeliteľnou súčasťou európskeho rámca boja proti klimatickým zmenám. Právne predpisy EÚ o fluórovaných skleníkových plynoch tvoria tieto dva hlavné legislatívne akty:

2.9

Posilnené ambície EÚ bojovať proti klimatickým zmenám a prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo sú vítané, ale musia byť podporené dôveryhodným sociálnym programom a fondmi potrebnými na podporu odvetví a regiónov, ktorých zamestnanosť by bola negatívne postihnutá, ak by veľké ekonomiky dostatočne nepokročili. V medzinárodnom hospodárskom a energetickom kontexte je konkurencieschopnosť veľmi citlivou témou, najmä pre energeticky náročné vývozné odvetvia. Úsilie o dekarbonizáciu európskeho hospodárstva sa musí viac zamerať na projekt reindustrializácie založený najmä na účinnom využívaní zdrojov vrátane energie a na udržateľných a inovačných technológiách.

3.1.1

nahradiť nariadenie (ES) č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívnejší príspevok k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy odrádzaním od používania fluórovaných skleníkových plynov s veľkým vplyvom na klímu, podporovaním energeticky účinných a bezpečných alternatív a ďalším zlepšovaním úniku z výrobkov a zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, ako aj ich likvidácie po skončení životnosti;

3.1.2

podporovať udržateľný rast, stimulovať inovácie a rozvíjať ekologické technológie vďaka zlepšeniu trhových príležitostí pre alternatívne technológie a plyny s malým vplyvom na klímu;

3.1.3

zosúladiť situáciu v EÚ s najnovším medzinárodným vývojom v zmysle štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu Organizácie Spojených národov o zmene klímy (OSN IPCC), najmä v súvislosti s látkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a výpočtom ich potenciálu globálneho otepľovania (GWP);

3.1.4

pomôcť dosiahnuť konsenzus v rámci Montrealského protokolu vo veci medzinárodnej dohody o postupnom znižovaní fluórovaných uhľovodíkov (HFC), ktoré sú najvýznamnejšou skupinou fluórovaných skleníkových plynov;

3.1.5

zjednodušiť a sprehľadniť nariadenie (ES) č. 842/2006 s cieľom znížiť administratívne zaťaženie v súlade so záväzkom Komisie tvoriť lepšie právne predpisy.

4.1

EHSV v plnej miere podporuje Komisiu v úsilí posilniť právne predpisy týkajúce sa fluórovaných skleníkových plynov vzhľadom na ich významný potenciál globálneho otepľovania, a je nevyhnutné zvýšiť úsilie na dosiahnutie obmedzenia emisií týchto plynov v EÚ, a to tak pri výrobe, ako aj pri používaní.

4.2

Platné právne predpisy sú síce dobré, ale ich uplatňovanie so sebou prinieslo mnoho problémov, ktoré EHSV z veľkej časti určil vo svojom stanovisku z roku 2004. EHSV vyzýva členské štáty k zintenzívneniu úsilia pri uplatňovaní ich vlastných rozhodnutí.

4.3

EHSV podporuje iniciatívy EÚ, zdôrazňuje však aj dôležitosť rýchleho dosiahnutia celosvetovej dohody na kontrolu fluórovaných skleníkových plynov, ktorá by podrobila všetky svetové ekonomiky rovnakým pravidlám.

4.4

Vzhľadom na to, že existujú technicky spoľahlivé a ekonomicky udržateľné alternatívne technológie, posilnenie právnych predpisov vychádza zo zaujímavej nákladovej účinnosti, takže sa vo veľkej miere obmedzí ich všeobecný makroekonomický vplyv, s výnimkou niektorých špecifických odvetví. Náklady vzniknuté uplatňovaním právnych predpisov však bude možné kompenzovať čiastočne ziskami z energetickej účinnosti a čiastočne strategickým umiestnením inovatívnych podnikov na trhu. Hoci bola nákladová účinnosť navrhovaných opatrení dôkladne preštudovaná, EHSV trvá na tom, že je nutné čo najviac obmedziť finančné zaťaženie vyplývajúce z uplatňovania ustanovení návrhu nariadenia. EHSV ďalej vyzýva k väčšiemu zohľadneniu spotreby energie počas celého životného cyklu a k začleneniu prípadných nevýhod súvisiacich s navrhovanými alternatívnymi technológiami do analýzy nákladov a prínosov (horľavosť, výbušnosť, toxicita, nebezpečenstvo vytvárania pretlaku). Navyše úroveň bezpečnosti, ktorá sa vyžaduje v niektorých odvetviach, ako je železničná doprava, by mohla zabrániť použitiu alternatívnych látok, a to aj keď boli úspešne vyvinuté. Je preto potrebné vyvinúť pre tieto odvetvia rázne alternatívne riešenia, ktoré sú z ekologického a ekonomického hľadiska reálne.

4.5

EHSV okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty k posilneniu podpory priemyselného výskumu a inovácií, najmä kvôli vývoju alternatívnych technológií k fluórovaným skleníkovým plynom. V tomto kontexte hospodárskej krízy, ktorej čelí európske hospodárstvo, je podpora inovácií rozhodujúcim prvkom stratégie reindustrializácie. Je však nutné takisto zohľadniť skutočnosť, že nie je isté, či je možné za prijateľné ceny vyvíjať látky alebo technológie spĺňajúce základné funkcie rozvinutej spoločnosti, ako napr. chladenie.

4.6

Víta skutočnosť, že návrh obsahuje článok týkajúci sa vydávania osvedčení/odbornej prípravy, čo by malo posilniť účinnosť právnych predpisov a podporiť rozvoj synergií s právnymi predpismi EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti zamestnancov, najmä tým, že sa venuje rizikám súvisiacim s alternatívnymi technológiami. EHSV však konštatuje, že nedostatočná odborná príprava pracovnej sily predstavuje často významnú prekážku pri uplatňovaní právnych predpisov. Členské štáty a rovnako aj podniky by mali vynaložiť veľké úsilie na vývoj programov odbornej prípravy potrebnej na prípravu zamestnancov na alternatívne technológie k fluórovaným skleníkovým plynom. Mala by sa zohľadniť špecifická situácia MSP a obmedziť finančné a administratívne zaťaženie súvisiace s vydávaním osvedčení/odbornou prípravou.

4.7

EHSV zdôrazňuje potrebu inšpirovať sa osvedčenými postupmi, ktoré niektoré členské štáty uplatňujú pri riešení otázky fluórovaných skleníkových plynov.

5.1

Keďže náklady na opatrenia na obmedzenie úniku (t. j. kontrola nepriepustnosti, detekcia únikov, vedenie záznamov, atď.) sú pre konečných používateľov, často MSP, veľmi vysoké, EHSV má obavy v súvislosti s finančným zaťažením, ktoré právne predpisy týkajúce sa fluórovaných skleníkových plynov predstavujú pre toto odvetvie hospodárstva, ktoré je už oslabené hospodárskou krízou. EHSV zdôrazňuje potrebu konať už pred použitím, a vyzýva teda na prevenciu proti únikom prostredníctvom posilnenia požiadaviek v súvislosti s navrhovaním zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny,

5.2

Povinnosť zhodnotenia podľa článku 7.4 sa týka v niektorých prípadoch domáceho použitia (klimatizácia, tepelné čerpadlá). Zdá sa byť vhodnejšie viesť členské štáty k tomu, aby vyvíjali systémy separovaného zberu prístrojov po skončení životnosti, ktoré obsahujú fluórované látky, v súlade so zásadami smernice 2002/96/CE o odpade z elektrických a elektronických zariadení.

5.3.1

Povinnosť zaviesť programy odbornej prípravy je obmedzená na podniky, ktoré pre iné strany vykonávajú činnosti uvedené v článku 8 ods. 1. EHSV je toho názoru, že tieto programy odbornej prípravy by mali byť zamerané na všetky podniky, ktoré vykonávajú činnosti v súvislosti s výrobou, distribúciou a montážou zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť programy odbornej prípravy na alternatívne technológie prostredníctvom podpory procesu technologického prechodu.

5.3.2

Pokiaľ sú predmetom programov odbornej prípravy najmä látky a postupy, ktoré môžu mať vplyv na zdravie a bezpečnosť pracovníkov, členské štáty by mali do vytvárania týchto programov zapojiť sociálnych partnerov. Zapojenie sociálnych partnerov do vytvárania týchto programov by umožnilo zosúladiť príslušný návrh so všeobecnými zásadami európskych právnych predpisov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

5.3.3

Vzhľadom na to, že nie je isté, kedy bude tento návrh nariadenia prijatý, by bolo vhodné nahradiť dátum stanovený členským štátom na oznamovanie Komisii svojich programov odbornej prípravy a vydávania osvedčení odkazom na obdobie spojené s dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

5.4.1

Napriek špecifickým obmedzeniam stanoveným v článkoch 9, 11 a 12 sa vo všeobecnom prístupe návrhu nariadenia uprednostňuje pojem „postupné znižovanie“ (phasing down) do roku 2030 pred pojmom „postupné odstránenie“ (phasing out). V článku 13 sa stanovuje obmedzenie uvádzania fluórovaných uhľovodíkov na trh prostredníctvom určovania postupných dodávok, ktoré nerozlišuje rôzne technológie, ktorých sa návrh nariadenia týka.

5.4.2

EHSV sa domnieva, že by bolo vhodnejšie rozlišovať medzi týmito technológiami, aby sa mohlo skôr ako na „postupné znižovanie“ prejsť na „postupné odstraňovanie“, a to aspoň ak je to technicky možné a ekonomicky reálne. Bolo by vhodné zaviesť cieľ dlhodobého zákazu, ktorý by bol kompatibilný s cieľmi zníženia emisií skleníkových plynov EÚ do roku 2050, ako aj s rozvojom alternatívnych technológií. Čo sa týka niektorých odvetví a pododvetví, ako je chladenie v obchodoch alebo veľké systémy priemyselného chladenia, o zákaze uvádzania nových zariadení obsahujúcich HFC na trh by sa mohlo uvažovať už od roku 2025. Takým istým spôsobom by sa mali zakázať aj jednorazové nádoby (spreje alebo aerosóly) obsahujúce fluórované plyny, s možnými výnimkami pre určité nevyhnutné použitia (napr. v lekárstve) a pre ktoré nebola preukázaná žiadna dôveryhodná alternatíva.

5.4.3

Okrem zjavných environmentálnych výhod úplného nahradenia techník, ktorými sa vyrábajú obzvlášť silné skleníkové plyny, a napriek z toho vyplývajúcim finančným nákladom, snahou systematickejšieho nahradzovania sa podporujú inovácie a umožňuje inovatívnym podnikom získať konkurenčnú výhodu na trhoch, ktoré vzniknú na základe pripravovaných právnych predpisov.

5.5

Označovanie poskytuje dôležité informácie pracovníkom manipulujúcim s prístrojmi, ktoré sú predmetom návrhu nariadenia, a konečnému spotrebiteľovi, pokiaľ ide o riziká súvisiace s technológiami, ktoré využíva. Čo sa týka pracovníkov, technické označovanie musí obsahovať veľmi podrobné, jasné a presné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre postupy montáže, údržby alebo demontáže, a to pri maximálnom obmedzení environmentálnych rizík.

5.6

V záujme maximalizovania dosahu správy a vzhľadom na technickú komplexnosť spisu by sa v sprostredkovanom posolstve mali uprednostniť jednoduché a zrozumiteľné informácie širokej verejnosti. V tejto súvislosti by sa mali rozvíjať synergie so systémom platným v rámci smernice o ekodizajne 2005/32/ES, aby sa podporoval harmonizovaný systém environmentálneho označovania na európskej úrovni tam, kde je to technicky možné.

5.7

Obmedzenia, ktoré platia pre európskych výrobcov, musia rovnako platiť aj pre výrobky dovezené do Európskej únie. Zákaz plnenia zariadení vopred umožňuje účinným spôsobom regulovať dovoz fluórovaných plynov, a to tak z environmentálneho hľadiska, ako aj z ekonomického. EHSV si však kladie otázku, či plnenie v priemyselnom závode neponúka lepšie záruky spoľahlivosti, keďže sa pri jeho vykonávaní využíva špecificky prispôsobený materiál a zamestnanci, ktorí sú na túto úlohu špeciálne vyškolení. EHSV vyzýva teda k tomu, aby sa v nariadení jasne stanovilo, že sa zákaz plnenia vopred nebude vzťahovať na zariadenia určené na vývoz. EHSV takisto žiada vytvoriť režim výnimiek zo zákazu plnenia vopred pre zariadenia, pri ktorých sa preukáže, že takéto plnenie je odôvodnené vzhľadom na spoľahlivosť, bezpečnosť alebo výkonnosť v súvislosti so životným prostredím.

5.8

Všetci výrobcovia a dovozcovia fluórovaných skleníkových plynov musia dodržiavať kvóty. Tieto povinnosti sa nevzťahujú na spotrebiteľov ani prevádzkovateľov zariadení. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia sa uplatňuje prahová hodnota jednej metrickej tony alebo 1 000 ton ekvivalentu CO2 fluórovaných skleníkových plynov. Vyvážané množstvá sa nevykazujú podľa kvót uvádzania na trh. Prideľovanie kvót sa bude zakladať na predchádzajúcich emisiách. Alternatíva k aukciám kvót nebola úspešná, pretože na trhu je prítomných príliš málo subjektov (celkovo nedostatočný počet subjektov na vytvorenie účinného trhu) a tento postup by zvýšil administratívne náklady. 5 % bude vyhradených pre „nové subjekty“. Prideľovanie kvót sa začne podľa údajov poskytnutých za obdobie 2008 – 2011. Je dôležité, aby povinnosti registrácie a nahlásenia bolo naďalej možné jednoducho riadiť, aby podniky, najmä MSP, nepodliehali neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Vo všeobecnosti sa treba zaoberať otázkou nákladovej účinnosti.

5.9

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby pravidelne uverejňovala správy vypracované na základe zozbieraných údajov podľa článkov 17 a 18 návrhu nariadenia. Bolo by však vhodné, aby sa týmito správami neporušil dôverný charakter zozbieraných údajov v podnikoch, ktoré sa týkajú priemyselných postupov chránených právom duševného vlastníctva. Komisia by mala rovnako zabezpečiť obmedzenie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho zo zberu údajov v príslušných podnikoch, ako aj členských štátoch.

5.10

V článku 21 sa stanovuje výbor, ktorého úlohou je asistovať Komisii pri vykonávaní jej právomoci prijímať delegované akty. Zástupcovia všetkých zainteresovaných strán by mali byť súčasťou tohto výboru vrátane zástupcov sociálnych partnerov.

5.11

EHSV vyjadruje poľutovanie, že v článku 22 sa nepíše o oprávnení Komisie vykonávať kontrolu, overovanie a dodržiavanie. Hoci sú opatrenia vykonávania v právomoci členských štátov, boli by bývalo vhodné umožniť Komisii stanoviť v tejto oblasti minimálne požiadavky, podobne ako je to stanovené v článkoch 8 a 18.

5.12

EHSV podporuje Komisiu v jej úsilí o to, aby nariadenie týkajúce sa fluórovaných skleníkových plynov bolo založené na článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie za predpokladu, že hlavným cieľom nariadenia je zaručiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, najmä bojom proti klimatickým zmenám.. EHSV však zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby uplatnenie nariadenia nenarúšalo integritu vnútorného trhu.