29.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 191/6

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podpora udržateľnej výroby a spotreby v EÚ“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 191/02

Spravodajkyňa: An LE NOUAIL MARLIÈRE

Dánske predsedníctvo Rady Európskej únie sa 11. januára 2012 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému:

„Podpora udržateľnej výroby a spotreby v EÚ“

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 10. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 480. plenárnom zasadnutí 25. a 26. apríla 2012 (schôdza z 26. apríla 2012) prijal 124 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV v súlade so žiadosťou, ktorú mu adresovalo dánske predsedníctvo, posúdil nástroje a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme mohli prejsť na udržateľné spôsoby výroby a spotreby. EHSV ocenil úsilie európskych inštitúcií v tejto súvislosti a zodpovedný prístup, ktorý zaujali v snahe zabezpečiť spravodlivú transformáciu, a odporúča vytvoriť novú spoločnú predstavu hospodárskeho modelu s pomocou zapojenia všetkých zložiek organizovanej občianskej spoločnosti v rámci osobitného konzultačného fóra, v snahe definovať ciele a úlohy a navrhnúť zaktualizovaný postup monitorovania.

1.2   Bolo by preto potrebné:

—	čo najlepšie zohľadniť opatrenia na podporu udržateľnej spotreby a výroby ako aj uplatňovanie Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje  (1), a tiež povzbudiť členské štáty, aby tieto opatrenia uplatňovali prostredníctvom spomínaného plánu a európskeho semestra,

—

využiť celú škálu horizontálnych implementačných a stimulačných nástrojov, napríklad postupne odstrániť výrobky, ktoré nie sú udržateľné, vyvíjať spravodlivejšiu daňovú politiku, podporovať ekologické verejné obstarávanie, postupne zrušiť dotácie, ktoré nezohľadňujú negatívne účinky na životné prostredie, podporovať výskum a ekologické inovácie, internalizovať environmentálne náklady, inovovať ďalšie stimulačné opatrenia vychádzajúce z trhu a zasadzovať sa za to, aby sa na transformácii aktívne podieľali spotrebitelia a pracujúci.

1.3   Okrem toho sa treba zamerať aj na finančný systém (2), ktorý by mal opätovne slúžiť hospodárstvu s udržateľnou výrobou a spotrebou a sústrediť sa na oblasti, ktoré majú najväčší dosah na životné prostredie, ako je agropotravinárske odvetvie, poľnohospodárstvo, bývanie, infraštruktúra a doprava.

1.4   Okrem toho by sme sa nemali obmedzovať len na energetiku a emisie skleníkových plynov, ale treba sa zamerať sa aj na iné zdroje a dôsledky pre životné prostredie, ako je hospodárenie s vodou a ochrana vody, využívanie pôdy, znečistenie ovzdušia, a prihliadať na celkový environmentálny dosah výrobkov.

1.5   Zasadzovaním sa za zlepšenie výrobných postupov a výrobkov budeme môcť spotrebiteľom a užívateľom ponúknuť výrobky a služby, ktoré budú ochotní akceptovať vďaka zmene svojich návykov alebo postojov

1.6   V záujme presadzovania udržateľných modelov spotreby a udržateľného životného štýlu je napokon nevyhnutné, vďaka posilneniu úlohy združení spotrebiteľov a výrobcov, ktorí sa zasadzujú za spravodlivý obchod, propagovať a chrániť alternatívne iniciatívy, odlišné od predátorského spôsobu spotreby, a podporovať osvedčené postupy.

2.   Úvod

2.1   V decembri 2011, v snahe nájsť východisko z krízy a súčasne oživiť hospodárstvo a dodržať záväzky EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám, dánska vláda požiadala EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko o podpore udržateľnej spotreby a výroby. Dánska vláda poukazovala na Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, ktorý navrhla Komisia, a jeho ciele v oblasti udržateľnej spotreby a výroby (3), a vyzvala EHSV, aby posúdil nástroje, ktoré sú potrebné na to, aby európske hospodárstvo prešlo na udržateľnú spotrebu a výrobu v EÚ.

2.2   Hospodársky rozvoj sa až doposiaľ zakladal na energiách a základných zdrojoch, ktoré neboli obnoviteľné, podľa hlavného hesla, že človek je vládca a pán prírody. Výroba tovaru a poskytovanie služieb sa ešte stále vyznačujú externalizáciou nákladov, ktoré by sa mali pretaviť do poplatkov za využívanie prírodných zdrojov, ktoré nie sú obnoviteľné, a za emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v ovzduší. V trhovom hospodárstve musí byť internalizácia týchto nákladov nariadená hospodárskym aktérom prostredníctvom imperatívnych noriem, ktoré by, pokiaľ je to možné, mali mať všeobecnú platnosť.

2.3   Udržateľná spotreba a výroba, pokiaľ ide o využívanie služieb a výrobkov, ktoré sú hodnotnejšie a spojené s menším využitím prírodných zdrojov, je v centre stratégií na zvýšenie efektívnosti zdrojov a podporu ekologického hospodárstva. Komisia prijala v roku 2008 svoj prvý akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu, ktorý obsahoval sériu opatrení na podporu udržateľnej spotreby a výroby (4). So zreteľom na tieto kroky Komisia momentálne prehodnocuje svoje opatrenia v oblasti udržateľnej spotreby a výroby na rok 2012.

3.   Udržateľná spotreba a výroba: potrebné opatrenia a nástroje

3.1   Vytvoriť novú spoločnú predstavu hospodárskeho modelu

3.1.1   Jedným z dôvodov, prečo mali opatrenia zamerané na udržateľnú spotrebu a výrobu doteraz taký obmedzený účinok, je skutočnosť, že pojem udržateľnosti je síce plne zohľadnený v stratégii Európa 2020, ale pri uplatňovaní opatrení v praxi sa často neberie do úvahy. V súčasnom modeli hospodárstva je i naďalej hlavným cieľom vytvoriť rast a povzbudiť spotrebu, a celkové výsledky sa posudzujú na základe HDP. Prechod na udržateľnú spotrebu a výrobu by si vyžadoval otvorenú a transparentnú diskusiu zameranú na sebestačný model hospodárstva, ktorého výsledky by sa posudzovali prostredníctvom ukazovateľov „presahujúcich rámec HDP“, ktoré by merali dosah na životné prostredie, blahobyt človeka a spoločnosti a prosperitu. EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách navrhol Komisii spoluprácu s cieľom vytvoriť fórum o udržateľnej spotrebe, ktoré by umožnilo preskúmať hodnoty, na ktorých by mohlo spočívať udržateľné hospodárstvo, a faktory, ktoré občanom bránia zvoliť si udržateľné modely spotreby, ako aj skúsenosti, pokiaľ ide o spôsob života s malým dosahom na životné prostredie (5).

3.2   Definovať ciele a úlohy a navrhnúť postup monitorovania

3.2.1   Týka sa to mnohých oblastí politiky. V záujme sledovania pokroku dosiahnutého pri plnení týchto cieľov v oblasti udržateľnej spotreby a výroby a zhodnotenia aktuálnej situácie by sa mala vytvoriť solídna databáza údajov o environmentálnych dôsledkoch výroby a spotreby, ktorá by umožňovala posúdiť účinnosť politických nástrojov, podrobnejšie rozvinúť stratégie a ciele, prehodnotiť priority a navrhnúť postup monitorovania.

3.3   Zapojiť občiansku spoločnosť

3.3.1   V snahe zabezpečiť úspešný prechod na ekologické a udržateľné hospodárstvo je nevyhnutné zapojiť do tohto úsilia občiansku spoločnosť na celosvetovej, národnej a miestnej úrovni. Takáto transformácia bude úspešná len vtedy, ak podniky, spotrebitelia a pracujúci budú udržateľnú spotrebu a výrobu vnímať ako vítanú príležitosť a želaný cieľ. Na všetkých úrovniach by sa mali zaviesť vhodné formy dialógu a demokratickej účasti (6).

3.3.2   V tejto súvislosti treba prestať dávať do protikladu priemyselné investície, konkurencieschopnosť európskych podnikov a kúpnu silu spotrebiteľov. Zvýšením požiadaviek spotrebiteľov možno čo najistejším spôsobom stimulovať európsky vnútorný trh, pretože sa využijú výsledky európskeho výskumu a splnia ciele v oblasti ochrany životného prostredia. To si tiež vyžaduje, aby investície zostali v Európe.

3.4   Čo najlepšie zohľadniť opatrenia na podporu udržateľnej spotreby a výroby a Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje

3.4.1   Svojou hlavnou iniciatívou a Plánom pre Európu efektívne využívajúcu zdroje  (7) Komisia uznala, že presadzovanie efektívneho využívanie zdrojov je otázkou, ktorá má pre európske hospodárstvo prvoradý význam. Uplatňovanie spomínaného plánu je súčasťou stratégie Európa 2020 a európskeho semestra. EHSV odporúča, aby sa revízia akčného plánu pre udržateľnú spotrebu a výrobu úzko spojila s uplatňovaním Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a so 7. environmentálnym akčným programom (8), v snahe dať opatreniam na podporu udržateľnej spotreby a výroby väčší politický význam, aký má efektívne využívanie zdrojov a monitorovací rámec európskeho semestra. Doplnením niektorých ukazovateľov udržateľnej spotreby a výroby medzi ukazovatele efektívneho využívania zdrojov by sa vytvoril základ pre ciele a systémy monitorovania v oblasti udržateľnej spotreby a výroby.

3.5   Povzbudiť členské štáty

3.5.1   Vyššie navrhované ciele v oblasti udržateľnej spotreby a výroby by mohli pomôcť posunúť dopredu politiku, ktorú členské štáty vyvíjajú v tejto oblasti. Členské štáty by mohli využiť spojenie opatrení v oblasti udržateľnej spotreby a výroby so spomínaným plánom a postupom monitorovania, ktoré poskytuje európsky semester.

3.6   Využiť širokú škálu politických nástrojov v oblasti udržateľnej spotreby a výroby

3.6.1   Keďže politika na podporu udržateľnej spotreby a výroby má horizontálny charakter a treba v nej zohľadniť množstvo aspektov, bolo by vhodné zaviesť alebo využiť širokú škálu politických nástrojov na rôznych úrovniach v snahe vytvoriť udržateľnejšie modely výroby a spotreby. Európska úroveň, členské štáty a miestne samosprávy musia vyvíjať aktívnu politiku. Nástroje, ktoré budú zvolené, musia zahŕňať regulačné aj dobrovoľné opatrenia, najmä regulačné opatrenia v záujme postupného odstránenia výrobkov, ktoré nie sú udržateľné, nástroje zamerané na spravodlivejšiu daňovú politiku, podporu ekologického verejného obstarávania, postupné zrušenie dotácií, ktoré nezohľadňujú negatívne účinky na životné prostredie, výskum a ekologické inovácie, internalizáciu environmentálnych nákladov a ďalšie stimulačné opatrenia vychádzajúce z trhu, ako aj aktívnu účasť spotrebiteľov a pracujúcich na tejto transformácii (9).

3.6.2   Akčný plán Európskej komisie pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu z roku 2008, spočíval na tomto kombinovanom politickom prístupe a mal by sa v rámci revízie zachovať. Mohli by sme však byť ambicióznejší a upraviť nástroje s prihliadnutím na vytýčené ciele, slabý doterajší pokrok a skutočnosť, že tento prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 a menším využívaním neobnoviteľných zdrojov ponúka príležitosť, ako prekonať krízu.

3.6.3   Nástroje, ktoré sa používajú na podporu udržateľnej spotreby a výroby, sú väčšinou dobrovoľné a založené na informáciách (environmentálna značka, EMAS, osvetové kampane pre spotrebiteľov atď.). Využívanie týchto nástrojov zo strany podnikov a spotrebiteľov je pomerne slabé, obmedzuje sa len na niektoré sektory a sociálne skupiny. Ak budeme pokračovať touto cestou, nebude ľahké zintenzívniť ho. Na to, aby sme postupne odstránili výrobky a modely spotreby, ktoré nie sú udržateľné, bude nevyhnutné použiť regulačné nástroje.

3.7   Sústrediť sa na oblasti, ktoré majú najväčší dosah na životné prostredie

3.7.1   Väčšinu negatívnych účinkov na životné prostredie zapríčiňuje spotreba potravín a nápojov, bývanie, infraštruktúra a mobilita, spolu s energetikou a priemyselnou výrobou. Budúce opatrenia na podporu udržateľnej spotreby a výroby by sa preto mali zamerať na všetky tieto oblasti. Keďže značný environmentálny dosah spotreby potravín a nápojov sa do veľkej miery spája s poľnohospodárskym sektorom, opatrenia v tejto oblasti musia byť úzko späté s opatreniami na podporu udržateľného poľnohospodárstva.

3.7.2   Udržateľné poľnohospodárstvo si vyžaduje rozumné hospodárenie s prírodnými vstupmi, podporu ekologických poľnohospodárskych podnikov a taký agropotravinársky priemysel, ktorý bude spotrebiteľom a koncovým spotrebiteľom zabezpečovať zdravé a ničím nekontaminované potraviny. EHSV vidí kľúč k udržateľnému poľnohospodárstvu v zachovaní kvantitatívne postačujúcej, kvalitatívne hodnotnej a regionálne diferencovanej, celoplošne prevádzkovanej a ekologickej výroby potravín, ktorá chráni a udržuje vidiecke územia, zachováva rozmanitosť a poznávacie prvky výrobkov a podporuje rozmanité a druhovo bohaté kultúrne krajiny a vidiecke oblasti (10).

3.8   Neobmedzovať sa len na energetiku a emisie skleníkových plynov a zamerať sa aj na iné zdroje a dôsledky pre životné prostredie

3.8.1   V uplynulých rokoch sa v rámci opatrení na podporu udržateľnej spotreby a výroby venovala mimoriadna pozornosť problematike spotreby energie a emisií skleníkových plynov. Výroba a spotreba však majú aj iné dôsledky, ktoré sa nesmú zanedbávať, a to v oblastiach, ako je hospodárenie s vodou a ochrana vody, využívanie pôdy či znečistenie ovzdušia. V rámci budúcich opatrení na podporu udržateľnej spotreby a výroby by sa teda využívanie politických nástrojov malo rozšíriť aj na spotrebu iných zdrojov než elektrina a zohľadňovať celkový environmentálny dosah.

3.9   Zlepšiť výrobné postupy a výrobky

3.9.1   V snahe povzbudiť výrobcov, aby zlepšili environmentálne vlastnosti svojich výrobkov počas celého ich životného cyklu, by bolo treba zásadu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá je zakotvená v niektorých legislatívnych aktoch, uznať za všeobecný princíp a základ právnej zodpovednosti podnikov.

3.9.2   Aby sme mohli napredovať smerom k udržateľným výrobkom, treba uprednostniť dvojitý prístup. Výskum zameraný na výrobky šetrné voči životnému prostrediu a ich vývoj sa musia podporovať verejným financovaním výskumu a prijatím primeraných stimulačných opatrení na podporu inovácie. Na druhej strane by bolo treba využívať regulačné nástroje, ako je smernica o ekodizajne, aby sa postupne odstránili výrobky, ktoré nie sú udržateľné. Preto je nevyhnutné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice a urýchliť jej zavádzanie do praxe.

3.9.3   Ak chceme, aby podniky a spotrebitelia zmenili svoje návyky v prospech väčšej udržateľnosti, je nevyhnutné dbať na transparentnosť, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti výrobkov a služieb. Návrh Komisie využiť pri konzultáciách o opatreniach na podporu udržateľnej spotreby a výroby metodiku, ktorá umožní určiť dosah výrobkov na životné prostredie, by mohol byť vhodným riešením. Bude ju však treba doplniť o ďalšie nástroje (napríklad sociálne kritériá presahujúce rámec HDP), aby sa zlepšila informovanosť o udržateľnosti v celom dodávateľskom reťazci.

3.9.4   Je nevyhnutné podporovať nové obchodné modely, aby sa dôraz, ktorý sa v súčasnosti kladie na prílev materiálu, presunul na vytváranie hodnôt a blahobytu, napríklad uprednostňovaním lízingu pred kúpou tovaru, programami zameranými na spoločné využívanie áut a logistickými riešeniami, ktoré vďaka spolupráci medzi podnikmi umožnia skrátiť úseky cesty, ktoré nákladné vozidlá prejdú „naprázdno“.

3.10   Presadzovať udržateľné modely spotreby a udržateľný životný štýl

3.10.1   Zmene spôsobu spotreby by sa mala venovať väčšia pozornosť ako v minulosti. Cieľom je zabezpečiť, aby spotreba nemala negatívny dosah na životné prostredie. Treba vytvoriť súbor politických nástrojov, ktoré budú podporovať udržateľné spotrebiteľské návyky, zohľadňovať dĺžku trvania cyklov obnovy zdrojov a ich obmedzenia, ako aj celosvetový dosah (dovoz a vývoz) európskeho vnútorného trhu.

3.10.2   Politika na podporu udržateľnej spotreby a výroby musí zohľadňovať skutočnosť, že na to, aby sa mohli spotrebitelia rozhodnúť pre udržateľnosť, musia byť udržateľné výrobky a služby na trhu za dostupné ceny, musia byť k dispozícii jasné a spoľahlivé informácie pre spotrebiteľov a existovať primerané ekonomické stimuly. Konkrétne by bolo vhodné zaviesť opatrenia na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov a vyhnúť sa nejasným informáciám a „falošnej ekopropagande“.

3.10.3   Prijaté opatrenia by mali posilniť úlohu združení spotrebiteľov ako hybnej sily transformácie a podporovať dialóg občianskej spoločnosti o udržateľnom životnom štýle prostredníctvom diskusných fór, ktoré umožnia prediskutovať rôzne názory na túto tému a vymeniť si skúsenosti a osvedčené postupy.

3.10.4   Prechod na udržateľný životný štýl si vyžaduje aj investície do vhodnej verejnej infraštruktúry. Napríklad na podporu hromadnej dopravy ako alternatívy k osobným autám treba vytvoriť moderný systém verejnej dopravy. Udržateľná doprava si vyžaduje infraštruktúru v oblasti elektrickej energie a biopalív a hospodárstvo s uzavretým cyklom potrebuje účinné systémy odovzdávania odpadu a zberné strediská pre výrobky po skončení životnosti.

3.10.5   EHSV už pri viacerých príležitostiach zdôraznil význam vzdelávacích programov, ktoré umožňujú skutočne si osvojiť udržateľné návyky. EHSV opakuje, že tieto programy by sa nemali zameriavať len na školy a mládež, čo je samozrejme dôležité, ale mali by byť určené všetkým občanom, a to bez ohľadu na ich vek a sociálnu situáciu, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť hromadiacim sa rozdielom v boji proti environmentálnym rizikám a škodám.

3.10.6   Na rozhodnutia v prospech udržateľnej spotreby majú prostredníctvom svojich požiadaviek na celosvetovú výrobu, logistiku atď. značný vplyv zasielatelia, maloobchodníci a ďalší aktéri distribučného reťazca. Komisia v minulosti pracovala s najdôležitejšími európskymi maloobchodníkmi v rámci fóra a stretnutí za okrúhlym stolom o distribúcii. Táto stratégia by sa mohla rozšíriť na ostatných zasielateľov, prevádzkovateľov v oblasti logistiky atď.

3.10.7   Ekologické verejné obstarávanie je dôležitou hnacou silou rozvoja trhov pre udržateľné výrobky. Treba sa zaoberať otázkou, ako zlepšiť účinnosť opatrení v oblasti ekologického verejného obstarávania.

3.11   Zaviesť do daňovej politiky ekonomické stimuly

3.11.1   Uvedené opatrenia na podporu udržateľnej spotreby a výroby je možné posilniť, ak sa podniky a spotrebitelia budú povzbudzovať, aby si osvojili udržateľné návyky, a to prostredníctvom ekonomických stimulov, ktoré, ako každý vie, sa neodzrkadľujú len v trhových cenách. Opatrenia na podporu udržateľnej spotreby a výroby musí preto sprevádzať „ekologizácia“ daňového systému, ktorá by sa mala prejaviť zavedením ekonomických stimulov s cieľom spravodlivo rozdeliť úsilie vyvíjané v rámci transformácie medzi veľké podniky a MSP, medzi občanov, podniky a spotrebiteľov, a tiež postupným zrušením dotácií so škodlivými účinkami na životné prostredie. Tieto snahy však budú márne, ak sa obetuje financovanie európskeho sociálneho modelu nahradením nového zdanenia neobnoviteľných zdrojov, pričom nič nezaručuje, že takto získané prostriedky budú pridelené na financovanie sociálnej ochrany. Bolo by to nebezpečné, nákladné a zbytočné. V každom prípade daňová oblasť spadá do právomocí členských štátov a nie je vhodné, aby sa v snahe o dosiahnutie trvalej udržateľnosti zvyšovala daňová konkurenciu medzi členskými štátmi.

3.12   Zabezpečiť spravodlivú transformáciu

3.12.1   Prechod na ekologické hospodárstvo bude trvalý, ak povedie k vytvoreniu tzv. „ekologických“ pracovných miest a „ekologizácii“ pracovných miest v rámci výrobných postupov, ktoré budú šetrnejšie k životnému prostrediu, ako je to v prípade výroby energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľnej dopravy a energeticky účinných bytov. Aby sme však mohli mať z tejto transformácie osoh, je nevyhnutné prijať proaktívne politické opatrenia založené na sociálnom dialógu, ktoré sa budú zameriavať na sociálne aspekty a umožnia vytvoriť pre pracovníkov dôstojné a vysokokvalitné pracovné miesta (z hľadiska platu, pracovných podmienok a perspektív profesionálneho rastu). Je nevyhnutné aktívne rozvíjať ekologickú hospodársku činnosť a ekologické verejné obstarávanie a stimulovať príslušné odborné zručnosti prostredníctvom primeranej podpory a opatrení v oblasti odbornej prípravy a rekvalifikácie (11), ktoré budú podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi a podnecovať, aby sa zástupcovia oboch pohlaví podieľali na procese transformácie v rovnakej miere.

---

(1)  COM(2011) 571 final.

(2)  Stanovisko EHSV na tému „Regulácia finančných služieb v záujme udržateľného rastu“, spravodajca: pán IOZIA, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 21, a stanovisko EHSV na tému „Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, spravodajca: pán PALMIERI, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(3)  COM(2011) 571 final; s. 6 a 7.

(4)  COM(2008) 397 final.

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Budovať udržateľné hospodárstvo zmenou nášho modelu spotreby“, spravodajkyňa: pani DARMANIN, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 57, a stanovisko EHSV na tému „Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy dosiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).), spravodajca: pán PALMIERI.

(6)  Ú. v EÚ C 44, 11.2.2011, s. 57.

(7)  COM(2011) 571 final a stanovisko EHSV na tému „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“, spravodajkyňa: pani Egan (dosiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(8)  Stanovisko EHSV na tému „7. environmentálny akčný program a nadväzné opatrenia k 6. environmentálnemu akčnému programu“, spravodajca: pán Ribbe (Pozri stranu 1tohto úradného vestníka).

(9)  Pozri tiež stanovisko EHSV na tému „Postoj EHSV k príprave konferencie OSN o udržateľnom rozvoji (Rio+20)“, spravodajca: pán Wilms, Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012,39.

(10)  Stanovisko EHSV na tému „Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu“, spravodajca: pán Wilms, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 102 – 109.

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Podpora udržateľných ekologických pracovných miest v rámci balíka opatrení EÚ týkajúcich sa klimatických zmien a energetiky“, spravodajca: pán IOZIA, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 110.

---