3.5.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/78

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Preskúmanie stratégie Spoločenstva týkajúcej sa ortuti“

[KOM(2010) 723 v konečnom znení]

2011/C 132/14

Spravodajkyňa: An LE NOUAIL MARLIÈRE

Európska komisia sa 7. decembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Preskúmanie stratégie Spoločenstva týkajúcej sa ortuti“

KOM(2010) 723 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. februára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 470. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2011 (schôdza z 15. marca) prijal 173 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

Realizácia stratégie týkajúcej sa ortuti z roku 2005 je už v pokročilom štádiu, pričom výsledky boli dosiahnuté už takmer vo všetkých oblastiach. Činnosť v tomto smere bude rozhodne pokračovať a ešte sa zintenzívni.

1.1   EHSV podporuje závery Rady k tejto otázke (1), avšak odporúča Komisii, členským štátom a sociálnym partnerom, aby:

a)	uznali, že je potrebné a dôležité, aby si EÚ zachovala svoje popredné postavenie na celosvetovej úrovni prostredníctvom aktívneho prijímania ďalších záväzkov na zníženie používania, dodávok a emisií ortuti;

b)

vzali do úvahy, že celkový cieľ by malo sprevádzať všeobecné zníženie, pričom v situáciách, ktoré by to mohli vyžadovať (určité technické alebo finančné ťažkosti), by sa udeľovali výnimky, namiesto toho, aby sa presadzovali obmedzenia na jednotlivé výrobky a spôsoby uplatnenia a na každé štádium životného cyklu ortuti;

c)

naďalej podporovali realizáciu projektov v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcou sa ekonomikou a aby túto podporu ešte zintenzívnili, a to paralelne s prácou medzivládneho rokovacieho výboru v rámci medzinárodnej činnosti v oblastiach, ktoré sú uvedené v bode 34 rozhodnutia 25/5 Riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie (UNEP);

d)	dospeli k záveru, že používanie ortuti v sektore alkalických chloridov by sa malo skončiť a žiada Komisiu, aby do 1. januára 2012 predložila návrh právne záväzných opatrení vrátane dátumu zákazu používania ortuti, ktorý by mal byť čo najskôr a do roku 2020;

e)

venovali pozornosť tomu, že by sa mali prijať špecifické opatrenia v súvislosti s emisiami ortuti z priemyselných zdrojov, a žiada Komisiu o urýchlené prijatie záverov týkajúcich sa najlepších dostupných techník (BAT), ako aj emisných limitov BAT pre všetko, čo súvisí s priemyselnými procesmi využívajúcimi ortuť, a to v záujme podpory implementácie novoprijatej smernice o priemyselných emisiách;

f)	posúdili možnosti obmedzenia používania ortuti v gombíkových batériách a navrhli obmedzenia týkajúce sa ich uvádzania na trh do 1. júla 2012;

g)	podrobnejšie posúdili možnosť ukončiť používanie ortuti v zubnom lekárstve do 1. júla 2012, pričom by zvážili všetky dostupné štúdie a vývoj, ako aj prípustnosť alternatív;

h)	prijali opatrenia, ktorými by sa zabezpečilo, že vo všetkých zubných ambulanciách v EÚ budú nainštalované vysoko účinné odlučovače amalgámu;

i)	preskúmali do 31. decembra 2012 používanie ortuti vo vakcínach, existujúce alternatívy a rozsah, v akom možno ortuť primeraným spôsobom stiahnuť z tohto používania, a to v záujme lepšej ochrany verejného zdravia;

j)	do 31. decembra 2012 podnikli kroky na realizáciu prvého programu testov na metylortuť v rybách a podľa potreby aktualizovali celoeurópske oznamovanie rizík;

k)	prijali opatrenia na ďalšie zvyšovanie informovanosti a povedomia o tom, že energeticky účinné lampy obsahujú ortuť a ich zber by mal byť separovaný a bezpečný tak, aby nedošlo k ich mechanickému poškodeniu;

l)	podporovali aktivity zamerané na zabezpečenie odstránenia rezíduí ortuti z odpadu;

m)	postarali sa o to, aby sa na emisie z kremácií a malých spaľovacích zariadení vzťahovali právne predpisy Spoločenstva;

n)	zintenzívnili potrebné kroky na zabezpečenie zdravia všetkých pracovníkov, ktorí by potenciálne mohli prísť do kontaktu s ortuťou;

o)	v takomto rámci implementovali opatrenia súvisiace s možným vplyvom na pracovné miesta, ktoré by umožnili zmiernenie účinkov priemyselnej zmeny a platili by pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na kvalifikáciu;

p)	prijali opatrenia na zabezpečenie separovaného a bezpečného zberu výrobkov s obsahom ortuti, čo v súčasnosti právne predpisy nevyžadujú, a aby uskutočnili rozsiahle informačné kampane na oboznámenie používateľov a spotrebiteľov o prchavosti a toxickom charaktere, ktoré sú pre ortuť typické.

2.   Úvod

2.1   Ortuť a väčšina jej zlúčenín sa považujú za vysoko toxické látky, ktoré sú škodlivé z hľadiska biodiverzity, ekosystémov a ľudského zdravia. Ortuť je zároveň bioakumulatívnou látkou, čo znamená, že sa môže hromadiť v organizmoch a prechádzať rôznymi štádiami potravinového reťazca. Ortuť sa tiež vyparuje v závislosti od teploty prostredia a môže sa zmeniť na metylortuť, ktorá je jej najčastejšou, no zároveň aj najtoxickejšou formou. Ide teda o stálu látku, ktorá sa môže vo vode, pôde, vzduchu alebo v organizmoch šíriť na značnú vzdialenosť (2).

2.2   Pôvod antropogénneho uvoľňovania ortuti je spojený s rôznymi spôsobmi jej uplatnenia, ako je napr. jej používanie v určitých výrobkoch a výrobných procesoch, a emisiami do ovzdušia alebo náhodnými únikmi. Hlavnými používateľmi ortuti sú podniky zaoberajúce sa elektrolýzou alkalických chloridov, chemický priemysel zameraný na výrobu polymérov a výrobcovia zubného amalgámu, ktorých spotreba predstavuje 86 % ročného objemu.

2.3   Emisie ortuti vypúšťané do vzduchu z tepelných elektrární a iných spaľovacích zariadení, predovšetkým z podnikov spaľujúcich uhlie, tvoria 50 % celkových emisií ortuti (3) z priemyselných zdrojov.

Pôvod potenciálneho antropogénneho uvoľňovania ortuti

a)	Používanie vo výrobkoch: — meracie zariadenia, — zubný amalgám, — žiarivkové trubice, energeticky účinné žiarovky, — batérie, — vypínače, — vakcíny (thiomersal alebo timerosal);

b)	Používanie vo výrobných procesoch: — ako katalyzátor pre polyméry a polyuretán, — výroba alkalických chloridov, — ryžovanie zlata;

c)	Emisie do ovzdušia: — elektrárne (na uhlie), — kremácia (ortuť prijatá v potrave a zubný amalgám), — nerecyklovaný a spaľovaný odpad (s obsahom ortuti),

d)	Náhodné uvoľnenie: — priemyselné úniky (pri spracúvaní, uskladňovaní atď.).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   V rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) bola v júni 2001 vypracovaná štúdia o prítomnosti a účinkoch ortuti, v ktorej sa dospelo k záveru, že dôkazy o značne negatívnych účinkoch sú dostatočným dôvodom na podniknutie krokov na medzinárodnej úrovni (4). Vo februári 2009 sa na zasadnutí Riadiacej rady UNEP vlády štátov z celého sveta rozhodli vypracovať do roku 2013 právne záväznú zmluvu týkajúcu sa ortuti.

3.2   V decembri 2002 Komisia predložila Rade správu o ortuti z priemyslu alkalických chloridov; v nadväznosti na túto správu Rada požiadala Komisiu, aby túto otázku preskúmala podrobnejšie a predložila „ucelenú stratégiu (…) obsahujúcu opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred uvoľňovaním ortuti, založenú na prístupe životného cyklu a zohľadňujúcu výrobu, používanie, spracovanie odpadov a emisie“.

3.3   Na základe tohto prístupu Komisia 28. januára 2005 prijala stratégiu Spoločenstva týkajúcu sa ortuti. Kľúčovým cieľom bolo „znížiť hladiny ortuti v životnom prostredí a vystavenie ľudí jej účinkom, najmä účinkom metylortuti v rybách“ (5).

3.4   Táto stratégia je sústredená na 6 oblastí (a 20 prioritných činností), ktorých cieľom je:

—	zníženie emisií ortuti,

—	zníženie vstupu ortuti do obehu v spoločnosti zastavením dodávky a dopytu,

—	vyriešenie dlhodobého osudu prebytkov ortuti a zásob (vo výrobkoch, ktoré sa ešte používajú alebo sú uskladnené),

—	ochrana proti vystaveniu účinkom ortuti,

—	lepšie pochopenie problému s ortuťou a jeho riešenia,

—	podpora a propagácia medzinárodného postupu, ktorý sa týka ortuti.

3.5   Súčasťou uvedenej stratégie bolo posúdenie a doložka o preskúmaní na rok 2010 – Komisia zaslala Rade a Európskemu parlamentu aktuálnu revíziu stratégie Spoločenstva týkajúcu sa ortuti 7. decembra 2010.

3.6   Súčasne Európska chemická agentúra (ECHA) predložila návrhy na rozšírenie obmedzení na meracie zariadenia s obsahom ortuti, ktoré sú určené na odborné alebo priemyselné použitie (6), a to podľa doložky o preskúmaní, ktorá bola súčasťou nariadenia REACH. Dňa 24. septembra 2010 sa uskutočnila verejná konzultácia. Stanoviská relevantných výborov v zmysle nariadenia REACH majú byť Komisii predložené v septembri 2011.

3.7   Dve zverejnené stanoviská EHSV k tomuto vývoju podporili aktívny záväzok Komisie znížiť výrobu a používanie ortuti v EÚ aj vo svete a garantovať jej bezpečné uskladňovanie, ako aj jej cieľ úplného odstránenia ortuti v určitých meracích zariadeniach (7).

3.8   V uvedených stanoviskách však EHSV vyzval Komisiu, aby „čo najskôr zaviedla ďalšie kroky svojej stratégie týkajúcej sa ortuti a vypracovala opatrenia na ďalšiu redukciu používania ortuti vo výrobných procesoch a výrobkoch v Európe a na zabezpečenie bezpečného zneškodnenia ortuti v odpadových vodách“. Zároveň Komisiu žiadal, aby zaručila, že od profesionálnych aj priemyselných používateľov meracích prístrojov s obsahom ortuti sa bude vyžadovať, aby konali v súlade s daným cieľom predísť úniku ortuti do okolitého prostredia.

3.9   Podrobné hodnotenie vykonané v roku 2010 (8) a podporné dokumenty od rôznych zúčastnených strán (9) vyzdvihli skutočný pokrok, ktorý bol dosiahnutý pri implementácii stratégie Spoločenstva týkajúcej sa ortuti a veľký prínos EÚ, pokiaľ ide o podporu medzinárodných iniciatív a rokovaní súvisiacich s právne záväznou zmluvou v rámci UNEP.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Stratégia Spoločenstva týkajúca sa ortuti využíva niekoľko všeobecnejších právnych nástrojov [predovšetkým smernicu o ONL (RoHS) (10), REACH, rámcovú smernicu o vode a smernicu o IPKZ (IPPC)], pričom v niektorých miestach prispôsobuje tieto nástroje cieľu týkajúcemu sa zníženia miery ortuti v EÚ:

—

v rámci referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BAT – BREF) a prijatia novej smernice o priemyselných emisiách sa aktualizovalo a prepracovalo sedem smerníc vrátane smernice o IPKZ, posilnila sa úloha BAT (nové zariadenia ich musia povinne dodržiavať od roku 2012 a existujúce zariadenia od roku 2016),

—	smernicou 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch sa v porovnaní s predchádzajúcou smernicou z roku 1991 znížila maximálna povolená úroveň.

4.2   Pri implementácii tejto stratégie sa tiež vytvorili vlastné nástroje a pravidlá, ktoré z Európskej únie urobili svetového lídra v obmedzovaní používania ortuti:

—	zákaz vývozu kovovej ortuti a určitých zlúčenín a zmesí ortuti a povinné bezpečné uskladňovanie kovovej ortuti (nariadenie (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008), ktorá má nadobudnúť účinnosť v marci 2011,

—

smernica obmedzujúca predaj meracích zariadení s obsahom ortuti širokej verejnosti (takéto zariadenia nemožno uvádzať na trh, pokiaľ nebola udelená výnimka – týka sa to najmä porozimetrov), ktorá bola prijatá 25. septembra 2007 a v súčasnosti je súčasťou prílohy XVII k nariadeniu REACH (bod 18a). Teraz prebieha proces rozširovania zákazu tak, aby sa vzťahoval aj na profesionálne využívanie (v priemysle, zdravotníctve atď.).

A napokon, združenie Euro Chlor pracuje na postupnom upustení od využívania ortuti v priemysle alkalických chloridov do roku 2020 formou dobrovoľnej dohody.

4.3   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v čase revízie nariadenia (EÚ) č. 1102/2008 rozšíril zákaz vývozu aj na iné zlúčeniny ortuti a výrobky s obsahom ortuti, ako aj na bezpečné uskladňovanie kovovej a/alebo tuhej ortuti v relevantnom rozsahu.

4.4   EHSV zdôrazňuje nasledujúce body:

—

v štúdii „Expert BIO-IS 2010“ (11) GR pre životné prostredie navrhlo, aby sa kľúčovým cieľom stratégie stal všeobecný cieľ ochrany „ľudského zdravia a životného prostredia pred uvoľňovaním ortuti a jej zlúčenín minimalizovaním a, ak je to uskutočniteľné, úplným zamedzením antropogénneho uvoľňovania ortuti do ovzdušia, vody a pôdy“,

—

okrem toho sa v súčasnosti ponúka príležitosť na dosiahnutie ďalšieho pokroku, pokiaľ ide o celkový cieľ zníženia používania ortuti, keďže k väčšine výrobkov a spôsobov uplatnenia existujú (ekonomicky únosné) alternatívy bez obsahu ortuti a tiež preto, že väčšina podnikov produkujúcich výrobky s obsahom ortuti zároveň vyrába aj alternatívne výrobky, čo umožňuje: — zmenšiť hospodársky a sociálny vplyv (vo vzťahu k pracovným miestam) väčšieho poklesu používania ortuti, — zlepšiť pozíciu EÚ na inovatívnej a hospodárskej úrovni (technologický pokrok), — konsolidovať svoju pozíciu v rámci medzinárodných a celosvetových rokovaní, a to vrátane konferencie Rio+20 a iniciatívy Komisie EÚ týkajúcej sa vonkajšieho rozmeru európskej environmentálnej politiky.

---

(1)  Závery Rady k preskúmaniu stratégie Spoločenstva týkajúcej sa ortuti, ktoré boli prijaté 14. marca 2011 (7774/11).

(2)  UNEP – Chemikálie, Global Mercury Assessment, december 2002 – 2010.

(3)  http://prtr.ec.europa.eu/PollutantReleases.aspx.

(4)  UNEP – Chemikálie, Global Mercury Assessment, december 2002.

(5)  KOM(2005) 20 v konečnom znení.

(6)  Európska chemická agentúra – Príloha XV k Správe o obmedzení, jún 2010.

(7)  Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 44 – Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 115.

(8)  http://mercury.biois.com (s. 74).

(9)  Pracovná skupina ZMWG (Zero Mercury Working Group) www.zeromercury.org a EEB (Európsky úrad pre životné prostredie) www.eeb.org.

(10)  Smernica 2002/95/ES o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach.

(11)  http://mercury.biois.com (s. 74).

---