3.5.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/8

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“

(prieskumné stanovisko)

2011/C 132/03

Spravodajca: Xavier VERBOVEN

Pomocný spravodajca: Miguel Ángel CABRA DE LUNA

Komisia sa 7. októbra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom problematiku

„Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. februára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 470. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2011 (schôdza z 15. marca 2011) prijal 172 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Európsky hospodársky a sociálny výbor dospel k nasledujúcim záverom a odporúčaniam:

1.1	Zásada hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zásada solidarity sú ustanovené v zmluve a predstavujú dva z najdôležitejších pilierov integrácie občanov a regiónov. Tieto zásady musia byť preto stredobodom diskusií o budúcom rozpočte Európskej únie.

1.2

Politika súdržnosti by nemala slúžiť len na znižovanie rozdielov medzi regiónmi, ale mala by tiež prispievať k zmierňovaniu sociálnych nerovností, ktoré sa dotýkajú špecifických skupín obyvateľstva, a to tak, že bude pomáhať budovať spoločnosť, ktorá by poskytovala plnú zamestnanosť, rovnosť príležitostí, sociálnu integráciu a súdržnosť, a teda zasadzovať sa za európsky sociálny model. Európsky sociálny fond (ESF) musí aj naďalej zostať súčasťou štrukturálnych fondov a politiky súdržnosti Európskej únie.

1.3

ESF je tým najvhodnejším nástrojom na podporu implementácie európskej stratégie zamestnanosti. Je preto potrebné, aby aj v budúcnosti slúžil ako účinný nástroj na investovanie do ľudských zdrojov, ktorý bude v rámci stratégie Európa 2020 podnecovať vznik veľkého množstva kvalitných pracovných miest a podporovať sociálne začlenenie. Vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu musí ESF aj naďalej fungovať ako dôležitý strategický a finančný nástroj a musí sa naň vyčleniť viac prostriedkov, primeraných narastajúcim výzvam, ktoré bude musieť riešiť (napr. vyššia miera nezamestnanosti). Malo by sa zohľadniť navýšenie všeobecného rozpočtu EÚ o prinajmenšom 5,9 %, ktoré navrhla Európska komisia v súlade s celkovým zvýšením rozpočtu EÚ na rok 2011.

1.4

Rozhodnutie Európskej rady posilniť úlohu ESF nadobúda v čase hospodárskej krízy obzvlášť veľký význam. Opatrenia týkajúce sa trhu práce a sociálne opatrenia musia byť aj naďalej súčasťou hlavného rámca ESF. Investície sa musia zameriavať súčasne na rozvoj ľudských zdrojov, zvyšovanie kvalifikácie a opätovné začlenenie prepustených pracovníkov do trhu práce. Prioritami by však mali byť vytváranie kvalitných pracovných miest, udržateľný rast a začleňovanie zraniteľných sociálnych skupín, ako sú mládež, ženy, migranti, dlhodobo nezamestnaní, osoby najviac vylúčené z trhu práce, seniori, zdravotne postihnuté osoby a etnické menšiny, do trhu práce a spoločnosti, v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ a splnenia cieľov stratégie Európa 2020.

1.5

V snahe o podporu hospodárskej obnovy a hospodárskeho rastu Európskej únie by sme sa mali poučiť zo spôsobu využívania ESF. Mali by sme teda viac podporovať malé a stredné podniky, veľmi malé podniky a subjekty sociálnej ekonomiky, pričom by sme mali prihliadať na ciele ESF, a zároveň by sme sa mali usilovať o zlepšenia v sociálnej oblasti, pokiaľ ide o udržanie a vytváranie kvalitných pracovných miest, ako aj o sociálne začlenenie, hlavne prostredníctvom práce.

1.6

ESF by mal ako nástroj EÚ na investovanie do ľudských zdrojov podporovať tri priority stratégie „Európa 2020“: inteligentný rast, udržateľný rast a inkluzívny rast. Zamestnanie, vzdelanie a odborná príprava, aktívne začlenenie a opatrenia týkajúce sa rovnosti príležitostí majú v tejto súvislosti kľúčový význam, pretože ľuďom pomáhajú rozvíjať si vedomosti a kvalifikáciu, pričom zároveň podporujú kultúru inovácie, rast zamestnanosti a inkluzívny trh práce.

1.7	Zásada partnerstva, na základe ktorej by mali spolupracovať sociálni partneri a ďalšie organizácie organizovanej občianskej spoločnosti, je hlavnou zárukou správneho fungovania opatrení týkajúcich sa štrukturálnych fondov, a obzvlášť Európskeho sociálneho fondu.

1.8	Ak chceme úspešne čeliť dôsledkom hospodárskej krízy a dosiahnuť konkrétne výsledky, musíme sa inšpirovať úlohou, ktorú zohrávajú sociálni partneri v rámci sociálneho dialógu a mimovládne organizácie v rámci partnerstva.

1.9	Je potrebné zachovať a posilniť zásady partnerstva, nediskriminácie, prístupnosti a udržateľného rozvoja (1), aby sme mohli ďalej stavať na dobrých výsledkoch dosiahnutých počas celej poslednej fázy programového obdobia.

1.10

Predpisy týkajúce sa štrukturálnych fondov musia jasne definovať zásadu partnerstva, ako aj ostatné spomínané zásady a úlohy jednotlivých partnerov, a nemali by sa odvolávať na „platné vnútroštátne predpisy a prax“. Mala by sa výrazne posilniť pozícia monitorovacích výborov vo vzťahu k príslušným národným a regionálnym orgánom v rámci ich plánovacích, implementačných a monitorovacích funkcií.

1.11

EHSV sa domnieva, že je potrebné zlepšiť hodnotenie, výkonnosť a výsledky využívania pomoci z fondov. V tejto súvislosti je však nevyhnutné vymedziť ukazovatele a mať k dispozícii kvantitatívne ako aj kvalitatívne indikátory, a to v širšom rámci, ktorý by zahŕňal celý proces vykonávania politiky súdržnosti.

1.12	Musí sa tiež zabezpečiť súlad medzi prioritami stanovenými na jednotlivých úrovniach: európskej, národnej, regionálnej a miestnej.

1.13

Zároveň treba posilniť súčinnosť s Európskym fondom regionálneho rozvoja a ďalšími fondmi, v rámci čoho by sa mali podporiť zásady partnerstva, nediskriminácie a udržateľnosti. Je potrebné predísť duplicite činnosti ESF a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a zabezpečiť medzi nimi súlad, keďže opatrenia v súvislosti s reštrukturalizáciou, ktoré boli prijaté v rámci ESF, majú preventívny charakter a opatrenia prijaté v tejto súvislosti v rámci EGF riešia dôsledky.

1.14

Je potrebné zlepšiť mnoho vecí, pokiaľ ide o uplatňovanie jednotlivých postupov a praktické aspekty prístupu k finančnej pomoci ESF: predovšetkým sa musí výrazne obmedziť byrokracia, urýchliť najmä systém platieb s cieľom minimalizovať finančné náklady vykonávateľov programov, a zároveň sa musia zjednodušiť postupy týkajúce sa fakturácie a vyrovnania účtov, napríklad vyplácaním paušálnych súm (lump sums).

1.15

ESF bude musieť v budúcnosti zaistiť dostatočné prostriedky na implementáciu stratégie Európa 2020 prostredníctvom inovatívnych systémov financovania (2), ako napríklad priamym poskytovaním prostriedkov na konkrétne opatrenia v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia zamerané na najzraniteľnejšie skupiny alebo osoby, ktorým hrozí vylúčenie.

1.16

V procese revízie, implementácie a hodnotenia ESF zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri a občianska spoločnosť. EHSV bude preto v budúcnosti zabezpečovať nepretržité monitorovanie využívania ESF, čím prispeje k zefektívneniu dôležitej súčasti rozhodovacieho procesu, ktorou je komunikácia medzi európskymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a všetkými aktérmi občianskej spoločnosti.

2.   Kontext: diskusia o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu iniciovaná Komisiou

2.1   Realizácia programov financovaných z ESF v rámci obdobia 2007 – 2013 vstupuje do druhej polovice.

2.2   Komisia predstavila svoje hlavné usmernenia týkajúce sa budúcnosti finančného rámca EÚ v oznámení „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ (KOM(2010) 700 v konečnom znení) a usmernenia týkajúce sa štrukturálnych fondov v záveroch z piatej správy o súdržnosti (KOM(2010) 642 v konečnom znení).

2.3   Pri plánovaní budúcnosti ESF by sa malo prihliadať na Lisabonskú zmluvu. V súlade s článkom 9 Únia prihliada na požiadavky spojené s „podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“.

2.4   Zmenený a doplnený článok 175 už zahŕňa aj územnú súdržnosť. ESF bude ako hlavný európsky finančný nástroj na podporu ľudských zdrojov aj naďalej prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako je stanovené v článku 162 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.5   Nový politický rámec na nasledujúce desaťročie, nazvaný stratégia Európa 2020, schválila Európska rada 17. júna 2010. EÚ sa v ňom zaviazala, že dosiahne zvýšenie zamestnanosti populácie vo veku 20 – 64 rokov na 75 %, zníženie podielu osôb predčasne ukončujúcich školskú dochádzku pod 10 %, zvýšenie podielu mladých ľudí s ukončeným vysokoškolským vzdelaním na aspoň 40 %, zníženie podielu osôb žijúcich v chudobe o 20 miliónov ľudí, a zvýšenie objemu súkromných a verejných investícií do výskumu a vývoja na 3 % HDP (3).

2.6   Komisia v roku 2011 navrhne nový rozpočtový rámec na obdobie po roku 2013, ktorý budú sprevádzať legislatívne návrhy týkajúce sa štrukturálnych fondov, vrátane Európskeho sociálneho fondu. Komisia v tejto súvislosti predstavila 19. októbra 2010 oznámenie „Preskúmanie rozpočtu EÚ“. Vznikla tak príležitosť dať ESF nový impulz a vniesť doň viaceré zmeny. V novom rozpočtovom rámci EÚ je nevyhnutné ESF viac zviditeľniť a vyzdvihnúť jeho jedinečný charakter.

2.7   V piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá bola uverejnená 10. novembra 2010, Komisia predstavuje možnosti týkajúce sa budúceho vývoja politiky súdržnosti.

2.8   Čo sa týka konkrétnejšie ESF, úvahy o jeho budúcnosti sa rozvíjajú v špecifických štúdiách.

2.9   Výbor ESF prijal 3. júna 2010 na túto tému stanovisko a Komisia v tejto súvislosti usporiadala 23. a 24. júna 2010 konferenciu.

2.10   Komisia požiadala 7. októbra 2010 Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko, v ktorom by preskúmal otázky nastolené v stanovisku výboru ESF.

2.11   Úvahy rozpracované v tomto stanovisku sa zameriavajú na nasledujúce otázky:

—	Aká je pridaná hodnota ESF v porovnaní s čisto národnými finančnými nástrojmi?

—	Aké by mali byť úlohy a priority ESF v kontexte stratégie Európa 2020?

—	Ako zabezpečiť geografické a tematické zameranie ESF?

—	Ako dosiahnuť maximálnu súčinnosť s ostatnými fondmi, najmä s Európskym fondom regionálneho rozvoja?

—	Aký spôsob implementácie by sa mal uplatniť v záujme efektívnejšieho a jednoduchšieho riadenia?

2.12   Vzhľadom na úbytok pracovných miest, ktorý Európska únia v súčasnosti zaznamenáva, musí ESF zohrávať ešte významnejšiu úlohu v kontexte európskej politiky súdržnosti. Mal by sa preto podstatne navýšiť jeho rozpočet, a to minimálne o 5,9 %, ktoré navrhuje Európska komisia v súlade s celkovým zvýšením rozpočtu EÚ na rok 2011.

3.   Všeobecné pripomienky týkajúce sa budúcnosti Európskeho sociálneho fondu

3.1   Zásada súdržnosti a zásada solidarity sú ustanovené v zmluve a predstavujú dva z najdôležitejších pilierov integrácie občanov a regiónov. Tieto zásady musia byť preto stredobodom diskusií o budúcom rozpočte Európskej únie.

3.2   Uvedené zásady sú potvrdené aj v Lisabonskej zmluve, kde sa v článku 174 uvádza, že „na podporu celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“.

3.3   V zmluve sa obzvlášť zdôrazňuje, že „Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch“. Tento cieľ nadobudol mimoriadny význam najmä po posledných dvoch rozšíreniach Európskej únie.

3.4   Charta základných práv EÚ, ktorá sa po začlenení do zmluvy stala právne záväznou, stanovuje, že EÚ by mala prostredníctvom územnej súdržnosti podporovať sociálnu súdržnosť, a to tým, že zaručí sociálne práva všetkým občanom bez ohľadu na ich región a štátnu príslušnosť, zakáže diskrimináciu a svoje úsilie zameria medziiným aj na rovnosť príležitostí.

3.5   Politika súdržnosti by nemala slúžiť len na znižovanie rozdielov medzi regiónmi, ale prostredníctvom prístupu zameraného na ľudí by mala pomáhať budovať spoločnosť, ktorá by poskytovala plnú zamestnanosť, rovnosť príležitostí, sociálnu integráciu a súdržnosť, a teda zasadzovať sa za európsky sociálny model.

3.6   Európska rada rozhodla, že štrukturálne fondy sú potrebnými finančnými nástrojmi na implementáciu Lisabonskej stratégie, ktorá sa zameriavala aj na osoby s najnižšou kvalifikáciou a osoby, ktoré majú najťažší prístup k aktívnym politikám zamestnanosti (4). Európsky sociálny fond je preto najvhodnejším nástrojom na podporu implementácie európskej stratégie zamestnanosti a je potrebné, aby aj v budúcnosti slúžil ako účinný nástroj, ktorý bude v rámci stratégie Európa 2020 podnecovať vznik veľkého množstva kvalitných pracovných miest a podporovať sociálne začlenenie.

3.7   Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť musia aj naďalej zostať stredobodom stratégie Európa 2020 a musia napomáhať tomu, aby sa využila všetka energia a všetky kapacity na úspešnú implementáciu tejto stratégie. Štrukturálne fondy sú kľúčovými nástrojmi na splnenie priorít týkajúcich sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v členských štátoch, regiónoch a územných celkoch. ESF preto musí naďalej fungovať ako dôležitý strategický a finančný nástroj, ktorý pomôže zvyšovať mieru zamestnanosti a sociálneho začlenenia.

3.8   Zásada partnerstva, na základe ktorej spolupracujú sociálni partneri a ďalšie organizácie organizovanej občianskej spoločnosti (5), je hlavnou zárukou správneho fungovania opatrení týkajúcich sa štrukturálnych fondov, a obzvlášť Európskeho sociálneho fondu.

3.9   Ak chceme úspešne čeliť dôsledkom hospodárskej krízy a dosiahnuť konkrétne výsledky, musíme sa inšpirovať úlohou, ktorú zohrávajú sociálni partneri v rámci sociálneho dialógu a mimovládne organizácie v rámci partnerstva.

3.10   Je potrebné zlepšiť hodnotenie, výkonnosť a výsledky vykazované v súvislosti s využívaním pomoci z fondov. V tejto súvislosti je však nevyhnutné vymedziť ukazovatele a mať k dispozícii kvantitatívne ako aj kvalitatívne indikátory, a to v širšom rámci, ktorý by zahŕňal celý proces vykonávania politiky súdržnosti. Tento proces sa momentálne zameriava na oprávnenosť výdavkov, a nie na ich efektívnosť. Tieto dva prístupy by sa mali navzájom skĺbiť a zároveň by sa mala znížiť administratívna záťaž, ktorá by sa v súlade so zásadou proporcionality mala znovu dostať do rozumných medzí.

3.11   Vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu sa európska stratégia zamestnanosti musí stať znovu jednou z hlavných priorít Európskej únie a malo by sa uvoľniť viac finančných prostriedkov na vytváranie a udržanie väčšieho množstva a kvalitnejších pracovných miest pre všetkých. Opatrenia v oblasti trhu práce a sociálne opatrenia musia byť aj naďalej súčasťou hlavného rámca ESF.

3.12   Rozhodnutie Európskej rady o tom, akým spôsobom prispeje politika súdržnosti k plánu hospodárskej obnovy je rozhodne pozitívnym signálom. Štrukturálne fondy, ktoré predstavujú viac ako tretinu európskeho rozpočtu, môžu totiž slúžiť ako zdroj finančnej pomoci pri plnení krátkodobých, strednodobých aj dlhodobých cieľov.

3.13   Nadnárodný rozmer, vlastný predchádzajúcim iniciatívam EÚ (najmä iniciatíve EQUAL), by sa mal znovu uplatniť ako hlavná zásada politiky súdržnosti, aby sa okrem európskeho prístupu zabezpečil aj – a hlavne –solidárnejší prístup, pretože táto zásada nie je dostatočne zohľadnená v súlade s novým horizontálnym prístupom (mainstreaming) uplatňovaným v programovom období 2007 – 2013. Mala by sa preto znovu zaviesť možnosť poskytovať finančnú pomoc na európske projekty, najmä na inovatívne projekty týkajúce sa nadnárodných sietí.

4.   Konkrétne pripomienky a návrhy týkajúce sa nastolených tém

4.1   Prínos ESF

4.1.1   Prínos ESF sa od jeho vzniku prejavil už veľakrát, ale potvrdil sa najmä počas súčasnej hospodárskej krízy a v úsilí o podporu hospodárskeho rastu EÚ.

4.1.2   ESF je štrukturálnym fondom, ktorý sa priamo dotýka jednotlivcov: pracujúcich, nezamestnaných, osôb vylúčených zo spoločnosti, osôb s obzvlášť sťaženým prístupom na trh práce, mládeže, seniorov a ďalších zraniteľných skupín.

4.1.3   ESF je prvým nástrojom, ktorý podporuje implementáciu európskej stratégie zamestnanosti. Táto politika by sa preto mala konkrétnym spôsobom zakomponovať do národnej, regionálnej a miestnej politiky v oblasti trhu práce, ako aj do cieľov určených v rámci ESF.

4.1.4   Európa musí vo veľkom investovať do ľudských zdrojov. Takéto investície by nepochybne predstavovali výraznú konkurenčnú výhodu pre celú spoločnosť. Pri investovaní do ľudských zdrojov by sa mali predvídať sociálne zmeny. Tieto investície by tiež mali pomáhať riešiť problémy týkajúce sa udržania a vytvárania pracovných miest, a to zvyšovaním kvalifikácie a rozvíjaním schopností pracovníkov, zvyšovaním miery produktivity európskych podnikov, hľadaním inovatívnych a efektívnejších postupov organizácie práce, pričom mimoriadne úsilie by sa malo venovať rozvíjaniu schopností pracovníkov, sociálnemu začleneniu, ako aj podporovaniu rovnosti príležitostí a iniciatív sociálneho hospodárstva.

4.1.5   Rozhodnutie Európskej rady posilniť úlohu ESF nadobúda v čase hospodárskej krízy obzvlášť veľký význam.

4.1.6   Investovať by sa malo aj do rozvoja ľudských zdrojov a opätovného začlenenia prepustených pracovníkov do trhu práce, ako aj do vytvárania pracovných miest a podnecovania udržateľného rastu, aby sa zabezpečil súlad a vzájomná súčinnosť medzi týmito dvoma procesmi. Mal by sa preto zohľadniť prínos skutočnej sociálnej súdržnosti pre konkurencieschopnosť Európy. Vďaka ESF finančná pomoc určená na integráciu skupín, ktoré sú najviac vylúčené z trhu práce (ako sú napríklad zdravotne postihnuté osoby, mladí ľudia s osobitnými problémami z hľadiska zamestnateľnosti, staršie osoby, ktorým hrozí dlhodobá nezamestnanosť a ďalšie osoby vylúčené zo spoločnosti), výrazne prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a zo strednodobého hľadiska aj k splneniu cieľov stratégie Európa 2020.

4.1.7   Zásada partnerstva je hlavnou zárukou správneho fungovania opatrení týkajúcich sa štrukturálnych fondov.

4.1.8   Predpisy týkajúce sa štrukturálnych fondov musia jasne definovať zásadu partnerstva a úlohy jednotlivých partnerov, a nemali by sa odvolávať na „platné vnútroštátne predpisy a prax“.

4.1.9   Jednotlivým partnerom, vrátane organizácií sociálnej ekonomiky, by sa mala poskytnúť technická pomoc a organizácie zamerané na špecifické odvetvia by mali prostredníctvom ESF pomáhať posilňovať ich schopnosti (capacity building).

4.1.10   Mali by sa tiež rozvíjať efektívne partnerstvá a sociálni partneri spolu s organizovanou občianskou spoločnosťou by mali byť zapojení do všetkých fáz využívania finančnej pomoci, a to najmä vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú pri zmierňovaní dôsledkov hospodárskej krízy.

4.1.11   Ďalšími hlavnými zásadami maximálneho využitia prínosu ESF sú udržateľný rast v záujme ochrany životného prostredia, rovnosť mužov a žien a odmietanie diskriminácie z dôvodu pohlavia, veku, etnického alebo rasového pôvodu, náboženstva, viery, zdravotného postihnutia či sexuálnej orientácie, počas jednotlivých fáz vykonávania, ako aj prístupnosť fondu pre osoby s postihnutím a osoby vylúčené zo spoločnosti (6).

4.2   Úlohy a priority ESF v kontexte stratégie Európa 2020

4.2.1   Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť musia aj naďalej zostať stredobodom stratégie Európa 2020, ako uviedla Európska rada vo svojom rozhodnutí.

4.2.2   Miera súčinnosti medzi ESF a stratégiou Európa 2020 by sa mala odzrkadliť v tom, či sa vypracujú strategické usmernenia zamerané na premietnutie strategických priorít EÚ do operačných programov.

4.2.3   ESF preto musí naďalej fungovať ako nástroj na implementáciu európskej stratégie zamestnanosti. ESF musí prispievať k vytváraniu kvalitných pracovných miest, ktoré sú kľúčovým aspektom zabezpečenia hospodárskeho rastu EÚ. Prioritný význam sa pripisuje vytváraniu kvalitných pracovných miest, ale pozornosť treba venovať aj vytváraniu iných typov pracovných príležitostí, akú sú napríklad ekologické pracovné miesta, a to vzhľadom na zmeny v modeloch výroby, ako aj na udržateľný a inkluzívny rast.

4.2.4   ESF je hlavným finančným nástrojom EÚ na investovanie do ľudských zdrojov, ktorý podporuje implementáciu opatrení zameraných na aktívnu integráciu, aktivačných opatrení, ako aj opatrení zameraných na rekvalifikáciu a ďalšie odborné vzdelávanie.

4.2.5   V snahe o podporu hospodárskej obnovy Európskej únie by sme sa mali poučiť zo spôsobu využívania ESF.

4.2.6   Mali by sa presadzovať napríklad tieto opatrenia a priority:

—	podporovať aktívne začlenenie a integráciu na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mládež, starších pracovníkov, zdravotne postihnuté osoby a ďalšie zraniteľné skupiny, ako sú migranti, a bojovať proti diskriminácii,

—	zvýšiť mieru zamestnanosti žien a bojovať proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov,

—	zriadiť strediská pre monitorovanie trhu práce a využívania štrukturálnych fondov,

—	podporovať rekvalifikáciu a preškoľovanie pracovníkov, s cieľom zamerať sa na inováciu a prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2,

—	poskytovať väčšiu podporu malým a stredným podnikom, veľmi malým podnikom a subjektom sociálnej ekonomiky, ktoré predstavujú 80 až 90 % priemyselnej štruktúry Európskej únie a vytvárajú kvalitné pracovné miesta,

—	definovať „odborné vzdelávanie v čase krízy“ na základe diskusií o vývoji jednotlivých odvetví a regiónov,

—	efektívnejšie šíriť osvedčené postupy, ako je investovanie do práce na znížený pracovný úväzok spojenej s odborným vzdelávaním pracovníkov,

—	posilniť sociálny dialóg prostredníctvom spoločných školení pre sociálnych partnerov,

—	podporovať vzdelávanie a celoživotné odborné vzdelávanie,

—	podporovať priamu účasť na plánovaní, spravovaní a hodnotení fondov, v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 1083/2006, najmä presadzovaním posilňovania schopností (capacity building),

—	zabezpečiť kvalitné pracovné miesta a kvalitné pracovné podmienky,

—	presadzovať zdravie a bezpečnosť pri práci,

—	zabezpečiť poskytovanie opatrovateľských služieb, ktoré by boli fyzicky aj cenovo dostupné, a prijať opatrenia zamerané na „deinštitucionalizáciu“ osôb opatrovaných v strediskách starostlivosti, vrátane zdravotne postihnutých osôb,

—	zmodernizovať verejné služby v oblasti zamestnanosti.

4.3   Geografické a tematické zameranie ESF

4.3.1   Štrukturálne fondy sú hlavným nástrojom, ktorý má Európska únia spolu s členskými štátmi k dispozícii na podporovanie najviac znevýhodnených oblastí EÚ, ako aj najzraniteľnejších sociálnych skupín, s cieľom znížiť sociálno-ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi a jednotlivými regiónmi. Túto funkciu musia aj naďalej plniť.

4.3.2   Rovnako hospodárska, ako aj sociálna a územná súdržnosť pomáhajú znižovať sociálno-ekonomické rozdiely v rámci jednotlivých regiónov a medzi nimi (napr. rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami), a preto musia mať v rámci budúceho ESF prioritný význam, aby sa podarilo úspešne naplniť stratégiu Európa 2020. Všetky členské štáty majú v rôznych oblastiach určité nedostatky. Všetky regióny, ktorých miera nezamestnanosti presahuje priemernú mieru nezamestnanosti EÚ a v ktorých sa na trhu práce vyskytujú disproporcie dotýkajúce sa hlavne najzraniteľnejších skupín, by mali mať nárok na finančnú pomoc z ESF, vrátane regiónov s vyšším HDP, ako sú napríklad metropolitné alebo pohraničné regióny.

4.3.3   ESF, ktorý sa zameriava na zamestnanosť, rozvoj ľudských zdrojov a podporu sociálneho začlenenia, musí aj naďalej fungovať ako nástroj, ktorý sa priamo dotýka jednotlivcov, a najmä pracovníkov, nezamestnaných, osôb vylúčených zo spoločnosti, mládeže, seniorov a ďalších zraniteľných skupín.

4.3.4   Musí sa tiež zabezpečiť súlad medzi prioritami stanovenými na jednotlivých úrovniach: európskej, národnej, regionálnej a miestnej.

4.3.5   Tento súlad sa musí odrážať aj v rámci prípravy a implementácie operačných programov.

4.3.6   Každý členský štát si musí určiť priority a operačné postupy v súlade so špecifickými podmienkami a možnosťami svojich regiónov. Členské štáty si musia tiež určiť priority, ktoré budú v súlade s ich plánmi reforiem, podmienkami a možnosťami, a teda aj so stratégiou Európa 2020, a najmä pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia.

4.3.7   Mali by sa tiež preskúmať vhodné mechanizmy finančnej pomoci, ako je napríklad poskytovanie priamej finančnej pomoci na opatrenia zamerané cielene na zraniteľné skupiny, napríklad zdravotne postihnuté osoby (7), aby sa politika súdržnosti mohla sústrediť na obmedzený počet priorít (8). EHSV už v minulosti odporúčal, aby sa fondy zameriavali na konkrétne ciele týkajúce sa sociálneho začlenenia (9).

4.4   Súčinnosť s ostatnými štrukturálnymi fondmi

4.4.1   Európsky sociálny fond je hlavným nástrojom implementácie európskej stratégie zamestnanosti a musí ním aj naďalej ostať.

4.4.2   Musí sa však viac zosúladiť s Európskym fondom regionálneho rozvoja, v rámci ktorého treba posilniť zásady partnerstva, rovnosti, nediskriminácie a udržateľnosti, ako aj ciele týkajúce sa zamestnanosti a sociálneho začlenenia. Mala by sa preto posilniť zásada flexibility s cieľom dosiahnuť optimálnu súčinnosť a koordináciu medzi ESF, EFRR a ďalšími fondmi (ako je napr. Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, EPUZF), čím by sa zabezpečili finančné prostriedky pre doplnkové iniciatívy, ako sú opatrenia, ktoré majú zdravotne postihnutým osobám uľahčiť prístup k odbornému vzdelávaniu, ako aj k infraštruktúre.

4.4.3   Je potrebné predísť duplicite činnosti ESF a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a zabezpečiť medzi nimi súlad, keďže opatrenia v súvislosti s reštrukturalizáciou, ktoré boli prijaté v rámci ESF, majú preventívny charakter a opatrenia prijaté v tejto súvislosti v rámci EGF riešia dôsledky.

4.5   Systém riadenia

4.5.1   Je potrebné zlepšiť mnoho vecí, pokiaľ ide o uplatňovanie jednotlivých postupov a praktické aspekty prístupu k finančnej pomoci ESF.

4.5.2   Ak chceme dosiahnuť tieto zlepšenia, v budúcom ESF sa musí zachovať a posilniť zásada partnerstva. Zásada partnerstva je kľúčovým nástrojom efektívneho plnenia cieľov ESF, pretože umožňuje získavať dodatočné prostriedky. Vyzdvihnutie tejto skutočnosti bude mať zásadný význam v súvislosti s celkovým znižovaním verejných výdavkov v Európskej únii.

4.5.3   Ide najmä o tieto zlepšenia:

—

zmenšiť byrokraciu pred spustením operačného programu a aj počas jeho plnenia, a to vďaka snahe zjednodušiť postupy týkajúce získania prístupu k finančnej pomoci, urýchliť najmä systém platieb s cieľom minimalizovať finančné náklady vykonávateľov programov, zjednodušiť postupy týkajúce sa fakturácie a vyrovnania účtov, napríklad vyplácaním paušálnych súm (lump sums), zjednodušiť účtovníctvo v rámci jednotlivých projektov (vychádzať z konkrétnych výsledkov, a nie z finančných odôvodnení),

—	obmedziť možnosť, aby orgány členských štátov určovali dodatočné administratívne mechanizmy alebo podmienky, ktoré by sťažili prístup k finančnej pomoci z ESF,

—	efektívnejšie šíriť informácie o možnostiach financovania, vypracovať medziiným aj minimálne európske normy týkajúce sa transparentnosti a prístupu k informáciám o možnostiach financovania prostredníctvom ESF, používať jednoduchší jazyk,

—	zvýšiť transparentnosť a účinnosť postupov týkajúcich sa výberu projektov, na ktoré bude poskytnutá finančná pomoc, a to rovnako na úrovni členských štátov ako aj regiónov, prihliadajúc pritom na to, aby sa osobitná pozornosť venovala inovatívnym projektom,

—	mimoriadna pozornosť by sa mala venovať aj problematike built environment (prostredie budované človekom), novým technológiám a doprave (vrátane tovaru, služieb a infraštruktúry), aby sa odstránili prekážky, ktoré stoja v ceste plnému využívaniu opatrení spolufinancovaných z ESF.

4.5.4   Musí sa zabezpečiť efektívne využívanie fondov a hodnotenie na základe kvantitatívnych ako aj kvalitatívnych výsledkov.

4.5.5   Mali by sa vymedziť ukazovatele týkajúce sa financovania.

4.5.6   Sociálni partneri a občianska spoločnosť zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu.

---

(1)  Ustanovené v článkoch 11, 16 a 17 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde.

(2)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným parlamentom – Preskúmanie rozpočtu EÚ z 19. októbra 2010, KOM(2010) 700 v konečnom znení.

(3)  Oznámenie Komisie z 3. marca 2010: „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“.

(4)  Stanovisko EHSV na tému „Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)“, Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007.

(5)  Ustanovená v článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde.

(6)  Ustanovené v článkoch 11, 16 a 17 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde.

(7)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. novembra 2010 – Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér, KOM(2010) 636 v konečnom znení.

(8)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom sociálnom fonde“, Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005.

Stanovisko EHSV na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (podľa článku 128 Zmluvy o ES)“, Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 92).

Stanovisko EHSV na tému „Ľudia so zdravotným postihnutím: postupné zvyšovanie zamestnanosti a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím v EÚ. Lisabonská stratégia po roku 2010“, Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 8.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. novembra 2010 – Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér, KOM(2010) 636 v konečnom znení.

(9)  Stanovisko EHSV na tému „Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej kohézii“, Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 73, bod 4.5.2.

---