4.8.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 182/1

---

450. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 14. A 15. JANUÁRA 2009

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Sociálny a ekologický rozmer vnútorného trhu“

(2009/C 182/01)

Spravodajca: Andrzej ADAMCZYK

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. januára 2008 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Sociálny a ekologický rozmer vnútorného trhu“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. januára 2009. Spravodajcom bol pán Andrzej ADAMCZYK.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 450. plenárnom zasadnutí 14. a 15. januára 2009 (schôdzi zo 14. januára) prijal 94 hlasmi za, pričom 29 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Vnútorný trh nie je samoúčelný, je to nástroj, ktorý prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne občanov EÚ, zlepšuje ich ekonomickú situáciu, ich prístup k tovaru a službám a zlepšuje kvalitu a bezpečnosť ich pracovných miest a poskytuje im možnosť cestovať, žiť, pracovať a študovať kdekoľvek v Európskej únii.

1.2   Tento pokrok je spojený s väčšími príležitosťami, ktoré vnútorný trh ponúka tak podnikom (vďaka rozšíreniu trhu s tovarom a službami a vďaka slobode investovania), ako aj pracujúcim tým, že im poskytuje nebývalú možnosť hľadať si prácu v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ podľa vlastného výberu.

1.3   Ak si chce Európa dlhodobo zachovať svoju konkurencieschopnosť, vnútorný trh musí zabezpečiť trvalo udržateľný dlhodobý rast, pričom sa musí zohľadniť aj environmentálny rozmer. Pri nových normách, pravidlách, výrobkoch a nápadoch sa musí táto prioritná otázka brať do úvahy, aj keby to mohlo viesť k nevyhnutnému napätiu v niektorých priemyselných odvetviach, najmä preto, lebo toto všetko má zmysel iba vtedy, ak európske hospodárstvo dostane možnosť prežiť, t. j. ak krátkodobá konkurencieschopnosť nebude oslabená.

1.4   Konečným cieľom je výrazne zlepšiť fungovanie vnútorného trhu v rámci sociálneho trhového hospodárstva, t. j. zabezpečiť, aby všetci zúčastnení mali rovnaké podmienky a pôsobili v rovnakom právnom prostredí. To je rozhodujúce pre vytvorenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže, väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest prostredníctvom začlenenia sociálnych a ekologických rozmerov do vnútorného trhu, aby sa tak posilnila európska konkurencieschopnosť.

1.5   Európske inštitúcie musia vo svojom prístupe k rozširovaniu vnútorného trhu zohľadniť oprávnené podnikateľské záujmy a potrebu rešpektovania základných sociálnych práv zakotvených v práve EÚ, medzinárodných pracovných normách a v legislatíve jednotlivých členských štátov, vrátane práva na kolektívne vyjednávanie.

1.6   Pre riadne fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné odstrániť určité nejednoznačnosti v uplatňovaní legislatívy EÚ. Jasný a predvídateľný právny rámec je predpokladom ďalšieho vývoja a prehĺbenia vnútorného trhu.

1.7   Konkrétnejšie, vzhľadom na polemiky vyplývajúce z nedávnych rozhodnutí Európskeho súdneho dvora týkajúce sa právneho výkladu smernice o vysielaní pracovníkov sa požiadavka preskúmať smernicu alebo uzavrieť medzi sociálnymi partnermi dodatočnú dohodu javí byť oprávnená.

1.8   Sieť SOLVIT, ako sprostredkovateľ medzi inštitúciami a verejnosťou, by v tejto súvislosti mohla zohrávať dôležitú úlohu. Sieť však trpí veľkým nedostatkom financií a personálu a jej úlohu a činnosti je potrebné prehodnotiť.

2.   Úvod

2.1   Hoci sa vnútorný trh ešte stále rozvíja, aj doteraz už priniesol občanom EÚ množstvo konkrétnych výhod a sám osebe predstavuje hlavný výdobytok európskej integrácie (1). Avšak postupné otváranie trhov a odstraňovanie prekážok je sprevádzané viacerými ťažkosťami a problémami, ktoré je potrebné riešiť, ak chceme získať podporu pre ďalšie prehlbovanie vnútorného trhu.

2.2   Treba mať na pamäti, že rozvoj vnútorného trhu nie je samoúčelný, ale mal by byť prostriedkom na zlepšenie životnej úrovne ľudí žijúcich v Európskej únii, na zvýšenie ich prosperity, zlepšenie prístupu k tovaru a službám a zvýšenie kvality a bezpečnosti ich zamestnania, mal by im poskytnúť možnosti cestovať, žiť a pracovať slobodne kdekoľvek v EÚ (2). Tieto výhody sú úzko spojené s väčšou slobodou podnikov pri ich činnosti, napr. pri expandovaní na trhoch s výrobkami a službami a so slobodou investovania.

2.3   Postupné odstraňovanie bariér v oblastiach, ktoré priamo súvisia so štyrmi slobodami, môže spôsobiť problémy a napätie v oblastiach, kde ešte stále prevládajú značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Týka sa to predovšetkým otázok ako platové ohodnotenie, sociálne zabezpečenie, zákonník práce a práva sociálnych partnerov. Uvedené napätie je možné odstrániť (a do istej miery sa to aj darí) prostredníctvom ďalšej regulácie zameranej na nasledujúce prvky:

—	vyjasnenie neprehľadnej situácie v oblasti právnych noriem, ktorá vznikla uplatňovaním pravidiel rôznych krajín,

—	boj proti sociálnemu dumpingu a nekalej hospodárskej súťaži,

—	ochrana práv spotrebiteľov (3),

—	zabezpečenie reálneho prístupu na európsky vnútorný trh pre výrobcov a dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb,

—	zabezpečenie dostupnosti všetkého tovaru a všetkých služieb, najmä služieb všeobecného záujmu, prostredníctvom univerzálnych politík (4),

—	podpora aktívnych opatrení na dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami a na boj proti všetkým formám diskriminácie.

2.4   Na to, aby vnútorný trh riadne fungoval, je potrebné vyriešiť rôzne nejednoznačnosti súvisiace s uplatňovaním práva EÚ. Je krajne neprípustné, aby sa sociálni partneri v otázkach, ktoré pre nich majú kľúčový význam, museli obracať na Európsky súdny dvor, ktorého rozhodnutia nie sú vždy jednoznačne pochopené, prípadne vedú k sporom.

2.5   V tejto súvislosti treba oceniť, že Komisia sa rozhodla pozvať sociálnych partnerov a členské štáty do diskusie o nedávnych rozhodnutiach Súdneho dvora a usporiadala fórum, na ktorom sa bude diskutovať o tom, ako dodržiavať sociálne práva v kontexte narastajúcej mobility pracovnej sily (5).

3.   Vnútorný trh: prínos a problémy

3.1   Vnútorný trh priniesol celú radu výhod. Možno uviesť napríklad prínos pre podniky, zamestnancov, ako aj pre širokú verejnosť, ktorej prospieva úspešné fungovanie vnútorného trhu v rôznych oblastiach. Medzi jednoznačné pozitíva, ktoré priniesol vnútorný trh, patrí nárast prosperity spojený s rastúcim HDP, možnosť cestovať, žiť, pracovať alebo študovať v ktorejkoľvek krajine EÚ, oveľa širší prístup ku kvalitným výrobkom a službám, často za nižšie ceny, čo súvisí s lepším prístupom výrobcov, obchodníkov a poskytovateľov služieb k vnútornému trhu. V neposlednom rade treba uviesť aj rozšírenie práv spotrebiteľov, ktoré sa teraz uplatňujú v celej EÚ bez ohľadu na krajinu, kde sa uskutočnil nákup.

3.2   Obmedzenia voči voľnému pohybu osôb uplatňované viacerými členskými štátmi, formou tzv. „prechodných období“ aj naďalej vyvolávajú rozporuplné reakcie napriek tomu, že platia len po určitý čas. Treba však poznamenať, že krajiny, ktoré zaviedli prechodné obdobie zistili, že ochrana pracovného trhu je ťažšia než sa očakávalo. Masový odchod kvalifikovaných pracovníkov za prácou je takisto problémom v krajinách, odkiaľ odchádzajú.

3.3   EHSV napriek tomu zastáva názor (6), že najlepšou ochranou proti sociálnemu vylúčeniu je začlenenie do pracovného trhu. Komisia by sa mala v spolupráci so sociálnymi partnermi usilovať o lepšie využitie potenciálu európskej pracovnej sily v našich rýchlo sa meniacich spoločnostiach. Jedným z problémov, ktoré zatiaľ ostávajú nevyriešené, je vzájomné uznávanie kvalifikácie (7).

3.4   Medzi prínosy pre podniky patrí aj prístup k rozsiahlemu trhu s takmer 500 miliónmi obyvateľov, ľahšie cezhraničné obchodovanie a postupy pri zakladaní podnikov, širšie uplatňovanie európskych noriem a označovania, ako aj lepšia cezhraničná spolupráca a prenos technológií. Ďalším prínosom je ľahký prístup ku kapitálovým trhom, hoci ešte stále je potrebné zlepšiť fungovanie finančných služieb. Všetky uvedené výdobytky vnútorného trhu, bez ohľadu na to, či sa týkajú podnikov alebo priamo verejnosti, sa spájajú s vlastnými sociálnymi dôsledkami a problematickými otázkami.

3.5   Hoci sa môže zdať, že zriadenie vnútorného trhu prinieslo nevídaný hospodársky rast, ktorý priaznivo ovplyvnil aj sociálnu situáciu obyvateľstva, stále prebiehajú diskusie o tom, či je daný rozsah otvorenosti trhu a regulácie v jednotlivých oblastiach sociálne želateľný alebo prijateľný. Kontroverzie okolo nedávnych rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (Viking (8), Laval (9), Rüffert (10), Komisia proti Luxembursku (11)), skoršia diskusia o smernici o službách ako aj problémy spojené s otvorením pracovných trhov, sociálny dumping, nekalá hospodárska súťaž a vplyv vnútorného trhu na fungovanie európskeho sociálneho modelu si iste vyžadujú analýzu a možno aj rozhodnutia v súvislosti s novou legislatívou alebo koreguláciou.

3.6   Vnútorný trh viedol k zníženiu cien mnohých výrobkov, čo je priaznivé pre spotrebiteľov aj pre konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Nižšie ceny sa však často dosahujú na úkor zamestnancov, ktorí sú kvôli reštrukturalizácii podnikov alebo presunu výroby prepúšťaní. Zo sociálneho hľadiska je teda nevyhnutné, aby sa zosúladili záujmy spotrebiteľov (nízke ceny) so záujmami zamestnancov, t.j. istota pracovného miesta, pracovné normy a pracovné a platové podmienky.

3.7   Hospodársky rast vyvolaný vnútorným trhom takisto prispel k vytváraniu nových pracovných miest. To by bol sám o sebe veľmi pozitívny jav, avšak takéto miesta sú kvôli snahe o udržanie konkurencieschopnosti často slabo platené.

3.8   Tu treba podotknúť, že Európa dosiahla vysokú konkurencieschopnosť najmä vďaka investíciám do nových technológií, vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov, zlepšeniu organizácie práce, lepším zdravotným a bezpečnostným podmienkam na pracoviskách a aktívnej podpore sociálneho dialógu a partnerstva. Avšak, keďže pracovníci sú zároveň spotrebiteľmi, zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky obmedzením nákladov na pracovnú silu môže v skutočnosti viesť k zníženiu kúpnej sily alebo, inými slovami, k zníženiu spotreby a poklesu hospodárskeho rastu.

3.9   Čiastočné otvorenie pracovného trhu pre ekonomických migrantov spôsobuje špecifické problémy. Niektorým členským štátom sa nepodarilo účinne zaradiť ekonomických migrantov do svojich kolektívnych dohôd a/alebo iných pravidiel, právnych ustanovení či postupov, čím sa podkopali miestne pracovno-právne normy a táto situácia viedla k rozmachu neformálnej ekonomiky. Ten spôsobuje zhoršovanie pracovných podmienok a oslabovanie sociálneho dialógu, čo ďalej vedie k sociálnemu dumpingu a nekalej hospodárskej súťaži. Proti takémuto vývoju by mali rázne vystupovať odbory aj organizácie zamestnávateľov.

3.10   Niektoré zainteresované strany považujú určité postupy podnikov, ktoré zamestnávajú vyslaných pracovníkov, za sociálny dumping a nekalú hospodársku súťaž. Okrem toho Európsky súdny dvor v rozhodnutiach vo veciach Viking, Laval, Rüffert a Komisia proti Luxembursku rozhodol, že takéto postupy sú legálne a v súlade so smernicou o vysielaní pracovníkov. To vyvolalo ostrú polemiku najmä z toho dôvodu, že rozhodnutia boli jednoznačne v rozpore s deklarovaným zámerom smernice. Podpora cezhraničného poskytovania služieb si vyžaduje spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečenie práv zamestnancov. Možno teda povedať, že na dosiahnutie rovnakých príležitostí, spravodlivej hospodárskej súťaže a dodržiavania práv zamestnancov budú potrebné nové legislatívne iniciatívy a ďalšie rokovania medzi sociálnymi partnermi, najmä v otázke vysielania pracovníkov.

3.11   Výbor sa však nazdáva (12), že kým sa vypracujú nové predpisy, je naliehavo potrebné prijať opatrenia na riadne uplatňovanie smernice 96/71/ES, najmä vzhľadom na skutočnosť, že jej ciele sa v plnom rozsahu neplnia ani desať rokov po jej vstupe do platnosti.

3.12   Osobitnú kapitolu naďalej predstavuje otázka otvárania trhu služieb a problémy týkajúce sa služieb všeobecného záujmu, ktoré sú o. i. v pôsobnosti nedávno prijatej smernice o službách. Táto smernica je v súčasnosti v procese implementovania, a preto jej dosah ešte nemôže byť posúdený. Je však jasné, že sociálny rozmer základných služieb ďaleko presahuje rámec zamestnaneckých otázok a sociálneho dialógu a takisto sa týka zabezpečenia dostupnosti týchto služieb pre všetkých (13).

3.13   V súvislosti s nedávnym nárastom cien v Európe je otázka možnosti prístupu k službám všeobecného záujmu úzko spätá s otázkou cenovej dostupnosti, najmä čo sa týka energií. Problém dodávok energie by sa však nemal posudzovať iba z hľadiska súčasného a veľmi pravdepodobného budúceho nárastu cien, ale musí sa brať do úvahy aj environmentálny aspekt spotreby energie.

4.   Vplyv nedávnych rozhodnutí na vnútorný trh

4.1   Pre riadne fungovanie vnútorného trhu je potrebné stanoviť jasný súbor pravidiel. Jeho ďalšia integrácia bude veľmi závisieť od toho, do akej miery bude možné dosiahnuť prijateľnú rovnováhu medzi jeho hospodárskym, sociálnym a ekologickým rozmerom v rámci jasného a predvídateľného právneho rámca.

Nedávne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vyvolali polemiku v priemyselných kruhoch v celej Európe. Jasné riešenia kontroverzných otázok sú veľmi dôležité, aby sa obnovil tak veľmi potrebný spoločný základ pre dôveru občanov.

4.2.1   V prípade Viking Transport workers' Federation [Medzinárodná federácia pracovníkov v doprave (ITF)] a Finnish Seamen’s Union (Odborový zväz fínskych námorníkov) pohrozili kolektívnou akciou namierenou proti plánom spoločnosti Viking Line preregistrovať jedno z fínskych plavidiel do Estónska a nahradiť jeho posádku lacnejšími pracovníkmi z tejto krajiny. Súdny dvor dospel k záveru, že pohrozenie štrajkom, ktorého cieľ je dosiahnuť, aby zamestnávateľ uzavrel kolektívnu zmluvu, by v tomto prípade mohlo obmedziť slobodu usadiť sa.

4.2.2   Prípad Laval sa týkal lotyšskej spoločnosti, ktorá vysielala pracovníkov do Švédska za lotyšských pracovných podmienok, ktoré boli hlboko pod normami švédskych kolektívne vyjednaných podmienok. Švédske odborové zväzy odpovedali protestnou akciou a bojkotom dodávok na stavbu vo Vaxholme. Súd zaujal stanovisko, že v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje smernica o vysielaní pracovníkov, je nezákonné, keď odborové zväzy organizujú protestné akcie za pracovné podmienky, ktoré presahujú záväzné normy minimálnej ochrany stanovené v smernici.

4.2.3   V prípade Rüffert išlo o nemecký podnik, ktorý vyhral tender spolkovej krajiny Dolné Sasko na stavebné práce na väzení. Nemecký podnik previedol zákazku na poľského subdodávateľa, ktorý svojim pracovníkom platil iba 47 % minimálnej mzdy stanovenej kolektívnou zmluvou v mieste plnenia. Z tohto dôvodu spolková krajina Dolné Sasko zrušila zmluvu, avšak podľa názoru Európskeho súdneho dvora miestna právna úprava, ktorá zaväzuje podniky zúčastňujúce sa verejného obstarávania na stavebné práce, aby dodržiavali kolektívne zmluvy, nie je v súlade so smernicou o vysielaní pracovníkov, pokiaľ takáto dohoda nie je vyhlásená za všeobecne záväznú.

4.2.4   V prípade Luxembursko súdny dvor vyhovel žalobe Európskej komisie a rozhodol, že Luxembursko zašlo priďaleko pri uplatňovaní smernice o vysielaní pracovníkov v súvislosti s požiadavkami platnými pre domáce podniky v tejto krajine týkajúcimi sa o. i. maximálnej dĺžky pracovného času a minimálneho času odpočinku, automatickej indexácie platov a dodržiavania kolektívnych zmlúv.

4.3   Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v uvedených prípadoch takisto vyvolali obavy v súvislosti s jeho interpretáciou smernice EÚ o vysielaní pracovníkov. Tieto prípady boli veľmi rozporuplné a viaceré strany ich považovali za podporu mzdového dumpingu. Zahraničné spoločnosti v týchto prípadoch obchádzali kolektívne zmluvy, právne ustanovenia alebo právnu prax a predpisy platné v krajine, kde vykonávali svoju činnosť, čo poškodzovalo miestne spoločnosti a zamestnancov.

4.4   Vnútorný trh musí byť zdrojom právnej istoty, a nie nejasností. Preto je nesmierne dôležité dohodnúť sa na zásadách, ktoré je treba preskúmať v súlade s literou zákona a jeho výkladom, a nájsť jasný spoločný prístup.

5.   Mechanizmy a nástroje na lepšie fungovanie vnútorného trhu

5.1   Fungovanie vnútorného trhu sa postupne doplňovalo množstvom mechanizmov, ktoré zlepšujú jeho chod. Tieto mechanizmy môžu byť užitočné na hodnotenie kanálov slúžiacich na lepšie začlenenie sociálneho aj environmentálneho rozmeru do vnútorného trhu.

5.2   V súvislosti s najnovšími rozšíreniami boli v posledných rokoch obnovené diskusie o harmonizácii a vzájomnom uznávaní. Existuje široký konsenzus v tom, že je potrebné, aby sa harmonizácia zamerala na to, čo je skutočne nevyhnutné, a že nie je reálne snažiť sa o nadmernú harmonizáciu v Európskej únii 27 štátov. Vzájomné uznávanie sa na druhej strane vo veľkej miere prehliada, hoci je jedným z pilierov vnútorného trhu. Harmonizácia by mohla byť užitočná pre vytvorenie európskeho sociálneho modelu, avšak sociálny rozmer je aj naďalej do veľkej miery doménou 27 členských štátov (vo väčšine prípadov za plnej podpory sociálnych partnerov), čo je v súlade so zásadou subsidiarity. Harmonizácia by však mohla vhodne uplatniť v oblasti životného prostredia, ak by sa v súlade s náročnými cieľmi, ktoré si Únia vytýčila, stanovili pravidlá pre výrobky a postupy.

5.3   V tejto súvislosti by mohla byť veľmi dôležitá sieť SOLVIT, a to ako sprostredkovateľ medzi inštitúciami a verejnosťou. Táto sieť má na starosti poskytovanie informácií, poradenstvo a skúmanie otázok súvisiacich s vnútorným trhom, ktoré sa týkajú spoločností, spotrebiteľov, pracovníkov atď. v členských štátoch. Zhromažďuje obrovské množstvo údajov a odborných poznatkov. Celkovo však táto sieť trpí veľkým nedostatkom financií a personálu a jej úlohu a činnosť je potrebné prehodnotiť.

5.4   „Nový prístup“ viedol k tomu, že sa zákonodarcovia EÚ pri stanovovaní základných požiadaviek držia v úzadí a riešením odborných otázok poverujú normalizačné orgány. Hoci by sa tento prístup dal len ťažko použiť v prípade sociálneho rozmeru, mohol by mať (a vlastne už aj má) zásadný význam v oblasti životného prostredia (normy kvality atď. – bolo by vhodné, aby Komisia aktualizovala viacero relevantných oblastí).

5.5   Spornou otázkou je aj naďalej zásada krajiny pôvodu, čo dokumentuje aj skutočnosť, že organizácie spotrebiteľov s ňou nie sú spokojné. Podľa tejto zásady sa pri realizácii činnosti alebo poskytnutí služby v jednej krajine a príjmu tejto činnosti alebo služby v inej krajine uplatňuje právo krajiny, v ktorej je činnosť vykonaná, resp. služba poskytnutá. Zámerom tejto zásady je podnecovať voľný pohyb tovaru a služieb a podporovať cezhraničnú hospodársku súťaž. Počas diskusie k smernici o službách však bola zamietnutá, pretože by podľa nej museli štáty de facto uplatňovať rôzne právne režimy pre spoločnosti a osoby podľa ich krajiny pôvodu.

5.6   Lamfalussyho proces je dobrým príkladom toho, ako by sa dali zlepšiť celoeurópske regulačné záležitosti, pretože umožňuje konzistentnejší výklad a jednoduchšie zblíženie národných postupov a tradícií v konkrétnych otázkach regulácie. Okrem príkladu finančných služieb je Lamfalussyho proces východiskom pre vytvorenie systému, ktorý by zabezpečil kvalitu a jednoduchosť. Je však aj naďalej otázne, či bude môcť poslúžiť ako účinnejší mechanizmus na prijímanie právnych predpisov v iných oblastiach, najmä v oblasti životného prostredia.

5.7   V súvislosti s voľným pohybom tovaru upozorňuje Montiho doložka na skutočnosť, že smernica by sa nemala interpretovať tak, aby nejakým spôsobom ovplyvňovala uplatňovanie základných práv EÚ, vrátane práva na protest. Nedávne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora spochybnili platnosť Montiho doložky a je potrebné objasniť, aké sú jej obmedzenia a prečo.

6.   Lepší rámec na integráciu životného prostredia do vnútorného trhu

6.1   Energetika a životné prostredie sa stali – a v dohľadnej budúcnosti aj naďalej budú – hlavnými prioritami vlád a občanov európskych krajín. Ochrana životného prostredia sa bohužiaľ často považuje za záťaž trhu, za nový súbor negatívnych podmienok, ktoré majú nevyhnutne dosah na konkurencieschopnosť podniku.

6.2   V súčasnosti však panuje všeobecná zhoda v tom, že najúčinnejším spôsobom, ako zabezpečiť konkurencieschopnosť Európy v budúcnosti, je výrazne pokročiť v rozvíjaní (nových) nápadov, výrobkov a noriem, ktoré by reagovali na jednu z najdôležitejších výziev, ktorým dnes ľudstvo čelí, a vytvoriť tak vnútorný trh, ktorý by skutočne zohľadňoval environmentálny rozmer ako ústrednú súčasť tohto cieľa. To však nezľahčuje skutočnosť, že nové predpisy v tejto oblasti môžu nevyhnutne spôsobiť napätie v určitých odvetviach, najmä ak má aj naďalej zásadný význam krátkodobá konkurencieschopnosť.

6.3   Amsterdamská zmluva podporila myšlienku začlenenia environmentálneho rozmeru do iných politík, vzhľadom na to, že tento rozmer má zásadný význam pre podporu trvalo udržateľného rozvoja. Európska komisia preskúmala spôsoby, ako zlepšiť súčinnosť medzi jednotným trhom a environmentálnymi otázkami, a to zohľadnením opatrení, ako je verejné obstarávanie, efektívne posúdenie vplyvu, normalizácia, finančné výkazníctvo či ekonomické nástroje, ako sú environmentálne dane atď. Komisia sa tiež zaoberala novými odvetviami a problémami, ktoré môžu si vyžadovať harmonizačné opatrenia.

6.4   Vzhľadom na širokú paletu odvetví a postupov, ktoré sú súčasťou rozmeru udržateľného rozvoja, nie je zaradenie environmentálnych otázok do jednotného trhu dosiaľ jasnou záležitosťou. Má to vplyv na dôležité oblasti politiky, ako je energetika a doprava, zatiaľ čo otázky, ktoré boli pôvodne obmedzené na voľný pohyb tovaru, sa rozšírili aj na iné oblasti. Z tohto dôvodu a vzhľadom na veľký význam životného prostredia v súčasnom politickom programe by bolo potrebné pokročiť oveľa viac v riešení tých špecifických otázok, ktoré možno zlepšiť, a stanoviť, ktoré nástroje vnútorného trhu by boli na dosiahnutie týchto cieľov najvhodnejšie.

7.   Záverečné poznámky

7.1   Vnútorný trh sa neustále vyvíja. Konečným cieľom je vybudovať vnútorný trh bez akýchkoľvek prekážok. Dokončený vnútorný trh znamená, že všetky zainteresované strany majú rovnaký prístup na každý vnútroštátny trh. V neposlednom rade rovnaký prístup na trhy všetkých členských štátov tiež znamená, že podniky, pracovníci a poskytovatelia služieb pracujú v rovnakom právnom prostredí, čím sa zaručujú rovnaké podmienky a predchádza sa nekalej hospodárskej súťaži v rámci Európskej únie a znižovaniu konkurencieschopnosti vnútorného trhu ako celku.

7.2   Výbor vyjadril názor (14), že za úspech vnútorného trhu nesú spoločnú zodpovednosť Európska únia a členské štáty, ktoré sa s ním musia lepšie stotožniť. Taktiež je potrebné vyzdvihnúť úlohu, ktorú pri jeho budovaní a presadzovaní zohrávajú sociálni partneri.

7.3   Súčasná diskusia o obmedzeniach európskej integrácie, vrátane nedávnej rozpravy k smernici o službách, ukazuje, aké ťažké je zosúladiť zásady vnútorného trhu s potrebou vysokých sociálnych noriem, sociálnej ochrany, fungujúcich a dostupných verejných služieb a spravodlivej hospodárskej súťaže. Diskusie o vnútornom trhu by sa mali v prvom rade zamerať na poskytnutie odpovede na tieto oprávnené otázky. Európske inštitúcie musia v týchto odpovediach zohľadniť legitímne záujmy podnikov, ako aj skutočnosť, že hospodárske slobody je potrebné regulovať, aby sa zabezpečilo, že pri ich uplatňovaní nebudú porušené základné sociálne práva zakotvené v právnych predpisoch EÚ, medzinárodných pracovných normách a v legislatíve jednotlivých členských štátov, vrátane práva na vyjednávanie a práva na uzatváranie a uplatňovanie kolektívnych zmlúv.

7.4   Nedávne oznámenie Komisie o obnovenej sociálnej agende (15) poukazuje na silný záväzok EÚ v súvislosti s harmonickými, súdržnými a inkluzívnymi spoločnosťami, ktoré rešpektujú základné práva v zdravých sociálno-trhových ekonomikách. Komisia sa tiež zaväzuje zabezpečiť, že medzi základnými slobodami vyplývajúcimi zo Zmluvy a ochranou základných práv nebude rozpor.

7.5   Fungovanie vnútorného trhu podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy je ešte stále potrebné posúdiť. Z prvého hodnotenia textu zmluvy, ktoré uskutočnil EHSV, však vyplýva, že vnútorný trh, hoci neprešiel štrukturálnou zmenou, je definovaný na sociálnejšom základe.

---

(1)  KOM(2007) 724 v konečnom znení.

(2)  Ú. v. EÚ C 93, 27.4.2007, s. 25.

(3)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 14.

(4)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 14.

(5)  KOM(2008) 412.

(6)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 15.

(7)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 100.

(8)  Ú. v. EÚ C 51, 23.2.2008, prípad C-438/05.

(9)  Ú. v. EÚ C 51, 23.2.2008, prípad C-341/05.

(10)  Ú. v. EÚ C 128, 24.5.2008, prípad C-346/06.

(11)  Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008, prípad C-319/06.

(12)  Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 45.

(13)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 80.

(14)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 15.

(15)  KOM(2008) 412.

---

---