18.5.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 128/18

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ďalšie vyhliadky stratégie trvalo udržateľného rozvoja“

(prieskumné stanovisko)

(2010/C 128/04)

Spravodajca: Ernst Erik EHNMARK

Európska komisia sa 18. marca 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Ďalšie vyhliadky stratégie trvalo udržateľného rozvoja“

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) prijal 178 hlasmi za, pričom 21 členov hlasovalo proti a 18 sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta dvojročnú správu Komisie o stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ (1). Správa Komisie tvorí základ pre ďalšiu diskusiu o realizácii stratégie trvalo udržateľného rozvoja zo strany EÚ.

1.2.   EHSV podporuje návrh Komisie, aby sa stratégia v nasledujúcom období zamerala na štyri hlavné oblasti: nízkouhlíkové hospodárstvo, ochranu biodiverzity, vodstva a iných prírodných zdrojov, podporu sociálneho začlenenia a posilnenie medzinárodného rozmeru trvalo udržateľného rozvoja. Výbor však ľutuje, že Komisia vo svojej analýze a návrhoch v súvislosti s budúcimi konkrétnymi aktivitami v tejto oblasti nešla viac do hĺbky a nenavrhla konkrétne ciele, harmonogramy a opatrenia v týchto oblastiach.

1.3.   Napriek niekoľkým pozitívnym trendom je jednoznačné, že európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja sa vo svojej súčasnej podobe míňa s účinkom.

1.4.   Aby bola stratégia trvalo udržateľného rozvoja účinná, potrebuje úplne novú štruktúru riadenia, k čomu patria primerané personálne vybavenie a rozpočtové prostriedky a tiež mechanizmy, ktoré by umožnili kontrolovať jej uplatňovanie.

1.5.   EHSV by privítal intenzívnejšiu koordináciu v rámci Komisie, čo by sa mohlo dosiahnuť tak, že niektorý z členov Komisie bude zodpovedný za koordináciu. Výbor okrem toho odporúča vytvoriť nezávislý výbor na vysokej úrovni, ktorý by pravidelne monitoroval výsledky v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a verejne predkladal odporúčania inštitúciám.

1.6.   Výbor vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja bude nadradenou stratégiou pre celú politiku EÚ. Všetky ostatné stratégie EÚ s kratším časovým horizontom musia prispievať k dosiahnutiu cieľov budúcej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Účinky mnohých politických opatrení, ktoré sa prijímajú v súčasnosti sa budú prejavovať ešte celé desaťročia. Opatrenia s krátkodobým účinkom nesmú zhoršovať možnosti rozvoja pre budúce generácie.

1.7.   EHSV sa v tomto stanovisku zaoberá nevyhnutnosťou lepšie zosúladiť Lisabonskú stratégiu a stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Pri navrhovaní novej Lisabonskej stratégie alebo „stratégie 2020“ by sa mala stanoviť požiadavka, aby Komisiu explicitne ukázala, ako budú opatrenia, ktoré budú v stratégii navrhnuté, podporovať dlhodobý prechod k trvalejšiemu rozvoju. Budúce finančné vyhliadky, štrukturálne fondy, SPP, rámcové programy VaV a všetky ostatné dôležité stratégie a programy na európskej úrovni by takisto mali preukázateľne pomáhať dosahovať ciele a zámery stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

1.8.   HDP vo svojej súčasnej podobe nesmie zostať rozhodujúcim meradlom tvorby politiky. Pokrok a blahobyt ľudí by sa mali merať inak, než doteraz. EHSV dôrazne podporuje ďalší rozvoj a používanie ukazovateľov pokroku, ktoré nesúvisia s HDP. V tejto súvislosti musí prebehnúť aj diskusia o hodnotách, ktoré by EÚ chcela podporovať.

1.9.   Trvalo udržateľný rozvoj sa zakladá na angažovanosti a zapojení celej základne, pričom dosiahnutie takejto angažovanosti si vyžaduje aktívnu spoluprácu sociálnych partnerov a celej organizovanej občianskej spoločnosti.

1.10.   Politická úroveň musí tiež jednoznačne prevziať zodpovednosť za úspešnú realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja, a to tak na európskej a národnej, ako aj na miestnej úrovni, čo znamená, že aj Európsky parlament má v tomto procese jasne stanovenú úlohu. Výbor odporúča vytvoriť mechanizmus, ktorý Komisii umožní hodnotiť pokrok dosiahnutý v jednotlivých štátoch na základe dohodnutých ukazovateľov a potom pre každú krajinu vypracovať konkrétne usmernenia v súvislosti s kľúčovými otázkami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Tento postup by sa mohol inšpirovať mechanizmom, ktorý sa úspešne používa na monitorovanie výsledkov Lisabonskej stratégie.

1.11.   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že skôr než Komisia vyslovila svoje návrhy, nekonzultovala svoju správu s EHSV ani s inými organizáciami, hoci ju Rada vo svojich záveroch z roku 2006 k tomuto kroku vyzvala. Rovnako dôležité by bolo bývalo získať stanoviská organizácií občianskej spoločnosti. Výbor posilnil svoju integračnú schopnosť v otázkach trvalo udržateľného rozvoja, keď pred tromi rokmi zriadil Stredisko na monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja, ktoré zaviedlo pravidelné konzultácie s národnými radami pre trvalo udržateľný rozvoj. Výbor odporúča, aby sa tento mechanizmus využíval systematickejšie s cieľom zabezpečiť tvorivý prínos občianskej spoločnosti k aktualizácii a monitorovaniu výsledkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v Európe.

1.12.   Je mimoriadne dôležité, aby sa tento mechanizmus včas rozbehol vzhľadom na budúci svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa uskutoční v roku 2012 v Riu.

2.   Oznámenie Komisie

Oznámenie Európskej komisie (KOM(2009) 400 v konečnom znení, 24. júla 2009) o ďalšom rozvoji stratégie trvalo udržateľného rozvoja je žiaľ iba skromným krokom vpred. Na jednej strane síce podčiarkuje nedostatky pri realizácii cieľov stratégie trvalo udržateľného rozvoja, na druhej strane však nenavrhuje žiadne účinné opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov v budúcnosti.

2.1.1.   EHSV v tejto súvislosti pripomína, že jednou z hlavných myšlienok dialógu s Komisiou, Radou a Parlamentom bola práve otázka jasných politických signálov.

2.1.2.   Rozhodnutia o politických signáloch si vyžadujú kvalitnú prípravu. EHSV vyjadruje ľútosť nad tým, že Komisia vyčlenila na vytvorenie základu pre tohtoročné politické hodnotenie trvalo udržateľného rozvoja iba zanedbateľné zdroje.

2.2.   Dokument Komisie obsahuje celý rad „momentiek“ vývoja v siedmich prioritných oblastiach a v prierezových otázkach. Tento postup je veľmi vítaný, keďže takto možno zistiť, kde treba klásť väčší dôraz a kde je potrebná dôkladnejšia analýza.

2.3.   Z dokumentu vyplýva, že dosiahnuté výsledky sú takmer bez výnimky neuspokojivé. V uplynulých rokoch sa síce vykonalo v oblasti klimatických a energetických otázok mnoho práce, celkový dosah je však väčšinou ešte stále minimálny. Doprava je ďalšou oblasťou, v ktorej sa politike nepodarilo dosiahnuť obrat smerom k zníženiu emisií. Pozitívne príklady vo všeobecnosti predstavujú len jednotlivé opatrenia – tu sľubný návrh zákona, tam novátorská iniciatíva, jednoznačný trend alebo obrat k lepšiemu však zatiaľ nebadať.

2.4.   EHSV nemieni komentovať schematické hodnotenie jednotlivých oblastí politiky, ktoré vypracovala Komisia, chce len podotknúť, že toto preskúmanie nie je žiadne príjemné čítanie. Jeho výsledky len potvrdzujú, že je nutné vyvinúť väčšie politické úsilie v prospech trvalo udržateľného rozvoja.

2.5.   Trvalo udržateľná výroba a spotreba je už niekoľko rokov jednou z hlavných priorít. Ako príklad môže poslúžiť využívanie surovín vo výrobe: zo štatistík vyplýva, že EÚ a USA spotrebujú dvakrát toľko surovín na výrobnú jednotku ako napríklad Japonsko. V tejto oblasti sa dajú vďaka racionalizácii dosiahnuť značné úspory.

2.6.   Pre Komisiu sú snahy o integráciu sociálneho rozmeru a sociálnych problémov do stratégie trvalo udržateľného rozvoja a ďalších rozvojových stratégií EÚ (Lisabonská stratégia a pod.) osobitnou prioritou. Význam tohto úsilia dokumentuje aj skutočnosť, že vyše 70 miliónov Európanov žije v chudobe (podľa definície, ktorú používa aj Štatistický úrad EÚ). Dôležitou otázkou je pritom zistiť, ako sa počet ľudí žijúcich v chudobe mení v dôsledku migrácie.

3.   Stratégia v kríze?

3.1.   Téma trvalo udržateľného rozvoja bola po prvý raz nastolená na konferencii v Riu pred takmer 20 rokmi. Posolstvo konferencie bolo jednoznačné a presvedčivé: uspokojiť súčasné potreby bez toho, aby sme riskovali, že potreby budúcich generácií nebudú uspokojené. Závery z Johannesburgu (Svetový samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu v roku 2002) sa o desať rokov neskôr stretli s veľkým ohlasom: konečne bol prijatý rozsiahly balík na zabezpečenie spravodlivého rozvoja spoločnosti na celom svete.

3.2.   V rámci prípravy na samit v Johannesburgu prijala EÚ prvý návrh Európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja (KOM(2001) 264 v konečnom znení, „Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet: stratégia Európskej únie pre trvalo udržateľný rozvoj“).

3.3.   Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ bola prijatá na jar 2001 v atmosfére nadšenia a očakávania zmien. Až o niekoľko rokov neskôr sa situácia začala postupne komplikovať.

3.4.   Samotnej stratégii sa nedalo takmer nič vytknúť. Nechýbali jej ani zanietení zástancovia z radov občianskej spoločnosti, politikov či tvorcov verejnej mienky.

3.5.   Problém tkvel skôr v nedostatočnej ochote (či schopnosti) začať pretavovať predstavy na konkrétne akčné programy.

3.6.   V roku 2006 bola stratégia prijatím dokumentu „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ – obnovená stratégia“ prepracovaná. Preskúmanie neprinieslo žiadne nové poznatky pokiaľ ide o otázky stanovenia priorít a postupy pri ich uvádzaní do praxe. EÚ súčasne vytvorila nové programy zamerané o. i. na hospodársky rast a zamestnanosť.

3.7.   V ostatných rokoch sa rozdiely medzi predstavami o trvalo udržateľnom rozvoji a programami zameranými na rast a zvyšovanie konkurencieschopnosti prehĺbili. Tieto dve stratégie sa líšia napríklad z hľadiska časového horizontu. Zatiaľ čo Lisabonská stratégia je zameraná na strednodobú perspektívu, stratégia trvalo udržateľného rozvoja má dlhodobý charakter. To môže spôsobiť, že v rámci Lisabonskej stratégie sa budú uprednostňovať krátkodobé opatrenia, ktoré sú však v rozpore s dlhodobými cieľmi udržateľnosti.

3.8.   Začali silnieť hlasy volajúce po preskúmaní deľby úloh medzi nimi. Zlúčenie stratégii by bolo jedným z možných opatrení s cieľom dosiahnuť efektívnejšie využívanie disponibilných zdrojov.

3.9.   Toto stanovisko však poukazuje na to, že je nevyhnutné dodať stratégii trvalo udržateľného rozvoja nový impulz, ktorý by mohlo predznačiť ďalšie smerovanie nielen európskeho, ale i celosvetového úsilia.

4.   Aké z toho vyplýva ponaučenie

4.1.   EHSV prijal v ostatných rokoch viac než desať stanovísk týkajúcich sa jednotlivých aspektov stratégie a okrem toho predostrel aj možnosti ďalšieho rozvoja stratégie. Spoločným menovateľom týchto stanovísk bol postoj, že trvalo udržateľný rozvoj a Lisabonská stratégia sa musia rozvíjať súbežne, aj keď patria do rôznych oblastí (2).

4.2.   Výbor určil tri faktory, ktoré spoločne vysvetľujú dôvody rozdielnych vplyvov oboch stratégií:

—

Jedným z vysvetlení je oboch stratégií. Lisabonská stratégia predstavuje pokus o sformulovanie odpovedí na naliehavé politické otázky, kým v prípade trvalo udržateľného rozvoja ide o odpovede na otázky týkajúce sa dlhodobých priorít. Rozdiel je viditeľný už v personálnom zastúpení: za Lisabonskou stratégiou stoja predsedovia vlád, zatiaľ čo trvalo udržateľný rozvoj patrí často do kompetencie ministrov životného prostredia. Táto rozdielna dôležitosť sa odráža aj pri prideľovaní zdrojov: tak v Komisii, ako aj v členských štátoch pracuje menej pracovníkov na stratégii trvalo udržateľného rozvoja než na Lisabonskej stratégii.

—	Obe stratégie sa stretli s : ak aj Lisabonská stratégia nie je priamo známa, predsa len sa nachádza na prahu vnímania širokou verejnosťou. Trvalo udržateľný rozvoj je však vnímaný ako niečo teoretické a ťažko spojiteľné s praktickou politikou.

—

: pre Lisabonskú stratégiu existuje podrobne rozpracovaný systém plánovania a sledovania podľa spoločných kritérií a termínov. V prípade trvalo udržateľného rozvoja jestvuje menej záväzný systém akceptovania spoločných priorít a spoločného hodnotenia. V dôsledku toho je možné prostredníctvom Lisabonskej stratégie vyvíjať silnejší tlak na členské štáty, kým v prípade trvalo udržateľného rozvoja zostávajú veci v rovine všeobecných vyhlásení zámerov.

4.3.   Posledné komplexné hodnotenie prebehlo pred prepracovaním stratégie v roku 2006. Rada v prepracovaných usmerneniach k stratégii zdôraznila, že osobitný význam má zintenzívnenie spolupráce a lepšia koordinácia v oblasti snáh členských štátov a EÚ o trvalo udržateľný rozvoj. Ako obzvlášť dôležité bolo hodnotené stanovenie jasných priorít v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V hodnotení pred uverejnením dvojročnej správy Komisie v roku 2008 bol vyjadrený záver, že v oblasti zohľadňovania celého životného cyklu výrobkov, predchádzania vzniku odpadu a v rámci rôznych iniciatív v oblasti životného prostredia bol zaznamenaný pokrok (Progress on EU Sustainable Development Strategy, Záverečná správa, ECORYS).

4.4.   Dôležitá je aj poznámka, že štrukturálne fondy sú nedostatočne zosúladené so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Práve v oblastiach, na ktoré EÚ venuje rozsiahle finančné prostriedky musí mať najvyššiu prioritu udržateľnosť týchto investícií.

5.   Nový impulz pre stratégiu trvalo udržateľného rozvoja: niektoré východiská

5.1.   EÚ zohrávala kľúčovú úlohu pri tvorbe globálneho prístupu k trvalo udržateľnému rozvoju. Mnohé krajiny a združenia krajín považujú EÚ za priekopníka v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Ak bude EÚ zohrávať smerodajnú úlohu aj pri obnovení stratégie trvalo udržateľného rozvoja, bude sa z toho dať veľa vyťažiť.

5.2.   Jeden z mnohých problémov v súvislosti so súčasnou podobou stratégie tkvie v tom, že má priveľa priorít: sedem hlavných oblastí a štyri prierezové otázky. Dá sa vychádzať z toho, že stratégia s užšie stanovenými prioritami bude mať oveľa väčší účinok. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja musí mať tiež jasné a kvantifikovateľné ciele, len tak môže mať väčší účinok.

5.3.   Okrem toho sa nesmie ďalej zamlčovať, že napriek tomu, že trvalo udržateľný rozvoj spočíva na troch pilieroch, nie všetky opatrenia môžu byť vždy súčasne prospešné životnému prostrediu aj sociálnej oblasti a hospodárstvu. Nemôže sa vždy dosiahnuť stav prospešný pre všetkých. Skôr sa musia stanoviť priority, aj keď často bolestivé. V minulosti sa často uprednostňovali krátkodobé hospodárske záujmy. Zdá sa žiaľ, že sa to opakuje aj teraz v súčasnej hospodárskej kríze pri reštrukturalizačných programoch.

5.4.   Verejný sektor musí pri podpore trvalej udržateľnosti zohrávať dôležitú vedúcu úlohu. Právnymi predpismi, daňovými stimulmi a subvenciami (a odstránením škodlivých subvencií), ako aj prostredníctvom verejného obstarávania môžu rozhodujúci činitelia výrazne podporiť úsilie o väčšiu udržateľnosť.

5.5.   Nový finančný výhľad sa od roku 2014 musí riadiť cieľmi budúcej stratégie trvalej udržateľnosti.

5.6.   Stratégia trvalo udržateľného rozvoja musí riešiť problém škodlivých subvencií. EHSV vyzýva Komisiu, aby konečne predložila plán reformy škodlivých subvencií, ktorý chýba už od roku 2008.

5.7.   Oživenie stratégie trvalej udržateľnosti nesmie viesť k rozšíreniu centralizovanej kontroly. Trvalo udržateľný rozvoj musí byť spojený s novými prístupmi v oblasti delegovania právomocí a prijímania rozhodnutí na úrovni najbližšej občanom.

5.8.   Trvalo udržateľný rozvoj je založený na angažovanosti a na účasti tej rozhodovacej úrovne, ktorá je čo najbližšie občanom. V 90. rokoch mali dobrovoľnícke organizácie a sociálni partneri výrazný podiel na vytváraní dynamického profilu činnosti EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V novo koncipovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja preto musia dobrovoľnícke organizácie získať významné postavenie.

5.9.   Ďalším významným aktérom budúcej činnosti sú regionálne, a najmä obecné inštitúcie.

5.10.   Často zaznieva názor, že by sa mala viac angažovať hospodárska sféra. V prepracovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja majú podniky prirodzenú a jasnú úlohu. Hospodárstvo jednoznačne prejavuje intenzívnejší záujem o otázky súvisiace s klímou a trvalo udržateľným rozvojom.

6.   Argumenty v prospech oživenia stratégie trvalo udržateľného rozvoja

6.1.   Je dôležité dať stratégii trvalo udržateľného rozvoja nový impulz? Táto otázka môže pôsobiť zvláštne. Vzhľadom na každodennú záplavu informácií o témach ako podnebie, energetika, poľnohospodárstvo, biodiverzita a pod. sú možnosti konkrétnych činností v oblasti trvalo udržateľného rozvoja takmer neobmedzené.

6.2.   Konkrétne problematika globálneho otepľovania vzbudila veľkú pozornosť verejnosti a podnietila vznik množstva alarmujúcich správ, napríklad Sternovej správy. Okrem toho pokiaľ ide o ekosystémy, štúdia o odhade ekonomickej hodnoty ekosystémov a biologickej rozmanitosti vyzdvihla nebezpečenstvá, ktoré hrozia, ak budeme pokračovať v redukovaní biologickej rozmanitosti a nadmerne zaťažovať ekosystémy.

6.3.   Poľnohospodárstvo v širšom zmysle slova bude v dôsledku stúpajúcich teplôt čeliť novým problémom. Otázka toho, ako treba zmeniť poľnohospodársku výrobu, aby obstála v nových podmienkach, bude kľúčovou otázkou ďalšej agrárnej politiky.

6.4.   A takto by sme mohli pokračovať ľubovoľne ďalej. Drvivá väčšina otázok je už známa zo všeobecných diskusií. Oveľa menej sa zohľadňuje skutočnosť, že vplyv na náš každodenný život sa prejaví skôr, než sa dosiaľ predpokladalo.

6.5.   Výbor vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja bude nadradenou stratégiou pre celú politiku EÚ. Všetky ostatné stratégie EÚ musia prispievať k dosiahnutiu cieľov budúcej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a podporovať udržateľnosť.

6.6.   EHSV dôrazne podporuje ďalší rozvoj a používanie ukazovateľov pokroku, ktoré nesúvisia s HDP. Nedávno zverejnená správa Stiglitzovej komisie opäť jednoznačne ukázala, že HDP nie je vhodným ukazovateľom pre prijímanie ďalekosiahlych rozhodnutí, ktoré teraz musíme urobiť. Naopak, zavádza nás tým, že neodkrýva skutočné problémy, ktoré budeme preto musieť riešiť v budúcnosti. EHSV prijal nedávno stanovisko o dôsledkoch nového prístupu vo vzťahu k HDP (3). Diskusia sa však nesmie obmedziť len na otázku merateľných ukazovateľov. Hlavným cieľom musí byť to, ako trvalo udržateľne dosiahnuť v našej spoločnosti blahobyt a dobré životné podmienky a dospieť k hospodárstvu s malými vstupmi a veľkými výstupmi.

6.7.   EÚ musí zlepšiť komunikáciu s občanmi aj v otázke trvalo udržateľného rozvoja.

7.   Politická zodpovednosť a potreba riadenia

7.1.   EHSV v sérii stanovísk k trvalo udržateľnému rozvoju zdôraznil, že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje politické riadenie a vôľu stať sa hnacou silou rozvojovej práce. Toto úsilie nie je volaním po centralizme. Ide skôr o chopenie sa iniciatívy, vytváranie sietí a ochotu prevziať zodpovednosť.

7.2.   EHSV znova opakuje svoj postoj z predchádzajúcich stanovísk, že úspešné zasadzovanie sa za trvalo udržateľný rozvoj si okrem aktívneho prevzatia politickej zodpovednosti vyžaduje aj aktívne angažovanie sa na miestnej a regionálnej úrovni. EHSV ďalej zdôrazňuje, že sociálni partneri a občianska spoločnosť v širšom zmysle slova musia mať naďalej možnosť aktívne sa zapájať do plánovania a realizácie.

7.3.   Z tohto hľadiska by bolo žiaduce vyzdvihnúť, že je potrebná spolupráca medzi oboma hlavnými rozvojovými stratégiami – to znamená Lisabonskou stratégiou a stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Pritom nie je zaujímavé ani tak to, kedy budú prípadne tieto dve stratégie spojené, ako skôr to, že budú navzájom úzko zosúladené. Musí však byť jasné, že opatrenia v rámci Lisabonskej stratégie musia pomôcť pri dosahovaní cieľov obsiahlejšej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

7.4.   Na realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutná lepšia štruktúra správy a riadenia. EHSV vyzýva Radu, aby pri stratégii trvalo udržateľného rozvoja zriadila podobný cyklus správy a riadenia s výročným predkladaním správ, porovnávacím hodnotením a otvorenou metódou koordinácie, aby bolo možné lepšie porovnávať členské štáty a aby vznikla súťaž viac zameraná na udržateľnosť. Okrem toho musia členské štáty aj Komisia na realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja vyčleniť viac zdrojov.

8.   Poznanie a správanie

8.1.   Komisia venuje oblasti všeobecného a odborného vzdelávania veľkú pozornosť a predkladá súhrn jednotlivých programov EÚ. Komisia však nedokázala začleniť otázku všeobecného a odborného vzdelávania a poznania do širšej demokratickej perspektívy. Trvalo udržateľný rozvoj a politika ochrany klímy si však budú vyžadovať rozhodnutia, ktoré sa nestretnú vždy s priaznivým ohlasom všetkých strán. Trvalo udržateľný rozvoj musí byť podobne ako politika ochrany klímy a energetická politika prepojený s miestnou úrovňou.

8.2.   Akým spôsobom sa dá zabezpečiť prepojenie s miestnou úrovňou a podpora? Kľúčom k riešeniu je všeobecné a odborné vzdelávanie, a to napríklad podľa vzoru severských večerných univerzít, kde demokratický rozmer zaujíma významné miesto vo vzdelávaní. Vzdelávanie zo spoločenského hľadiska významnou mierou prispieva k budovaniu demokratických štruktúr. Nie nadarmo zohrávajú večerné univerzity významnú úlohu v nábore do všemožných organizácií občianskej spoločnosti.

8.3.   To však neznamená, že by škola spolu so všeobecným a odborným vzdelávaním mladých ľudí mala menej významnú úlohu. Ide len o to, posilniť postavenie vzdelávania dospelých a školského vzdelávania a hľadať nové vyučovacie metódy.

8.4.   EHSV preto odporúča rozšíriť stratégiu trvalo udržateľného rozvoja v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania.

9.   Výskum a dlhodobý vývoj

9.1.   Význam výskumu je zdôraznený už v prvých rozhodnutiach o trvalo udržateľnom rozvoji. Bolo prijatých viacero konkrétnych rozhodnutí v oblasti dlhodobého rozvoja výskumu a vzdelávania výskumných pracovníkov. Jedným z najdôležitejších je rozhodnutie z Barcelony, ktoré vytýčilo cieľ zvýšiť podiel výdavkov na výskum a vývoj v členských štátoch EÚ v dohľadnej budúcnosti resp. do roku 2010 na 3 % HDP.

9.2.   EHSV poukazuje na skutočnosť, že všetky členské štáty musia vyvinúť úsilie, aby dosiahli tento barcelonský cieľ – a tým výrazne zvýšili i podporu výskumu.

9.3.   Výskumná politika a Lisabonská stratégia musia byť výraznejšie prepojené, aby bolo možné dosiahnuť súčinnosť medzi trvalo udržateľným rozvojom a Lisabonskou stratégiou.

9.4.   Spolupráca medzi výskumnými inštitúciami v oblasti vývoja klímy do značnej miery pokročila. Takýto výskum orientovaný na skutočne dlhodobé ciele by však mohol mať problémy presadiť sa v boji o finančné prostriedky. EHSV preto nabáda Komisiu, aby v rámci rámcového výskumného programu EÚ vypracovala štúdiu o aktuálnych potrebách v oblasti výskumu týkajúceho sa klímy, energetických otázok a trvalo udržateľného rozvoja.

10.   Lepšia organizácia prípravy

10.1.   EHSV už v rôznych súvislostiach zdôraznil požiadavku politického riadenia pokiaľ ide o prípravu opatrení v oblasti trvalo udržateľného rozvoja resp. politiky v oblasti klímy a energetickej politiky. Výbor viackrát citoval bývalého francúzskeho premiéra Michela Rocarda, ktorý na významnej konferencii EHSV uviedol, že trvalo udržateľný rozvoj si bezpochyby vyžiada prijatie rozhodnutí, ktoré nebudú ľahké ani populárne. Luxemburský premiér sa pred niekoľkými rokmi vyjadril v podobnom zmysle, keď uviedol, že Rada presne vie, aké opatrenia treba prijať. Problém spočíva iba v tom, že nikto nevie, ako by sa mu mohlo po zrealizovaní týchto opatrení podariť byť opätovne zvolený do parlamentu.

10.2.   Riešenie je včasná a systematická snaha o výmenu názorov a dialóg. Začať treba v tomto prípade najmä na miestnej úrovni a postupovať zdola nahor. Kľúčovým pojmom je zapojenie, ktoré však musí byť kombinované so solidaritou.

10.3.   EHSV viackrát upozornil na to, že je potrebná silnejšia štruktúra spolupráce v rámci Komisie. Pri aplikácii na súčasný stav by sa to mohlo zrealizovať tak, že jeden z členov Komisie – vo funkcii podpredsedu – bude zodpovedný za podporu spolupráce a koordinácie medzi veľkými stratégiami, to znamená stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, stratégiou v oblasti zmeny klímy a energetiky a Lisabonskou stratégiou.

---

(1)  KOM(2009) 400 v konečnom znení.

(2)  Pozri napr. Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 29 a Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 76.

(3)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53.

---