52008PC0019

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.1.2008

KOM(2008) 19 v konečnom znení

2008/0016 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov

(predložená Komisiou) {KOM(2008) 30 v konečnom znení}{SEK(2008) 57}{SEK(2008) 85}

Dôvodová správa

1. KONTEXT NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

Spoločenstvo dlhodobo uznáva potrebu ďalšej podpory obnoviteľnej energie vzhľadom na to, že jej využívanie prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, udržateľného rozvoja, bezpečnosti dodávok a rozvoja vytvárania pracovných miest v rámci znalostnej ekonomiky, hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a rozvoja regiónov a vidieka.

Cieľom návrhu tejto smernice je stanoviť celkový záväzný cieľ dosiahnuť v celkovej spotrebe energie 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov a v doprave 10-percentný záväzný minimálny podiel biopalív, ktoré má dosiahnuť každý členský štát, ako aj stanoviť záväzné vnútroštátne ciele do roku 2020 v súlade s celkovým 20-percentným cieľom EÚ.

V reakcii na výzvu Európskej rady z marca 2006 (dokument rady 7775/1/06 REV10) predstavila Komisia 10. januára 2007 hodnotenie európskej energetickej stratégie. Jeho súčasťou je cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu [KOM(2006) 848] v ktorej sa stanovila dlhodobá vízia pre obnoviteľné zdroje energie. Navrhuje sa v nej, aby EÚ vytýčila záväzný cieľ zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v EÚ do roku 2020 na 20% a záväzný cieľ zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s využívaním benzínu a nafty v doprave na 10%.

Európsky parlament vo svojom uznesení o zmene klímy (zo 14. februára 2007) poznamenal, že energetická politika je rozhodujúcim prvkom globálnej stratégie EÚ v oblasti zmeny klímy, v ktorej obnoviteľné zdroje energie a energeticky účinné technológie zohrávajú dôležitú úlohu. Parlament podporil návrh záväzného cieľa zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ do roku 2020 na 20% ako dobrý východiskový bod a domnieva sa, že tento cieľ by sa mal zvýšiť na 25% energetickom mixe EÚ. Okrem toho Európsky parlament vo svojom uznesení o cestovnej mape pre obnoviteľnú energiu v Európe (z 25. septembra 2007) vyzval Komisiu, aby do konca roka 2007 predložila návrh legislatívneho rámca pre obnoviteľnú energiu v súvislosti s potrebou stanoviť ciele týkajúce sa podielov energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ a členských štátov.

Európska rada v Bruseli na svojom zasadnutí v marci 2007 (dokument rady 7224/07) znovu potvrdila dlhodobý záväzok Spoločenstva súvisiaci s celoeurópskym rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2010 a vyzvala Komisiu na predloženie návrhu novej komplexnej smernice o využívaní obnoviteľných zdrojov. Táto smernica by mala obsahovať právne záväzné ciele týkajúce sa celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov a podielu biopalív v doprave pre každý členský štát.

- Všeobecný kontext

EÚ a celý svet sa v súvislosti s budúcnosťou odvetvia energetiky ocitli na križovatke. Problémy spojené so zmenou klímy spôsobenou emisiami skleníkových plynov vzniknutými v dôsledku ľudskej činnosti, najmä následkom používania fosílnych palív, je potrebné riešiť okamžite a účinne. Nedávne štúdie prispeli k zvyšovaniu informovanosti a poznatkov o tomto probléme a jeho dlhodobých následkoch a zdôraznili potrebu rozhodných a okamžitých opatrení. Vzhľadom na to, že výroba a používanie energie sú primárnymi zdrojmi emisií skleníkových plynov, je potrebné zaujať jednotný prístup k energetickej politike a k politike v oblasti zmeny klímy. Rastúca závislosť Európskej únie od dovozu energie ohrozuje bezpečnosť jej dodávok a prináša vyššie ceny. Na druhej strane majú rastúce investície do oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov a nových technológií ďalekosiahle výhody a podporujú stratégiu EÚ pre rast a zamestnanosť.

Následky zmeny klímy, rastúca závislosť od fosílnych palív a rastúce ceny energií vyvíjajú na EÚ ešte väčší nátlak, aby prijala komplexnú a ambicióznu politiku v oblasti kombinovania energií na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov. V rámci tejto energetickej politiky je sektor obnoviteľnej energie vzhľadom na svoju schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov a znečistenie, využívať miestne a decentralizované energetické zdroje a stimulovať priemyselné špičkové odvetvia na svetovej úrovni výnimočný.

Obnoviteľné zdroje energie sú zväčša pôvodné a nezávislé od dostupnosti tradičných zdrojov energie v budúcnosti a ich prevažne decentralizovaný charakter znižuje zraniteľnosť našich ekonomík voči nestabilným dodávkam energie. Z tohto dôvodu predstavujú kľúčový prvok v budúcnosti udržateľnej energie.

Aby sa obnoviteľné zdroje energie mohli stať odrazovým mostíkom na dosahovanie oboch aspektov cieľa – zvýšenej bezpečnosti dodávok a zníženia emisií skleníkových plynov – je potrebné zmeniť spôsob, akým EÚ podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Musí sa posilniť a rozšíriť súčasný regulačný rámec EÚ pre obnoviteľné energie. Je dôležité zabezpečiť, aby všetky členské štáty prijali opatrenia potrebné na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe.

Nový legislatívny rámec na podporu a používanie obnoviteľnej energie v Európskej únii poskytne podnikateľskej komunite dlhodobú stabilitu, ktorú potrebuje na prijímanie racionálnych investičných rozhodnutí v odvetví obnoviteľných energií, aby sa Európska únia mohla vybrať smerom k ekologickejšej, bezpečnejšej a konkurencieschopnejšej energetickej budúcnosti.

- Existujúce ustanovenia v oblasti, ktorej sa týka návrh

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES (Ú. v. EÚ L 283, 27.10.2001) o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu: V smernici sa stanovuje predbežný podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe elektrickej energie Spoločenstva na 21% do roku 2010. Definujú sa v nej vnútroštátne predbežné ciele pre každý členský štát, vyzdvihuje sa používanie vnútroštátnych podporných schém, odstránenie administratívnych prekážok a integrácia systému rozvodných sietí a stanovuje sa povinnosť vydávať pre výrobcov obnoviteľnej energie záruky pôvodu, ak ich požadujú. Pri terajšej politike a vynakladanom úsilí sa dá očakávať, že do roku 2010 sa dosiahne podiel 19%, a nie cieľových 21%.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003) o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave: V smernici sa stanovuje cieľový podiel využívania 5,75% biopalív na celkovom množstve benzínu a nafty v doprave uvedenom na trh do 31. decembra 2010. Členské štáty boli povinné zadefinovať predbežné ciele na rok 2005, pričom museli zohľadniť referenčnú hodnotu 2%. Tento dočasný predbežný cieľ sa nedosiahol. V roku 2005 bol podiel biopalív na celkovom množstve dopravných palív 1%. Záver Komisie v súlade s hodnotením pokroku je, že cieľ na rok 2010 sa pravdepodobne nedosiahne, pričom sa odhaduje dosiahnutie podielu približne 4,2%.

Ustanovenia predchádzajúcich smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami novej smernice, sa počas transpozície vypustia, a tie, ktoré sa týkajú cieľov a predkladania správ na rok 2010, majú účinnosť do 31. decembra 2011.

- Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Návrh je v súlade s politikami EÚ v oblasti boja proti zmene klímy, znižovania emisií skleníkových plynov, dosahovania udržateľného rozvoja, zabezpečovania bezpečnosti dodávok energie a uplatňovania Lisabonskej stratégie.

Návrh bude predovšetkým tvoriť časť legislatívneho balíka, v ktorom sa stanovia záväzky v oblasti skleníkových plynov a zdrojov obnoviteľnej energie pre všetky členské štáty. Okrem súčasnej smernice, ktorou sa stanovujú ciele v oblasti zdrojov obnoviteľnej energie do roku 2020, balík navrhovaný Komisiou obsahuje nariadenie, ktorým sa aktualizujú vnútroštátne ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, a smernicu, ktorou sa má zdokonaliť a rozšíriť systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Vzájomné väzby medzi stanovením cieľov týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov, systémom obchodovania s emisiami a cieľmi v oblasti zdrojov obnoviteľnej energie sú zjavné. Komisia považuje jednotlivé prvky za vzájomne sa dopĺňajúce: ETS EÚ uľahčí rast podielu obnoviteľnej energie; smernica o obnoviteľnej energii vytvorí podmienky, ktoré umožnia, aby zdroje obnoviteľnej energie zohrávali kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov.

Vonkajšia energetická politika Spoločenstva by mala zaručiť jednotný hlas EÚ pri podpore zintenzívnenia jej vzťahov s energetickými partnermi s cieľom ďalšej diverzifikácie zdrojov a spôsobov výroby, posilňovania partnerstva a spolupráce a zameriavania sa na znižovanie emisií skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje a zvyšovanie energetickej účinnosti. Tretie krajiny by mali byť schopné využívať výhody plynúce z podpory obnoviteľných zdrojov v EÚ prostredníctvom dodávok biopalív a iných biokvapalín, ktoré spĺňajú normy environmentálnej udržateľnosti, alebo dodávok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov zo susedných krajín. Hoci by sa v zásade nemali uplatňovať žiadne obchodné obmedzenia na dovoz alebo vývoz obnoviteľnej energie, Spoločenstvo musí zaručiť rovnaké podmienky pre výrobcov obnoviteľnej energie, a to v rámci Spoločenstva aj mimo neho. Keďže tento návrh stanovuje ambiciózne ciele pre členské štáty a ich priemyselné odvetvia, ktoré sa musia spĺňať, je potrebné riešiť otázku právneho rámca tretích krajín.

Rozvoj trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie a technológiami má takisto jednoznačný pozitívny vplyv na bezpečnosť dodávok energie, príležitosti regionálneho a miestneho rozvoja, rozvoj vidieka, vývozné možnosti, sociálnu súdržnosť a príležitosti na zamestnanie, najmä z hľadiska malých a stredných podnikov a nezávislých výrobcov elektrickej energie.

Návrh je taktiež v súlade s Európskym strategickým plánom energetických technológií [KOM(2007) 723], v ktorom sa zdôrazňuje potreba zabezpečovať na trhu konkurenčný boj ďalších generácií technológií v oblasti obnoviteľnej energie. Informačné a komunikačné technológie navyše ďalej zjednodušia integráciu obnoviteľnej energie do európskeho systému dodávok a distribúcie elektrickej energie.

2. KONZULTÁCIA SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

- Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Hlavné problémy uvedené v cestovnej mape pre obnoviteľnú energiu boli predmetom verejnej diskusie o Zelenej knihe o energetike a o hodnotení európskej energetickej stratégie v období od marca do septembra 2006. Okrem toho sa v roku 2007 uskutočnili diskusie medzi členskými štátmi, občanmi, zainteresovanými stranami, organizáciami občianskej spoločnosti, mimovládnymi organizáciami a spotrebiteľskými organizáciami.

Legislatívny návrh je založený na dôkladnom procese posúdenia vplyvu s rozsiahlymi diskusiami so zainteresovanými stranami: uskutočnili sa rôzne stretnutia so zainteresovanými stranami o kľúčových otázkach návrhu vrátane prekážok rozvoja využívania obnoviteľnej energie, udržateľnosti biopalív a opatrení flexibility pri spĺňaní vnútroštátnych cieľov v oblasti obnoviteľnej energie. Okrem diskusie o Zelenej knihe o energetike (marec – september 2006) sa uskutočnili štyri verejné diskusie (prostredníctvom internetu), a to o revízii politiky v oblasti biopalív, o vykurovaní a chladení s využitím obnoviteľných zdrojov, o administratívnych prekážkach a o udržateľnosti biopalív.

1. Verejná diskusia o posúdení smernice o biopalivách (apríl – júl 2006);

2. Verejná diskusia o podpore vykurovania a chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov (august – október 2006);

3. Verejná diskusia o administratívnych prekážkach rozvoja obnoviteľných zdrojov v odvetví energetiky (marec – apríl 2007);

4. Verejná diskusia o otázkach týkajúcich sa biopalív v nových právnych predpisoch o podpore obnoviteľnej energie (apríl – jún 2007).

Zhrnutie stanovísk a ich zohľadnenie

Bolo možné pozorovať širokú podporu silnejšej politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a to najmä dlhodobých cieľov týkajúcich sa obnoviteľnej energie, pričom návrhy sa rôznili v rozmedzí od 20% v roku 2020 do 50% do rokov 2040/50. Širokú podporu získalo stanovenie povinných cieľov, rovnako ako internalizácia externých nákladov.

Hlavné pozitívne dosahy iniciatívy EÚ na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení, ako to naznačuje veľký počet respondentov, sa týkajú podpory miestnej zamestnanosti a príležitostí pre malé a stredné podniky, rozvoja regiónov a vidieka, stimulácie hospodárskeho rastu a rastu vedúceho postavenia európskeho priemyslu vo svete. Riešenie problémov v oblasti zmeny klímy a bezpečnosti dodávok energie v EÚ boli takisto vnímané ako pozitívne dosahy. Negatívne dosahy uvedené respondentmi sa zväčša týkali nátlaku na využívanie zdrojov biomasy, ktoré sa používajú aj na iné ako energetické priemyselné účely a ich ďalšie využívanie by mohlo viesť k ich nedostatku alebo neželaným vplyvom na životné prostredie.

Otázky týkajúce sa biomasy uvedené v smernici boli predmetom poslednej súvisiacej verejnej diskusie. V návrhu predloženom do diskusie sa uviedli tri kritériá environmentálnej udržateľnosti: a) pôda s vysokým obsahom uhlíka sa nemá využívať na výrobu biopalív; b) pôda s vysokým stupňom biologickej rôznorodosti sa nemá používať na výrobu biopalív; c) vďaka biopalivám by sa mala dosiahnuť minimálna úroveň zníženia emisií skleníkových plynov (úbytky uhlíka vyplývajúce zo zmeny využívania pôdy by sa nezahrnuli do výpočtu). V odpovediach väčšiny respondentov sa vyjadrila všeobecná podpora týchto kritérií, pričom sa v mnohých prípadoch podporuje aj ďalšie posilnenie systému.

- Získavanie a využívanie odborných znalostí

Príslušné vedecké/odborné oblasti

Na účely zodpovedania otázky, či by EÚ mala prijať konkrétne stanovené ciele týkajúce sa podielu obnoviteľnej energie v roku 2020, a ak áno, v akej výške a v akej forme, sa už vypracovalo niekoľko analýz a štúdií vrátane príspevkov externých odborníkov.

Použitá metodika

Na účely modelovej situácie sa v EÚ-27 uskutočnili rôzne scenáre pri použití modelov PRIMES a Green-X.

Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie

Na definovanie jednotlivých prvkov návrhu sa vykonalo a využilo niekoľko štúdií. Patria medzi ne správa FORRES 2020: „Analýza vývoja obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020, apríl 2005“; správa OPTRES: „Analýza prekážok rozvoja výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v EÚ-25“, máj 2006; projekt RE-GO: „Záruky pôvodu obnoviteľnej energie: implementácia, interakcia a využívanie“, zmluva Európskej komisie č.: 4.1030/C/02-025/2002; projekt E-TRACK: „Európsky štandard na sledovanie elektrickej energie“, zmluva Európskej komisie č.: EIE/04/141/S07.38594; projekt PROGRESS: „Podpora a rast zdrojov a systémov obnoviteľnej energie“, zmluva Európskej komisie č.: TREN/D1/42-2005/S07.56988; a správa spoločnosti MVV Consulting, jún 2007: „Vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov: náklady vnútroštátnych politík a administratívne prekážky“. Vplyvmi cieľov v oblasti biopalív na ceny potravín sa zaoberá štúdia zrealizovaná spoločnosťou Zentrum für Europaïsche Wirtschaftsforschung (ZEW) (2007): „Vplyv konkurencieschopnosti v oblasti obchodovania s emisiami a posilňovania technológií na plnenie cieľov Kjótskeho protokolu v EÚ“, 2007.

Prostriedky použité na uverejňovanie odborných odporúčaní

Väčšina uvedených štúdií je uverejnená alebo dostupná na internetovej stránke Europa, a to vrátane správy o pokroku projektu OPTRES s číslom zmluvy: EIE/04/073/S07.38567 (www.optres.fhg.de), 2007: „Identifikácia administratívnych prekážok a prekážok v súvislosti s elektrickou rozvodnou sieťou v oblasti podpory využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie“, ktorá je uverejnená na internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/energy/res/consultation/admin_barriers_en.htm.

Správa spoločnosti MVV Consulting na tému „Vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov: náklady vnútroštátnych politík a administratívne prekážky“ je k dispozícii na internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/energy/res/sectors/heat_from_res_en.htm.

- Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu sa skúmajú súvisiace možnosti opísané nižšie:

- V akých jednotkách by sa mali vyjadriť ciele v oblasti obnoviteľnej energie? V posúdení vplyvu sa porovnávajú možnosti vyjadrenia cieľov z hľadiska primárnej alebo konečnej spotreby energií, pričom sa vyvodzuje záver v prospech druhej možnosti, pretože v jej rámci nedochádza k diskriminácii rôznych typov obnoviteľnej energie, pričom v primárnej výrobe sa väčší dôraz kladie na tepelnú a jadrovú energiu, a preto by nárast podielu využívania týchto zdrojov energie skomplikoval dosahovanie akéhokoľvek podielu využívania energie z príslušných obnoviteľných zdrojov.

- Ako sa má záväzok 20% rozdeliť medzi členské štáty? Posudzujú sa rozličné metódy vrátane modelového potenciálu zdrojov v každom členskom štáte, použitia paušálneho nárastu pre všetky členské štáty a prispôsobenia výsledkov podľa HDP tak, aby boli spravodlivé a súdržné. Podľa posúdenia je najvhodnejším riešením princíp paušálnosti prispôsobený podľa HDP, keďže sa v jeho rámci zabezpečuje jednoduchý spoločný a spravodlivý nárast pre všetky členské štáty. Pri použití HDP sa vo výsledku odráža bohatstvo rôznych členských štátov, a keď sa prispôsobuje s cieľom zohľadniť včasný pokrok dosiahnutý v rozvoji obnoviteľných zdrojov, vo výsledku sa uznáva vedúca úloha, ktorú „včasní aktéri“ zohrávajú pri rozvíjaní obnoviteľnej energie v Európe, a odráža sa v ňom aj celkový limit cieľového podielu energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 v jednotlivých členských štátoch.

- Akým spôsobom je možné zlepšiť cezhraničné prevody obnoviteľnej energie (prostredníctvom používania záruk pôvodu), ktoré pomôžu členským štátom dosiahnuť ich záväzky – vrátane možnosti započítania obnoviteľnej energie spotrebovanej v jednom členskom štáte do cieľov druhého členského štátu? Možnosti normalizácie záruk pôvodu, ktoré sa už uplatňujú v odvetví energetiky, sa skúmajú spolu s možným rozšírením rozsahu pôsobnosti mimo odvetvia energetiky a rôznymi stupňami možností prenosu záruk pôvodu. Navrhuje sa, aby sa režim záruk pôvodu mohol podstatne zlepšiť a normalizovať a aby sa jeho rozsah pôsobnosti mohol rozšíriť na vykurovanie a chladenie vo veľkom rozsahu.

- Ktoré administratívne a trhové prekážky rozvoja obnoviteľnej energie je možné odstrániť? Skúmajú sa rôzne pravidlá plánovania, administratívne postupy a neúspechy trhových informácií a navrhujú sa požiadavky alebo odporúčania na ich odstránenie (napríklad vytvorenie jednotných kontaktných miest, zaručenie primeranosti poplatkov, zabezpečovanie vzájomného uznávania osvedčení, stanovenie termínov plánovania, lepšie poskytovanie informácií širokej aj odbornej verejnosti a stanovenie minimálnych úrovní spotreby obnoviteľnej energie v nových budovách).

- Aké kritériá a metódy monitorovania je možné používať na vytvorenie režimu udržateľnosti biopalív? Skúma sa široká škála možností a navrhuje sa, aby takýto systém obsahoval minimálne úrovne hospodárenia so skleníkovými plynmi, kritériá týkajúce sa biologickej rôznorodosti a odmeny za používanie východiskových surovín, ktoré diverzifikujú rad surovín, ako napríklad lignocelulózové materiály na výrobu biopalív druhej generácie. Je vhodné ponechať kontrolu na členské štáty (za súčasnej podpory mohonárodných systémov udeľovania osvedčení). Systém sankcií za nespĺňanie kritérií by mal byť jednotný v rámci jednotného trhu a mal by obsahovať vylúčenie daňových úľav, vylúčenie takýchto biopalív z povinnosti využívať biopalivá a vnútroštátne ciele. V poslednom rade samotné „sledovanie“ biopalív bude vyžadovať fyzické sledovanie, aby bolo možné identifikovať a odmeniť biopalivá spĺňajúce kritériá udržateľnosti prémiou na trhu.

3. PRÁVNE ASPEKTY NÁVRHU

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

V navrhovanej smernici sa stanovujú zásady, podľa ktorých členské štáty majú zaručiť, že podiel obnoviteľnej energie na konečnej spotrebe energie v EÚ dosiahne do roku 2020 aspoň 20%, a stanovujú sa v nej vnútroštátne celkové ciele pre každý členský štát.

Obnoviteľné zdroje energie sa vzťahujú na tri odvetvia: elektrickú energiu, vykurovanie a chladenie a dopravu. Celkovým prístupom je, aby si členské štáty zachovali voľnosť z hľadiska podielu týchto jednotlivých odvetví na dosiahnutí svojho vnútroštátneho cieľa. Navrhuje sa však, aby každý členský štát dosiahol do roku 2020 aspoň 10-percentný podiel obnoviteľnej energie (najmä s využitím biopalív) v odvetví dopravy, a to z týchto dôvodov: (1) zo všetkých odvetví hospodárstva dochádza v odvetví dopravy k najrýchlejšiemu nárastu emisií skleníkových plynov; (2) vďaka biopalivám sa rieši závislosť odvetvia dopravy na rope, čo predstavuje jeden z najvážnejších problémov v oblasti neistoty dodávok energie, ktorému čelí EÚ; (3) biopalivá sú v súčasnosti nákladnejšie ako iné formy obnoviteľnej energie, čo môže znamenať, že bez konkrétnych stimulov by nedochádzalo k ich takmer žiadnemu rozvoju.

Konkrétne pre biopalivá a iné biokvapaliny sa v smernici ustanovuje systém záruk environmentálnej udržateľnosti politiky, ktorá okrem iného zaručuje, že s využitím biopalív, ktoré sa započítavajú do cieľov, sa dosiahne minimálna úroveň zníženia emisií skleníkových plynov.

- Právny základ

Návrh sa podá na základe článku 175 ods. 1 zmluvy spoločne s článkom 95. Hoci sa uprednostňuje jeden právny základ, uznáva sa, že dvojitý právny základ je vhodný v prípade, ak opatrenie obsahuje ustanovenia založené na rozličných častiach zmluvy. Oba právne základy znamenajú použitie procesu spolurozhodovania.

Väčšia časť návrhu spadá pod článok 175 ods. 1 (životné prostredie). Týmto článkom Spoločenstvo získava právomoc konať v záujme zachovávania, ochrany a zlepšovania životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a obozretného a racionálneho používania prírodných zdrojov. Táto smernica sleduje tieto ciele.

Avšak články 15, 16 a 17 návrhu ukladajú členským štátom záväzné povinnosti z hľadiska trvalej udržateľnosti biopalív a iných biokvapalín. Zatiaľ čo kritériá udržateľnosti samy o sebe zjavne sledujú cieľ ochrany životného prostredia, smernicou sa zabraňuje aj tomu, aby členské štáty prijímali určité opatrenia, ktoré by bránili obchodovaniu s biopalivami alebo surovinami. Cieľom smernice je teda úplná harmonizácia kritérií udržateľnosti biopalív s cieľom zaručiť, aby žiadne kritériá jednotlivo prijaté členskými štátmi nepredstavovali prekážku pri obchodovaní medzi členskými štátmi. V súvislosti s týmto prvkom smernice sa preto vnútorný trh považuje za primárny cieľ. Toto posúdenie nemení ani fakt, že ochrana životného prostredia je takisto dôležitým cieľom, keďže v článku 95 ods. 3 Zmluvy o založení ES sa výslovne ustanovuje vysoká úroveň ochrany životného prostredia, ktorú majú mať za cieľ opatrenia dopĺňajúce vnútorný trh. Komisia sa preto domnieva, že ustanovenia harmonizovaných noriem environmentálnej udržateľnosti biopalív by mali spadať pod článok 95 (vnútorný trh).

Vo všeobecnosti je obnoviteľná energia blízkou náhradou za tradičnú energiu a dodáva sa prostredníctvom tej istej infraštruktúry a logistických systémov. Všetky členské štáty už používajú obnoviteľnú energiu a všetky sa už rozhodli zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Z týchto dôvodov návrh podstatne neovplyvní výber členských štátov medzi jednotlivými zdrojmi energie, ani všeobecnú štruktúru ich dodávok energie a nespadá pod článok 175 ods. 2 zmluvy.

- Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, že návrh nespadá do výlučnej právomoci Spoločenstva.

Členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele návrhu z týchto dôvodov:

Zo skúseností s podporou zdrojov obnoviteľnej energie v Európskej únii jednoznačne vyplýva, že skutočný pokrok sa začal dosahovať, až keď Európska únia prijala legislatívne nástroje obsahujúce ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do určitého termínu. Ide o smernicu 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov a o smernicu 2003/30/ES o podpore používania biopalív. Na podporu využívania zdrojov obnoviteľnej energie v odvetví vykurovania a chladenia žiadny takýto právny rámec neexistuje a rozvoj obnoviteľnej energie v tomto odvetví takmer stagnuje.

Európska rada dospela k záveru, že je potrebné, aby Európska únia do roku 2020 spoločne dosiahla 20% podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie z dôvodov bezpečnosti dodávok, ochrany životného prostredia a konkurencieschopnosti odvetvia obnoviteľnej energie, ktoré je v súčasnosti svetovým lídrom v mnohých odvetviach.

Ak by sa prijímanie opatrení ponechalo na členské štáty, ohrozilo by sa naplnenie tohto cieľa a neuskutočnilo by sa rovnomerné rozdelenie snáh potrebných na dosiahnutie celkového 20 % podielu. Ak by sa prijímanie opatrení ponechalo výhradne na členské štáty, vytvárala by sa navyše neistota u investorov v súvislosti s cieľmi, ktoré majú dosiahnuť, a spôsobmi, akými tieto ciele dosiahnuť.

Okrem cieľov sa v smernici riešia aj prostriedky podpory rozvoja obnoviteľnej energie, ako sú napr. administratívne postupy, plánovanie, výstavba a informácie a odborná príprava. V prípade elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa riešia otázky súvisiace s elektrickou rozvodnou sieťou, akou je napríklad prístup k sieti, a rozvíja sa úloha záruk pôvodu. Tieto opatrenia sú založené na existujúcich ustanoveniach smernice 2001/77/ES a smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov a ustanovujú spoločný prístup, z ktorého vyplývajú výhody pre výrobcov a spotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celého Spoločenstva. Prístup Spoločenstva k podpore obnoviteľných zdrojov týmito prostriedkami je primeraný, pretože úroveň ambicióznosti cieľa vyžaduje koordinované opatrenia, ktoré sa týkajú odvetví, v ktorých je možné dosiahnuť najväčší pokrok.

Opatrenia Spoločenstva v oblasti udržateľnosti biopalív sú oprávnené, pretože sa vďaka nim predchádza vzniku viacerých vnútroštátnych systémov, ktoré by mohli brzdiť dovoz do Spoločenstva a obchodovanie v jeho rámci.

V tomto návrhu si členské štáty zachovávajú značnú voľnosť rozhodovania pri podpore rozvoja odvetvia obnoviteľnej energie spôsobom, ktorý najviac vyhovuje ich vnútroštátnemu potenciálu a podmienkam, vrátane možnosti dosiahnutia vlastných cieľov podporou rozvoja obnoviteľnej energie v iných členských štátoch.

Z tohto dôvodu je návrh v súlade so zásadou subsidiarity.

- Zásada proporcionality a výber nástrojov

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Celkový cieľ by sa nedal dosiahnuť bez celkového záväzku vyjadreného v právne záväzných cieľoch. Keďže problémy týkajúce sa energetickej politiky ohrozujú Spoločenstvo ako celok, reakcie by sa mali vyjadriť na rovnakej úrovni.

Zvoleným nástrojom je smernica, ktorú musia implementovať členské štáty. Smernica je vhodným nástrojom na podporu využívania zdrojov obnoviteľnej energie, pretože jasne definuje ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a na druhej strane ponecháva členským štátom dostatočnú pružnosť pri implementácii smernice spôsobom, ktorý najviac vyhovuje ich osobitým vnútroštátnym podmienkam. Je obsiahlejšia v porovnaní s rámcovou smernicou v tom, že sa v nej uvádzajú konkrétnejšie ciele a podrobnejšie opatrenia, ktoré sa majú prijať.

V smernici sa stanovuje celkový záväzný cieľ pre Európsku úniu zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 na 20%. Okrem toho sa v nej stanovuje záväzný minimálny cieľ dosiahnuť trhový podiel biopalív v roku 2020 vo výške 10%, pričom ho musia dodržať všetky členské štáty.

V ostatných aspektoch majú členské štáty voľnosť pri rozvíjaní odvetvia obnoviteľnej energie tak, aby tento rozvoj čo najlepšie zodpovedal ich vnútroštátnej situácii a potenciálu za predpokladu, že spoločne dosiahnu 20-percentný cieľ.

Úroveň uložených obmedzení je teda primeraná cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet spoločenstva.

5. ĎALšIE INFORMÁCIE

- Zjednodušenie

Návrhom sa zjednodušujú právne predpisy.

Problematika obnoviteľnej energie sa v súčasnosti upravuje v dvoch smerniciach: o elektrickej energii a o biopalivách. Tretie odvetvie, vykurovanie a chladenie, ešte nemá na úrovni EÚ vlastné právne predpisy. Vytýčenie cieľa na rok 2020 a úprava odvetvia obnoviteľnej energie ponúkajú príležitosť na predloženie návrhu jednej komplexnej smernice, ktorá právne upravuje všetky tri odvetvia obnoviteľnej energie. Tým sa umožňuje zavádzanie neoddeliteľných opatrení v jednotlivých odvetviach zameraných na riešenie otázok týkajúcich sa všetkých odvetví (napr. administratívne prekážky).

Jedna smernica a jednotné národné akčné plány podporia integrovanejšie myslenie členských štátov v oblasti energetickej politiky, pričom sa budú zameriavať na čo najlepšie rozdelenie úsilia.

Predkladanie správ sa v súčasnosti vyžaduje v oboch smerniciach a podľa navrhovanej novej smernice sa bude predkladať len jedna správa.

- Zrušenie existujúcich právnych predpisov

Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu existujúcich právnych predpisov.

- Doložky o preskúmaní/revízii/platnosti

Návrh zahŕňa niekoľko doložiek o preskúmaní.

- Prepracovanie

V súvislosti s návrhom nevzniká potreba prepracovať právne predpisy.

- Tabuľka zhody

Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

- Európsky hospodársky priestor (EHP)

Navrhovaný právny akt sa týka konkrétnej záležitosti EHP a mal by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

2008/0016 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. l a článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[4],

keďže:

(1) Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje dôležitú časť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a ďalších európskych a medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2012. Taktiež zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, podpore technologického rozvoja a poskytovaní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych oblastiach.

(2) Predovšetkým väčšie používanie biopalív v odvetví dopravy je jedným z najúčinnejších nástrojov, ktorým môže Spoločenstvo znížiť svoju závislosť od dovážanej ropy – kde je problém bezpečnosti dodávok najakútnejší – a ovplyvniť trh s palivami v doprave.

(3) Smernica 2001/77/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou[5] a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave[6] ustanovili definície pre rozličné typy obnoviteľných energií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES[7] ustanovila všeobecné definície pre odvetvie energetiky. V záujme stability a zrozumiteľnosti je vhodné používať rovnaké definície aj v tejto smernici.

(4) Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu[8] preukázala, že 20-percentný cieľ pre celkový podiel energií z obnoviteľných zdrojov a 10% cieľ pre obnoviteľné energie v doprave sú vhodné a dosiahnuteľné ciele, a že rámec, ktorý obsahuje povinné ciele, by mal poskytnúť podnikateľskej komunite dlhodobú stabilitu, ktorú potrebuje na prijímanie racionálnych investičných rozhodnutí v odvetví obnoviteľných energií.

(5) Európska rada v Bruseli na svojom zasadnutí v marci 2007 potvrdila záväzok Spoločenstva týkajúci sa rozvoja obnoviteľných energií v rámci celého Spoločenstva po roku 2010. Potvrdila povinný cieľ 20-percentný podielu obnoviteľných energií na celkovej spotrebe energií Spoločenstva do roku 2020 a povinný 10-percentný minimálny cieľ, ktorý majú dosiahnuť všetky členské štáty, pre podiel biopalív na spotrebe benzínu a nafty v doprave do roku 2020, ktoré sa majú dosiahnuť hospodárnym spôsobom. Uviedla, že záväzný charakter cieľa pre biopalivá je primeraný za predpokladu, že výroba je trvalo udržateľná, že biopalivá druhej generácie budú komerčne dostupné, že smernica 98/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13.októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS[9] sa zmení a doplní tak, aby umožňovala príslušné úrovne primiešavania.

(6) Hlavným účelom záväzných cieľov je poskytnúť investorom istotu . Preto nie je vhodné odkladanie rozhodnutia o tom, či je cieľ záväzný, do uskutočnenia nejakej budúcej udalosti. V stanovisku k zápisnici Európskej rady z 15. februára 2007 Komisia preto uviedla, že sa nedomnieva, že záväzný charakter cieľa by sa mal odložiť na obdobie, keď budú biopalivá druhej generácie komerčne dostupné.

(7) Európsky parlament vo svojom uznesení o cestovnej mape pre obnoviteľnú energiu v Európe vyzval Komisiu, aby do konca roka 2007 predložila návrh legislatívneho rámca pre obnoviteľnú energiu v nadväznosti na dôležitosť stanovenia cieľov pre podiel obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Spoločenstva a členských štátov.

(8) Vo svetle stanovísk prijatých Komisiou, Radou a Európskym parlamentom je vhodné stanoviť povinné ciele pre celkový 20-percentný podiel obnoviteľných energií a 10-percentný podiel obnoviteľných energií v doprave na spotrebe Európskej únie do roku 2020.

(9) Počiatočné pozície, možné obnoviteľné zdroje energie a energetický mix v jednotlivých členských štátov sú rôzne. Preto je potrebné previesť celkový 20-percentný cieľ do jednotlivých cieľov pre každý členský štát, pričom sa bude brať náležitý ohľad na spravodlivé a primerané rozdelenie, ktoré zohľadní rozdielne štartovacie pozície a možnosti jednotlivých štátov, vrátane existujúcej úrovne obnoviteľných energií a energetického mixu. Toto je vhodné realizovať prostredníctvom rozdelenia požadovaného celkového nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi na základe rovnakého nárastu podielu každého štátu váženého ich HDP, pričom výsledok je upravený tak, aby odrážal vnútroštátne východiskové pozície, a prostredníctvom kalkulácie vo vzťahu ku konečnej energie.

(10) Pokiaľ ide o 10% cieľ pre obnoviteľné energie v doprave, je vhodné ho stanoviť na rovnakej úrovni pre každý členský štát, aby sa zaručila jednotnosť parametrov a dostupnosti dopravných palív. Pretože dopravné palivá sa jednoducho predávajú, členské štáty s malými zásobami príslušných zdrojov jednoducho dokážu získať obnoviteľné dopravné palivá odinakiaľ. Hoci by pre Spoločenstvo bolo technicky možné splniť cieľ v oblasti biopalív výlučne z domácej produkcie, je pravdepodobné aj žiaduce, že sa cieľ v skutočnosti splní kombináciou domácej produkcie a dovozu. Preto by Komisia mala sledovať zásobovanie v rámci trhu Spoločenstva s biopalivami a v prípade potreby by mala navrhnúť príslušné opatrenia na dosiahnutie vyrovnaného prístupu k domácej výrobe a dovozu s ohľadom na rozvoj mnohostranných a dvojstranných obchodných rokovaní, náklady, energetickú bezpečnosť a na iné otázky.

(11) V záujme dosiahnutia celkových cieľov by sa členské štáty mali snažiť o dodržiavanie orientačnej dráhy vedúcej k dosiahnutiu ich cieľov, mali by vypracovať vnútroštátne akčné plány vrátane sektorových cieľov, pričom by mali zohľadniť skutočnosť, že existujú rôzne využitia biomasy a preto je dôležité mobilizovať jej zdroje.

(12) Aby sa umožnilo využitie výhod technologického pokroku a úspor z rozsahu, mala by sa v orientačnej dráhe zohľadniť možnosť rýchlejšieho rastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v neskorších rokoch. Takto sa môže špeciálna pozornosť venovať odvetviam, ktoré neprimerane trpia nedostatočným technologickým pokrokom a úsporám z rozsahu a preto zostávajú nedostatočne vyvinuté, ale ktoré by v budúcnosti mohli značne prispieť k dosiahnutiu cieľov na rok 2020.

(13) Pre túto dráhu by sa ako počiatočný bod mal použiť rok 2005, pretože je posledným rok, pre ktorý sú k dispozícii spoľahlivé údaje o národných podieloch obnoviteľnej energie.

(14) Je potrebné stanoviť jednoznačné pravidlá pre výpočet podielu energií z obnoviteľných zdrojov.

(15) Pri výpočte prínosu vodnej elektrickej energie by sa účinky klimatických rozdielov mali vyrovnať použitím normalizačného faktora.

(16) Tepelné čerpadlá, ktoré na prevod tepelnej energie na užitočnú teplotnú úroveň používajú geotermálne zdroje zo zeme alebo z vody a tepelné čerpadlá využívajúce okolité teplo zo vzduchu, potrebujú na svoje fungovanie elektrickú energiu. Tepelné čerpadlá, ktoré využívajú okolité teplo zo vzduchu, často spotrebujú veľké množstvo konvenčnej energie. Preto by sa na účely merania plnenia cieľov tejto smernice mala zohľadňovať iba užitočná tepelná energia z tepelných čerpadiel využívajúcich teplo okolitého vzduchu a spĺňajú minimálne požiadavky na výkonové číslo stanovené rozhodnutím Komisie 2007/742/ES[10], v súlade s nariadením č. 1980/2000 Európskeho parlamentu a Rady (ES) zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky[11].

(17) Pasívne energetické systémy využívajú ako zdroj energie konštrukciu budovy. Takáto energia sa považuje za ušetrenú energiu. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, energia využitá týmto spôsobom by sa nemala zohľadňovať na účely tejto smernice.

(18) Importovaná elektrický energia z obnoviteľných zdrojov mimo Spoločenstva sa môže započítavať do cieľov členských štátov. Aby sa však vyhlo čistému zvýšeniu emisií skleníkových plynov prostredníctvom presmerovania existujúcich obnoviteľných zdrojov a ich úplné alebo čiastočné nahradenie konvenčnými zdrojmi energie, mala by sa započítavať iba elektrická energia vyrobená zariadeniami využívajúcimi obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa uvedú do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Aby sa zabezpečilo, že takýto dovoz bude možné spoľahlivo sledovať a započítať, mal by sa naň vzťahovať systém záruk pôvodu.

(19) Na účely vytvárania príležitostí na znižovanie nákladov na dosahovanie cieľov stanovených v tejto smernici je vhodné v členských štátoch zjednodušiť spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v iných členských štátoch, ako aj umožniť členským štátom započítavať elektrickú, vykurovaciu a chladiacu energiu spotrebovanú v inom členskom štáte do svojich národných cieľov. Z tohto dôvodu by mali byť prijaté harmonizované ustanovenia upravujúce koncepciu a prenos záruk pôvodu v týchto odvetviach.

(20) Povinné vydávanie záruk pôvodu na požiadanie pre vykurovanie a chladenie vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie, by malo byť obmedzené na zariadenia s kapacitou aspoň 5 MWth, aby sa vyhlo zbytočne vysokej administratívnej záťaži, ktorá by vznikla v prípade zahrnutia menších zariadenia vrátane zariadení v domácnostiach do systému povinného vydávania záruk pôvodu na požiadanie.

(21) Členské štáty by mali byť schopné zaviesť systémy predbežného schválenia pre prenos záruk pôvodu na iný členský štát alebo z iného členského štátu, ak je to podľa nich potrebné na zaručenie bezpečných a vyvážených dodávok energií, na dosiahnutie environmentálnych cieľov, ktoré sú základom ich podporných systémov, alebo na dosiahnutie súladu s cieľmi stanovenými v tejto smernici. Takéto systémy by mali mať len nevyhnutný a primeraný rozsah a nemali by predstavovať prostriedok svojvoľnej diskriminácie.

(22) Po otestovaní systému harmonizovaných záruk by Komisia preskúmať, či sú potrebné ďalšie zmeny.

(23) Aby sa zabránilo konfliktu s podpornými programami pre existujúce zariadenia a aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii výrobcov obnoviteľných energií, mali by byť medzi členskými štátmi prenosné len záruky pôvodu vydané zariadeniam, ktoré boli uvedené do prevádzky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice, alebo vydané vo vzťahu k výrobe vyplývajúcej z nárastu výrobnej kapacity obnoviteľnej energie zariadenia, pričom tento nárast nastal po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(24) Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania obnoviteľných energií. Preto je pri posudzovaní administratívnych postupov štátnych, regionálnych a miestnych orgánov v oblasti udeľovania povolení na stavbu a prevádzku zariadení na výrobu elektrickej, vykurovacej a chladiacej energie alebo dopravných palív z obnoviteľných zdrojov energie potrebné zohľadniť špecifickú štruktúru odvetvia obnoviteľných energií. Administratívne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť jasné lehoty. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce obnoviteľnú energiu, ktoré sú cenovo environmentálne výhodné.

(25) Vnútroštátne technické špecifikácie a ďalšie požiadavky, ktoré patria do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov[12] a ktoré sa týkajú napríklad úrovní kvality, metód testovania alebo podmienok používania, by nemali vytvárať prekážky pre obchodovanie zo zariadeniami a systémami v oblasti obnoviteľných energií. Preto by podporné systémy pre obnoviteľné energie nemali predpisovať také vnútroštátne technické špecifikácie, ktoré sa odchyľujú od jestvujúcich európskych noriem, alebo ktoré vyžadujú, aby podporné zariadenia a systémy boli certifikované alebo testované na konkrétnom mieste alebo konkrétnym subjektom.

(26) Na vnútroštátnej a regionálnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie obnoviteľnej energie v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania obnoviteľnej energie. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom európskom kontexte a zároveň by sa mali podporovať energeticky účinnejšie spôsoby využitia obnoviteľnej energie v stavebných predpisoch a nariadeniach.

(27) V záujme podpory rozvoja využívania energií z obnoviteľných zdrojov by sa mali odstrániť nedostatky v poskytovaní informácií a vo vzdelávaní, a to najmä v odvetví vykurovania a chladenia.

(28) Je potrebný koordinovaný prístup k rozvoju vzdelávania a pre inštalatérov menších zariadení využívajúcich obnoviteľnú energiu by mal byť dostupný vhodný certifikačný systém, aby sa zabránilo narušeniu trhu a aby sa zaručila vysoká kvalita produktov a poskytovania služieb pre spotrebiteľov. Členské štáty by si mali vzájomne uznávať vnútroštátne certifikačné programy a tieto by preto mali byť založené na minimálnych harmonizovaných zásadách, pričom by sa zohľadňovali európske technické normy a jestvujúce režimy vzdelávania a kvalifikácie pre inštalatérov zariadení využívajúcich obnoviteľnú energiu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[13] by sa mala aj naďalej uplatňovať v súvislosti s otázkami, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako je napríklad uznávanie odborných kvalifikácií inštalatérov, ktorí nezískali osvedčenie v niektorom členskom štáte.

(29) Hoci smernica 2005/36/ES stanovuje požiadavky na vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a vzťahuje sa aj na architektov a projektantov, existuje ďalšia potreba zaručiť, že architekti a projektanti budú vo svojich projektoch a plánoch náležite brať ohľad na využívanie energií z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by preto mali poskytnúť jasné usmernenia. Malo by sa tak stať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2005/36/ES, hlavne jej článkov 46 a 49.

(30) Náklady na pripojenie nových výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do rozvodnej siete elektrickej energie by mali byť objektívne, transparentné a nediskriminačné a mali by náležite zohľadňovať výhody, ktoré pre sieť prinesú začlenené výrobné zariadenia.

(31) Za určitých okolností nie je možné úplne zaručiť prenos a distribúciu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť a bezpečnosť systému rozvodnej siete. Za týchto okolností môže byť vhodné týmto výrobcom poskytnúť finančné kompenzácie.

(32) Smernica 2001/77/ES stanovila rámec pre integráciu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do rozvodnej siete elektrickej energie. Avšak medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v skutočne dosiahnutom stupni integrácie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné posilniť rámec a pravidelne skúmať jeho uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni.

(33) Vzájomné prepojenie krajín uľahčuje začlenenie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem vyrovnania rozdielov môže prepojenie znížiť náklady na vyrovnávanie, podporiť skutočnú hospodársku súťaž prinášajúcu nižšie ceny a stimulovať rozvoj sietí. Spoločné a optimálne využitie prenosovej kapacity by mohlo pomôcť vylúčiť nadmerné vytváranie infraštruktúr.

(34) Výroba biopalív by mala byť environmentálne udržateľná. Biopalivá používané na zabezpečenie dodržiavania cieľov stanovených v tejto smernici a biopalivá, na ktoré sa vzťahujú výhody národných podporných systémov, by preto mali spĺňať kritériá environmentálnej udržateľnosti.

(35) Zavedenie kritérií environmentálnej udržateľnosti pre biopalivá nebude účinné, ak povedie že produkty, ktoré nespĺňajú kritériá a inak by boli použité ako biopalivá, sa namiesto toho použijú ako biokvapaliny vo vykurovacom sektore alebo v sektore elektrickej energie. Kritériá environmentálnej udržateľnosti by sa preto mali vzťahovať aj na biokvapaliny všeobecne.

(36) Zasadanie Európskej rady v Bruseli v marci 2007 vyzvalo Komisiu, aby navrhla komplexnú smernicu o využívaní všetkých obnoviteľných zdrojov energie, ktorá by mohla obsahovať kritériá a ustanovenia zamerané na zaistenie udržateľného poskytovania a využívania bioenergie. Tieto kritériá by mali tvoriť súdržnú časť širšieho režimu vzťahujúceho nielen na biopalivá ale aj na biokvapaliny Preto by táto smernica mala obsahovať takéto kritériá udržateľnosti. Aby sa zabránilo dodatočným nákladom pre podniky a nesúdržnosti právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá by súvisela s nejednotným prístupom, je nevyhnutné, aby boli kritériá udržateľnosti pre biopalivá zladené medzi touto smernicou a smernicou 98/70/ES. Komisia by mala v roku 2010 tiež preskúmať, či by sa do smernice nemali zaradiť ďalšie spôsoby použitia biomasy.

(37) Ak sa pozemok s vysokým obsahom uhlíka v pôde alebo vegetácii využíva na kultiváciu surovín na výrobu biopalív a iných biokvapalín, istá časť uloženého uhlíka sa uvoľní do atmosféry, čo povedie k tvorbe oxidu uhlíka. Tento negatívny dosah na množstvo skleníkových plynov v niektorých prípadoch výrazne zredukuje pozitívny vplyv využitia biopalív alebo biokvapalín na množstvo skleníkových plynov. Do výpočtov úspor emisií skleníkových plynov pre konkrétne biopalivá a iné biokvapaliny by sa mali započítavať aj celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené takouto premenou. Preto je dôležité zaručiť, že výpočet úspor emisií skleníkových plynov zohľadňuje celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené používaním biopalív a iných biokvapalín.

(38) Aby sa zabránilo zbytočnému náročnému výskumu zo strany hospodárskych subjektov a aby sa zabránilo premene pôdy s vysokým obsahom uhlíka, ktorá by sa spätne preukázala ako nespôsobilá na výrobu surovín pre biopalivá a iné biokvapaliny, tie typy využívania pôdy, pri ktorých by strata zásob uhlíka v dôsledku premeny nemohla byť, v rámci primeraného časového obdobia pri zohľadnení naliehavosti riešenia zmeny klímy, kompenzovaná úsporami emisií skleníkových plynov z produkcie biopalív a iných biokvapalín, by sa nemali premieňať na výrobu biopalív a iných biokvapalín. Zoznamy celosvetových zásob uhlíka vedú k záveru, že do tejto kategórie by mali patriť mokrade a súvisle zalesnené oblasti.

(39) Stimuly, ktoré táto smernica poskytuje pre biopalivá a iné biokvapaliny, a narastajúci celosvetový dopyt po biopalivách a iných biokvapalinách, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, je potrebné chrániť. Okrem toho by podľa spotrebiteľov v ES bolo morálne neprijateľné, aby zvýšené využívanie biopalív a iných biokvapalín bolo na úkor ničenia biologicky rozmanitých pôd. Z týchto dôvodov je potrebné stanoviť kritériá zaručujúce, že biopalivá a iné biokvapaliny budú mať nárok na stimuly, len ak sa dá zaručiť, že nepochádzajú z biologicky rozmanitej pôdy. Podľa zvolených kritérií je biologicky rozmanitá pôda taká pôda, ktorá je nedotknutá významnou ľudskou činnosťou (podľa definície, ktorú používajú Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Európska hospodárska komisia OSN a Konferencia ministrov o ochrane lesov v Európe[14]) alebo ktorá je chránená vnútroštátnymi zákonmi o ochrane prírody. Pokiaľ ide o vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov je tiež vhodné, aby sa biopalivá vyrobené zo surovín pochádzajúcich z týchto pozemkov nevzťahovali stimuly stanovené v tejto smernici. Komisia by mala vytvoriť vhodné kritériá a/alebo zemepisné rozsahy s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokým stupňom biologickej rôznorodosti v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.

(40) Biopalivá a iné biokvapaliny vyrábané zo surovín vyrobených v EÚ by navyše by mali spĺňať environmentálne požiadavky EÚ týkajúce sa poľnohospodárstva. Uplatňovanie takýchto kritérií na dovoz z tretích krajín je administratívne a technicky nerealizovateľné.

(41) Kritériá environmentálnej udržateľnosti budú účinné len vtedy, ak budú viesť k zmenám správania účastníkov trhu. Účastníci trhu zmenia svoje správanie len vtedy, ak biopalivá a iné biokvapaliny spĺňajúce kritériá bude, na rozdiel od tých, ktoré ich nespĺňajú, možné predávať s cenovou prémiou. Podľa metódy hmotnostnej bilancie overovania súladu existuje fyzická väzba medzi výrobou biopalív a iných biokvapalín, ktoré spĺňajú kritériá, a spotrebou biopalív a iných biokvapalín v Spoločenstve, zabezpečujúce rovnováhu medzi ponukou a dopytom a tiež zaručuje cenovú prémiu, ktoré je vyššie ako v systémoch bez takého spojenia. Aby sa zaručilo, že biopalivá a iné biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá environmentálnej udržateľnosti, je možné predávať za vyššiu cenu, pričom sa zachová integrita systému a súčasne sa zabráni uvaleniu neodôvodnenej záťaže na odvetvie, na overenie súladu s týmito kritériami by sa mala používať metóda hmotnostnej rovnováhy. Mali by sa však preskúmať i ďalšie overovacie metódy.

(42) Je v záujme Spoločenstva podporovať rozvoj mnohostranných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárodných aj vnútroštátnych systémov, ktorými sa stanovujú normy pre výrobu trvalo udržateľných biopalív a iných biokvapalín a ktorými sa osvedčuje, že výroba biopalív a iných biokvapalín spĺňa tieto normy. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť ustanovenia s cieľom rozhodnúť, že takéto dohody alebo programy poskytujú spoľahlivé dôkazy a údaje za predpokladu, že tieto dôkazy a údaje spĺňajú primerané normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu.

(43) Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív a iných biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív.

(44) Pri výpočte emisií skleníkových plynov z výroby a používania palív by sa mali započítavať aj vedľajšie produkty. Na účely analýzy politiky je vhodná substitučná metóda. Na regulačné účely týkajúce sa jednotlivých prevádzkovateľov a jednotlivých dodávok dopravných palív substitučná metóda nie je vhodná. Na tieto účely je najvhodnejšie použiť metódu prideľovania energie, pretože sa jednoducho používa, dá sa predvídať v čase, minimalizuje kontraproduktívne stimuly a poskytuje výsledky, ktoré sú všeobecne porovnateľné s výsledkami, ktoré poskytuje substitučná metóda. Na účely analýzy politiky by Komisia vo svojich správach mala tiež poskytovať výsledky získané pomocou substitučnej metódy.

(45) Aby sa predišlo neúmernej administratívnej záťaži, mal by sa stanoviť zoznam štandardných hodnôt pre bežné výrobné reťazce biopalív. V prípade biopalív a iné biokvapalín by mali byť vždy uplatniteľné úspory emisií skleníkových plynov stanovené v tomto zozname. Ak je štandardná hodnota úspor emisií skleníkových plynov z výrobných reťazcov nižšia ako ich požadovaná minimálna úroveň, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte štandardných hodnôt.

(46) Aby sa zabránilo podpore pestovania surovín na výrobu biopalív a iných biokvapalín na miestach, kde by to viedlo k vysokým emisiám skleníkových plynov, by používanie štandardných hodnôt na pestovanie malo byť obmedzené na regióny, kde takýto účinok môže byť spoľahlivo vylúčený.

(47) Komisia by do roku 2010 mala zanalyzovať požiadavky týkajúce sa schémy udržateľnosti pre energetické využitia biomasy iné ako biokvapaliny a biopalivá, pričom by mala zohľadniť potrebu riadenia zdrojov biomasy udržateľným spôsobom.

(48) Aby sa umožnilo dosiahnutie 10 -percentného podielu biopalív, je nevyhnutné zaručiť, aby bolo možné uvádzať na trh naftu s vyšším obsahom bionafty, než predpokladá norma EN590/2004.

(49) Aby sa zaručilo, že biopalivá, ktoré diverzifikujú rozsah používaných východiskových surovín, budú komerčne úspešné, mali by získať dodatočnú váhu v rámci vnútroštátnej povinnosti využitia biopalív.

(50) Pravidelné predkladanie správ je potrebné na zaručenie neustáleho sledovania pokroku v rozvoji obnoviteľných energií na úrovni štátov a Spoločenstva.

(51) Podporné opatrenia prijaté na základe tejto smernice, ktoré predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 zmluvy, sa musia v súlade s článkom 88 ods. 3 oznámiť Komisii, ktorá ich musí schváliť, a to ešte pred ich uskutočnením. Informácie poskytnuté Komisii na základe tejto smernice nenahrádzajú povinnosť členských štátov na základe oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(52) Pri navrhovaní podporných systémov by členské štáty mali podporovať využívanie biopalív, ktoré prinášajú ďalšie výhody – vrátane výhod diverzifikácie, ktoré ponúkajú biopalivá vyrobené z odpadu, zvyškov, z nepotravinárskeho celulózového materiálu a lignocelulózneho materiálu – pri náležitom zohľadnení rozdielov v nákladoch na výrobu energie z tradičných biopalív a z biopalív poskytujúcich ďalšie výhody. Členské štáty môžu podporovať investície do rozvoja technológií obnoviteľnej energie, ktoré potrebujú určitý čas na to, aby sa stali konkurencieschopnými.

(53) Keďže hlavným účelom opatrení ustanovených v článkoch 15 až 17 tejto smernice je zaručiť správne fungovanie vnútorného trhu tým, že harmonizujú podmienky udržateľnosti, ktoré musia spĺňať biopalivá a iné biokvapaliny na určité účely, a tým zjednodušujú obchodovanie s biopalivami a iným biokvapalinami, ktoré spĺňajú tieto podmienky, medzi členskými štátmi, sú tieto opatrenia založené na článku 95 zmluvy. Keďže hlavným účelom všetkých ostatných opatrení ustanovených v tejto smernici je ochrana životného prostredia, sú založené na článku 175 ods. 1 zmluvy.

(54) Opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[15].

(55) Konkrétne by Komisia mala získať právomoci potrebné na prispôsobovanie metodických zásad a hodnôt potrebných na posúdenie spĺňania kritérií environmentálnej udržateľnosti vo vzťahu k biopalivám a iným biokvapalinám a na prispôsobovanie energetického obsahu v dopravných palivách technickému a vedeckému pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecný rozsah pôsobnosti a sú určené na zmenu a doplnenie menej zásadných prvkov tejto smernice modifikáciou metodických zásad a hodnôt, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanovenou v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(56) Tie ustanovenia smernice 2001/77/ES a smernice 2003/30/ES, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami tejto smernice, by sa mali vypustiť v poslednom možnom termíne transpozície predkladanej smernice. Ustanovenia, ktoré sa týkajú cieľov a predkladania správ za rok 2010, by mali zostať v platnosti do konca roka 2011. Preto je potrebné zmeniť a doplniť smernicu 2001/77/ES a smernicu 2003/30/ES zodpovedajúcim spôsobom.

(57) Keďže všeobecné ciele dosiahnutia 20-percentného podielu obnoviteľných energií na celkovej spotrebe energií Spoločenstva a 10-percentný cieľ pre podiel biopalív na spotrebe benzínu a nafty v doprave v každom členskom štáte do roku 2020 nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Rozsah pôsobnosti

Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovujú sa v nej záväzné ciele týkajúce sa celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a podielu energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa záruk pôvodu, administratívnych postupov a pripojení k rozvodnej sieti elektrickej energie vo vzťahu k energii z obnoviteľných zdrojov. Touto smernicou sa ustanovujú kritériá environmentálnej udržateľnosti pre biopalivá a iné biokvapaliny.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia uvedené v smernici 2003/54/ES.

Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia:

(a) energia z obnoviteľných zdrojov sú obnoviteľné nefosílne zdroje energie: veterná, slnečná a geotermálna energia, energia vĺn, prílivová a odlivová energia, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;

(b) biomasa sú biologicky odbúrateľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky odbúrateľné časti priemyselného a komunálneho odpadu;

(c) konečná spotreba energie sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre výrobný priemysel, dopravu, domácnosti, služby, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla vzniknutých počas distribúcie;

(d) diaľkové vykurovanie alebo chladenie je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov určenej na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo priemyselných procesov;

(e) biokvapalina je kvapalné palivo na energetické účely vyrobené z biomasy;

(f) biopalivo je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;

(g) záruka pôvodu je elektronický dokument, ktorého účelom je poskytnúť dôkaz o tom, že dané množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov;

(h) podporná schéma je schéma, ktorá vychádza z trhových zásahov členského štátu a ktorou sa podporuje umiestnenie energie z obnoviteľných zdrojov na trh znížením nákladov na výrobu takejto energie, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využitia obnoviteľnej energie alebo inak;

(i) povinnosť využitia obnoviteľnej energie je vnútroštátna podporná schéma v rámci ktorej sa od výrobcov energie vyžaduje, aby do svojej výroby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, od dodávateľov, aby do svojich dodávok zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov alebo od spotrebiteľov energie, aby do svojej spotreby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov.

Článok 3 Ciele týkajúce sa využitia energie z obnoviteľných zdrojov

1. Každý členský štát zabezpečí, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v roku 2020 predstavuje aspoň celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov v tomto roku uvedený v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I.

2. Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia na zaistenie toho, že ich podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa rovná alebo je vyšší ako podiel uvedený v orientačnej dráhe stanovenej v časti B prílohy I.

3. Každý členský štát zabezpečí, že jeho podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave v roku 2020 predstavuje aspoň 10% z konečnej spotreby energie v doprave v danom členskom štáte.

Pri výpočte celkovej energie spotrebovanej v doprave sa na účely prvého pododseku nezohľadňujú iné ropné produkty ako benzín a nafta.

Článok 4 Vnútroštátne akčné plány

1. Každý členský štát príjme vnútroštátny akčný plán.

Vo vnútroštátnom akčnom pláne sa ustanovujú ciele členského štátu týkajúce sa podielov energie z obnoviteľných zdrojov v doprave a v sektore elektrickej, vykurovacej a chladiacej energie v roku 2020 a primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom dosiahnutia týchto cieľov vrátane vnútroštátnych politík zameraných na rozvoj existujúcich zdrojov biomasy a mobilizáciu nových zdrojov biomasy na rôzne využitia, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na účely splnenia požiadaviek uvedených v článkoch 12 až 17.

2. Členské štáty oznámia Komisii svoje vnútroštátne akčné plány najneskôr do 31. marca 2010.

3. Členský štát, ktorého podiel energie z obnoviteľných zdrojov je nižší ako orientačná dráha uvedená v časti B prílohy 1 počas dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov, predloží Komisii nový vnútroštátny akčný plán najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka, v ktorom stanoví primerané opatrenia na zaistenie toho, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v budúcnosti rovná orientačnej dráhe v časti B prílohy I alebo ju presahuje.

Článok 5 Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov

1. Konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v každom členskom štáte sa vypočíta ako súhrn

(a) konečnej spotreby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

(b) konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov určenej na vykurovanie a chladenie; a

(c) konečnej energie z obnoviteľných zdrojov v doprave.

Plyn, elektrina a vodík z obnoviteľných zdrojov energie sa na účely výpočtu podielu konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov zohľadňuje len raz, a to buď v ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) .

Biopalivá a iné biokvapaliny, ktoré nespĺňajú kritéria environmentálnej udržateľnosti podľa článku 15, sa nezohľadňujú.

2. Členské štáty môžu na účely ods. 1 požiadať Komisiu o zohľadnenie výstavby zariadení na výrobu obnoviteľnej energie na svojom území, ktoré majú veľmi dlhé obdobia uvedenia do prevádzky, za týchto podmienok:

(a) výstavba zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie sa musela začať do roku 2016;

(b) zariadenie na výrobu obnoviteľnej energie musí mať výrobnú kapacitu 5 000 MW alebo viac;

(c) zariadenie sa nesmie dať uviesť do prevádzky do roku 2020;

(d) zariadenie sa musí dať uviesť do prevádzky do roku 2022.

Komisia rozhodne, aké úpravy podielu energie z obnoviteľných zdrojov pre rok 2020 sa v prípade daného členského štátu vykonajú, pričom sa zohľadní stav napredovania výstavby, výška finančnej podpory poskytnutej zariadeniu a množstvo obnoviteľnej energie, ktoré sa má v zariadení v priemernom roku vyrobiť po ukončení jeho výstavby.

Konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 Komisia vytvorí vykonávacie pravidlá tohto ustanovenia najneskôr do 31. decembra 2012.

3. Ak členský štát považuje z dôvodu vis major dosiahnutie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v roku 2020 uvedeného v treťom stĺpci tabuľky v prílohe 1 za nemožné, bez odkladu o tom informuje Komisiu. Komisia príjme rozhodnutie, či došlo k vis major ; v takomto prípade rozhodne o tom, aká úprava konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov daného členského štátu pre rok 2020 sa vykoná.

4. Na účely ods. 1 písm. a) sa konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou elektriny z prečerpávacích zariadení využívajúcich vodu, ktorá bola pred tým vypumpovaná vypumpovali, upravené v súlade s článkom 10.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len ten objem elektriny, ktorý bol vyrobený z obnoviteľných zdrojov. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého energetického zdroja vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Elektrina vyrobená z vodnej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačným pravidlom v prílohe 2.

5. Na účely ods. 1 písm. b) sa konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie vypočíta ako spotreba energie z obnoviteľných zdrojov dodaná pre výrobný priemysel, dopravu, domácnosti, služby, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo na účely vykurovania a chladenia vrátane spotreby diaľkového vykurovania alebo chladenia z obnoviteľných zdrojov, upravená v súlade s článkom 10.

Tepelná energia vyrobená tepelnými čerpadlami využívajúcimi zemnú alebo vodnú geotermálnu energiu sa zohľadňuje na účely ods. 1 písm. b). Tepelná energia vyrobená tepelnými čerpadlami využívajúcimi okolité teplo zo vzduch sa zohľadňuje na účely ods. 1 písm. b), ak energetická účinnosť takýchto tepelných čerpadiel zodpovedá minimálnym požiadavkám označovania environmentálnou značkou stanoveným a preskúmaným podľa nariadenia (ES) č. 1980/2000, a hlavne, ak sa uplatňuje, požiadavku minimálneho výkonového čísla určeného v nariadení 2007/742/ES.

Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, v ktorých sa nižšia spotreba energie dosahuje pasívne prostredníctvom návrhu budov alebo z tepla vyrobeného z energie z neobnoviteľných zdrojov, sa na účely ods. 1 písm. b) nezohľadňuje.

6. Za energetický obsah dopravných palív uvedených v prílohe III sa považuje energetický obsah stanovený v tejto prílohe. Prílohu III je možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Takéto opatrenie, ktoré je zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tejto smernice, sa prijíma v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods.3.

7. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie sa vypočíta ako konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov vydelená konečnou spotrebou energie zo všetkých energetických zdrojov a je vyjadrený v percentách.

8. Pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov sa použije metodika a vymedzenia uvedené v nariadení (ES) č. XXXX/XX o energetickej štatistike[16].

9. Elektrina vyrobená z obnoviteľných energetických zdrojov v tretích krajinách sa zohľadňuje na účely merania plnenia požiadaviek tejto smernice týkajúcich sa vnútroštátnych cieľov, iba ak:

(a) je spotrebovaná v Spoločenstve;

(b) je elektrina vyrobená v zariadení, ktoré sa uviedlo do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice; a

(c) sa pre elektrinu vystavila záruka pôvodu, ktorá je súčasťou systému záruky pôvodu rovnocenného so systémom ustanoveným v tejto smernici.

Článok 6 Záruky pôvodu elektrickej, vykurovacej a chladiacej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie

1. Členské štáty zabezpečujú, že pôvod elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ako aj pôvod vykurovacej alebo chladiacej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadeniach s kapacitou aspoň 5 MWth, je ako taký možné zaručiť v zmysle tejto smernice.

Na tento účel členské štáty zabezpečujú, aby sa záruky pôvodu vydávali na žiadosť výrobcu obnoviteľnej energie. Záruka pôvodu má štandardný objem 1 MWh. Na každú MWh vyrobenej energie sa nevydáva viac ako jedna záruka pôvodu.

2. Záruky pôvodu sa vydávajú, prenášajú a zrušujú elektronickou cestou. Sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom.

Záruka pôvodu obsahuje aspoň tieto informácie:

(a) zdroj energie, z ktorého bola energia vyrobená, ako aj počiatočný a koncový dátum jej výroby;

(b) či sa záruka pôvodu týka:

- (i) elektrickej energie; alebo

- (ii) vykurovacej a/alebo chladiacej energie

(c) identitu, miesto, typ a kapacitu zariadenia, v ktorom bola energia vyrobená, a dátum uvedenia zariadenia do prevádzky;

(d) dátum a krajinu vydania a jedinečné identifikačné číslo;

(e) výšku a typ akejkoľvek investičnej pomoci, ktorá bola zariadeniu poskytnutá.

3. Členské štáty si v súlade s touto smernicou uznávajú záruky pôvodu vydané inými členskými štátmi. Akékoľvek odmietnutie uznania záruky pôvodu zo strany členského štátu sa zakladá na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách.

V prípade odmietnutia uznania záruky pôvodu môže Komisia prijať rozhodnutie, ktorým sa od predmetného členského štátu vyžaduje jej uznanie.

4. Členské štáty zabezpečia, že všetky záruky pôvodu, ktoré sa majú vydať a ktoré sa vzťahujú na obnoviteľnú energiu vyrobenú v danom kalendárnom roku, sú vydané najneskôr tri mesiace po jeho uplynutí.

Článok 7 Príslušné orgány a registre záruk pôvodu

1. Každý členský štát menuje jeden príslušný orgán, ktorý plní tieto úlohy:

(a) vytvorí a udržiava vnútroštátny register záruk pôvodu;

(b) vydáva záruky pôvodu;

(c) eviduje akékoľvek prenosy záruk pôvodu;

(d) zrušuje záruky pôvodu;

(e) uverejňuje ročnú správu o vydanom počte záruk pôvodu, ktoré boli vydané, prenesené z každého iného príslušného orgánu alebo na každý iný príslušný orgán a zrušené.

2. Príslušný orgán sa nepodieľa na výrobe energie, obchodovaní s energiou, dodávaní energie alebo na distribučnej činnosti.

3. Vo vnútroštátnom registri záruk pôvodu sa evidujú záruky pôvodu v držbe každej osoby. Evidencia jednej záruky pôvodu sa vedie len v jednom registri.

Článok 8 Žiadosť o zrušenie záruky pôvodu

1. Žiadosť o zrušenie záruk pôvodu vzťahujúcich sa na predmetnú jednotku energie sa predkladá príslušnému orgánu menovanému podľa článku 7, ak:

(a) je na výrobu jednotky elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, alebo výrobu jednotky vykurovacej alebo chladiacej energie z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení s kapacitou aspoň 5 MWth poskytnutá podpora vo forme platby vstupných taríf, platby prémií, daňových znížení alebo platieb vyplývajúcich z výzvy na predloženie ponuky; v tomto prípade sa záruka predkladá príslušnému orgánu menovanému členským štátom, ktorý vytvoril systém podpory;

(b) sa jednotka elektrickej energie vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie, alebo jednotka vykurovacej alebo chladiacej energie vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení s kapacitou aspoň 5 MWth zohľadňuje na účely hodnotenia súladu subjektu s povinnosťou využívania obnoviteľnej energie; v tomto prípade sa záruka pôvodu predkladá príslušnému orgánu menovanému členským štátom, ktorý povinnosť stanovil; alebo

(c) si dodávateľ energie alebo jej spotrebiteľ zvolia využitie záruky pôvodu na účely dokázania podielu alebo množstva obnoviteľnej energie vo svojom energetickom mixe bez toho, aby žiadali o výhody plynúce z podpornej schémy podľa písm. a) alebo písm. b); v tomto prípade sa záruka pôvodu predkladá príslušnému orgánu menovanému členským štátom, v ktorom je energia opísaná v predmetnom energetickom mixe spotrebovaná.

2. V prípade, že prevádzkovateľ predložil príslušnému orgánu v súlade s ods. 1 písm. a) alebo b) jednu alebo viacero záruk pôvodu, prevádzkovateľ:

(a) požiada o záruky pôvodu v súlade s článkom 6 ods. 1 pre celú budúcu výrobu obnoviteľných zdrojov energie z toho istého zariadenia;

(b) požiada o zrušenie týchto záruk pôvodu ten istý príslušný orgán.

3. Zrušenie záruk pôvodu sa od príslušného orgánu nežiada neskôr ako rok po dátume ich vydania.

Článok 9 Prenos záruk pôvodu

1. Členské štáty, ktorých podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa rovnal alebo presiahol orientačnú dráhu uvedenú v časti B prílohy I počas bezprostredne predchádzajúcich dvoch rokov, môžu požiadať príslušné orgány menované v súlade s článkom 7 o prenos záruk pôvodu, o zrušenie ktorých bolo požiadané v zmysle článku 8 ods. 1, na iný členský štát. Príslušný orgán v prijímajúcom členskom štáte okamžite zruší takéto záruky pôvodu.

2. Členské štáty môžu ustanoviť systém predbežného schválenia prenosu záruk pôvodu z osôb alebo na osoby v iných členských štátoch, ak je bez takéhoto systému pravdepodobné, že prenos záruk pôvodu z predmetného členského štátu alebo na predmetný členský štát oslabí ich možnosti zabezpečiť a zaistiť vyváženú dodávku energie, alebo ohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov, ktoré tvoria základ ich podporných schém.

Členské štáty môžu ustanoviť systém predbežného schválenia prenosu záruk pôvodu na osoby v iných členských štátoch, ak je bez takéhoto systému pravdepodobné, že prenos záruk pôvodu oslabí ich možnosti splniť požiadavky podľa článku 3 ods. 1 alebo zabezpečiť, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa rovná alebo presahuje orientačnú dráhu v časti B prílohy I.

Systém predbežného schválenia nevytvára prostriedky svojvoľnej diskriminácie.

3. S výhradou ustanovení prijatých podľa ods. 2 sa záruky pôvodu môžu prenášať medzi osobami v rôznych členských štátoch za predpokladu, že boli vydané vo vzťahu k energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v zariadeniach, ktoré boli uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

Takýto prenos môže sprevádzať prenos energie, na ktorý sa záruka pôvodu vzťahuje, alebo môže byť od akéhokoľvek takéhoto prenosu oddelený.

4. Členské štáty oznámia Komisii akýkoľvek systém predbežného povolenia, ktorý zamýšľajú uplatniť podľa ods. 2, a informujú ju o jeho akýchkoľvek zmenách.

Komisia tieto informácie uverejní.

5. Najneskôr do 31 decembra 2014 Komisia zhodnotí v závislosti od dostupných údajov implementáciu ustanovení tejto smernice pokiaľ ide o prenos záruk pôvodu medzi členskými štátmi a s ním spojené náklady a výhody. Ak je to vhodné, Komisia predloží návrhy Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 10 Dosahy zrušenia záruk pôvodu

Ak príslušný orgán zruší záruku pôvodu, ktorú sám nevydal, tak sa na účely merania dodržiavania požiadaviek tejto smernice týkajúcich sa vnútroštátnych cieľov zodpovedajúce množstvo energie z obnoviteľných zdrojov:

(a) odráta z množstva energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa zohľadňuje vo vzťahu k roku výroby energie uvedenej v záruke pôvodu pri meraní dodržiavania požiadaviek zo strany členského štátu, ktorého príslušný orgán vydal záruku pôvodu; a

(b) pripočíta k množstvu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa zohľadňuje vo vzťahu k roku výroby energie uvedenej v záruke pôvodu pri meraní dodržiavania požiadaviek zo strany členského štátu, ktorého príslušný orgán zrušil záruku pôvodu.

Článok 11 Zvýšenia kapacity

Na účely článku 5 ods. 9, článku 6 ods. 2, článku 8 ods. 2 a článku 9 ods. 3 sa jednotky obnoviteľnej energie vyplývajúce zo zvýšenej kapacity zariadenia považujú za vyrobené iným zariadením, ktoré bolo uvedené do prevádzky v momente, keď došlo k zvýšeniu kapacity.

Článok 12 Administratívne postupy a predpisy

1. Členské štáty zabezpečujú, že akékoľvek vnútroštátne pravidlá vzťahujúce sa na postupy, ktoré sa týkajú schvaľovania, ako aj vydávania osvedčení a povolení, a ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam na výrobu elektrickej, vykurovacej alebo chladiacej energie z obnoviteľných zdrojov a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty, sú primerané a nevyhnutné.

Členské štáty najmä zabezpečujú, že:

(a) sú jasne vymedzené kompetencie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych administratívnych orgánov zodpovedných za postupy týkajúce sa schvaľovania, osvedčení a povolení, s presnými lehotami schvaľovania žiadostí týkajúcich sa plánovania a výstavby;

(b) administratívne postupy sú efektívne a rýchle na príslušnom administratívnom stupni;

(c) pravidlá upravujúce schvaľovanie, ako aj vydávanie osvedčení a povolení sú objektívne, transparentné a nediskriminačné a úplne zohľadňujú špecifiká jednotlivých technológií výroby obnoviteľnej energie;

(d) sú vytvorené jasné usmernenia pre koordináciu medzi administratívnymi orgánmi, ktoré sa týkajú lehôt, ako aj prijímania a spracovania žiadostí týkajúcich sa plánovania a výstavby;

(e) administratívne poplatky, ktoré majú zaplatiť spotrebitelia, projektanti, architekti, stavebné firmy, ako aj dodávatelia a inštalatéri vybavenia a systémov, sú transparentné a vo vzťahu k nákladom;

(f) pre menšie projekty sú vytvorené menej náročné schvaľovacie postupy; a

(g) na účely riešenia sporov medzi žiadateľmi a orgánmi zodpovednými za vydávanie schválení, osvedčení a povolení sú menovaní mediátori.

2. Členské štáty jasne vymedzia všetky technické špecifikácie zariadení a systémov na výrobu obnoviteľnej energie, ktoré sú predpokladom čerpania výhod z podporných schém. V prípade, že existujú európske normy, vrátane environmentálnych značiek, označenia energetickej účinnosti alebo iné technické referenčné systémy vytvorené európskymi normalizačnými orgánmi, sú špecifikácie vyjadrené na základe týchto noriem. V takýchto technických špecifikáciách sa nepredpisuje, kde sa majú zariadenia a systémy certifikovať.

3. Členské štáty od miestnych a regionálnych administratívnych orgánov vyžadujú, aby tieto orgány pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii priemyselných a obytných oblastí zvážili inštaláciu zariadení a systémov určených na využitie vykurovacej, chladiacej a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a na účely diaľkového vykurovania a chladenia.

4. Členské štáty vo svojich stavebných predpisoch požadujú využitie minimálnych úrovní energie z obnoviteľných zdrojov v nových alebo renovovaných budovách. Akákoľvek výnimka z uvedených minimálnych úrovní je transparentná a zakladá sa na kritériách, ktoré sa týkajú:

(a) využitia budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou; alebo

(b) miestnych obmedzení dostupnosti obnoviteľných zdrojov energie.

5. Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich obnoviteľnú energiu, ktoré dosahujú značné zníženie spotreby energie. Ak existujú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej alebo európskej úrovni, členské štáty ich využijú ako základ pre podporu takýchto systémov a zariadení.

V prípade biomasy členské štáty podporujú konverzné technológie, ktoré dosahujú konverznú účinnosť aspoň 85% v prípade využitia v domácnostiach a na komerčné účely a aspoň 70% v prípade priemyselného využitia.

V prípade tepelných čerpadiel členské štáty podporujú využívanie tepelných čerpadiel, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky označovania environmentálnou značkou ustanovené v rozhodnutí 2007/742/ES .

V prípade slnečnej energie členské štáty podporujú využívanie zariadení a systémov, ktoré dosahujú konverznú účinnosť aspoň 35%.

Členské štáty použijú pri hodnotení konverznej účinnosti a pomeru vstupu a výstupu systémov a zariadení na účely tohto odseku postupy Spoločenstva. Ak takéto postupy Spoločenstva chýbajú, použijú medzinárodné postupy, ak existujú.

Článok 13 Informácie a odborná príprava

1. Členské štáty zabezpečujú, že informácie týkajúce sa podporných opatrení sú dostupné pre spotrebiteľov, stavebné firmy, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť zmesi s vysokým obsahom biopalív alebo čisté biopalivá.

2. Členské štáty zabezpečia, že informácie o čistých výhodách, nákladoch a energetickej účinnosti zariadení a systémov určených na výrobu vykurovacej, chladiacej a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sprístupnia dodávatelia takéhoto zariadenia alebo systému, alebo príslušné vnútroštátne orgány.

3. Členské štáty vypracujú schémy udeľovania osvedčení pre inštalatérov maloobjemových ohrievačov a sporákov na biomasu, solárnych fotovoltaických a tepelných systémov, ako aj tepelných čerpadiel. Tieto schémy sa zakladajú na kritériách ustanovených v prílohe IV. Každý členský štát uznáva osvedčenia udelené inými členskými štátmi v súlade s týmito kritériami.

4. Členské štáty vypracujú usmernenia pre projektantov a architektov s cieľom umožniť im riadne zváženie využitia energie z obnoviteľných zdrojov a diaľkového vykurovania a chladenia počas plánovania, projektovania, výstavby a renovácie priemyselných alebo obytných oblastí.

Článok 14 Prístup k rozvodnej sieti elektrickej energie

1. Členské štáty prijímajú nevyhnutné opatrenia na rozvoj infraštruktúry rozvodnej siete s cieľom prispôsobiť ju na ďalší rozvoj výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov vrátane prepojovacích vedení medzi členskými štátmi.

2. Bez toho, aby to malo dosah na udržanie spoľahlivosti a bezpečnosti rozvodnej siete, členské štáty zabezpečujú, aby prevádzkovatelia prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučnej sústavy zaručili na svojom území prenos a distribúciu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty tiež poskytujú prednostný prístup k rozvodnej sieti elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Pokiaľ to povoľuje bezpečnosť vnútroštátnej elektrickej sústavy, prevádzkovatelia prenosových sústav uprednostňujú pri využití zariadení vyrábajúcich elektrickú energiu zariadenia, ktoré vyrábajú elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

3. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosovej sústavy a od prevádzkovateľov distribučnej sústavy, aby stanovili a uverejnili svoje štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, akými sú napríklad pripojenia do rozvodnej siete a jej posilnenie, ktoré sú potrebné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov energie do prepojenej rozvodnej siete.

Tieto pravidlá sa zakladajú na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, pričom sa zohľadňujú najmä všetky náklady a výhody vyplývajúce z pripojenia týchto výrobcov do rozvodnej siete a osobitné podmienky výrobcov v okrajových regiónoch a v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva. Týmito pravidlami sa môžu upravovať rôzne druhy pripojenia.

4. Vo vhodných prípadoch členské štáty môžu požadovať od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby úplne alebo čiastočne znášali náklady uvedené v odseku 3. Členské štáty preskúmajú a prijmú opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie rámcov a pravidiel týkajúcich sa znášania a rozdelenia nákladov uvedených v odseku 3 najneskôr do 30. júna 2011 (a po tejto lehote každé dva roky) s cieľom zaistiť začlenenie nových výrobcov, ako sa uvádza v odseku 3.

5. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby každému novému výrobcovi, ktorý chce byť pripojený do systému, poskytli úplné a podrobné odhady nákladov súvisiacich s pripojením. Členské štáty môžu povoliť výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí chcú byť pripojení do rozvodnej site, aby uverejnili výzvu na predloženie ponuky na práce súvisiace s pripojením.

6. Rozdelenie nákladov uvedené v ods. 3 sa zabezpečuje prostredníctvom mechanizmu založeného na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, berúc do úvahy výhody, ktoré z týchto pripojení vzniknú pôvodne a následne pripojeným výrobcom, ako aj prevádzkovateľom prenosových sústav a prevádzkovateľom distribučných sústav.

7. Členské štáty zabezpečujú, aby účtovanie poplatkov za prenos a distribúciu nebol diskriminačný vo vzťahu k elektrickej energii z obnoviteľných zdrojov, najmä vrátane elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába v okrajových regiónoch, akými sú napríklad ostrovné regióny alebo regióny s nízkou hustotou obyvateľstva.

8. Členské štáty zabezpečujú, aby poplatky účtované prevádzkovateľmi prenosových sústav a prevádzkovateľmi distribučných sústav za prenos a distribúciu elektrickej energie zo zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie odrážali uskutočniteľné nákladové výhody vyplývajúce z pripojenia zariadenia do siete. Takéto nákladové výhody by mohli vyplynúť z priameho využitia nízkonapäťovej rozvodnej siete.

Článok 15 Kritériá environmentálnej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny

1. Biopalivá a iné biokvapaliny sa zohľadňujú na účely uvedené v nasledujúcich písm. a), b) a c), iba ak spĺňajú kritériá uvedené v ods. 2 až 5:

(a) meranie dodržiavania požiadaviek tejto smernice týkajúcich sa vnútroštátnych cieľov;

(b) meranie dodržiavania využitia obnoviteľnej energie

(c) oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív a iných biokvapalín.

2. Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív a iných biokvapalín zohľadňovaná na účely uvedené v ods. 1 je aspoň 35%.

V prípade biopalív a iných biokvapalín vyrobených v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke v januári 2008, sa prvý pododsek uplatňuje od 1. apríla 2013.

3. Biopalivá a biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v ods. 1 nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s uznaným vysokým stupňom biologickej rôznorodosti, t. j. pôdy, ktorá mala jeden z týchto statusov v januári 2008 alebo po ňom, a to bez ohľadu na to, či daná pôda tento status ešte má:

(a) les nevystavený ľudskej činnosti vo významnej miere , t. j. les, v ktorom nedošlo k žiadnym významným ľudským zásahom alebo v ktorom bol posledný ľudský zásah dostatočne dávno na to, aby umožnil opätovné nastolenie prirodzeného zloženia druhov a prirodzených procesov;

(b) oblasti určené na účely ochrany prírody, ak nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi.

(c) Trávne porasty s vysokým stupňom biologickej rôznorodosti, t. j. pasienky bohaté na druhy, nehnojené a s nezhoršenou kvalitou.

Komisia ustanovuje kritériá a zemepisné rozsahy s cieľom určiť, ktoré trávne porasty spadajú pod písm. c). Takéto opatrenie, ktoré je zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tejto smernice, sa prijíma v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods.3.

4. Biopalivá a iné biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v ods. 1 nesmú byť vyrobené zo suroviny získaných z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, t. j. z pôdy, ktorá mala jeden z týchto statusov v januári 2008 a už ho nemá:

(a) mokraď, t. j. pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo alebo počas významnej časti roka, vrátane nedotknutých oblastí rašelinovej pôdy.

(b) súvislo zalesnené oblasti, t. j. pôda o ploche viac ako 1 hektár so stromami vyššími ako 5 metrov a s pokryvom koruny viac ako 30%, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký status ako v januári 2008.

5. Poľnohospodárske suroviny vypestované v Spoločenstve a využívané na výrobu biopalív a iných biokvapalín zohľadnené na účely uvedené v ods. 1, sa získavajú v súlade s požiadavkami a normami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené v bode A prílohy III k nariadeniu (ES) Rady č. 1782/2003[17] pod položkou „Životné prostredie” a v súlade s minimálnymi požiadavkami na dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky vymedzené v súlade s článkom 5 ods. 1 uvedeného nariadenia.

6. Členské štáty neodmietnu na základe iných dôvodov environmentálnej udržateľnosti zohľadniť na účely uvedené v ods. 1 biopalivá a iné biokvapaliny získané v súlade s týmto článkom.

7. Komisia predloží správu o požiadavkách týkajúcich sa schémy environmentálnej udržateľnosti pre energetické využitie biomasy s výnimkou biopalív a biokvapalín najneskôr do 31. decembra 2010. Vo vhodných prípadoch sa k správe priložia návrhy Komisie Európskemu parlamentu a Rade týkajúce sa schémy environmentálnej udržateľnosti pre iné energetické využitia biomasy.

Článok 16 Overovanie splnenia kritérií environmentálnej udržateľnosti pre biopalivá a iné biokvapaliny

1. Ak sa biopalivá a iné biokvapaliny zohľadňujú na účely uvedené v článku 15 ods. 1, členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že kritéria environmentálnej udržateľnosti stanovené v článku 15 boli splnené. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie za predpokladu, že:

(a) dodávky suroviny alebo biopalivá s rôznymi vlastnosťami environmentálnej udržateľnosti sa môžu zmiešavať;

(b) informácie o vlastnostiach environmentálnej udržateľnosti a veľkostiach dodávok uvedených v písm. a) ostávajú pripísané danej zmesi a

(c) je zabezpečené, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi sa opisujú rovnaké vlastnosti environmentálnej udržateľnosti v rovnakých množstvách, ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade v roku 2010 a 2012 správu o fungovaní overovacej metódy hmotnostnej bilancie uvedenej v ods. 1 a o možnostiach umožniť iné overovacie metódy vo vzťahu k niektorým alebo všetkým typom surovín alebo biopalív. Vo svojom hodnotení Komisia zohľadňuje tie overovacie metódy, pri ktorých informácie o vlastnostiach environmentálnej udržateľnosti nemusia zostať fyzicky pripísané konkrétnym dodávkam alebo zmesiam. V hodnotení sa zohľadňuje potreba udržania celistvosti a efektivity overovacieho systému bez vytvárania neprimeranej záťaže pre priemysel. Ak je to vhodné, sú k správe priložené návrhy Komisie Európskemu parlamentu a Rade týkajúce sa povolenia iných overovacích metód.

3. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby predložili spoľahlivé informácie a na požiadanie sprístupnili členským štátom údaje, ktoré boli použité na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu informácií, ktoré hospodárske subjekty predkladajú, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

4. Komisia sa môže rozhodnúť, že v dvojstranných a mnohostranných dohodách medzi Spoločenstvom a tretími krajinami sa preukazuje, že biopalivá a iné biokvapaliny vyrobené zo surovín vypestovaných v týchto krajinách spĺňajú kritériá environmentálnej udržateľnosti uvedené v ods. 3 alebo ods. 4 článku 15.

Komisia sa môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy ustanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 15 ods. 2 alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív spĺňajú kritériá environmentálnej udržateľnosti uvedené v článku 15 ods. 3 alebo 4.

Komisia môže rozhodnúť, že vnútroštátne, multinacionálne alebo medzinárodné schémy merania úspor skleníkových plynov obsahujú presné údaje na účely článku 15 ods. 2.

5. Komisia prijíma rozhodnutia v zmysle ods. 4, iba ak predmetná dohoda alebo schéma spĺňa primerané normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu. V prípade schém na meranie úspor skleníkových plynov musia takéto schémy spĺňať aj metodické požiadavky uvedené v prílohe VII.

6. Rozhodnutia v zmysle ods. 4 sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2. Takéto rozhodnutia nie sú platné viac ako 5 rokov.

7. Ak hospodársky subjekt ponúkne dôkaz alebo údaje získané v súlade s dohodou alebo schémou, ktorá bola predmetom rozhodnutia v zmysle ods. 4, členský štát od dodávateľa nepožaduje poskytnutie ďalších dôkazov splnenia zodpovedajúceho kritéria environmentálnej udržateľnosti.

8. Komisia preskúma na požiadanie členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy uplatňovanie článku 15 vo vzťahu k zdroju biopaliva alebo inej biokvapaliny a v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti a v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 rozhodne, či predmetný členský štát môže zohľadniť biopalivo alebo biokvapalinu z predmetného zdroja na účely uvedené v článku 15 ods. 1.

Článok 17 Výpočet vplyvu biopalív a iných biokvapalín na množstvo skleníkových plynov

1. Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív a iných biokvapalín sa na účely článku 15 ods. 2 vypočíta takto:

(a) pre biopalivá, pre ktoré je štandardná hodnota úspor emisií skleníkových plynov v rámci výrobného reťazca biopaliva stanovená v časti A alebo B prílohy VII, sa použije štandardná hodnota;

(b) použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy VII; alebo

(c) sa použije hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy VII ako súčet skutočných hodnôt pre niektoré z krokov výrobného procesu a roztriedených štandardných hodnôt v časti D alebo E prílohy VII pre ostatné kroky výrobného procesu.

2. Najneskôr do 31. marca 2010 členské štáty predložia Komisii správu obsahujúcu zoznam tých oblastí na svojom území klasifikovaných ako úroveň NUTS 2 v nariadení Európskeho parlamentu a Rady[18] (ES) 1059/2003, v ktorých sa môže očakávať, že typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám oznámeným pod položkou „Pestovanie” v časti D prílohy VII k tejto smernici. Ku správe sa prikladá popis metódy a údaje použité na vypracovanie tohto zoznamu. V metóde sa zohľadňujú pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.

3. Štandardné hodnoty v časti A prílohy VII pre biopalivá a roztriedené štandardné hodnoty pre pestovanie v časti D prílohy VII pre biopalivá a iné biokvapaliny sa uplatňujú iba v prípade, ak sú suroviny vypestované:

(a) mimo Spoločenstva; alebo

(b) v oblastiach Spoločenstva uvedených v zozname podľa ods. 2.

Pre biopalivá a iné biokvapaliny, na ktoré sa nevzťahuje ani jeden z uvedených pododsekov, sa použijú skutočné hodnoty pre pestovanie.

4. Najneskôr do 31. decembra 2012 Komisia predloží správu o odhadovaných typických a štandardných hodnotách uvedených v prílohe VII časti B a časti E, pričom venuje špeciálnu pozornosť emisiám z dopravy a spracovateľského priemyslu a vo vhodných prípadoch môže hodnoty opraviť. Takéto opatrenie, ktoré je zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tejto smernice, sa prijíma v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3.

5. Prílohu VII je možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Takéto opatrenie, ktoré je zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tejto smernice, sa prijíma v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3. Akékoľvek zmeny alebo doplnenia týkajúce sa zoznamu štandardných hodnôt v prílohe VII sú v súlade s týmito pravidlami:

(a) ak je vplyv faktoru na celkové emisie malý, alebo ak dochádza len k limitovanej zmene variácií, alebo ak sú náklady na stanovenie skutočných hodnôt vysoké alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, považujú sa za štandardné hodnoty typické pre normálne výrobné procesy;

(b) vo všetkých ostatných prípadoch sú štandardné hodnoty v porovnaní s normálnymi výrobnými procesmi konzervatívne.

Článok 18 Osobitné ustanovenia týkajúce sa biopalív

1. Členské štáty zabezpečujú, aby boli verejnosti poskytnuté informácie o dostupnosti biopalív a iných obnoviteľných dopravných palív. Ak objemový obsah biopalív pridaných do derivátov minerálnych olejov presahuje hraničnú hodnotu 10%, členské štáty požadujú, aby bola táto informácia dostupná na predajných miestach.

2. Členské štáty zabezpečia, aby naftové palivo spĺňajúce špecifikácie stanovené v prílohe V bolo dostupné najneskôr do 31. decembra 2010 na čerpacích staniciach, ktoré sú vybavené viac ako dvoma výdajnými stojanmi na predaj naftového paliva.

3. Členské štáty zabezpečia, aby naftové palivo spĺňajúce špecifikácie stanovené v prílohe VI alebo iné naftové palivo s aspoň 5-percentným objemovým obsahom biopaliva bolo dostupné najneskôr do 31. decembra 2014 na čerpacích staniciach, ktoré sú vybavené viac ako dvoma výdajnými stojanmi na predaj naftového paliva.

4. Na účely preukazovania splnenia vnútroštátnych povinností využitia obnoviteľnej energie vzťahujúcich sa na prevádzkovateľov sa prínos biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov považuje v porovnaní s inými biopalivami za dvojnásobný.

Článok 19 Správy predkladané členskými štátmi

1. Členské štáty predložia Komisii správu o vývoji presadzovania a využívania energie z obnoviteľných zdrojov najneskôr do 30. júna 2011; po tomto dátume ju predkladajú každé dva roky.

Táto správa predovšetkým obsahuje podrobné informácie:

(a) o odvetvových a celkových podieloch energie z obnoviteľných zdrojov počas predchádzajúcich dvoch kalendárnych rokov a o opatreniach prijatých alebo plánovaných na vnútroštátnej úrovni a zameraných na podporu rastu obnoviteľnej energii pri zohľadnení orientačnej dráhy v časti B prílohy 1;

(b) o zavedení a fungovaní podporných schém a iných opatrení zameraných na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov a o akomkoľvek vývoji týkajúcom sa opatrení, ktoré boli použité so zreteľom na opatrenia vo vnútroštátnych akčných plánoch členských štátov;

(c) o tom, ako v uplatniteľných prípadoch členské štáty v štruktúre svojich podporných schém zohľadnili spôsoby využitia obnoviteľnej energie, ktoré poskytujú dodatočné výhody vo vzťahu k iným, porovnateľným spôsobom, ale môžu ich sprevádzať aj vyššie náklady, vrátane biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a z lignocelulózových materiálov;

(d) o fungovaní systému záruk pôvodu pre elektrickú, vykurovaciu a chladiacu energiu z obnoviteľných zdrojov a o opatreniach prijatých na zaistenie spoľahlivosti systému a jeho ochrany proti podvodom;

(e) o pokroku vykonanom v hodnotení a zlepšovaní administratívnych postupov s cieľom odstrániť regulačné a neregulačné prekážky rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;

(f) o opatreniach prijatých na zaistenie prenosu a distribúcie elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a na zlepšenie rámca alebo pravidiel znášania a rozdelenia nákladov uvedených v článku 14 ods. 3;

(g) o vývoji v oblasti dostupnosti a využitia zdrojov biomasy na energetické účely;

(h) o zmenách cien komodít a využitia pôdy v členskom štáte, ktoré sú spojené so zvýšeným využitím biomasy a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov;

(i) o vývoji a podiele biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových a lignocelulózových materiálov;

(j) o odhadovanom dosahu výroby biopalív na biologickú rôznorodosť, vodné zdroje, kvalitu vody a pôdy; a

(k) o odhadovaných čistých úsporách skleníkových plynov vyplývajúcich z využitia energie z obnoviteľných zdrojov.

2. Pri odhadovaní čistých úspor skleníkových plynov vyplývajúcich z využitia biopalív členské štáty môžu na účely správ uvedených v ods. 1 použiť typické hodnoty uvedené v prílohe VII časti A a B.

3. Vo svojej prvej správe členské štáty uvedú, či zamýšľajú :

(a) vytvoriť jeden administratívny orgán zodpovedný za spracovanie žiadostí o udelenie schválení, osvedčení a povolení týkajúcich sa zariadení na výrobu obnoviteľnej energie a poskytujúci pomoc žiadateľom;

(b) zaviesť automatické schvaľovanie projektových žiadostí týkajúcich sa plánovania a povolenia pre zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie, ak schvaľovací orgán nereagoval na žiadosť v stanovenej lehote; a

(c) určiť zemepisné oblasti vhodné na využitie energie z obnoviteľných zdrojov pri plánovaní využitia pôdy a pri vytváraní systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

Článok 20 Monitorovanie a predkladanie správ zo strany Komisie

1. Komisia monitoruje pôvod biopalív a iných biokvapalín spotrebovaných v Spoločenstve a dosahy ich výroby na využitie pôdy v Spoločenstve a v hlavných dodávateľských tretích krajinách. Monitorovanie sa zakladá na správach členských štátov predkladaných v súlade s článkom 19 ods. 1 a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne dosahy na potravinovú bezpečnosť.

2. Komisia udržiava dialóg a vymieňa si informácie s tretími krajinami a organizáciami výrobcov a spotrebiteľov biopalív, ktorá sa týka všeobecnej implementácie opatrení tejto smernice týkajúcich sa biopalív a iných biokvapalín.

3. Na základe správ predložených členskými štátmi v súlade s článkom 19 ods. 1 a na základe monitorovania a analýzy uvedenej v ods. 1 tohto článku Komisia predkladá správu Európskemu parlamentu a Rade každé dva roky. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

4. Pri predkladaní správ o úsporách skleníkových plynov vyplývajúcich z využitia biopalív Komisia používa hodnoty oznámené členskými štátmi a hodnotí, ako a či by sa zmenil odhad, ak by sa pri použití substitučného prístupu zohľadnili vedľajšie produkty.

5. Vo svojich správach Komisia analyzuje:

(a) relatívne environmentálne výhody a náklady spojené s využitím rôznych biopalív, dosahy dovozných politík Spoločenstva na ne, hľadiská spojené s bezpečnosťou dodávok a spôsoby dosiahnutia vyváženého prístupu medzi domácou výrobou a dovozom;

(b) dosah zvýšeného dopytu po biopalivách na environmentálnu udržateľnosť v Spoločenstve a v tretích krajinách;

(c) dosah politiky EÚ v oblasti palív na dostupnosť potravín vo vyvážajúcich krajinách, cenovú dostupnosť týchto potravín pre ľudí žijúcich v rozvojových krajinách a všeobecnejšie rozvojové problémy; a

(d) dosah zvýšeného dopytu po biopalivách na odvetvia využívajúce biomasu.

Ak je to vhodné, Komisia navrhuje opravné opatrenie.

Článok 21 Výbor

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 3 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 22 Zmeny a doplnenia a zrušenia

1. V smernici 2001/77/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2 a články 4 až 8 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

2. V smernici 2003/30/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2, 3 a 5 a články 5 a 6 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

3. Smernica 2001/77/ES a smernica 2003/30/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2012.

Článok 23 Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. marca 2010. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 24 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 25 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli [...]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA I – Vnútroštátne celkové ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v roku 2020

A. Vnútroštátne celkové ciele

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v roku 2005 (S2005) | Cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v roku 2020 (S2020) |

Belgicko | 2,2 % | 13 % |

Bulharsko | 9,4 % | 16 % |

Česká republika | 6,1 % | 13 % |

Dánsko | 17,0 % | 30 % |

Nemecko | 5,8 % | 18 % |

Estónsko | 18,0 % | 25 % |

Írsko | 3,1 % | 16 % |

Grécko | 6,9 % | 18 % |

Španielsko | 8,7 % | 20 % |

Francúzsko | 10,3 % | 23 % |

Taliansko | 5,2 % | 17 % |

Cyprus | 2,9 % | 13 % |

Lotyšsko | 34,9 % | 42 % |

Litva | 15,0 % | 23 % |

Luxembursko | 0,9 % | 11 % |

Maďarsko | 4,3 % | 13 % |

Malta | 0,0 % | 10% |

Holandsko | 2,4 % | 14 % |

Rakúsko | 23,3 % | 34 % |

Poľsko | 7,2 % | 15% |

Portugalsko | 20,5 % | 31 % |

Rumunsko | 17,8 % | 24 % |

Slovinsko | 16,0 % | 25 % |

Slovenská republika | 6,7 % | 14 % |

Fínsko | 28,5 % | 38 % |

Švédsko | 39,8 % | 49 % |

Spojené kráľovstvo | 1,3 % | 15 % |

B. Orientačná dráha

V orientačnej dráhe uvedenej v článku 3 ods. 2 sa dodržiavajú tieto podiely energie z obnoviteľných zdrojov:

S2005 + 0,25 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2011 až 2012;

S2005 + 0,35 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2013 až 2014;

S2005 + 0,45 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2015 až 2016 a

S2005 + 0,65 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2017 až 2018;

kde

S2005 = podiel daného členského štátu v roku 2005 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A

a

S2020 = podiel daného členského štátu v roku 2020 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A.

PRÍLOHA II – Normalizačné pravidlo na výpočet elektriny vyrábanej vo vodných elektrárňach

Na účely výpočtu elektriny vyrábanej vo vodných elektrárňach v danom členskom štáte sa uplatňuje toto normalizačné pravidlo:

[pic]

kde

N = referenčný rok;

Q N(norm) = normalizované množstvo elektriny na účely výpočtu vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok N;

Q i = množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých elektrárňach členského štátu za rok i, merané v GWh;

C i = celková inštalovaná kapacita všetkých elektrární členského štátu za rok i , meraná v MW.

PRÍLOHA III – Energetický obsah dopravných palív

Palivo | Energetický hmotnostný obsah na základe hmotnosti (nižšia výhrevnosť, MJ/kg) | Energetický objemový obsah na základe objemu (nižšia výhrevnosť, MJ/l) |

bioetanol (etanol vyrobený z biomasy) | 27 | 21 |

bio-ETBE (etyl-tri-butyl-éter vyrobený na báze bioetanolu) | 36 (z čoho 37% pochádza z obnoviteľných zdrojov) | 27 (z čoho 37% pochádza z obnoviteľných zdrojov) |

biometanol (metanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo) | 20 | 16 |

bio-MTBE (metyl-tri-butyl-éter vyrobený na báze biometanolu) | 35 (z čoho 22% pochádza z obnoviteľných zdrojov) | 26 (z čoho 22% pochádza z obnoviteľných zdrojov) |

bio-DME (dimetyléter vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo) | 28 | 19 |

bio-TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze bioetanolu) | 38 (z čoho 29% pochádza z obnoviteľných zdrojov) | 29 (z čoho 29% pochádza z obnoviteľných zdrojov) |

biobutanol (butanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo) | 33 | 27 |

bionafta (metyl-ester vyrobený z rastlinného alebo živočíšneho oleja s kvalitou nafty, používaný ako biopalivo) | 37 | 33 |

nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov vyrobených z biomasy) | 44 | 34 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk (rastlinný tuk termochemicky spracovaný vodíkom) | 44 | 34 |

čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný, ak je jeho použitie zlučiteľné s typom príslušného motora a zodpovedajúcimi emisnými požiadavkami) | 37 | 34 |

bioplyn (palivový plyn vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu, používaný ako biopalivo alebo drevný plyn) | 50 | - |

benzín | 43 | 32 |

motorová nafta | 43 | 36 |

PRÍLOHA IV – Udeľovanie osvedčení pre inštalatérov

Kritériá uvedené v článku 13 ods. 3 sú tieto:

1. Proces udeľovania osvedčení musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členským štátom alebo správnym orgánom ním určeným.

2. Inštalatéri zariadení na biomasu, solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení a tepelných čerpadiel musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy alebo od poskytovateľa odbornej prípravy.

3. Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie. Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické nástroje na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy, vrátane určitých laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich nástrojov na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy. Poskytovateľ odbornej prípravy musí okrem základnej odbornej prípravy ponúkať kratšie aktualizačné kurzy týkajúce sa aktuálnych otázok vrátane nových technológií, aby sa v oblasti inštalačných technológií zabezpečilo celoživotné vzdelávanie. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadení alebo systému, ústav alebo združenie.

4. Akreditované programy odbornej prípravy sa ponúkajú inštalatérom s pracovnými skúsenosťami, ktorí prešli alebo prechádzajú touto odbornou prípravou:

a) v prípade inštalatérov ohrievačov a sporákov na biomasu: sa požaduje odborná príprava absolvovaná v týchto odboroch: inštalatér, montér rúr a rúrok, inžinier so zameraním na systémy vykurovacej techniky alebo technik so zameraním na inštaláciu sanitárnych a vykurovacích alebo chladiacich zariadení;

b) v prípade inštalatérov tepelných čerpadiel: sa požaduje odborná príprava na inštalatérov alebo inžinierov so zameraním na chladiarenské systémy, ktorí musia mať základné zručnosti v oblasti elektrických zariadení a inštalatérstva (rezanie rúr, spájkovanie rúrkových spojov, lepenie rúrkových spojov, izolácia, utesňovanie tvaroviek , testovanie netesnosti a inštalácia vykurovacích alebo chladiacich zariadení);

c) v prípade inštalatérov solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení: sa požaduje odborná príprava na inštalatérov a elektrikárov, ktorí musia mať zručnosti v oblasti elektrických zariadení, inštalatérstva a pokrývačstva vrátane znalostí v oblasti spájkovania rúrkových spojov, lepenia rúrkových spojov, utesňovania tvaroviek, testovania netesnosti, ako aj schopnosť spájať vodiče a musia poznať základné strešné materiály a utesňovacie metódy a metódy na krytie trhlín alebo

d) schéma odbornej praxe, v rámci ktorej inštalatér nadobúda potrebné zručnosti a ktorá zodpovedá 3 rokom vzdelávania v zručnostiach uvedených v písm. a), b) alebo c) vrátane výučby v triede aj na pracovisku.

5. Odborná príprava, vďaka ktorej inštalatér získava osvedčenie, musí zahŕňať teoretickú a praktickú časť. Pri ukončení odbornej prípravy musí mať inštalatér požadované zručnosti, aby mohol inštalovať príslušné zariadenia a systémy s cieľom plniť potreby zákazníka spojené s výkonom a spoľahlivosťou, vykonávať kvalitnú prácu a dodržiavať súlad so všetkými relevantnými pravidlami a normami vrátane pravidiel a noriem v oblasti energetiky a označovania environmentálnou značkou.

6. Teoretická časť odbornej prípravy na inštalatéra ohrievačov a sporákov na biomasu zahŕňa prehľad o trhovej situácii súvisiacej s biomasou, ekologické aspekty, palivá z biomasy, logistiku, stavebné zákony, protipožiarnu ochranu, dotácie, metódy spaľovania, systémy zapaľovania, optimálne hydraulické riešenia, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projekty, inštaláciu a údržbu ohrievačov a sporákov na biomasu. Vďaka odbornej príprave sa zabezpečí aj dobrá znalosť všetkých európskych noriem v oblasti technológií a palív z biomasy ako napríklad pelety, ako aj vnútroštátnych a európskych právnych predpisov týkajúcich sa biomasy.

7. Teoretická časť odbornej prípravy na inštalatéra tepelných čerpadiel zahŕňa prehľad o trhovej situácii súvisiacej s tepelnými čerpadlami, teploty geotermálnych zdrojov a zdrojov v zemi v rôznych regiónoch, identifikáciu pôd a kameňov z dôvodu tepelnej vodivosti, logistiku, stavebné zákony, predpisy týkajúce sa využívania geotermálnych zdrojov, možnosti využívania tepelných čerpadiel v budovách a stanovenie najvhodnejšieho systému tepelných čerpadiel, ako aj znalosti o ich technických požiadavkách, bezpečnosti, filtrovaní vzduchu, napojení na tepelný zdroj a o usporiadaní systému. Vďaka odbornej príprave sa zabezpečí aj dobrá znalosť všetkých európskych noriem súvisiacich s tepelnými čerpadlami, ako aj príslušných vnútroštátnych a európskych právnych predpisov. Inštalatér musí mať tieto kľúčové kompetencie:

a) základné poznatky o zásadách fungovania tepelných čerpadiel a ich fyzických charakteristikách vrátane charakteristík vykurovacieho okruhu: súvislosti medzi nízkymi teplotami vykurovacieho média a vysokými teplotami tepelného zdroja, ako aj medzi účinnosťou tohto systému, stanovením výkonového čísla (COP) a sezónneho výkonového čísla (SPF);

b) poznatky o častiach a súčastiach a o ich funkciách v rámci vykurovacieho okruhu vrátane kompresora, expanzívneho ventilu, výparníka, kondenzátora, upínadiel a montážneho materiálu, mazacieho oleja, chladiaceho média, a o možnostiach prehriatia, podchladenia a chladenia pomocou tepelného čerpadla;

c) schopnosť vybrať a kalibrovať časti a súčasti pri bežnej inštalácii vrátane schopnosti stanoviť typické hodnoty tepelnej záťaže rôznych budov a v prípade produkcie teplej vody, vychádzajúc zo spotreby energie, stanoviť kapacitu tepelného čerpadla v závislosti od tepelnej záťaže pri produkcii teplej vody, skladovacej kapacity budovy a prerušiteľnej dodávky prúdu; určiť komponenty zásobnej nádrže a jej objem a integráciu sekundárneho vykurovacieho systému.

8. Teoretická časť odbornej prípravy na inštalatéra solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení zahŕňa prehľad o trhovej situácii súvisiacej s výrobkami fungujúcimi na báze solárnej energie, ekologické aspekty, časti a súčasti, charakteristiky a rôzne aspekty solárnych systémov, výber vhodných systémov a ich dimenzovanie, stanovenie požadovaného tepla, logistiku, stavebné zákony, protipožiarnu ochranu, dotácie, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projekty, inštaláciu a údržbu solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení. Vďaka odbornej príprave sa zabezpečí aj dobrá znalosť všetkých európskych noriem v oblasti technológií a udeľovanie osvedčení, akým je napríklad Solar Keymark, ako aj znalosť príslušných vnútroštátnych a európskych právnych predpisov. Inštalatér musí mať tieto kľúčové znalosti:

a) schopnosť dodržiavať bezpečnosť pri práci, používať požadované nástroje a zariadenia a plniť bezpečnostné predpisy a normy, ako aj schopnosť identifikovať riziká v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení atď., ktoré vznikajú pri inštalácií solárnych zariadení;

b) schopnosť identifikovať systémy a ich časti a súčasti, ktoré sú typické pre aktívne a pasívne systémy, vrátane mechanického návrhu, ako aj schopnosť určiť umiestnenie častí a súčastí a rozvrhnutie a konfiguráciu systému;

c) schopnosť určiť požadovanú plochu na inštaláciu, nasmerovanie a sklon solárneho fotovoltaického a solárneho ohrievača vody, pričom sa zohľadňuje clonenie, prístup slnečného žiarenia, štrukturálna integrita, primeranosť inštalácie vzhľadom na budovu alebo klímu, ako aj schopnosť identifikovať rôzne inštalačné metódy vhodné pre rozličné druhy striech a vyváženosť systémových zariadení potrebných na inštaláciu;

d) najmä v prípade solárnych fotovoltaických systémov schopnosť prispôsobovať projektové návrhy elektrických obvodov vrátane schopnosti určiť výpočtový (menovitý) prúd, vyberať vodiče vhodných typov a menovitých výkonov pre každý elektrický obvod, určovať primeranú veľkosť, triedu a umiestnenie všetkých súvisiacich zariadení a podsystémov, ako aj zvoliť vhodný bod prepojenia.

9. Kurz odbornej prípravy sa ukončuje skúškou, na základe ktorej je možné získať osvedčenie. Súčasťou skúšky je praktické hodnotenie úspešnosti inštalácie ohrievačov a sporákov na biomasu, tepelných čerpadiel, solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení.

10. Platnosť osvedčenia inštalatéra je časovo obmedzená a na jej predĺženie je potrebné absolvovať aktualizačný seminár alebo kurz.

PRÍLOHA V – Špecifikácie týkajúce sa zmesi so 7-percentným obsahom bionafty v nafte

Parameter | Jednotky | Limity |

minimálny | maximálny |

cetánové číslo (na základe merania) | 51 | - |

cetánové číslo (na základe výpočtu) | 46 | - |

hustota pri 15 °C | kg/m3 | 820 | 845 |

polycyklické aromatické uhľovodíky | %wt | - | 8 |

obsah síry | mg/kg | - | 10 |

teplota vzplanutia | ° C | >55 | - |

zvyšok uhlíka v 10% destilovanom zvyšku | % | - | 0,3 |

obsah popola | mg/kg | - | 0,01 |

obsah vody | mg/kg | - | 200 |

celková kontaminácia | mg/kg | - | 24 |

korózia medeného pása (3h-50 °C) | klasifikácia | trieda 1 |

mazivosť EN ISO 12156-1 | µm | - | 460 |

kinematická viskozita pri 40 °C | mm2/s | 2 | 4,5 |

destilácia % spätne získanej nafty pri 250 °C | % | - | <65 |

% spätne získanej nafty pri 350 °C | % | 85 | - |

teplota potrebná na 95% spätne získanej nafty | ° C | - | 360 |

obsah FAME (Fatty Acid Methyl Esther, metylester mastných kyselín) EN14078 | % | 0 | 7 |

teplota vylučovania parafínov | ° C | príslušná vnútroštátna norma |

teplota nepriechodnosti filtrom za studena | ° C | príslušná vnútroštátna norma |

oxidačná stabilita – EN14112 | h | 20 | - |

oxidačná stabilita testovaná podľa metódy ASTM D2274 pri teplote 115 °C | g/m3 | 25 |

prísady zlepšujúce oxidačnú stabilitu | antioxidačný ekvivalent BHT (butylovaný hydroxytoluén) pri 1000 ppm |

PRÍLOHA VI – Špecifikácie týkajúce sa zmesi s 10-percentným obsahom bionafty v nafte

Parameter | Jednotky | Limity |

minimálny | maximálny |

cetánové číslo (na základe merania) | 51 | - |

cetánové číslo (na základe výpočtu) | 46 | - |

hustota pri 15 °C | kg/m3 | 820 | 845 |

polycyklické aromatické uhľovodíky | %wt | - | 8 |

obsah síry | mg/kg | - | 10 |

teplota vzplanutia | ° C | >55 | - |

zvyšok uhlíka v 10% destilovanom zvyšku | % | - | 0.3 |

obsah popola | mg/kg | - | 0,01 |

obsah vody | mg/kg | - | 200 |

celková kontaminácia | mg/kg | - | 24 |

korózia medeného pása (3h-50 °C) | klasifikácia | trieda 1a |

mazivosť EN ISO 12156-1 | µm | - | 460 |

kinematická viskozita pri 40 °C | mm2/s | 2 | 4,5 |

destilácia % spätne získanej nafty pri 250 °C | % | - | <65 |

% spätne získanej nafty pri 350 °C | % | 85 | - |

teplota potrebná na 95% spätne získanej nafty | ° C | - | 360 |

obsah FAME (Fatty Acid Methyl Esther, metylester mastných kyselín) EN14078 | % | 5 | 10 |

teplota vylučovania parafínov | ° C | príslušná vnútroštátna norma |

teplota nepriechodnosti filtrom za studena | ° C | príslušná vnútroštátna norma |

obsah fosforu | mg/kg | - | 0,2 |

hodnota kyslosti | mgKOH/g | - | 0,05 |

peroxidy EN ISO 3960 | - | 20 |

oxidačná stabilita – EN14112 | h | 20 | - |

oxidačná stabilita testovaná podľa metódy ASTM D2274 pri teplote 115 °C | g/m3 | 25 |

odchýlka od hodnoty kyslosti | mgKOH/g | 0,12 |

znečistenie vstrekovača | súprava čistiacich prísad |

prísady zlepšujúce oxidačnú stabilitu | antioxidačný ekvivalent BHT (butylovaný hydroxytoluén) pri 1000 ppm |

PRÍLOHA VII – Pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, iných biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov

A. Typické a štandardné hodnoty týkajúce sa biopalív, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenami vo využívaní pôdy

Reťazec výroby biopalív | Typické úspory emisií skleníkových plynov | Štandardné úspory emisií skleníkových plynov |

etanol z cukrovej repy | 48 % | 35 % |

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza) | 21 % | 0 % |

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú produkciu tepla a elektriny) | 21 % | 0 % |

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v konvenčnom ohrievači) | 45 % | 33 % |

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú produkciu tepla a elektriny) | 54 % | 45 % |

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú produkciu tepla a elektriny) | 69 % | 67 % |

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú produkciu tepla a elektriny) | 56 % | 49 % |

etanol z cukrovej trstiny | 74 % | 74 % |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE (etyl-tri-butyl-éter) | úspory sú rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE (terciárny amyl-etyl-éter) | úspory sú rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

bionafta z repky olejnej | 44 % | 36 % |

bionafta zo slnečnice | 58 % | 51 % |

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza) | 32 % | 16 % |

bionafta z palmového oleja (proces sa uskutočňuje v továrni na spracovanie oleja a nedostávajú sa pri ňom do ovzdušia žiadne emisie metánu) | 57 % | 51 % |

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja | 83 % | 77 % |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z repky olejnej | 49 % | 45 % |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk zo slnečnice | 65 % | 60 % |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja (proces sa neuvádza) | 38 % | 24 % |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja (proces sa uskutočňuje v továrni na spracovanie oleja a nedostávajú sa pri ňom do ovzdušia žiadne emisie metánu) | 63 % | 60 % |

čistý rastlinný tuk z repky olejnej | 57 % | 55 % |

bioplyn z mestského organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 81 % | 75 % |

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 86 % | 83 % |

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 88 % | 85 % |

B. Odhadované typické a štandardné hodnoty týkajúce sa budúcich biopalív, ktoré sa v januári 2008 nachádzajú na trhu v zanedbateľných množstvách, alebo sa na trhu nenachádzajú vôbec, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenami vo využívaní pôdy

Reťazec výroby biopalív | Typické úspory emisií skleníkových plynov | Štandardné úspory emisií skleníkových plynov |

etanol z pšeničnej slamy | 87 % | 85 % |

etanol z drevného odpadu | 80 % | 74 % |

etanol z kultivovaných drevín dreva pestovaného na tento účel | 76 % | 70 % |

nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 95 % | 95 % |

nafta z dreva pestovaného na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 93 % | 93 % |

DME z drevného odpadu (dimetyléter) | 95 % | 95 % |

DME z dreva pestovaného na tento účel (dimetyléter) | 92 % | 92 % |

metanol z drevného odpadu | 94 % | 94 % |

metanol z dreva pestovaného na tento účel | 91 % | 91 % |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE (metyl-tri-butyl-éter) | úspory sú rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |

C. Metodika

1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania dopravných palív, biopalív a iných biokvapalín sa vypočítavajú takto:

E = e ec + e l + e p + e td + e u – e ccs - e ccr – e ee ,

kde

E = celkové emisie z používania paliva;

e ec = emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

e l = množstvo emisií na rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy;

e p = emisie zo spracovania;

e td = emisie z dopravy a distribúcie;

e u = emisie z používaných palív;

e ccs = úspory emisií pri zachytávaní a sekvestrácii uhlíka;

e ccr = úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka a

e ee = úspory emisií pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

2. Emisie skleníkových plynov z palív, E , sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, gCO2eq/MJ.

3. Odchylne od odseku 2 sa v prípade dopravných palív môžu hodnoty vypočítavané na základe gCO2eq/MJ prispôsobiť tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi palivami, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu vyjadrenú v km/MJ. Takéto prispôsobenie je možné len v prípade, ak sa poskytne dôkaz o existencii rozdielov, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu.

4. Úspory emisií skleníkových plynov z biopalív a iných biokvapalín sa vypočítavajú takto:

ÚSPORY = ( E F – E B )/E F ,

kde

E B = celkové emisie z biopalív alebo iných biokvapalín a

E F = celkové emisie z porovnateľných fosílnych palív.

5. Na účely odseku 1 sú zohľadňované skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalencie CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2: 1

N2O: 296

CH4: 23

6. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, e ec , zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania, zo zberu surovín; z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Certifikované zníženie emisií skleníkových plynov zo spaľovania prebytočného plynu na mieste produkcie ropy kdekoľvek na svete sa odpočítava. Odhadované množstvá emisií z pestovania je možné vypočítať na základe priemerov vypočítaných pre zemepisné oblasti, ktoré sú menšie ako oblasti, ktoré sa používajú pri výpočte štandardných hodnôt, čo predstavuje alternatívu používania skutočných hodnôt.

7. Množstvo emisií na rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy, el , sa vypočítava rovnomerným delením celkových emisií počas obdobia 20 rokov. Na výpočet týchto emisií sa uplatňuje toto pravidlo:

e l = (CS R – CS A ) x MW CO2 /MW C x 1/20 x 1/P ,

kde

e l = množstvo emisií na rok vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy (merané ako množstvo ekvivalentu CO2 na jednotkovú energiu z biopalív);

CS R = množstvo uhlíka na jednotkovú plochu súvisiacu s referenčným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka na jednotkovú plochu vrátane pôdy aj vegetácie). za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov predtým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo ako posledné;

CS A = množstvo uhlíka na jednotkovú plochu súvisiacu so skutočným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka na jednotkovú plochu vrátane pôdy aj vegetácie);

MW CO2 = molekulárna hmotnosť CO2 = 44,010 g/mol;

MW C = molekulárna hmotnosť uhlíka = 12,011 g/mol a

P = produktivita plodín (meraná ako energia z biopalív alebo iných biokvapalín na jednotkovú plochu za rok).

8. Na účely odseku 7 sa pre CS R a CS A môžu použiť tieto hodnoty:

Využívanie pôdy | Množstvo uhlíka (v tonách na hektár) |

sad s palmami olejovými | 189 |

trvalé trávne porasty, t. j. pasienky a plochy pokryté trávnym porastom, využívané na pasenie aspoň počas 5 rokov, nezalesnené | 181 |

riedko zalesnená oblasť (les, ktorý nie je súvisle zalesnenou oblasťou) | 181 |

orná pôda (vrátane trávnych porastov, ktoré sa nepovažujú za trvalé; sadov na pestovanie olejnatých semien, ktoré dozrievajú na stromoch; pôdy vyňatej z obrábania v súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) 796/2004[19] a pôdy, ktorá bola tropickým lesom, ktorý bol vyklčovaný pred januárom 2008, a v januári 2008 mala status opustenej pôdy) | 82 |

púšť a polopúšť | 44 |

Ako alternatíva sa pre CS R a CS A môžu použiť aj aktuálne hodnoty.

Na výpočet P sa môžu použiť tieto hodnoty:

Plodina využívaná na získanie biopaliva alebo inej biokvapaliny | Výnos týkajúci sa biopalív alebo iných biokvapalín (v tonách ekvivalentu oleja na hektár) |

olejnaté semená, ktoré dozrievajú na stromoch | 1,5 |

palma olejová | 4,0 |

Ako alternatíva sa môžu použiť aj aktuálne hodnoty.

9. Emisie zo spracovania, e p , zahŕňajú emisie zo samotného spracovania, z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovaní.

Pri výpočte spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú, ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla:

a) výrobcovia môžu používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrickej rozvodovej sieti;

b) výrobcovia môžu pripísať nulovú intenzitu emisií na každú MWh spotrebovanej energie, pre ktorú preniesli na príslušný orgán záruku pôvodu v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 1 písm. c).

10. Emisie z dopravy a distribúcie, e td , zahŕňajú emisie z dopravy a skladovania surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov.

11. Emisie z používaných palív, e u , sa v prípade biopalív a iných biokvapalín považujú za nulové.

12. Úspory emisií pri zachytávaní a sekvestrácii uhlíka, e ccs , sú obmedzené len na tie emisie, v prípade ktorých sa zachytáva a sekvestruje emitovaný CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív.

13. Úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka, e ccr , sú obmedzené len na tie emisie, v prípade ktorých sa zachytáva CO2 používaný na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách, pričom uhlík v ňom viazaný musí mať pôvod v biomase.

14. Úspory emisií pri kombinovanej produkcii tepla a elektriny, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina, e ee , sa zohľadňujú v súvislosti s nadbytočnou elektrinou vyrobenou v rámci systémov výroby paliva, ktoré využívajú spoločnú produkciu okrem prípadu, keď palivo použité na spoločnú produkciu je vedľajším produktom iným ako zvyšky poľnohospodárskych plodín. Pri výpočte tejto nadbytočnej elektriny sa veľkosť jednotky kombinovanej produkcie považuje za minimum potrebné na to, aby jednotka kombinovanej produkcie mohla dodávať teplo potrebné na výrobu paliva. Úspory emisií skleníkových plynov súvisiace s touto nadbytočnou elektrinou sa rovnajú množstvu skleníkových plynov, ktoré by boli emitované pri výrobe rovnakého množstva elektriny v elektrárni pri použití rovnakého paliva ako v prípade jednotky kombinovanej produkcie.

15. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina).

16. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 15 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom e ec + e l , + podielu emisií e p, e td a e ee , ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt (vrátane fázy výroby samotnej). Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel tých emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tento účel namiesto celkového množstva týchto emisií.

V prípade biopalív a iných biokvapalín sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty vrátane elektriny, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti odseku 14, s výnimkou zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Emisie skleníkových plynov v rámci životného cyklu z odpadov, zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín a zvyškov spracovateľských reťazcov iných ako spracovateľských reťazcov týkajúcich sa biopalív, pričom sa tieto zvyšky v žiadnom prípade nedajú použiť ako potraviny alebo krmivá, sa považujú za nulové až do procesu zberu týchto materiálov.

V prípade palív vyrábaných v rafinériách sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v odseku 15 považuje rafinéria.

17. V prípade biopalív predstavujú na účely výpočtu uvedeného v odseku 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva E F najnovšiu známu priemernú hodnotu skutočných emisií z benzínu a nafty spotrebovaných v Spoločenstve, ktoré boli nahlásené podľa [smernice 98/70/ES]. Ak takéto údaje nie sú k dispozícii, používa sa hodnota 83,8 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v odseku 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 91 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu tepla predstavujú na účely výpočtu uvedeného v odseku 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva E F hodnotu 77 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na kombinovanú produkciu tepla a elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v odseku 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva E F hodnotu 85 gCO2eq/MJ.

D. Roztriedenie hodnôt pre biopalivá a biokvapaliny

Pestovanie: „ e ec “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z cukrovej repy | 13 | 13 |

etanol z pšenice | 19 | 19 |

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve | 20 | 20 |

etanol z cukrovej trstiny | 13 | 13 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE (etyl-tri-butyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE (terciárny amyl-etyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

bionafta z repky olejnej | 30 | 30 |

bionafta zo slnečnice | 18 | 18 |

bionafta z palmového oleja | 18 | 18 |

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja | 0 | 0 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z repky olejnej | 31 | 31 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk zo slnečnice | 19 | 19 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja | 19 | 19 |

čistý rastlinný tuk z repky olejnej | 32 | 32 |

bioplyn z mestského organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 0 | 0 |

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 0 | 0 |

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 0 | 0 |

Spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): „ e p - e ee “ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z cukrovej repy | 27 | 38 |

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza) | 45 | 63 |

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 45 | 63 |

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom ohrievači) | 25 | 35 |

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 18 | 25 |

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 5 | 7 |

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 15 | 21 |

etanol z cukrovej trstiny | 1 | 1 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE (etyl-tri-butyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE (terciárny amyl-etyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

bionafta z repky olejnej | 15 | 22 |

bionafta zo slnečnice | 15 | 22 |

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza) | 33 | 47 |

bionafta z palmového oleja (proces sa uskutočňuje v továrni na spracovanie oleja a nedostávajú sa pri ňom do ovzdušia žiadne emisie metánu) | 13 | 18 |

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja | 13 | 18 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z repky olejnej | 10 | 14 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk zo slnečnice | 10 | 14 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja (proces sa neuvádza) | 28 | 40 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja (proces sa uskutočňuje v továrni na spracovanie oleja a nedostávajú sa pri ňom do ovzdušia žiadne emisie metánu) | 7 | 10 |

čistý rastlinný tuk z repky olejnej | 4 | 5 |

bioplyn z mestského organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 13 | 18 |

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 7 | 9 |

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 7 | 9 |

Doprava a distribúcia: „ e td “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z cukrovej repy | 3 | 3 |

etanol z pšenice | 2 | 2 |

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve | 2 | 2 |

etanol z cukrovej trstiny | 8 | 8 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE (etyl-tri-butyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE (terciárny amyl-etyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

bionafta z repky olejnej | 1 | 1 |

bionafta zo slnečnice | 1 | 1 |

bionafta z palmového oleja | 5 | 5 |

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja | 1 | 1 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z repky olejnej | 1 | 1 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk zo slnečnice | 1 | 1 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja | 5 | 5 |

čistý rastlinný tuk z repky olejnej | 1 | 1 |

bioplyn z mestského organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 3 | 3 |

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 5 | 5 |

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 4 | 4 |

Spolu

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z cukrovej repy | 43 | 54 |

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza) | 66 | 84 |

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 66 | 84 |

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom ohrievači) | 46 | 56 |

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 39 | 46 |

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 26 | 28 |

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na spoločnú produkciu tepla a elektriny) | 37 | 43 |

etanol z cukrovej trstiny | 21 | 22 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE (etyl-tri-butyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE (terciárny amyl-etyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |

bionafta z repky olejnej | 47 | 53 |

bionafta zo slnečnice | 35 | 41 |

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza) | 57 | 70 |

bionafta z palmového oleja (proces sa uskutočňuje v továrni na spracovanie oleja a nedostávajú sa pri ňom do ovzdušia žiadne emisie metánu) | 36 | 41 |

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja | 14 | 19 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z repky olejnej | 42 | 46 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk zo slnečnice | 30 | 34 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja (proces sa neuvádza) | 52 | 63 |

hydrogenačne rafinovaný rastlinný tuk z palmového oleja (proces sa uskutočňuje v továrni na spracovanie oleja a nedostávajú sa pri ňom do ovzdušia žiadne emisie metánu) | 31 | 34 |

čistý rastlinný tuk z repky olejnej | 36 | 38 |

bioplyn z mestského organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 16 | 21 |

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 12 | 14 |

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn | 10 | 13 |

E. Roztriedenie odhadovaných hodnôt pre budúce biopalivá a biokvapaliny, ktoré sa v januári 2008 nachádzajú na trhu v zanedbateľných množstvách, alebo sa na trhu nenachádzajú vôbec

Pestovanie: „ e ec “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z pšeničnej slamy | 3 | 3 |

etanol z drevného odpadu | 1 | 1 |

etanol z dreva pestovaného na tento účel | 6 | 6 |

nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 1 | 1 |

nafta z dreva pestovaného na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 4 | 4 |

DME z drevného odpadu (dimetyléter) | 1 | 1 |

DME z dreva pestovaného na tento účel (dimetyléter) | 5 | 5 |

metanol z drevného odpadu | 1 | 1 |

metanol z dreva pestovaného na tento účel | 5 | 5 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE (metyl-tri-butyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |

Spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): „ e p - e ee “ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z pšeničnej slamy | 5 | 7 |

etanol z dreva | 12 | 17 |

nafta z dreva vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 0 | 0 |

DME z dreva (dimetyléter) | 0 | 0 |

metanol z dreva | 0 | 0 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE (metyl-tri-butyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |

Doprava a distribúcia: „ e td “ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z pšeničnej slamy | 2 | 2 |

etanol z drevného odpadu | 4 | 4 |

etanol z dreva pestovaného na tento účel | 2 | 2 |

nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 3 | 3 |

nafta z dreva pestovaného na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 2 | 2 |

DME z drevného odpadu (dimetyléter) | 4 | 4 |

DME z dreva pestovaného na tento účel (dimetyléter) | 2 | 2 |

metanol z drevného odpadu | 4 | 4 |

metanol z dreva pestovaného na tento účel | 2 | 2 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE (metyl-tri-butyl-éter) | ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |

Spolu

Reťazec výroby biopalív a iných biokvapalín | Typické emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) | Štandardné emisie skleníkových plynov (gCO2eq/MJ) |

etanol z pšeničnej slamy | 11 | 13 |

etanol z drevného odpadu | 17 | 22 |

etanol z dreva pestovaného na tento účel | 20 | 25 |

nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 4 | 4 |

nafta z dreva pestovaného na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch | 6 | 6 |

DME z drevného odpadu (dimetyléter) | 5 | 5 |

DME z dreva pestovaného na tento účel (dimetyléter) | 7 | 7 |

metanol z drevného odpadu | 5 | 5 |

metanol z dreva pestovaného na tento účel | 7 | 7 |

časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE (metyl-tri-butyl-éter) | rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |

[1] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[2] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[3] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[4] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[5] Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2006/108/EÚ (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 414).

[6] Ú. v. ES L 123, 17.5.2003, s. 42.

[7] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

[8] KOM(2006) 848.

[9] Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

[10] Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 14.

[11] Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s.1.

[12] Ú. v. ES L 204, 21.7.1998.

[13] Ú. v. ES L 255, 30.9.2005, s. 22.

[14] Hodnotenie stavu lesných zdrojov v miernom a boreálnom pásme (2000); Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe (2003).

[15] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

[16] [Nariadenie o energetickej štatistike].

[17] Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 56.

[18] Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1

[19] Nariadenie Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, (Úradný vestník EÚ L 141, 30.4.2004, s. 18).