—

pretrváva veľká vzájomná nedôvera a najmä nesolidarita medzi členskými štátmi, najmä v oblasti politiky zákonného a nezákonného prisťahovalectva a policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach,

—

tieto problémy majú tiež vplyv na fázu transpozície niektorých prijatých opatrení, keďže bola konštatovaná nedostatočná úroveň jej napredovania v týchto oblastiach: vízová politika, výmena informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdnymi orgánmi, prevencia a boj proti organizovanej trestnej činnosti, krízový manažment v rámci EÚ, policajná a colná spolupráca a justičná spolupráca v trestných veciach,

—

zohľadnenie inštitucionálnych postupov, štruktúr a rozhodnutí, ako aj zásad a cieľov stanovených v Charte základných práv Európskej únie, vyhlásenej v Štrasburgu 12. decembra 2007 (1),

—

podporu transparentnosti rozhodovacieho procesu na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ, najmä v spojitosti s PSBS, v súlade s nedávnym rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o legislatívnej transparentnosti (vec Turco (2)),

—

efektívne zapájanie národných parlamentov do vytvárania a realizácie PSBS vrátane vyhodnocovania týchto politík v iných členských štátoch, ako aj agentúrami EÚ,

—

zabezpečenie dodržiavania nadradenosti práva Spoločenstva nad právom EÚ (článok 47 Zmluvy o EÚ) pri uzatváraní medzinárodných zmlúv, najmä v prípade sankcií s dosahom na štátnych príslušníkov tretích krajín alebo v prípadoch, ak sú občania EÚ predmetom diskriminačných opatrení (zrušenie vízovej povinnosti); Európsky parlament by sa mal systematicky zúčastňovať uzatvárania medzinárodných zmlúv EÚ týkajúcich sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach,

—

posilňovanie lojálnej spolupráce a solidarity medzi členskými štátmi v oblasti uplatňovania politík a opatrení prijatých EÚ prostredníctvom posilňovania a demokratizácie vzájomných mechanizmov vyhodnocovania, ktoré sa už zaviedli v rámci schengenskej spolupráce a v oblasti boja proti terorizmu,

—

zavádzanie posilnenej spolupráce v rámci prvého piliera v prípade, že nie je možné dosiahnuť požadované jednohlasné schválenie (pozri rozpravu týkajúcu sa návrhu Komisie zo 17. júla 2006 nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003, pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach (KOM(2006)0399)),

—

prekonať prvopočiatočné štádium a nejasnú podstatu iniciatív agentúr, ktoré zriadila EÚ, ako aj spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi,

—

zaviesť skutočnú komunikačnú politiku, ktorá by umožnila občanom EÚ, aby boli lepšie informovaní o iniciatívach vytvorených na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni a lepšie spoznali príslušné orgány EÚ a vnútroštátne orgány, na ktoré sa môžu obrátiť bez toho, aby bolo dotknuté súdne konanie v prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k porušeniu základných práv občanov,

—

ochrana základných ľudských práv ustanovených v Charte základných práv Európskej únie,

—

súdna kontrola uskutočňovaná Súdnym dvorom, a to aj v oblasti legislatívy, týkajúcej sa polície a súdnej kontroly,

—

demokratická kontrola vyplývajúca z rozšírenia spolurozhodovacieho postupu Európskym parlamentom a zo zapojenia národných parlamentov do legislatívneho procesu EÚ a vyhodnocovania jeho vplyvu, najmä čo sa týka politík súvisiacich s PSBS,

a)

bezodkladne iniciovali proces stanovenia priorít pre nasledujúci viacročný program PSBS na obdobie rokov 2010 – 2014 na základe ambiciózneho a koherentného prístupu, ktorý by prekonal ministerský spôsob uvažovania a ktorý by čerpal z cieľov a zásad stanovených v Charte základných práv Európskej únie,

b)

sa pripojili k Európskemu parlamentu v jeho dialógu s národnými parlamentmi o prioritách na obdobie rokov 2010 – 2014 pri zohľadnení problémov, ktoré sa vyskytli pri realizácii Tamperského a Haagskeho programu, prác uskutočnených v rámci Rady a úvodných strategických ukazovateľov Európskej rady týkajúcich sa prisťahovalectva, azylu a začleňovania; táto úvodná fáza dialógu by sa mala ukončiť počas výročnej rozpravy Európskeho parlamentu o pokroku dosiahnutom v PSBS v roku 2008 a následne vyústiť do vydania oznámenia Komisie, pričom novozvolený Európsky parlament a Európska rada prijmú vo vhodnom čase konečné znenie tohto programu,

c)

schválili s Európskym parlamentom zoznam textov alebo návrhov, ktoré sa majú alebo by sa mali prednostne prijať pred tým, ako nadobudne platnosť Lisabonská zmluva a v každom prípade do konca súčasného volebného obdobia Európskeho parlamentu,

d)

dosiahli pokrok v rokovaniach o návrhoch o policajnej a justičnej spolupráci (ktoré budú predmetom spolurozhodovacieho postupu) hľadaním politickej dohody s Európskym parlamentom a zabezpečiť, ihneď ako sa dosiahne táto dohoda:

—

definovať transparentnejšie kritériá na úrovni EÚ, najmä v prípadoch, ak opatrenia EÚ môžu narušiť záruky chránené ústavami členských štátov (článok 52 Charty základných práv Európskej únie a článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a revidovať opatrenia EÚ kritizované Súdnym dvorom (pozri veci T-228/02 Organisation des Modjahedines du peuple d'Iran/Rada, T-47/03 Sison/Rada, T-253/04 KONGRA-GEL a i./Rada, T-229/02 PKK/Rada o čiernych listinách),

—

systematicky zohľadňovať vplyv legislatívy EÚ a vnútroštátnych vykonávacích opatrení na základné práva, najmä tie, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu, pričom sa zohľadnia odpovede, ktoré nedávno zaslali v tejto oblasti členské štáty Komisii,

—

iniciovať prípravné rozhovory na rokovací mandát o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ),

—

revidovať program činností Agentúry EÚ pre základné práva, zohľadňujúc priority uvedené inštitúciami a najmä Európskym parlamentom v oblasti policajnej a justičnej spolupráce a dodržiavania zásad EÚ (článok 7 Zmluvy o EÚ) (pozri medziinštitucionálne vyhlásenie prijaté počas prijatia nariadenia Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (4)),

—

predložiť legislatívny návrh na obmedzenie priamej alebo nepriamej diskriminácie ovplyvňujúcej pohyb občanov EÚ, prístup k súdnictvu v krajine inej ako krajine pôvodu a konzulárnej a diplomatickej ochrane v tretích krajinách (článok 20 Zmluvy o fungovaní EÚ),

—

predložiť návrh týkajúci sa transparentnosti a dôvernosti informácií a dokumentov, s ktorými pracujú inštitúcie EÚ,

—

predložiť návrh týkajúci sa ochrany údajov (uskutočniť konsolidáciu opatrení, ktoré sú v súčasnosti odlišné v závislosti od piliera, ktorého sa týkajú), ako odpoveď na znepokojenie týkajúce sa rýchlej degradácie kritérií ochrany údajov v EÚ, najmä čo sa týka neprimeraných noriem na ochranu transatlantického prenosu údajov, a naliehavo vyzvať Radu, aby prispôsobila rámcové rozhodnutie o ochrane údajov v rámci tretieho piliera v súlade s odporúčaniami Európskeho parlamentu,

—

posilniť vnútorné štruktúry inštitúcií zodpovedných za ochranu základných práv v EÚ, najmä v rámci Rady (transformácia pracovnej skupiny Rady ad-hoc pre základné práva a občianstvo na stálu pracovnú skupinu podľa návrhu slovinského predsedníctva),

—

posilniť prostredníctvom administratívnej spolupráce (článok 66 Zmluvy o ES) dialóg medzi členskými štátmi, vzájomnú znalosť právnych systémov, aktivovanie postupu dialógu na zapojenie národných parlamentov a Európskeho parlamentu, najmä v oblastiach, v ktorých sa vyskytujú ťažkosti pri realizácii stratégií EÚ a opatrení ovplyvňujúcich PSBS;

—

revidovať legislatívny návrh o právach jednotlivcov v trestnom konaní (článok 69 A Zmluvy o fungovaní EÚ),

—

predložiť návrh o právach obetí trestných činov a terorizmu (článok 69 A Zmluvy o fungovaní EÚ),

—

zlepšiť vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi, a to jednak opatrení prijatých „in absentia“, ako aj dôkazov (článok 69 A Zmluvy o fungovaní EÚ),

—

vzájomne prepojiť trestné registre,

—

revidovať štatút Europolu, Eurojustu a Európskej justičnej siete na základe nových právnych základov;

—

prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie úplného uvedenia do prevádzky Schengenského informačného systému (SIS II) a nadobudnutie účinnosti rozhodnutí, ktoré súvisia s Prümskou zmluvou (5),

—

posilniť Frontex a vyhodnotiť vplyv nových návrhov Komisie pre kontrolu hraníc,

—

zlepšiť informácie poskytované Frontexom o dohodách, ktoré podpísal s tretími krajinami, a o hodnotiacich správach spoločných operácií, ako aj zabezpečiť, že pri kontrole hraníc sa dodržiavajú ľudské práva; zmeniť mandát Frontexu s cieľom začleniť námorné záchranné operácie,

—

zaviesť štruktúrovanú spoluprácu medzi Frontexom a Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) s cieľom zjednodušiť začaté operácie pri súčasnom zohľadnení ochrany ľudských práv;

—

podniknúť ambicióznu akciu Komisie a Rady s cieľom podporiť pokrokovú stratégiu EÚ pre tieto oblasti:

—

aby bol v primeranej lehote konzultovaný o všetkých zmluvách s tretími krajinami, ktoré nebudú uzatvorené do 31. decembra 2008,

—

aby sa mu zasielali pravidelné aktualizované informácie o prebiehajúcich rokovaniach,

—

aby sa bezodkladne uskutočnila diskusia o vonkajšom rozmere PSBS, keďže EÚ vytvára de facto policajnú a justičnú spoluprácu s tretími krajinami, najmä s USA prostredníctvom dvojstranných dohôd v množstve oblastí, pričom obchádza riadne demokratické rozhodovacie postupy a parlamentnú kontrolu;