14.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 8/1

A.

keďže OSN po druhý raz v histórii organizuje medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Dauhe od 29. novembra do 2. decembra 2008, zameranú na stretnutie hláv štátov a vlád, a nielen ministrov rozvoja, ale aj ministrov financií, ako aj zástupcov medzinárodných finančných organizácií, súkromných bánk a obchodnej a občianskej spoločnosti, s cieľom preskúmať pokrok dosiahnutý od konferencie v Monterrey,

B.

keďže na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia treba výrazne zvýšiť financovanie,

C.

keďže financovanie rozvoja by sa malo zadefinovať ako nákladovo najefektívnejší spôsob riešenia svetových rozvojových potrieb a globálnych neistôt,

D.

keďže potreba primeraných, predvídateľných a trvalo udržateľných finančných zdrojov je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým, najmä s ohľadom na problematiku zmeny klímy a jej dôsledkov vrátane prírodných katastrof a na osobitnú zraniteľnosť rozvojových krajín,

E.

keďže EÚ je najväčším darcom pomoci na svete, významným aktérom v medzinárodných finančných inštitúciách a najvýznamnejším obchodným partnerom rozvojových krajín,

F.

keďže EÚ sa zaviazala k jasnému a záväznému harmonogramu na dosiahnutie 0,56 % cieľa HND do roku 2010 a 0,7 % cieľa HND do roku 2015,

G.

keďže v prípade, že súčasné trendy úrovní ODA členských štátov budú pretrvávať, niektoré členské štáty nesplnia ciele, ku ktorým sa zaviazali, a to 0,51 % HND pre štáty EÚ-15 (t. j. členské štáty EÚ pred rozšírením v roku 2004) a 0,17 % HND pre štáty EÚ-12 (t. j. členské štáty, ktoré k EÚ pristúpili 1. mája 2004 a 1. januára 2007) do roku 2010,

H.

keďže plánovateľná pomoc Afrike sa napriek všeobecnému poklesu ODA v roku 2007 zvyšuje,

I.

keďže nedávno pribudli nové významné rozvojové problémy vrátane zmeny klímy, štrukturálnych zmien na komoditných trhoch a najmä na potravinárskych a ropných trhoch a zmeny významných trendov v spolupráci štátov južného regiónu vrátane podpory infraštruktúry v Afrike zo strany Číny a úverov Brazílskej rozvojovej banky (BNDES) v Latinskej Amerike,

J.

keďže v mnohých rozvojových krajinách nie sú finančné služby dostatočne rozvinuté v dôsledku mnohých faktorov vrátane obmedzení v dodávke služieb a chýbajúcej právnej istoty a vlastníckych práv,

1.

potvrdzuje svoj záväzok v oblasti odstraňovania chudoby, trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutia rozvojových cieľov milénia ako jedinú cestu nastolenia sociálnej spravodlivosti a zvýšenia kvality života približne jednej miliardy ľudí na celom svete, ktorí žijú v extrémnej chudobe, ktorá je definovaná ako príjem nižší než jeden USD na deň;

2.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jasné oddelenie výdavkov na rozvoj od výdavkov na zahraničnopolitické záujmy, a zdôrazňuje v tomto ohľade, že ODA by mala byť v súlade s kritériami pre ODA, ktoré vytvoril Výbor rozvojovej pomoci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) a odporučeniami OECD/DAC pre uvoľňovanie ODA;

3.

zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými politikami Spoločenstva (životné prostredie, migrácia, ľudské práva, poľnohospodárstvo, atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam;

4.

pripomína, že okamžité a nevyhnutné opatrenia, ktoré musí EÚ prijať na riešenie dramatických dôsledkov rastúcich cien potravín v rozvojových krajinách, by sa nemali chápať a vykonávať ako súčasť finančného úsilia požadovaného na základe konsenzu z Monterrey; preto uvíta konkrétny návrh Komisie na využitie núdzových fondov;

5.

zdôrazňuje, že nadmerné a neprimerané administratívne zaťaženie v niektorých partnerských krajinách znižuje účinnosť rozvojovej pomoci; obáva sa, že toto zaťaženie by mohlo ohroziť dosiahnutie rozvojových cieľov milénia;

6.

konštatuje, že EÚ ešte nenašla správnu rovnováhu medzi dvoma protichodnými prístupmi k rozvojovej pomoci: na jednej strane dôverovať partnerským krajinám, pokiaľ ide o primerané rozdelenie prostriedkov, a pomáhať ich administratíve pri rozvoji vhodných nástrojov implementácie finančných prostriedkov; na druhej strane účelovo viazať finančnú pomoc s cieľom vyhnúť sa zneužitiu alebo neefektívnemu rozdeleniu pomoci;

7.

zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom ODA na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, a víta skutočnosť, že tento podiel EÚ sa v priebehu rokov zvyšuje; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele rozpočtových prostriedkov EÚ určených na rozvojovú pomoc, aby tak mohol zhodnotiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

8.

víta skutočnosť, že EÚ splnila svoj záväzný cieľ v oblasti ODA, a to priemer v rámci EÚ vo výške 0,39 % HND v roku 2006, ale konštatuje znepokojivý pokles pomoci EÚ v roku 2007 zo 47,7 miliardy EUR v roku 2006 (0,41 % celkového HND EÚ) na 46,1 miliardy EUR v roku 2007 (0,38 % celkového HND EÚ) a vyzýva členské štáty aby zvýšili objem ODA tak, aby dosiahli prisľúbený cieľ 0,56 % HND v roku 2010;

9.

trvá na tom, že zníženie ODA vykazovanej členskými štátmi by sa viac nemalo opakovať; poukazuje na to, že ak bude súčasný trend pokračovať, EÚ vydá o 75 miliárd EUR menej, než bol prísľub na obdobie rokov 2005 – 2010;

10.

vyjadruje vážne obavy, že väčšina členských štátov (18 z 27, a to najmä Lotyšsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko a Česká republika) nedokázali zvýšiť svoju výšku ODA v rokoch 2006 a 2007 a že v mnohých štátoch, ako sú Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo, došlo k dramatickému zníženiu o viac než 10 %; vyzýva členské štáty, aby plnili objem ODA, ku ktorému sa zaviazali; s uspokojením konštatuje, že niektoré členské štáty (Dánsko, Írsko, Luxembursko, Španielsko, Švédsko a Holandsko) istotne dosiahnu svoje ciele ODA pre rok 2010 a je presvedčený, že tieto členské štáty si zachovajú svoju vysokú úroveň ODA;

11.

víta rozhodný postoj Komisie, aby sa úsilie sústredilo na množstvo, ako aj kvalitu rozvojovej pomoci členských štátov, a rozhodne podporuje jej varovanie súvisiace s možnými veľmi negatívnymi dôsledkami neplnenia finančných záväzkov zo strany členských štátov; vyzýva Komisiu, aby využila svoje odborné znalosti a právomoci a presvedčila ostatných verejných a súkromných darcov, aby splnili svoje finančné prísľuby;

12.

je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že niektoré členské štáty odsúvajú zvýšenie ODA, čo pre rozvojové krajiny znamená stratu viac ako 17 miliárd EUR;

13.

víta postoj niektorých členských štátov zameraný na vytvorenie záväzných viacročných harmonogramov zvyšovania úrovní ODA s cieľom splniť cieľ OSN vo výške 0,7 % do roku 2015; vyzýva členské štáty, ktoré ešte nezverejnili svoje viacročné harmonogramy, aby tak urobili čím skôr; zdôrazňuje, že členské štáty by tieto harmonogramy mali prijať pred vyššie uvedenou nadchádzajúcou medzinárodnou konferenciou o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Dauhe, a plniť svoje záväzky;

14.

poznamenáva, že zníženia vykazovaných úrovní pomoci v rok u 2007 sú v niektorých prípadoch spôsobené umelým zvýšením údajov v roku 2006 v dôsledku odpustenia dlhov; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úrovne ODA trvalo udržateľným spôsobom tak, že sa sústredia na hodnoty očistené o zložku odpustenia dlhov;

15.

rozpor medzi častými prísľubmi zvýšenia finančnej pomoci a výrazne nižšími sumami, ktoré sa v skutočnosti vyplácajú, považuje za absolútne neprijateľný a obáva sa, že niektoré členské štáty vykazujú únavu z poskytovania pomoci;

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že pri rozhodovaní o objeme ODA a jej cieľovom určení sú rozhodujúce konzultácie s partnerskými vládami, národnými parlamentmi a organizáciami občianskej spoločnosti;

17.

zdôrazňuje, že pomoc sa musí poskytovať v správnom čase a vyjadruje nespokojnosť s tým, že postupy vyplácania sa často zbytočne odďaľujú;

18.

zdôrazňuje, že treba vyvážiť flexibilitu pri vyplácaní prostriedkov z fondov spolupráce, aby sa zohľadnili meniace sa okolnosti, ako napríklad zvyšujúce sa ceny potravín s dôsledkami na predvídateľné financovanie, a aby sa umožnilo partnerským krajinám plánovať trvalo udržateľný rozvoj i prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmierňovanie;

19.

dôrazne vyzýva na jednoznačné dodržiavanie zásad zodpovedného úverovania a financovania, aby sa úverové a finančné operácie stali trvalo udržateľnými v zmysle hospodárskeho a environmentálneho rozvoja v súlade s tzv. zásadami rovníka; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na vytváraní týchto zásad a aby na medzinárodných fórach požadovala záväzné opatrenia na ich uvedenie do praxe takým spôsobom, že sa ich pôsobnosť rozšíri na nové rozvojové subjekty z verejného i súkromného sektora;

20.

plne podporuje snahy rozvojových krajín o zaručenie trvalej udržateľnosti dlhodobého dlhu a uplatnenie iniciatívy v prospech veľmi zadlžených chudobných krajín, ktorá má kľúčový význam pri napĺňaní rozvojových cieľov milénia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že plány na odpustenie dlhu vylučujú veľký počet krajín, pre ktoré dlh naďalej zostáva prekážkou na naplnenie rozvojových cieľov milénia; zdôrazňuje potrebu naliehavej medzinárodnej diskusie o rozšírení obmedzenia medzinárodných opatrení na zadlžené krajiny, ktoré sú v súčasnosti z iniciatívy veľmi zadlžených chudobných krajín vylúčené;

21.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problematikou dlhov neprijateľnej alebo nezákonnej povahy, to znamená dlhov vyplývajúcich z nezodpovedného, sebeckého, ľahkomyseľného alebo nespravodlivého požičiavania a zásadami zodpovedného financovania v rámci bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní o odpustení dlhov; víta výzvu Komisie na obmedzenie práv komerčných veriteľov a dravých fondov na vyplatenie v prípade súdneho konania;

22.

vyzýva všetky členské štáty, aby sa držali rámca v oblasti trvalej udržateľnosti dlhu a tlačili jeho vývoj tak, aby zohľadňoval vnútorný dlh a finančné požiadavky krajiny; vyzýva všetky členské štáty na uznanie toho, že zodpovednosťou veriteľa nie je len dodržiavanie rámca trvalej udržateľnosti dlhu, ale nesie so sebou aj:

23.

naliehavo žiada EÚ, aby podporila medzinárodné úsilie, ktorého cieľom je zaviesť do praxe niektoré formy medzinárodných postupov v prípade platobnej neschopnosti, alebo spravodlivý a transparentný arbitrážny postup, ktorý zabezpečí účinné a nestranné riešenie prípadnej budúcej dlhovej krízy;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nekladie väčší dôraz na mobilizáciu vnútorných zdrojov na financovanie rozvoja, keďže tieto zdroje sa vyznačujú väčšou autonómiou pre rozvojové krajiny; vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapájali do iniciatívy zameranej na transparentnosť v oblasti ťažobného priemyslu (Extractive Industries Transparency Initiative (EITI)) a vyzýva na jej posilnenie; vyzýva Komisiu, aby požiadala Radu pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), aby do medzinárodných účtovných štandardov zaradila požiadavku vykazovania činností medzinárodných spoločností vo všetkých sektoroch pre všetky krajiny osobitne;

25.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v balíku oznámení Komisie o účinnosti pomoci (KOM(2008)0177) sa nespomína únik kapitálu ako rizikový faktor pre ekonomiky rozvojových krajín; upozorňuje na to, že únik kapitálu vážne poškodzuje rozvoj trvalo udržateľných hospodárskych systémov v rozvojových krajinách a poukazuje na to, že daňové úniky každoročne stoja rozvojové krajiny viac, než získajú formou ODA; vyzýva Komisiu, aby do svojich politík zahrnula opatrenia na predchádzanie úniku kapitálu tak, ako sa to požaduje v konsenze z Moterrey vrátane otvorenej analýzy príčin úniku kapitálu, s cieľom ukončiť daňové raje, z ktorých niektoré sa nachádzajú v EÚ alebo ktoré fungujú v úzkej spojitosti s členskými štátmi;

26.

poznamenáva predovšetkým, že podľa Svetovej banky dosiahne nezákonná časť tohto úniku kapitálu ročne hodnotu 1 000 až 1 600 miliárd USD, z čoho polovica pochádza z rozvojových krajín; podporuje medzinárodné úsilie na zmrazenie a náhradu ukradnutého majetku a žiada členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN proti korupcii, aby tak urobili; odsudzuje skutočnosť, že sa podobné úsilie nevyvíja aj v oblasti boja proti daňovým únikom a žiada Komisiu a členské štáty, aby podporili globálne rozšírenie zásady automatickej výmeny daňových informácií, aby žiadali pripojenie Kódexu správania pre daňové úniky, ktorý v súčasnosti vypracúva Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC), ako prílohy k deklarácii z Dohy a aby podporili transformáciu výboru odborníkov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových otázkach na skutočný medzivládny orgán, ktorý bude mať k dispozícii dodatočné prostriedky na medzinárodný boj proti daňovým únikom spolu s OECD;

27.

víta návrhy členských štátov na inovačné finančné mechanizmy a vyzýva Komisiu, aby ich preskúmala z hľadísk praktickej uplatniteľnosti, trvalej udržateľnosti, dodatkovosti, transakčných nákladov a efektívnosti; vyzýva na vytvorenie finančných mechanizmov a nástrojov, ktoré poskytnú nové financovanie a nevystavia budúce finančné toky riziku;

28.

požaduje vytvorenie finančných mechanizmov a nástrojov, ktoré poskytnú opatrenia na zvládnutie súkromných finančných prostriedkov tak, ako sa uvádza v konsenze z Monterrey, a poskytnú aj úverové záruky;

29.

vyzýva Komisiu, aby vo veľkej miere zvýšila financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách, najmä opatrenia globálnej aliancie proti zmene klímy; zdôrazňuje naliehavú potrebu aj iného financovania ako ODA, keďže samotná ODA by neposkytla dostatočnú podporu opatreniam na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že by sa na tento účel mal urgentne vyvinúť inovačný mechanizmus financovania, ako sú napríklad odvody pre letectvo a obchodovanie s ropou, ako aj vyhradiť príjmy z obchodovania formou aukcie v rámci Európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS);

30.

víta návrh Komisie na zriadenie globálneho mechanizmu financovania klímy na základe princípu predbežnej pomoci na financovanie opatrení na zmiernenie a prispôsobenie sa v rozvojových krajinách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa v podstatnej miere finančne zaviazali s cieľom urgentne realizovať tento návrh;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby minimálne 25 % budúcich príjmov z obchodovania formou aukcie v rámci EU ETS vyhradili na financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách;

32.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila prístup malých podnikateľov a poľnohospodárov k financovaniu ako prostriedok zvyšovania výroby potravín a poskytnutia trvalo udržateľného riešenia potravinovej krízy;

33.

vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby preverila možnosti okamžitého zriadenia garančného fondu s cieľom podporiť systémy mikroúverov a zaistenia rizika, ktoré budú vo výraznej miere zodpovedať potrebám miestnych potravinárskych výrobcov v chudobnejších rozvojových krajinách;

34.

víta návrh na zriadenie viacdarcovského fondu na zabezpečenie rodovej rovnosti, ktorý zaviedla OSN a bude ho spravovať Rozvojový fond OSN pre ženy (UNIFEM), s cieľom podporovať a financovať zásady rodovej rovnosti v rozvojových krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali a podporili túto medzinárodnú iniciatívu;

35.

vyzýva na zdvojnásobenie úsilia na podporu rozvoja finančných služieb, keďže bankový sektor má potenciál uvoľniť miestne financovanie rozvoja a že stabilný sektor finančných služieb je navyše najlepším spôsobom boja proti únikom kapitálu;

36.

vyzýva všetky záujmové strany, aby v plnej miere ocenili obrovský potenciál príjmov z prírodných zdrojov; z tohto pohľadu považuje za nevyhnutné, aby bol priemysel tvorby zdrojov transparentný; domnieva sa, že keďže EITI a Kimberleyský proces pokračujú správnym smerom, je potrebné vykonať omnoho viac na podporu transparentného riadenia priemyslu tvorby zdrojov a jeho príjmov;

37.

vyzýva Radu a Komisiu, aby začlenili Európsky rozvojový fond do rozpočtu EÚ pri preskúmaní v roku 2008/2009 v polovici obdobia, čím sa posilní demokratická legitímnosť významnej súčasti rozvojovej politiky EÚ a jej rozpočtu;

38.

zaznamenáva prvý krok vykonaný v apríli 2008 smerujúci k lepšiemu zastúpeniu rozvojových krajín v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF); vyjadruje poľutovanie nad tým, že zvažovanie založené na bohatstve naďalej ovláda rozdelenie hlasovacích práv v MMF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali svoj záujem na rozhodovaní systémom dvojitej väčšiny (akcionári/štáty) v rámci MMF – inštitúcie zodpovedajúcej za medzinárodnú finančnú stabilitu;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili uvedenú medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Dauhe, ako príležitosť na prednesenie spoločného stanoviska EÚ o rozvoji zameranom na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia prostredníctvom trvalo udržateľného prístupu;

40.

vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k vykonaniu rýchlej a ambicióznej reformy Svetovej banky zameranej na to, aby boli strany, ktoré jej program ovplyvňuje najpriamejšie, zastúpené lepšie;

41.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a vedúcim predstaviteľom Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu, Skupiny Svetovej banky a Hospodárskej a sociálnej rady OSN.