19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/17

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013: Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (KOM(2007)0099),

—

so zreteľom na uznesenie Rady o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ (2007 – 2013), prijaté na zasadnutí konanom 30. a 31. mája 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o povinnostiach cezhraničných poskytovateľov služieb (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o Zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu: riešenie prekážok a neefektívnosti prostredníctvom lepšieho vykonávania a presadzovania predpisov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov sprevádzajúce oznámenie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia o službách všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o príležitostiach, prístupe a solidarite: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0726),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Iniciatívy v oblasti maloobchodných finančných služieb (SEK(2007)1520), ktorý je pripojený k oznámeniu Komisie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0155/2008),

1.

víta oznámenie Komisie o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ a zároveň oceňuje snahu Komisie presadzovať spotrebiteľskú kultúru založenú na vyššej úrovni informovanosti spotrebiteľa, ktorá je základom lepšieho presadzovania a vykonávania existujúceho právneho rámca;

2.

zastáva názor, že je potrebný horizontálny prístup k spotrebiteľskej politike a že je nevyhnutné zohľadniť záujmy spotrebiteľov vo všetkých podstatných oblastiach politiky s cieľom zaistiť, aby všetci spotrebitelia EÚ mali vysokú úroveň ochrany; preto víta dôraz Komisie na potrebu zabezpečiť, aby vnútorný trh lepšie reagoval na očakávania a obavy občanov; zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa a dokončenie vnútorného trhu sú cieľmi, ktoré sa navzájom nevylučujú, ale naopak, sú spoločné; v tejto súvislosti pripomína Komisii, že spotrebiteľská politika by mala byť prítomná vo všetkých oblastiach politiky už od fázy hodnotenia vplyvu;

3.

domnieva sa, že potreby ochrany spotrebiteľa prostredníctvom právnych predpisov sa môžu uspokojiť len ak sú právne predpisy kvalitnejšie, jednoduchšie a vypracované za účasti všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie: Zdravie a ochrana spotrebiteľa, Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, Vnútorný trh a služby; Hospodárska súťaž;

4.

zdôrazňuje skutočnosť, že revízia spotrebiteľského acquis by mala viesť k súdržnejšiemu právnemu rámcu práv spotrebiteľov; pripomína svoju podporu prijatiu kombinovaného prístupu, t. j. horizontálnemu nástroju, ktorý je predovšetkým zameraný na dosiahnutie koherencie platných právnych predpisov a umožňuje vyplniť medzery a v súlade s platnou právnou úpravou spája prierezové problémy spoločné pre všetky smernice; domnieva sa, že o špecifických otázkach sa naďalej bude uvažovať osobitne v sektorových smerniciach; mali by sa uplatňovať tiež zaužívané zásady práv spotrebiteľa v digitálnom svete; nalieha v súvislosti s prepracovaním acquis na to, aby sa prijali ďalšie opatrenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vrátane ochrany súkromia a bezpečnosti v digitálnom svete, ale bez ďalšieho a neoprávneného zaťaženia tohto odvetvia;

5.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným dôrazom na zmluvné právo v oblasti ochrany spotrebiteľa a vyzýva Komisiu, aby vychádzala z práce na projektoch zmluvného práva a prípadne upravila ich zameranie;

6.

keďže medzi najväčšie prekážky rozvoja maloobchodného vnútorného trhu patria nejasnosti v oblasti spotrebiteľských zmlúv, podporuje Komisiu v snahe zaviesť štandardné zmluvy a podmienky pre uzatváranie zmlúv on-line, ktoré by mali rovnaké náležitosti v každom členskom štáte EÚ;

7.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú spotrebiteľské organizácie v zlepšení spotrebiteľskej kultúry; zastáva názor, že silné a nezávislé spotrebiteľské organizácie sú základom účinnej spotrebiteľskej politiky; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dostatočne financovali takéto spotrebiteľské organizácie; odporúča Komisii, aby pri vypracúvaní legislatívnych návrhov v oblasti ochrany spotrebiteľa zintenzívnila kontakt s mimovládnymi spotrebiteľskými organizáciami, ktoré dokážu identifikovať skutočné potreby spotrebiteľov;

8.

víta návrh, aby bol v rámci Komisie menovaný styčný úradník pre spotrebiteľské otázky; nalieha na všetky príslušné generálne riaditeľstvá, aby zverejnili výročné správy o integrácii spotrebiteľskej politiky do vlastných oblastí zodpovednosti;

9.

zastáva názor, že silný systém ochrany spotrebiteľov účinný v celej Európe prospeje spotrebiteľom i konkurencieschopným výrobcom a predajcom; zdôrazňuje skutočnosť, že to vytvorí stimuly pre podniky, aby vyrábali a predávali trvácnejšie výrobky, čo sa prejaví v udržateľnejšom raste; zdôrazňuje skutočnosť, že účinná a zlepšená ochrana spotrebiteľa je nevyhnutná na dosiahnutie lepšie fungujúceho vnútorného trhu;

10.

požaduje opatrenia, ktoré zabezpečia, že 27 vnútroštátnych čiastkových trhov v rámci EÚ sa v skutočnosti pretransformuje na najväčší maloobchodný trh na svete; zastáva názor, že predpokladom toho je, aby sa občanom umožnilo cítiť sa rovnako bezpečne pri nákupe cez internet, ako aj pri nákupe v miestnom obchode, a že malé a stredné podniky (MSP) sa môžu spoľahnúť na rovnaké jednoduché pravidlá kdekoľvek na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby zlepšenia ochrany MSP, predovšetkým prostredníctvom zákona o malých podnikoch;

11.

zdôrazňuje, že prioritou musí byť dokončenie vnútorného trhu; uznáva pozitívnu úlohu, ktorú euro zohralo pri znížení nákladov na finančné operácie, pretože uľahčilo spotrebiteľom porovnanie cien pri cezhraničnom styku a zvýšilo potenciál vnútorného trhu pre maloobchod; povzbudzuje nové členské štáty, aby pokračovali v reformách, aby boli schopné prijať euro ihneď, ako splnia maastrichtské kritériá, a tak plne využívať pozitívne účinky spoločnej meny na vnútorný trh; žiada odstránenie všetkých zostávajúcich prekážok a obmedzení s cieľom zabezpečiť dôveru spotrebiteľov pri nakupovaní a uzatváraní iných zmlúv v cezhraničnom styku, najmä v oblasti služieb, ale s prihliadnutím na potrebu osobitného prístupu so zreteľom na jazyk, kultúru a preferencie spotrebiteľov;

12.

zdôrazňuje, že európske normy spotrebiteľskej politiky a iniciatívy týkajúce sa samoregulácie by mali slúžiť ako referencia pre globálne normy a osvedčené postupy, a víta skutočnosť, že Európa určuje trend prostredníctvom svojho vplyvu s cieľom globálne zlepšovať práva spotrebiteľov;

13.

povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala v intenzívnom podporovaní práv spotrebiteľov v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov prostredníctvom zaistenia integrity označenia CE a zlepšenia dohľadu na trhu na všetkých príslušných vnútroštátnych úrovniach pomocou využívania systému RAPEX (systém rýchleho varovania pre nepotravinárske spotrebiteľské výrobky) a prostredníctvom spoločných najlepších postupov riešení týkajúcich sa dohľadu nad trhom medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zaistiť, aby členské štáty riadne uplatňovali platné právne predpisy a úplne ich presadzovali a súčasne posúdili možnosti revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (5) (smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov); pripomína, že označenie CE možno nesprávne interpretovať ako všeobecné označovanie testovania tretej strany alebo označenie pôvodu, ale taktiež pripomína, že Komisia bola vyzvaná (6), aby predložila hĺbkovú analýzu v oblasti označovania bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a aby v prípade potreby následne vypracovala legislatívne návrhy;

14.

víta úsilie Komisie posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti výrobkov na medzinárodnej úrovni, predovšetkým s orgánmi Číny, USA a Japonska; poznamenáva, že je v záujme všetkých strán pokračovať v dialógu a výmene informácií týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, čo je zároveň zásadné pri budovaní dôvery spotrebiteľa; nalieha na Komisiu, aby v tejto súvislosti pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu;

15.

zastáva názor, že spravidla možno očakávať, že spotrebitelia sa pri nakupovaní budú správať racionálne, ale že v prípade problémov si nebudú plne uvedomovať svoje práva; preto žiada, aby sa zvýšená pozornosť sústredila na skutočné správanie spotrebiteľov, pričom by sa zohľadnili osobitné potreby zraniteľných osôb, napríklad detí, starších ľudí a ľudí s určitým postihnutím; opätovne pripomína novovytvorený rozpočtový riadok, ktorý navrhol Európsky parlament pre pilotný projekt s cieľom okrem iného vytvoriť spotrebiteľskú databázu, uskutočňovať prieskumy a ankety a porovnávať dosiahnuté výsledky v členských štátoch; víta prácu Komisie s cieľom vytvoriť hodnotiacu tabuľku spotrebiteľskej politiky, ktorá povedie okrem iného k lepšiemu porozumeniu cenovým štruktúram a správaniu a spokojnosti spotrebiteľov;

16.

zdôrazňuje, že všetky harmonizačné opatrenia musia byť pozorne zamerané na riešenie skutočných problémov, ktorým spotrebitelia na vnútornom trhu čelia; domnieva sa, že ak je v niektorých oblastiach skutočne potrebná harmonizácia, mala by byť úplná, aby ochrana spotrebiteľa v celej EÚ nebola nejednotná a aby nebolo pre podniky náročné zohľadniť ju pri cezhraničnom uvádzaní výrobkov na trh; upozorňuje, že súčasná situácia vytvára prekážky pre MSP, ktoré sa snažia obchodovať v celej Európe, a pre spotrebiteľov je zavádzajúca;

17.

zastáva názor, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť vybaveniu spotrebiteľov zručnosťami a nástrojmi nevyhnutnými na zvýšenie ich dôvery v digitálne prostredie; zdôrazňuje, že osobné údaje sa stali obchodným artiklom, ako aj súčasťou spôsobu predaja, napríklad identifikácia cieľovej skupiny na základe správania spotrebiteľov; zastáva preto názor, že ochrana osobných údajov a pravidlá ochrany súkromia by sa mali začleniť do každej spotrebiteľskej stratégie; zdôrazňuje skutočnosť, že údaje sú k dispozícii v akomkoľvek okamihu a v akejkoľvek časti sveta; zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby zákonodarcovia spolu s priemyslom a spotrebiteľskými organizáciami vytvorili globálne normy ochrany údajov;

18.

zdôrazňuje dôležitú úlohu nových a čoraz viac využívaných predajných kanálov, akým je napríklad elektronické obchodovanie, pri posilňovaní hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a následne aj pri zvyšovaní spotrebiteľských kapacít; je toho názoru, že finančné, bankové a poistné trhy sú zvlášť otvorené elektronickému obchodovaniu, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili priaznivejšie podmienky pre rozvoj cezhraničného elektronického nákupu; žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o rozličných mechanizmoch riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi, ktoré sa využívajú v členských štátoch, s cieľom identifikovať a podporovať používanie efektívnych mechanizmov; nabáda na vytvorenie pevných základov ochrany spotrebiteľa, ktorá je nevyhnutná najmä v oblasti finančných služieb;

19.

víta využívanie Siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj ako prostriedku na ďalšie zlepšenie analytického a empirického porozumenia spotrebiteľského správania;

20.

zastáva názor, že podniky by mali začleniť ochranu spotrebiteľa ako neoddeliteľnú súčasť do plánovania a tvorby výrobkov a služieb, a že je nevyhnutné skúmať zmeny na trhu;

21.

požaduje opatrenia na zlepšenie dialógu na úrovni EÚ medzi spotrebiteľskými organizáciami a priemyslom s cieľom začleniť všetky zainteresované strany do hodnotového reťazca; zastáva názor, že dobrý dialóg vrátane výmeny osvedčených postupov by mohol znížiť problémy na vnútornom trhu; podporuje iniciatívy na povzbudenie účasti zainteresovaných skupín spotrebiteľskej politiky na konzultáciách a rozvoji politiky; víta úsilie zamerané na posilnenie ochrany spotrebiteľa a informovanie spotrebiteľov v nových členských štátoch; zdôrazňuje význam pretrvávajúcej podpory týkajúcej sa spotrebiteľských organizácií v EÚ, predovšetkým v novších členských štátoch;

22.

zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoju spotrebiteľskej kultúry pomáha systematické vzdelávanie spotrebiteľov o ich právach a ich uplatňovaní; z tohto dôvodu by EÚ a členské štáty mali viac investovať do kampaní na informovanie a vzdelávanie spotrebiteľov, ktoré sú zamerané na poskytnutie správnych informácií správnym spotrebiteľským segmentom; zdôrazňuje, že vzdelávanie spotrebiteľov musí byť súčasťou celoživotného vzdelávania, odporúča využívanie nových technológií, najmä internetu, ako nástroja na informovanie spotrebiteľov;

23.

zastáva názor, že zvýšený dôraz by sa pri tvorbe spotrebiteľskej politiky mal klásť na osobitné potreby zraniteľných skupín, ako napríklad detí, starších ľudí a ľudí s určitým postihnutím, a že by sa mal zohľadniť demografický vývoj;

24.

zdôrazňuje, že pri vypracúvaní ukazovateľov a štatistík je potrebné zohľadňovať rodové hľadisko, ako aj hľadisko veku a etnického pôvodu, s cieľom identifikovať konkrétne problémové oblasti, ktorým čelia jednotlivé skupiny spotrebiteľov;

25.

pripomína svoje uznesenie o povinnostiach cezhraničných poskytovateľov služieb; očakáva od Komisie pracovný program o tejto otázke; žiada Komisiu, aby naďalej objasňovala svoje zámery, ak nejaké má, v súvislosti s ďalšími iniciatívami v tejto oblasti;

26.

zdôrazňuje význam podpory cezhraničných transakcií s cieľom posilniť slobodu voľby a úlohu politiky hospodárskej súťaže a vzdelávania o zodpovednej spotrebe pri zabezpečení toho, aby spotrebitelia mali najlepšie možnosti výberu vzhľadom na cenu, kvalitu a sortiment, najmä pokiaľ ide o základný tovar a služby ako potraviny, bývanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, energie, doprava a telekomunikácie; zdôrazňuje, že na podporu hospodárskej súťaže je potrebná väčšia liberalizácia najmä na trhu služieb, čím sa spotrebiteľom ponúknu nižšie ceny; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovácie v odvetví finančných služieb s cieľom poskytovať spotrebiteľom lepšie možnosti výberu;

27.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, okrem primeraných a účinných opatrení na ochranu spotrebiteľa, zaistiť dobrú komunikáciu týkajúcu sa tejto problematiky, aby spotrebiteľom bolo jasné, ako môžu uplatňovať svoje práva podľa právnych predpisov vnútorného trhu a iných právnych predpisov, ktoré majú slúžiť v ich prospech;

28.

nazdáva sa, že pri dokončovaní vnútorného trhu pre finančné služby treba venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa a možnosti voľby; zdôrazňuje, že finančné, bankové a poistné produkty sú mimoriadne zložité, a ak majú byť občania nabádaní k zvýšenému využívaniu týchto produktov, najmä v súvislosti s ich budúcimi dôchodkami, mali by záväzné politiky podporujúce spotrebiteľskú informovanosť a poradenstvo zabezpečiť, aby spotrebitelia získali prehľad o všetkých dostupných možnostiach; zdôrazňuje však, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť zámienkou pre protekcionizmus; zdôrazňuje, že plne integrovaný trh s maloobchodnými finančnými službami musí byť riadený trhovými silami;

29.

domnieva sa, že pokiaľ ide o finančné trhy, kľúčovou otázkou je transpozícia a úplné vykonávanie všetkých právnych predpisov EÚ, ako aj harmonizácia medzi členskými štátmi; odporúča, aby sa ešte pre navrhovaním dodatočných pravidiel posilnilo jednotné presadzovanie platných právnych predpisov; v súvislosti s novými právnymi predpismi naliehavo žiada Komisiu, aby dodržiavala zásady lepšej právnej úpravy a zabraňovala pritom neopodstatnenej dodatočnej záťaži spotrebiteľov a priemyslu;

30.

víta skutočnosť, že stratégia je zameraná na lepšie presadzovanie a náhradu škody, ktoré sú dôležitými prvkami pri vytváraní spotrebiteľskej dôvery; zastáva názor, že vytváranie spotrebiteľskej dôvery je najdôležitejším prvkom na dokončenie vnútorného trhu pre spotrebiteľský tovar a služby; zasadzuje sa za ďalšiu prácu na tejto otázke;

31.

zastáva názor, že spory medzi spotrebiteľmi a hospodárskymi subjektmi by sa mali prednostne riešiť mimosúdne, pretože riešenia náhrady škody dosiahnuté mimosúdnou cestou môžu byť rýchlejšie a môžu predstavovať nižšie náklady; to si vyžaduje posilnenie európskych spotrebiteľských centier, systému SOLVIT a väčšie finančné zdroje na ich sieť; pripomína, že členské štáty môžu žiadať, aby strana, ktorá má v úmysle podať žalobu, uskutočnila predtým konzultácie, aby poskytla odporcovi príležitosť ukončiť napádané porušenie;

32.

pripomína, že systémy alternatívneho riešenia sporov (ADR) sú svojou podstatou alternatívnym riešením k tradičným právnym mechanizmom; motivácia pre používanie ADR závisí preto od existencie právne uplatniteľných alternatív, ktoré poskytujú pre spotrebiteľa účinnú, ľahko prístupnú a nediskriminačnú náhradu škody;

33.

pripomína, že rozvoj elektronického obchodu si vyžaduje, aby bol v celej EÚ zosúladený postup alternatívneho riešenia sporov, ktorý vyhovuje požiadavkám odporúčania Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách uplatniteľných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov (7) a odporúčania Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány zúčastnené na mimosúdnom riešení spotrebiteľských sporov (8); je potrebné viac sa venovať riešeniu sporov on-line, na ktoré Európsky parlament vyzýva minimálne od roku 1999;

34.

pripomína, že ochrana účinnej vymáhateľnosti práv vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva je v prvom rade povinnosťou členských štátov; členské štáty nesú zodpovednosť za prispôsobenie svojho vnútroštátneho procesného práva tak, aby boli tieto práva rýchlo vymožiteľné v prospech spotrebiteľov a hospodárskych subjektov; Spoločenstvo predovšetkým nemá právomoc stanovovať pravidlá pre vnútroštátne procesné právo, a okrem toho v článku 5 Zmluvy o ES sa vyžaduje, aby Spoločenstvo neprekračovalo rámec toho, čo je na dosiahnutie cieľov zmluvy nevyhnutné; preto v súlade s týmto článkom sa špecifické črty národných právnych systémov musia zohľadňovať v maximálnej možnej miere tak, že sa členským štátom ponechá sloboda voľby medzi jednotlivými alternatívami s rovnocenným účinkom;

35.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia osobitného európskeho ombudsmana pre spotrebiteľov pre cezhraničné prípady; poznamenáva, že mnohé členské štáty majú vo viacerých oblastiach ombudsmanov pre spotrebiteľov, ktorí pomáhajú spotrebiteľom pri kontaktoch s hospodárskymi subjektmi; domnieva sa, že Komisia by mohla preskúmať tento prístup jednotlivo v každej krajine;

36.

poznamenáva, že v niektorých členských štátoch, ale nie vo všetkých, už existujú prvky osobitného systému náhrady škôd pre spotrebiteľov, ako napríklad spoločné žaloby, skupinové žaloby, zástupné žaloby, skúšobné prípady a postupy odstránenia (skimming-off procedures); poukazuje na skutočnosť, že na základe uvedeného môžu spotrebitelia z tohto pohľadu čeliť rôznym právnym úpravám v cezhraničných prípadoch;

37.

pripomína, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (9) sa už zameriava na ochranu spoločných záujmov spotrebiteľov; zdôrazňuje, že táto smernica dáva okrem iného spotrebiteľským organizáciám právo dať podnet na súdne príkazy; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu, ktorá zhodnotí rozsah a príčiny očakávaných zlepšení, ktoré táto smernica priniesla, prípadne nepriniesla, v súvislosti s ochranou spoločných záujmov spotrebiteľov;

38.

domnieva sa, že pred začatím akýchkoľvek úvah o právnych predpisoch na úrovni EÚ je potrebné dôkladne preskúmať prípadné existujúce problémy a predpokladaný prínos pre spotrebiteľov;

39.

domnieva sa, že v mnohých členských štátoch existujú ústavné obmedzenia, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri navrhovaní európskeho modelu náhrady škody spotrebiteľov; domnieva sa ďalej, že je nevyhnutné úplne dodržiavať článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu o spôsobe dosiahnutia nevyhnutnej rovnováhy medzi právami spotrebiteľov, spotrebiteľskými organizáciami a hospodárskymi subjektmi;

40.

vyzýva Komisiu, aby pozorne zvážila otázku odškodnenia spotrebiteľa v členských štátoch a mala na pamäti, že všetky jej nové návrhy v tejto oblasti by sa mali zakladať na podrobnom preskúmaní prípadných problémov a predpokladaného prínosu pre spotrebiteľov a že by sa malo podrobne preskúmať cezhraničné konanie a prípadné systémy kolektívnej náhrady škody, pričom sa bude čerpať zo skúseností vo svete a osobitne sa zohľadnia problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti s extrémami a nedostatkami modelu USA, a jasne sa bude riešiť otázka primeraného právneho základu na takýto nástroj na úrovni EÚ; žiada preto Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila jednotné riešenie na európskej úrovni, ktoré umožní všetkým spotrebiteľom prístup k mechanizmom kolektívnej náhrady škody určeným na urovnávanie cezhraničných sťažností;

41.

žiada Komisiu, aby pri hodnotení týchto štúdií konzultovala Európsky parlament a členské štáty;

42.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.