18.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 71/1

(1)

Chemické znečistenie povrchových vôd predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s účinkami, akými sú akútna a chronická toxicita pre vodné organizmy, akumulácia v ekosystéme a strata biotopov a biodiverzity, ako aj hrozbu pre ľudské zdravie. Ako priorita by sa mali určiť príčiny znečistenia a emisie by sa mali riešiť pri zdroji ekonomicky a environmentálne najúčinnejším spôsobom.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3) uvádza, že životné prostredie, zdravie a kvalita života sú kľúčovými environmentálnymi prioritami uvedeného programu, pričom zdôrazňuje najmä potrebu vytvorenia špecifickejších právnych predpisov v oblasti vodnej politiky.

(3)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), ustanovuje stratégiu proti znečisťovaniu vôd a požaduje ďalšie špecifické opatrenia na kontrolu znečistenia a environmentálne normy kvality (ENK). Táto smernica ustanovuje ENK v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice 2000/60/ES.

(4)

V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES, a najmä odsekom 1 písm. a), by členské štáty mali vykonať potrebné opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8 uvedenej smernice s cieľom postupne znižovať znečisťovanie spôsobené prioritnými látkami a zastaviť alebo postupne ukončiť emisie, vypúšťania a úniky prioritných nebezpečných látok.

(5)

Od roku 2000 bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, ktoré vytvárajú opatrenia na kontrolu emisií v súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES pre jednotlivé prioritné látky. Okrem toho mnoho opatrení na ochranu životného prostredia patrí do pôsobnosti iných platných právnych predpisov Spoločenstva. Preto by sa skôr malo uprednostniť vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov namiesto zavádzania nových kontrol.

(6)

Pokiaľ ide o kontroly emisií prioritných látok z bodových a difúznych zdrojov uvedených v článku 16 smernice 2000/60/ES, zdá sa, že je nákladovo efektívnejšie a primeranejšie, aby do programu opatrení, ktorý sa má v súlade s článkom 11 uvedenej smernice vypracovať pre každú oblasť povodia, začlenili členské štáty v prípade potreby popri vykonávaní iných platných právnych predpisov Spoločenstva aj vhodné regulačné opatrenia podľa článku 10 uvedenej smernice.

(7)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES (5), stanovuje prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na úrovni Spoločenstva. Medzi týmito prioritnými látkami sa niektoré látky určili ako prioritné nebezpečné látky, pre ktoré by členské štáty mali zaviesť potrebné opatrenia s cieľom zastaviť alebo postupne ukončiť vypúšťanie emisií a úniky. Niektoré látky boli preskúmané a mali by sa klasifikovať. Komisia by mala pokračovať v preskúmavaní zoznamu prioritných látok, pričom by mala určiť látky, pre ktoré sa prednostne prijímajú akcie na základe dohodnutých kritérií, ktoré preukazujú riziko pre vodné prostredie alebo jeho prostredníctvom, podľa harmonogramu ustanoveného v článku 16 smernice 2000/60/ES, a čo najskôr predložiť vhodné návrhy.

(8)

Z hľadiska záujmu Spoločenstva a z dôvodu účinnejšej regulácie ochrany povrchových vôd je vhodné, aby sa ENK stanovili pre znečisťujúce látky klasifikované ako prioritné látky na úrovni Spoločenstva, a aby sa ponechalo na členských štátoch, aby si v prípade potreby stanovili pravidlá pre zostávajúce znečisťujúce látky na vnútroštátnej úrovni pod podmienkou, že sa budú uplatňovať príslušné pravidlá Spoločenstva. Napriek tomu sa však osem znečisťujúcich látok, ktoré patria do oblasti pôsobnosti smernice Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname 1 prílohy k smernici 76/464/EHS (6) a ktoré patria do skupiny látok, pre ktoré by členské štáty mali s výhradou článkov 2 a 4 smernice 2000/60/ES vykonávať opatrenia s cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav do roku 2015, do zoznamu prioritných látok nezahrnulo. Spoločné normy vytvorené pre takéto znečisťujúce látky sa však ukázali ako užitočné a je vhodné dodržiavať ich reguláciu na úrovni Spoločenstva.

(9)

V dôsledku toho sa ustanovenia týkajúce sa súčasných environmentálnych cieľov kvality ustanovené v smernici Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór – alkalickú elektrolýzu (7), v smernici Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia (8), v smernici Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch na vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlóralkalickú elektrolýzu (9), v smernici Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu (10) a v smernici 86/280/EHS stanú nadbytočnými a mali by sa vypustiť.

(10)

Vodné prostredie môže byť ovplyvnené chemickým znečistením z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska, a preto by sa údaje o akútnych aj chronických účinkoch mali použiť ako základ pre stanovenie ENK. Aby sa zabezpečila primeraná ochrana vodného prostredia a ľudského zdravia, mali by sa stanoviť ENK ako priemerná ročná hodnota na úrovni zabezpečujúcej ochranu pred dlhodobou expozíciou týmto látkam a ďalej by sa mali stanoviť najvyššie prípustné koncentrácie na ochranu pred krátkodobou expozíciou.

(11)

V súlade s pravidlami ustanovenými v oddieli 1.3.4 prílohy V smernice 2000/60/ES môžu členské štáty pri monitorovaní súladu s ENK, vrátane tých, ktoré sú vyjadrené ako najvyššie prípustné koncentrácie, zaviesť štatistické metódy ako napríklad výpočet percentilu a riešiť ich pomocou extrémne hodnoty (extrémne odchýlky od priemeru) a chybné údaje, aby tak zaistili prijateľný stupeň správnosti a presnosti. Na zabezpečenie porovnateľnosti monitorovania medzi členskými štátmi je vhodné ustanoviť podrobné pravidlá takýchto štatistických metód prostredníctvom postupu vo výbore.

(12)

Stanovenie hodnôt ENK na úrovni Spoločenstva by sa v tomto štádiu malo pri väčšine látok obmedziť len na povrchové vody. Pokiaľ však ide o hexachlórbenzén, hexachlórbutadién a ortuť, nie je možné zabezpečiť ochranu pred nepriamymi účinkami a sekundárnymi otravami na úrovni Spoločenstva len prostredníctvom ENK pre povrchové vody. Preto je pre tieto tri látky vhodné stanoviť ENK pre biotu na úrovni Spoločenstva. Aby sa členským štátom umožnila flexibilita v závislosti od ich stratégie monitorovania, mali byť schopné buď monitorovať a uplatňovať takéto ENK pre biotu, alebo stanoviť prísnejšie ENK pre povrchové vody, aby bola zabezpečená rovnaká úroveň ochrany.

(13)

Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni ENK pre sediment a/alebo biotu a uplatňovať ich namiesto ENK pre vodu stanovených v tejto smernici. Takéto ENK by sa mali stanoviť transparentným postupom, ktorý by obsahoval oznámenia Komisii a ostatným členským štátom, aby sa zabezpečila úroveň ochrany, ktorá je rovnocenná s ENK pre vodu stanovenými na úrovni Spoločenstva. Komisia by mala tieto oznámenia zhrnúť vo svojich správach o vykonávaní smernice 2000/60/ES. Vzhľadom k tomu, že sediment a biota zostávajú dôležitými matricami pre monitorovanie určitých látok zo strany členských štátov, členské štáty by mali na účely posúdenia dlhodobých dopadov ľudskej činnosti a trendov prijať opatrenia, s výhradou článku 4 smernice 2000/60/ES, ktorých cieľom je zaistiť, aby sa existujúce úrovne kontaminácie v biote a sedimentoch výrazne nezvyšovali.

(14)

Členské štáty musia dodržiavať smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (11) a hospodáriť s útvarmi povrchových vôd používaných na odber pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES. Táto smernica by sa preto mala vykonávať bez toho, aby boli dotknuté tie požiadavky, ktoré môžu požadovať prísnejšie normy.

(15)

V blízkosti vypúšťaní z bodových zdrojov sú koncentrácie znečisťujúcich látok obyčajne vyššie, ako koncentrácie v okolitej vode. Členské štáty by preto mali mať možnosť využívať zmiešavacie zóny, pokiaľ to neovplyvní dodržiavanie príslušných ENK v zostávajúcej časti útvaru povrchovej vody. Rozsah zmiešavacích zón by sa mal obmedziť na blízke okolie miesta vypúšťania a mal by byť primeraný.

(16)

Je potrebné kontrolovať dodržiavanie cieľov zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania znečisťovania ako sú špecifikované v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES a posúdiť dodržiavanie týchto povinností transparentným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zohľadňovanie významných emisií, vypúšťaní a únikov v dôsledku ľudských činností. Časový harmonogram zastavenia alebo postupného ukončenia a znižovania sa môže vzťahovať len na súpis. Malo by byť tiež možné posúdiť uplatňovanie článku 4 ods. 4 až 7 smernice 2000/60/ES. Rovnako je potrebné mať vhodný nástroj aj na kvanitifikáciu únikov látok, ktoré nastávajú prirodzeným spôsobom alebo ktoré sú výsledkom prírodných procesov, pričom v takom prípade je úplné zastavenie alebo postupné ukončenie únikov zo všetkých potenciálnych zdrojov nemožné. Aby sa vyhovelo týmto potrebám, každý členský štát by mal vypracovať súpis emisií, vypúšťaní a únikov pre každú oblasť povodia alebo časť oblasti povodia na svojom území.

(17)

S cieľom predísť duplicite práce pri vytváraní takýchto súpisov a zabezpečiť súlad takýchto súpisov s inými existujúcimi nástrojmi v oblasti ochrany povrchových vôd by členské štáty mali využívať informácie zozbierané podľa smernice 2000/60/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (12).

(18)

Členské štáty by z dôvodu lepšieho zohľadňovania svojich potrieb mali mať možnosť zvoliť si vhodné jednoročné referenčné obdobie na meranie základných položiek súpisu. Do úvahy by sa však mala brať skutočnosť, že úniky z používania pesticídov sa môžu z roka na rok výrazne líšiť v dôsledku rozdielnych aplikačných dávok, napríklad v dôsledku rozdielnych klimatických podmienok. Preto by členské štáty mali mať možnosť si zvoliť trojročné referenčné obdobie pre určité látky, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (13).

(19)

S cieľom optimalizovať využívanie súpisu je vhodné stanoviť lehotu, v ktorej Komisia overí, či pri emisiách, vypúšťaniach a únikoch dochádza k pokroku v dodržiavaní cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES, s výhradou článku 4 ods. 4 a 5 uvedenej smernice.

(20)

Niekoľko členských štátov je postihnutých znečistením zo zdrojov, ktoré ležia mimo ich jurisdikcie. Preto je vhodné objasniť, že členský štát by neporušil svoje povinnosti podľa tejto smernice, ak by sa ENK prekročili z dôvodov takéhoto cezhraničného znečistenia pod podmienkou, že splnil určité podmienky a že tento štát vhodne použil príslušné ustanovenia smernice 2000/60/ES.

(21)

Komisia by na základe správ od členských štátov mala preskúmať potrebu dodatočných opatrení na úrovni Spoločenstva a prípadne predložiť príslušné návrhy.

(22)

Kritériá na identifikáciu látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ako aj látok vzbudzujúcich rovnaké obavy, najmä veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok uvedených v smernici 2000/60/ES, sú stanovené v technickom usmernení na hodnotenie rizík, ktoré podporuje smernicu Komisie 93/67/EHS z 20. júla 1993 ustanovujúcu zásady pre zhodnotenie rizík pre človeka a životné prostredie v súvislosti s látkami oznámenými v súlade so smernicou Rady 67/548/EHS (14), nariadenie Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktorým sa stanovujú princípy pre hodnotenie rizík existujúcich látok pre človeka a životné prostredie v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 (15) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (16). Na zabezpečenie jednotnosti právnych predpisov Spoločenstva by mali byť pre prieskum látok podľa rozhodnutia č. 2455/2001/ES používané len tieto kritéria a príloha X smernice 2000/60/ES by mala byť zodpovedajúcim spôsobom nahradená.

(23)

Povinnosti stanovené v smerniciach uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES sú už začlenené do smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (17) a v smernici 2000/60/ES a minimálne rovnaká úroveň ochrany je zaručená, ak sa ENK zachovávajú alebo skúmajú. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k chemickému znečisteniu povrchových vôd a aby sa zjednodušili a sprehľadnili platné právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, je vhodné podľa smernice 2000/60/ES s účinnosťou od 22. decembra 2012 zrušiť smernice 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS.

(24)

Zohľadnili sa odporúčania vyplývajúce zo smernice 2000/60/ES, najmä odporúčania Vedeckého výboru o toxicite, ekotoxicite a životnom prostredí.

(25)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(26)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd stanovením ENK pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu udržania rovnakej úrovne ochrany povrchovej vody v celom Spoločenstve ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(27)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (19).

(28)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na zmenu prílohy I časť B bod 3. Keďže toto opatrenie má všeobecnú pôsobnosť a jeho cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice alebo ju doplniť o nové nepodstatné prvky, musí sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

a)

uplatňujú pre ortuť a jej zlúčeniny ENK 20 μg/kg a/alebo pre hexachlórbenzén ENK 10 μg/kg a/alebo pre hexachlórbutadién ENK 55 μg/kg, pričom tieto ENK sa vzťahujú na tkanivo (nevysušené), pričom sa zvolí najvhodnejší ukazovateľ spomedzi rýb, mäkkýšov, kôrovcov a ďalšou biotou;

b)

stanovia a uplatňujú v prípade určených látok ENK, ktoré sú odlišné od ENK pre sediment a/alebo biotu uvedených v písmene a). Tieto ENK zaistia prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany ako ENK pre vodu ustanovené v prílohe I časť A;

c)

určujú pre látky uvedené v písmenách a) a b) frekvenciu monitorovania v biote a/alebo sedimente. Monitorovanie sa uskutoční aspoň raz za rok, pokiaľ technické poznatky a odborné posudky neodôvodňujú iný interval; a

d)

oznamujú Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom výboru uvedeného v článku 21 smernice 2000/60/ES látky, pre ktoré boli stanovené ENK v súlade s písmenom b), dôvody a podklady na použitie tohto prístupu, stanovené alternatívne ENK vrátane údajov a metodiky, podľa ktorej boli odvodené, kategórie povrchových vôd, na ktoré by sa vzťahovali, a frekvenciu plánovaného monitorovania spolu s jej odôvodnením.

a)

obmedzený na blízke okolie miesta vypúšťania;

b)

primeraný so zreteľom na koncentrácie znečisťujúcich látok v mieste vypúšťania a na podmienky týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok obsiahnuté v predchádzajúcich právnych predpisoch, ako napríklad oprávnenia a/alebo povolenia, uvedených v článku 11 ods. 3 písm. g) smernice 2000/60/ES a všetky ostatné príslušné právne predpisy Spoločenstva v súlade s uplatňovaním najlepších dostupných techník a článkom 10 smernice 2000/60/ES, najmä po preskúmaní týchto predchádzajúcich právnych predpisov.

a)

prekročenie bolo spôsobené zdrojom znečistenia, ktoré je mimo jeho jurisdikcie;

b)

v dôsledku takéhoto cezhraničného znečistenia nebol schopný prijať účinné opatrenia na dodržanie príslušných ENK; a

c)

uplatnil koordinačné mechanizmy ustanovené v článku 3 smernice 2000/60/ES a vo vhodných prípadoch využil ustanovenia článku 4 ods. 4, 5 a 6 uvedenej smernice pre tie vodné útvary, ktoré boli postihnuté cezhraničným znečistením.