52006PC0310

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.6.2006

KOM(2006) 310 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku

(predložený Komisiou)

ODÔVODNENIE

KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 23. decembra 2005 (ďalej len „základné nariadenie”), v konaní týkajúcom sa dovozu chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku. |

Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s obsahovými a formálnymi požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Rada svojím nariadením (EHS) č. 3068/92 uplatnila konečné antidumpingové clá na dovoz chloridu draselného s pôvodom, okrem iného, v Bielorusku a Rusku. Po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 a predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia Rada svojím nariadením č. 969/2000 rozhodla, že uvedené opatrenia sa majú zachovať, a zmenila a doplnila formu opatrení. Opatrenia sa uplatnili vo forme pevnej stanovenej sumy v eurách za tonu pre rôzne kategórie a akostné triedy potaše. Nariadením (ES) č. 992/2004 Rada stanovila oslobodenie dovozu do nových členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004, od antidumpingových ciel, poskytované za podmienok ponúk osobitných záväzkov a splnomocnila Komisiu, aby prijala takéto záväzky súvisiace s rozšírením. Nariadením (ES) č. 1002/2004 Komisia prijala osobitné záväzky súvisiace s rozšírením od dvoch vyvážajúcich výrobcov v Rusku a jedného v Bielorusku. Nariadením (ES) č. 858/2005 Komisia prijala nové osobitné záväzky od týchto vyvážajúcich výrobcov na ďalšie obdobie, ktoré sa skončilo 13. apríla 2006. Nariadením (ES) č. 1891/2005 Rada zmenila a doplnila nariadenie (EHS) č. 3068/92 tým, že nahradila pevné stanovené sumy cla individuálnymi sumami podľa hodnoty pre všetky druhy potaše vyrábanej ruskými žiadateľmi. Rozhodnutím č. 2005/802/ES Komisia prijala záväzky od dvoch ruských výrobcov vzťahujúce sa na EÚ-25. |

Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, už mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania, v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. |

Získavanie a využívanie expertízy |

Externá expertíza nebola potrebná. |

Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. Základné nariadenie nestanovuje všeobecné hodnotenie vplyvu, obsahuje však vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré musia byť zhodnotené. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaných opatrení Komisia začala 13. apríla 2005 prešetrovanie skúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení v súvislosti s dovozom chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku. Účelom tohto prešetrovania bolo preskúmať, či dochádza k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu v súvislosti s dovozom chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku spôsobujúcemu pokračovanie alebo opakovaný výskyt ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. K tomu istému dátumu Komisia začala čiastočné prešetrovanie predbežného preskúmania obmedzené na aspekty dumpingu v súvislosti s dovozom chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku. Prešetrovanie ukázalo, že dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku bol dumpingový, a zistilo sa, že pokračovanie poškodzovania je pravdepodobné. Preto Komisia dospela k záveru, že antidumpingové opatrenia na dovoz z Bieloruska a Ruska sa musia zachovať. Navyše, v dôsledku prešetrovania predbežného preskúmania sa má forma a úroveň antidumpingových ciel uplatňovaných na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku zmeniť a doplniť tak, aby odzrkadľovala výsledky prešetrovania. Komisia preto navrhuje, aby Rada prijala priložený návrh nariadenia, ktoré sa má uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr do 12. júla 2006. |

Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 23. decembra 2005. |

Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa z tohto dôvodu neuplatňuje. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov: |

Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. Uvedenie údajov o spôsobe, akým je finančná a administratívna záťaž Spoločenstva, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizovaná a úmerná cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: nariadenie. |

Iné prostriedky by neboli primerané z nasledujúceho dôvodu: Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

1. Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva1 (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2 a článok 11 ods. 3,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Platné opatrenia

(1) Rada svojím nariadením (EHS) č. 3068/922 (ďalej len „pôvodné nariadenie“) uložila konečné antidumpingové clá na dovoz chloridu draselného (ďalej len „potaš“ alebo „príslušný výrobok“) s pôvodom, okrem iného , v Bielorusku a Rusku (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2) Po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 a predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „predchádzajúce prešetrovanie“) Rada svojím nariadením č. 969/2000 3rozhodla, že uvedené opatrenia sa majú zachovať, a zmenila a doplnila formu opatrení. Opatrenia sa uplatňovali vo forme pevnej stanovenej sumy v eurách za tonu pre rôzne kategórie a akostné triedy potaše.

(3) Rada svojím nariadením (ES) č. 992/20044 zaviedla oslobodenie dovozu do nových členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004 (ďalej len „EÚ-10“), od antidumpingových ciel, poskytované za podmienok ponúk osobitných záväzkov (ďalej len „záväzky súvisiace s rozšírením“), a splnomocnila Komisiu, aby prijala takéto záväzky súvisiace s rozšírením. Na základe toho Komisia svojím nariadením (ES) č. 1002/20045 prijala záväzky súvisiace s rozšírením od (i) vyvážajúceho výrobcu v Bielorusku spolu so spoločnosťami sídliacimi v Rakúsku, Litve a Rusku, (ii) od vyvážajúceho výrobcu v Rusku spolu so spoločnosťami sídliacimi v Rusku a Rakúsku, a (iii) od vyvážajúceho výrobcu v Rusku spolu so spoločnosťou sídliacou v čase prijatia záväzkov na Cypre.

(4) Komisia svojím nariadením (ES) č. 858/20056 prijala nové záväzky od uvedených vyvážajúcich výrobcov na obdobie do 13. apríla 2006.

(5) Po dvoch samostatných čiastočných prešetrovaniach preskúmania uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, o ktoré požiadali ruskí vyvážajúci výrobcovia JSC Silvinit a JSC Uralkali, Rada svojím nariadením (ES) č. 1891/20057 zmenila a doplnila nariadenie (EHS) č. 3068/92 tým, že nahradila pevné stanovené sumy cla individuálnym clom podľa hodnoty pre všetky druhy potaše vyrábanej uvedenými ruskými spoločnosťami. Rozhodnutím č. 2005/802/ES8 Komisia prijala záväzky od dvoch ruských spoločností, ktoré sú žiadateľmi.

(6) Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí existujúcich antidumpingových opatrení9 platnosť opatrení uplatňovaných na dovoz z Ukrajiny uplynula dňom 12. mája 2005, pretože nebola podaná žiadosť o preskúmanie uplynutia ich platnosti.

2. Žiadosti o preskúmanie

2.1. Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení

(7) Po uverejnení uvedeného oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti opatrení Komisia dostala žiadosť o preskúmanie týchto opatrení týkajúcich sa Ruska a Bieloruska na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(8) Žiadosť podalo 10. februára 2005 Združenie európskych výrobcov potaše (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých úhrnný objem výroby predstavuje približne 99 % výroby potaše v Spoločenstve, t. j. prevažnú časť celkovej výroby v Spoločenstve.

(9) Žiadosť sa opierala o dôvody, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva. Skutočne, žiadateľ tvrdil, že potaš z príslušných krajín sa stále predáva v Spoločenstve za dumpingové ceny. Žiadateľ ďalej uviedol, že dovoz príslušného výrobku z Bieloruska a Ruska sa zvýšil a že objemy a ceny dovážaného výrobku majú naďalej negatívny dopad na dosiahnutý podiel na trhu, predané množstvá a úroveň cien, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva, čo má za následok značné nepriaznivé vplyvy na celkovú výkonnosť a finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Napokon, žiadateľ trval na pravdepodobnosti ďalšieho poškodzujúceho dumpingu a predložil dôkaz, že keby sa umožnilo, aby platnosť opatrení uplynula, krehká situácia výrobného odvetvia Spoločenstva by sa ďalej zhoršovala.

(10) Keď Komisia po porade s poradným výborom zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania uplynutia platnosti opatrení, začala prešetrovanie uverejnením oznámenia o začatí preskúmania10 podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

2.2. Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie

(11) O čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na dumping požiadal jediný vyvážajúci výrobca v Bielorusku, spoločnosť Republican Unitary Enterprise Production Amalgamation Belaruskali (ďalej len „Belaruskali“)

(12) Spoločnosť Belaruskali predložila dôkaz, že pokiaľ ide o ňu, okolnosti, na základe ktorých boli zavedené opatrenia, sa zmenili a tieto zmeny majú trvalý charakter.

(13) Spoločnosť Belaruskali preukázala, že porovnanie normálnej hodnoty v adekvátnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom a jej vývozných cien do EÚ v priebehu predĺženého obdobia by viedlo k zníženiu dumpingu značne pod úroveň súčasných opatrení. Preto ďalšie uplatňovanie opatrení na existujúcej úrovni, ktorá sa zakladá na predtým zistenom dumpingu, by už viac nebolo potrebné na vyrovnanie dumpingu.

(14) Keď Komisia po porade s poradným výborom zistila, že existuje dostatočný dôkaz na začatie tohto čiastočného predbežného preskúmania, začala prešetrovanie uverejnením oznámenia o začatí preskúmania11 podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

3. Prešetrovanie

3.1. Obdobie prešetrovania

(15) Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu v rámci preskúmania uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia v súvislosti s Bieloruskom a Ruskom trvalo od 1. januára do 31. decembra 2004 (ďalej len „OP“ alebo „obdobie prešetrovania“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska vyhodnotenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy trvalo od 1. januára 2001 až do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16) Obdobie prešetrovania v prípade čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia v súvislosti s Bieloruskom je rovnaké ako v prípade preskúmania uplynutia platnosti opatrení.

3.2. Strany, ktorých sa týkalo prešetrovanie

(17) Komisia oficiálne upovedomila výrobcov Spoločenstva, vývozcov a výrobcov v existujúcich vyvážajúcich krajinách a dovozcov/používateľov, ako aj ich reprezentatívne združenia, o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, a predstaviteľov vyvážajúcich krajín o začatí uvedených dvoch preskúmaní. Komisia rozoslala dotazníky všetkým uvedeným stranám a subjektom, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámeniach o začatí preskúmania. Okrem toho, Komisia kontaktovala známych výrobcov v Kanade, ktorú vybrala ako potenciálnu analogickú krajinu, a poslala im dotazníky. Komisia tiež poskytla priamo príslušným stranám príležitosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie.

(18) Traja výrobcovia Spoločenstva zaslali vyplnené dotazníky. Aj štrnásti neprepojení dovozcovia a/alebo používatelia poslali úplne vyplnené dotazníky a predložili svoje stanoviská v písomnej forme.

(19) Komisia dostala vyplnené dotazníky od troch vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, ako aj od piatich dovozcov v Spoločenstve a jedného vyvážajúceho obchodníka v Rusku, ktorí boli prepojení s vyvážajúcimi výrobcami.

(20) Jeden výrobca v analogickej krajine poskytol úplne vyplnený dotazník a ďalší výrobca v analogickej krajine predložil podrobné informácie týkajúce sa výrobných nákladov na podobný výrobok.

3.3. Zainteresované strany a overovanie na mieste

(21) Komisia sa usilovala získať a overiť všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na zistenie, či existuje, alebo neexistuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy a či pokračujúce uplatňovanie opatrení je, alebo nie je v záujme Spoločenstva. Komisia sa tiež usilovala získať a overiť všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na stanovenie úrovne dumpingu v prípade jediného vyvážajúceho výrobcu v Bielorusku. Prešetrovania sa vykonávali v priestoroch týchto spoločností:

(a) Výrobcovia Spoločenstva

- Cleveland Potash Limited, Saltburn, Spojené kráľovstvo

- Iberpotash, S.A., Suria (Barcelona), Španielsko,

- K+S Kali GmbH, Kassel, Nemecko;

(b) Vyvážajúci výrobcovia v Rusku

- JSC Silvinit (ďalej len „Silvinit“), Solikamsk, Permská oblasť, Rusko,

- JSC Uralkali (ďalej len „Uralkali“), Berezniki, Permská oblasť, Rusko;

(c) Vývozca prepojený so spoločnosťami JSC Silvinit a Belaruskali

- International Potash Company (ďalej len „IPC“), Moskva, Rusko;

(d) Dovozca prepojený so spoločnosťami JSC Silvinit a Belaruskali

- Belurs GmbH (ďalej len „Belurs“), Viedeň, Rakúsko;

(e) Výrobcovia v analogickej krajine

- Agrium, Inc. (ďalej len „Agrium“), Calgary, Alberta, Kanada,

- PCS Potash Corp, Inc (ďalej len „PCS“). Saskatoon, Saskatchewan, Kanada;

(f) Neprepojení výrobcovia v Spoločenstve

- AUREPIO SP, Varšava, Poľsko;

(g) Neprepojení používatelia v Spoločenstve

- Zaklady Chemiczne „Police“ SA, Police, Poľsko,

- Fosfan S.A., Štetín, Poľsko,

- Tessenderlo Chemie NV/SA, Brusel, Belgicko,

- Yara SA, Brusel, Belgicko.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(22) Príslušný výrobok je ten istý ako v predchádzajúcom prešetrovaní, t. j. chlorid draselný (ďalej len „potaš“). Všeobecne sa používa ako poľnohospodárske hnojivo, priamo zmiešané s inými hnojivami alebo po premene na komplexné hnojivo známe ako NPK (dusík, fosfor, potaš). Obsah draslíka je variabilný a vyjadruje sa ako hmotnostné percento oxidu draselného (K2O) na suchý bezvodý produkt.

(23) Potaš sa vo všeobecnosti obchodne využíva buď v štandardnej/práškovej forme (štandardná potaš) alebo v „inej ako štandardnej“ forme, ktorá zahŕňa, okrem iného , granulovanú formu (granulovaná potaš). Výrobok je zatriedený do troch základných kategórií na základe obsahu K2O, a to:

- s obsahom K2O nepresahujúcim 40 % - patrí pod kód KN 3104 20 10,

- s obsahom K2O presahujúcim 40 %, ale nepresahujúcim alebo rovnajúcim sa 62 % - patrí pod kód KN 3104 20 50,

- s obsahom K2O presahujúcim 62 % - patrí pod kód KN 3104 20 90

a niektorých špeciálnych zmesí alebo zmiešanín s vysokým obsahom potaše, a to:

- obsahom K2O rovnajúcim sa alebo presahujúcim 35 %, ale nepresahujúcim 40 % - patrí pod kódy ex KN 3105 20 10, ex 3105 20 90, ex 3105 60 90, ex 3105 90 91 a ex 3105 9099,

- s obsahom K2O presahujúcim 40 %, ale nepresahujúcim 62 % - patrí pod kódy ex 3105 20 10, ex 3105 20 90, ex 3105 60 90, ex 3105 90 91 a ex 3105 90 99.

Zistilo sa, podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach, že rozličné druhy a akosti potaše majú spoločné tie isté základné fyzikálne a chemické charakteristiky a v podstate rovnaké základné použitie. Preto sa majú posudzovať ako jeden výrobok.

2. Podobný výrobok

(24) Prešetrovaním sa potvrdilo, že príslušný výrobok a potaš, ktorú výrobcovia Spoločenstva vyrábajú a predávajú na trhu Spoločenstva, ako aj potaš, ktorá sa vyrába a predáva na domácom trhu príslušných krajín, a potaš, ktorú kanadskí výrobcovia vyrábajú a predávajú na kanadskom trhu, majú tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a to isté použitie. Preto sa v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia považujú za rovnaký výrobok.

(25) Jeden vývozca v Rusku požadoval vylúčenie štandardnej potaše s obsahom K2O vyšším ako 62 %, ktorá sa, ako tvrdil, používa len vo farmaceutických aplikáciách, má odlišné ceny a dodáva sa zabalená (na rozdiel od dodávok voľne sypanej potaše používanej ako hnojivo). Ako sa však už uviedlo, príslušný výrobok má tie isté základné fyzikálne vlastnosti a základné chemické zloženie potaše ako potaš iných akostných tried. Pokiaľ ide o údajné cenové rozdiely, prešetrovaním sa preukázalo, že tento výrobok sa často predáva za ceny porovnateľné s cenou potaše s obsahom K2O od 60 % do 62 %. Okrem toho, ani skutočnosť, že má o niečo vyšší obsah K2O, ani spôsob jej balenia, nebránia jej použitiu ako hnojivo. Preto musela byť táto žiadosť zamietnutá.

C. DUMPING

1. Dumping dovozu počas obdobia prešetrovania

1.1. Bielorusko

1.1.1. Analogická krajina

(26) Keďže sa Bielorusko považuje za krajinu s iným ako trhovým hospodárstvom, Komisia musela v tomto prípade určiť normálnu hodnotu na základe údajov získaných od výrobcov v tretej krajine s trhovým hospodárstvom v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia. V oznámení o začatí prešetrovania Komisia uvažovala o Kanade ako o primeranej analogickej krajine. Kanada bola vybratá ako analogická krajina aj vo všetkých predchádzajúcich prešetrovaniach v tomto konaní.

(27) Všetky zainteresované strany dostali príležitosť pripomienkovať výber analogickej krajiny.

(28) Bieloruské orgány tvrdili, že Rusko by bolo vhodnejšou analogickou krajinou ako Kanada, pretože po predchádzajúcich prešetrovaniach Spoločenstvo uznalo Rusko za krajinu s trhovým hospodárstvom. Okrem toho sa tvrdilo, že kanadský domáci trh je viac konkurenčný ako domáci trh Ruska. Napokon, bieloruské orgány tvrdili, že jeden z hlavných kanadských výrobcov je cez tretiu spoločnosť prepojený s niektorými výrobcami v Spoločenstve, a preto by nebolo vhodné vypočítať normálnu hodnotu pre Bielorusko na základe informácií, ktoré poskytli kanadské spoločnosti.

(29) Bieloruské orgány okrem toho navrhovali, aby Komisia vybrala Rusko ako analogickú krajinu, pretože (i) bieloruskí a ruskí výrobcovia potaše boli súčasťou jedného výrobného odvetvia v období existencie ZSSR, (ii) ruské odvetvie vyrábajúce potaš má úroveň rozvoja, ktorá je najviac porovnateľná s úrovňou rozvoja príslušného bieloruského odvetvia a (iii) objem výroby v Rusku sa dá porovnať s bieloruským objemom výroby lepšie ako kanadský objem výroby. Navyše, Rusko by bolo vhodnejšou voľbou ako analogická krajina, pretože prístup k surovinám a pracovné náklady v Rusku sú porovnateľné s týmito podmienkami v Bielorusku. Napokon sa tvrdilo, že Komisia má vybrať Rusko, pretože ruskí vyvážajúci výrobcovia sa podieľajú na preskúmaní uplynutia platnosti opatrení a riziko nespolupráce zo strany ruských spoločností je zanedbateľné.

(30) Spoločnosť Belaruskali tvrdila, že porovnateľnosť medzi prístupom k surovinám a výrobným procesom v Kanade a Bielorusku nebola dostatočne zdôvodnená. Navyše tvrdila, že skutočnosť, že Kanada je najväčším výrobcom potaše, nie je priamo relevantná pre výber analogickej krajiny, a že výber Ruska na tento účel by bol vhodnejší.

(31) Výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že bieloruské a kanadské bane sú porovnateľné, pokiaľ ide o štruktúru a efektívnosť nákladov, a že prístup k surovinám je v obidvoch krajinách do značnej miery podobný. Okrem toho tvrdilo, že ceny potaše v Kanade sa riadia bežnými trhovými mechanizmami a nie sú deformované izoláciou trhu alebo inými faktormi. Okrem toho, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že existujú nesporné náznaky toho, že niektoré nákladové faktory v Rusku nepredstavujú správne reálnu nákladovú situáciu a mali by sa v každom prípade upraviť. Napokon sa uviedlo, že existuje úzky vzájomný vzťah medzi najmenej jedným ruským výrobcom a bieloruským výrobcom potaše prostredníctvom spoločnej odbytovej spoločnosti, a preto by táto spoločnosť mala záujem preukázať nízku normálnu hodnotu na ruskom trhu.

(32) Pokiaľ ide o tvrdenia predložené v súvislosti s vhodnosťou výberu Kanady ako analogickej krajiny, treba pripomenúť, že normálne hodnoty pre Bielorusko sa stanovili s použitím Kanady ako vhodnej analogickej krajiny v predchádzajúcich prešetrovaniach v tom istom konaní a že neexistuje žiadny dôkaz naznačujúci, že tento výber by už viac nebol adekvátny. Okrem toho sa pripomína, že Kanada je hlavným výrobcom a vývozcom potaše z celosvetového hľadiska, pred Bieloruskom a Ruskom. V súvislosti s hospodárskou súťažou na kanadskom trhu a ruskom trhu sa ukázalo, že pokiaľ ide tak o výrobu, ako aj o počet subjektov, kanadský trh je aspoň taký konkurenčný ako ruský trh. Okrem toho, prešetrovanie preukázalo, že na dovoz potaše do Kanady sa neuplatňujú žiadne clá alebo iné obmedzenia. Pokiaľ ide o výrobný proces a prístup k surovinám, treba pripomenúť, že v rámci predchádzajúceho prešetrovania sa už zistilo, že výrobný proces a prístup k surovinám je v Kanade a Bielorusku do značnej miery podobný, a nebol predložený žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, že by sa v tom niečo bolo zmenilo. Pokiaľ ide o adekvátnosť výberu Ruska ako analogickej krajiny, Komisia dospela k záveru, že strany nepredložili žiadne presvedčivé dôvody, prečo by sa informácie získané z ruského trhu mali použiť namiesto informácií z kanadského trhu ako lepší základ na stanovenie normálnej hodnoty potaše v Bielorusku. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že niektoré nákladové prvky v Rusku neboli primerane zohľadnené vo výrobných nákladoch ruských výrobcov a že tieto nákladové prvky sa musia upraviť o značné čiastky, ako sa uvádza v odôvodnení (54).

(33) Vzťah jedného ruského výrobcu s bieloruským výrobcom sa však nevyhnutne nepokladal za prekážku pri možnom výbere Ruska ako analogickej krajiny. Tvrdenie, že ruská spoločnosť by mala záujem preukázať nízku normálnu hodnotu, ignoruje skutočnosť, že údaje používané, okrem iného , v analogických krajinách podliehajú pred ich použitím prísnej kontrole.

(34) Inštitúcie vzali na vedomie tvrdenia, ktoré prezentovali bieloruské orgány a ktoré sa týkali vzájomného vzťahu medzi najmenej jedným výrobcom v analogickej krajine a výrobcami Spoločenstva. Preto Komisia preskúmala, či takýto vzájomný vzťah existoval medzi spoločnosťami poskytujúcimi informácie v Kanade a výrobcami Spoločenstva. V tejto súvislosti prešetrovanie ukázalo, že jeden kanadský výrobca poskytujúci potrebné informácie bol nepriamo prepojený s niektorými výrobcami v Spoločenstve. Informácie predložené touto spoločnosťou boli overené v jej priestoroch a zistilo sa, že boli presné a spoľahlivé, a teda že sú vhodným základom stanovenia normálnej hodnoty. Usúdilo sa, že vzťah jednej spoločnosti v analogickej krajine s niektorými výrobcami v Spoločenstve nie je prekážkou pri výbere Kanady ako analogickej krajiny. Okrem toho skutočnosť, že bieloruskí a ruskí výrobcovia boli súčasťou jedného výrobného odvetvia počas existencie ZSSR neznamená, že Rusko je vhodnejšou analogickou krajinou než Kanada, keďže nebolo podrobnejšie vysvetlené, ako by táto skutočnosť urobila z Ruska vhodnejšiu analogickú krajinu. Pokiaľ ide o objem výroby v Kanade, je potrebné poznamenať, že Kanada je najväčším výrobcom potaše, ktorej významné množstvá predáva spoločnostiam v Kanade, ako aj na vývoz. Jednotliví kanadskí výrobcovia sa však od seba líšia z hľadiska množstva výroby a predaja. To prispieva k skutočnosti, že informácie týkajúce sa Kanady, ktoré sú k dispozícii, sú vyvážené a objektívne. Malo by sa tiež poznamenať, že veľkosť trhu nie je určujúcim faktorom pri výbere analogickej krajiny a že vzhľadom na úspory z rozsahu môže byť väčší trh z hľadiska bieloruského výrobcu iba výhodou. Preto bolo aj toto tvrdenie zamietnuté. A nakoniec, keďže tvrdenie týkajúce sa úrovne rozvoja nebolo podložené, muselo byť tiež zamietnuté. .

(35) Prešetrovaním sa teda potvrdilo, že Kanada sa má použiť ako vhodná analogická krajina.

(36) Výpočty sa preto opierali o overené informácie od uvedených dvoch kanadských výrobcov.

1.1.2. Normálna hodnota

(37) Ukázalo sa, že domáci predaj podobného výrobku kanadského výrobcu (ktorý zaslal vyplnený dotazník) je reprezentatívny, pretože predstavoval hlavné percentuálne zastúpenie vo vzťahu k príslušnému výrobku, ktorý do Spoločenstva vyváža bieloruský vyvážajúci výrobca.

(38) Komisia tiež preskúmala, či by sa domáci predaj každého druhu výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách mohol posudzovať ako uskutočnený v rámci bežného spôsobu obchodovania stanovením podielu výnosných predajov daného typu výrobku nezávislým zákazníkom. V prípadoch, keď objem predaja druhu výrobku predávaného za čisté predajné ceny, ktoré sa rovnajú alebo sú vyššie ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja daného druhu a keď vážená priemerná cena tohto druhu sa rovnala alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien celého domáceho predaja daného druhu uskutočneného počas OP nezávisle od toho, či tento predaj bol alebo nebol výnosný. Práve toto sa zistilo v prípade jedného typu výrobku spoločnosti Agrium, ktorý na kanadskom trhu predala a do Spoločenstva vyviezla spoločnosť Belaruskali.

(39) V prípade troch druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa použila vytvorená normálna hodnota v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Normálna hodnota bola vytvorená pripočítaním výrobných nákladov vyvážaných druhov a primeraného percenta pre predaj, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len PVA) a primeraného rozpätia zisku. V tejto súvislosti a v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia výšky PVA a ziskov sa zakladali na aktuálnych údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku na domácom trhu pri bežnom spôsobe obchodovania. Informácie týkajúce sa výrobných nákladov sa zakladali na odpovediach, ktoré Komisia dostala od dvoch spolupracujúcich kanadských výrobcov.

1.1.3. Vývozná cena

(40) Vzhľadom na skutočnosť, že vývozný predaj výrobkov spolupracujúceho vývozcu predstavoval úhrn vývozu príslušného výrobku s pôvodom v Bielorusku do Spoločenstva počas OP, vývozná cena sa stanovila na základe informácií, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Bielorusku. Ukázalo sa, že predaj potaše spoločnosti Belaruskali do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania sa uskutočnil 1) priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, 2) cez prepojených vývozcov v Spoločenstve alebo 3) cez prepojeného obchodníka so sídlom v Rusku (spoločnosť IPC). Prepojený obchodník v Rusku predal výrobok buď neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve alebo prepojeným dovozcom v Spoločenstve.

(41) Pokiaľ ide o predaj uskutočnený priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, ceny, ktoré títo zákazníci skutočne zaplatili, alebo mali zaplatiť spoločnostiam Belaruskali alebo IPC, sa vzali za základ pre výpočet vývoznej ceny.

(42) Pokiaľ ide o predaj, ktorý prepojeným dovozcom v Spoločenstve uskutočnili spoločnosti Belaruskali alebo IPC, vývozná cena sa vytvorila na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky najprv predali ďalej nezávislému zákazníkovi. Vykonali sa úpravy vzhľadom na všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovezením a ďalším predajom uskutočneným týmito vývozcami, vrátane PVA a ciel a za predpokladu primeraného rozpätia zisku. Rozpätie zisku vo výške 7,9 % sa považovalo za primerané pre tento druh trhu a ukázalo sa, že zodpovedá zisku neprepojených vývozcov.

1.1.4. Porovnanie

(43) Za účelom zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na základe toho sa úpravy vykonali tam, kde to bolo vhodné, s prihliadnutím na dopravné náklady (vrátane manipulačných nákladov), náklady na prepravu oceánom a poistenie, náklady na balenie a na úvery. Úpravy vývoznej ceny v súvislosti s vnútroštátnou prepravou vo vyvážajúcej krajine a nákladmi na úvery sa uskutočnili na základe nákladov zistených v analogickej krajine. V prípade vývozných predajov uskutočnených cez prepojeného obchodníka v Rusku sa urobila aj úprava vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Úprava podľa tohto článku sa urobila vo výške 3 %, keďže táto výška sa pokladala za primeranú vo vzťahu k províziám zaplateným nezávislým agentom zapojeným do obchodu s príslušným výrobkom.

1.1.5. Dumpingové rozpätie

(44) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou na jeden druh výrobku. Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny výrobkov spoločnosti Belaruskali počas OP ukázalo dumpingové rozpätie 27,5 %.

(45) Porovnanie údajov týkajúcich sa vývozu do Spoločenstva, ktoré poskytla spoločnosť Belaruskali, a celkového objemu dovozu stanoveného na základe štatistických údajov Eurostatu o dovoze ukázalo, že úroveň spolupráce bola vysoká, pretože, ako sa už uviedlo, vývoz výrobkov spoločnosti Belaruskali počas OP predstavoval úhrn celkového dovozu z Bieloruska do Spoločenstva.

1.2. Rusko

1.2.1. Normálna hodnota

(46) U každého z dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa najprv zisťovalo, či bol jeho domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Ukázalo sa, že je to tak u obidvoch vyvážajúcich výrobcov.

(47) Následne sa, podľa definície druhov výrobkov v súlade s číselnými kódmi TARIC, na základe ktorých je výrobok zatriedený (t. j. podľa štandardnej akostnej triedy alebo inej ako štandardnej akostnej triedy, vrátane granulovanej) a podľa balenia a formy, v ktorej sa expeduje (voľne sypaný, vo vreciach alebo v kontajneroch) uskutočnila analýza s cieľom zistiť, či domáci predaj každého druhu výrobku bol dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva. Bolo to tak v prípade 3 zo 4 druhov výrobkov, ktoré do Spoločenstva vyvážala spoločnosť Uralkali, a v prípade 2 z 3 druhov výrobkov, ktoré do Spoločenstva vyvážala spoločnosť Silvinit.

(48) Komisia ďalej preskúmala, či domáci predaj každého druhu výrobku predaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách možno považovať za uskutočnený bežným spôsobom obchodovania zistením podielu výnosného predaja predmetného druhu výrobku nezávislým zákazníkom. V prípadoch, keď objem predaja druhu výrobku predávaného za čisté predajné ceny, ktoré sa rovnajú alebo sú vyššie ako upravené jednotkové náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja daného druhu a keď vážená priemerná cena tohto druhu sa rovnala alebo bola vyššia ako upravené jednotkové náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien celého domáceho predaja tohto druhu uskutočneného počas OP nezávisle od toho, či tento predaj bol alebo nebol výnosný. Ukázalo sa, že to tak bolo v prípade všetkých tých druhov výrobkov spoločností Silvinit a Uralkali, ktoré sa predávali na domácom trhu a tiež vyvážali do Spoločenstva.

(49) Vždy, keď domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemožno použiť na zistenie normálnej hodnoty, pretože tieto výrobky sa nepredávali na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, musela sa použiť iná metóda. V prípade absencie akejkoľvek inej primeranej metódy sa použila vytvorená normálna hodnota.

(50) Vo všetkých prípadoch, keď sa použila vytvorená normálna hodnota a v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, normálna hodnota bola vytvorená tak, že sa k výrobným nákladom vyvážaných druhov pripočítalo primerané percento pripadajúce na predaj, všeobecné a administratívne náklady (PVA) a primerané rozpätie zisku. V tejto súvislosti a v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa výška PVA a výška ziskov zakladala na aktuálnych údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku na domácom trhu pri bežnom spôsobe obchodovania.

(51) Pokiaľ ide o náklady na energiu, ako je elektrina a plyn používané v procesoch ťažby a výroby príslušného výrobku, prešetrovaním sa zistilo, že tieto náklady tvoria značný podiel celkových výrobných nákladov výrobcov potaše, a to nielen v Rusku, ale aj v iných produkujúcich krajinách. Komisia považovala v tomto prípade za adekvátne porovnať aj jednotkové obstarávacie náklady na energiu ruských výrobcov s príslušnými nákladmi iných hlavných výrobcov potaše, ktorí používajú podobné výrobné metódy, majú podobnú úroveň objemu výroby a podobné prirodzené výhody, aby zistila, či zaplatené ceny neboli abnormálne nízke a či primerane odzrkadľovali obvyklé náklady. Keďže v Rusku nie sú žiadni ďalší výrobcovia potaše, Komisia sa snažila získať a získala tieto informácie od dvoch kanadských výrobcov.

(52) Poskytnuté údaje ukázali, že požiadavky dvoch kanadských výrobcov na energiu boli podobné požiadavkám ruských výrobcov a že elektrina a plyn, ktoré tieto spoločnosti kupovali, sa získavali z domácich oblastí výroby energie vo vodných elektrárňach a hlavných oblastí ťažby plynu, podobne ako elektrina a plyn, ktoré používajú ruské spoločnosti. Porovnanie ukázalo, že jednotková cena, ktorú kanadskí výrobcovia platili za elektrinu, bola podobná cene, ktorú platili ruskí výrobcovia.

(53) Pokiaľ ide o dodávky plynu, na základe údajov nájdených v uverejnenej výročnej správe ruského dodávateľa plynu spoločnosti OAO Gazprom za rok 2004 (ktorého regionálny distribútor bol súčasne dodávateľom pre daných vyvážajúcich výrobcov) sa ukázalo, že domáca cena plynu, ktorú platili dvaja ruskí výrobcovia, predstavovala približne jednu pätinu vývoznej ceny zemného plynu z Ruska. V tej istej správe sa uvádza, že „spoločnosť OAO Gazprom spolu s vládou Ruskej federácie vykonávajú značný objem práce s cieľom optimalizovať regulované veľkoobchodné ceny plynu“. Podľa analýzy prezentovanej v uvedenej správe existuje „riziko nízkych cien za zemný plyn predávaný na domácom trhu“ a „od skupiny Gazprom Group sa vyžaduje, aby ruským zákazníkom dodávala zemný plyn za ceny regulované Federálnym colným úradom. Odteraz sú tieto ceny oveľa nižšie ako medzinárodné ceny zemného plynu“. Okrem toho, ako sa zistilo v predchádzajúcom prieskumnom prešetrovaní ukončenom v novembri 2005 nariadením (ES) č. 1891/2005, vo výročnej správe za rok 2003 sa konštatovalo, že „spoločnosť OAO Gazprom nedosiahla na domácom trhu žiadny zisk“. V tejto súvislosti, keďže ceny plynu, ktoré platili spoločnosti, sa nezvýšili, nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto situácia bola počas OP zmenila. Preto všetky dostupné údaje jednoznačne poukazujú na to, že ceny plynu účtované domácim zákazníkom boli na úrovni regulovaných cien, ktoré zďaleka nepokrývali náklady. Navyše, prešetrovanie ukázalo, že ceny plynu, ktoré platili uvedení dvaja ruskí výrobcovia, boli oveľa nižšie ako ceny, ktoré platili uvedení dvaja kanadskí výrobcovia.

(54) Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že ceny, ktoré ruský regionálny poskytovateľ plynu účtoval ruským výrobcom potaše v období prešetrovania, nemohli adekvátne odzrkadľovať náklady spojené s výrobou plynu, keď sa porovnávala vývozná cena plynu z Ruska a cena, ktorú kanadský poskytovateľ plynu účtoval hlavným priemyselným používateľom plynu v Kanade. Preto sa v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia vykonala pre každú ruskú spoločnosť úprava výrobných nákladov. Pri absencii akéhokoľvek iného opodstatneného základu sa takáto úprava vykonala s použitím informácií týkajúcich sa ceny plynu na vývoz, čistých dopravných nákladov, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Táto úprava sa uskutočnila v súlade s metodikou, ktorá sa použila v predchádzajúcom prieskumnom prešetrovaní ukončenom v novembri 2005 nariadením (ES) č. 1891/2005.

(55) Pokiaľ ide o úpravu týkajúcu sa cien zemného plynu, ruské orgány uviedli, že v antidumpingových konaniach sa musia primerane zvážiť prirodzená porovnateľná výhoda alebo konkurenčné výhody. Okrem toho ruské orgány tvrdili, že metodika používaná na stanovenie zisku pri vytváraní normálnej hodnoty je nezákonná a neprijateľná. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nedošlo k žiadnej úprave týkajúcej sa uvedených porovnateľných alebo konkurenčných výhod. Urobila sa však úprava týkajúca sa nákladov na plyn spojených s výrobou chloridu draselného podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ako je vysvetlené v odôvodneniach (51) až (54), keďže tieto náklady neboli v záznamoch príslušných strán primerane zohľadnené. Pokiaľ ide o vytvorenie normálnej hodnoty, toto sa vykonalo v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ako je vysvetlené v odôvodnení (50). Na základe uvedených skutočností boli tieto argumenty zamietnuté.

(56) Aj pokiaľ ide o výrobné náklady, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že amortizácia zakladajúca sa klasicky na nadobúdacej (obstarávacej) hodnote základných prostriedkov by v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia primerane nezohľadňovala náklady spojené s výrobou príslušného výrobku. Preto Komisia predložila návrh, aby sa vyžadovala úprava nákladov ruských výrobcov smerom nahor.

(57) V tejto súvislosti preverovacie návštevy na mieste u ruských výrobcov ukázali, že pôvodná hodnota ich aktív sa stanovila na základe ocenení vykonaných počas procesu privatizácie, ktorý sa uskutočnil v roku 1993. Tieto hodnoty aktív sa následne v rokoch 1993 až 1997 prehodnotili v dôsledku uplatnenia „preceňovacích koeficientov“, ktoré použila ruská vláda, aby potlačila hyperinfláciu. Koncom roku 1997, na základe výnosu ruskej vlády, nezávislí hodnotitelia vykonali nezávislé ocenenia aktív. Pri stanovení týchto hodnôt aktív sa použili tri základné kritériá, pričom jedným z nich bola reprodukčná hodnota aktív. Výsledky týchto nezávislých hodnotení sú odzrkadlené vo východiskovej súvahe spoločností v roku 1998.

(58) Preto, pri absencii akýchkoľvek podstatných dôkazov preukazujúcich, že amortizácia nebola správne zohľadnená vo finančných výkazoch vyvážajúcich výrobcov, Komisia v súčasnosti nepovažuje za oprávnené robiť akékoľvek úpravy amortizačných nákladov v údajoch o výrobných nákladoch s cieľom stanoviť normálnu hodnotu spoločností.

1.2.2. Vývozná cena

(59) Pokiaľ ide o spoločnosť Silvinit, ukázalo, sa že jej predaj potaše do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania sa uskutočnil 1) priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, 2) cez prepojených dovozcov v Spoločenstve alebo 3) cez neprepojeného obchodníka so sídlom vo Švajčiarsku. V prípade spoločnosti Uralkali sa všetky predaje potaše do Spoločenstva uskutočnili cez neprepojených obchodníkov so sídlom na Cypre a vo Švajčiarsku.

(60) Vo všetkých prípadoch, keď sa vývoz potaše uskutočňoval nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien. Pokiaľ ide o predaj prepojeným dovozcom v Spoločenstve uskutočnený cez prepojeného obchodníka, vývozná cena sa vytvorila na základe ceny, za ktorú sa dovezené výrobky najprv predali ďalej nezávislému zákazníkovi. Úpravy sa uskutočnili vo všetkých nákladoch, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, ktorý vykonali títo dovozcovia, vrátane PVA a ciel a za predpokladu primeraného rozpätia zisku v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Rozpätie zisku vo výške 7,9 % sa považovalo za primerané pre tento druh trhu a ukázalo sa tiež, že zodpovedá rozpätiu zisku neprepojených dovozcov.

1.2.3. Porovnanie

(61) Za účelom zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na základe toho sa úpravy vykonali tam, kde to bolo vhodné, s prihliadnutím na nepriame dane, dopravné náklady (vrátane manipulačných nákladov), náklady na prepravu oceánom a poistenie, náklady na balenie a na úvery. Úpravy sa robili aj v prípade, keď sa vývozný predaj uskutočňoval cez neprepojenú spoločnosť so sídlom v krajine mimo Spoločenstva podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Úprava podľa tohto článku sa urobila vo výške 3 %, keďže táto výška sa pokladala za primeranú vo vzťahu k províziám zaplateným nezávislým agentom zapojeným do obchodu s príslušným výrobkom.

1.2.4. Dumpingové rozpätie

(62) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami na jeden druh výrobku. Toto porovnanie preukázalo existenciu značného dumpingu dovozu príslušného výrobku spolupracujúcimi vývozcami na úrovni viac ako 8 % v prípade spoločnosti Uralkali a viac ako 14 % v prípade spoločnosti Silvinit.

(63) Porovnanie údajov týkajúcich sa vývozu do Spoločenstva, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia, a celkového objemu dovozu stanoveného na základe štatistických údajov Eurostatu o dovoze ukázalo, že úroveň spolupráce bola vysoká, pretože spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia počas OP predstavovali úhrn celkového dovozu z Ruska do Spoločenstva.

2. Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu

2.1. Všeobecne

(64) Traja spolupracujúci výrobcovia predstavujú úhrn dovozu z príslušných krajín. Preto sa skúmanie, či je pravdepodobné, že by dumping pokračoval, keby sa opatrenia odvolali, do značnej miery zakladalo na informáciách, ktoré poskytli títo traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

2.1.1. Súčasný dumping

(65) V snahe zistiť, či existovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, Komisia prešetrila existenciu súčasného dumpingu vo vývoze z príslušných krajín do Spoločenstva z dôvodov, že keby dochádzalo k dumpingu, bolo by, pri absencii informácií o opaku, opodstatnené usúdiť, že by pravdepodobne pokračoval aj v budúcnosti. V tejto súvislosti pripomíname, že úroveň dumpingu v prípade potaše s pôvodom v príslušných krajinách bola naďalej značná (pozri odôvodnenia (26) až (62)).

2.1.2. Vzájomný vzťah medzi cenami potaše vyvážanej do tretích krajín a predajnými cenami v Spoločenstve

(66) Poznamenávame ďalej, že sa ukázalo, že ceny potaše vyvážanej všetkými príslušnými výrobcami do tretích krajín boli v priemere nižšie ako ceny potaše výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. To znamená, že prevládajúca cenová hladina pre príslušný výrobok na trhu Spoločenstva robí trh Spoločenstva pre vývozcov v príslušných krajinách veľmi príťažlivým. Na základe toho Komisia usúdila, že v prípade odvolania existujúcich opatrení skutočne existuje ekonomická motivácia presunúť vývoz z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, na výnosnejší trh Spoločenstva.

2.2. Bielorusko

2.2.1. Výroba, výrobné kapacity a investície v Bielorusku

(67) Spoločnosti Belaruskali sa počas posudzovaného obdobia podarilo zvýšiť svoju výrobu o 25 %. Ako ukazuje tabuľka, objem výroby vzrástol hlavne v roku 2003 a počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Skutočná výroba v Bielorusku | 100 | 102 | 114 | 125 |

(68) Spoločnosť Belaruskali zvýšila počas posudzovaného obdobia svoju výrobnú kapacitu o 3 %. Ďalší rast výrobnej kapacity o 12 percentuálnych bodov sa predpokladal v roku 2006. Okrem toho poznamenávame, že zatiaľ čo spoločnosť Belaruskali počas OP vyrábala potaš v množstve blízkom úrovni úplnej kapacity, na roky 2005 a 2006 ohlásila ďalšie výrazné zvýšenie svojej kapacity a celkových investícií. Vykázaná výrobná kapacita a investície vyjadrené v eurách v indexovanej forme sú tieto:

2001 | 2002 | 2003 | 2004 (OP) | 2005* | 2006* |

Výrobná kapacita | 100 | 100 | 100 | 103 | 114 | 115 |

Investície | 100 | 132 | 111 | 128 | 175 | 175 |

*) na základe odhadov spoločnosti Belaruskali

(69) Na základe uvedeného možno urobiť záver, že spoločnosť Belaruskali má potenciálnu kapacitu na zvýšenie svojho vývozu na trh Spoločenstva, keby sa opatrenia odvolali, keďže spoločnosť Belaruskali ohlásila ďalšie zvýšenie výrobnej kapacity a značný rast svojej investičnej činnosti.

2.2.2. Domáci trh v Bielorusku

(70) Domáci predaj potaše v Bielorusku zostal počas posudzovaného obdobia na nízkej úrovni, keď predstavoval menej ako 10 % celkového predaja potaše spoločnosti Belaruskali. Objem domáceho predaja v Bielorusku medzi rokom 2001 a OP v skutočnosti klesol o 3 %. Keďže domáci trh mierne upadal, nemohol absorbovať zvýšenie výroby. V budúcnosti sa to pravdepodobne nezmení. Preto musí spoločnosť podstatnú časť svojej produkcie vyvážať.

2.2.3. Bieloruský vývozný predaj do iných krajín

(71) Informácie, ktoré poskytol jediný vyvážajúci výrobca v Bielorusku, ukázali, že predaje do krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, sa uskutočňovali v značných množstvách, ktoré predstavovali 82 % celkového vývozu (pričom hlavnými vývoznými trhmi boli Čínska ľudová republika, Brazília a India). Okrem toho, objem vývozu do tretích krajín sa medzi rokom 2001 a OP zvýšil o 25 %. Prešetrovaním sa teda potvrdilo, že väčšina produkcie potaše v Bielorusku bola vo zvýšených množstvách usmernená na vývozné trhy.

(72) Ukázalo sa, že ceny druhov potaše, ktoré spoločnosť Belaruskali predávala do Spoločenstva, boli v priemere o niečo vyššie ako ceny zodpovedajúcich druhov potaše predávaných na tretie trhy. Keďže sa vývozné predaje z Bieloruska do Spoločenstva vykonávali, ako sa uvádza v odôvodnení (44), na dumpingových úrovniach, naznačuje to, že aj vývoz na tretie trhy bol dumpingový na o niečo vyššej úrovni ako vývozný predaj do Spoločenstva. Navyše, trh Spoločenstva je príťažlivejší pre vývoz potaše za dumpingové ceny príslušnej spoločnosti v dôsledku jeho mierne vyššej cenovej hladiny, jeho blízkosti, znížených platobných rizík v súvislosti s platobnou schopnosťou zákazníkov a s priaznivými platobnými lehotami.

2.3. Rusko

2.3.1. Výroba, výrobné kapacity a investície v Rusku

(73) Ruským výrobcom sa podarilo zvýšiť svoju výrobu počas posudzovaného obdobia o 29 %. Ako ukazuje tabuľka, objemy výroby vzrástli hlavne počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Skutočná výroba v Rusku | 100 | 104 | 112 | 129 |

(74) Zatiaľ čo výrobné kapacity dvoch ruských spoločností zostali počas posudzovaného obdobia stabilné, spoločnosti naznačili ich zvýšenie o 6 % v roku 2006. Okrem toho, podľa informácií, ktoré poskytli ruskí výrobcovia, mali stále dostatočné kapacity na zvýšenie výroby potaše.

2001 | 2002 | 2003 | 2004 (OP) | 2005* | 2006* |

Výrobné kapacity v Rusku | 100 | 100 | 100 | 100 | 102 | 106 |

(75) Okrem toho ohlásili značný rast svojich investícií na roky 2005 a 2006. Vykázané investície vyjadrené v eurách v indexovanej forme sú tieto:

2001 | 2002 | 2003 | 2004 (OP) | 2005* | 2006* |

Investície v Rusku | 100 | 64 | 71 | 84 | 103 | 261 |

*) na základe odhadov ruských spoločností

(76) Na základe uvedeného možno urobiť záver, že ruskí vyvážajúci výrobcovia disponujú kapacitami na zvýšenie svojho vývozu na trh Spoločenstva, keby sa opatrenia odvolali. Navyše, obidve spoločnosti ohlásili značný rast svojich investícií, čo naznačuje ďalšie potenciálne zvýšenie ich výrobných kapacít.

2.3.2. Domáci trh v Rusku

(77) Domáci predaj potaše v Rusku zostal počas posudzovaného obdobia na nízkej úrovni, čo predstavovalo v priemere menej ako 15 % celkového predaja obidvoch spoločností. Objem domáceho predaja v Rusku sa medzi rokom 2001 a OP zvýšil o 5 %. Rast domáceho trhu nebol v stave absorbovať zvýšenie výroby (o 29 %), a preto obidve spoločnosti museli podstatnú časť svojej produkcie vyvážať.

2.3.3. Ruský vývozný predaj do iných krajín

(78) Informácie, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia, ukázali, že predaj do krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, sa uskutočňoval v značných množstvách, ktoré predstavovali 95 % celkového vývozu (pričom hlavnými vývoznými trhmi boli Čínska ľudová republika a Brazília). Okrem toho, ruský vývoz do tretích krajín sa medzi rokom 2001 a OP zvýšil o 46 %. Prešetrovaním sa teda potvrdilo, že väčšina produkcie potaše v Rusku bola vo zvýšených množstvách usmernená na vývozné trhy.

(79) Ukázalo sa, že ceny druhov potaše, ktoré tieto spoločnosti predávali do Spoločenstva, boli nižšie ako ceny zodpovedajúcich druhov potaše predávaných na tretie trhy. Trh Spoločenstva je však predsa len príťažlivejší pre vývoz potaše za dumpingové ceny príslušných spoločností v dôsledku jeho blízkosti, znížených platobných rizík v súvislosti s platobnou schopnosťou zákazníkov a s priaznivými platobnými lehotami.

2.4. Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(80) Skutočnosť, že všeobecne prevládajúca cenová hladina výrobcov Spoločenstva v Spoločenstve je vyššia ako priemerná cenová hladina vývozu bieloruských a ruských vyvážajúcich výrobcov na tretie trhy, sa musí zohľadniť ako motivácia na zvýšenie vývozu do Spoločenstva za dumpingové ceny.

(81) Keďže vyvážajúci výrobcovia tak v Bielorusku, ako aj v Rusku, majú nevyužité výrobné kapacity, a za predpokladu, že všetky príslušné spoločnosti vykázali značné zvýšenie svojich celkových investícií a výrobných kapacít, možno urobiť záver, že v prípade odvolania opatrení by sa do Spoločenstva vyviezla dodatočná produkcia, alebo výrobky, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do krajín mimo Spoločenstva, by boli v značných množstvách presmerované na trh Spoločenstva.

(82) Navyše prešetrovanie ukázalo, že pre trh s potašou mimo Spoločenstva bola počas OP charakteristická určitá nestálosť vo forme výrazných zmien predajných cien. Za dôvod tejto nestálosti sa pokladá mimoriadna situácia spôsobená prudkým zvýšením dopytu na niektorých novovznikajúcich trhoch, napríklad v Ázii a Južnej Amerike. Za týchto okolností je pravdepodobné, že značné množstvá potaše z Bieloruska a Ruska by boli presmerované na dosť stabilný trh Spoločenstva, keby rast na týchto vývozných trhoch dosiahol stav nasýtenia a zvyšovanie dopytu by sa v dôsledku toho zastavilo alebo by ho vystriedal pokles. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že zámorské trhy sú vystavené oveľa vyšším prepravným nákladom ako trh Spoločenstva, na ktorý, keďže je blízky, sa dá nákladovo efektívnejšie dostať lodnou alebo železničnou dopravou.

(83) Pokiaľ ide o ceny, prešetrovanie ukázalo, že dovoz potaše s pôvodom v Bielorusku a Rusku do Spoločenstva sa stále uskutočňuje za dumpingové ceny. Preto sa dá predpokladať, vzhľadom na absenciu čohokoľvek nasvedčujúceho o opaku, že by dumping pravdepodobne pokračoval aj v budúcnosti.

(84) Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingového dovozu z príslušných krajín a že dumpingový dovoz by sa v prípade odvolania opatrení výrazne zvýšil.

D. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

1. Definícia výrobného odvetvia Spoločenstva

(85) Vyšetrovaním sa potvrdilo, že traja sťažujúci sa výrobcovia Spoločenstva predstavovali 99 % výroby potaše v Spoločenstve. Preto v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva.

(86) Keďže dvaja výrobcovia Spoločenstva sú prepojené spoločnosti (Cleveland Potash Ltd. a Iberpotash S.A. obidve patriace do ICL Group, Israel Chemicals Ltd, TelAviv), výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva z dvoch nezávislých skupín výrobcov - ICL Group a K+S Kali, GmbH.

(87) Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva len z dvoch skupín výrobcov, informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva sa z dôvodov utajenia môžu poskytovať len v indexovanej forme. Na účely analýzy ujmy sa zohľadňovala len potaš, ktorú vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva, zatiaľ čo ďalší predaj zakúpenej potaše (hlavne potaše, ktorú vyrába ICL Group v Izraeli) bol vylúčený.

(88) Analýza ukazovateľov ujmy sa uskutočnila na základe údajov Eurostatu a informácií, ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Spoločenstva poskytli vo vyplnených dotazníkoch.

2. Analýza situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a trh Spoločenstva s potašou

2.1. Spotreba v Spoločenstve

(89) Celková spotreba potaše v Spoločenstva sa vypočítala tak, že k predaju výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa pripočítal dovoz potaše s pôvodom v príslušných krajinách a zo všetkých ďalších tretích krajín do Spoločenstva.

(90) Na základe týchto výpočtov sa spotreba v Spoločenstve zvýšila zo 7 231 000 ton v roku 2001 na približne 8 030 000 ton počas OP, čo predstavuje zvýšenie približne o 11 %.

Spotreba v Spoločenstve v 1000 ton | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 (OP) |

EÚ-10 | 1 053 | 1 055 | 1 154 | 1 381 |

Index | 100 | 100 | 110 | 131 |

EÚ-15 | 6 177 | 6 206 | 6 568 | 6 649 |

Index | 100 | 100 | 106 | 108 |

EÚ-25 | 7 231 | 7 262 | 7 722 | 8 030 |

Index | 100 | 100 | 107 | 111 |

(91) Počas posudzovaného obdobia sa takmer všetok dovoz z Bieloruska a Ruska do EÚ-15 uskutočnil v rámci IPR, zatiaľ čo IPR sa nepoužilo na dovoz do EÚ-10. Dovoz uskutočnený v rámci IPR vstupuje do hospodárskej súťaže s podobným výrobkom, ktorý vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva, pretože ho spracúvajú výrobcovia hnojív v Spoločenstve, ktorí nakupujú časť svojich surovín používaných pri výrobe zložených hnojív, ktoré sú tiež určené na vývoz, od výrobného odvetvia Spoločenstva. Dovoz uskutočnený v rámci IPR sa preto zohľadnil v súlade s konzistentnou praxou inštitúcii Spoločenstva pri stanovovaní spotreby v Spoločenstve a analýze dovozu z príslušných krajín.

2.2. Dovoz z príslušných krajín

2.2.1. Objem dovozu

(92) Počas OP vyvážajúci výrobcovia v príslušných krajinách predávali potaš na trhu EÚ-10 za podmienok osobitných záväzkov súvisiacich s rozšírením, ktoré sú uvedené v odôvodnení (3). S cieľom zohľadniť prítomnosť príslušných krajín na trhu EÚ zobrali sa do úvahy množstvá predané za podmienok záväzku.

(93) Objem dovozu potaše s pôvodom v Rusku do EÚ-25 sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 19 %. Objem dovozu potaše s pôvodom v Bielorusku sa počas toho istého obdobia zvýšil o 44 %. Celkový dovoz z príslušných krajín vypočítaný na základe EÚ -25 sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 37 %. Po miernom poklese v roku 2002 spôsobenom predajom z Bieloruska hlavne do Španielska, sa predaj z príslušných krajín v rokoch 2003 a 2004 výrazne zvýšil približne o 20 % v obidvoch rokoch.

Dovezené množstvá | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 (OP) |

Bielorusko EÚ-15 | 100 | 58 | 104 | 154 |

Bielorusko EÚ-10 | 100 | 105 | 127 | 140 |

Bielorusko EÚ-25 | 100 | 94 | 122 | 144 |

Rusko EÚ-15 | 100 | 88 | 95 | 105 |

Rusko EÚ-10 | 100 | 112 | 98 | 131 |

Rusko EÚ-25 | 100 | 101 | 97 | 119 |

Príslušné krajiny EÚ-25 | 100 | 96 | 115 | 137 |

2.2.2. Podiel na trhu

(94) Podiel na trhu dovozu z príslušných krajín na trh Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 23 %. Zvýšenie však nebolo konštantné: podiel na trhu sa do roku 2003 udržiaval na stabilnej úrovni a potom sa v roku 2004 náhle zvýšil.

Podiel príslušných krajín na trhu | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Bielorusko EÚ-15 | 100 | 57 | 98 | 143 |

Bielorusko EÚ-10 | 100 | 105 | 116 | 107 |

Bielorusko EÚ-25 | 100 | 94 | 114 | 129 |

Rusko EÚ-15 | 100 | 88 | 90 | 97 |

Rusko EÚ-10 | 100 | 100 | 90 | 107 |

Rusko EÚ-25 | 100 | 112 | 89 | 100 |

Príslušné krajiny EÚ-25 | 100 | 95 | 108 | 123 |

2.2.3. Cenový vývoj a cenová politika

2.2.3.1. Cenový vývoj v príslušných krajinách

(95) Ceny dovozu podrobené prešetrovaniu v priebehu posudzovaného obdobia mali klesajúci trend, ako vidno v tabuľke. Počas OP došlo k miernemu zvýšeniu cien, po ktorom nasledovalo zvýšenie dopytu v ostatných tretích krajinách, hlavne v Číne. Toto zvýšenie však bolo podstatne menšie ako pokles cien v predchádzajúcich rokoch.

Priemerné ceny potaše v EUR/tona (EÚ-25) | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Bielorusko | 100 | 95 | 82 | 95 |

Rusko (index) | 100 | 97 | 78 | 84 |

Spolu (index) | 100 | 95 | 82 | 93 |

(96) Priemerný pokles cien potaše z príslušných krajín predstavuje v posudzovanom období 7 %.

2.2.3.2. Cenová politika

(97) S cieľom zistiť cenové podhodnotenie Komisia porovnala ceny vývozu potaše s pôvodom v Bielorusku a Rusku určenej na predaj nezávislým zákazníkom s fakturovanými cenami, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva účtovalo za svoj predaj na trhu Spoločenstva. Takto sa zistilo, že rozpätie cenového podhodnotenia pre potaš s pôvodom v Bielorusku predstavovalo 18 %, zatiaľ čo rozpätie cenového podhodnotenia pre potaš s pôvodom v Rusku sa pohybovalo od 17 % do 23 %.

2.3. Ekonomická situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

2.3.1. Výroba

(98) Celková výroba potaše v Spoločenstve počas posudzovaného obdobia mierne rástla s výnimkou roku 2002, kedy výroba mierne poklesla kvôli nedostatku vyťažených minerálov z baní pre jedného výrobcu Spoločenstva. Číselné údaje o celkovej výrobe potaše v Spoločenstve boli takéto:

Výroba | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 95 | 102 | 104 |

2.3.2. Výrobná kapacita

(99) Výrobná kapacita Spoločenstva bola počas celého posudzovaného obdobia stabilná. Číselné údaje o celkovej výrobnej kapacite potaše boli takéto:

Kapacita | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 100 | 100 | 100 |

2.3.3. Využitie kapacity

(100) Využitie kapacity vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v roku 2002 znížilo, no v roku 2003 sa začalo zvyšovať. V priebehu posudzovaného obdobia sa využitie kapacity vo výrobnom odvetví Spoločenstva pre potaš zvýšilo o 3 %.

Využitie kapacity | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 96 | 102 | 103 |

2.3.4. Objem predaja v EÚ

(101) Celkový objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom v EÚ sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 1 %, ako sa uvádza nižšie:

Objem predaja v EÚ | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 98 | 102 | 101 |

2.3.5. Podiel na trhu

(102) Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu počas posudzovaného obdobia nepretržite klesal, ako sa uvádza nižšie:

Podiel EÚ na trhu | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 97 | 95 | 91 |

2.3.6. Rast

(103) Hoci sa trh Spoločenstva s potašou počas posudzovaného obdobia zvýšil o 11 %, výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné túto situáciu využiť. Bolo schopné zvýšiť svoj objem predaja v EÚ len o 1 %, čo je oveľa menej ako rast trhu.

2.3.7. Cenový vývoj

(104) Prešetrovanie ukázalo, že priemerná predajná cena výrobcov Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 6 %. Najprv sa v rokoch 2001 až 2003 udržiavala na stálej úrovni, no potom sa medzi rokom 2003 a OP zvýšila o 6 %. Zvýšenie ceny sa časovo zhoduje so značným zvýšením dopytu v ostatných tretích krajinách, najmä v Čínskej ľudovej republike. To ukazuje, že ceny na trhu s potašou v Spoločenstve sú ovplyvnené dopytom prevládajúcim na iných trhoch. Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva za potaš sa na trhu Spoločenstva vyvíjala takto:

Priemerná predajná cena v EUR/tona | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 99 | 100 | 106 |

2.3.8. Ziskovosť

(105) Ziskovosť domáceho predaja výrobného odvetvia Spoločenstva vyjadrená ako percento čistého predaja sa počas posudzovaného obdobia zvýšila. Hoci výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo v rokoch 2001 a 2002 straty, znovu nadobudlo ziskovosť v rokoch 2003 a 2004. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva s potašou sa vyvíjala takto:

Miera zisku | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | -100 | -497 | 51 | 412 |

2.3.9. Zamestnanosť, produktivita a mzdy

(106) Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva zostala v podstate stabilná:

Pracovníci zamestnaní vo výrobe potaše | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 100 | 101 | 100 |

2.3.10. Zásoby

(107) Konečné zásoby potaše u výrobcov Spoločenstva počas posudzovaného obdobia nepretržite klesali približne o 27 %. V strednodobom priemere konečné zásoby vo výrobnom odvetví Spoločenstva dosahovali okolo 500 000 ton. Na konci OP boli konečné zásoby pod priemerom v dôsledku zvýšených predajov, najmä vzhľadom na zvýšený vývoz, a tiež z dôvodov logistiky. Konečné zásoby potaše vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa vyvíjali takto:

Konečné zásoby | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 93 | 84 | 73 |

2.3.11. Investície

(108) Celkové investície výrobného odvetvia Spoločenstva sa medzi rokmi 2001 a 2002 spočiatku výrazne zvýšili, následne však klesli na úroveň 22 % pod hodnoty za rok 2001 v dôsledku plánovaného zníženia obnovovacích investícií pre jedného výrobcu Spoločenstva. Investície výrobného odvetvia Spoločenstva sa vyvíjali takto:

Investície | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 147 | 98 | 78 |

2.3.12. Návratnosť investícií

(109) Aj keď sa čistá účtovná hodnota aktív použitých na výrobu podobného výrobku menila počas posudzovaného obdobia veľmi málo, návratnosť investícií sa vyvíjala súbežne so ziskovosťou.

Návratnosť investícií | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | -100 | -477 | 48 | 412 |

2.3.13. Peňažný tok a schopnosť obstarať si kapitál

(110) Celkový peňažný tok vo výrobnom odvetví Spoločenstva najprv výrazne klesol medzi rokmi 2001 a 2002, potom sa však v roku 2003 a počas OP zvýšil. Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok zvýšil o 64 %.

Peňažný tok | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 56 | 127 | 164 |

(111) Všetci výrobcovia Spoločenstva sú súčasťou veľkých firemných skupín, ktorých akcie sa predávajú na burze cenných papierov, čo im umožňuje obstarávať si kapitál v rámci skupiny.

2.3.14. Rozsah dumpingu a zotavenie sa z minulého dumpingu

(112) Pokiaľ ide o vplyv rozsahu aktuálneho dumpingového rozpätia zisteného počas OP na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dovozu z týchto dvoch krajín možno tento vplyv považovať za zanedbateľný. Treba však poznamenať, že rozpätie pre Bielorusko je nižšie ako rozpätie, ktoré sa zistilo v predchádzajúcom prešetrovaní. Treba tiež poznamenať, že objem dumpingového dovozu z Bieloruska a Ruska sa od predchádzajúceho prešetrovania zvýšil.

2.3.15. Záver o situácii výrobného odvetvia Spoločenstva

(113) Výrobné odvetvie Spoločenstva je ešte stále v procese zotavovania sa z minulého dumpingu. Počas posudzovaného obdobia sa toto zotavovanie prejavilo do istej miery v raste predajných cien a priaznivom vývoji takých ukazovateľov, ako sú výroba, využitie kapacít, objem predaja a zásoby. Tento priaznivý vývoj vyústil do ziskovej situácie pre výrobné odvetvie Spoločenstva počas OP. Podiel na trhu však zaznamenal negatívny trend a, ako sa už uviedlo, výrobné odvetvie Spoločenstva muselo znížiť investície. Okrem toho, dosiahnutá úroveň ziskov je stále značne nižšia ako zisk posudzovaný ako úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo podľa očakávania dosiahnuť pri absencii dumpingového dovozu, t. j. 9 %. Preto možno urobiť záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa čiastočne zotavilo z poškodzujúceho dumpingu, jeho situácia je však stále krehká.

(114) Po zverejnení zistení tvrdil jeden vývozca a zainteresovaná strana, že negatívny vývoj niektorých ukazovateľov ujmy ovplyvnila skutočnosť, že jeden výrobca Spoločenstva so sídlom vo Francúzsku ukončil svoju výrobu potaše počas obdobia analýzy. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že keďže tento výrobca ukončil svoju výrobu potaše počas roku 2001 a jeho zaradenie do analýzy ujmy za daný rok by iba narušilo porovnateľnosť údajov, informácie týkajúce sa tohto výrobcu Spoločenstva nikdy neboli zaradené medzi ukazovatele ujmy.

2.4. Objem dovozu a ceny dovozu z ostatných tretích krajín

(115) Objem dovozu potaše z ostatných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z približne 1 016 000 ton v roku 2001 na 1 255 000 ton počas OP. To zodpovedá zvýšeniu o 24 %. Hlavnú časť zvýšenia možno pripísať dovozu z Izraela a Jordánska. Treba poznamenať, že dovoz z Izraela uskutočňovali prevažne spoločnosti prepojené s výrobným odvetvím Spoločenstva.

Dovoz z ostatných tretích krajín v tisícoch ton | 2001 | 2002 | 2003 | OP | Zmena 2001-OP |

Izrael | 552 | 745 | 740 | 643 | +17 % |

Jordánsko | 140 | 180 | 210 | 278 | +99 % |

Kanada | 225 | 184 | 174 | 203 | -10 % |

Ostatné krajiny | 91 | 96 | 95 | 128 | -55 % |

Spolu | 1 016 | 1 209 | 1 223 | 1 255 | +24 % |

(116) Podiel dovozu z ostatných tretích krajín na trhu sa mierne zvýšil zo 14 % v roku 2001 na 15 % v roku 2004. Dovoz z týchto krajín sa uskutočňoval prevažne do EÚ-15.

(117) Podľa Eurostatu sa priemerná predajná cena tohto dovozu počas OP znížila zo 134,94 EUR za tonu v roku 2001 na 127,24 EUR za tonu počas OP, napriek tomu však vždy prevyšovala ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a bola oveľa vyššia ako ceny potaše s pôvodom v Rusku a Bielorusku. Podrobný vývoj bol takýto:

Priemerné dovozné ceny z ostatných tretích krajín (EUR/tona) | 2001 | 2002 | 2003 | OP | Zmena 2001 - OP |

Izrael | 119,80 | 126,25 | 127,17 | 125,16 | +4 % |

Jordánsko | 170,55 | 145,41 | 123,69 | 117,02 | -31 % |

Kanada | 139,83 | 137,12 | 120,46 | 127,51 | -9 % |

Ostatné krajiny | 159,95 | 142,94 | 158,24 | 157,76 | -1 % |

Spolu | 134,94 | 132,10 | 128,03 | 127,24 | -6 % |

(118) Z uvedených skutočností vyplýva, že dovoz z tretích krajín najmä vzhľadom na jeho vyššie cenové hladiny a jeho pomerne stabilný podiel na trhu neovplyvnil súčasnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

2.5. Vývozná činnosť výrobného odvetvia Spoločenstva

(119) Vývoz potaše výrobného odvetvia Spoločenstva do tretích krajín mal priaznivý trend. Celkové zvýšenie vývozu v posudzovanom období predstavovalo 23 %. Vývoz preto nemal žiadny negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Vývoj počas posudzovaného obdobia bol takýto:

Objemy vývozných predajov výrobného odvetvia Spoločenstva | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Index | 100 | 107 | 127 | 123 |

3. Záver o pokračovaní alebo opätovnom výskyte ujmy

3.1. Súčasná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

(120) Ako sa uvádza v odôvodnení (90), spotreba potaše v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšila približne o 11 % a svoju najvyššiu úroveň dosiahla v roku 2004.

(121) Zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 9 %, podiel príslušných krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 23 %.

(122) Podiel ostatných tretích krajín na trhu sa zvýšil o 1 percentuálny bod na úroveň 15 % pri cenách, ktoré nepodhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto Komisia usudzuje, že dovoz z ostatných tretích krajín nemal počas OP žiadny výrazný vplyv na ekonomickú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(123) Vývoj hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva bol pritom zmiešaný, viaceré ukazovatele ujmy, ako je podiel na trhu a investície sa vyvíjali nepriaznivo, zatiaľ čo iné ukazovatele, ako je výroba, objem predaja, predajné ceny a ziskovosť, sa zlepšili.

(124) Prešetrovaním sa odhalila existencia abnormálne nízkych dovozných cien, ktoré sú naďalej dumpingové a mali nepriaznivý vplyv na objem predaja, podiel na trhu, a teda aj na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Negatívny vplyv na objem predaja je zrejmý zo skutočnosti, že zvyšovanie objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva bolo veľmi nízke (+1 %) v porovnaní so zvyšovaním spotreby na trhu Spoločenstva počas posudzovaného obdobia (+11 %). Až počas posledných šiestich mesiacov OP sa situácia, pokiaľ ide o príslušné vývozné ceny, trochu zlepšila, pretože ceny sa zvýšili v dôsledku existujúcich záväzkov.

(125) Celkovo, ak by došlo k ukončeniu opatrení, výrobné odvetvie Spoločenstva by však bolo aj naďalej zraniteľné voči pokračovaniu poškodzujúceho dumpingu.

(126) Na základe uvedených skutočností sa ukázalo, že nebolo možné konštatovať žiadne nesporné zistenie v súvislosti s pokračovaním ujmy. Preto Komisia skúmala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy.

3.2. Pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy

(127) Komisia dospela k záveru (pozri odôvodnenie (84)), že dumpingový dovoz z príslušných krajín by sa v prípade odvolania opatrení výrazne zvýšil. Trh Spoločenstva je príťažlivý pre jeho geografickú blízkosť v porovnaní s inými hlavnými vývoznými trhmi (Brazília, Čína a India) a priaznivejšie platobné podmienky. Okrem toho, domáce trhy vyvážajúcich výrobcov absorbujú len obmedzenú časť ich produkcie.

(128) Výrobné kapacity v Bielorusku a Rusku zostali počas posudzovaného obdobia dosť stabilné, keď v úhrne predstavovali 20 miliónov ton potaše, čo je približne 33 % celosvetových kapacít a približne 250 % spotreby Spoločenstva. Plánujú sa ďalšie významné investície na zvýšenie výrobnej kapacity. Navyše, v Rusku sú voľné výrobné kapacity.

(129) Okrem toho k čiastočnému zotaveniu výrobného odvetvia Spoločenstva opísanému v odôvodnení (113) došlo vo veľkej miere v dôsledku existencie antidumpingových opatrení. Ak by sa opatrenia zrušili, toto zotavenie by bolo ohrozené. Zrušenie opatrení by viedlo k predaju narastajúcich množstiev potaše z príslušných krajín na trhu Spoločenstva. Takýto nárast predaja sa môže dosiahnuť iba podhodnotením existujúcich cenových úrovní. Takéto podhodnotenie cenových úrovní zákonite spôsobí zníženie predajných cien a zníženie ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva, čo spôsobí ujmu.

3.3. Záver o opätovnom výskyte ujmy

(130) Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je naďalej zraniteľná a krehká. V odôvodnení (81) sa urobil záver, že ak uplynie platnosť opatrení, je pravdepodobné, že dodatočná produkcia bude vyvezená z Bieloruska a Ruska do Spoločenstva za dumpingové ceny. To by malo za následok zhoršenie predaja výrobného odvetvia Spoločenstva, jeho podielov na trhu, predajných cien, ako aj následné zhoršenie jeho finančnej situácie. Komisia preto na základe toho dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k zhoršeniu ešte stále krehkej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a k opätovnému výskytu ujmy. Preto sa navrhuje, aby boli súčasné antidumpingové opatrenia zachované.

E. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Úvod

(131) V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by predĺženie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Určenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na zhodnotení rôznych záujmov, ako je výrobné odvetvie Spoločenstva, dovozcovia a používatelia príslušného výrobku. S cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv pokračovania opatrení útvary Komisie požiadali uvedené zainteresované strany o informácie.

(132) Treba pripomenúť, že v predchádzajúcom prešetrovaní sa usúdilo, že prijatie a zachovanie opatrení nie je v rozpore so záujmom Spoločenstva.

(133) V dôsledku veľkého počtu dovozcov sa Komisia rozhodla použiť výber vzorky. Rozoslala dotazníky určené na výber vzorky 21 dovozcom/používateľom a od všetkých dostala odpovede. Vybraná vzorka zahŕňala 5 dovozcov Spoločenstva. V súlade s článkom 17 základného nariadenia táto vzorka pokrývala viac ako 80 % celkového dovozu a predstavovala najväčší reprezentatívny objem dovozu, ktorý sa mohol primerane prešetriť v rámci disponibilného času. Každý z piatich dovozcov zahrnutých do vzorky zaslal vyplnený dotazník.

(134) Celkove Komisia rozoslala 23 dotazníkov používateľom, z ktorých 7 zaslali vyplnené dotazníky. Okrem toho Komisia zaslala dotazníky aj organizáciám dovozcov/používateľov. Dotazník vyplnilo Európske združenie pre dovoz hnojív, ako aj niekoľko združení používateľov v rôznych členských štátoch.

(135) Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek zisteniam o pokračovaní dumpingu a opätovnom výskyte ujmy existovali presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že zachovanie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva.

2. Záujmy výrobného odvetvia Spoločenstva

(136) V priebehu tohto prešetrovania sa zistilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva je životaschopné a konkurencieschopné, naďalej však zostáva v krehkej situácii. To je čiastočne spôsobené jeho zmenšujúcim sa podielom na trhu v Spoločenstve, ako aj jeho neuspokojivým ziskom, ktorý sa ešte stále neobnovil na obvyklú a stabilnú úroveň podporujúcu vysoké investície nevyhnutné na to, aby výrobné odvetvie opäť nadobudlo dlhodobý spoľahlivý výhľad.

(137) Odborové združenie baníkov v Spoločenstve a Všeobecná únia pracujúcich Spojeného kráľovstva vystúpili s tvrdením, že výrobné odvetvie Spoločenstva zabezpečilo významný počet pracovných príležitostí v Spoločenstve, ktoré by v prípade ukončenia opatrení boli ohrozené.

(138) Vzhľadom na hospodárske ťažkosti, ktoré zakúsilo výrobné odvetvie Spoločenstva v minulosti, a na pretrvávajúcu nestálu situáciu na trhu zaznamenanú počas OP Komisia usúdila, že ak umožní, aby sa opatrenia ukončili, situácia výrobného Spoločenstva bude ohrozená. To vyvolá vysokú pravdepodobnosť, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva by sa opäť zhoršila v porovnaní s jeho súčasným mierne ziskovým stavom. Znamenalo by to prudké zníženie investícií a počtu zamestnaných osôb.

(139) Ak sa však opatrenia zachovajú, umožní to výrobnému odvetviu Spoločenstva ďalej sa zotavovať a najmä získať perspektívu, ktorá umožní robiť investície nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti a konkurencieschopnosti výrobného odvetvia. Preto je pokračovanie opatrení v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

3. Záujmy dovozcov (obchodníkov)

(140) Spolupracujúci dovozcovia potaše boli spravidla proti predĺženiu antidumpingových opatrení. Tvrdili, že pokračovanie opatrení by malo nepriaznivý vplyv tým, že by sa prerušili väzby s ich tradičnými dodávateľmi, najmä keby záväzky nepokračovali. Ďalej tvrdili, že v prípade predĺženia platnosti ciel by výrobcovia Spoločenstva mohli získať dominantné postavenie na trhu Spoločenstva, čím by sa na minimum obmedzila voľná hospodárska súťaž v rámci Spoločenstva, čo by mohlo ďalej zvýšiť ceny v Spoločenstve. Jeden dovozca však tvrdil, že súčasná situácia s existujúcimi opatreniami zaručuje správny vývoj trhu. Tento dovozca preto požadoval, aby sa antidumpingové opatrenia zachovali.

(141) Keďže väčšina potaše z príslušných krajín sa dovážala do EÚ-15 v rámci IPR, záväzky súvisiace s rozšírením umožnili za určitých podmienok uskutočňovať z príslušných krajín bezcolný dovoz. Okrem toho dovoz z ostatných tretích krajín zostal na dosť stabilnej úrovni pri podiele na trhu dosahujúcom 15 %. Na trhu Spoločenstva teda existovala značná hospodárska súťaž a nie je nijaký dôvod predpokladať, že by sa to zmenilo. Tvrdenie týkajúce sa údajného dominantného postavenia výrobného odvetvia Spoločenstva bolo preto odmietnuté.

(142) Po zverejnení zistení niektoré zainteresované strany argumentovali, že pokračovanie opatrení by spôsobilo situáciu narúšajúcu hospodársku súťaž, v rámci ktorej by výrobné odvetvie Spoločenstva malo dominantné postavenie. V tejto súvislosti treba poznamenať, že počas prešetrovania sa nezistili žiadne náznaky, okrem zníženia účinkov poškodzujúceho dumpingu, že existencia opatrení by významne zmenila hospodársku súťaž v prospech výrobného odvetvia Spoločenstva. Naopak dovoz z príslušných krajín sa dokonca zvýšil a dovoz z ostatných tretích krajín aj naďalej predstavuje významný podiel na trhu Spoločenstva. Takže nič nenasvedčuje tomu, že pokračovanie opatrenie by mohlo spôsobiť zhoršenie hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva.

(143) Pokiaľ ide o údajne ťažký prístup obchodníkov k dovážanej potaši, toto tvrdenie nebolo podložené. Preto sa zamieta.

(144) Malo by sa tiež poznamenať, že dovozcovia (obchodníci) potaše často dovážajú aj iné výrobky. Napriek tomu, že niektorí dovozcovia zameriavajú svoje obchodné aktivity na potaš, pre iných predstavuje obchod s potašou len 10 % ich obchodných aktivít. Navyše dovozcovia, ktorí sa v súčasnosti zameriavajú na potaš naznačili, že by mohli zmeniť svoje obchodné zameranie na iné výrobky, o ktoré má záujem ich spotrebiteľská základňa, najmä iné hnojivá. Po zverejnení zistení však jeden dovozca a jedno združenie dovozcov tvrdili, že určití dovozcovia sú výrazne závislí od dovozu potaše z Bieloruska a bolo by pre nich ťažké zmeniť ich zdroj dodávky v prípade, že by sa opatrenia zachovali. Zistilo sa však, že dovozcovia v skutočnosti majú možnosť zmeniť zdroje dodávky, napr. výrobné odvetvie Spoločenstva alebo dovoz z krajín iných ako je Bielorusko. Hoci táto zmena môže mať určitý vplyv na hospodársku a finančnú situáciu týchto dovozcov, usúdilo sa, že úroveň ich ziskovosti by nebola ovplyvnená tak výrazne, že by sa tým znížila ich dlhodobá životaschopnosť. Vzhľadom na všetky argumenty predložené dovozcami sa usudzuje, že vplyv antidumpingových opatrení na finančnú situáciu dovozcov je pomerne obmedzený. Na základe overených vyplnených dotazníkov sa v skutočnosti ukázalo, že existujúce antidumpingové opatrenia doteraz nemali nepriaznivý vplyv na ziskovosť dovozcov. Nejestvujú žiadne dôvody domnievať sa, že táto situácia by sa výrazne zmenila, ak budú opatrenia zachované.

(145) Preto Komisia dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by nemalo významný vplyv na situáciu dovozcov (obchodníkov).

4. Záujmy používateľov

4.1. Poľnohospodári

(146) Nedosiahla sa žiadna spolupráca s priamymi používateľmi potaše ako hnojiva (s poľnohospodármi), hoci ich reprezentatívna organizácia dostala dotazník. Jedno poľnohospodárske združenie členského štátu však tvrdilo, že antidumpingové clá by spôsobili ujmu postaveniu poľnohospodárov na konkurenčnom trhu, kde sú dovozné ceny vstupov, ako sú hnojivá, regulované, zatiaľ čo ceny dovážaných potravín regulované nie sú.

(147) Toto tvrdenie musela Komisia odmietnuť, pretože antidumpingové opatrenia nemajú nič spoločné so všeobecnými otázkami týkajúcimi sa poľnohospodárskej politiky. Antidumpingové prešetrovanie je zamerané len na opätovné nastolenie korektného obchodovania po spôsobení poškodzujúceho dumpingu. Pri absencii akéhokoľvek ďalšieho podstatného argumentu a akéhokoľvek náznaku, že by antidumpingové opatrenia mali mať nepriaznivý vplyv na poľnohospodárov, treba urobiť záver, že ďalšie uplatňovanie antidumpingových ciel nebude mať na poľnohospodárov značný nepriaznivý vplyv.

4.2. Výrobcovia hnojív

(148) Všetci používatelia, ktorí vyplnili dotazník, boli výrobcami hnojív, ktorí kupujú potaš od výrobného odvetvia Spoločenstva a tiež ho dovážajú z príslušných krajín alebo z tretích krajín. Potaš je pre nich surovina na výrobu hnojív, ktoré často pozostávajú z troch rozličných živín: dusíka, fosfátu a potaše (NPK-hnojivá alebo zložené hnojivá). To znamená, že potaš je jedným z nákladových prvkov na ich konečné výrobky, ktorý predstavuje 15 až 30 % výrobných nákladov. Počas posudzovaného obdobia sa v rokoch 2002 a 2003 náklady na výrobu hnojív obsahujúcich potaš výrazne znížili, a potom nasledovalo ich mierne zvýšenie počas OP, avšak úroveň prevládajúca v roku 2001 sa nedosiahla. Preto možno urobiť záver, že antidumpingové opatrenia uplatňované na potaš nemali značný vplyv na štruktúru nákladov výrobcov hnojív.

(149) Väčšina z týchto používateľov argumentovala proti pokračovaniu opatrení rovnakým spôsobom ako dovozcovia. Jeden výrobca hnojív však poukázal na to, že by bolo v jeho záujme, aby aj v budúcnosti existovali výrobcovia potaše tak vnútri Spoločenstva, ako aj mimo neho.

(150) Keďže konkurujúci výrobcovia hnojív v tretích krajinách neplatia antidumpingové clá za svoje nákupy potaše, výrobcovia hnojív v Spoločenstve tiež tvrdili, že nie sú schopní konkurovať cenám konečných výrobkov, ktoré ponúkajú ich zahraniční konkurenti. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že výrobcovia hnojív v Spoločenstve majú možnosť dovážať v rámci IPR, t. j. bez platenia antidumpingových ciel. Okrem toho pripomíname, že existujú aj ďalšie zdroje zásobovania tak v tretích krajinách, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia, ako aj v Spoločenstve. Navyše, prešetrovaním sa nezistilo, že títo používatelia neboli schopní konkurovať zloženým hnojivám dovážaným na trh Spoločenstva.

(151) Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že opatrenia nemali značný nepriaznivý vplyv na situáciu používateľov. Vplyv opatrení na ziskovosť výrobcov hnojív bol počas posudzovaného obdobia minimálny a neboli predložené žiadne skutočnosti naznačujúce, že by sa to zmenilo, keby sa opatrenia zachovali. Preto Komisia dospela k záveru, že záujmy používateľov nie sú také, aby sa zakázalo ďalšie uplatňovanie opatrení.

5. Dôsledky pre hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva

(152) Opatrenia vo svojej súčasnej forme mali jednoznačne stabilizačný vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré bolo schopné ukončiť stratové obdobie a obnoviť mierne ziskovú situáciu. Tento vývoj by bez opatrení nebol býval možný. To však nemohlo zabrániť ďalšej koncentrácii trhu, o čom svedčí prevzatie dvoch výrobcov Spoločenstva skupinou ICL Group z Izraela. Navyše, v roku 2001 došlo k zatvoreniu francúzskeho odvetvia potaše, pretože zásoby v baniach boli vyčerpané. Dovozcovia a používatelia tvrdili, že tento vývoj viedol fakticky k monopolu dvoch subjektov na trhu EÚ, ktoré spoločne vlastnili podiel na trhu presahujúci 70 %, pričom v EÚ-15 dokonca vyšší ako 80 %. Preto sa tvrdilo, že súčasné opatrenia ovplyvnili trh spôsobom, ktorý bránil hospodárskej súťaži.

(153) Tento argument musel byť odmietnutý, pretože súčasné opatrenia umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva udržať si svoje činnosti a čiastočne sa zotaviť z účinkov poškodzujúceho dumpingu. Pri absencii opatrení je pravdepodobné, že hospodárska súťaž by sa bola ešte viac obmedzila, pretože výrobcovia Spoločenstva by boli nútení zastaviť výrobu potaše. Ďalšie uplatňovanie opatrení teda bráni ďalšiemu obmedzovaniu hospodárskej súťaže tým, že umožňuje výrobnému odvetviu Spoločenstva prežiť a udržať si konkurencieschopnosť.

(154) Navyše, pripomíname aj skutočnosť, že prítomnosť viacerých ďalších konkurentov z tretích krajín, ako aj z príslušných krajín, na trhu Spoločenstva zabezpečila hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva a nejestvuje žiadny dôvod predpokladať, že by sa to zmenilo, ak sa opatrenia zachovajú.

6. Záver o záujme Spoločenstva

(155) Na základe analýzy rozličných záujmov, ktoré sa tu uplatňujú, Komisia dospela k záveru, že ďalšie uplatňovanie antidumpingových opatrení, na jednej strane, povedie k stabilnému a predvídateľnému vývoju na trhu Spoločenstva s potašou, čo umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva ďalej sa zotavovať a udržať si konkurencieschopnosť za korektných podmienok hospodárskej súťaže. Na druhej strane, ponechanie výrobného odvetvia Spoločenstva bez adekvátnej ochrany pred dumpingovým dovozom by veľmi pravdepodobne odstránilo jeho malú ziskovosť nadobudnutú v posledných rokoch a viedlo by k vážnemu zhoršeniu jeho situácie. V skutočnosti by v prípade ukončenia opatrení výrobné odvetvie Spoločenstva so všetkou pravdepodobnosťou bolo prinútené postupne opustiť trh a väčšiu časť jeho trhu by prevzali bieloruskí a ruskí vývozcovia, takže pre dovozcov, poľnohospodárov a používateľov v Spoločenstve by zostal len veľmi obmedzený výber zdrojov potaše. Preto je cenové zvýhodnenie dovozcov, ktoré by vyplynulo z umožnenia ukončiť antidumpingové opatrenia, ďaleko vyvážané prínosmi pre výrobné odvetvie Spoločenstva vyplývajúcimi z ďalšieho uplatňovania opatrení proti poškodzujúcemu dumpingu.

(156) Znevýhodnenie používateľov a konečných používateľov v prípade zachovania opatrení sa považuje za veľmi obmedzené v porovnaní s vyhliadkou získať stabilné a životaschopné výrobné odvetvie Spoločenstva. V skutočnosti predĺženie opatrení nezmení žiadnu zo súčasných trhových podmienok, v rámci ktorých nedochádza k výraznému vplyvu na používateľov. Pravdepodobné nepriaznivé účinky na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva sú závažnejšie, než možné bremeno pre používateľov a konečných používateľov, ktoré sa nebude líšiť od situácie v súčasnosti. Preto Komisia dospela k záveru, že nejestvujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu existujúcich antidumpingových opatrení.

F. TRVALÝ CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ

(157) V rámci predbežného preskúmania týkajúceho sa dovozu potaše s pôvodom v Bielorusku Komisia ďalej skúmala, či by zmenené okolnosti vzhľadom na pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu mohli byť opodstatnene považované za okolnosti trvalého charakteru v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia

(158) Porovnaním normálnych hodnôt a vývozných cien zistených medzi predchádzajúcim a súčasným prešetrovaním sa zistilo, že s prihliadnutím na porovnateľné druhy výrobku sa normálna hodnota značne zvýšila, ale priemerná vývozná cena sa zvýšila ešte viac, čo viedlo k zníženej hladine dumpingu. Pokiaľ ide o bieloruské vývozné ceny na iné trhy, ukázalo sa, že sa vcelku zhodovali s vývoznými cenami na trh EÚ. Nenašiel sa žiadny dôkaz o tom, že vývoz z Bieloruska by sa ďalej neuskutočňoval za dumpingové ceny, aj keď na nižšej úrovni ako v minulosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odôvodnené urobiť záver, že nová nižšia hladina dumpingu má trvalý charakter.

(159) Vzhľadom na tieto faktory považujeme za vhodné zmeniť a doplniť existujúce opatrenia týkajúce sa Bieloruska tým, že sa zníži dumpingové rozpätie na úroveň stanovenú v súčasnom prešetrovaní.

(160) Podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia výška antidumpingového cla nemá presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie, má však byť nižšia ako toto rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo adekvátne na odstránenie ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva. Keďže sa existujúce clá pre Bielorusko vypočítali na základe dumpingového rozpätia a keďže nové dumpingové rozpätie je nižšie ako predtým vypočítaná hodnota, clo sa má upraviť na nižšie dumpingové rozpätie zistené v tomto prešetrovaní, a to na 27,5 %.

H. ZÁVÄZOK

(161) Po zverejnení konečných zistení ponúkol vyvážajúci výrobca v Bielorusku cenový záväzok.

(162) Komisia zvyčajne neprijíma záväzky od spoločností, ktoré nespĺňajú kritériá na trhovohospodársky alebo individuálny prístup, keďže záväzky od takýchto spoločností sa považujú sa neuskutočniteľné. Napriek tomu, za osobitných okolností môžu byť od takýchto spoločností záväzky prijaté. Tieto okolnosti vyžadujú najmä zapojenie štátnych orgánov vo vyvážajúcej krajine, aby sa zabezpečilo, že podmienky záväzku budú rešpektované.

(163) Zásadným prvkom prijatia akéhokoľvek záväzku je, že musí rešpektovať vzťah založený na dôvere medzi Spoločenstvom a stranami záväzku. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že Rada spoločnou pozíciou 2006/276/SZBP12 a nariadením Rady (ES) č. 765/200613 uložila určité reštriktívne opatrenia proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým bieloruským predstaviteľom. Malo by sa tiež pripomenúť, že Bieloruskali je spoločnosť, ktorú úplne vlastní štát a preto majú súčasné orgány priamy a určujúci vplyv na jej fungovanie. Z tohto dôvodu, keďže Komisia nemala istotu, že medzi Spoločenstvom a všetkými stranami záväzku existuje takýto vzťah založený na dôvere, prijala záver, že ponuka záväzku od spoločnosti Bieloruskali je neuskutočniteľná. Na základe toho bola ponuka zamietnutá.

G. NAVRHOVANÉ CLÁ

(164) Vzhľadom na závery, ktoré sa urobili v súvislosti s pokračovaním dumpingu, s pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy a záujmom Spoločenstva, majú sa na dovoz z Bieloruska a Ruska uplatňovať opatrenia, aby sa zabránilo opakovanému výskytu ujmy, ktorú výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje dumpingový dovoz.

1. Rusko

(165) Vzhľadom na uvedené zistenia a podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia by sa tieto opatrenia na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Rusku uložené nariadením Rady (EHS) č. 3068/92, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1891/2005, mali zachovať.

(166) Záväzky ponúknuté dvomi ruskými výrobcami boli prijaté v rámci čiastočných predbežných preskúmaní ukončených nariadením Rady (ES) č. 1891/2005.

2. Bielorusko

(167) Vzhľadom na uvedené závery a podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, opatrenia na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku sa majú upraviť. Existujúce opatrenia pre Bielorusko zahŕňajú pevne stanovené sumy od 19,51 EUR za tonu do 48,19 EUR za tonu v závislosti od druhu výrobku. Počas súčasného obdobia prešetrovania sa však zistilo, že celý vývoz spoločnosti Bieloruskali do Spoločenstva bol obmedzený na druhy výrobku patriace pod dva kódy KN. Z tohto dôvodu, vzhľadom na informácie o ostatných druhoch výrobku a vzhľadom na to, že sa zdá, že s príslušnými osobitnými druhmi potaše sa najviac obchoduje, za najvhodnejší spôsob implementácie zmenených a doplnených ciel sa pokladá nahradenie všetkých pevne stanovených súm clom uplatňovaným podľa hodnoty alebo minimálnou dovoznou cenou na základe podmienok prevládajúcich na trhu s potašou počas OP.

(168) Keďže zistená úroveň dumpingu je nižšia než rozpätie ujmy stanovené v predchádzajúcom prešetrovaní, sadzba cla uplatňovaného podľa hodnoty by mala byť stanovená na úrovni dumpingu, ktorá predstavuje 27, 5 %.

(169) Vzhľadom na osobitné trhové podmienky prevládajúce na trhu s potašou, najmä zvýšenie vývozných cien príslušného výrobku medzi rokom 2003 a OP, ktoré v skutočnosti pokračovalo v rokoch 2005 a 2006, sa však pokladalo za primerané uložiť opatrenia vo forme minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „MDC“) (i) založenej na zisteniach stanovených za obdobie prešetrovania, ktorá odstraňuje účinky poškodzujúceho dumpingu zisteného v súvislosti s druhmi výrobku patriacimi pod kódy KN 3104 20 50 (kódy TARIC 3104 20 50 10 a 3104 20 50 90) a 3104 20 90 (kód TARIC 3104 20 90 00), dovezenými do Spoločenstva počas OP, ktoré predstavujú najpočetnejšie druhy výrobku, pri ktorých je pravdepodobný dovoz do Spoločenstva aj počas obdobia pokrytého predĺženými opatreniami a (ii) vzhľadom na riziko obchádzania opatrenia spojeného s osobitnými okolnosťami opísanými v odôvodnení (163) do množstvového stropu, po prekročení ktorého by sa malo uplatňovať clo uplatňované podľa hodnoty vo výške 27,5 %. Rovnaké clo uplatňované podľa hodnoty by sa malo uplatňovať aj na dovoz spadajúci do množstvového stropu, ak nie je rešpektovaná minimálna dovozná cena alebo ak dovoz výrobku podliehajúceho opatreniam predloženého na prepustenie do voľného obehu spadal pod kódy KN, na ktoré sa neuplatňuje žiadna minimálna dovozná cena (t. j. kódy KN 3104 20 10, ex 3105 20 10 (kódy TARIC 3105 20 10 10 a 3105 20 10 20), ex 3105 20 90 (kódy TARIC 3105 20 90 10 a 3105 20 90), ex 3105 60 90 (kódy TARIC 3105 60 90 90 10 a 3105 60 90 20), ex 3105 90 91 (kódy TARIC 90 91 10 a 3105 90 91 20), ex 3105 90 99 (kódy TARIC 3105 90 99 10 a 3105 90 99 20)). Z tohto dôvodu by mal byť stanovený množstvový strop na základe výkonnosti vývozu bieloruského vývozcu do Spoločenstva počas roku 2005, keďže to predstavuje množstvo vývozu, ktoré môže vývozca dosiahnuť bez toho, aby siahol po obchádzaní MDC. Na základe uvedeného by množstvový strop minimálnej dovoznej ceny mal by stanovený na úrovni 700 000 ton/na rok výrobkov prepustených do voľného obehu.

(170) S cieľom zohľadniť skutočnosť, že výrobky sú dodávané za podmienok DAF (s dodaním na hranicu) a CIF (prístav Spoločenstva) (ako je definované v Incoterms 2000) a že náklady na prepravu, manipuláciu a naloženie zahrnuté vo fakturovaných cenách sa výrazne odlišujú v závislosti od toho, či sa preprava uskutočnila pozemnou dopravou na suchozemskú hranicu (podmienky DAF) alebo námornou dopravou cez morské prístavy v tretích krajinách do prístavu Spoločenstva (podmienky CIF (prístav Spoločenstva)), by sa MDC, s odvolaním sa na tieto dva druhy dodacích podmienok, mali odlišovať.

(171) Rada uznáva, že zavedenie množstvového stropu si vyžaduje systém riadenia, ktorý nie je možné zaviesť pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Vzhľadom na zložitosť tejto otázky sa Rada domnieva, že je vhodné, aby Komisia nariadením stanovila spôsoby implementácie systému riadenia množstvového stropu, hneď ako to bude možné z technického hľadiska.

(172) Rada tiež uznáva, že vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie, ktorým sa mení súčasná forma a úroveň opatrenia nadobudne účinnosť až v druhej polovici roku 2006, a že výrazný nárast vývozu príslušného výrobku v krátkom období predstavuje problémy z hľadiska logistiky, že riziko obchádzania uvedené v odôvodnení (169) v krátkom období je obmedzené. Preto po zohľadnení technických ťažkostí uvedených v odôvodnení (171) a vzhľadom na obmedzené riziko obchádzania sa považuje za vhodné, aby sa v tejto fáze nestanovil množstvový strop. Z tohto dôvodu by sa mali uplatňovať MDC a clo uplatňované podľa hodnoty , ako je vysvetlené v odôvodnení (169), od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(173) Ak však množstvo prepustené do voľného obehu, stanovené Komisiou na základe údajov zhromaždených podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, v ktoromkoľvek kalendárnom roku alebo v zostávajúcej časti roku 2006 na základe pro rata temporis , výrazne presiahne množstvo 700 000 ton, ktoré vyjadruje tradičné množstvo, ako je stanovené v odôvodnení (169), a na základe dôvodov uvedených v tomto odôvodnení a s odvolaním sa na osobitné okolnosti vysvetlené v odôvodnení (163), Komisia by mala predložiť návrh Rade na uloženie cla uplatňovaného podľa hodnoty týkajúceho sa všetkých výrobkov spadajúcich do definície výrobku v tomto prešetrovaní.

(174) S cieľom zabezpečiť účinné rešpektovanie MDC by dovozcovia mali vedieť, že, keď sa po overení po dovoze zistí, že (i) čistá franko cena na hranici Spoločenstva (t. j. bez ciel a akýchkoľvek nákladov po dovoze, ako napríklad náklady na prepravu, manipuláciu a naloženie) skutočne zaplatená prvým nezávislým spotrebiteľom v Spoločenstve (cena po dovoze) je nižšia ako čistá franko cena na hranici Spoločenstva, pred preclením, ako vyplýva z colného vyhlásenia a (ii) cena po dovoze je nižšia než MDC, na príslušné transakcie sa spätne uplatňuje clo uplatňované podľa hodnoty . Colné orgány by mali Komisiu informovať okamžite po zistení nesprávne vyplneného colného vyhlásenia.

(175) V tejto súvislosti sa Komisia odvoláva na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992 ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva14, okrem iného na článok 78, podľa ktorého môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa na dovozné alebo vývozné operácie s tovarom alebo na následné obchodné operácie s týmto tovarom. Takéto kontroly je možné vykonať v priestoroch deklaranta, u akejkoľvek inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na týchto operáciách, akejkoľvek inej osoby, ktorá je držiteľom týchto dokladov a údajov na obchodné účely.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz chloridu draselného patriaceho pod kódy KN 3104 20 10, 3104 20 50, 3104 20 90 a na špeciálne zmesi (t. j. chlorid draselný obsahujúci ďalšie hnojivové prvky, s obsahom K2O rovnajúcim sa alebo presahujúcim 35 %, ale nepresahujúcim 62 % hmotnosti suchého bezvodého produktu) patriace pod kódy KN ex 3105 20 10 (kódy TARIC 3105 20 10 10 a 3105 20 10 20), ex 3105 20 90 (kódy TARIC 3105 20 90 10 a 3105 20 90 20), ex 3105 60 90 (kódy TARIC 3105 60 90 10 a 3105 60 90 20), ex 3105 90 91 (kódy TARIC 3105 90 91 10 a 3105 90 91 20), ex 3105 90 99 (kódy TARIC 3105 90 99 10 a 3105 90 99 20) s pôvodom v Rusku a Bielorusku.

Článok 2

1. Sadzba antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu výrobkov, opísaných v odseku 1 a s pôvodom v Bielorusku, na hranici Spoločenstva, pred preclením, je 27,5 %. Uplatňuje sa za týchto podmienok:

2. Clo sa vyberá na výrobky patriace pod kódy KN 3104 20 50 a 3104 20 90 (doplnkový kód TARIC A999) s výnimkou prípadov, keď:

3. čistá franko cena výrobku na hranici Spoločenstva, pred preclením, je na úrovni primeraných minimálnych dovozných cien stanovených v prílohe I alebo vyššia a

4. celkové dovezené množstvo výrobkov špecifikovaných v prílohe I a prepustených do voľného obehu nedosiahlo spolu 700 000 ton.

Komisia čo najskôr nariadením stanoví spôsoby implementácie systému riadenia množstvového stropu.

5. Clo sa vyberá na výrobky patriace pod kódy KN 3104 20 10, ex 3105 20 10 (kódy TARIC 3105 20 10 10 a 3105 20 10 20), ex 3105 20 90 (kódy TARIC 3105 20 90 10 a 3105 20 90 20), ex 3105 60 90 (kódy TARIC 3105 60 90 10 a 3105 60 90 20), ex 3105 90 91 (kódy TARIC 3105 90 91 10 a 3105 90 91 20), ex 3105 90 99 (kódy TARIC 3105 90 99 10 a 3105 90 99 20).

1. Odlišne od článku 2 ods. 1 sa do nadobudnutia účinnosti nariadenia Komisie uvedeného v odseku 1 clo uplatňuje takto:

6. Clo sa vyberá na výrobky patriace pod kódy KN 3104 20 50 a 3104 20 90 (doplnkový kód TARIC A999) s výnimkou prípadov, keď je čistá franko cena výrobku na hranici Spoločenstva, pred preclením, na úrovni primeraných minimálnych dovozných cien stanovených v prílohe I alebo vyššia.

7. Clo sa vyberá na výrobky patriace pod kódy KN 3104 20 10, ex 3105 20 10 (kódy TARIC 3105 20 10 10 a 3105 20 10 20), ex 3105 20 90 (kódy TARIC 3105 20 90 10 a 3105 20 90 20), ex 3105 60 90 (kódy TARIC 3105 60 90 10 a 3105 60 90 20), ex 3105 90 91 (kódy TARIC 3105 90 91 10 a 3105 90 91 20), ex 3105 90 99 (kódy TARIC 3105 90 99 10 a 3105 90 99 20).

3. Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 3

1. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu výrobku, opísaného v článku 1 s pôvodom v Ruskej federácii a vyrobeného uvedenými spoločnosťami, na hranici Spoločenstva, pred preclením, je takáto:

Krajina | Spoločnosť | Colná sadzba | Doplnkový kód Taric |

Rusko |

JSC Uralkali, Solikamsk | 23,0 % | A665 |

JSC Silvinit, Berezniki | 12,3 % | A666 |

2. Sadzba antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu výrobku opísaného v článku 1, s pôvodom v Ruskej federácii a vyrobeného všetkými ostatnými spoločnosťami, okrem spoločností uvedených v odseku 1 (doplnkový kód TARIC A999), na hranici Spoločenstva, pred preclením, sa rovná pevne stanovenej sume v eurách za tonu KCl uvedenej ďalej pre každú kategóriu a akostnú triedu (štandardná potaš je potaš vo forme prášku):

Chlorid draselný neobsahujúci žiadne ďalšie hnojivové prvky:

Kategória: | s obsahom K2O nepresahujúcim 40 % hmotnosti suchého bezvodého produktu | s obsahom K2O presahujúcim 40 %, ale nepresahujúcim 62 % hmotnosti suchého bezvodého produktu | s obsahom K2O presahujúcim 62 % hmotnosti suchého bezvodého produktu |

Akostná trieda | štandardná | iná ako štandardná (vrátane granulovanej) | štandardná | iná ako štandardná (vrátane granulovanej) |

Kód TARIC | 3104 20 10 10 | 3104 20 10 90 | 3104 20 50 10 | 3104 20 50 90 | 3104 20 90 00 |

Pevne stanovená suma (EUR/tona) | 19,61 | 26,01 | 29,65 | 39,33 | 40,63 |

Chlorid draselný obsahujúci ďalšie hnojivové prvky v špeciálnych zmesiach:

s obsahom K2O rovnajúcim sa alebo presahujúcim 35 %, ale nepresahujúcim 40 % hmotnosti suchého bezvodého produktu | s obsahom K2O presahujúcim 40 %, ale rovnajúcim sa alebo nepresahujúcim 62 % hmotnosti suchého bezvodého produktu |

Kód TARIC | 3105 20 10 10, 3105 20 90 10, 3105 60 90 10, 3105 90 91 10, 3105 90 99 10 | 3105 20 10 20, 3105 20 90 20, 3105 60 90 20, 3105 90 91 20, 3105 90 99 20 |

Pevne stanovená suma (EUR/tona) | 26,01 | 39,33 |

3. Bez ohľadu na článok 1 sa konečné antidumpingové clo neuplatňuje na dovoz prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 4.

4. Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 4

1. Dovoz deklarovaný na prepustenie do voľného obehu je oslobodený od antidumpingových ciel uložených článkom 1 pod podmienkou, že je vyrobený spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí Komisie 2005/802/ES, ktoré sa čas od času mení a dopĺňa, a bol dovezený v súlade s ustanoveniami uvedeného rozhodnutia.

2. Dovoz uvedený v odseku 1 je oslobodený od antidumpingového cla pod podmienkou, že:

- tovar deklarovaný a predložený na preclenie presne zodpovedá výrobku opísanému v článku 1;

- sa pri predložení vyhlásenia o prepustení do voľného obehu colným orgánom členských štátov predloží obchodná faktúra obsahujúca aspoň prvky uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu; a

- tovar deklarovaný a predložený na preclenie presne zodpovedá opisu v obchodnej faktúre.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

Kód TARIC | Minimálna dovozná cena („MDC“) v eurách za tonu, CIF (prístav Spoločenstva) (*), čistá franko cena tovaru dodaného námornou dopravou cez morské prístavy tretích krajín na hranici Spoločenstva, pred preclením | Minimálna dovozná cena („MDC”) v eurách za tonu, DAF(*), čistá franko cena tovaru dodaného pozemnou dopravou na hranici Spoločenstva, pred preclením |

3104 20 50 10 | 114,3 (doplnkový kód TARIC A747) | 102,4 (doplnkový kód TARIC A748) |

3104 20 50 90 | 125,8 (doplnkový kód TARIC A749) | 113,0 (doplnkový kód TARIC A750) |

3104 20 90 00 | 124,1 (doplnkový kód TARIC A751) | 110,3 (doplnkový kód TARIC A752) |

*) ako je definované v Incoterms 2000

PRÍLOHA II

V obchodnej faktúre sprevádzajúcej predaje spoločnosti chloridu draselného do Spoločenstva, ktoré podliehajú akémukoľvek záväzku, sa uvádzajú tieto údaje:

1. Záhlavie „OBCHODNÁ FAKTÚRA SPREVÁDZAJÚCA TOVAR PODLIEHAJÚCI ZÁVÄZKU“.

2. Názov spoločnosti uvedený v článku 1 rozhodnutia Komisie č. 2005/802/ES, ktorá vydáva obchodnú faktúru.

3. Číslo obchodnej faktúry.

4. Dátum vydania obchodnej faktúry.

5. Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre preclený na hranici Spoločenstva.

6. Presný opis tovaru, vrátane:

- kódového čísla výrobku (PCN) použitého na účely prešetrovania a záväzku (napr. PCN 1, PCN 2 atď.),

- zrozumiteľného opisu tovaru zodpovedajúceho príslušným PCN,

- kódového čísla výrobku spoločnosti (CPC) (ak sa používa),

- kódu KN,

- množstva (uvádza sa v tonách).

7. Opis podmienok predaja, vrátane:

- ceny za tonu,

- uplatňovaných platobných podmienok,

- uplatňovaných dodacích podmienok,

- celkových zliav a rabatov.

8. Názov spoločnosti konajúcej ako dovozca v Spoločenstve, pre ktorého spoločnosť priamo vydáva obchodnú faktúru sprevádzajúcu tovar podliehajúci záväzku.

9. Meno úradnej osoby spoločnosti, ktorá vydala faktúru, s podpísaným vyhlásením:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, určeného na priamy vývoz do Európskeho spoločenstva, sa vykonáva v rámci a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla [spoločnosť] a ktorý Európska komisia prijala na základe rozhodnutia č. 2005/802/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

1 Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

2 Ú. v. ES L 308, 24.10.1992, s. 41.

3 Ú. v. ES L 112, 11.5.2000, s. 4. Korigendum uverejnené v Ú. v. ES L 2, 5.1.2001, s. 42.

4 Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 23.

5 Ú. v. EÚ L 183, 20.5.2004, s. 16. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 588/2005 (Ú. v. EÚ L 98, 16.4.2005, s. 11).

6 Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2005, s. 11.

7 Ú. v. EÚ L 302, 19.11.2005, s. 14.

8 Ú. v. EÚ L 302, 19.11.2005, s. 79.

9 Ú. v. EÚ C 249, 8.10.2004, s. 3.

10 Ú. v. EÚ C 89, 13.4.2005, s. 3.

11 Ú. v. EÚ C 89, 13.4.2005, s. 7.

12 Ú. v. EÚ L 101, 11.4.2006, s. 5.

13 Ú. v. EÚ L 134, 20.5.2006, s. 1.

14 Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 (Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 13).