22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/21

1.1

Výbor regiónov vidí v stratégii celoživotného vzdelávania EÚ – od detstva po celý život – silný prvok participácie; táto koncepcia zahŕňa učenie v najrozličnejších formách, či už formálne, nonformálne alebo neformálne. Výbor regiónov v rôznych súvislostiach zdôraznil, že práve miestne a regionálne úrovne majú vo veľkej miere dočinenia so stratégiou celoživotného vzdelávania. Práve na tejto úrovni často spočíva politická a finančná právomoc v oblasti školstva a vzdelávania v členských štátoch. Zároveň často pôsobí ako koordinátor rozvoja a rastu a ako sociálny úrad, ktorý poskytuje občanom sociálne služby a infraštruktúrou. Okrem toho funguje aj ako zamestnávateľ, v ktorého záujme je, a ktorý je zodpovedný za rozvíjanie schopností svojich zamestnancov (9).

1.2

Otázky vzdelávania majú rozhodujúci vplyv na konkurencieschopnosť Európy, ktorá je predpokladom pre zachovanie sociálneho štátu. Najväčší zdroj Európy, jej občania, musia byť pripravení na profesionálny život a náplň práce, ktoré sa dramaticky líšia od tých, ktoré platili pre predchádzajúce generácie, a ktoré sa budú aj v budúcnosti rýchlym tempom meniť. Ako podniky, tak aj pracovníci stoja pred zmenami, ktorých presná forma sa dá len ťažko vopred určiť.

1.3

Miestny a regionálny rozvoj vychádza prirodzene z rozdielnych predpokladov a východiskových pozícií. V žiadnom prípade ho však nemožno vnímať oddelene od prostredia. Regióny a spoločnosti potrebujú produktívny systém, ktorý sa obnovuje rovnakým tempom, akým zanikajú tradičné pracovné miesta – v opačnom prípade hrozí stagnácia, sociálna marginalizácia v podobe nezamestnanosti, vysoká chorobnosť a príliš časté predčasné odchody z trhu práce.

1.4

Rozvoj kompetencií a zručností ľudí musí byť preto postavený tak, aby zodpovedal požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach. Dobré jazykové vedomosti a komunikačná zručnosť všeobecne sú, rovnako ako schopnosť pracovať ako súčasť kolektívu, pre jednotlivca stále dôležitejšie. Pri súčasnom vývoji, ktorý sa vyznačuje čoraz rýchlejšími obchodnými prúdmi, globalizovanými trhmi a segmentáciou vzniká silná potreba spolupráce. Toto sa týka aj vzťahov medzi jednotlivými podnikmi a organizáciami na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj vzťahov medzi regiónmi. Vytvára sa stále silnejúca vzájomná závislosť medzi rôznymi časťami Európy, ako aj medzi Európou a svetom.

1.5

Trojica priorít „profesionálny život – spoločnosť – vyššia vzdelanosť“ predstavuje dôležitý základ inovácií a rastu na miestnej a regionálnej úrovni. Potrebná je infraštruktúra slúžiaca všetkým a nediskriminujúce prostredie, ktoré by podporovali aktívne občianstvo a spoločné prevzatie zodpovednosti, a tým zabezpečili sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj.

1.6

Výbor zdôraznil už vo svojich predchádzajúcich prácach význam aktívnej úlohy, ktorú zohráva pri podpore celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni (10). Tieto úvahy platia rovnako aj v otázke vzdelávacích cieľov a kľúčových zručností. Výbor považuje za mimoriadne dôležité, aby návrhy predložené v dokumente Komisie mali najväčší účinok práve na miestnej a regionálnej úrovni.

1.7

Výbor sa chce podieľať na ďalšom vývoji a podporovať ho a navrhuje preto Komisii možnosť budúcej spolupráce v tejto oblasti, napríklad pri pilotných projektoch a prieskumoch.

1.8

Výbor regiónov zdôrazňuje význam rozvoja „regionálnych sietí celoživotného vzdelávania“ (v súlade s iniciatívou R3L), čím by malo byť podporované vytváranie sietí medzi verejnými inštitúciami a združeniami v oblasti základného a vyššieho vzdelávania, odborného vzdelávania a kultúry ako podstatné opatrenie na zlepšovanie schopnosti zamestnať sa a zlepšenie aktívneho občianstva.

2.1

Z názorov načrtnutých v predchádzajúcej časti je mimoriadne dôležité najmä zameranie sa na kľúčové zručnosti v oblasti celoživotného vzdelávania v dnešnej a budúcej spoločnosti a svete práce mimoriadne dôležité. Toto zameranie pomáha pri rozvoji na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na národnej úrovni a úrovni Európskej únie ako celku. Výbor regiónov víta návrh Komisie na odporúčania členským štátom týkajúce sa kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania.

2.2

Pre výbor je mimoriadne potešiteľné, že návrh Komisie poukazuje na úlohu a význam regionálnej a miestnej úrovne, v čom treba vidieť významné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi Komisie, ktoré akoby sa zaoberali výlučne európskou a národnou úrovňou.

2.3

Výbor regiónov vníma integrovaný program pre celoživotné vzdelávanie ako dôležitý nástroj na podporu oblasti vzdelávania a nástroj na posilnenie kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania. Účinný prenos vedomostí a schopností medzi regiónmi a mestami v Európskej únii, ku ktorému dochádza pri vysokej mobilite občanov, môže prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a zvyšovaniu zamestnanosti.

2.4

Hlavným bodom odporúčaní Komisie je snaha o celoživotnú aktualizáciu kľúčových zručností aj v dospelosti. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať najmä prednostným cieľovým skupinám stanoveným na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. V tejto oblasti by sa mohli výraznejšie presadiť opatrenia na podporu motivácie zamerané na ľudí s nízkou kvalifikáciou a informačná práca na miestnej a regionálnej úrovni. Ide o to, aby sme stavali na vedomostiach občanov, ich skúsenostiach a záujmoch, namiesto toho, aby sme vychádzali z ich slabých stránok a nedostatkov.

2.5

Účinok odporúčaní Komisie na zmeny hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a ďalších procesov závisí od konkrétnych a neodkladných opatrení na regionálnej a miestnej úrovni jednotlivých štátov. Z tohto dôvodu Výbor regiónov považuje za dôležitú realizáciu reformy formálneho, neformálneho a non formálneho učenia. Tieto programy by mali mať svoj základ na všetkých úrovniach a ich cieľom by malo byť zladenie týchto systémov s potrebami pracovného trhu EÚ a požiadavkami stratégie celoživotného vzdelávania.

2.6

Rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti účasti na odbornej príprave a dosiahnutých výsledkov sú pritom závažným fenoménom, ktorý je potrebné pozorovať a odstrániť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dievčatá a ženy by mali byť vedené k tomu, aby absolvovali vzdelávanie v technických a vedeckých odboroch. V iných súvislostiach je naopak potrebné podporovať mužov. V niektorých regiónoch a komúnach sú to práve muži, ktorí zanechávajú odbornú prípravu a prejavujú menšiu motiváciu a snahu týkajúcu sa sústavného vzdelávania.

2.7

Podľa názoru výboru by sa mohli stať návrhy, ktoré predloží Komisia členským štátom, dôležitým katalyzátorom podpory rýchlejšieho a cieľavedomejšieho zamerania vzdelávacích systémov v Európe, za účelom dosiahnutia dohodnutých cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, sociálnych štandardov a účasti. Výbor regiónov podporuje toto smerovanie a rád by k nemu pripojil nasledujúce komentáre:

2.8.1

Výbor regiónov zdôrazňuje mimoriadny význam účinnej a cieľavedomej prípravy detí už od ranného veku, ktorá však nesmie viesť k strachu zo zlyhania. Okrem toho má škola vytvárať základ pre kontinuálne, celoživotné vzdelávanie prostredníctvom formálneho, nonformálneho a neformálneho vzdelávania. Dôležité je uvedomovanie si rozdielneho učenia sa detí a mládeže; dospievajú v rôznom veku a potrebujú preto rozdielnu dobu na dosiahnutie stanovených cieľov. Toto predstavuje veľkú výzvu pri vytváraní systémov vzdelávania a odbornej príprave učiteľov.

2.8.2

Deťom a mládeži, ktorí majú špeciálne potreby, napríklad kvôli postihnutiu, je potrebné venovať osobitnú pozornosť, aby sa mohli začleniť do spoločnosti spolu s ostatnými deťmi.

2.9.1

Výbor regiónov víta zvláštnu zmienku v texte Komisie o znevýhodnených žiakoch a súhlasí s Komisiou, že profesionálne vzdelávacie znevýhodnenie často vzniká kombináciou osobných, sociálnych, kultúrnych a hospodárskych faktorov a je potrebné riešiť ho v spolupráci s ostatnými odvetviami spoločnosti. Výboru regiónov prednostne záleží na účinnom odstraňovaní prekážok, ktoré sťažujú prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a ostatným možnostiam ďalšieho rozvoja.

2.9.2

Výbor považuje za nanajvýš naliehavé, aby všetci žiaci bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú mali k dispozícii podmienky, ktoré im umožnia dosiahnuť vzdelávacie ciele a neopustiť školu predčasne. Tu je potrebné začať s iniciatívami a podpornými opatreniami, ktoré sú založené na predpokladoch a potrebách jednotlivých žiakov.

2.9.3

EÚ nedosiahne odvážne ciele, ktoré si stanovila, pokiaľ budú ľudia vylučovaní z pracovísk a ďalšieho rozvoja schopností na základe pohlavia, zdravotného postihnutia, kultúrneho alebo etnického pôvodu, veku alebo iných dôvodov. Pri podpore stratégie nediskriminácie a rovnosti príležitostí a zabezpečovaní rovnakých možností a práv pre všetkých ľudí zohrávajú regionálne a miestne orgány dôležitú úlohu.

2.9.4

Výbor považuje za žiadúcu cezhraničnú spoluprácu v sieti európskych regiónov a miest s cieľom výmeny skúseností a prehlbovania znalostí v súlade s iniciatívou R3L. Je potrebné tematizovať tieto otázky, neustále rozvíjať metódy, prenášať poznatky a zakotvovať ich.

2.10.1

Výbor regiónov považuje tento návrh za podstatný, upozorňuje však na to, že potreby sa často v závislosti od regiónu a krajiny líšia, a preto je potrebné zvoliť rôzne prístupy, ak chceme mať dosah na všetkých občanov. Preto treba poukázať na to, že prioritné skupiny by mali byť určované práve na miestnej a regionálnej úrovni. Napríklad by mohla byť zintenzívnená spolupráca s organizáciami, ktoré majú skúsenosti so vzdelávaním dospelých a so sociálnymi partnermi.

2.10.2

Nazdáva sa, že medzi cieľovými skupinami určenými za prioritné by sa osobitná pozornosť mala venovať kategórii zamestnancov regionálnych a miestnych orgánov vzhľadom na verejné úlohy, ktoré vykonávajú, aby boli schopní rozvíjať a obnovovať si kľúčové zručnosti počas celého pracovného života.

2.11.1

Výbor regiónov poukázal už v skorších stanoviskách (11) na potrebu mobilizácie zdrojov na podporu celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni a zdôraznil, že je potrebné otvoriť diskusiu na miestnej a regionálnej úrovni. Vo svojom stanovisku upozornil na to, že geografická dostupnosť musí byť vnímaná taktiež v súvislosti s inými opatreniami na uľahčenie prístupu jednotlivcom, pokiaľ ide o formu a umiestnenie. To možno realizovať napríklad ponukou aktivít počas dňa, večera a cez víkend. Do úvahy prichádza aj leto a dni pracovného pokoja. K ďalším možnostiam patrí častejšie otváranie kurzov, diaľkové štúdium alebo flexibilné štúdium pod vedením školiteľa. Vhodné by tiež bolo poskytnúť účastníkom finančné predpoklady na to, aby sa naďalej vzdelávali. Aj mimoškolské vzdelávanie, ktoré sa v rôznych formách odohráva mimo školských štruktúr si zasluhuje pozornosť.

2.11.2

„Infraštruktúrou“ by však nemala byť mienená žiadna všeobecná alebo štandardne predpísaná forma študijných center. Namiesto toho by sa – vychádzajúc z miestnych podmienok a potrieb – mala v čo najširšej miere využívať súčasná infraštruktúra.

2.12.1

V tomto bode vidí Výbor regiónov smerodajný faktor úspešnosti rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, lebo práve tu je rozhodujúce, aby boli navzájom prepojené rôzne oblasti politiky so vzťahom k miestnej a regionálnej úrovni – napríklad hospodárska politika, politika vzdelávania, politika pracovného trhu, integračná politika a sociálna politika – aby sa tak zabránilo jednostrannému pohľadu na situáciu. Pritom je dôležité, aby sa rôzne oblasti zodpovednosti a kompetencií do značnej miery dopĺňali. Výbor regiónov považuje za potrebné investovať do tejto oblasti finančné prostriedky, pri ktorých by malo byť zabezpečené flexibilnejšie využitie, aby mohli byť uskutočnené iniciatívy v rámci integrovaného akčného programu pre celoživotné vzdelávanie. Spolupráca spoločnosti, sveta práce a vyššieho vzdelávania je kľúčovým faktorom pre rast v regiónoch a mestách.

2.13.1

Výbor regiónov víta návrh Komisie týkajúci sa kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania. Tým však vystupuje do popredia otázka, aké zručnosti musí jednotlivec mať, aby sa dokázal presadiť v spoločnosti založenej na vedomostiach. Tieto kľúčové zručnosti môžu slúžiť ako orientačný bod v diskusii o budúcej potrebe kompetencií ako na európskej a národnej úrovni, tak aj na regionálnej a miestnej úrovni. Táto otázka je v Európe zvlášť dôležitá pre dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Práve na miestnej a regionálnej úrovni dostávajú otázky kompetencií praktický rozmer.

2.13.2

Výbor regiónov uznáva, že o týchto kompetenciách je potrebné neustále angažovane diskutovať, a že musia byť prerokované v rámci pokračujúceho dialógu a sústavného rozvoja. Oblasti kompetencií ako „spoločenská a občianska zručnosť“ teda zahŕňajú rôzne aspekty, ktoré musia byť neskôr ďalej rozvíjané alebo diferencované. Niektoré z kľúčových zručností sú okrem toho navzájom silne späté.

2.13.3

Výbor regiónov víta ďalšie rozvíjanie návrhu o kľúčových zručnostiach v Komisii. Podporuje návrh vypracovaný Komisiou týkajúci sa kľúčových zručností.

2.13.4

V nasledujúcich odsekoch sa výbor podrobnejšie venuje jednotlivým navrhovaným kľúčovým zručnostiam.

—

komunikácia v materinskom jazyku,

—

komunikácia v cudzích jazykoch,

—

matematická zručnosť a základné zručnosti v oblasti vedy a techniky,

—

digitálna zručnosť,

—

učenie ako sa učiť,

—

spoločenská zručnosť a občianska zručnosť,

—

zmysel pre iniciatívu a podnikavosť,

—

kultúrna vnímavosť.

3.1.1

Výbor regiónov súhlasí s Komisiou pokiaľ ide o význam písomnej a ústnej komunikácie v materinskom jazyku.

3.1.2

Materinský jazyk je základom pre všetky neskoršie procesy učenia sa, pre schopnosť vyjadrovať sa a pre identitu. Preto sú dobré poznatky a schopnosti v materinskom jazyku predpokladom učenia. Jazyk vytvára základ pre získavanie informácií a umožňuje komunikáciu s ostatnými ľuďmi, a tým je základom pre zapojenie a preberanie zodpovednosti.

3.1.3

Výbor by rád poukázal na skutočnosť, že Komisia a vnútroštátne agentúry by mali v oblastiach, v ktorých sa hovorí menej rozšírenými a v súčasnosti pri vyučovaní menej používanými jazykmi, úzko spolupracovať s miestnymi a regionálnymi územnými celkami na povzbudzovaní občanov k tomu, aby sa tieto jazyky naučili (12).

3.2.1

V Európe budúcnosti sa ovládanie viacerých jazykov stáva stále väčšou nevyhnutnosťou. Toto umožňuje prehlbovanie kontaktov prostredníctvom osvojenia si lepšieho pochopenia pre kultúru, zvyky a životné podmienky iných krajín. Zároveň je aj dôležitým predpokladom pre štúdium na vysokej úrovni a jedným z predpokladov pre väčšiu mobilitu na pracovnom trhu. Už dnes sa nachádzajú jazykové oblasti Európy v situácii vzájomnej závislosti. Výmena medzi krajinami narastá, hospodárstva sú stále viac vzájomne prepojené a výroba tovarov a poskytovanie služieb sa uskutočňuje čoraz častejšie bez ohľadu na hranice štátov a jazykov. Výbor regiónov zdôrazňuje, že jazykovú rozmanitosť Európy je potrebné chápať ako jednu z najdôležitejších hodnôt.

3.3.1

Výbor považuje za podstatné, aby boli matematické, technické a vedecké poznatky sprostredkovávané žiakom tak, aby ich títo vnímali ako zmysluplné a motivujúce. Matematika môže byť pomôckou v iných predmetoch, ako napríklad vo fyzike, chémii, biológii a spoločenskovedných predmetoch. Matematické schopnosti a poznatky môžu byť dokonca samozrejmou súčasťou moderného konceptu vzdelávania. Vedecké zručnosti sú dôležité, pretože pomáhajú okrem iného pri spoznávaní a chápaní súvislostí, príčin a účinkov, ako aj správnosti informácií. Pre aktívnu občiansku zručnosť je matematicko-vedecké základné vzdelanie neodmysliteľné. Technická zručnosť by mala byť rozvíjaná na základe skúseností mužov a žien. Dôležité je pri tom poukázať na to, ako ovplyvňujú predstavy a tradície chápanie toho, čo je v oblasti techniky „pre ženy“ a čo „pre mužov“.

3.3.2

V rámci európskeho výskumného priestoru je ďalej potrebné usilovať sa o získavanie mladých ľudí a žien pre vedecké a technické povolania. Bezpečné a kritické zaobchádzanie s technológiami informačnej spoločnosti by malo byť prístupné všetkým občanom. Zaujímavý prístup k podnecovaniu záujmu o štúdium prírodných vied a techniky predstavuje rozvoj takzvaných vedeckých parkov.

3.4.1

V celej Európskej únii je potrebné vytvoriť informačnú nediskriminačnú infraštruktúru pre digitálnu zručnosť, ktorá by bola prístupná pre všetkých. Výboru regiónov ide o podporu sociálne a geograficky vyváženej informačnej spoločnosti, v ktorej je zaistené, že si všetci občania osvojili schopnosti potrebné k životu a práci v digitálnom veku. Zvládanie veľkých množstiev informácií a komplexných problémov sa tak pre stále väčší počet ľudí stáva nevyhnutne potrebnou kvalifikáciou.

3.5.1

Vedieť, ako sa učiť znamená, že si žiak rozvíja pohľad na vlastné učenie a postoj k učeniu, ako aj metodiku získavania nových poznatkov. To znamená, že si žiak uvedomuje sám seba a vie, ako sa vyrovnáva s rôznymi situáciami pri učení, aký spôsob učenia mu najviac vyhovuje, v čom spočívajú jeho silné stránky, a v ktorých oblastiach môže dosiahnuť zlepšenie. Určitú úlohu tu hrá aj motivácia a sebadôvera. Stratégia celoživotného vzdelávania vychádza práve z perspektívy žiaka a je založená na predpoklade, že proces učenia prebieha rôznymi spôsobmi a v rôznych kontextoch. O čo tu v skutočnosti ide je schopnosť preškoliť sa a nanovo sa učiť. Myslí sa tým tiež budovanie na predchádzajúcich poznatkoch a zručnostiach a predchádzajúcich životných skúsenostiach, ako aj zlepšovanie jeho schopností, ich využívanie a uplatňovanie v množstve nových kontextov.

3.5.2

Výbor regiónov pripisuje týmto skutočnostiam veľmi veľký význam pre spoločnosť založenú na vedomostiach. Zvlášť dôležité je, aby boli budúci učitelia v rámci ich odbornej prípravy na tento spôsob práce pripravení. Tento komplex sa svojou podstatou odlišuje od ostatných kľúčových zručností, keďže sa týka schopnosti rozvíjať ostatné zručnosti. Výbor regiónov sa preto domnieva, že táto kľúčová zručnosť by mala byť vyzdvihnutá a mala by byť uvádzaná osobitne, mimo rámec ostatných zručností.

3.6.1

Pojem „spoločenská zručnosť a občianska zručnosť“ sa týka rôznorodého komplexu otázok, ktoré si podľa názoru výboru zasluhujú veľkú pozornosť. Týka sa na jednej strane rozvoja osobnostných vlastností, rozvoja schopností, nadväzovania kontaktov s inými ľuďmi. Vyvinutá schopnosť komunikácie je, všeobecne povedané, čoraz dôležitejšou vlastnosťou v pracovnom a spoločenskom živote, ktorý je charakteristický pre spoločnosť založenú na vedomostiach. K nej patrí aj interkultúrne porozumenie.

3.6.2

Táto oblasť zručností zahŕňa aj sociálne aspekty, keďže ide aj o otázku, do akej miery vníma jednotlivec sám seba ako zdroj pre seba samotného, svoju rodinu a svoje okolie.

3.6.3

Je potrebné poukázať aj na medicínske vplyvy, napríklad chápanie významu zdravého spôsobu života, otázky telesného a duševného zdravia a aktívneho spôsobu života. Aj keď dosahuje medicína stále ďalšie pokroky, v mnohých spoločnostiach sa zdravotný stav detí a mládeže neustále zhoršuje vplyvom nesprávnej výživy a nedostatku pohybu. Pokiaľ v tejto oblasti nepodnikneme protiopatrenia, s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne táto situácia kritický stav.

3.6.4

Ďalším dôležitým aspektom je úloha občana v spoločnosti. Myslí sa tým otázka chápania demokracie, práva a povinnosti jednotlivca. Všetky tieto faktory môžu byť podporované na miestnej a regionálnej úrovni. Výbor navrhuje definíciu rozšíriť a upozorniť na to, aké je pre občanov dôležité poznať dejiny EÚ, jej ciele, hlavné body Zmluvy o EÚ, vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi, problémy a pokroky pri vypracovaní Zmluvy o Ústave ako aj zásady jednotlivých oblastí politiky.

3.6.5

Význam trvalo udržateľného rozvoja a pochopenie zodpovednosti za naše spoločné životné prostredie sú len jedným z aspektov, ktoré by mali byť podľa názoru Výboru regiónov v tejto súvislosti podstatne zdôraznené.

3.7.1

Pri zmysle pre iniciatívu a podnikavosti ide v podstate o aktívny postoj, teda o to, previesť myšlienky na činy. Preto musí školský systém takúto mentalitu podporovať už v ranom veku a vyvíjať také formy práce, ktoré by preň predstavovali dobrý základ. Výbor poukazuje na dôležitosť toho, aby bol potenciál žien a etnických menšín s nádejnými podnikateľskými zámermi využívaný na zakladanie firiem. Taktiež je potrebné, aby rôzne úrovne riadenia a štátnej správy aktívne podporovali prístup žien k novým technológiám. Takéto snahy môžu spolu s aktívnou politikou pracovného trhu pomôcť zmenšiť rozdiely v zamestnanosti mužov a žien v mnohých častiach Európy. Toto bude mať rozhodujúci význam aj pre hospodársku budúcnosť a blahobyt Európskou únie (13).

3.8.1

Výbor regiónov považuje taktiež za nanajvýš dôležité, aby bola uznávaná a chránená kultúrna a jazyková rozmanitosť Európy (14). Ide aj o využitie rôznych výrazových foriem, ako napríklad hudba, umenie, literatúra a jazyk v procese ľudského učenia a ľudského rozvoja. Všeobecne sa dá povedať, že je dôležité vytvoriť niečo z rôznych perspektív a názorov ľudí.

3.8.2

Na tomto mieste poukazuje Výbor regiónov na historické perspektívy, konkrétne na to, aké impulzy pre rozvoj dodávali v rôznych epochách kontakty medzi jednotlivými časťami Európy. Už najmenej päť desaťročí existuje oprávnene myšlienka spoločenstva európskych národov, ktorá sa stala skutočnosťou v dnešnej Európskej únii.

3.9.1

Výbor regiónov považuje za vhodné naďalej sa na základe odporúčaní komisií zapájať do ďalšieho rozvoja a podporovať ho, a navrhuje do budúcnosti spoluprácu s Komisiou v tejto oblasti.

3.9.2

Výbor regiónov podporuje Komisiou navrhované kľúčové zručnosti pre celoživotné vzdelávanie a vyslovuje sa za to, aby sa o nich v rámci pokračujúceho dialógu a sústavného rozvoja ďalej diskutovalo.

3.9.3

Výbor sa vyjadruje za to, aby bola kľúčová zručnosť „vedieť, ako sa učiť“ považovaná za nadradenú zručnosť, keďže zahŕňa aj základný postoj k vlastnému učeniu sa a tým aj rôzne spôsoby získavania nových vedomostí, čím vytvára predpoklad pre rozvoj ostatných navrhovaných kľúčových zručností.

3.9.4

Kľúčová zručnosť „spoločenská zručnosť a občianska zručnosť“ by mala zahŕňať aj význam trvalo udržateľného rozvoja a pochopenia zodpovednosti za naše spoločné životné prostredie.

3.9.5

Výbor regiónov zdôrazňuje význam kultúrnej vnímavosti, ktoré je základom otvorenosti voči rozmanitosti a rozumenia európskych jazykov a kultúr a pochopenia obohatenia, ktoré tieto jazyky a kultúry predstavujú pre každého jednotlivca.