30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/78

1.1

Colné úrady vo všetkých krajinách ochraňujú národné hospodárske záujmy a priamo zachytávajú pohybujúci sa tovar, pričom využívajú postupy založené na bezprostrednom zásahu. Po zavedení spoločnej colnej tarify v 60. rokoch 20. storočia boli pri vytvorení vnútorného trhu v roku 1993 zrušené kontroly na hraniciach medzi členskými krajinami EÚ, čo umožnilo voľný pohyb tovaru a služieb. Obchod s tovarom v rámci Spoločenstva, ktorého objem sa od zrušenia vnútorných hraníc takmer zdvojnásobil, tvorí najvýznamnejšiu časť obchodnej bilancie každej členskej krajiny.

1.2

Počas dlhého obdobia neprešli národné colné správy v Európskom spoločenstve takmer žiadnymi zmenami. Organizácia colných útvarov a personálu podliehala v jednotlivých krajinách výlučne vnútroštátnym predpisom.

1.3

Avšak Únia spolu s digitálnou revolúciou a nástupom sietí, ktoré presahujú hranice krajín, čiastočne zabstraktnili činnosť colných orgánov. Návrh Komisie „Colníctvo 2013“ sa usiluje väčšmi zjednotiť colnú prax pri súčasnom dodržaní Lisabonských cieľov, pričom sa neuberá cestou integrácie colných správ, ktorých vnútroštátne poslanie sa nespochybňuje. Avšak hlavnou úlohou je ochraňovať záujmy Únie ako aj občanov a spotrebiteľov, ktorí v nej žijú.

2.1.1

Európska komisia už v roku 1995 navrhla päťročný plán „Colníctvo 2000“, na ktorý nadväzovalo „Colníctvo 2002“. Colné správy jednotlivých štátov mali napokon dokázať „konať ako jedna správa“ v oblasti postupov: „Vytvorenie obchodného priestoru bez vnútorných colných hraníc medzi 15 členskými štátmi EÚ si vyžaduje, aby sa na navzájom zodpovedajúce transakcie vo všetkých miestach colnej zóny uplatňovali rovnaké colné postupy“ [neoficiálny preklad]. Prostriedkami na dosiahnutie tohto cieľa sú spolupráca, jednotné uplatňovanie colného práva vo vnútri Spoločenstva a na jeho hraniciach, komunikačná sieť prístupná pre všetky ekonomické subjekty, lepšie správne orgány a kvalifikovanejší zamestnanci, ako aj rozvoj využitia informačných technológií a informatizovaného colného konania (1).

2.2.1

Na základe programu „ Colníctvo 2002 “ bola vytvorená Skupina pre colnú politiku a Výbor pre Colníctvo 2002, ktoré koordinujú postupy zástupcov Komisie a členských krajín v oblasti metód, opatrení, hodnotenia, investícií, informačných technológií, modernizácie postupov, kontrolných noriem, spolupráce pri boji proti falšovaniu, podpory kandidátskych krajín a výmen úradníkov.

2.2.2

EHSV schválil vytvorenie elektronického komunikačného systému pre colné prostredie v Únii s „aktívnym zapojením hospodárskych kruhov – dotknutých podnikov, združení, poradného výboru pre colníctvo a hospodárskych a sociálnych rád, do rozhodovacieho procesu v administratívnej oblasti“, ktorý „napomáha vzájomnému porozumeniu a umožní predísť zbytočným problémom pri realizácii“. Zdôraznil predovšetkým možnosti pre zjednodušenie, ktoré z tohto systému vyplývajú. Výbor sa v tom čase domnieval, že by bolo vhodné preštudovať možnosti centralizácie informácií zo strany Komisie spolu so strednodobým zavedením Colný vyšetrovací orgán Európskeho spoločenstva (tzv. EUROCUSTOMS„“ podľa vzoru EUROPOLu), ako aj „zavedenie požiadavky na jednotnú odbornú prípravu v oblasti colnej legislatívy a colných postupov pre zamestnancov colných správ členských krajín“, „s prihliadnutím na princíp subsidiarity a služobný postup zamestnancov colných orgánov (2)“. Inštitúcie, ktoré v tejto oblasti prijímali rozhodnutia, vtedy nevypočuli názor výboru.

2.3.1

Následne bol schválený nový päťročný program s názvom „Colníctvo 2007  (3)“, ktorým sa predchádzajúci program predĺžil a rozšíril. Nezameriava sa len na obchodné a colné postupy, ale aj na potrebnú ochranu finančných záujmov Európskej únie a vytvorenie bezpečného a bezrizikového prostredia pre občanov. Svetové hospodárstvo sa stále väčšmi globalizuje, čo vyvoláva radikálne zmeny. V tomto procese zohrávajú colné orgány významnú úlohu pri riadení obchodného prostredia. Obrovský nárast využitia a rýchlosti informačných technológií umožnil stanoviť si za cieľ integráciu colných postupov. Cieľom programu Colníctvo 2007 je dosiahnuť, aby sa legislatíva Spoločenstva týkajúca sa colnej politiky uplatňovala súvislo a profesionálne vo všetkých krajinách Spoločenstva. Preto v ňom majú spolu s intenzívnejším využívaním informačných technológií významné miesto aj výmena overených postupov, výmeny medzi úradníkmi a monitorovacie aktivity.

2.3.2

Výbor teda odporúča, aby „Komisia zohrala aktívnejšiu úlohu pri dohľade nad dodržiavaním kontrolných noriem v členských krajinách“ a aby „na čiastočnú realizáciou tohto cieľa boli menovaní colní inšpektori oprávnení pôsobiť na celom území Spoločenstva“  (4).

2.3.3

EHSV vo svojom stanovisku uznal, že skvalitnenie colných služieb môže smerovať k zlepšeniu konkurenčného prostredia pre podniky, predstavovať stimul pre zamestnanosť a pomôcť pri rozvoji legitímnych aktivít v oblasti obchodu a obchodných výmen. Domnieva sa, že by bolo vhodné mať k dispozícii nástroj na hodnotenie dosiahnutého pokroku v úvodných fázach a na zavádzanie potrebných úprav. Jeho pripomienky boli vypočuté (5).

2.3.4

Z priebežnej správy vyplynulo, že celkovo sú hospodárske subjekty a zúčastnení aktéri s programom Colníctvo 2007 spokojní, no ešte je potrebné zladiť požiadavky na bezpečnosť so snahami Európskeho spoločenstva uľahčiť obchodné kontakty a že prevládajú určité obavy pokiaľ ide o elektronické colníctvo. Program významne prispieva k realizácii cieľa, aby národné colné správy dokázali pracovať ako jeden orgán.

2.4.1

V roku 2006 vznikli tri dôležité texty týkajúce sa európskeho colníctva:

2.4.2

Colný kódex Spoločenstva, ktorý bude modernizovaný prostredníctvom nariadenia EP a Rady a ku ktorému sa EHSV vyslovil vo svojom stanovisku z 5. júla 2006, je ďalším dôležitým dokumentom pri posudzovaní programu Colníctvo 2013. Tento program bol vyhlásený s cieľom zosúladiť právne texty s vývojom trhov a technológií ako aj s rozširovaním Únie. Informačné technológie sa používajú stále častejšie, a preto by sa mala vytvoriť aj tzv. „elektronická správa“. Podľa nového kódexu sa postupy realizované prostredníctvom informačných technológií, ktoré boli doteraz dobrovoľné, stávajú povinnými , čo uľahčí prácu veľkým hospodárskym subjektom, no môže mať horšie následky pre malé subjekty. Okrem toho vzrástol význam netarifných opatrení, ako je napr. boj falšovanému tovaru, kontrola nezákonného prisťahovalectva, boj proti praniu špinavých peňazí a obchodu s omamnými látkami, opatrenia na sanitárnu ochranu a ochranu zdravia, životného prostredia a spotrebiteľa ako aj výber DPH a spotrebných daní. Členské krajiny sú aj naďalej oporou systému a financujú náklady na jeho prevádzku – najmä na interoperabilitu informačných systémov, ich colné orgány môžu vykonávať všetky typy kontrol, no Komisia rozširuje svoje vlastné právomoci v oblasti predpisov (čl. 196 návrhu nariadenia) týkajúcich sa colných systémov, členských krajín a medzinárodných dohôd. Modernizovaný kódex nanovo definuje úlohy a postavenie všetkých strán zapojených do colného konania.

2.4.3

Povinnosť pracovať s informáciami v elektronickej forme vedie samozrejme k zanechaniu využívania dokumentov v papierovej forme.

2.4.3.1

Návrh rozhodnutia v oblasti elektronického colníctva uvádza viacero opatrení a termínov na dosiahnutie kompatibility elektronických colných systémov členských krajín a vytvorenie jednotného a spoločného elektronického portálu. Komunikácia medzi hospodárskymi subjektami a colnými orgánmi sa tým zefektívni a urýchlia sa ich vzájomné kontakty. Dokumenty v papierovej forme by sa mali používať len výnimočne. Komisia takisto uvažuje o zavedení „jednotného okna“ (tzv. single window), vďaka ktorému by sa „vyhovujúce a dôveryhodné“ hospodárske subjekty (dotknuté strany a „schválené hospodárske subjekty“ – čl. 2, 4, 13 a 16 návrhu nariadenia o modernizovanom colnom kódexe) obracali len na jediný orgán a nemuseli by potrebné záležitosti vybavovať na viacerých úradoch pre kontrolu hraníc. Informácie, najmä colnej povahy, by sa teda poskytovali len raz. Tovar by kontrolovali colné a iné orgány (polícia, pohraničná stráž, veterinárne a environmentálne orgány) v rovnakom čase a na rovnakom mieste, podľa zásady „spoločného miesta kontroly“.

2.4.4

Vo svojom stanovisku z 13. septembra 2006 vyslovuje EHSV názor, že jednotné spravovanie colníc by malo byť zaradené medzi dlhodobé ciele Únie: „takéto spravovanie by malo výhody z hľadiska jednoduchosti, dôveryhodnosti a nákladov, ako aj z hľadiska interoperability s ostatnými systémami EÚ a tretích krajín“.

3.1

Posudzovaný program Colníctvo 2013, zameraný na otázky ako interoperabilita, zníženie nákladov a použitie overených postupov, je pokračovaním predošlých, vyššie uvedených programov a nasledovníkom programu Colníctvo 2007. Jeho cieľom je prispieť v tejto situácii (ktorej fragmentované časti, ako vidíme, tvoria súvislý celok) k vytvoreniu podmienok pre moderný colný systém, vďaka ktorému sa urýchli pohyb tovaru, uľahčia sa obchodné výmeny a posilní sa sloboda obchodovania, pri súčasnom zachovaní kontrol. Podľa Európskej komisie (6) je colná správa jediným nástrojom, ktorý vychádza z globálnej a horizontálnej vízie hospodárstva. Situácia je omnoho zložitejšia než v minulosti, navzájom sa do kontaktov dostávajú toky osôb a tovaru. Podľa zástupcov Komisie je na vysporiadanie sa s touto zložitou situáciou potrebná pružná reakcieschopnosť a pružné nástroje, aby ostala zachovaná konkurencieschopnosť podnikov z EÚ tak na vnútornom ako aj svetovom trhu.

3.1.1

Realizačné obdobie nového programu trvá od 1.1.2008 do 31.12.2013, teda 6 rokov, čo zodpovedá viacročnému finančnému rámcu.

3.1.2

Ciele programu, uvedené v bode 4.1 návrhu, sa usilujú prostredníctvom pomoci osobám, pre ktoré je program určený, zabezpečiť:

3.1.3

Prostriedky: spoločné aktivity a vytvorenie elektronického colníctva.

Prostriedky využité v tomto programe (čl. 2) vychádzajú z prostriedkov použitých pri programe Colníctvo 2007 a prehlbujú ich, pričom ide o materiálne prostriedky (hardware a software) a ľudské zdroje (spoločné aktivity a odborná príprava):

V konečnom dôsledku smerujú k vytvoreniu celoeurópskeho elektronického colného systému.

3.1.4

Program je určený (čl. 3) predovšetkým členským krajinám a okrem nich (vzhľadom na význam aktivít v oblasti colníctva pre medzinárodné hospodárstvo) v rozličnej miere aj krajinám, ktoré sa usilujú o vstup do Únie, potenciálnym kandidátom, krajinám, ktoré sú zahrnuté do Európskej susedskej politiky a tretím krajinám.

3.1.5

Rozličné subjekty sú definované vo viacerých článkoch návrhu.

3.1.5.1

V 6. bode odôvodnenia (7) sa uvádza, že je potrebné, „aby colné správy Spoločenstva posilnili vzťahy s obchodnými, právnymi a vedeckými kruhmi Spoločenstva alebo inými subjektami zapojenými do zahraničného obchodu“. Program 2013 poskytne osobám zastupujúcim tieto kruhy a subjekty možnosť zúčastňovať sa v prípade potreby na činnostiach v rámci tohto programu.

3.1.5.2

Zainteresovanými subjektami budú v prvom rade správy členských krajín (čl. 2 ods. 2), ktoré sú definované ako „verejné orgány v zúčastnených krajinách zodpovedné za správu colníctva a činností súvisiacich s colníctvom“ a ďalej orgány Spoločenstva – Komisia s prispením „Výboru pre Colníctvo 2013 “ (čl. 19) a Skupina pre colnú politiku zložená zo zástupcov členských krajín; ďalej, podľa článku 14 „zástupcovia medzinárodných organizácií, správ tretích krajín, hospodárskych subjektov a ich organizácií sa môžu zúčastňovať na činnostiach organizovaných v rámci tohto programu kedykoľvek je to nevyhnutné v záujme uskutočnenia cieľov uvedených v článku 4 a 5“; a napokon, „Komisia môže sprístupniť komunikačné systémy a systémy výmeny informácií ďalším verejným službám na colné alebo iné účely pod podmienkou, že zaplatia finančný príspevok do programového rozpočtu“ (čl. 7 ods.6). Celkovo to teda predstavuje, v súvislosti so samotnou úlohou colníctva pri regulácii medzinárodného obchodu, veľmi vysoký počet subjektov.

3.1.5.3

Komisia si do budúcnosti vyhradzuje právo posúdiť, či by sa pri niektorých úlohách pri implementácii tohto programu Spoločenstva mohla „opierať o pomoc poskytovateľov služieb prostredníctvom zmlúv o technickej a administratívnej pomoci (8)“, s čím by sa v niektorých členských krajinách spájali problémy v oblasti administratívnej organizácie niektorých.

3.1.6.1

Interoperabilita umožní výmenu informácií medzi správami jednotlivých krajín. Prostredníctvom rozhraní určených pre obchodné subjekty prispieva program Colníctvo 2013 k uplatňovaniu dvoch rozhodnutí, a síce „Modernizovaný Colný kódex“ a „Colné prostredie bez dokumentov v papierovej forme“. Keď sa nový elektronický systém začne naplno využívať, zavŕši sa budovanie jednotného vnútorného trhu, ktorý bude mať iba vonkajšie hranice. Program 2013 prihliada na globálny rozmer trhov a na vzťahy s tretími krajinami, ktoré môžu byť aj „zúčastnenými krajinami“ a môžu mať nárok na pomoc.

3.1.6.2

Primárnu zodpovednosť za dosiahnutie cieľov tohto programu nesú zúčastnené krajiny (11. bod odôvodnenia). Celková suma, ktorá sa má uhradiť z rozpočtu Spoločenstva, predstavuje 323,8 miliónov EUR (dôvodová správa, bod 4 a čl. 16 ods. 1), čo však nepredstavuje ešte celkové náklady, keďže časť z nich budú znášať aj členské krajiny. Pomoc v rámci programu Colníctvo 2013 by mala teoreticky predstavovať 2 milióny ročne na členský štát Únie počas šiestich rokov, no „zúčastnených krajín“ bude viac než len 27 členských krajín EÚ.

3.1.6.3

Výdavky sú rozdelené medzi Spoločenstvo a zúčastnené krajiny nasledovne: (čl. 17):

3.1.7.1

Projekt kladie dôraz na potrebu kvalitnej odbornej prípravy na zabezpečenie chodu celého systému. Pracovníkom národných colníc sa v tomto smere venuje článok 12 návrhu. Prostredníctvom „štrukturálnej“ spolupráce medzi vnútroštátnymi subjektami pre odbornú prípravu v colných správach sa vyvolá reťazová reakcia: na úrovni Spoločenstva sa vytvoria programy a stanovia „vzdelávacie normy“, aby bol zabezpečený „spoločný základ odbornej prípravy pre úradníkov, týkajúci sa kompletného rozsahu colných predpisov a postupov, ktorý im umožní získať potrebné odborné schopnosti a poznatky“ (čl. 12 písm. a)). Kurzy odbornej prípravy môžu byť sprístupnené aj pre úradníkov z ostatných zúčastnených krajín (čl. 12 písm. b)) a vnútroštátne colné orgány zabezpečia, aby jadro tohto mechanizmu bolo plne začlenené do ich vlastných vzdelávacích programov (čl. 12 časť 2). Zúčastnené krajiny taktiež zabezpečia, „aby ich úradníci dostali počiatočné a priebežné vzdelávanie potrebné na nadobudnutie spoločných profesionálnych zručností“ ako aj jazykové vzdelanie, to všetko na ich náklady (čl. 12 časť 2).

3.1.7.2

Samotná škola teda nebude európska, no obsah štúdia áno. Komisia si zvolila rozvetvenú štruktúru, avšak, pokiaľ to bude „vhodné“, nevylučuje vývoj „potrebnej infraštruktúry a nástrojov na jednotnú odbornú prípravu a riadenie odbornej prípravy v colnej oblasti“ (čl. 12 ods. 1 písm. c).

3.1.7.3

Okrem toho, v snahe o komplementaritu, ktorú už vyjadril aj EHSV, sa v návrhu hovorí o „možnosti rozvoja činností v rámci odbornej prípravy s ďalšími verejnými službami“ (čl. 12 písm. d)). Preto sa z programu budú môcť financovať náklady na nákup, vývoj, inštaláciu a údržbu systémov a modulov odbornej prípravy, pokiaľ sú spoločné pre všetky zúčastnené krajiny (čl. 17 písm. d)).

3.1.8.1

Komisia sa nachádza v srdci celej rozvetvenej štruktúry. Neexistuje tu spoločný orgán, avšak Komisia je v centre zúčastnených subjektov. Sama bude rozhodovať, kto bude považovaný za „schválené hospodárske subjekty“, pre ktoré ešte neboli stanovené kritériá (čl. 196 modernizovaného Colného kódexu), ktoré ďalšie verejné služby okrem colníc budú mať pri plnení úloh mimo oblasti colníctva prístup k zabezpečeným údajom (dôvodová správa k článku 7), k odbornej príprave a ktoré nové subjekty zo súkromného sektora budú môcť byť zapojené do programu (právne a vedecké kruhy).

4.1

Výbor vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek úzkemu vzájomnému spojeniu medzi vyššie uvedenými témami a napriek významu, ktorý tieto predstavujú jednak pre správne orgány ako aj pre ich zamestnancov a zamestnankyne, ich Komisia počas roka 2006 prezentovala po častiach, a to napriek tomu, že pojednávajú o otázkach, ktoré nie sú naliehavé ani absolútne nové, ale navzájom úzko prepojené.

4.2

Preto ešte väčšmi ľutuje, že pri príprave tohto stanoviska musel pracovať pod časovým tlakom, z dôvodov spojených s agendou prebiehajúcej prípravy rozpočtu, hoci ide, ako bolo pripomenuté, o návrh tvoriaci súčasť oveľa širšej problematiky, ktorej dôsledky vo vzťahu k tomuto postupu bolo plne možné predvídať.

4.3

EHSV sa nazdáva, že v oblasti colnej únie, ktorá dala impulz európskej hospodárskej integrácii, by v súčasnosti každé oneskorenie oproti neustále sa meniacemu medzinárodnému obchodu, ktorý má colná únia regulovať, viedlo k stratám. Prirodzene využíva informačné technológie a nedozerne možnosti, ktoré ponúkajú, musia byť využité na prospech hospodárskych subjektov aj kontrolných orgánov. Výbor preto súhlasí s programom Colníctvo 2013 a navýšením rozpočtových prostriedkov umožňujúcim naďalej poskytovať pomoc zúčastneným krajinám, ktoré ju využijú najmä na modernizáciu svojich nástrojov, zvyšovanie pocitu zodpovednosti svojich subjektov a odbornú prípravu svojich úradníkov.

4.4

Aktivity ako vzájomné odovzdávanie poznatkov, spoločné aktivity a monitorovacie opatrenia sú prospešné jednak pre nerušený priebeh interoperability a pre vzájomné spoznávanie sa subjektov, avšak budú vyhradené len malému počtu zamestnancov colných správ.

4.5

EHSV schvaľuje vytvorenie hodnotiaceho procesu (v súlade s jeho skoršími odporúčaniami sformulovanými pri predchádzajúcich programoch), no vyjadruje poľutovanie, že momentálne nebolo ani naznačené, aké ukazovatele budú použité.

4.6

Výbor však napriek uvedenému vyjadruje určité výhrady:

4.6.1

„Je potrebné, aby sa opatrenia v colnej oblasti prednostne upriamili na zdokonaľovanie kontrol a činností zameraných proti podvodom“, ale zároveň aj, „na minimalizáciu nákladov hospodárskych subjektov na dodržiavanie colných predpisov, na zabezpečenie účinného riadenia kontroly tovaru na vonkajších hraniciach, na ochranu občanov Spoločenstva, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu medzinárodného dodávateľského reťazca“ (3. bod odôvodnenia).

4.7

EHSV sa však nazdáva:

4.7.1

Že navrhovať cieľ poskytnúť „ zodpovedajúcu úroveň ochrany občanom a hospodárskym subjektom Spoločenstva v ktoromkoľvek mieste na colnom území Spoločenstva“, (pozri 2. bod odôvodnenia) je pre poplatníkov, hospodárske subjekty a predovšetkým pre občanov chvályhodným avšak nedostatočným zámerom, ak „zodpovedajúca úroveň“ nebude „vynikajúca“ a čo najkvalitnejšia. Bezpečnosť napríklad znamená plyšových medvedíkov, ktoré prešli kontrolou, vyhovujú normám Spoločenstva, môžu sa teda predávať v krajinách EÚ, pretože colníci zistili, že majú oči našité dostatočne pevne, aby sa neodtrhli a neudusili sa nimi deti. Text návrhu si v zásade stanovuje za cieľ kontrolu a bezpečnosť, no bližšie ich nevymedzuje – mal by byť ekvivalentný na celom území a navyše zabezpečený v najlepšej kvalite.

4.7.2

Stanovený cieľ zníženia administratívnych nákladov prostredníctvom automatizácie vykonávania úloh vďaka nákladným informačným systémom, navyše ak je spojený s povinnosťou rozpočtových orgánov členských krajín neprekročiť výšku deficitu a verejného dlhu predpísanú v zmluvách, môže viesť vedúcich pracovníkov vnútroštátnych správnych orgánov nezávisle od seba k znižovaniu počtu zamestnancov, čo by skomplikovalo spoluprácu, či k snahe externalizovať náklady určitou mierou privatizácie, čo môže v hospodárskych subjektoch a občanoch vyvolať určitú právnu neistotu voči úradom so silnými právomocami.

4.7.3

Že zamýšľané uľahčenie výmen by mohlo viesť k zvýšeniu výskytu podvodov (legálny obchodný tovar) a pašovania (nelegálny tovar), keďže fyzické kontroly by boli menej časté. Bolo by vhodné preukázať, či môže boj proti podvodom prostredníctvom elektronických kritérií kontroly efektívne fungovať a navyše prebiehať rovnako vo všetkých zúčastnených krajinách, pri nízkom stave zamestnancov. Výbor sa nazdáva, že pomer kontrol závisí vždy od rozhodnutí politickej povahy a od želaného pomeru medzi slobodou obchodovania a bezpečnosťou občanov, avšak je si vedomý, že ich realizácia závisí od úradníkov a prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Okrem toho nie je možné dosiahnuť rovnováhu medzi slobodou a bezpečnosťou, ak snaha o uľahčenie obchodovania faktickým znížením pomeru kontrol a zamestnancov, ktorí ich vykonávajú, prevládne nad požiadavkou bezpečnosti, ktorá je podľa EHSV v návrhu slabo rozvinutá. Únia definuje colnú politiku, avšak vnútroštátne správy majú na starosti realizáciu jej štruktúr, ktoré môžu výhodne presmerovať bez toho, aby ich zlikvidovali.

4.7.3.1

Výbor zdôrazňuje, že EHSV dvakrát (pri príležitosti vyššie uvedených skorších textov z oblasti colníctva) podporil určitý stupeň centralizácie činností a štruktúr. Európska komisia sa však od roku 2005 (9) vydala cestou vytvorenia siete zameranej na posilnenú spoluprácu medzi vnútroštátnymi elektronickými colnými systémami a nazdávala sa, že nasledovať by malo posilnenie kontrol zároveň s odľahčením postupov. Interoperabilné postupy a postupy bez dokumentov v papierovej forme si v skutočnosti vyžadujú značnú reorganizáciu colných služieb v rámci jednotlivých krajín, keďže dôjde k zrušeniu colných kancelárií, ktoré navštevujú deklaranti, čo znamená zníženie reakcieschopnosti colných orgánov v prípade ohrozenia zdravia obyvateľstva (choroba šialených kráv) alebo bezpečnostného rizika (terorizmus) a veľké zmeny pre zamestnancov.

4.7.3.2

Výbor takisto opätovne (rovnako ako pri príležitosti skorších textov (10)) kritizuje „neuvedomenie si vzájomnej prepojenosti jednotlivých verejných správ pri boji proti zločinu“, hoci tento nedostatok je zmiernený skutočnosťou, že sa navrhuje možná otvorenosť voči ostatným verejným službám (čl. 7 bod 6).

4.7.3.3

Vo všeobecnosti mohla Komisia pri uznaní centrálnej úlohy colnej únie a vnútroštátnych správ (ktoré sú jej ozbrojeným ramenom) pri regulácii svetového obchodu upresniť, že túto úlohu je možné postúpiť len verejnému orgánu.

4.7.3.4

Priebežná hodnotiaca správa programu Colníctvo 2007 zdôraznila vypuklosť jazykového problému, ktorý je na prekážku zamestnancom colníc pri ich nadnárodných aktivitách. EHSV sa nazdáva, že program Colníctvo 2013 sa touto otázkou dostatočne nezaoberá a prenecháva jej riešenie na zodpovednosť zúčastnených krajín, hoci by malo ísť o celoeurópsku záležitosť.

4.7.3.5

V kontexte globalizovaného hospodárstva mohla Komisia zaradiť do textu aj odkaz na činnosť v oblasti odbornej prípravy v tretích krajinách a zdôrazniť prevenciu a odbornú prípravu pracovníkov správnych orgánov niektorých krajín, ktoré sú známe tým, že v nich bujnejú podvodné aktivity (najmä produkcia falšovaných výrobkov), aby si dokázali uvedomiť, nakoľko sa poškodzuje ich vlastné hospodárstvo a aby bolo možné vštepiť im techniky internej kontroly pri týchto javoch.

5.1.1

Návrh Komisie sa zaoberá zamýšľanými aktivitami či už na bývalých alebo nových hraniciach Únie, spolu s krajinami v rámci Európskej susedskej politiky a rozšírením spolupráce na krajiny, ktoré nie sú členmi Spoločenstva. Tieto krajiny sa za určitých podmienok budú môcť podieľať na niektorých činnostiach. Výbor toto považuje za veľmi dôležité pre čo najskoršie dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania od prípadného vstupu týchto krajín do Únie. V texte sa však neuvádzajú podmienky, za ktorých môžu čerpať pomoc z programu Colníctvo 2013.

5.2.1

Komisia správne odporúča „pokračovať v ďalšom rozširovaní medzinárodnej colnej spolupráce medzi colnými správami EÚ a colnými orgánmi tretích krajín“. Možno mohla medzi medzinárodnými organizáciami, ktoré sa môžu zúčastňovať na programe (čl. 14) uviesť aj Svetovú colnú organizáciu.

5.3.1

V týchto článkoch sa definujú subjekty, ktoré budú zabezpečovať aktivity programu nadväzujúce na skoršie činnosti a činnosti súvisiace s Komisiou, „Výborom pre Colníctvo 2013“ (čl. 19) a vnútroštátnymi správami. V texte sa presne nedefinuje typ príspevkov a ich vzájomný vzťah. Napriek tomu, že niektoré subjekty prispievajú odbornými skúsenosťami, zostávajú „platiacimi“ užívateľmi, všetky zúčastnené krajiny teda nie sú na rovnakej úrovni. Zástupcovia medzinárodných organizácií, správ tretích krajín, hospodárskych subjektov a ich organizácií (čl. 14) sa môžu zúčastňovať na programe, avšak len členské štáty budú súčasťou „projektových skupín a riadiacich skupín [poverených] uskutočňovaním činností koordinačného charakteru“ (čl. 10).

5.3.2

V prípade nepresností v texte rozhoduje Komisia. Podľa modernizovaného colného kódexu rozhodne o podmienkach, podľa ktorých sa definujú schválené hospodárske subjekty, v súlade s článkom 194 bude môcť sama rozhodovať o zmene noriem v oblasti interoperability colných systémov a sama stanoviť prípady, keď chce požiadať členské štáty o zmenu svojich rozhodnutí. Bude rozhodovať, ktoré verejné orgány alebo súkromné subjekty sa budú zúčastňovať na programe Colníctvo 2013 a budú môcť za poplatok alebo zdarma využívať jeho databázy, a o podmienkach, za ktorých budú mať nárok na pomoc z programu (zúčastnené krajiny).

5.3.3

Výbor si uvedomuje, že takáto aktivita musí mať efektívne riadenie, avšak kladie si otázku, aké budú možnosti občianskej kontroly voči integrovanému systému a žiada, aby boli podniknuté všetky kroky na to, aby sa zabránilo vytvoreniu siete v rukách nedostupných odborníkov, ktorí zo štruktúry urobia neprehľadný celok, nad ktorým nebudú mať občania ani ich zástupcovia žiadnu kontrolu. Domnieva sa, že rozklad poslania rozdelenie presúvanie úloh colných orgánov na nezávislé či súkromné subjekty (napr. agentúr alebo subdodávateľov) by predstavoval ďalšie riziko.

5.4.1

Primárnu zodpovednosť za dosiahnutie cieľov tohto programu nesú zúčastnené krajiny (11. bod odôvodnenia). Celková suma, ktorá sa má uhradiť z rozpočtu Spoločenstva, predstavuje 323,8 miliónov EUR (dôvodová správa, bod 4 a čl. 16 ods.1) a ako už bolo uvedené vyššie, táto suma bude teoreticky predstavovať len 2 milióny EUR ročne za každý členský štát EÚ počas šiestich rokov. Podiel členských štátov, ktoré riadia personál a infraštruktúru, bude najvýznamnejší pri záverečnej fáze realizácie integrovaného európskeho colného systému, so zapojením verejného aj súkromného sektora.

5.4.2

Výbor poznamenáva, že v návrhu textu nie je upresnené technické rozdelenie pridelených prostriedkov, ktorých výška podľa štúdie Impact Assessment  (11) dosahovala 259,6 miliónov EUR na informačné technológie a len 57,4 miliónov EUR na činnosti určené pre ľudí.

5.5.1

EHSV sa domnieva, že zamestnanci podnikov, či už na strane hospodárskych subjektov alebo colných správ v členských štátoch, budú zasiahnutí zrýchlením začatých reforiem a že napriek odbornej príprave, ktorú budú musieť absolvovať, by niektorí z nich, vrátane úradníkov, mali mať v prípade neschopnosti vysporiadať sa s reštrukturalizáciou, nárok na programy podobné sociálnym plánom, a to počas prechodného obdobia, pri ktorom by sa mala zohľadniť historická epocha, v ktorej tento program prebieha (odchod generácie tzv. „baby boomu“ z pracovného trhu).

5.5.2

Okrem toho sa v snahe o komplementaritu, ktorú už vyjadril aj EHSV, v návrhu hovorí o „možnosti rozvoja činností v rámci odbornej prípravy s ďalšími verejnými službami“ (čl. 12 písm.d)). Bolo by vhodné, keby Komisia upresnila, o aké služby a od ktorých užívateľov programu ide.

5.6.1

Výbor sa nazdáva, že vzhľadom na skutočnosť, že spoznávanie spolupracovníkov v rámci cezhraničných vzťahov vedie k vyššej dôvere a efektívnosti, by mali spoločné návštevy do veľkej miery vykonávať bežní zamestnanci a nielen colné orgány, tak ako to bolo stanovené v predchádzajúcom programe Mattheus.

6.1

V roku 2005 Európska komisia v oznámení o programe Colníctvo 2013 uviedla, že budúci program „by mal umožniť spolufinancovanie programov prvého a tretieho piliera“, keďže je nemožné obmedziť činnosti v tejto oblasti len na určitý pilier činnosti. Avšak situácia v programe Colníctvo 2013 je iná. Zdá sa, že tento prístup protirečí na jednej strane poslaniu colných orgánov bojovať proti ilegálnemu obchodovaniu a za nastolenie bezpečnosti obyvateľstva a území, čo je súčasťou oblasti „spravodlivosť a vnútorné veci“. Výbor vyjadruje želanie, aby bola preštudovaná aj možnosť financovania v rámci tretieho piliera, kvôli ľahšiemu dosiahnutiu komplementarity medzi jednotlivými útvarmi v boji proti podvodom a zamedzeniu vzniku duplicitných nákladov.

6.2

EHSV považuje za nevyhnutné posúdiť, ako by bolo možné rozvinúť právne koncepty v colnej oblasti (v prípade, že by nepostačovali právne koncepty všeobecného práva) vychádzajúce z novej situácie, najmä čo sa týka podvodov v oblasti IT, pirátstva a s nimi súvisiacich sankcií. Ak bude mať Únia jednotný trh, interoperabilnú colnú sieť, zladené správne orgány, spoločné kritériá na posudzovanie porušenia zákona, ale nejednotné colné sankcie, povedie to odkláňaniu tokov pašovaného tovaru v závislosti od rozdielnych postupov pri vstupe na colné územie, čo by protirečilo cieľu celého systému.

6.3

Nahradenie programu Mattheus pracovnými návštevami poukazuje na odklon od konceptu „vzájomnej zameniteľnosti“ úradníkov na celom území EÚ, ktorý bol dôležitou súčasťou predchádzajúceho programu. Mobilita teraz bude prebiehať v rámci siete, avšak pracovné návštevy by podľa výboru nemali byť kratšie než predchádzajúce výmeny a mali by sa na nich vo väčšej miere zúčastňovať všetci pracovníci, aby získali lepšie poznatky o svojich spolupracovníkoch ako aj o pracovných metódach.

6.4

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné zamerať sa na to, ako by v prechodnom období 2008-2013 mohol program prispieť k zavedeniu pomoci pre osoby dotknuté „reštrukturalizáciou“, ktorú prinesie nástup elektronického colníctva v členských štátoch (v nutnom prípade aj formou programov podobných sociálnym plánom).

6.5

Výbor by privítal, keby sa v programe Colníctvo 2013 vyjasnili pre občanov nasledujúce body: