Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006AE0742

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Riešenie prekážok malých a stredných podnikov vyplývajúcich z dane z príjmov právnických osôb na vnútornom trhu – návrh možnej pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte KOM(2005) 702, konečné znenie

    Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, p. 58–61 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    18.8.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 195/58


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Riešenie prekážok malých a stredných podnikov vyplývajúcich z dane z príjmov právnických osôb na vnútornom trhu – návrh možnej pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte“

    KOM(2005) 702, konečné znenie

    (2006/C 195/14)

    Komisia sa 23. decembra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

    Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 28. apríla 2006. Spravodajcom bol pán LEVAUX.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 427. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 17. a 18. mája 2006 (schôdza zo 17. mája), 143 hlasmi za, žiadnym hlasom proti, pričom 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Závery

    1.1

    EHSV pripomína, že v dlhodobom výhľade podporuje harmonizáciu daňových predpisov na európskej úrovni. Avšak táto harmonizácia musí aj naďalej čeliť mnohým prekážkam a za týchto okolností EHSV:

    znovu vyjadruje svoj súhlas s usmerneniami a úsilím Komisie o podporu rozvoja aktivít MSP, pričom neustále skúma účinnosť poskytnutých prostriedkov a ich obmedzenia,

    je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že ide o pilotný projekt, by bolo vhodnejšie navrhnúť lepšie začlenený systém, ktorý by vychádzal z konkrétnych skúseností na základe dobrovoľných záväzkov niektorých štátov a profesijných organizácií MSP, obmedziť dĺžku skúšobného obdobia na 5 rokov, nadobudnúť užitočné poznatky a neskôr ich uplatniť v praxi,

    navrhuje Komisii, aby sa inšpirovala prvkami uvedenými v nižšie uvedených stanoviskách a to s cieľom dlhodobo stanoviť hlavný smer, ktorý by MSP poskytol koherentné riešenia, a to najmä také, ktoré, navrhujú vypracovanie „štatútu európskeho MSP“.

    2.   Pripomenutie predchádzajúcich stanovísk EHSV

    2.1

    Po viacerých návrhoch za posledných niekoľko rokov Komisia predkladá k preskúmaniu toto oznámenie. Ide o nový príspevok, ktorého cieľom je otvoriť v daňovej oblasti a predovšetkým v oblasti dane z príjmov fyzických osôb, nové možnosti pre rozvoj MSP. Ich významný prínos pre vytváranie pracovných miest a bohatstva v EÚ bol už mnohokrát potvrdený a to najmä v lisabonskom akčnom pláne.

    2.2

    Európsky hospodársky a sociálny výbor bol od konca 90.-tych rokov niekoľkokrát požiadaný o stanovisko k návrhom, doporučeniam a oznámeniam na túto tému alebo príbuznú problematiku. V nasledujúcom výpočte pripomína nedávne stanoviská na žiadosť a z vlastnej iniciatívy, ktoré sa zaoberajú hlavne problematikou „európskeho podniku“ uplatňovanou na MSP ako aj daňovým zjednodušením, ktoré je potrebné k rýchlemu odstráneniu prekážok.

    V roku 2000, stanovisko z vlastnej iniciatívy  (1) na tému „Európska charta pre malé podniky“, v ktorej je medzi desiatkou návrhov uvedená požiadavka „vytvoriť zjednodušený daňový režim pre MSP, ktorý by stanovil oslobodenie od zdanenia zisku mikropodniky s určitým maximálnym obratom“.

    V roku 2001, stanovisko  (2) k oznámeniu Komisie na tému „Daňová politika v Európskej únii – priority na nasledujúce roky“. EHSV „podporil ciele Komisie v oblasti daňovej politiky ako celok a zdôraznil potrebu koordinovať dane z príjmu právnických osôb s cieľom odstrániť problémy, s ktorými sa stretávajú MSP v dôsledku rozdielov medzi jednotlivými štátmi.

    V roku 2002, stanovisko z vlastnej iniciatívy  (3) na tému „Prístup MSP k európskemu právnemu štatútu“, ktorý by zabezpečil „rovnosť zaobchádzania v porovnaní s väčšími podnikmi tým, že poskytne MSP európske označenie a tak uľahčí ich aktivity na vnútornom trhu, zabráni riziku niekoľkonásobného zdanenia, atď...“

    V roku 2002, stanovisko z vlastnej iniciatívy  (4) na tému „Priame zdanenie podnikov“,...vyzýva k okamžitému urýchleniu prijatia opatrení k zabráneniu dvojitého zdanenia...“„schvaľuje cieľ vybudovať prostredníctvom spoločne prijatých zásad vnútorný trh bez daňových prekážok ...zdôrazňuje, že zavedenie harmonizovaného daňového základu pre všetky podniky EÚ je zlúčiteľné so suverenitou členských štátov a regiónov EÚ v daňovej oblasti pokiaľ sa nespochybňuje ich právomoc stanoviť úroveň zdanenia.“

    V roku 2003, stanovisko EHSV  (5)„Návrhu smernice Rady, ktorou sa upravuje smernica 90/435/EHS Rady z 23.7.1990 o spoločnom daňovom režime pre materské a dcérske spoločnosti členských štátov“. EHSV podporil Komisiu v jej úsilí „zabrániť alebo aspoň zredukovať dvojité alebo niekoľkonásobné zdanenie zisku vyplateného dcérskou spoločnosťou v domovskom štáte materskej spoločnosti alebo stálej prevádzke.“

    V roku 2003, stanovisko z vlastnej iniciatívy  (6) na tému „Dane v Európskej únii: spoločné princípy, konvergencia daňových systémov a možnosť hlasovať kvalifikovanou väčšinou“. EHSV požaduje podrobnejšie preskúmať tri otázky, medzi ktorými sú zavedenie spoločného daňového základu pre podniky a stanovenie minimálnych sadzieb dane z príjmu právnických osôb kvalifikovanou väčšinou.

    V roku 2004, prieskumné stanovisko EHSV  (7), vypracované na žiadosť Komisie na tému „Schopnosť MSP a podnikov sociálneho hospodárstva (PSH) prispôsobiť sa zmenám hospodárskej dynamiky“, v ktorom EHSV znovu nástojí na „potrebe odstrániť prekážky, ktoré bránia MSP a podnikom sociálneho hospodárstva v prístupe na svetový trh, a to najmä prostredníctvom zníženia administratívneho a právneho bremena, ktorému musia čeliť“.

    V roku 2004, stanovisko EHSV  (8) k oznámeniu Komisie „Vnútorný trh bez prekážok spojených s daňou z príjmu právnických osôb“, v ktorom EHSV zdôrazňuje:

    v bode 3.2, nutnosť napraviť nedostatky vo fungovaní vnútorného trhu „konsolidovaním dohôd o dani príjmu právnických osôb (...), nakoľko MSP nedisponujú dostatočnými prostriedkami na to, aby sa prispôsobili pätnástim a čoskoro dvadsiatim piatim odlišným právnym úpravám“.

    v bode 3.3, „potrebu stanoviť zdanenie MSP v súlade s predpismi domovského štátu, prípadne doplnenými o stanovenie maximálneho obratu“.

    v bode 3.3.1, „že pilotný projekt Komisie v oblasti zdanenia podľa predpisov domovského štátu prináša riešenie problémov spojených s cezhraničnými aktivitami MSP tým, že sa zníži administratívneho zaťaženie v súvislosti s ich daňovými povinnosťami. Systém zdanenia podľa predpisov domovského štátu by mohol byť najprv vyskúšaný na bilaterálnom základe. Po následnom kladnom hodnotení by prípadne mohol byť rozšírený na celú Európsku úniu.“

    v bode 3.4, „že spoločný základ dane v celej Európskej únii je prvým významným krokom“.

    v bode 3.7, „znovu a ešte dôraznejšie trvá na tom, aby členské štáty, ktoré sú v tejto veci najvplyvnejšími subjektami, dokázali dosiahnuť dohodu, ktorá by umožnila najmä MSP rozširovať ich aktivity cez štátne hranice a tým vytvárať pracovné miesta. Vyzýva ich, aby podnikli kroky v tejto oblasti, pretože sú to práve tieto podniky, kto vytvára podstatnú časť nových pracovných miest.

    2.3

    EHSV cituje niektoré pasáže z týchto 8 stanovísk, ktoré boli vypracované počas 5 rokov s cieľom:

    viac zdôrazniť význam svojich príspevkov,

    pripomenul vhodné opatrenia, ktoré poskytnú MSO prostriedky k posilneniu ich úlohy na úrovni vnútorného trhu EÚ,

    zdôraznil, že Komisia prostredníctvom svojej vytrvalosti preukazuje úsilie v hľadaní uskutočniteľných riešení.

    2.4

    Zároveň však EHSV ľutuje, že uplynulo 5 rokov bez toho, aby sa pristúpilo k samotnému vytvoreniu účinných opatrení. Taktiež dôrazne žiada Parlament a Radu, aby dospeli k dohode odstrániť prekážky, ktoré už boli presne identifikované.

    3.   Návrhy Komisie a prínos EHSV

    3.1

    EHSV sa nazdáva, že aj napriek tomu, že už vopred vypracoval stanoviská týkajúce sa zámerov návrhov Komisie, ešte by chcel predstaviť doplňujúce vysvetlenia k niektorým bodom.

    3.2

    Komisia vo svojom oznámení pripomína, že úroveň zapojenia MSP do vnútorného trhu je značne nižšia ako účasť väčších spoločností, v neposlednom rade z daňových dôvodov. Pripomína, že je vhodné povzbudiť expanziu cezhraničných aktivít MSP a odporúča zaviesť zdanenie podľa pravidiel domovského štátu. Pokiaľ ide o daňovú problematiku podnikov, a to najmä v oblasti dane z príjmu právnických osôb podnikov, Komisia navrhuje, aby členské štáty a podniky vyskúšali systém „zdanenia podľa pravidiel domovského štátu“ vo forme skúšobného pilotného projektu.

    3.3

    EHSV už vopred avizoval a principiálne dal svoj súhlas pre takúto iniciatívu. Avšak EHSV by chcel poznamenať, že iba obmedzený počet MSP má v úmysle podniknúť cezhraničné rozšírenie svojich aktivít. Takýto experiment by preto musel počítať s účasťou obmedzeného počtu podnikov, ktoré vďaka svojej lokalizácii alebo aktivitám majú v úmysle usadiť sa v zahraničí. Okrem spoločného zásadového prístupu si EHSV želá, aby Komisia presnejšie uviedla:

    aký je približný počet MSP, ktoré by potenciálne mali záujem na účasti na opatrení doporučeného pre výpočet daňového základu pre daň z príjmov právnických osôb,

    aká je ich ekonomická „váha“ v rámci EÚ,

    ktoré hospodárske sektory by boli najviac dotknuté.

    3.3.1

    Cieľom je zlepšiť rast a zamestnanosť tým, že sa uľahčí podnikateľská činnosť MSP. Treba brať do úvahy obmedzené rozpočtové prostriedky, ktorými disponuje Európa, a preto sa EHSV nazdáva, že je potrebné vyhnúť sa povrchnému prístupu a uprednostniť obmedzený počet účinných opatrení. Preto podľa dostupných štatistických údajov je dôležité overiť nielen účinnosť navrhovaného opatrenia, ale aj porovnať túto účinnosť s inými opatreniami, ktoré by mohli byť vhodnejšie. EHSV vyjadruje svoje prekvapenie nad tým, že Komisia kvôli nedostatku týchto údajov nemôže vo svojej štúdii dosahu zmerať náklady spojené so zavedením navrhovaného opatrenia.

    3.4

    Komisia v snahe zdôvodniť opodstatnenosť svojho návrhu vychádza z výsledkov ankety, ktorú uskutočnila v druhom polroku roku 2004, keď sa obrátila na MSP a profesijné organizácie 25 členských štátov. Komisia dostala obratom len 194 dotazníkov, z ktorých 168 je od nemeckých podnikov (pozri dokument v prílohe).

    3.4.1

    EHSV konštatuje, že v rámci EÚ táto anketa neumožnila zhromaždiť významný počet odpovedí, pretože existuje niekoľko miliónov MSP, pričom dva milióny z nich pôsobia len v stavebnom odvetví. Takisto vyjadruje svoje prekvapenie nad tým, že nebol oboznámený s príspevkami, ktoré dodali profesijné organizácie a sociálni partneri. Pokiaľ tieto príspevky nemajú dôverný charakter, EHSV žiada, aby mu tieto informácie boli oznámené.

    3.4.2

    EHSV sa nazdáva, že vzhľadom k tomu, že anketa zhromaždila veľmi málo použiteľných informácií, Komisia z nej nemala vyvádzať závery, ktoré by sa mohli preukázať ako nedostatočne odôvodnené.

    3.5

    EHSV sa nazdáva, že Komisia by mala:

    nájsť príčiny zjavného nezáujmu o anketu zo strany podnikov,

    disponovať dostatočným rozpočtom na uskutočnenie podobných prieskumov odborníkmi na prieskumy. Títo odborníci by dopredu zistili, či predmet ankety, cieľ a obsah dotazníka sú relevantné. Súbežne by mohli prebiehať niektoré priame kontakty s MSP, ktoré už disponujú pobočkami v iných štátoch. Uvedené by pomohlo lepšie zhodnotiť skutočné problémy, ktorým musia čeliť,

    nezasielať dotazník iba prostredníctvom Internetu, pretože tento spôsob sa preukázal ako nedostatočne prispôsobený pre MSP. Je vhodný skôr pre organizácie, ktoré pravidelne konzultujú internetové stránky Komisie.

    3.5.1

    Je taktiež možné, že niektorí riadiaci pracovníci MSP s pevným úmyslom podnikať v iných členských štátoch nepovažujú otázku zdanenia za prioritný problém, pretože sa usilujú o nadviazanie spolupráce s miestnymi obchodnými skupinami, investovanie do marketingu a rozšírenie cenového rozpätia.

    3.5.2

    Taktiež je možné, že riadiaci pracovníci sa nazdávajú, že keď sa rozhodnú usadiť v inom štáte, budú musieť čeliť početným administratívnym, právnym, sociálnym, daňovým a iným problémom. Domnievajú sa, že tieto problémy budú tak komplexné, že spôsob zdanenia pobočky je okrajovou a predčasnou záležitosťou. Z tohto dôvodu uprednostňujú vytvoriť „joint venture“ s nejakým miestnym podnikom (tento krok je prínosný pre európsku súdržnosť).

    3.6

    Z nasledujúceho výpočtu je zrejmé, že Komisia určuje pole a ciele jej pôsobnosti doporučovaného pilotného opatrenia:

    Široké uplatnenie pilotného opatrenia na všetky MSP vrátane mikropodnikov s menej ako desiatimi zamestnancami.

    Výpočet podľa pravidiel stanovenia základu dane zo zdaniteľných ziskov materskej spoločnosti v domovskom štáte, čo platí aj pre všetky oprávnené dcérske spoločnosti a stále prevádzky v systéme, ktorý je platný v iných zúčastnených členských štátoch.

    Takto stanovený základ dane by bol potom rozdelený medzi dotknuté členské štáty v závislosti od ich podielu na celkovej výške miezd alebo celkovom obrate podniku. Každý členský štát by následne uplatnil svoju vnútroštátnu sadzbu dane na časť daňového základu, ktorá by mu prislúchala.

    Cezhraničná kompenzácia strát.

    Týmto spôsobom by prišlo k zníženiu nákladov spojených s existenciou viacerých národných systémov v oblasti zdanenia právnických osôb. Riešenie týchto otázok predstavuje väčšinou pre MSP potrebu obrátiť sa na nákladných odborníkov v tejto oblasti.

    3.7

    EHSV konštatuje, že tieto navrhované ciele a rozsah pôsobnosti zodpovedajú tomu, čo bolo najskôr plánované. Potvrdzuje teda svoj súhlas a ak budú prvé skúsenosti pozitívne, podporuje urýchlené zavedenie európskeho dozorného a prípadne aj kontrolného mechanizmu v oblasti daňového dumpingu, aby napríklad podniky nepremiestňovali sídlo materskej spoločnosti do tých členských štátov Únie, ktoré poskytnú zvýhodnené podmienky pri výpočte daňového základu pre daň z príjmov právnických osôb.

    3.8

    Komisia vyzýva členské štáty k vyjednávaniu a uzatvoreniu bilaterálnych dohôd stanovujúcich vykonávacie pravidlá pre zavedenie pilotného opatrenia do praxe, berúc do úvahy hlavné smery nezáväzného charakteru, ktoré navrhuje. Komisia ponúka svoju asistenciu pri uzatváraní týchto bilaterálnych dohôd.

    3.9

    EHSV si je vedomý obmedzení činnosti a zásahov Komisie a víta jej ochotu zohrať úlohu iniciátora a podnecovateľa. To umožní zainteresovaným MSP vyskúšať pilotné opatrenia v bilaterálnych dohodách medzi niektorými štátmi EÚ. Podľa výsledkov tohto experimentu Komisia navrhne, keď to bude vhodné, rozšíriť experiment o niektoré účinnejšie pilotné opatrenia.

    3.10

    EHSV zároveň s Komisiou potvrdzuje, že jednou z veľkých prekážok pre MSP je existencia veľkého množstva rôznych vnútroštátnych predpisov. Existencia početných bilaterálnych dohôd medzi 25 členskými štátmi, ktoré sú veľmi odlišné, povedie MSP k tomu, aby z nich využívali iba určitý počet. Uvedený fakt im neprinesie očakávané zjednodušenie.

    3.11

    Naviac EHSV si kladie otázky ohľadne praktických dôsledkov zámeru Komisie nenavrhnúť opatrenie, ktoré by bolo viac zosúladené s praxou, ako to, ktoré má v úmysle zaviesť. V budúcnosti po uplatnení početných bilaterálnych dohôd, ako sa v momente, keď to bude vhodné, pristúpi k harmonizácii daňových predpisov (je potrebné to včas predvídať), ak od začiatku nebudú stanovené určité konvergenčné kritériá?

    3.12

    Nakoniec EHSV si všíma, že nebol podniknutý žiaden prieskum, či v Európe existujú, medzi niektorými štátmi alebo regiónmi, ako Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Vatikán alebo s niektorými kniežactvami ako Monako, San Marino, Andorra, atď. opatrenia, ktoré by umožňovali podnikom (osobitne MSP) odstrániť alebo obmedziť následky multiplicity vnútroštátnych a miestnych daňových systémov.

    V Bruseli 17. mája 2006

    Predsedníčka

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Anne-Marie SIGMUND


    (1)  Ú. v. EÚ C 204, 18.7.2000, s. 57.

    (2)  Ú. v. EÚ C 48, 21.2.2002, s. 73.

    (3)  Ú. v. EÚ C 125, 27.5.2002, s. 100.

    (4)  Ú. v. EÚ C 241, 7.10.2002, s. 79.

    (5)  Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004, s. 118

    (6)  Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 139

    (7)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10

    (8)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 38


    Top