52005PC0230

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 31.5.2005

KOM(2005) 230 v konečnom znení

2005/0103 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o zavedení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

1. KONTEXT NÁVRHU

1.1. Odôvodnenie a ciele návrhu

Všeobecný cieľ

Hlavným cieľom tohto rozhodnutia, spolu s nariadením o zavedení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému druhej generácie (ďalej len „SIS II”), vychádzajúceho z ustanovení hlavy VI Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES”), je stanoviť právny rámec, ktorým sa spravuje SIS II. Dostupnosť SIS II ako kompenzačného opatrenia, ktoré prispieva k zachovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach, je rozhodujúca preto, aby nové členské štáty mohli v plnom rozsahu uplatňovať schengenské acquis a aby ich občania mohli využívať výhody priestoru voľného pohybu.

V tomto kontexte Rada stanovila v decembri 2001 prvé základy SIS II tým, že zadala jeho technický vývoj Komisii a pridelila potrebné finančné zdroje z rozpočtu Európskej únie[1]. Toto rozhodnutie spolu s uvedeným nariadením (ďalej len „nariadenie”) predstavuje teraz druhý právny krok, pričom obidva nástroje stanovujú spoločné ustanovenia, ktoré sa týkajú štruktúry, financovania, zodpovednosti a spracovania všeobecných údajov a pravidiel ochrany údajov SIS II. Toto rozhodnutie obsahuje okrem týchto spoločných pravidiel aj konkrétne ustanovenia týkajúce sa spracovania údajov SIS II na podporu policajnej a justičnej spolupráce v trestných záležitostiach, zatiaľ čo nariadenie stanovuje spracovávanie údajov SIS II na podporu implementácie politík spojených s časťou schengenského acquis , ktorá sa týka pohybu osôb (napr. vonkajšie hranice a víza).

Konkrétne ciele

Toto rozhodnutie, ako aj nariadenie sa v prevažnej miere zakladá na súčasných ustanoveniach o Schengenskom informačnom systéme (ďalej len „SIS”) obsiahnutých v Dohovore z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „Schengenský dohovor”)[2], pričom tiež berie do úvahy závery Rady a rezolúcie Európskeho parlamentu o SIS II[3]. Okrem toho, toto rozhodnutie sa tiež zameriava na dosiahnutie lepšieho súladu právneho rámca SIS s právom EÚ a širšieho používania SIS II, najmä v týchto oblastiach:

- Európsky zatýkací rozkaz . Toto rozhodnutie stanovuje spracovávanie (napr. vkladanie a spoločné používanie) údajov potrebných na účinné vykonávanie rámcového rozhodnutia o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch vydávania osôb medzi členskými štátmi. Tieto údaje budú priamo dostupné v SIS II, čím sa zlepší súčasná situácia, v ktorej sa údaje vymieňajú iba bilaterálne.

- Vyššia kvalita údajov a dokonalejšie zisťovanie totožnosti . Toto rozhodnutie ustanovuje možnosť, ktorá podlieha súhlasu jednotlivca, a to vložiť do SIS II informácie o osobách, ktorých totožnosť bola zneužitá, s cieľom vyhnúť sa ďalším nepríjemnostiam spôsobeným nesprávnym zistením totožnosti. Toto rozhodnutie tiež umožňuje spracovanie biometrických údajov, ktorých výsledkom bude presnejšie zisťovanie totožnosti a vyššia kvalita osobných údajov vložených do systému.

- Ochrana údajov . Toto rozhodnutie, s cieľom zabezpečiť dôsledné a zhodné uplatňovanie pravidiel ochrany údajov týkajúcich sa SIS II, stanovuje uplatňovanie nariadenia (ES) 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a poveruje Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sledovaním činností spojených so spracovaním osobných údajov týkajúcich sa SIS II, ktoré vykonáva Komisia v súlade s týmto rozhodnutím. Výhoda spočíva v tom, že v pôsobnosti toho istého orgánu budú všetky činnosti Komisie spojené so spracovaním údajov v rámci prvého aj tretieho piliera. Toto rozhodnutie stanovuje, že členské štáty musia pri spracovávaní údajov SIS II v kontexte tohto rozhodnutia rešpektovať dohovor Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981 na ochranu jednotlivcov so zreteľom na automatické spracovávanie osobných údajov.[4]

- Prenos osobných údajov na tretie strany alebo krajinu . Toto rozhodnutie počíta s možnosťou prenosu osobných údajov SIS II do tretích krajín alebo medzinárodných organizácií podliehajúcich príslušným právnym nástrojom, táto možnosť však zostáva výnimkou zo všeobecného pravidla.

- Medzivládny pôvod súčasných ustanovení SIS . Tieto ustanovenia vypracované v medzivládnom rámci sa nahradia klasickými nástrojmi európskeho práva. Výhoda spočíva v tom, že rôzne inštitúcie Európskej únie (ďalej len „inštitúcie EÚ“) sa tentoraz pri prijímaní a vykonávaní týchto nových nástrojov spoja a právna hodnota pravidiel, ktorými sa spravuje SIS, sa posilní.

- Operatívne riadenie SIS II. Toto rozhodnutie poveruje Komisiu operatívnym riadením systému. Operatívne riadenie ústrednej časti súčasného SIS vykonáva jeden členský štát.

1.2. Všeobecný kontext

SIS

Postupné zavádzanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zahrnuje vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc. Článok 61 Zmluvy o ES vyžaduje na tento účel prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie voľného pohybu osôb, v súlade s článkom 14 Zmluvy o ES, v spojení so sprievodnými opatreniami týkajúcimi sa kontrol na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva ako aj opatreniami na prevenciu trestnej činnosti a boj s ňou.

SIS je spoločný informačný systém, ktorý umožňuje príslušným orgánom v členských štátoch, aby spolupracovali prostredníctvom výmeny informácií pre implementáciu rôznych politík potrebných na vytvorenie priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Umožňuje týmto orgánom, aby prostredníctvom postupu automatického vyhľadávania získavali informácie týkajúce sa varovaní o osobách a veciach. Získané informácie sa použijú najmä na policajnú a justičnú spoluprácu v trestných záležitostiach ako aj na kontroly osôb na vonkajších hraniciach alebo na vnútroštátnom území a vydávanie víz a povolení k pobytu. SIS je preto nevyhnutnou zložkou schengenského priestoru na uplatňovanie schengenských ustanovení o pohybe osôb a pri zabezpečovaní vysokej úrovne bezpečnosti v tejto oblasti. Súlad so širokou škálou politík spojených s kontrolou vonkajších hraníc, vízami, prisťahovalectvom a policajnou a justičnou spoluprácou v trestných záležitostiach je preto nevyhnutná.

Existujúce ustanovenia a s nimi spojené návrhy v tejto oblasti

Články 92 až 119 Schengenského dohovoru sú základnými právnymi ustanoveniami, ktorými sa spravuje SIS. Prijali sa v medzivládnom rámci a po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy boli začlenené do inštitucionálneho a právneho rámca Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa navrhuje spolu s nariadením o zavedení, prevádzke a používaní systému SIS II vychádzajúceho z ustanovení hlavy IV Zmluvy o ES. Tieto dva návrhy doplní tretí návrh založený na ustanoveniach hlavy V Zmluvy o ES (doprava), ktorý sa týka špecifickej otázky prístupu orgánov a útvarov v členských štátoch, ktoré zodpovedajú za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel, do systému SIS II.

Toto rozhodnutie a nariadenie vychádzajúce z ustanovení hlavy IV Zmluvy o ES nahradí články 92 až 119 Schengenského dohovoru a rozhodnutia a deklarácie schengenského výkonného výboru, ktoré sa týkajú SIS.

Okrem toho, týmto rozhodnutím sa tiež zrušuje rozhodnutie Rady 2004/201/SVZ z 19. februára 2004 o postupoch na zmenu a doplnenie príručky SIRENE[5].

Kalendár

Právne dokumenty upravujúce SIS II by sa mali prijať v stanovenej lehote umožňujúcej vykonať potrebné prípravy na tento nový systém, a to najmä prechod zo súčasného systému k systému SIS II.

2. PRÁVNE ASPEKTY

2.1. Právny základ

Schengenské acquis vrátane SIS sa integrovalo do rámca EÚ 1. mája 1999 protokolom pripojeným k Amsterdamskej zmluve. Rada definovala časti schengenského acquis integrované do rámca Únie vo svojom rozhodnutí z 20. mája 1999. Tieto časti zahrnovali ujednania týkajúce sa SIS, to znamená články 92 až 119 Schengenského dohovoru a príslušné rozhodnutia a deklarácie výkonného výboru.

Rozhodnutie Rady 1999/436/ES z 20. mája 1999[6] stanovilo právny základ v zmluvách pre každé z ustanovení alebo rozhodnutí, ktoré tvoria schengenské acquis . Napriek tomu Rada nedospela k rozhodnutiu o ustanoveniach týkajúcich sa SIS. Preto ustanovenia schengenského acquis , ktoré sa týkajú SIS, sa považujú za akty vychádzajúce z ustanovení hlavy VI Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ”) na základe článku 2 ods. 1 Schengenského protokolu. Podľa článku 5 ods. 2 protokolu sa však musí každý nový návrh týkajúci sa schengenského acquis zakladať na príslušnom právnom základe v zmluvách.

Právnym základom tohto rozhodnutia sú články 30 ods. 1 písm. a) a b), článok 31 ods. 1 písm. a) a b) a článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ.

Tento návrh spadá pod článok 30 ods. 1 písm. a) Zmluvy o EÚ, pretože sa zameriava na zlepšenie medzinárodnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s prevenciou a odhaľovaním trestných činov a pod článok 30 ods. 1 písm. b), pretože upravuje zhromažďovanie, uchovávanie, spracovávanie a výmenu príslušných informácií.

Tento návrh sa tiež zameriava na uľahčenie spolupráce medzi justičnými alebo obdobnými orgánmi členských štátov v súvislosti s trestným konaním a výkonom trestných rozhodnutí, a preto takisto spadá aj pod článok 31 ods. 1 písm. a) Zmluvy o EÚ. Článok 31 ods. 1 písm. b) je relevantný do tej miery, pokiaľ sa tento návrh zameriava na uľahčenie vydávania a odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.

2.2. Subsidiarita a proporcionalita

V súlade so zásadou subsidiarity, členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť cieľ navrhovaného opatrenia, konkrétne spoločné využívanie informácií týkajúcich sa určitých kategórií osôb a vecí prostredníctvom počítačového informačného systému. Vzhľadom na samotný charakter spoločného informačného systému, a z dôvodu rozsahu a dôsledkov opatrenia, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Súčasná iniciatíva neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie jej cieľa.

Aktivity Komisie sa obmedzujú na operatívne riadenie SIS II, ktorý sa skladá z centrálnej databázy, vnútroštátnych prístupových bodov a komunikačnej infraštruktúry, ktorá ich spája. Členské štáty majú v pôsobnosti vnútroštátne systémy, ich prepojenie s SIS II a budú umožňovať príslušným orgánom spracovávanie údajov SIS II. Nahliadnutie do údajov je vyhradené pre príslušné orgány každého členského štátu, je stanovené na každý účel definovaný v tomto rozhodnutí a obmedzené do tej miery, pokiaľ sú údaje potrebné pre plnenie úloh v súlade s týmito účelmi.

.

2.3. Výber nástrojov

Použitie rozhodnutia ako aktu je odôvodnené v súvislosti s potrebou uplatňovať spoločné pravidlá, najmä v súvislosti so spracovaním údajov v systéme. Rámcové rozhodnutie nie je vhodným nástrojom, pretože návrh nezahrnuje aproximáciu zákonov členských štátov.

2.4. Účasť v SIS II

Právny základ tohto rozhodnutia sa nachádza v hlave VI Zmluvy o EÚ a predstavuje vývoj schengenského acquis . Musí sa preto navrhnúť a prijať v súlade s protokolmi pripojenými k Amsterdamskej zmluve o postavení Spojeného kráľovstva a Írska a v súlade s protokolom, ktorý integruje schengenské acquis do rámca Európskej únie.

a) Spojené kráľovstvo a Írsko

Navrhované rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Spojené kráľovstvo a Írsko zúčastňujú, a to v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 o požiadavke Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[7] a rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis .[8]

b) Nórsko a Island

Okrem toho, v súlade s prvým odsekom článku 6 protokolu o integrácii schengenského acquis bola dňa 18. mája 1999 podpísaná dohoda medzi Radou, Nórskom a Islandom s cieľom pridruženia týchto dvoch krajín pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis .

Článok 1 dohody stanovuje, že Nórsko a Island sa majú pridružiť k činnostiam Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené v prílohách A (ustanovenia schengenského acquis ) a B (ustanovenia aktov Európskeho spoločenstva, ktoré nahradili zodpovedajúce ustanovenia Schengenského dohovoru alebo boli prijaté podľa tohto dohovoru) k dohode a k ďalším vypracovaniam.

Podľa článku 2 Nórsko a Island vykonáva a uplatňuje akty a opatrenia, ktoré prijala Európska únia s cieľom zmeniť a doplniť alebo doplniť schengenské acquis , ktoré bolo integrované do rámca Európskej únie (prílohy A a B). Predložený návrh predstavuje vývoj schengenského acquis , ako je definované v prílohe A k dohode.

c) Nové členské štáty

Pretože iniciatíva predstavuje akt založený na schengenskom acquis alebo inak s ním spojený v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení, rozhodnutie sa uplatňuje v novom členskom štáte výhradne podľa rozhodnutia Rady v súlade s týmto ustanovením.

d) Švajčiarsko

Čo sa týka Švajčiarska, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis [9] , ktorá spadá do oblasti uvedenej v článku 1 bod G rozhodnutia Rady 1999/437/ES interpretovaného v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia Rady 2004/849/ES o podpísaní v mene Európskej únie a o predbežnom uplatňovaní určitých ustanovení tejto dohody[10].

3. DÔSLEDKY PRE ROZPOČET

NARIADENIE RADY (ES) č. 2424/2001 A ROZHODNUTIE RADY 2001/886/SVZ O VÝVOJI SCHENGENSKÉHO INFORMAčNÉHO SYSTÉMU druhej generácie[11] stanovujú, že výdavky spojené s vývojom SIS II sa hradia z rozpočtu Európskej únie. Súčasný návrh stanovuje, že náklady vynakladané na prevádzku SIS II sa aj naďalej hradia z rozpočtu Európskej únie. I keď najväčšie výdavky budú vynaložené počas vývojovej etapy (návrh, výstavba a testovanie SIS II), prevádzková etapa, ktorá začne v roku 2007, bude predstavovať dlhodobý rozpočtový záväzok, ktorý je potrebné preskúmať v súvislosti s novými finančnými výhľadmi. Komisii, ktorá je zodpovedná za operatívne riadenie systému počas prvej prechodnej alebo predbežnej etapy, sa budú musieť prideliť dostatočné ľudské a finančné zdroje. Komisia posúdi rôzne možnosti zamerania zo strednodobého až dlhodobého hľadiska s prihliadnutím na synergické účinky vyplývajúce z prevádzky niekoľkých ďalších rozsiahlych informačných systémov ako napríklad VIS (Vízový informačný systém) a EURODAC.

Komisia vypracovala spoločný finančný výkaz pripojený k nariadeniu navrhnutému podľa hlavy IV Zmluvy o ES.

2005/0103 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o zavedení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä jej článok 30 ods. 1 písm. a) a b), článok 31 ods. 1 písm. a) a b) a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Komisie[12],

so zreteľom na stanovisko Európskeho Parlamentu[13],

keďže:

(1) Schengenský informačný systém (ďalej len „SIS”) vytvorený podľa ustanovení hlavy IV Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecka a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach[14] (ďalej len „Schengenský dohovor”), predstavuje dôležitý nástroj na uplatňovanie ustanovení schengenského acquis integrovaného do rámca Európskej únie.

(2) Vývojom SIS druhej generácie (ďalej len „SIS II”) bola poverená Komisia podľa nariadenia Rady č. (ES) 2424/2001[15] a rozhodnutia Rady č. 2001/886/SVZ[16] zo 6. decembra 2001 o vývoji Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). SIS II nahradí SIS ustanovený Schengenským dohovorom.

(3) Toto nariadenie predstavuje potrebný legislatívny základ upravujúci SIS II v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o založení Európskej únie (ďalej len „Zmluva o EÚ”). Nariadenie (ES) č. 2006/XX Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o vytvorení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS II)[17] predstavuje potrebný legislatívny základ upravujúci SIS II v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES).

(4) Skutočnosť, že legislatívny základ potrebný na úpravu SIS II pozostáva zo samostatných nástrojov, neovplyvňuje zásadu, že SIS II predstavuje jednotný informačný systém, ktorý by mal fungovať ako taký. Určité ustanovenia týchto nástrojov by preto mali byť totožné.

(5) SIS II by mal predstavovať kompenzačné opatrenie prispievajúce k zachovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi prostredníctvom podporovania operačnej spolupráce medzi policajnými orgánmi a justičnými orgánmi v trestných záležitostiach.

(6) Je nevyhnutné špecifikovať ciele SIS II a ustanoviť pravidlá o jeho prevádzke, používaní a zodpovednosti vrátane technickej štruktúry a financovania, kategórií údajov, ktoré sa majú vkladať do systému, účelov, na ktoré sa majú vkladať, kritérií pre ich vkladanie, orgánov, ktoré k nim majú povolený prístup, vzájomných prepojení varovaní a ďalších pravidiel o spracovaní údajov a ochrane osobných údajov.

(7) Výdavky spojené s prevádzkou SIS II by sa mali hradiť z rozpočtu Európskej únie.

(8) Je potrebné vypracovať príručku, ktorá stanoví podrobné pravidlá pre výmenu doplňujúcich informácií v súvislosti s opatreniami, ktoré vyžaduje varovanie. Výmenu týchto informácií by mali zabezpečiť vnútroštátne orgány v každom členskom štáte.

(9) Komisia by mala byť zodpovedná za operatívne riadenie SIS II, najmä s cieľom zabezpečiť hladký prechod medzi vývojom systému a začiatkom jeho fungovania.

(10) SIS II by mal obsahovať varovania o osobách hľadaných za účelom ich zatknutia a odovzdania alebo vydania. Okrem varovania je potrebné zahrnúť do SIS II dodatočné údaje, ktoré sú potrebné pre postupy pri odovzdávaní a vydávaní osôb. V SIS II by sa mali spracovávať najmä údaje uvedené v článku 8 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVZ z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch odovzdávania medzi členskými štátmi[18].

(11) Do SIS II by sa mal dať doplniť aj prenos dodatočných údajov vložených na účely odovzdania na základe európskeho zatýkacieho rozkazu a na účely vydania.

(12) SIS II by mal obsahovať varovania o nezvestných osobách s cieľom zabezpečiť ich ochranu alebo zamedziť ohrozeniu, varovania o osobách hľadaných za účelom súdneho konania, varovania o osobách a veciach z dôvodu utajeného sledovania alebo cielených kontrol a varovania o veciach určených na zabavenie alebo použitie ako dôkaz v trestnom konaní.

(13) Je potrebné stanoviť maximálne obdobie uchovávania pre každú kategóriu varovaní, ktoré je možné predĺžiť iba vtedy, ak je to potrebné a primerané pre splnenie účelu varovania. Ako všeobecné pravidlo by sa varovania mali vymazávať z SIS II bezodkladne po uskutočnení opatrenia, ktoré vyžaduje varovanie.

(14) Mala by byť možnosť, aby sa varovania o osobách hľadaných za účelom ich zatknutia a odovzdania alebo vydania, ako aj o osobách hľadaných s cieľom zabezpečiť ochranu alebo zabrániť ohrozeniu a osobách hľadaných za účelom súdneho konania uchovávali v SIS II po dobu najviac 10 rokov, vzhľadom na dôležitosť týchto varovaní pre zachovanie verejnej bezpečnosti v schengenskom priestore.

(15) SIS II by mal umožňovať spracovávanie biometrických údajov s cieľom pomáhať pri spoľahlivom zisťovaní totožnosti dotknutých jednotlivcov. V tej istej súvislosti by mal SIS II tiež umožňovať spracovávanie údajov jednotlivcov, ktorých totožnosť bola zneužitá, s cieľom vyhnúť sa nepríjemnostiam spojeným s nesprávnym určením totožnosti, pričom by toto spracovávanie podliehalo vhodným bezpečnostným opatreniam, najmä súhlasu dotknutého jednotlivca a presnému vymedzeniu účelov, na ktoré sa také údaje môžu spracovávať v súlade s právom.

(16) Členský štát by mal mať možnosť pripojiť k varovaniu označenie, ktoré sa nazýva indikátor, v tom zmysle, že opatrenie, ktoré sa má uskutočniť na základe varovania, sa neuskutoční na jeho území. Ak sa varovania vydávajú na účely zatknutia a odovzdania, použitie indikátora by malo byť zosúladené s rámcovým rozhodnutím 2002/584/SVZ. Rozhodnutie o pridaní indikátora k varovaniu by mal prijať iba príslušný justičný orgán a malo by vychádzať z dôvodov pre zamietnutie obsiahnutých v tomto rámcovom rozhodnutí.

(17) SIS II by mal členským štátom poskytovať možnosť vzájomného prepojenia varovaní. Prepojenie medzi dvomi alebo tromi varovaniami zo strany členského štátu by nemalo mať žiadny dopad na opatrenie, ktoré sa má prijať, obdobie uchovávania alebo práva prístupu k varovaniam.

(18) Je potrebné posilniť spoluprácu medzi Európskou úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami v oblasti policajnej a justičnej spolupráce podporou efektívnej výmeny informácií. Ak sa uskutočňuje prenos osobných údajov zo SIS II na tretiu stranu, tieto osobné údaje by mali podliehať dostatočnej úrovni ochrany tejto tretej strany garantovanej dohodou.

(19) Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 na ochranu jednotlivcov v súvislosti s automatickým spracovávaním osobných údajov. Článok 9 tohto dohovoru v rámci určitých medzí pripúšťa výnimky a obmedzenia práv a povinností, ktoré stanovuje. Osobné údaje spracovávané v kontexte vykonávania tohto rozhodnutia by mali byť chránené v súlade so zásadami tohto dohovoru. Zásady stanovené v dohovore by v prípade potreby mali byť v tomto rozhodnutí doplnené alebo objasnené.

(20) Zásady obsiahnuté v odporúčaní č. R (87) 15 Výboru ministrov Rady Európy zo 17. septembra 1987, ktoré upravuje používanie osobných údajov v sektore polície, by sa mali brať do úvahy v prípade, ak osobné údaje spracovávajú policajné orgány pri uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(21) Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovávaním osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takých údajov[19] sa uplatňuje na spracovávanie osobných údajov Komisiou, ak sa také spracovávanie uskutočňuje pri výkone činností, z ktorých všetky alebo časť z nich patria do rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva. Časť spracovávania osobných údajov v SIS II patrí do rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva. Jednotné a homogénne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa ochrany základných práv a slobôd jednotlivca so zreteľom na spracovávanie osobných údajov vyžaduje objasnenie v tom, že ak Komisia spracováva osobné údaje pri uplatňovaní tohto rozhodnutia, malo by sa na to uplatňovať nariadenie (ES) č. 45/2001. Zásady stanovené v tomto rozhodnutí by sa v prípade potreby mali v tomto rozhodnutí doplniť alebo objasniť.

(22) Zákonnosť spracovania osobných údajov zo strany členských štátov by mali sledovať vnútroštátne nezávislé dozorné orgány, zatiaľ čo činnosti Komisie v súvislosti so spracovávaním osobných údajov by mal sledovať Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vymenovaný v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2004/55/ES z 22. decembra 2003, ktorým sa vymenováva nezávislý dozorný orgán stanovený v článku 286 Zmluvy o ES (Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov)[20].

(23) Zodpovednosť Spoločenstva vyplývajúcu z akéhokoľvek porušenia tohto rozhodnutia Komisiou upravuje druhý odsek článku 288 Zmluvy o ES.

(24) Na spracovávanie údajov SIS II v Europole sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu[21] (ďalej len „Dohovor o Europole”) o ochrane údajov, vrátane právomocí spoločného dozorného orgánu, ustanoveného podľa článku 24 Dohovoru o Europole, a to sledovať činnosti Europolu a zodpovednosť za akékoľvek neoprávnené spracovávanie osobných údajov zo strany Europolu.

(25) Na spracovávanie údajov SIS II v Eurojuste sa uplatňujú ustanovenia rozhodnutia Rady 2002/187/SVZ z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom[22], o ochrane údajov, vrátane právomocí spoločného dozorného orgánu ustanoveného podľa článku 23 tohto rozhodnutia, a to sledovať činnosti Europolu a zodpovednosť za akékoľvek neoprávnené spracovanie osobných údajov zo strany Eurojustu.

(26) Na účely zabezpečenia transparentnosti by Komisia mala každé dva roky predkladať správu o činnostiach SIS II a o výmene doplňujúcich informácií. Celkové hodnotenie by Komisia mala vydávať každé štyri roky.

(27) Niektoré aspekty SIS II, ako sú napríklad kompatibilita varovaní, pridávanie indikátorov, prepojenia medzi varovaniami a výmena doplňujúcich informácií, nie je možné kompletne zahrnúť do ustanovení tohto rozhodnutia vzhľadom na ich technický charakter, úroveň podrobností a potrebu pravidelnej aktualizácie. Vykonávacie právomoci v súvislosti s týmito aspektmi by preto mali byť postúpené Komisii.

(28) Toto rozhodnutie by malo definovať postup pre prijatie opatrení potrebných na jeho vykonanie. Postup pre prijatie vykonávacích opatrení podľa tohto rozhodnutia a nariadenia ES č. XX/2006 by mal byť rovnaký.

(29) Je potrebné ustanoviť prechodné ustanovenia v súvislosti s varovaniami vydanými v SIS v súlade so Schengenským dohovorom, ktoré budú prenesené do SIS II alebo varovaniami vydanými v SIS II počas prechodného obdobia, skôr ako sa všetky ustanovenia tohto rozhodnutia stanú uplatniteľnými. Niektoré ustanovenia schengenského acquis by sa mali uplatňovať aj naďalej počas vymedzeného časového obdobia, pokiaľ členské štáty nepreskúmajú súlad týchto varovaní s novým právnym rámcom.

(30) Je potrebné ustanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa zostatkov rozpočtov pridelených na operácie SIS, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu Európskej únie.

(31) Keďže členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele opatrenia, ktoré sa má prijať, najmä vytvorenie a riadenie spoločného informačného systému, a pretože sa z dôvodu rozsahu a účinkov tohto opatrenia dajú lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie, Rada môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o ES a na ktorú odkazuje článok 2 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o ES, toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(32) Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava uznané zásady, najmä Chartu základných práv Európskej únie.

(33) Spojené kráľovstvo sa zúčastňuje na tomto rozhodnutí, v súlade s článkom 5 Protokolu, ktorým sa integruje schengenské acquis do rámca Európskej únie, pripojeného k Zmluve o EÚ a k Zmluve o ES a článkom 8 ods. 2 rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 o požiadavke Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [23].

(34) Írsko sa zúčastňuje na tomto rozhodnutí, v súlade s článkom 5 protokolu, ktorým sa integruje schengenské acquis do rámca Európskej únie, pripojeného k Zmluve o EÚ a k Zmluve o ES a článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [24].

(35) Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté dojednania o čiastočnej účasti Spojeného kráľovstva v schengenskom acquis definované v rozhodnutí 2000/365/ES a dojednania o čiastočnej účasti Írska definované v rozhodnutí 2002/192/ES.

(36) Čo sa týka Islandu a Nórska, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, ktoré patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bod G rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999[25] o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(37) Čo sa týka Švajčiarska, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, ktoré patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bod G rozhodnutia Rady 1999/437/ES interpretovaného v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia Rady o podpísaní, v mene Európskej únie, a o prechodnom uplatňovaní určitých ustanovení tejto dohody[26].

(38) Toto rozhodnutie predstavuje akt založený na schengenskom acquis alebo inak s ním súvisiaci v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003,

ROZHODLA TAKTO:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Zriadenie a všeobecný cieľ SIS II

1. Týmto sa zriaďuje počítačový informačný systém, ktorý sa nazýva Schengenským informačným systémom druhej generácie (ďalej len „SIS II”) a ktorý umožňuje príslušným orgánom členských štátov spolupracovať prostredníctvom výmeny informácií na účely kontroly osôb a vecí.

2. SIS II prispieva k zachovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto rozhodnutie definuje podmienky a postupy na spracovávanie varovaní a dodatočných údajov, ktoré s nimi súvisia, v SIS II a na výmenu doplňujúcich informácií na účely policajnej a justičnej spolupráce v trestných záležitostiach.

2. Toto rozhodnutie tiež stanovuje ustanovenia o technickej štruktúre SIS II, o zodpovednosti členských štátov a Komisie, o spracovávaní všeobecných údajov, právach príslušných jednotlivcov a zodpovednosti.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(a) „varovanie” znamená súbor údajov vložených do SIS II, ktorý umožňuje príslušným orgánom určiť totožnosť osoby alebo veci v súvislosti s konkrétnym opatrením, ktoré sa má uskutočniť;

(b) „doplňujúce informácie” znamenajú informácie, ktoré síce nie sú uložené v SIS II, ale s varovaniami SIS II sú spojené a ktoré sú potrebné vo vzťahu k opatreniu, ktoré sa má prijať;

(c) „dodatočné údaje” znamenajú údaje uložené v SIS II a spojené s varovaniami SIS II, ktoré sú potrebné na to, aby umožnili príslušným orgánom prijať potrebné opatrenie

2. Pojmy „spracovanie osobných údajov”, „spracovanie” a „osobné údaje” sa rozumejú v súlade s článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[27].

Článok 4

Technická štruktúra a spôsoby prevádzky SIS II

1. SIS II pozostáva z:

(a) centrálnej databázy, ktorá sa nazýva „Centrálny schengenský informačný systém” (ďalej len „CS-SIS”);

(b) jedného alebo dvoch prístupových bodov, ktoré určí každý členský štát (ďalej len „NI-SIS”);

(c) komunikačnej infraštruktúry medzi CS-SIS a NI-SIS.

2. Vnútroštátne systémy členských štátov (ďalej len „NS”) sú prepojené so SIS II prostredníctvom NI-SIS.

3. Vnútroštátne príslušné orgány uvedené v článku 40 ods. 4 vkladajú údaje, vstupujú do systému a vyhľadávajú priamo v SIS II alebo v kópii údajov CS-SIS dostupnej v ich NS.

4. Komunikačnú infraštruktúru medzi CS-SIS a NI-SIS využívajú členské štáty aj na výmenu doplňujúcich informácií.

Článok 5

Náklady

1. Náklady vynaložené v súvislosti s prevádzkou a údržbou SIS II zahrnujúceho CS-SIS, NI-SIS a komunikačné infraštruktúry medzi CS-SIS a NI-SIS sa hradia z rozpočtu Európskej únie.

2. Náklady na vývoj, úpravy a prevádzku každého NS hradí príslušný členský štát.

3. Dodatočné náklady vynaložené v dôsledku využívania kópií uvedených v článku 4 ods. 3 hradia členské štáty, ktoré využívajú také kópie.

KAPITOLA II

Zodpovednosť členských štátov

Článok 6

Vnútroštátne systémy

Každý členský štát zodpovedá za prevádzku a udržiavanie svojho NS a jeho prepojenie so SIS II.

Článok 7

Vnútroštátny úrad SIS II a orgány SIRENE

1. Každý členský štát určí úrad, ktorý zabezpečuje prístup príslušných orgánov do SIS II v súlade s týmto rozhodnutím.

2. Každý členský štát určí orgány, ktoré zabezpečujú výmenu všetkých doplňujúcich informácií, ktoré sa ďalej uvádzajú ako „orgány SIRENE”. Tieto orgány overujú kvalitu informácií vkladaných do SIS II. Na tieto účely majú prístup k údajom spracovávaným v SIS II.

3. Členské štáty sa navzájom informujú a informujú aj Komisiu o orgáne uvedenom v odseku 1 a o orgánoch SIRENE uvedených v odseku 2.

Článok 8

Výmena doplňujúcich informácií

1. Členské štáty si vymieňajú všetky doplňujúce informácie prostredníctvom orgánov SIRENE. Také informácie sa vymieňajú s cieľom umožniť členským štátom, aby si poskytovali vzájomné konzultácie alebo aby sa navzájom informovali pri zadávaní varovania, na základe vyhľadávanej dátovej položky, v prípade, ak nie je možné vykonať požadované opatrenie, a, ak sa zaoberajú kvalitou údajov SIS II a kompatibilitou varovaní ako aj v prípade uplatňovania práva prístupu.

2. Podrobné pravidlá pre výmenu doplňujúcich informácií sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 vo forme príručky, ktorá sa má nazývať „príručka SIRENE”.

Článok 9

Technická zhoda

1. Každý členský štát zabezpečí zlučiteľnosť svojho NS so SIS II a dodržiava postupy a technické normy ustanovené na tento účel, v súlade s postupom uvedeným v článku 60.

2. Ak je to potrebné, členské štáty zabezpečia, aby boli údaje, ktoré sa nachádzajú v kópiách údajov databázy CS-SIS, vždy totožné a zhodné s CS-SIS.

3. Ak je to potrebné, členské štáty zabezpečia, aby vyhľadávanie v kópiách údajov CS-SIS poskytovalo rovnaký výsledok ako vyhľadávanie vykonávané priamo v CS-SIS.

Článok 10

Bezpečnosť a zachovávanie dôvernosti

1. Členské štáty, ktoré majú prístup k údajom spracovávaným v SIS II prijmú potrebné opatrenia, aby:

(a) zabránili akejkoľvek neoprávnenej osobe v prístupe k zariadeniam, v ktorých sa vykonávajú operácie týkajúce sa NI-SIS a NS (kontroly na vstupe k zariadeniu);

(b) zabránili neoprávneným osobám v prístupe k údajom a nosičom údajov SIS II, v ich čítaní, kopírovaní, upravovaní alebo vymazávaní (kontrola nosičov údajov);

(c) zabránili v neoprávnenom prístupe k údajom SIS II, ich čítaniu, kopírovaniu, upravovaniu alebo vymazaniu v prípade prenosu medzi NS a SIS II (kontrola prenosu);

(d) zabezpečili možnosť overenia a stanovenia a posteriori, ktoré údaje SIS II boli zaznamenané, kedy a kým (kontrola zaznamenávania údajov);

(e) zabránili neoprávnenému spracovávaniu údajov SIS II v NS a akejkoľvek neoprávnenej úprave alebo vymazaniu údajov SIS II zaznamenaných v NS (kontrola vkladania údajov);

(f) zabezpečili, aby mali oprávnené osoby pri používaní NS prístup iba k údajom SIS II, ktoré patria do ich pôsobnosti (kontrola prístupu);

(g) zabezpečili, aby bolo možné overiť a stanoviť, ktorým orgánom je možné prenášať údaje SIS II zaznamenané v NS prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola prenosu);

(h) sledovali účinnosť bezpečnostných opatrení uvedených v tomto odseku (vlastný audit).

2. Členské štáty prijmú opatrenia rovnocenné opatreniam uvedeným v odseku 1, čo sa týka bezpečnosti a zachovávania dôvernosti v súvislosti s výmenou a ďalším spracovaním doplňujúcich informácií

3. Profesionálna povinnosť mlčanlivosti alebo rovnocenná povinnosť zachovávania dôvernosti sa uplatňuje na všetky osoby a všetky orgány, od ktorých sa vyžaduje, aby pracovali s údajmi a doplňujúcimi informáciami SIS II.

Povinnosť zachovávania dôvernosti sa uplatňuje tiež po odchode týchto osôb z úradu alebo zamestnania alebo po ukončení činností týchto orgánov.

Článok 11

Vedenie protokolov na vnútroštátnej úrovni

1. Každý členský štát vedie protokoly o všetkých výmenách údajov so SIS II a ich ďalšom spracovaní, na účely sledovania zákonnosti spracovávania údajov, zabezpečenia správneho fungovania NS, integrity a bezpečnosti údajov.

2. V protokoloch sa uvádza predovšetkým dátum a čas prenosu údajov, údaje použité na zisťovanie, prenos údajov, ako aj názov príslušného orgánu a meno osoby zodpovednej za spracovanie údajov.

3. Protokoly sú chránené vhodnými opatreniami voči neoprávnenému prístupu a po období jedného roku sa vymazávajú, pokiaľ ich nevyžadujú monitorovacie postupy, ktoré sa už začali.

4. Príslušné orgány členských štátov, najmä orgány poverené dohľadom nad spracovávaním údajov v SIS II, majú právo prístupu k protokolom na účely monitorovania zákonnosti spracovávania údajov a zabezpečenia správneho fungovania systému, vrátane integrity a bezpečnosti údajov. Každý členský štát neodkladne postúpi zistenia takého monitorovania Komisii, aby v prípade potreby umožnil ich integráciu do správ uvedených v článku 59 ods. 3.

Kapitola III

Zodpovednosť Komisie

Článok 12

Operatívne riadenie

1. Za prevádzkové riadenie SIS II zodpovedá Komisia.

2. Prevádzkové riadenie pozostáva zo všetkých úloh potrebných na to, aby SIS II fungoval 24 hodín denne počas 7 dní v týždni v súlade s týmto rozhodnutím, najmä v súvislosti s údržbou a technickým vývojom potrebným na bezporuchovú prevádzku systému.

Článok 13

Bezpečnosť a zachovávanie dôvernosti

S odvolaním sa na prevádzku SIS II Komisia uplatňuje článok 10 mutatis mutandis .

Článok 14

Vedenie protokolov na ústrednej úrovni

1. Všetky operácie spracovávania v SIS II sa zaznamenávajú do protokolov na účely monitorovania zákonnosti spracovávania údajov a zabezpečenia správneho fungovania systému, integrity a bezpečnosti údajov.

2. V protokoloch sa uvádza predovšetkým dátum a čas operácie, spracovávané údaje a identifikácia príslušného orgánu.

3. Protokoly sú chránené vhodnými opatreniami proti neoprávnenému prístupu a vymazávajú sa po uplynutí obdobia jedného roka nasledujúceho po vymazaní varovania, ku ktorej sa vzťahujú, ak nie sú potrebné pre monitorovacie postupy, ktoré už začali.

4. Príslušné vnútroštátne orgány, najmä orgány poverené dohľadom nad spracovávaním údajov v SIS II, majú právo prístupu k protokolom iba na účely monitorovania zákonnosti spracovávania údajov a zabezpečenia správneho fungovania systému, vrátane integrity a bezpečnosti údajov.

Taký prístup je vyhradený iba pre protokoly týkajúce sa operácií spracovania vykonávaných príslušným členským štátom.

5. Komisia má právo prístupu k protokolom iba na účely zabezpečenia správneho fungovania systému, integrity a bezpečnosti údajov

6. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má právo prístupu k protokolom výhradne na účel monitorovania zákonnosti operácií spracovávania osobných údajov, ktoré vykonáva Komisia, vrátane bezpečnosti údajov

KAPITOLA IV

Varovania v súvislosti s osobami hľadanými za účelom ich zadržania a odovzdania alebo vydania

Článok 15

Ciele a podmienky vydávania varovaní

Varovania sú vydávané v SIS II na žiadosť príslušného justičného orgánu v súvislosti s osobami hľadanými za účelom ich zadržania a odovzdania na základe európskeho zatýkacieho rozkazu alebo v súvislosti s osobami hľadanými za účelom ich predbežného zadržania a vydania.

Článok 16

Dodatočné údaje o osobách hľadaných za účelom ich zatknutia a odovzdania

1. Okrem varovania uvedeného v článku 15 vydávajúci členský štát vkladá do SIS II údaje uvedené v článku 8 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVZ a kópiu originálu európskeho zatýkacieho rozkazu.

2. Vydávajúci členský štát môže vložiť preklad údajov uvedených v odseku 1 a/alebo originálu európskeho zatýkacieho rozkazu v jednom alebo viacerých ďalších úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie.

Článok 17

Dodatočné údaje o osobách hľadaných za účelom ich zadržania a vydania

1. Okrem varovania uvedeného v článku 15 vydávajúci členský štát vkladá do SIS II tieto údaje o osobách hľadaných za účelom ich zadržania a vydania:

(a) totožnosť a štátnu príslušnosť hľadanej osoby;

(b) názov, adresu, telefónne a faxové čísla a e-mailovú adresu vydávajúceho justičného orgánu;

(c) dôkaz o vykonateľnom rozsudku alebo inom vykonateľnom súdnom rozhodnutí s rovnakým účinkom;

(d) charakter a skutkovú podstatu trestného činu;

(e) popis okolností, za akých bol trestný čin spáchaný, vrátane času, miesta a miery účasti hľadanej osoby na trestnom čine;

(f) uložený trest, ak existuje konečný rozsudok alebo určený rozsah trestov za trestný čin podľa práva vydávajúceho členského štátu;

(g) prípadne iné následky trestného činu.

2. Vydávajúci členský štát môže vložiť preklad dodatočných údajov uvedených v odseku 1 v jednom alebo viacerých ďalších úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie.

Článok 18

Orgány s právom prístupu k varovaniam a dodatočným údajom o osobách hľadaných za účelom ich zadržania

1. Právo prístupu k varovaniam uvedeným v článku 15 na presne stanovené účely majú tieto orgány:

(a) policajné orgány a orgány hraničnej kontroly na účely zadržania;

(b) vnútroštátne justičné orgány a orgány zodpovedné za trestné stíhanie na účely trestného konania.

2. Európsky policajný úrad (Europol) má právo prístupu k údajom obsiahnutým vo varovaniach vydaných za účelom zadržania, ktoré sú potrebné pre výkon jeho úloh v súlade s Dohovorom z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu (ďalej len „Dohovor o Europole”).

3. Eurojust má právo prístupu k údajom obsiahnutým vo varovaniach vydaných za účelom zadržania a údajom uvedeným v článkoch 16 a 17, ktoré sú potrebné pre výkon jeho úloh v súlade s rozhodnutím 2002/187/SVZ.

4. Vnútroštátne justičné orgány a orgány zodpovedné za trestné stíhanie majú právo prístupu k údajom uvedeným v článku 16 na účely vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu a k údajom uvedeným v článku 17 na účely vydávacieho konania.

Článok 19

Doba uchovávania varovaní a dodatočných údajov o osobách hľadaných za účelom zadržania

1. Varovania vydané za účelom zadržania a dodatočné údaje uvedené v článkoch 16 a 17 sa uchovávajú v SIS II do tej doby, pokiaľ hľadaná osoba nie je odovzdaná alebo vydaná. Uchovávajú sa iba dovtedy, kým vydávajúci členský štát považuje zatýkaci rozkaz za platný podľa svojho vnútroštátneho práva.

2. Varovania vydané za účelom zadržania a dodatočné údaje uvedené v článkoch 16 a 17 sa automaticky vymazávajú po 10 rokoch od dátumu rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom varovania. Členský štát, ktorý vložil údaje do SIS II, môže rozhodnúť o ich uchovaní v systéme, ak by sa to ukázalo ako potrebné na účel, na ktorý boli údaje vložené.

3. Členské štáty budú systematicky informované mesiac pred automatickým vymazaním údajov zo systému.

Článok 20

Označovanie indikátormi týkajúce sa varovaní o osobách hľadaných za účelom zadržania

1. Ak bol k varovaniu vydanému za účelom zadržania pridaný indikátor v súlade s článkom 45 a zatýkací rozkaz nie je možné vykonať, ale miesto, kde sa osoba nachádza, je známe, členský štát, ktorý pridal indikátor, považuje varovanie za také, ktoré slúži na účely oznámenia miesta bydliska dotknutej osoby.

2. Členský štát, ktorý pridal indikátor, prehodnocuje potrebu uchovávania indikátora pridaného k varovaniu o osobe hľadanej kvôli zadržaniu prinajmenšom každých šesť mesiacov. Členský štát môže stanoviť kratšiu dobu prehodnocovania.

Článok 21

Označovanie indikátormi v súvislosti s varovaniami vydanými za účelom zadržania a odovzdania

1. Indikátor, ako je stanovený v článku 45 ods. 1, ktorý zakazuje zadržanie, je možné pridať k varovaniu vydanému za účelom zadržania a odovzdania iba ak príslušný justičný orgán vydal povolenie na základe jasného a zrejmého dôvodu pre nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu vychádzajúceho z rámcového rozhodnutia 2002/584/SVZ alebo ak bola táto osoba po zadržaní dočasne prepustená.

Indikátor sa pridá pri najbližšej príležitosti a ak je to možné, najneskôr do siedmich dní od vydania varovania v SIS II.

2. Zákaz zadržania a odovzdania zostáva v účinnosti do vymazania indikátora.

Indikátor sa vymazáva, akonáhle zaniknú dôvody pre nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu alebo ak dôjde k ukončeniu dočasného prepustenia.

3. Odseky 4 a 5 článku 45 sa neuplatňujú na indikátory týkajúce sa varovaní na účely zadržania a odovzdania.

Článok 22

Vykonanie opatrenia založeného na varovaní o osobe hľadanej za účelom zadržania a odovzdania

Varovanie vložené do SIS II na účely zadržania a odovzdania má rovnaký účinok, čo sa týka opatrenia, ktoré sa má uskutočniť, ako európsky zatýkací rozkaz vydaný v súlade s článkom 9 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVZ.

Kapitola V

Varovania o osobách za účelom zabezpečenia ochrany alebo predchádzania ohrozeniu

Článok 23

Ciele a podmienky vydávania varovaní

1. Členské štáty vydávajú v SIS II varovania o nezvestných osobách alebo osobách, ktoré musia byť v záujme ich vlastnej ochrany alebo s cieľom predísť ohrozeniu umiestnené pod dočasnú policajnú ochranu na žiadosť príslušného správneho alebo justičného orgánu.

2. Varovania uvedené v odseku 1 sa vydávajú najmä v súvislosti s nezvestnými neplnoletými osobami a osobami, ktoré musia byť internované na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Článok 24

Orgány s právom prístupu k varovaniam

1. Policajné orgány a orgány hraničnej kontroly majú právo prístupu k varovaniam uvedeným v článku 23 na účely poskytnutia policajnej ochrany príslušnej osobe alebo na účel vypátrania miesta, kde sa nezvestná osoba nachádza.

2. Vnútroštátne justičné orgány, medzi iným tie, ktoré sú zodpovedné za začatie trestného stíhania v trestnom konaní a vyšetrovanie pred podaním obžaloby, môžu mať prístup k varovaniam uvedeným v článku 23 pri výkone svojich úloh.

Článok 25

Doba uchovávania varovaní

1. Varovania vydávané na účely zabezpečenia ochrany alebo predchádzania ohrozeniu sa vymazávajú, akonáhle je osoba umiestnená pod policajnú ochranu.

2. Varovania uvedené v odseku 1 sa automaticky vymazávajú po 10 rokoch od dátumu rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom varovania. Členský štát, ktorý vložil varovanie do SIS II, môže rozhodnúť o uchovaní varovania v systéme, ak by sa to ukázalo ako potrebné na účel, na ktorý bolo varovanie vložené.

3. Členské štáty budú systematicky informované mesiac pred automatickým vymazaním varovaní zo systému.

Článok 26

Vykonanie opatrenia založeného na varovaní

1. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa osoba uvedená v článku 23 nachádza, oznámia členskému štátu, ktorý vydal varovanie, miesto, kde sa osoba nachádza, prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.Podrobné pravidlá pre túto výmenu sa prijmú v súlade s článkom 61 a vložia do príručky SIRENE.

2. Oznámenie miesta, kde sa nachádza nezvestná osoba, ktorá je plnoletá, podlieha súhlasu tejto osoby.

3. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza osoba uvedená v článku 23, môžu túto osobu premiestniť na bezpečné miesto s cieľom zabrániť tejto osobe v tom, aby pokračovala v ceste, ak ich k tomu oprávňuje vnútroštátne právo.

Kapitola VI

Varovania o osobách hľadaných za účelom súdneho konania

Článok 27

Ciele a podmienky vydávania varovaní

Členské štáty vydávajú varovania v SIS II o svedkoch, o osobách predvolaných pred vnútroštátne justičné orgány v súvislosti s trestným konaním, aby sa zodpovedali za skutky, za ktoré sú stíhané, alebo osobách, ktorým má byť doručený rozsudok v trestnej veci alebo predvolanie, aby sa dostavili s cieľom vykonať trest odňatia slobody, na žiadosť príslušného justičného orgánu na účely zistenia ich miesta pobytu alebo bydliska.

Článok 28

Orgány s právom prístupu k varovaniam

1. Policajné orgány a orgány hraničnej kontroly majú právo prístupu k varovaniam uvedeným v článku 27 na účely zisťovania miesta pobytu alebo bydliska príslušných osôb.

2. Vnútroštátne justičné orgány, medzi iným tie, ktoré sú zodpovedné za začatie trestného stíhania v trestnom konaní a vyšetrovanie pred podaním obžaloby môžu mať prístup k varovaniam uvedeným v článku 27, ktoré sú potrebné pre výkon ich úloh.

3. Eurojust má právo prístupu k údajom obsiahnutým vo varovaniach uvedených v článku 27, ktoré sú potrebné pre výkon jeho úloh v súlade s rozhodnutím 2002/187/SVZ.

Článok 29

Doba uchovávania varovaní

1. Varovania uvedené v článku 27 sa vymazávajú, akonáhle sa zistí miesto pobytu alebo bydliska príslušnej osoby.

2. Varovania uvedené v článku 27 sa automaticky vymazávajú po 10 rokoch od dátumu rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom varovania. Členský štát, ktorý vložil varovanie do SIS II, môže rozhodnúť o uchovaní varovania v systéme, ak by sa to ukázalo ako potrebné na účel, na ktorý bolo varovanie vložené.

3. Členské štáty budú systematicky informované mesiac pred automatickým vymazaním varovaní zo systému.

Článok 30

Vykonanie opatrenia založeného na varovaní

1. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa osoba uvedená v článku 27 nachádza, oznámia členskému štátu, ktorý vydal varovanie, miesto pobytu alebo bydliska tejto osoby prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

2. Podrobné pravidlá pre túto výmenu sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

Kapitola VII

Varovania o osobách a veciach za účelom utajeného sledovania alebo cielených kontrol

Článok 31

Ciele a podmienky vydávania varovaní

1. Na žiadosť príslušného justičného alebo správneho orgánu členské štáty vydávajú v SIS II na účely stíhania trestných činov a ochrany proti ohrozeniu verejnej bezpečnosti varovania o osobách alebo vozidlách, plavidlách, lietadlách a kontajneroch na účely utajeného sledovania alebo cielených kontrol za týchto okolností:

(a) ak existuje jasný dôkaz, že dotknutá osoba má v úmysle spáchať alebo pácha početné a mimoriadne závažné trestné činy

(b) ak celkové hodnotenie dotknutej osoby, najmä na základe minulých trestných činov, dáva dôvod predpokladať, že táto osoba tiež spácha mimoriadne závažné trestné činy aj v budúcnosti.

2. Členské štáty môžu vydávať varovania v SIS II na žiadosť orgánov zodpovedných za vnútroštátnu bezpečnosť, ak existuje jasný dôkaz, že informácie uvedené v článku 32 sú potrebné na ochranu pred závažnou hrozbou, ktorú predstavuje dotknutá osoba alebo inými závažnými hrozbami pre vnútornú alebo vonkajšiu vnútroštátnu bezpečnosť. Členský štát, ktorý vydáva varovanie, o tom informuje ostatné členské štáty prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií. Podrobné pravidlá pre túto výmenu sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

Článok 32

Zhromažďovanie a výmena doplňujúcich informácií pre varovania

3. V prípadoch varovaní vydaných kvôli utajenému sledovaniu môžu príslušné orgány členských štátov, ktoré vykonávajú hraničné kontroly alebo iné policajné a colné kontroly v krajine, zhromažďovať a oznamovať orgánu, ktorý vydal varovanie, všetky alebo niektoré z týchto informácií:

(a) skutočnosť, že osoba alebo vozidlo, o ktorých bolo vydané varovanie, boli nájdené;

(b) miesto, čas alebo dôvod kontroly;

(c) trasa a cieľ cesty;

(d) osoby sprevádzajúce dotknutú osobu alebo posádka vozidla;

(e) použité vozidlo;

(f) prevážané veci;

(g) okolnosti, za akých došlo k nájdeniu osoby alebo vozidla.

4. Informácie uvedené v odseku 1 sa oznámia prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií. Podrobné pravidlá pre túto výmenu sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

5. V prípade zhromažďovania informácií uvedených v odseku 1 urobia členské štáty potrebné kroky, aby neohrozili utajený charakter sledovania.

6. Počas cielených kontrol uvedených v článku 31 môžu byť osoby, vozidlá, lode, lietadlá, kontajnery a prevážané veci prehľadávané v súlade s vnútroštátnym právom na účely uvedené v tomto článku. Ak cielené kontroly podľa práva členského štátu nie sú povolené, automaticky sa v tomto členskom štáte nahrádzajú utajeným sledovaním.

Článok 33

Orgány s právom prístupu k varovaniam

1. Policajné orgány a orgány hraničnej kontroly majú právo prístupu k varovaniam uvedeným v článku 31 na účely vykonávania utajeného sledovania alebo cielených kontrol.

2. Vnútroštátne justičné orgány, medzi iným tie, ktoré sú zodpovedné za začatie trestného stíhania v trestnom konaní a vyšetrovanie pred podaním obžaloby, môžu mať prístup k varovaniam uvedeným v článku 31, ktoré sú potrebné pre výkon ich úloh.

3. Europol má právo prístupu k údajom vo varovaniach uvedených v článku 31, ktoré sú potrebné pre výkon jeho úloh v súlade s Dohovorom o Europole.

Článok 34

Doba uchovávania varovaní

1. Varovania o osobách vydané podľa článku 31 sa automaticky vymazávajú po 3 rokoch od dátumu rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom varovania.

2. Varovania o veci vydané podľa článku 31 sa automaticky vymazávajú po 5 rokoch od dátumu rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom varovania.

3. Členský štát, ktorý vložil varovanie do SIS II, môže rozhodnúť o uchovaní varovania v systéme, ak by sa to ukázalo ako potrebné na účel, na ktorý bolo varovanie vložené.

4. Členské štáty budú systematicky informované mesiac pred automatickým vymazaním varovaní zo systému.

Kapitola VIII

Varovania o veciach na účely zabavenia alebo použitia ako dôkaz v trestnom konaní

Článok 35

Ciele a podmienky vydávania varovaní

1. Členské štáty, na žiadosť príslušného orgánu, vydajú do SIS II varovania o týchto veciach na účely zabavenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní:

(a) motorové vozidlá s objemom valca presahujúcim 50 cm3, plavidlá a lietadlá, ktoré boli ukradnuté, neoprávnene prisvojené alebo stratené;

(b) prívesy, ktorých hmotnosť bez nákladu presahuje 750 kg, karavany, priemyselné zariadenia, prívesné lodné motory a kontajnery, ktoré boli ukradnuté, neoprávnene prisvojené alebo stratené;

(c) strelné zbrane, ktoré boli ukradnuté, neoprávnene prisvojené alebo stratené;

(d) nevyplnené úradné doklady, ktoré boli ukradnuté, neoprávnene prisvojené alebo stratené;

(e) vydané doklady totožnosti, ako napríklad pasy, doklady totožnosti, vodičské preukazy, povolenia k pobytu a cestovné doklady, ktoré boli ukradnuté, neoprávnene prisvojené, stratené alebo zbavené platnosti;

(f) osvedčenia o registrácii vozidiel a poznávacie značky vozidiel, ktoré boli ukradnuté, neoprávnene prisvojené, stratené alebo zbavené platnosti;

(g) papierové peniaze (registrované bankovky);

(h) cenné papiere a platobné prostriedky, ako napríklad šeky, kreditné karty, dlhopisy, podielové cenné papiere a akcie, ktoré boli ukradnuté, neoprávnene prisvojené alebo stratené.

2. Komisia stanoví technické pravidlá na vkladanie údajov obsiahnutých vo varovaniach uvedených v odseku 1 a na prístup k týmto údajom v súlade s článkom 60.

Článok 36

Zhromažďovanie a výmena doplňujúcich informácií pre varovania

1. Ak vyhľadávanie odhalí varovanie o veci, ktorá sa našla, orgán členského štátu, v ktorom sa táto vec našla, nadviaže kontakt s orgánom, ktorý vydal varovanie, s cieľom dohodnúť sa na opatreniach, ktoré sa majú prijať. Na tento účel je možné oznámiť osobné údaje v súlade s týmto rozhodnutím.

2. Nadviazanie kontaktov a oznámenie osobných údajov uvedených v odseku 1 sa uskutoční prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií. Podrobné pravidlá pre túto výmenu sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

3. Opatrenia, ktoré má prijať členský štát, ktorý vec našiel, sú v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

Článok 37

Orgány s právom prístupu k varovaniam

1. Policajné orgány, orgány hraničnej kontroly a colné orgány majú právo prístupu k varovaniam uvedeným v článku 35 na účely zabavenia veci.

2. Vnútroštátne justičné orgány, medzi iným tie, ktoré sú zodpovedné za začatie trestného stíhania v trestnom konaní a vyšetrovanie pred podaním obžaloby, môžu mať prístup k varovaniam uvedeným v článku 35, ktoré sú potrebné pre výkon ich úloh.

3. Europol má právo prístupu k údajom obsiahnutým vo varovaniach uvedených v článku 35, ktoré sú potrebné pre výkon jeho úloh v súlade s Dohovorom o Europole.

Článok 38

Doba uchovania varovaní

1. Varovania o veciach uvedených v článku 35 sa vymazávajú, akonáhle dôjde k zabaveniu vecí.

2. Varovania uvedené v článku 35, ktoré neobsahujú žiadne osobné údaje, sa automaticky vymazávajú po desiatich rokoch od dátumu rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom varovania.

3. Varovania uvedené v článku 35, ktoré obsahujú osobné údaje, sa automaticky vymazávajú v SIS II po troch rokoch od dátumu rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom varovania.

4. Členský štát, ktorý vložil varovanie do SIS II, môže rozhodnúť o uchovaní varovania v systéme počas dlhšej doby, ako sú doby uchovávania stanovené v odsekoch 2 a 3, ak by sa to ukázalo ako potrebné na účel, na ktorý bolo varovanie vložené

5. Členské štáty budú systematicky informované mesiac pred automatickým vymazaním varovaní zo systému.

KAPITOLA IX

Všeobecné pravidlá spracovania údajov

Článok 39

Kategórie údajov

1. Varovania o osobách vydané v SIS II obsahujú pri uplatňovaní tohto rozhodnutia len tieto údaje:

(a) priezvisko a meno, rodné meno a predtým používané mená, akékoľvek krycie mená, ktoré môžu byť zaznamenané samostatne;

(b) akékoľvek špecifické objektívne a fyzické znaky, ktoré nepodliehajú častým zmenám;

(c) dátum a miesto narodenia;

(d) pohlavie;

(e) fotografie;

(f) odtlačky prstov;

(g) štátna príslušnosť;

(h) akékoľvek špecifické objektívne a fyzické znaky, ktoré nepodliehajú častým zmenám;

(i) informácia o tom, či je príslušná osoba ozbrojená, či má sklony k násiliu alebo je na úteku;

(j) dôvod varovania;

(k) orgán, ktorý vydal varovanie;

(l) opatrenie, ktoré sa má uskutočniť;

(m) v prípadoch varovaní za účelom zadržania, druh trestného činu;

(n) prepojenie(-ia) s inými varovaniami spracovanými v SIS II.

2. Údaje uvedené v odseku 1 sa môžu použiť iba na účely určenia totožnosti osoby so zreteľom na konkrétne opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v súlade s týmto rozhodnutím.

3. Komisia stanoví technické pravidlá potrebné pre vkladanie údajov uvedených v odseku 1 a pre prístup k týmto údajom v súlade s článkom 61.

Článok 40

Spracovávanie údajov SIS II

1. Členské štáty v súlade s týmto rozhodnutím určia účely, na ktoré sa spracovávajú údaje vložené do SIS II a príslušné vnútroštátne orgány, ktoré ich spracovávajú.

2. Členský štát môže zmeniť kategóriu varovania na inú, iba ak je to potrebné na to, aby zabránil bezprostrednému závažnému ohrozeniu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, zo závažných dôvodov vnútroštátnej bezpečnosti alebo na účely zabránenia závažnému trestnému činu. Varovanie, ktorého kategória sa zmení, sa považuje za nové varovanie vydané členským štátom, ktorý požaduje zmenu kategórie. Na tento účel je potrebné prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií získať predchádzajúci súhlas členského štátu, ktorý vydal prvé varovanie. Podrobné pravidlá pre túto výmenu doplňujúcich informácií sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

3. Prístup k údajom SIS II sa povoľuje výlučne v medziach pôsobnosti vnútroštátneho orgánu a iba riadne splnomocneným pracovníkom.

4. Každý členský štát vedie a zasiela Komisii aktualizovaný zoznam vnútroštátnych orgánov oprávnených spracovávať údaje SIS II. V zozname sa pre každý orgán presne stanoví, ktorú kategóriu údajov môže spracovávať a na aký účel a kto má byť považovaný za kontrolóra, ktorého Komisia oznámi Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Komisia zabezpečí každoročné uverejnenie zoznamu v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 41

Vloženie referenčného čísla

Členský štát, ktorý vstupuje do SIS II bez toho, že by využil kópiu údajov CS-SIS uvedenú v článku 4 ods. 3, môže k varovaniam, ktoré vydáva výlučne na účel vyhľadania vnútroštátnych informácií spojených s vydaným varovaním, pripojiť referenčné číslo.

Prístup k referenčnému číslu sa obmedzuje iba na členský štát, ktorý vydal varovanie.

Článok 42

Kópia údajov SIS II

1. S výnimkou kópie údajov CS-SIS uvedených v článku 4 ods. 3 sa údaje spracovávané v SIS II môžu kopírovať iba na technické účely a za predpokladu, že také kopírovanie je potrebné pre príslušné vnútroštátne orgány, aby mali prístup k údajom v súlade s týmto rozhodnutím.

2. Údaje, ktoré do SIS II vloží iný členský štát, sa nekopírujú do vlastných vnútroštátnych súborov údajov členského štátu.

3. Odsek 2 ponecháva nedotknuté právo členského štátu uchovávať vo svojom vnútroštátnom súbore údaje SIS II, v súvislosti s ktorými bolo na jeho území uskutočnené opatrenie. Také údaje sa môžu uchovávať vo vnútroštátnych súboroch najviac po dobu troch rokov, pokiaľ konkrétne ustanovenia vo vnútroštátnom práve nestanovujú dlhšie obdobie uchovávania.

4. Tento článok ponecháva nedotknuté právo členského štátu viesť vo svojich vnútroštátnych súboroch údaje obsiahnuté v konkrétnom varovaní, ktoré členský štát vydal v SIS II.

Článok 43

Kvalita údajov spracovávaných v SIS II a kompatibilita varovaní

1. Členský štát, ktorý vkladá údaje do SIS II, zodpovedá za zabezpečenie toho, aby sa údaje spracovávali zákonnou cestou a najmä, aby boli presné a aktuálne.

2. Výhradne ten členský štát, ktorý vložil údaje do SIS II, ich môže upravovať, dopĺňať, opravovať alebo vymazávať.

3. Ak má členský štát, ktorý nevložil údaje, dôkaz, ktorý naznačuje, že údaje sú nesprávne alebo že boli v SIS II spracované neoprávnene, pri najbližšej príležitosti a ak je to možné, najneskôr do 10 dní odvtedy, čo sa o dôkaze dozvedel, informuje o tom prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií členský štát, ktorý údaje vložil. Členský štát, ktorý údaje vložil, ich skontroluje a v prípade potreby upraví, doplní, opraví alebo vymaže. Podrobné pravidlá tejto výmeny doplňujúcich informácií sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

4. Ak členské štáty nie sú schopné dospieť k dohode o oprave údajov do dvoch mesiacov, ktorýkoľvek z nich môže vec predložiť Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, ktorý koná ako sprostredkovateľ.

5. Členské štáty si vymieňajú doplňujúce informácie s cieľom presne rozlišovať varovania v SIS II, ktoré sa týkajú osôb s podobnými charakteristikami. Podrobné pravidlá tejto výmeny doplňujúcich informácií sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

6. Ak už osoba podlieha varovaniu v SIS II, členský štát, ktorý vydáva nové varovanie v súvislosti s tou istou osobou, sa o vložení tohto nového varovania dohodne s členským štátom, ktorý vydal prvé varovanie. Dohodnú sa na základe výmeny doplňujúcich informácií. Podrobné pravidlá tejto výmeny doplňujúcich informácií sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.Rôzne varovania o tej istej osobe sa môžu vkladať do SIS II, ak sú kompatibilné.Pravidlá, ktoré upravujú kompatibilitu a prioritu kategórií varovaní, sa stanovia v súlade s postupom ustanoveným v článku 61.

7. Údaje uchovávané v SIS II prehodnocuje vydávajúci členský štát prinajmenšom každý rok. Členské štáty môžu stanoviť kratší časový úsek, za ktorý sa údaje prehodnotia.

Článok 44

Dodatočné údaje na účely vyriešenia nesprávneho zistenia totožnosti osôb

1. Ak môže dôjsť k zámene medzi osobou, skutočne označenou vo varovaní a osobou, ktorej totožnosť bola zneužitá, členské štáty môžu k varovaniu pridať údaje týkajúce sa tejto osoby s cieľom predísť negatívnym dôsledkom nesprávneho zistenia totožnosti.

2. Údaje, týkajúce sa jednotlivca, ktorého totožnosť bola zneužitá, sa pridajú iba s výslovným súhlasom tohto jednotlivca a použijú sa iba na tieto účely:

(a) aby umožnili príslušnému orgánu rozlíšiť jednotlivca, ktorého totožnosť bola zneužitá, od jednotlivca, ktorého varovanie skutočne označilo;

(b) aby umožnili jednotlivcovi, ktorého totožnosť bola zneužitá, preukázať jeho totožnosť a zistiť, či jeho totožnosť bola zneužitá.

3. Na účely tohto článku sa do SIS II môžu vkladať a ďalej spracovávať iba tieto osobné údaje:

(a) priezviská a krstné mená, akékoľvek krycie mená, ktoré sa môžu vkladať osobitne;

(b) dátum a miesto narodenia;

(c) pohlavie;

(d) fotografie;

(e) odtlačky prstov;

(f) akékoľvek špecifické objektívne a fyzické znaky, ktoré nepodliehajú častým zmenám;

(g) štátna príslušnosť;

(h) číslo(-a) dokladu(-ov) totožnosti a dátum vydania.

4. Údaje uvedené v odseku 3 sa vymazávajú v tom istom čase ako zodpovedajúce varovanie alebo, ak o to osoba požiada, tak skôr.

5. K údajom uvedeným v odseku 3 majú prístup iba orgány, ktoré majú právo prístupu k zodpovedajúcemu varovaniu, a to výhradne na účely, toho, aby sa predišlo nesprávnemu zisteniu totožnosti.

6. Technické pravidlá uvedené v článku 39 ods. 3 sa uplatňujú tiež na údaje uvedené v odseku 3 tohto článku.

Článok 45

Označovanie indikátormi

1. Členský štát môže k varovaniam vydaným v súlade s článkami 15, 23 a 31 pridať indikátor s tým cieľom, že opatrenie, ktoré sa má uskutočniť na základe varovania, sa neuskutoční na jeho území.

Indikátor je možné pridať k varovaniu vtedy, ak členský štát usúdi, že varovanie vydané v SIS II nie je zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom, jeho medzinárodnými záväzkami alebo základnými vnútroštátnymi záujmami.

2. S cieľom umožniť členským štátom stanoviť, či majú pridať indikátor, všetky členské štáty sú automaticky informované prostredníctvom SIS II o každom novom varovaní vydanom v súlade s článkom 15 a o dodatočných údajoch uvedených v článkoch 16 a 17.

Členský štát, ktorý vydáva varovanie v súlade s článkami 23 a 31, informuje o tom ostatné členské štáty prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií. Podrobné pravidlá pre túto výmenu sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

3. Členský štát, ktorý chce pridať indikátor k varovaniu, uskutoční konzultácie s členským štátom, ktorý vydal varovanie, prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií. Podrobné pravidlá pre túto výmenu sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE. Ak členský štát, ktorý vydal varovanie, toto varovanie nezruší, táto sa naďalej uplatňuje v plnom rozsahu na členské štáty, ktoré nepridali indikátor.

4. Indikátor sa vymazáva najneskôr do jedného mesiaca po pridaní, pokiaľ členský štát neodmietne uskutočniť opatrenie zo zákonných dôvodov alebo osobitných dôvodov účelnosti.

5. Ak v obzvlášť naliehavých a závažných prípadoch vydávajúci členský štát požiada o uskutočnenie opatrenia, vykonávajúci členský štát preskúma, či môže zrušiť svoj indikátor. Ak tak vykonávajúci členský štát môže urobiť, podnikne potrebné kroky, aby zabezpečil, že opatrenie, ktoré sa má uskutočniť, môže byť vykonané okamžite.

6. Postup a technické pravidlá pre pridávanie indikátorov a pre ich aktualizáciu sa prijmú v súlade s článkom 60.

Článok 46

Prepojenia medzi varovaniami

7. Členský štát môže vytvoriť prepojenie medzi varovaniami, ktoré vydáva v SIS II v súlade s jeho vnútroštátnou legislatívou. Účinkom takého prepojenia má byť vytvorenie vzťahu medzi dvomi alebo viacerými varovaniami.

8. Vytvorenie prepojenia neovplyvní konkrétne opatrenie, ktoré sa má uskutočniť na základe každého prepojeného varovania alebo dobu uchovávania každého prepojeného varovania.

3. Vytvorenie prepojenia neovplyvní prístupové práva stanovené v tomto rozhodnutí. Orgány, ktoré nemajú právo prístupu k určitým kategóriám varovaní, nemajú prístup ani k prepojeniam na tieto kategórie.

4. Ak členský štát usúdi, že vytvorenie prepojenia medzi varovaniami nie je zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom alebo medzinárodnými záväzkami, môže prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby z jeho vnútroštátneho územia nebol možný prístup k prepojeniu.

5. Technické pravidlá pre prepojenie varovaní sa prijmú v súlade s článkom 60.

Článok 47

Účel a doba uchovávania doplňujúcich informácií

9. 1. Doplňujúce informácie, ktoré posiela iný členský štát, sa použijú iba na účely, na ktoré sa informácie posielajú. Vo vnútroštátnych súboroch sa uchovávajú iba dovtedy, pokiaľ sa v SIS II uchováva varovanie, ktorého sa týkajú. Členské štáty môžu uchovávať tieto informácie počas dlhšieho obdobia, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý sa posielali. V každom prípade sa doplňujúce informácie vymazávajú najneskôr rok po vymazaní s nimi spojeného varovania zo SIS II.

2. Odsek 1 ponecháva nedotknuté právo členského štátu uchovávať vo svojich vnútroštátnych súboroch údaje, ktoré sa týkajú určitého varovania, v súvislosti s ktorým bolo uskutočnené opatrenie na jeho území. Také údaje sa môžu uchovávať vo vnútroštátnych súboroch najviac po dobu troch rokov, s výnimkou toho, ak konkrétne ustanovenia vnútroštátneho práva povoľujú uchovávanie údajov počas dlhšieho obdobia.

Článok 48

Odovzdávanie osobných údajov tretím stranám

1. Pokiaľ nie je v práve EÚ výslovne stanovené inak, osobné údaje spracovávané v SIS II pri uplatňovaní tohto rozhodnutia sa neodovzdávajú ani nesprístupňujú tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám.

2. Na základe výnimky z odseku 1 osobné údaje sa môžu odovzdávať tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám v rámci dohody Európskej únie v oblasti policajnej alebo justičnej spolupráce zaručujúcej dostatočnú úroveň ochrany odovzdávaných osobných údajov a so súhlasom členského štátu, ktorý vložil údaje do SIS II.

KAPITOLA X

Ochrana údajov

Článok 49

Uplatňovanie Dohovoru Rady Európy o ochrane údajov

Osobné údaje spracovávané pri uplatňovaní tohto rozhodnutia sú chránené v súlade s Dohovorom Rady Európy z 28. januára 1981 na ochranu jednotlivcov so zreteľom na automatické spracovávanie osobných údajov a jeho následnými zmenami a doplnkami.

Článok 50

Právo na informácie

1. Jednotlivec, ktorého údaje sa spracovávajú v SIS II pri uplatňovaní tohto rozhodnutia, má byť na požiadanie informovaný o:

(a) totožnosti kontrolóra a prípadne aj jeho zástupcu;

(b) účeloch, na ktoré sa údaje budú spracovávať v SIS II;

(c) možných príjemcoch údajov;

(d) dôvode na vydanie varovania v SIS II;

(e) existencii práva na prístup k jeho osobným údajom a práva na ich opravu.

2. Oznámenie informácií uvedených v odseku 1 príslušnému jednotlivcovi sa zamieta, ak je to potrebné na uskutočnenie zákonnej úlohy v spojení s údajmi vloženými do SIS II alebo pre ochranu práv a slobôd dotknutého jednotlivca alebo tretích strán. V každom prípade sa zamieta počas doby platnosti varovania na účely utajeného sledovania.

Článok 51

Právo prístupu, oprava a vymazanie

1. Právo jednotlivcov mať prístup k ich osobným údajom spracovávaným v SIS II a dosiahnuť ich opravu alebo vymazanie sa uplatňuje v súlade s právom členského štátu, u ktorého sa toto právo prístupu uplatňuje.

2. Ak členský štát, u ktorého sa právo prístupu uplatňuje, údaje nevložil, potom, ako poskytne členskému štátu, ktorý údaje vložil, príležitosť, aby oznámil svoje stanovisko, oznámi údaje dotknutému jednotlivcovi. Uskutoční sa to prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií. Podrobné pravidlá tejto výmeny doplňujúcich informácií sa prijmú v súlade s postupom definovaným v článku 61 a vložia do príručky SIRENE.

3. Osobné údaje sa oznámia dotknutému jednotlivcovi čo najskôr a v každom prípade najneskôr 60 dní od dátumu, kedy požiadal o prístup.

4. Oznámenie informácií uvedených v odseku 1 dotknutému jednotlivcovi sa zamieta, ak je to potrebné na uskutočnenie zákonnej úlohy v spojení s údajmi vloženými do SIS II alebo pre ochranu práv a slobôd dotknutého jednotlivca alebo tretích strán. V každom prípade sa zamieta počas platnosti varovania na účely utajeného sledovania.

5. Jednotlivec sa informuje o preskúmaní uplatňovania svojich práv na opravu a vymazanie čo najskôr a v každom prípade najneskôr do 6 mesiacov od dátumu, kedy požiadal o opravu alebo vymazanie

Článok 52

Opravné prostriedky

Každá osoba na území ktoréhokoľvek členského štátu má právo podať žalobu alebo sťažnosť na súdy tohto členského štátu, ak jej zamietnu právo prístupu k údajom, ktoré sa jej týkajú alebo právo na ich opravu alebo vymazanie alebo právo získať informácie alebo dosiahnuť nápravu v súvislosti so spracovaním jej osobných údajov v rozpore s týmto rozhodnutím.

Článok 53

Orgány na ochranu údajov

1. Každý členský štát zabezpečí, aby zákonnosť spracovávania osobných údajov SIS II na jeho území, vrátane výmeny a ďalšieho spracovávania doplňujúcich informácií, sledoval nezávislý orgán. Každý jednotlivec má právo požiadať dozorný orgán, aby skontroloval zákonnosť spracovávania údajov, ktoré sa ho týkajú, vykonávaného v SIS II. Toto právo je upravené vo vnútroštátnom práve členského štátu, ktorému sa požiadavka predkladá. Ak údaje vložil do SIS II iný členský štát, kontrola sa vykoná v úzkej koordinácii s dozorným orgánom tohto členského štátu.

2. Dozorné orgány uvedené v článku 24 Dohovoru o Europole a článku 23 rozhodnutia 2002/187/SVZ zabezpečia zákonnosť prístupu k osobných údajom SIS II, respektíve ich ďalšieho spracovania zo strany Europolu a Eurojustu.

3. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sleduje, aby sa činnosti Komisie spojené so spracovaním osobných údajov vykonávali v súlade s týmto rozhodnutím.

4. Orgány uvedené v tomto článku navzájom spolupracujú. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov na tento účel zvoláva zasadanie najmenej raz do roka.

KAPITOLA XI

Zodpovednosť a sankcie

Článok 54

Zodpovednosť

1. Každý členský štát zodpovedá za akúkoľvek škodu spôsobenú jednotlivcovi, ktorá vyplýva z neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov oznámených prostredníctvom SIS II alebo orgánov SIRENE, ktoré uskutočnil tento členský štát.

2. Ak členský štát, proti ktorému je podaná žaloba podľa odseku 1, nie je členským štátom, ktorý vložil údaje do SIS II, štát, ktorý ich vložil, na požiadanie uhradí čiastky vyplácané ako náhrada, pokiaľ údaje nepoužil štát, voči ktorému bola vznesená požiadavka, pri porušení tohto rozhodnutia.

3. Ak to, že členský štát nedodrží svoje povinnosti podľa tohto rozhodnutia, spôsobí škodu SIS II, tento členský štát sa považuje za zodpovedný za takú škodu, pokiaľ Komisia alebo iný(-) členský(-) štát(-y) zúčastňujúci(-e) sa v SIS II neurobil(-i) náležité kroky, aby zabránil(-i) vzniku škody alebo jej dopad znížil(-i) na minimum.

Článok 55

Sankcie

Členské štáty zabezpečia, aby spracovávanie údajov SIS II alebo doplňujúcich informácií v rozpore s týmto rozhodnutím podliehalo účinným, primeraným a odradzujúcim sankciám v súlade s vnútroštátnym právom.

KAPITOLA XII

Prístup Europolu a Eurojustu do SIS II

Článok 56

Prístup Europolu a Eurojustu

Europol aj Eurojust určia jeden až dva prístupové body na prístup do SIS II.

Článok 57

Prístup Europolu k údajom SIS II

1. Ak prístup Europolu do SIS II odhalí existenciu varovania v SIS II, o ktorú sa Europol zaujíma, Europol informuje členský štát, ktorý varovanie vydal, prostredníctvom vnútroštátnej jednotky Europolu tohto členského štátu.

2. Použitie informácií, ktoré Europol získal na základe prístupu do SIS II, vrátane oznámenia informácií tretím krajinám a orgánom, podlieha súhlasu vydávajúceho členského štátu. Taký súhlas sa získava prostredníctvom vnútroštátnej jednotky Europolu tohto členského štátu.

3. Ak vydávajúci členský štát umožní použitie informácií, ich spracovanie je upravené Dohovorom o Europole.

4. Europol prijme a uplatňuje mutatis mutandis ustanovenia o bezpečnosti a zachovávaní dôvernosti v súlade s ustanoveniami stanovenými v článku 10.

5. Europol zaznamenáva svoj prístup do SIS II a ďalšie spracovávanie údajov SIS II, v súlade s predpismi stanovenými v článku 11.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, Europol nespája časti SIS II ani neprenáša údaje v nich obsiahnuté, ku ktorým má prístup, do žiadneho počítačového systému na spracovanie údajov, ktorý prevádzkuje alebo ktorý sa v ňom nachádza, ani nepresúva ani inak nekopíruje žiadnu časť SIS II.

7. Europol si môže vyžiadať doplňujúce informácie alebo dodatočné údaje uvedené v článkoch 16 a 17 od členského štátu, ktorý vydal varovanie, prostredníctvom vnútroštátnej jednotky Europolu príslušného členského štátu.

Článok 58

Prístup Eurojustu k údajom SIS II

1. Ak prístup Eurojustu do SIS II odhalí existenciu varovania v SIS II, o ktorú sa Eurojust zaujíma, Eurojust informuje členský štát, ktorý varovanie vydal, prostredníctvom príslušných vnútroštátnych členov Eurojustu.

2. Použitie informácií, ktoré Eurojust získal na základe takého prístupu do SIS II, vrátane oznámenia informácií tretím krajinám a orgánom, podlieha súhlasu vydávajúceho členského štátu. Taký súhlas sa tiež získava prostredníctvom vnútroštátneho člena Eurojustu tohto členského štátu.

3. Ak vydávajúci členský štát umožní použitie informácií, ich spracovanie je upravené rozhodnutím 2002/187/SVZ.

4. Eurojust prijme a uplatňuje mutatis mutandis ustanovenia o bezpečnosti a zachovávaní dôvernosti v súlade s ustanoveniami stanovenými v článku 10.

5. Eurojust zaznamenáva svoj prístup do SIS II a ďalšie spracovávanie údajov SIS II, v súlade s predpismi stanovenými v článku 11.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, Eurojust nespája časti SIS II ani neprenáša údaje v nich obsiahnuté, ku ktorým má prístup, do žiadneho počítačového systému na spracovanie údajov, ktorý prevádzkuje alebo ktorý sa v Eurojuste nachádza, ani nepresúva ani inak nekopíruje žiadnu časť SIS II.

7. Eurojust si môže vyžiadať doplňujúce informácie od príslušného členského štátu v súlade s ustanoveniami stanovenými v rozhodnutí 2002/187/SVZ.

8. Prístup k údajom vloženým do SIS II sa obmedzuje na vnútroštátnych členov a ich asistentov a nevzťahuje sa na pracovníkov Eurojustu.

KAPITOLA XIII

Záverečné ustanovenia

Článok 59

Monitorovanie, hodnotenie a štatistika

1. Komisia zabezpečí, aby boli v poriadku všetky systémy na monitorovanie fungovania SIS II vo vzťahu k cieľom, pokiaľ ide o výkon, efektívnosť nákladov a kvalitu služby.

2. Komisia má prístup k potrebným informáciám, ktoré sa týkajú spracovateľských operácií vykonávaných v SIS II na účely technickej údržby, podávania správ a štatistiky.

3. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o činnostiach SIS II a o dvojstrannej a mnohostrannej výmene doplňujúcich informácií medzi členskými štátmi dva roky po začatí prevádzky SIS II a potom každé dva roky.

4. Komisia predkladá celkové hodnotenie SIS II a dvojstrannej a mnohostrannej výmeny doplnkových informácií medzi členskými štátmi štyri roky po začatí prevádzky SIS II a potom každé štyri roky. Toto celkové hodnotenie zahrnuje preskúmanie výsledkov dosiahnutých vo vzťahu k cieľom a posudzuje pretrvávajúcu platnosť základného odôvodnenia a akýchkoľvek dôsledkov budúcich operácií. Komisia postúpi správy o hodnotení Európskemu parlamentu a Rade.

5. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 3 a 4.

Článok 60

Poradný výbor

1. Ak je uvedený odkaz na tento článok, Komisii pomáha poradný výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Výbor prijme svoj vlastný rokovací poriadok na návrh predsedu na základe štandardného rokovacieho poriadku uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor poskytne svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti záležitosti, ak je potrebné, hlasovaním. Predseda nehlasuje.

4. Stanovisko sa zaznamenáva do zápisnice; okrem toho má každý členský štát právo požiadať, aby bolo v zápisnici zaznamenané aj jeho stanovisko.

5. Komisia v čo najvyššej miere zohľadňuje stanovisko, ktoré poskytne výbor. Informuje výbor o spôsobe, ktorým sa stanovisko vzalo do úvahy.

Článok 61

Regulačný výbor

1. Ak je uvedený odkaz na tento článok, Komisii pomáha regulačný výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor poskytne svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti záležitosti. V prípade rozhodnutí o návrhu z Komisie, ktoré má Rada prijať, poskytne stanovisko väčšina ustanovená v článku 205 ods. 2 Zmluvy o ES. Hlasy zástupcov členských štátov vo výbore sú upravené spôsobom uvedeným v danom článku. Predseda nehlasuje.

2. Výbor prijme svoj vlastný rokovací poriadok na návrh predsedu na základe štandardného rokovacieho poriadku uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Komisia prijme očakávané opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru. Ak očakávané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo ak sa neposkytlo žiadne stanovisko, Komisia neodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať.

4. Rada môže konať o návrhu na základe kvalifikovanej väčšiny, v rámci obdobia dvoch mesiacov od dátumu postúpenia návrhu Rade. Ak v rámci tohto obdobia Rada kvalifikovanou väčšinou oznámila, že namieta proti návrhu, Komisia ho opätovne preskúma. Môže predložiť Rade zmenený a doplnený návrh, opätovne predložiť svoj návrh alebo predložiť legislatívny návrh. Ak po uplynutí tohto obdobia Rada neprijala navrhovaný vykonávací akt, ani neoznámila svoje námietky voči návrhu na vykonávacie opatrenia, Komisia prijme navrhovaný vykonávací akt.

Článok 62

Zmeny a doplnky Schengenského dohovoru

1. Toto rozhodnutie nahrádza články 92 až 119 Schengenského dohovoru, s výnimkou jeho článku 102 písm. a), na účely záležitostí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o EÚ.

2. Nahrádza tiež tieto ustanovenia schengenského acquis vykonávajúce tieto články[28]:

a) Rozhodnutie Výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o finančnom nariadení o nákladoch na inštaláciu a prevádzku Schengenského informačného systému (C.SIS) (SCH/Com-ex (93) 16);

b) Rozhodnutie Výkonného výboru zo 7. októbra 1997 o príspevkoch Nórska a Islandu na náklady spojené s inštaláciou a prevádzkou C.SIS (SCH/Com-ex (97) 18);

c) Rozhodnutie Výkonného výboru zo 7. októbra 1997 o vývoji SIS (SCH/Com-ex (97) 24);

d) Rozhodnutie Výkonného výboru z 15. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa finančné nariadenie o C.SIS (SCH/Com-ex (97) 35);

e) Rozhodnutie Výkonného výboru z 21. apríla 1998 o C.SIS so spojeniami 15/18 (SCH/Com-ex (98) 11);

f) Rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o výdavkoch na inštaláciu C.SIS (SCH/Com-ex (99) 4);

g) Rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o aktualizácii príručky SIRENE (SCH/Com-ex (99) 5);

h) Deklarácia Výkonného výboru z 18. apríla 1996, ktorou sa vymedzuje pojem „cudzí štátny príslušník” (SCH/Com-ex (96) decl. 5);

i) Deklarácia Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o štruktúre SIS (SCH/Com-ex (99) decl. 2 rev.).

3. Na účely záležitostí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o ES, sa odkazy na nahradené články Schengenského dohovoru a príslušné ustanovenia schengenského acquis vykonávajúce tieto články považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe.

Článok 63

Zrušenie

Rozhodnutie 2004/201/SVZ sa zrušuje[29].

Článok 64

Prechodné obdobie a rozpočet

1. Články 94, 95, 97, 98, 99 a 100 a článok 101 ods. 1 a ods. 2 Schengenského dohovoru sa naďalej uplatňujú na varovania vydané v SIS a prenesené do SIS II alebo na varovania vydané priamo v SIS II pred dátumom stanoveným v súlade s článkom 65 ods. 3 tohto rozhodnutia, a to do jedného roka od tohto dátumu.Jeden rok od dátumu stanoveného v súlade s článkom 65 ods. 3 sa tieto varovania zo SIS II automaticky vymazávajú, pokiaľ členské štáty opätovne nevydajú tieto varovania v súlade s týmto rozhodnutím.

2. Zostatok rozpočtu v deň určený v súlade s článkom 65 ods. 2, ktorý bol schválený v súlade s článkom 119 Schengenského dohovoru, sa vráti členským štátom. Sumy, ktoré sa majú vrátiť, sa vypočítajú na základe príspevkov od členských štátov, ako boli ustanovené v rozhodnutí Výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o finančnom nariadení o nákladoch na inštaláciu a prevádzku Schengenského informačného systému.

Článok 65

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .Uplatňuje sa od dátumu, ktorý stanoví Komisia v súlade s odsekmi 2 a 3.

2. Dátum, od ktorého sa majú uplatňovať články 1 až 14 a články 40 až 64, s výnimkou článkov 41, 44, 45 a 46 sa stanoví potom, čo:

(a) sa prijmú potrebné vykonávacie opatrenia;

(b) sa uskutočnia potrebné technické dojednania zo strany Komisie, ktoré umožnia prepojenie medzi SIS II a členskými štátmi a

(c) všetky členské štáty oznámia Komisii, že uskutočnili potrebné technické a legislatívne dojednania na spracovanie údajov SIS II a výmenu doplňujúcich informácií v súlade s vyššie uvedenými článkami.

Komisia tento dátum uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Dátum, od ktorého sa majú uplatňovať články 15 až 39 a články 41, 44, 45 a 46 sa stanoví potom, čo:

(a) sa prijmú potrebné vykonávacie opatrenia a

(b) všetky členské štáty oznámia Komisii, že uskutočnili potrebné technické a legislatívne dojednania na spracovanie údajov SIS II a výmenu doplňujúcich informácií v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami.

Komisia tento dátum uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

Korelačná tabuľka

Články Schengenského dohovoru[30] | Články rozhodnutia |

Čl. 92 ods. 1 | Čl. 1 ods. 1; Čl. 2 ods.1; Čl. 4 ods. 1, 2 a 3 |

Čl. 92 ods. 2 | Čl. 4 ods. 1, 2 a 3; Čl. 6; Čl. 9; Čl. 5 ods. 2 a 3 |

Čl. 92 ods. 3 | Čl .4 ods. 1, 2 a 3; Čl. 5 ods. 1; Čl. 12 |

Čl. 92 ods. 4 | Čl. 3 ods. 1; Čl. 7 ods. 2 a 3; Čl. 8 |

Čl. 92 ods. 3 | Čl. 7 ods. 2 a 3; Čl.8; Čl. 47 ods. 1 |

Čl. 93 | Čl.1 ods. 2 |

Čl. 94 ods.1 | Čl. 40 ods. 1 |

Čl. 94 ods. 2 | Čl.15; Čl. 23 ods. 1; Čl. 27 ; Čl. 31 ods. 1; Čl. 35 ods.1 |

Čl. 94 ods. 3 | Čl. 39 ods. 1; Čl. 44 ods. 3 |

Čl. 94 ods. 4 | Čl. 45 |

Čl. 95 ods.1 | Čl. 15 |

Čl. 95 ods. 2 | Čl. 16; Čl. 17; Čl.45 |

Čl. 95 ods. 3 | Čl. 20; Čl. 21; Čl. 45 |

Čl. 95 ods. 4 | Čl. 45 ods. 5 |

Čl. 95 ods. 5 | Čl. 20 ods.1 |

Čl. 95 ods. 6 | Čl. 22 |

Čl. 96 ods. 1 |

Čl. 96 ods. 2 |

Čl. 96 ods. 3 |

Čl. 97 | Čl. 23; Čl. 26 |

Čl. 98 ods.1 | Čl. 27 |

Čl. 98 ods. 2 | Čl. 30 |

Čl. 99 ods. 1 | Čl. 31 ods. 1 |

Čl. 99 ods. 2 | Čl. 31 ods. 1 |

Čl. 99 ods. 3 | Čl. 31 ods. 2 |

Čl. 99 ods. 4 | Čl. 32 ods. 1, 2 a 3 |

Čl. 99 ods. 5 | Čl. 32 ods. 4 |

Čl. 99 ods. 6 | Čl. 45 |

Čl. 100 ods. 1 | Čl. 35 |

Čl. 100 ods. 2 | Čl. 36 |

Čl. 100 ods. 3 | Čl. 35 |

Čl. 101 ods. 1 | Čl. 18 ods. 1; Čl. 24; Čl. 28 ods. 1 a 2; Čl. 33 ods. 1 a 2; Čl. 37 ods. 1 a 2 |

Čl. 101 ods. 2 |

Čl. 101 ods. 3 | Čl. 40 ods. 3 |

Čl. 101 ods. 4 | Čl. 40 ods. 4 |

Čl. 101A ods. 1 | Čl. 18 ods. 2; Čl. 33 ods. 3; Čl. 37 ods. 3; |

Čl. 101A ods. 2 | Čl. 18 ods. 2; Čl. 33 ods. 3; Čl. 37 ods. 3; |

Čl. 101A ods. 3 | Čl. 57 ods. 1 |

Čl. 101A ods. 4 | Čl. 57 ods. 2 |

Čl. 101A ods. 5 | Čl. 57 ods. 7 |

Čl. 101A ods. 6 | Čl. 53 ods. 2; Čl. 57 ods. 4, 5 a 6 |

Čl. 101B ods. 1 | Čl. 18 ods. 3; Čl. 28 ods. 3 |

Čl. 101B ods. 2 | Čl. 18 ods. 3; Čl. 28 ods. 3; Čl. 58 ods. 8 |

Čl. 101B ods. 3 | Čl. 58 ods. 1 a 2 |

Čl. 101B ods. 4 | Čl. 53 ods. 2; Čl. 58 ods. 3 |

Čl. 101B ods. 5 | Čl. 58 ods. 5 |

Čl. 101B ods. 6 | Čl. 58 ods. 6 |

Čl. 101B ods. 7 | Čl. 58 ods. 8 |

Čl. 101B ods. 8 | Čl. 58 ods. 4 |

Čl. 102 ods. 1 | Čl. 40 ods. 1 |

Čl. 102 ods. 2 | Čl. 42 ods. 1 a 2 |

Čl. 102 ods. 3 | Čl. 40 ods. 2 |

Čl. 102 ods. 4 |

Čl. 102 ods. 5 | Čl. 54 ods. 1 |

Čl. 103 | Čl. 11 |

Čl. 104 ods.1 |

Čl. 104 ods. 2 |

Čl. 104 ods. 3 |

Čl. 105 | Čl. 43 ods. 1 |

Čl. 106 ods. 1 | Čl. 43 ods. 2 |

Čl. 106 ods. 2 | Čl. 43 ods. 3 |

Čl. 106 ods. 3 | Čl. 43 ods. 4 |

Čl. 107 | Čl. 43 ods. 6 |

Čl. 108 ods. 1 | Čl. 7 ods. 1 |

Čl. 108 ods. 2 |

Čl. 108 ods. 3 | Čl. 6; Čl. 7 ods. 1; Čl. 9 ods. 1 |

Čl. 108 ods. 4 | Čl. 7 ods. 3 |

Čl. 109 ods. 1 | Čl. 50 ods. 1; Čl. 51 ods. 1, 2 a 3 |

Čl. 109 ods. 2 | Čl. 51 ods. 4 |

Čl. 110 | Čl. 51 ods. 1 a 5; Čl. 53 ods. 1 |

Čl. 111 ods. 1 | Čl. 52 |

Čl. 111 ods. 2 |

Čl. 112 ods. 1 | Čl. 19 ods. 1 a 2; Čl. 25 ods. 1 a 2; Čl. 29 ods. 1 a 2; Čl. 34 ods. 1, 2 a 3; Čl. 43 ods. 7 |

Čl. 112 ods. 2 | Čl. 43 ods. 7 |

Čl. 112 ods. 3 | Čl. 19 ods. 3; Čl. 25 ods. 3; Čl. 29 ods. 3; Čl. 34 ods. 4; Čl. 38 ods. 5 |

Čl. 112 ods. 4 | Čl. 19 ods. 2; Čl. 25 ods. 2; Čl. 29 ods. 2; Čl. 34 ods. 3 Čl. 38 ods. 4 |

Čl. 112A ods. 1 | Čl. 47 ods. 1 |

Čl. 112A ods. 2 | Čl. 47 ods. 2 |

Čl. 113 ods. 1 | Čl. 38 ods. 1, 2 a 3 |

Čl. 113 ods. 2 | Čl. 14 ods. 3, 4, 5 a 6 |

Čl. 113A ods. 1 | Čl. 47 ods. 1 |

Čl. 113A ods. 2 | Čl. 47 ods. 2 |

Čl. 114 ods. 1 | Čl. 53 ods. 1 |

Čl. 114 ods. 2 | Čl. 53 |

Čl. 115 ods. 1 | Čl. 53 ods. 3 |

Čl. 115 ods. 2 |

Čl. 115 ods. 3 |

Čl. 115 ods. 4 |

Čl. 116 ods. 1 | Čl. 54 ods. 1 |

Čl. 116 ods. 2 | Čl. 54 ods. 2 |

Čl. 117 ods. 1 | Čl. 49 |

Čl. 117 ods. 2 |

Čl. 118 ods. 1 | Čl. 10 ods. 1 |

Čl. 118 ods. 2 | Čl. 10 ods. 1 |

Čl. 118 ods. 3 | Čl. 10 ods. 3 |

Čl. 118 ods. 4 | Čl. 13 |

Čl. 119 ods. 1 | Čl. 5 ods. 1; Čl. 64 ods. 2 |

Čl. 119 ods. 2 | Čl. 5 ods. 2 a 3 |

[1] Nariadenie ES č. 2424/2001 a rozhodnutie 2001/886/SVZ o vývoji Schengenského informačného systému druhej generácie.

[2] Články 92 až 119 Schengenského dohovoru (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19) zohľadňujú aj zmeny a doplnky, ktoré sa majú zaviesť do dohovoru po prijatí po prijatí rozhodnutia Rady 2005/211/JAI o zavedení niektorých nových funkcií pre SIS, vrátane boja proti terorizmu Ú. v. EÚ L 68, 15/03/05, s. 44.

[3] Závery Rady o SIS II z 5. - 6. júna 2003, 29. apríla a 14. júna 2004 a stanoviská a rezolúcie Európskeho parlamentu T4-0082/1997, T5-0610/2002, T5-0611/2002, T5-0391/2003, T5-0392/2003 a T5-0509/2003.

[4] Ak Komisia navrhne potrebné nástroje týkajúce sa ochrany osobných údajov v rámci hlavy VI Zmluvy o Európskej únii, bude potrebné nahradiť odkaz na dohovor č. 108 s cieľom uplatniť tento nový nástroj na spracovanie osobných údajov vykonávané pri uplatňovaní tohto rozhodnutia.

[5] Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 45.

[6] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 17.

[7] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[8] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[9] Dokument Rady 13054/04.

[10] Ú. v. EÚ L 368, 15.12.2004, s. 26.

[11] Ú. v. ES L 328, 13.12.2001, s. 1.

[12] Ú. v. EÚ C , , s. .

[13] Ú. V. EÚ C , , s. .

[14] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19. Dohovor naposledy zmenený a doplnený rozhodnutím Rady 2005/211/SVZ.

[15] Ú. v. ES L 328 , 13.12.2001, s. 4.

[16] Ú. v. ES L 328, 13.12.2001, s. 1.

[17] Ú. v. EÚ L…

[18] Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.

[19] Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[20] Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2004, s. 47.

[21] Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2.

[22] Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.

[23] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[24] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[25] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[26] Ú. v. EÚ L 368, 15.12.2004, s. 26.

[27] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, Ú. v. ES L 281 23.11.1995 s. 31.

[28] Ú. v. ES L 239 22.9.2000, s. 439.

[29] Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004.

[30] Články a odseky uvedené kurzívou boli doplnené alebo zmenené nariadením Rady (ES) č. 871/2004 a rozhodnutím Rady 2005/211/JAI o zavedení nových funkcií Schengenského informačného systému vrátane boja proti terorizmu.