52005DC0533

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.10.2005

KOM(2005) 533 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

16. VÝROČNÁ SPRÁVA O IMPLEMENTÁCII ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV V ROKU 2004{SE K(2005)1348}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Analýza implementácie v roku 2004 3

3. Súlad a koordinácia 8

4. Hodnotenia 10

5. Kontroly 10

6. Výbory pomáhajúce Komisii 12

SPRÁVA KOMISIE

16. VÝROČNÁ SPRÁVA O IMPLEMENTÁCII ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV V ROKU 2004

Táto správa sa predkladá v súlade s článkom 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch. Je to 16. výročná správa, ktorá sa týka činností v rámci štrukturálnych fondov počas roku 2004.

Informácie uvedené v tejto správe sú podrobnejšie rozpracované v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

1. ÚVOD

Rok 2004 bol poznačený troma dôležitými udalosťami súčasnej generácie európskych programov: pridelenie výkonnostnej rezervy; strednodobé preskúmanie programov v EÚ 15; vznik 43 doplnkových programov, najmä v kategórii najmenej rozvinutých regiónov, v dôsledku rozšírenia Únie. V prípade týchto doplnkových programov bola na obdobie rokov 2004-2006 pridelená celková pomoc Spoločenstva vo výške 24 miliárd eur (súčasné ceny).

Medzitým sa mimo rámca súčasných programov začali rokovania o novom regulačnom rámci pre kohéznu politiku v rokoch 2007-2013. Návrhy Komisie určené Parlamentu a Rade sú zamerané na potvrdenie úlohy kohéznej politiky ako hlavného rozpočtového nástroja na úrovni Spoločenstva, ktorým sa realizuje lisabonská agenda týkajúca sa konkurencieschopnosti, s odhadovanými rozpočtovými požiadavkami približne 336,1 miliardy eur počas obdobia 7 rokov na tri prioritné ciele: Konvergencia v najmenej rozvinutých regiónoch; Konkurencieschopnosť a zamestnanosť v ostatných regiónoch; Európska územná spolupráca v hraničných regiónoch.

2. ANALÝZA IMPLEMENTÁCIE V ROKU 2004

2.1. Implementácia rozpočtu

2.1.1. Záväzky

V roku 2004 predstavovali dostupné viazané rozpočtové prostriedky pre štrukturálne fondy celkovo 35 353 miliónov eur, t. j. 32 % rozpočtu EÚ. Viazané rozpočtové prostriedky pre desať nových členských štátov predstavovali 3 812 miliónov eur. Skutočne realizované záväzky predstavovali celkovo 35 212 miliónov eur, prakticky 100 % dostupných rozpočtových prostriedkov (odrážajúc systém v podstate automatických záväzkov). Všetky prostriedky, ktoré sa na programy EÚ-10 predbežne vyčlenili v dohode z Kodane, boli viazané.

2.1.2. Platby

Platby za záväzky v roku 2004 boli najvyššími doteraz zaznamenanými platbami v súvislosti so štrukturálnymi fondmi a predstavovali 31 516 miliónov eur alebo 99 % dostupných platobných rozpočtových prostriedkov. Táto skutočnosť znamená značné urýchlenie realizácie súčasnej generácie programov v piatom roku programového obdobia.

Svedčí to o aktívnejšom riadení orgánmi na úrovni Spoločenstva, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, čo pomáha udržať programy na ceste k úspešnej implementácii počas obdobia 7 rokov 2000-2006.

V prípade cieľa 2 sa využilo 100 % dostupných platobných prostriedkov. V prípade cieľov 1 a 3, ako aj v prípade iniciatív Spoločenstva, sa tento údaj takisto blížil k 100 %. V prípade FNURH (mimo programov cieľa 1) bol údaj 83 %, čo predstavuje zlepšenie výkonu z predchádzajúceho roku. Na druhej strane, údaj týkajúci sa inovačných opatrení a technickej pomoci poklesol z 90 % v roku 2003 na 78 % v roku 2004. Na úrovni každého fondu dosiahli EFRR, Záručná sekcia EPUZF a ESF vysoké úrovne platieb (medzi 98 % a 100 % dostupných prostriedkov). V prípade FNURH tento údaj poklesol z 86 % v roku 2003 na 81 % v roku 2004.

V desiatich nových členských štátoch pozostávali platby v roku 2004 podľa očakávania prevažne zo záloh na vytvorenie fondov na obnovu s cieľom pomôcť realizácii programov[1]. Predstavovali sumu 1 550 miliónov eur. Celková suma dočasných platieb (týkajúca sa iba programov cieľa 1) predstavovala 23,7 milióna eur.

2.1.3. Implementácia členskými štátmi (EÚ 15)

V roku 2004 umožnila zrýchlená implementácia siedmim z 15 členských štátov znížiť nevyrovnané záväzky v absolútnych hodnotách. Absolútne zníženia boli v tejto súvislosti najväčšie v prípade Španielska (500 miliónov eur) a Írska (361 miliónov eur). Takisto sa dosiahli zníženia akumulovaných záväzkov v Dánsku, vo Fínsku, v Luxembursku, Portugalsku a vo Švédsku. Päť členských štátov, v poradí Španielsko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko a Grécko, vyúčtovalo takmer tri štvrtiny všetkých platieb. Tieto štáty sú v rámci „pätnástky“ hlavnými príjemcami kohéznej politiky EÚ.

2.1.4. Pravidlo „N+2“[2]

Zrušenia viazanosti zdrojov v prípade neexistencie platného nároku na platbu s časovým oneskorením stanoveným v „n+2“ na konci roku 2004 boli v porovnaní s celkovými pridelenými zdrojmi zanedbateľné. V prípade EFRR predstavoval tento údaj približne 56,1 milóna eur pre 26 programov. Väčšina príslušných programov INTERREG, ktoré súvisia s opatreniami týkajúcimi sa riadenia mimo štátnych hraníc, sa realizuje ťažšie. Tento údaj predstavoval iba 0,3 % ročného záväzku EFRR. Tieto údaje budú konečné až po prijatí súhlasu príslušného členského štátu.

Odhady pre ostatné štrukturálne fondy mali trochu väčšie miery zrušenia viazanosti, v prípade ESF bol tento údaj 123,5 milióna eur alebo 1,3 % ročného záväzku, v prípade EPUZF 44,4 milióna eur alebo 1,5 % ročného záväzku a v prípade FNURH 70,2 milióna eur alebo 12,5 % ročného záväzku.

V prípade všetkých 4 fondov dohromady by sa mal celkový výsledok rovnať zrušeniu viazanosti menšiemu ako 1 % (približne 0,96 %) z celkového ročného záväzku, čo naznačuje, že pravidlo n+2 spĺňa funkciu, na ktorú bolo určené, podporovaním vyrovnanejšieho charakteru finančnej realizácie programov každý rok.

2.2. Implementácia programu

2.2.1. Ciele 1 a 2

2.2.1.1. EÚ 15

V roku 2004 bolo dôležitou udalosťou pridelenie výkonnostnej rezervy po strednodobom preskúmaní. Táto inovácia v programoch na roky 2000-2006 takisto umožnila členským štátom prispôsobiť programy zmenám vo všeobecnej sociálno-ekonomickej situácii alebo meniacim sa podmienkam na trhu práce a zohľadniť výsledky strednodobých hodnotení. Vo všeobecnosti to poskytuje príležitosť lepšie prispieť v rámci priorít revidovanej Európskej stratégie zamestnanosti (ESZ) a dosiahnutia lisabonských cieľov. Strednodobé preskúmanie takisto umožnilo členským štátom zaviesť zmeny v štruktúre programov, napríklad zjednodušiť implementáciu.

2.2.1.2. Nové členské štáty

Skúsenosti z prvého roku implementácie programov v EÚ-10, ktorý sa začal v máji, naznačujú, že činnosť spojená s výberom projektov prebieha vo väčšine prípadov dobre. Povzbudzujúce je, že počet žiadostí o projekty v rámci niektorých opatrení prekročil dostupné finančné zdroje programov. Výzvy, akými sú zvyšovanie kvality projektov, zabezpečenie vyrovnaného geografického pokrytia a potreba riešenia nedostatkov v riadení, zostávajú stále aktuálnymi.

2.2.2. Cieľ 3

Najdôležitejším odkazom vyplývajúcim zo správ o strednodobom hodnotení je skutočnosť, že pôvodne dohodnutá stratégia v súvislosti so zásahmi ESF zostáva vo väčšine prípadov relevantnou a že naďalej prispieva k implementácii Európskej stratégie zamestnanosti. Odporúčania sa väčšinou týkali doladenia programov. Cieľom mnohých zavedených zmien bolo zjednodušiť programy, zvýšiť pružnosť reagovania na sociálno-ekonomické výzvy alebo znížiť príspevky na opatrenia, pri ktorých sa ukazuje, že potreby sú menšie, ako sa očakávalo, čo sa odráža v nedostatočnom čerpaní.

2.2.3. Rybné hospodárstvo mimo cieľa 1

Strednodobé preskúmanie poskytlo príležitosť prispôsobiť programy požiadavkám reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva, najmä v súvislosti s prerušením pomoci na obnovu rybárskych plavidiel a trvalým presunom plavidiel Spoločenstva do nečlenských krajín, čo už nie je od roku 2005 povolené; zmenám v podmienkach pre pomoc členských štátov rybárom a vlastníkom lodí, ktorí dočasne prerušili rybársku činnosť; zmenám súvisiacim s pomocou pri rekvalifikácii rybárov, ktorá je rozšírená s cieľom zahrnúť diverzifikáciu na iné činnosti, pokiaľ rybári pokračujú v rybolove na čiastočný úväzok.

2.2.4. Iniciatívy Spoločenstva

2.2.4.1. Interreg

V súvislosti s pristúpením desiatich nových členských štátov sa začalo 11 nových cezhraničných programov a zaviedli sa zmeny a doplnenia 17 programov s cieľom začleniť nové členské štáty medzi účastníkov. Dodatočné financovanie EFRR pre INTERREG v prípade nových členských štátov predstavuje celkovo 479 miliónov eur na obdobie 2004-2006. Spolu s financovaním indexácie na obdobie 2004-2006 to zvýšilo rozpočet EFRR pre INTERREG III na približne 5,8 miliardy eur. Mnoho programov bolo v roku 2004 upravených, ako výsledok procesu strednodobého preskúmania.

2.2.4.2. Leader+

Platby Záručnej sekcie EPUZF za 73 programov Leader+ v roku 2004 predstavovali 238 miliónov eur. Od začiatku programového obdobia bolo miestnymi akčnými skupinami schválených viac ako 20 000 projektov, najmä v oblastiach cestovného ruchu, podpory MSP, obnovy a rozvoja dedín a dedičstva vidieka, základných služieb pre obyvateľstvo vidieka a vidieckeho hospodárstva. Nové členské štáty majú možnosť implementovať opatrenia typu Leader+ v rámci svojich programov rozvoja vidieka.

2.2.4.3. URBAN

V roku 2004 sa do značnej miery začalo pracovať na tematických sieťach (program URBACT). Schválilo sa pätnásť tematických sietí, každá bola vytvorená v rámci iných tém. Účasť je vysoká a zahŕňa 150 partnerských miest vrátane 36 miest v nových členských štátoch. Nové závery auditu iniciatívy Urban boli uverejnené na tejto internetovej stránke[3]

2.2.4.4. EQUAL

V roku 2004 sa skončila prvá fáza implementácie Partnerstiev pre rozvoj (PPR) a začala sa druhá fáza. Pozornosť sa zamerala na zahrnutie podporných aktivít s cieľom posilniť inštitucionálnu kapacitu a efektívnosť vnútroštátnych riadiacich skupín pre EQUAL. Vypracovalo sa niekoľko publikácií o EQUAL a sú dostupné v elektronickej podobe[4]

V roku 2004 sa prijalo 27 nových rozhodnutí s cieľom zahrnúť zmeny ako výsledok strednodobého preskúmania a indexácie, alebo vypracovať nové programy iniciatívy Spoločenstva (PIS) pre nové členské štáty.

2.2.5. Inovačné činnosti

2.2.5.1. EFRR

Schválilo sa približne 139 programov s celkovou sumou 660 miliónov eur, z čoho je 344 miliónov eur financovaných v rámci EFRR. Najdôležitejšou udalosťou roku 2004 bol ceremoniál udeľovania cien víťazom súťaže Európska regionálna inovácia[5]. Počas roku 2004 sa pripravovali komplexné kontrolné zoznamy a vzory zmeny a doplnenia a prípadného ukončenia programov ako súčasť snahy o zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia a hľadania najlepších postupov.

2.2.5.2. ESF

Ukončilo sa asi 35 projektov v oblasti sociálneho dialógu. V prvej fáze výzvy na predloženie návrhov „Inovačné prístupy k riadeniu zmeny“ sa vybralo 33 projektov. S cieľom pomôcť pri presadzovaní výsledkov Komisia vyhlásila výzvu na predloženie návrhov „Odovzdávanie a šírenie inovácií získaných z projektov ESF podľa článku 6“ .

2.2.5.3. FNURH

Rok 2004 sa týkal prevažne implementácie projektov, ktoré sa vybrali v predchádzajúcich rokoch. Ukončili sa tri projekty. Začalo sa následné hodnotenie výsledkov projektov vybratých v rámci opatrenia „Inovačné činnosti“.

3. SÚLAD A KOORDINÁCIA

3.1. Súlad s inými politikami Spoločenstva

3.1.1. Hospodárska súťaž

V nariadení (ES) č. 1260/1999 sa uvádza, že pomoc schválená Komisiou musí zahŕňať všetky prvky požadované pre následné hodnotenie kompatibility štátnej pomoci so spoločným trhom. Komisia preto venovala počas roku 2004 zvláštnu pozornosť zabezpečeniu súladu s pravidlami o štátnej pomoci, predovšetkým v programoch pre nové členské štáty na roky 2004-2006 a v programoch pre „pätnástku“, vrátane hodnotenia aspektov politiky hospodárskej súťaže vo vzťahu k určitým hlavným projektom, ako je uvedené v článkoch 25 a 26 nariadenia 1260/1999.

3.1.2. Životné prostredie

V prípade desiatich nových členských štátov sa odhaduje, že na priority týkajúce sa životného prostredia sa v období 2004-2006 použije približne 720 miliónov eur, čo predstavuje 4,8 % z 15 miliárd eur pridelených pre štrukturálne fondy pre nové členské štáty, v porovnaní s 13 % zo 196 miliárd eur v EÚ 15 na obdobie 2000-2006. Vo všetkých nových členských štátoch boli dôležitými prioritami projekty týkajúce sa riadenia vodného a odpadového hospodárstva.

Osobitná výzva pre nové členské štáty sa týka uplatňovania smernice o posúdení vplyvu na životné prostredie a smerníc o vtákoch a biotopoch (pre sieť Natura 2000).

3.1.3. Vnútorný trh

Do riadenia štrukturálnych fondov sa zaviedla väčšia decentralizácia, pričom sa zvýšila zodpovednosť členských štátov za udeľovanie kontraktov financovaných fondmi Spoločenstva. S cieľom zabezpečiť súlad týchto postupov s pravidlami Spoločenstva Komisia vyzvala vnútroštátne orgány, aby prijali rôzne preventívne opatrenia, ako napr. vhodná odborná príprava zamestnancov zapojených do udeľovania kontraktov, a aby vydávali procedurálne usmernenia.

3.1.4. Doprava

Prepracované usmernenia Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej siete boli prijaté 29. apríla 2004[6]. Tieto usmernenia obsahujú 30 prioritných projektov európskeho záujmu v rámci EÚ-25 s nákladmi približne 225 miliárd eur. Ako projekty európskeho záujmu môžu pomôcť nasmerovať financovanie zo štrukturálnych fondov do tejto oblasti, najmä do regiónov, na ktoré sa vzťahuje cieľ 1.

3.2. Koordinácia nástrojov

3.2.1. Štrukturálne fondy a Kohézny fond

V súčasnosti je na podporu z Kohézneho fondu oprávnených 13 členských štátov (desať nových členských štátov, Grécko, Portugalsko a Španielsko). Keďže preskúmaním v roku 2003 sa zistilo, že HND na hlavu v Írsku prekročil prahovú hranicu, táto krajina už nie je oprávnená na podporu.

Hlavným koordinačným nástrojom medzi zásahmi Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov je strategický referenčný rámec (SRR). Desať nových členských štátov predložilo svoje SRR počas prvého polroku 2004.

3.2.2. Štrukturálne fondy a EIB/EIF

Spolupráca Komisie s EIB sa v roku 2004 z hľadiska dialógu a prípravných prác na posilnení spolupráce v ďalšom programovom období 2007-2013 ešte viac zintenzívnila. Komisia pomáhala EIB pri hodnotení 15 hlavných projektov EFRR a 25 projektov Kohézneho fondu. Na konci roku 2004 sa medzi Komisiou a EIB začali technické rokovania o spôsobe posilnenia spolupráce s cieľom ponúknuť členským štátom dodatočnú pomoc pri príprave kvalitných projektov so zreteľom na zrýchlenú realizáciu. Očakáva sa, že tieto rokovania sa ukončia v roku 2005.

Európska investičná banka poskytla v roku 2004 na projekty zamerané na posilnenie politických cieľov Európskej únie celkovo 43,2 miliardy eur (v roku 2003 42,3 miliardy). Financovanie v členských štátoch EÚ-25 predstavovalo celkovo 39,7 miliardy eur.

V roku 2004 získal Európsky investičný fond (EIF) vo forme rizikových kapitálových fondov imanie vo výške 358 miliónov eur, čím zvýšil svoje celkové portfólio na 2,8 miliardy eur a prostredníctvom záruk pre portfóliá finančných sprostredkovateľov MSP poskytol 1,4 miliardy eur.

Celková suma 28,5 miliardy eur na regionálny rozvoj predstavuje približne 72 % celkovej sumy, ktorú EIB poskytla v rámci EÚ-25.

4. HODNOTENIA

4.1. Strednodobé hodnotenie

Strednodobé hodnotenia boli založené na kombinácii metodík vrátane teoretického výskumu, hlavného výskumu a v prípade väčších programov makro-ekonomického modelovania. V kvalite a prísnosti hodnotení sa dosiahli výrazné zlepšenia. Výsledky sa použili na zlepšenie implementácie štrukturálnych fondov, najmä na vývoj ďalších ukazovateľov s cieľom pomôcť implementovať horizontálne priority a zlepšiť kritériá na výber projektov.

4.2. Výkonnostná rezerva

Výkonnostná rezerva je v období 2000 – 2006 inováciou. Na programy štrukturálnych fondov (okrem iniciatív Spoločenstva) sa pridelilo celkovo viac ako 8 miliárd eur[7]. Výkonnosť každého programu, priority alebo opatrenia sa hodnotila na základe ukazovateľov o financovaní, efektívnosti a riadení. Vo všeobecnosti sa väčšina programov a priorít realizovala dostatočne dobre na to, aby im mohli byť pridelené prostriedky z rezervy, aj keď sa príslušné sumy vzhľadom na výsledky hodnotenia značne líšili.

Najsilnejšou stránkou tohto procesu bolo stimulovanie vytvárania kapacít v súvislosti s osvedčenými postupmi riadenia. Medzi členskými štátmi existovali určité rozdiely v metódach, ktoré použili pri hodnotení výkonu a prideľovaní prostriedkov, zohľadňujúc rôzne okolnosti.

4.3. Iné hodnotenia

Počas roku 2004 Komisia vykonala alebo ukončila sériu následných hodnotení, ako aj strategické hodnotenie o príspevku štrukturálnych fondov na lisabonskú stratégiu.

5. KONTROLY

5.1. EFRR

Ukončili sa záverečné audity 56 programov týkajúcich sa všetkých členských štátov v období 1994-1999. V obmedzenom počte prípadov viedli závery auditu k pozastaveniu procesu ukončenia.

Začal sa nový audit týkajúci sa obdobia 2000-2006 s cieľom overiť, či systémy fungujú efektívne aj v skutočnosti. V roku 2004 sa v rôznych členských štátoch vykonalo osem auditov.

Počas prvej polovice tohto roku sa zorganizovali koordinačné stretnutia s členskými štátmi EÚ-15 s cieľom prediskutovať otázky týkajúce sa kontrol s kontrolnými orgánmi všetkých fondov.

Pokiaľ ide o nové členské štáty, audit sa týkal hodnotenia opisov systémov predložených podľa článku 5 nariadenia 438/2001.

5.2. ESF

Hodnotenie rizika v roku 2004 sa zameralo najmä na tie programy, ktoré predstavovali faktor najvyššieho finančného dosahu. V členských štátoch EÚ-15 sa vykonalo 42 systémových auditov a uskutočnilo sa 17 koordinačných stretnutí s vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi vymenovanými podľa článkov 10 a 15.

Preskúmali sa opisy systémov a podľa článku 5 sa vypracovali správy doplnené o 5 misií na mieste v nových členských štátoch, ktoré boli zamerané na zisťovanie skutočností. Počas tohto roku sa uskutočnili tri záverečné audity programov obdobia 1994-1999.

5.3. EPUZF

V roku 2004 sa v členských štátoch uskutočnilo päť misií zameraných na záverečné audity programov obdobia 1994-1999 a na najväčšie vnútroštátne programy týkajúce sa opatrení cieľa 5a.

V členských štátoch sa uskutočnilo 17 auditov s cieľom identifikovať určité situácie, pri ktorých sa konalo neuspokojivo (predstavujúce 2-3 % platieb EPUZF v roku 2004) a ktoré sa majú vhodným spôsobom napraviť.

5.4. FNURH

V roku 2004 sa vykonalo celkovo 8 kontrol na mieste. Štyri audity na mieste sa týkali overenia riadenia a kontroly systémov programov obdobia 2000-2006 (407 miliónov eur) v štyroch členských štátoch. Jeden audit FNURH sa týkal ukončenia programov obdobia 1994-1999 (1,1 milióna eur). Uskutočnili sa audity dvoch projektov inovačných činností v súvislosti s pomocou FNURH vo výške 236 000 eur. Celkovo sa uskutočnili audity devätnástich štrukturálnych projektov (5,35 milióna eur), z čoho pomoc FNURH predstavovala 1,8 milióna eur.

5.5. OLAF

Počas roku 2004 vykonal OLAF v členských štátoch 29 pracovných misií. Približne 22 z týchto misií sa týkalo kontrol a overení na mieste, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s ochranou finančných záujmov ES pred podvodmi alebo inými nezrovnalosťami. Sedem iných misií bolo zameraných na pomoc vnútroštátnym správam alebo súdnym orgánom.

Šestnásť misií sa týkalo ESF, tri sa týkali EFRR, dve sa týkali FNURH a jedna sa týkala Záručnej sekcie EPUZF.

V súlade s nariadením (ES) č. 1681/94 oznámili členské štáty Komisii v roku 2004 približne 3037[8] prípadov nezrovnalostí, ktoré sa týkali 431 miliónov eur a mali vplyv na platby, ktoré sa uskutočnili počas oboch období 1994-1999 a 2000-2006. Sumy aj počet prípadov sa v porovnaní s rokom 2003 zvýšili. Tieto skutočnosti pravdepodobne ovplyvnia proces, ktorý vedie k ukončeniu programov týkajúcich sa obdobia 1994-1999. Súčasne možno vidieť povzbudzujúce zvýšenie informovanosti členských štátov o svojich povinnostiach v tejto oblasti, čo vedie k lepšiemu zisťovaniu a podávaniu správ, napriek značnému nárastu prípadov nezrovnalostí.

6. VÝBORY POMÁHAJÚCE KOMISII

6.1. Výbor pre rozvoj a premenu regiónov (CDCR)

CDCR ako riadiaci výbor poskytoval priaznivé stanoviská v súvislosti so zmenami a doplneniami usmernení pre INTERREG III a INTERREG IIIC a nariadením Komisie (ES) č. 448/2004 pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov na činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi. Ako poradný výbor sa CDCR zaoberal opatreniami technickej pomoci plánovanými na rok 2005, schválením zoznamov oblastí v nových desiatich členských štátoch, ktoré sú oprávnené podľa cieľa 2, a schválením programových dokumentov pre nové členské štáty.

6.2. Výbor ESF

Tento výbor prijal 3 stanoviská: k prijatiu nariadenia Komisie (ES) č. 448/2004, k programovým dokumentom nových členských štátov a k budúcemu regulačnému rámcu pre štrukturálne fondy.

6.3. Výbor pre poľnohospodárske štruktúry a rozvoj vidieka (STAR)

Výbor STAR zasadal v roku 2004 11 krát a poskytol priaznivé stanoviská v súvislosti s 52 úpravami programov rozvoja vidieka podľa článku 44 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 a v súvislosti s 5 programami rozvoja vidieka podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1268/1999.

6.4. Výbor pre štruktúry rybolovu a akvakultúry (CSFA)

S výborom sa konzultovalo o týchto záležitostiach: návrh nariadenia č. 448/2004, programové dokumenty 10 nových členských štátov v súvislosti s FNURH, projekty inovačných činností, konferencia o budúcnosti FNURH, výklad článku 16 nariadenia 2797/99 a návrh rokovacieho poriadku výboru.

[1] Zálohy pre programy štrukturálnych fondov EÚ-10 predstavovali 16 % celkovej sumy záväzkov vo výške 16 miliárd eur na obdobie 2004-2006 alebo 2,56 miliardy eur rozdelených medzi roky 2004 (10 %) a 2005 (6 %).

[2] Článok 31 ods. 2 časť 2 nariadenia č. 1260/1999 ustanovuje definíciu pravidla „N+2“: Komisia automaticky zruší každú časť vyhradenia prostriedkov, ktorá nebola uhradená platbou na účet alebo na ktorú nedostala prijateľnú žiadosť o platbu podľa článku 32 ods. 3 do konca druhého roku, ktorý nasleduje po roku vyhradení prostriedkov, alebo ak je to vhodné a pre príslušné čiastky, po dátume následného rozhodnutia Komisie, nevyhnutného pre schválenie opatrenia alebo činnosti, alebo do uplynutia lehoty na odoslanie záverečnej správy uvedenej v článku 37 ods. 1; príspevok z fondov na túto pomoc sa zníži o túto čiastku.

[3] (http://www.urbanaudit.org)

[4] www.europa.eu.int/equal

[5] http://europa.eu.int/comm/regional_policy/innovation/concours_en.htm

[6] Rozhodnutie č. 884/2004/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES.

[7] Pozri prílohu-časť 5: Výkonnostná rezerva: Rozsah percentuálnych príspevkov, cieľ 1 a cieľ 2.

8 Pozri takisto Výročnú správu za rok 2004 o ochrane finančných záujmov Spoločenstva – boj proti podvodom, http://europa.eu.int/comm/anti_fraud/reports/index_en.html.