27.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/30

1.1

Tento návrh smernice bude tretí v súvislosti s prevenciou prania špinavých peňazí, následne po prvej smernici z roku 1991 (91/308/EHS) a druhej z roku 2001 (2001/97/ES).

1.2

Hlavným zámerom tejto smernice je: 1) začlenenie špecifickej zmienky o financovaní teroristických akcií, hoci v rámci predchádzajúcej smernice bolo členskými štátmi odsúhlasené, že táto oblasť má byť zahrnutá pod pojem závažných trestných činov a 2) zohľadnenie 40 revidovaných odporúčaní Finančnej akčnej pracovnej skupiny proti praniu peňazí (FATF) (1), ktoré boli publikované v júni roku 2003.

2.1

Hlavné skupiny, na ktoré sa podľa návrhu smernice vzťahujú záväzky, sú:

2.2

Návrh smernice je vypracovaný za účelom nahradenia existujúcich smerníc, ktoré budú zrušené.

2.3

Hlavné zmeny v porovnaní s prvou a druhou smernicou sú tieto:

2.4

Návrh smernice počíta s ďalšou konvergenciou s krajinami, v ktorých bola alebo bude uplatnená Finančná akčná skupina proti praniu peňazí (FATF) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

2.5

Konsolidácia požiadaviek prvej a druhej smernice do novej smernice umožní tiež väčšiu zrozumiteľnosť.

2.6

Avšak tretia smernica nasleduje veľmi tesne za druhou smernicou, ktorá sama o sebe značne rozšírila rozsah opatrení proti praniu peňazí, ako aj rozsah príslušného sektora. Na zhodnotenie smernice z roku 2001 bolo iba málo času a výbor poznamenáva, že zatiaľ nebola vypracovaná žiadna komplexná štúdia o účinnosti existujúceho režimu alebo o jeho úmernosti, vrátane toho, či sú investície vlád členských štátov v rovnováhe s investíciami vytvorenými regulovaným sektorom.

2.7

EHSV víta opatrenia, ktoré sťažia pranie peňazí a financovanie terorizmu. EHSV podporuje uplatnenie preventívnych opatrení v celej EÚ a uznáva, že tí, ktorí perú špinavé peniaze, sa pokúsia využiť slabé miesta v monitorovacích systémoch a že peniaze sa budú pohybovať smerom k najslabším bodom kontrolného systému. Z toho dôvodu musia členské štáty zriadiť prísne štandardy v Európskej únii a podporiť ich uplatňovanie aj v iných krajinách.

2.8

Toto stanovisko podáva podrobné pripomienky k špecifickým aspektom návrhu smernice.

3.1.1

EHSV schvaľuje zahrnutie opatrení proti financovaniu terorizmu do návrhu smernice.

3.1.2

Pokiaľ ide o definíciu závažných trestných činov a prania peňazí, ďalšie objasnenie by pomohlo tým, ktorých sa to týka získať lepšie pochopenie presných zámerov smernice a podľa toho pomôcť zabezpečiť konzistentnú a efektívnu implementáciu právnych predpisov.

3.1.3

Je dôležité objasniť úroveň poznania trestno-právnych predpisov, ktoré sa skutočne požadujú od osôb pracujúcich v regulovanom sektore, pretože prevažná väčšina týchto ľudí má malé, alebo žiadne skúsenosti v tejto oblasti. Článok 3 ods. 7 návrhu smernice obsahuje podrobnú definíciu „závažných trestných činov“, ale my odporúčame, aby sa táto definícia bližšie určila a objasnila to, či pri spracovaní správy o praní peňazí sa od osoby v regulovanom sektore vyžaduje iba uplatnenie tých poznatkov a kvalifikácie týkajúce sa kriminálneho práva, ktoré sa od nej očakávajú. Ak by sa postupovalo inak, neúmerne by to zaťažilo regulovaný sektor (rovnako čo sa týka zaškolenia jeho personálu, ako aj kontroly jeho aktivít) so všetkými rizikami zvýšenia nákladov a nadmerného zaťaženia zákazníkov a klientov s tým spojených. Mohlo by to tiež priniesť zbytočné riziká pre osoby pracujúce v regulovanom sektore.

3.1.4

„Závažný trestný čin“ (definovaný tak, že k nemu patria „aspoň“ aktivity citované v článku 3 ods. 7) sa zdá byť sformulovaný ako minimálny štandard. Zavedenie k dátumu súčasných smerníc ukazuje, že členské štáty zaujali rôzne prístupy vyúsťujúce do režimov, ktoré buď zahrňujú všetky trestné činy alebo alternatívne iba závažné trestné činy.

3.1.5

Malo by sa zvážiť, či sa v tomto ohľade kvôli podpore uplatnenia nariadenia proti praniu špinavých peňazí obmedzí voľba členských štátov a či sa následkom toho poskytnú rovnaké pravidlá pre regulovaný sektor v celej EÚ. Ak si členské štáty prajú uplatniť návrh smernice na širšej báze, EHSV odporúča, aby sa prihliadalo na režim, v ktorom bude oznamovanie povinné iba vzhľadom na závažné trestné činy (minimálny štandard), ale s možnosťou vypracovať správy z vlastnej iniciatívy o iných trestných činoch. Správy z vlastnej iniciatívy, rovnako ako povinné správy, budú podliehať rovnakej ochrane zo strany zákona.

3.1.6

Povinný režim „všetkých trestných činov“, najmä v prípadoch, kedy je spojený s požiadavkou oznamovania mimo územia, riskuje, že budú vynaložené veľké prostriedky tak zo zdrojov súkromného sektora ako aj zo strany kontrolných orgánov bez primeraného účinku. Potreba oznamovacieho systému o takzvanej „obmedzenej spravodajskej hodnote“ vo Veľkej Británii, ktorého zámerom je minimalizovať úsilie regulovaného sektora ako aj kontrolných orgánov pri skúmaní prípadov nízkej alebo žiadnej dôležitosti, ako aj prípadov už oznámených príslušnému úradu, dobre znázorňuje niektoré ťažkosti povinného režimu pre „všetky trestné činy.“

3.1.7

Výbor považuje fixný peňažný limit de minimis, ako je stanovený v článku 6 písm. b), (15 000 EUR) za primeraný, keďže spomínaný limit je možné dosiahnuť prostredníctvom jednej alebo viacerých transakcií, medzi ktorými zrejme existuje určitý vzťah.

3.1.8

Na podporu konzistentnosti by bolo vhodné jasne uviesť, že definícia prania peňazí z článku 1.1 písm. c) druhej smernice (opakovaná v článku 1.2 písm. c návrhu smernice) obsahuje vlastníctvo ziskov z vlastného trestného činu, bez toho aby bola potrebná akákoľvek ďalšia transakcia.

3.1.9

Článok 2.1 ods. 3 písm. b) stanovuje päť kategórií transakcií vykonávaných nezávislými právnymi profesionálmi, na ktoré by sa mala smernica vzťahovať. Výbor odporúča pripojiť šiestu kategóriu: (vi) daňové poradenstvo.

3.2.1

Článok 3 ods. 9 definuje „investičné fondy a spoločnosti, ktoré poskytujú služby“ a Článok 2.1-ods. 3 písm f) definuje „sprostredkovateľov transakcií veľkej hodnoty“. Objasnenie definícií je vítané, najmä zahrnutie „služieb“ do článku 2.1-ods. 3 písm f). Pranie peňazí možno vykonávať manipuláciou s veľkými transakciami za služby v hotovosti, rovnako ako manipuláciou s veľkými transakciami za tovar v hotovosti.

3.3.1

Články týkajúce sa tejto problematiky musia byť jasné a vykonateľné v systéme založenom na riziku. Realizácia týchto aspektov nariadenia o praní peňazí je hlavným prínosom pre náklady na jeho dodržiavanie a má aj priamy dopad na zákazníkov a klientov.

3.3.2.1

Článok 3 ods. 8 definuje bezprostredného vlastníka ako fyzickú osobu, ktorá nakoniec, priamo alebo nepriamo, vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo hlasovacích práv právnickej osoby alebo vlastníctva nadácie, investičného fondu alebo podobného právneho zoskupenia, alebo ktorá inak vyvíja porovnateľný vplyv, napríklad na manažment. Výbor je toho názoru, že toto je príliš nízka dolná hodnota, keď ju porovnáme s článkom 7.1 písm. b) a odkazom na opatrenia založené na riziku v článku 7.2.

3.3.2.2

Návrh smernice by mal odkazovať na princípy týkajúce sa požiadaviek pre identifikáciu a zaviesť požiadavku pre členské štáty, aby poskytli odporúčania, či už priamo alebo prostredníctvom reprezentatívnych profesionálnych orgánov, pomocou systému založeného na riziku pri identifikácii, ktorá povoľuje rôzne úrovne identifikácie bezprostredných vlastníkov v závislosti od okolností.

3.3.2.3

Chápeme odôvodnenie prísnych požiadaviek, v praxi však ich univerzálne uplatnenie bez ohľadu na riziko má tendenciu penalizovať legitímnych zákazníkov a klientov ďalšími nákladmi, snahami a potenciálnou stratou obchodného utajenia, čo sa týka plánovaných transakcií, pričom má malý alebo žiadny vplyv na nelegálne činnosti.

3.3.2.4

Výbor odporúča, aby bola minimálna požiadavka na identifikáciu vlastníctva alebo kontroly 25 % buď zo strany jednotlivca alebo skupiny konajúcej ako „zúčastnená strana“.

3.3.3.1

Výbor je toho názoru, že definícia navrhnutá v článku 3 ods. 10 je zbytočne rozsiahla a mala by sa pozmeniť tým, že sa použije spojenie „ktorí nie sú občanmi EÚ“ po výraze „fyzické osoby“. Politicky exponované osoby v Európskej únii (hoci nie sú nevyhnutne imúnne voči korupcii) podliehajú zaručeným demokratickým kontrolám, ktoré robia požiadavky povinného získavania údajov od klientov uvedené v článku 11.1 nepotrebnými.

3.3.4.1

„Získavanie údajov od klientov“ je oblasť návrhu smernice, v ktorej sa kvôli objasneniu vyžaduje presnejšia definícia. Také termíny ako „získavanie údajov“, „starostlivé preskúmanie“ a „overenie“ môžu byť otvorené pre rôzne interpretácie v rôznych častiach regulovaného sektora a v rôznych členských štátoch, a preto by mali byť definované presnejšie, aby sa umožnilo ich celkové pochopenie.

3.3.4.2

Pokiaľ ide o identifikáciu, výbor odporúča, aby návrh smernice vyžadoval od členských štátov, aby zabezpečili jasné poučenie o systéme založenom na riziku na ich území.

3.3.4.3

Článok 6 písm. c vyžaduje uplatnenie postupov na zabezpečenie získavania údajov od klienta v prípadoch, keď existuje podozrenie z prania peňazí, bez ohľadu na výnimku, oslobodenie alebo dolnú hranicu. Toto nie je uskutočniteľné, pretože vykonanie takých postupov, ak sú vynútené podozrením, môže varovať podozrievanú stranu. Ustanovenia v článku 6 písm. c) by mali byť kvalifikované tak, aby uvádzali, že také postupy by mali byť vykonávané iba do takého možného rozsahu, aby sa neupovedomili podozrievané strany.

3.3.4.4

Z hľadiska zjednodušených postupov získavania údajov od klienta, ako sú špecifikované v článku 10.3 písm. c), výbor odporúča upraviť tento článok nasledovne, pridaním slov napísaných kurzívou: „penzijná schéma, schéma doplnkového dôchodkového poistenia alebo podobná schéma, ktorá poskytuje výhody pri odchode zamestnancov do dôchodku, ak sa príspevky realizujú prostredníctvom zrážok zo mzdy a (alebo) príspevky od zamestnávateľov, ...“.

3.3.4.4.1

Článok 11.2 navrhuje zakázať úverovým inštitúciám, aby vstupovali do vzťahu s korešpondenčnou bankou, ktorá povoľuje, aby jej účty boli používané prevzatými bankami. Nemusí byť pre úverovú inštitúciu vždy ľahké odhaliť, kedy tak korešpondenčná banka koná. Malo by byť jasné, že od inštitúcií sa bude očakávať iba to, aby vykonali vhodné opatrenia vo vzťahu k svojím respondentným bankám, čím by zhodnotili ich politiku voči prevzatým bankám.

3.3.4.5

V článku 11.1 písm. a) zmienka o listinnom dôkaze nepotrebuje byť kvalifikovaná slovom „doplňujúcim“. Toto slovo možno vynechať.

3.3.4.6

Článok 12 povoľuje zverenie výkonu postupov súvisiacich so získavaním údajov od klienta tretím stranám, ale naznačuje, že konečná zodpovednosť za také postupy zostáva na inštitúciách alebo osobách, ktoré spadajú pod navrhovanú smernicu. Výbor odporúča vymazať poslednú časť článku 12, „na ktorú sa vzťahuje táto smernica, ktorá sa spolieha na tretiu osobu“ a nahradiť ju princípom uvedeným v úvodnej časti (20) na strane 11 navrhovanej smernice („aby sa predišlo postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k omeškaniam a neúčinnosti v medzinárodnom obchode, je vhodné, pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení, umožniť uvedenie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde“). Ak sa nepovolí zverenie tretím osobám, a už boli vykonané vhodné opatrenia na stanovenie charakteru tretej strany bona fidae, nevyhne sa toto ustanovenie duplicitnej práci.

3.3.4.7

Článok 13.2. požadujúci ohlasovanie podozrení, by mohol byť užitočne rozšírený pridaním ďalšej vety: „Komisia by mala také podozrenia preskúmať a informovať členské štáty o dosiahnutých záveroch.“

3.3.4.8

Z článku 14 by sa malo vyňať slovo „okamžitý“ kvôli odstráneniu pochybností o kompatibilite ustanovení článku 14 s nariadeniami o súkromí v určitých členských štátoch a tretej strane musí byť povolené hľadať súhlas u osôb, ktorých informácie sa práve odhaľujú. Slovo „okamžite“ by sa malo nahradiť výrazom „urýchlene.“

3.4.1

Výbor odporúča presnejšiu definíciu významu „zákaz“, pokiaľ ide o prvú časť článku 25. V niektorých členských štátoch sa vyžaduje, aby zamestnanci regulovaného sektora podávali správy určitým regulačným orgánom alebo justičným orgánom, ako aj FIU (Financial Intelligence Unit – Finančnej spravodajskej jednotke), a aj v praxi možno boj proti praniu peňazí uľahčiť opatrnými výmenami informácií medzi stranami, ktoré sa nezapájajú do prania peňazí. Kvôli umožneniu týchto pozitívnych foriem odhalenia odporúčame zmenu článku v tom zmysle, aby ozrejmil fakt, že odhalenie je zakázané iba vtedy, ak to môže upozorniť podozrivú osobu alebo ovplyvniť vyšetrovanie prania peňazí.

3.5.1

V úvodnej časti (23) na strane 11, ako aj v článku 27 sa navrhuje, že právne predpisy Spoločenstva by mali platiť v tretích krajinách, kde majú úverové a finančné inštitúcie Spoločenstva pobočky a väčšinu vlastnených dcérskych podnikov, a kde je nedostatočná legislatíva v oblasti prania peňazí a financovania terorizmu.

3.5.2

Výbor má obavy, že takéto uplatňovanie by mohlo znemožniť pobočkám a dcérskym podnikom úverových a finančných inštitúcií Spoločenstva efektívne a konkurenčne vykonávať svoju činnosť v krajinách, kde právne predpisy o praní peňazí nie sú porovnateľné so štandardom EÚ. Preto by malo byť uplatnenie štandardov EÚ alebo im podobných podporované, ale absolútna požiadavka pre uplatnenie v zámorí je zrejme predčasná. V týchto situáciách by mali inštitúcie radšej informovať kompetentné orgány v iných krajinách – vzhľadom na pomoc, ktorá sa im poskytuje, aby zlepšili kontroly prania peňazí a financovania terorizmu.

3.5.3

Pre EÚ by bolo vhodnejšie, aby namiesto odkazu na uplatňovanie požiadaviek EÚ posilnila uplatňovanie adekvátnych a relevantných celosvetovo uznávaných štandardov vo forme štyridsiatich odporúčaní FATF. Toto by odstránilo akékoľvek náznaky, že EÚ sa pokúša presadiť svoje požiadavky mimo svojho územia, kde platia globálne štandardy so široko ekvivalentnou efektívnosťou.

3.6.1

Výbor schvaľuje začlenenie tejto ochrany do článku 24 a vyzýva Komisiu, aby ho rozšírila ďalej tak, aby sa vzťahoval aj na súdne procesy a úlohu policajných orgánov, ktoré zabezpečujú ochranu. Jasne definovaná ochrana dôvernosti zdroja správy o praní peňazí je pre hladkú a úplnú činnosť spravodajských systémov rozhodujúca. Pod článok 24 by mali spadať nielen zamestnanci, ale aj zamestnanecké organizácie a mal by obsahovať odkaz na povinnosť členských štátov o utajení ich totožnosti v takom rozsahu, ako to umožňuje trestné a občianske právo v jednotlivých členských štátoch. Smernica by mala osobitne zabezpečiť to, aby bola totožnosť spravodajcov prísne dôverná, pokiaľ títo nedali súhlas k jej odhaleniu alebo pokiaľ to nie je nevyhnutné pre spravodlivý súdny proces pri trestnom konaní.

3.6.2

Článok 24 by mal byť upravený tak, aby sa vzťahoval aj na slobodné povolania a malé podniky.

3.7.1.1

Ak nie je definované inak, všetky požiadavky systémov zahrnuté v návrhu smernice sú uplatniteľné na všetky inštitúcie a osoby, ako sú definované v článku 2. Regulovaný sektor je v súčasnej dobe rôznorodý, a preto je potrebné zvážiť situáciu inštitúcií alebo profesií, ktorých aktivity spadajú pod návrh smernice iba čiastočne, nakoľko potrebujú objasnenie toho, ako sa majú uplatňovať ustanovenia na relevantné časti ich podnikov.

3.7.1.2

Nie je jasné, prečo článok 2 obmedzuje uplatnenie návrhu smernice na notárov a iných nezávislých právnych profesionálov iba vtedy, keď vykonávajú určité činnosti. Avšak všetky služby iných liberálnych profesií, s porovnateľne vysokými etickými a kompetenčnými štandardmi vzťahujúcimi sa na ich členov, spadajú pod spomínané ustanovenie. Výbor chápe, že existujú určité činnosti, ktoré sú vyhradené pre notárov a iných právnych profesionálov v niektorých členských štátoch (zvyčajne súvisiace s ich úlohou advokátov vo formálnych právnych konaniach), a že v týchto oblastiach možno právnych profesionálov odlíšiť od členov iných slobodných povolaní. Uvedené zdôvodňuje ich vylúčenie z oblasti pôsobnosti smernice. Avšak výbor sa nazdáva, že by mali byť začlenení do pôsobnosti smernice vždy vtedy, ak činnosti, v ktorých sa angažujú, nie sú vyhradené pre právnych profesionálov a tieto služby by boli zahrnuté do pôsobnosti smernice, ak by ich vykonávala akákoľvek iná vhodne regulovaná profesionálna firma.

3.7.2.1

Článok 17 vyžaduje, aby inštitúcie a osoby spadajúce pod návrh smernice preskúmali so zvláštnou pozornosťou akúkoľvek činnosť, ktorá pravdepodobne súvisí s praním peňazí.

3.7.2.2

Táto požiadavka by mohla vyústiť do značných dodatočných postupov zo strany inštitúcií a osôb, ktoré spadajú pod návrh smernice a rovnako zvýšiť riziko, že subjekt bude vykonávaním zvláštnych postupov „varovaný“.

3.7.2.3

Výbor je toho názoru, že úlohou regulovaného sektora by nemalo byť vykonávanie vyšetrovania v zjavne mienenom zmysle článku 17, ale že tento sektor by mal byť ostražitý kvôli utváraniu podozrení na základe informácií, ktoré sa k nemu dostali počas normálneho priebehu podnikania a oznamovať také informácie orgánom vynucujúcim právo, aby vykonali vyšetrovanie.

3.7.3.1

Článok 4 povoľuje členským štátom prijať alebo udržať v účinnosti prísnejšie ustanovenia než sú ustanovenia uvedené v návrhu smernice.

3.7.3.2

Materiálne rozdiely v prísnosti ustanovení od jedného členského štátu k druhému môžu poškodiť princíp jednotného trhu, vyústiť do narušenia čestnej hospodárskej súťaže a môžu povzbudiť zločincov, aby presunuli svoje aktivity s praním špinavých peňazí do menej prísnych členských štátov.

3.7.3.3

Výbor odporúča, aby ustanovenia, ktoré povoľujú miestne rozdiely, boli obmedzené na tie oblasti, kde sú také variácie (ak majú byť členskými štátmi zavedené skôr na povinnej než dobrovoľnej báze) nevyhnutné kvôli špecifickým miestnym podmienkam.

3.7.4.1

Výbor víta zodpovednosť udelenú členským štátom pri poskytovaní spätnej väzby (článok 31.3) a odporúča, aby táto bola daná špecificky na zodpovednosť FIU. Odozva je užitočná, pretože podporuje lepšiu a efektívnejšiu zhodu s uplatnením legislatívy v budúcnosti.

3.7.4.2

Článok 19.1 písm. b) vyžaduje, aby inštitúcie a osoby, ktoré spadajú pod navrhovanú smernicu, poskytli Finančnej spravodajskej jednotke všetky ďalšie potrebné informácie v súlade s platnou legislatívou. Výbor by rád zdôraznil, že pojem „všetky ďalšie potrebné informácie“ by mohol byť veľmi ďalekosiahly a regulovaný sektor nemôže vyhovieť takej požiadavke. Odporúčame nahradiť termín „všetky potrebné“ takým znením, ktoré povoľuje členským štátom potvrdiť u svojich regulovaných sektorov dodatočné informácie, ktoré môžu byť požadované bez toho, aby sa stali zbytočnou záťažou a zaručí, že tieto informácie nebudú prekračovať povolenú úroveň stanovenú FIU.

3.7.4.3

Článok 20.2 by mal zabezpečiť, aby podozrenia, vzniknuté v priebehu poskytovania právnej rady (notármi, nezávislými právnymi profesionálmi, audítormi, externými účtovníkmi alebo daňovými poradcami) neboli vyňaté z požiadaviek na oznamovanie podozrení. Súčasné znenie tohto odseku je viac reštriktívne, odporúča, aby sa vyňatie neobmedzovalo iba na radu danú vtedy, keď zisťujeme právnu pozíciu klienta pred právnym procesom. Bolo by to neospravedlniteľné obmedzenie ľudských práv klienta, ktorý má právo získať právnu radu dôverne.

3.7.4.4

V ustanovení článku 23, že prezradenie v súlade s návrhom smernice nebude porušovať nijaké obmedzenie o prezradení informácií, je vynechané to, že také prezradenie musí byť urobené „v dobrej viere“, aby bolo oprávnené pre túto ochranu. Bolo to stanovené v druhej smernici. Toto oprávnenie by sa malo znovu zaviesť, aby sa zdôraznilo, že od regulovaného sektora sa musí požadovať, aby konal zodpovedne a v dobrej viere, aby tak mohol mať úžitok z nevyhnutne rozsiahlej štatutárnej ochrany. Aby sa ináč špecifikovali riziká narúšajúce rovnováhu práv osôb a ich prístupu k spravodlivosti.

4.1

Hoci výbor podporuje dvojaký cieľ zaistenia komplexného uplatnenia globálnych štandardov EÚ, ako sú stanovené v 40 odporúčaniach FATF, ako aj zreteľné zahrnutie financovania terorizmu do smernice, ľutuje, že táto 3. smernica o praní peňazí bola vypracovaná skôr, než by bola príležitosť na plné zhodnotenie predností 2. smernice schválenej v roku 2001. Začať s prípravou 3. smernice tak skoro po druhej smernici a bez dostatočného času na zamyslenie, aké ponaučenie by sa dalo vziať z uplatnenia 2. smernice, je možno trochu unáhlené.

4.1.1

Ak má byť príprava 3. smernice v tomto čase opodstatnená, je nevyhnutné, aby bola použitá aj na zlepšenie 2. smernice a jej implementácie ďalšími spôsobmi. Menovite uvádzame niekoľko ustanovení, ktoré boli začlenené:

4.2

Návrhy uvedené v tomto stanovisku majú za účel zlepšiť smernicu takými spôsobmi, ktoré by prispeli k týmto chvályhodným, ale nie nekonzistentným cieľom. Pri všetkých ďalších zmenách zavedených počas konečných štádií rokovania o smernici je potrebné mať na mysli tieto dôležité princípy.

4.3

Z hľadiska krátkeho obdobia, odkedy vstúpila do platnosti 2. smernica, je potrebné nechať v mnohých členských štátoch dlhšie obdobie na zavedenie 3. smernice do praxe.

4.4

Po získaní skúseností s administratívou smerníc pre prevenciu prania peňazí a financovania terorizmu bude Európska únia musieť pravdepodobne zvážiť niekoľko spojení a synergií postupov s inými aspektmi trestného správania sa a jeho odstrašovania. Výbor podáva návrhy pre:

4.5

Výbor víta ďalší vývoj predpisov na zabránenie prania peňazí a financovania terorizmu ako symbol Európskej únie, ktorá zabezpečuje vysoké štandardy bezúhonnosti a správania vo verejnom aj súkromnom sektore. Smernica je praktickým krokom pri riadení finančných záležitostí, ako aj prostriedkom posilnenia Európskej únie.