52004DC0480

Brusel, 13.07.2004

KOM (2004) 480 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU PRE REGIÓNY

Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti:Premietnutie ženevských zásad do činnosti Návrhy Komisie pre druhú fázu Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU PRE REGIÓNY

Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti:Premietnutie ženevských zásad do činnostiNávrhy Komisie pre druhú fázu Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS)(Text s významom pre EHP)

Úvod

Svetový samit o informačnej spoločnosti konštatoval, že informačné a komunikačné technológie (IKT) patria medzi najvýznamnejších prispievateľov k rastu a trvalo udržateľnému rozvoju v súčasných ekonomikách. Vedú k vyššiemu rastu produktivity a podporujú začleňovanie. Ženevský samit v decembri 2003 položil základy spoločného prístupu ku globálnej informačnej spoločnosti (IS) z hľadiska zásad do značnej miery inšpirovaných prístupom Európskej únie k "informačnej spoločnosti pre všetkých", ktorý bol rozvinutý v súvislosti s Lisabonskou stratégiou. Európska únia významne prispela k procesu prípravy a k prvému zasadaniu SSIS a bude pokračovať vo svojej angažovanosti za mnohostrannosť ako určujúcu zásadu svojej vonkajšej politiky[1].

Po dvoch predchádzajúcich oznámeniach Komisie o SSIS, z ktorých prvé načrtlo prístup Európskej únie[2] a druhé zhodnotilo výsledky Ženevského samitu[3], toto oznámenie uvádza konkrétne návrhy pre druhú fázu SSIS . Predkladajú sa v ňom najmä návrhy na implementáciu Akčného plánu (AP) SSIS, ďalšie skúmanie dvoch skupín (o financovaní boja proti digitálnemu deleniu a o spôsobe riadenie internetu) a na príspevok k prípravnému procesu.

Implementácia akčného plánu ssis

Všeobecné úvahy

Prvá fáza SSIS kulminovala v Ženevskom Vyhlásení o zásadách globálnej informačnej spoločnosti a Akčného plánu, čo treba posudzovať ako všeobecné odporúčanie pre rozličných hráčov vo všetkých častiach a regiónoch informačnej spoločnosti. Druhá fáza SSIS pretransformuje tieto zásady do konkrétnych výsledkov opierajúcich sa o Akčný plán. Európska únia sa zasadzuje o orientáciu na obmedzený počet priorít pre konkrétne výsledky, ktoré majú byť dosiahnuté.

Pri riešení problému "digitálneho delenia" sa kladie dôraz na sprístupnenie a umožnenie IKT, na podporu služieb, ktoré umožnia zovšeobecnenú dostupnosť aplikácií. Navrhuje sa organizovať implementáciu Akčného plánu ich riešením na rozličných úrovniach: Umožňujúce prostredie; aplikácie IKT; výskum a vývoj.

Plnenie záverov SSIS má pre Európsku úniu dva rozmery:

- Interné politiky EÚ v oblasti informačnej spoločnosti sú ďalej rozvinuté v implementačných správach o regulačnom rámci EÚ pre komunikačné služby, v správach eEurope, v správach o výskumnej politike EÚ a v ďalších relevantných správach. Na tomto základe Komisia vypracuje syntetickú správu o priebehu prác pre rozličné oblasti politiky.

- Návrhy v tomto oznámení sa týkajú externých politík EÚ založených na politickom dialógu a spolupráci s tretími krajinami v oblasti informačnej spoločnosti. Tu sa kladie dôraz na predpovedateľné právne prostredie, ktoré napomáha inováciu, a na konkrétne projekty, ktoré zamestnajú súkromný sektor. Tieto politiky majú tiež snahu presadzovať ľudské práva v tretích krajinách a bojovať proti nezákonnému využívaniu IKT.

Umožňujúce prostredie

Vytvorenie prostredia schopného prilákať investície a kompletne zabezpečiť trvalo udržateľný rast a rozvoj je prvou prioritou. Zahŕňa celý rad komponentov, ktoré majú byť realizované na národnej alebo regionálnej úrovni

e-Stratégie

Svetový samit o informačnej spoločnosti sa zhodol na význame e-Stratégií na všetkých adekvátnych úrovniach, čo má zahŕňať:

- Obnovu vzorov verejnej činnosti: uľahčiť súčinnosť s občianskou spoločnosťou a rekonštrukciu sociálnych služieb; stimulovanie súčinnosti medzi zainteresovanými účastníkmi s cieľom rozvíjať inovatívne prístupy smerujúce k efektívnejším trhom práce;

- Konanie ako líder vo svojej vlastnej oblasti činnosti: zvýšenie efektívnosti verejnej správy, poskytovanie verejných služieb a presadzovanie angažovaných politík;

- Budovanie kapacít: aktívnym formovaním transformácie a prípravou budúcej generácie na informačnú spoločnosť;

- Zabezpečenie úplného vlastníctva všetkých depozitárov peňazí pri vypracúvaní eStratégií, posilňovanie dialógu medzi vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom.

Celosvetová spolupráca na e-Stratégiách by mohla vytvoriť otvorenú metódu koordinácie pre eEurope 2005. Základná skúsenosť Komisie z vytyčovania spoločných cieľov, v oblasti indikátorov a orientačného testovania a z výmeny najlepšej praxe by mohla viesť k čoraz širšej spolupráci.

V špecifických prípadoch by sa mohla zvážiť mobilizácia investičných zdrojov, napr. možná finančná účasť Komisie a/alebo členských štátov na štúdiách, ktoré sa majú uskutočniť, alebo s cieľom zlepšiť prístup k infraštruktúre a službám, ako je uvedené v Akčnom pláne.

Na samite v Ženeve sa spustila Globálna sieť zdrojov ePolitiky (ePol-NET) , ktorá má pomôcť tvorcom politiky IKT v rozvojových krajinách vypracovať efektívne národné e-politiky a e-stratégie. Komisia by mohla preskúmať podmienky pre účasť na tejto iniciatíve.

Regulačné rámce

Na to, aby sa výhody informačnej spoločnosti uviedli do života, je nevyhnutné vytvoriť priaznivé regulačné prostredie, ako sa konštatuje aj v Akčnom pláne. V tejto súvislosti sú nevyhnutným predpokladom nezávislé regulačné orgány. V politikách Európskej únie sú tieto rozličné otázky úzko súvisiace a riešené v kontexte eEurope. V rozvojových krajinách takýto rámec zvýhodňuje odberateľov, ktorých dôvera ku komunikačným službám je nevyhnutnou podmienkou pre integráciu na medzinárodnom trhu IKT cez lepší a lacnejší prístup k IKT vyplývajúci zo zvýšeného obchodovania a investovania miestnym alebo zahraničným súkromným sektorom.

Regulátori na celom svete uznávajú potrebu spolupráce, ktorá im umožňuje vykonávať svoju verejnú zodpovednosť za zdravie, bezpečnosť, životné prostredie, kultúrnu rozmanitosť a ochranu spotrebiteľov so zvýšenou vzájomnou závislosťou. Komisia by mohla zvážiť spoluprácu s Európskymi národnými regulačnými orgánmi na aktivitách súvisiacich s presadzovaním regulačných rámcov v kontexte SSIS.

Najlepšia prax, orientačné testovanie a pozorovacie stanice

Orientačné testovanie je životne dôležité pre pokrok vo využívaní a vplyv IKT. Akčný plán vyzýva na vývoj ukazovateľov pre monitorovanie tohto pokroku pre Tuniskú fázu samitu a pre jeho ďalšie pokračovanie. Akčný plán zdôrazňuje aj potrebu monitorovať pokrok smerujúci k dosiahnutiu cieľov medzinárodného rozvoja, vrátane cieľov Miléniového vyhlásenia. Vývoj ukazovateľov a budovanie kapacít - najmä pre skupiny ohrozené spoločenským vylúčením a v rozvojových krajinách - v tejto súvislosti vyžaduje spoločné úsilie na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni so zapojením mnohých zainteresovaných účastníkov. Náležité vykonávanie monitorovania a orientačného testovania pre rozvojové krajiny a vznikajúce ekonomiky prispieva k šíreniu najlepších praktík .

Dostupnosť infraštruktúry IKT primeranej finančným možnostiam je nevyhnutným predpokladom pre zavedenie služieb a aplikácií informačnej spoločnosti. Investovanie do primeranej infraštruktúry je nevyhnutné, nie však postačujúce. Ďalšia významná prekážka spočíva v poznaní toho, ako zabezpečiť nevyhnutnú sieťovú infraštruktúru a prístup užívateľov. Informácie o najlepšej praxi majú kľúčový význam. Národné a regionálne orgány v Európe a na celom svete prijímajú opatrenia na stimulovanie súťaživosti vo svojich sektoroch IKT . V súvislosti s SSIS by sa mohlo zvážiť využitie týchto skúseností ako vzor na zvýšenie informovanosti na národnej a regionálnej úrovni .

Prioritné aplikácie

Cieľom e-Zapojenia je zabezpečiť rovnaký prístup k službám informačnej spoločnosti a ich dostupnosť za všetky náklady primerané finančným možnostiam. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité presadzovať vývoj produktov a služieb IKT v informačnej spoločnosti podľa zásad Projektu pre všetkých[4] . Činnosti na zlepšenie e-dostupnosti by sa mohli posudzovať na základe návrhov Akčného plánu.

Okrem toho, Európska únia by mohla opierať svoje návrhy na prioritné aplikácie o tieto prioritné oblasti: eVláda, eZdravie, eŠtúdium a ePodnikanie, konkretizáciou návrhov v Akčnom pláne a zohľadnením otázok rovnosti pohlaví a zamestnanosti.

e-Vláda

e-Vláda je využitie IKT vo verejnej správe spojené s organizačnou zmenou a novými zručnosťami s cieľom zlepšiť verejné služby a demokratické procesy, uplatňovanie ľudských práv a posilniť podporu verejného záujmu. IKT tu môžu pomôcť zvládnuť mnohé výzvy moderného vládnutia: efektívnosť, t. j. umožniť, aby verejná správa dosiahla vyššiu produktívnosť, rovnosť, t. j. slúžiť všetkým občanom bez diskriminácie pri zachovaní schopnosti reagovať na potreby jednotlivcov, a aktívna účasť občanov. Občania a podniky musia byť v centre pozornosti pri projektovaní priamych služieb, ktoré sú ľahko dostupné pre všetkých.

e-Štúdium

Každý má mať nevyhnutné zručnosti, aby mohol mať úplný úžitok z informačnej spoločnosti . IKT môžu prispieť k dosiahnutiu univerzálneho celosvetového vzdelania poskytovaním vzdelávania a školenia učiteľov a ponúknutím zlepšených podmienok na celoživotné štúdium, zapojením ľudí, ktorí sú mimo formálneho vzdelávacieho procesu, a zlepšením profesionálnych zručností. eŠtúdium dopĺňa tradičné metódy a ponúka širšie poskytovanie vzdelávania. S rozvojom zručností pre prístup k vedomostiam rieši početné otázky, ako je miestny obsah, jazyková a kultúrna rôznorodosť a práva duševného vlastníctva. Počas Ženevského samitu bola odštartovaná aplikácia Globálne eŠkoly a Iniciatíva Spoločenstiev , ktorý podporili viaceré členské štáty a medzinárodné organizácie. Komisia by mohla preskúmať podporu tejto iniciatívy.

e-Zdravie

Cieľom aplikácií e-Zdravie je prispieť k zlepšeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti, jej kvality a efektívnosti, a najmä byť umožňujúcim nástrojom pre reorganizáciu systémov poskytovania zdravotnej starostlivosti zameraných na občanov. Prístup k informáciám a službám, ktoré podporujú zdravie, je základné právo. Mnohé krajiny trpia nedostatkom adekvátnych zdravotníckych zariadení a pracovníkov, najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach. Aplikácie e-Zdravie hrajú významnú úlohu pri rozvíjaní kontextu, najmä pre dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov OSN zameraných na zdravie .

e-Podnikanie

Využitie IKT predstavuje, najmä pre malé a stredné podniky (MSE) zdroj veľkých prírastkov produktivity a zníženia transakčných nákladov. Široké zavádzanie e-podnikania trpí rovnakými problémami ako priame verejné služby, zlyhaním vzájomnej prevádzkovateľnosti, nedostatkom spoločných štandardov a potrebou efektívnejšej výmeny skúseností. Komisia zriadila Skupinu politiky pre e-podnikanie a pravidelne s ňou konzultuje. Mohlo by sa zvážiť preskúmanie súčinnosti medzi touto skupinou a ePol-NET.

Výskum a vývoj

Svetový samit o informačnej spoločnosti podčiarkol význam Výskumu a technologického vývoja (VTV) tak vo svojom úsilí spojiť vysoké školy a iné vzdelávacie inštitúcie do roku 2015, ako aj v špecifických činnostiach zameraných na zlepšenie výskumných infraštruktúr a technológií.

Kľúčovým programom pre Európsku úniu je Rámcový program VTV (RP VTV), ktorý zahŕňa opatrenia zamerané na pomoc pri budovaní výskumných kapacít prostredníctvom medzinárodnej mobility ľudí a školenia výskumníkov. No v súčasnosti dostupné nástroje môžu potrebovať prehodnotenie, aby sa umožnila tretím krajinám účasť a zapojenie sa do výskumných úsilí a programov Európskej únie. Okrem toho, treba rátať s problémom vývoja IKT primeraných finančným možnostiam, ktoré budú osobitne vhodné pre najzaostalejšie krajiny (NK). Na plnenie záverov SSIS Komisia navrhuje zamerať sa na inovácie pre rozvoj a na rozšírenie komunikačných a výskumných infraštruktúr na základe skúsenosti GEANT.

Inovácie pre rozvoj

Šiesty RP VTV zabezpečuje pre medzinárodnú spoluprácu celkovú sumu 600 miliónov EUR, z čoho 90 miliónov EUR je vyčlenených na výskum v rámci Programu technológií informačnej spoločnosti (TIS). Účasť tretích krajín by mala zostať dôležitým cieľom v budúcom Rámcovom programe. Mohla by sa preskúmať aj účasť Európske únie na výskumných programoch tretích krajín.

Ďalej, výsledky VTV majú byť použiteľné pre čo možno najväčší počet užívateľov . V projektoch sa má zohľadňovať dostupnosť a zapojenie, aby uplatňovanie vytvorených technológií nevytváralo dodatočné prekážky. Je teda dôležité investovať v rámci VTV do Projektu pre všetkých" pre produkty a služby hlavného prúdu. Môže sa ukázať potrebné prehodnotiť dostupné nástroje v tom zmysle, ako zapojiť partnerov zo vznikajúcich ekonomík a rozvojových krajín do projektov Európskej únie. Ďalej, môže byť potrebné uznať, že medzinárodné projekty spolupráce, v ktorých môže byť odlišné od iných. Projekty musia umožniť uznanie miestnych priorít a majú sa zakladať na miestnom know-how, ale aj využívať výhody z kapacít mnohonárodných spoločností

Rozšírenie a väčšie rozdiely v prosperite v Európe budú vyžadovať viac investícií do ľahko použiteľných finančným možnostiam primeraných infraštruktúr, terminálov a služieb. Vedúce postavenie Európy vo vývoji adekvátnych technológií pre "ďalšie 2 miliardy" na svetových trhoch užívateľov IKT bude cenným príspevkom k cieľom SSIS a vytvorí širšie trhy pre zariadenia a služby vyvinuté v Európe.

Globálna sieť vzdelávania a výskumu

V Akčnom pláne sa uvádza, že treba vypracovať projekty prispôsobiť technológie miestnym potrebám a podmienkam. Program GEANT už presadzuje väzbu medzi základnými piliermi výskumnej siete na celom svete. Spojením finančnej podpory z rozličných zdrojov bola dosiahnutá značná medzinárodná prepojenosť, čím program GEANT získal štatút globálneho lídra prepojenosti pre výskum. Rozvojové krajiny by mohli získať pomoc vo svojich snahách o vytvorenie výskumných sietí čerpaním z európskej odbornosti. Tento prenos vedomostí by mohol byť podporený Európskou komisiou v súvislosti s jestvujúcimi programami rozvojovej pomoci. Ďalšie rozšírenie programu GEANT na vysoké školy v hlavných rozvojových krajinách (Brazília, Čína, India atď.) s Európou ako centrom tejto "vedomostnej infraštruktúry" by sa mohlo stať explicitným cieľom.

Európa by v tejto súvislosti mohla tiež prevziať vedúce postavenie v oblastiach viacjazykovej spolupráce , kde má, najmä po rozšírení, bohaté a diverzifikované skúsenosti.

Prístup EÚ k implementácii Akčného plánu

Komisia tu môže rátať s využívaním jestvujúcich nástrojov a zabudovať činnosti, ktoré sa majú uskutočniť, do oblasti celkových politických vzťahov EÚ a spolupráce s jej partnermi.

Hlavné zamerania a metodika

Metodika bude založená na jestvujúcich nástrojoch pre dialóg a spoluprácu:

- Noví susedia: Spoločný záujem spočíva v zosúladení regulačných rámcov priamo inšpirovaných regulačným rámcom Európskej únie, s cieľom vytvoriť spoločnú oblasť elektronických komunikácií.

- Novovznikajúce ekonomiky (Brazília, Mercosur, Čína, India, Južná Afrika): Prioritu môže dostať rozvoj eStratégií, otvorených a súťaživých trhov a priemyselného partnerstva.

- LDC: Prístup k infraštruktúre a službám zostáva hlavným problémom. Možno posúdiť iniciatívu využiť potenciál jestvujúcich rozptýlených infraštruktúr v rozličných subsaharských krajinách s využitím rôznych technológií, vrátane mobilných a družicových.

Nástroje implementácie

Komisia a členské štáty disponujú celým radom nástrojov, ktorými môžu prispieť k implementácii Akčného plánu.

- Rozvojová pomoc: Hlavným zameraním je usmernenie IKT do rozvojových projektov v prípadoch, keď IKT môže priniesť pridanú hodnotu, vrátane presadzovania ľudských práv a demokratizácie.

- Hospodárska spolupráca: Začali sa dialógy o politike a regulovaní medzi Úniou a jej partnermi, ktoré našli svoje prirodzené pokračovanie v implementácii programov spolupráce[5].

- Medzinárodná vedecká spolupráca: Spolupráca vo výskume a technologickom vývoji, najmä v rámci programu IST, pomáha presadzovať vzájomne výhodne partnerstvá tak s vyspelými, ako aj s novovznikajúcimi ekonomikami.

- Finančné inštitúcie: Treba zvážiť spoluprácu s finančnými inštitúciami Európskej únie, ako je Európska investičná banka, na projektoch a programoch.

Partnerstvo pre spoluprácu

Možno označiť tieto kategórie partnerov, aby sa dosiahol maximálny efekt:

- Tretie krajiny alebo regióny s existujúcimi zmluvami o spolupráci : Toto je prípad, napr. Latinskej Ameriky, regiónu afrických, karibských a tichooceánskych štátov, Stredomorského regiónu alebo nových nezávislých štátov.

- Siete zainteresovaných účastníkov a verejné súkromné partnerstvá: Sem patrí spolupráca s rozličnými organizáciami občianskej spoločnosti, regulačnými orgánmi rozvojovými organizáciami alebo výskumnými subjektmi. Angažovanosť a účasť súkromného sektoru a občianskej spoločnosti na rozvíjaní Akčného plánu je kľúčom k jeho úspechu. Možno zvážiť spoluprácu s jednotlivými spoločnosťami, priemyselnými združeniami, užívateľskými organizáciami a mimovládnymi organizáciami.

- Spolupráca s medzinárodnými organizáciami: Aby sa zlepšila súčinnosť, mohla by sa zvážiť spolupráca s Organizáciou Spojených národov a s rozličnými medzinárodnými organizáciami.

Ďalšie skúmanie nevyriešených otázok prvej fázy

Ženevský samit schválil utvorenie dvoch pracovných skupín v rámci kompetencie generálneho tajomníka OSN, ktoré sa budú zaoberať dvoma spornými otázkami prvej fázy: riadenie internetu a financovanie

Pracovná skupina OSN na riadenie internetu

Prvoradým cieľom verejného záujmu je trvalá stabilita a rozvoj internetu a jeho schopnosť prinášať spoločenské a ekonomické prínosy. Je potrebná stavať na súčasnej štruktúre internetu, aby sa posilnila jeho stabilita a potenciál rastu. Všade, kde je to možné, majú byť do vzostupného prístupu k tvorbe politiky zapojení všetci zainteresovaní účastníci, najmä rozvojové krajiny, ktorých účasť na tvorbe politiky sa môže zvýšiť. Pomenovanie a riešenie otázok internetu, jeho bezpečnosť a spoľahlivosť, vrátane spamu, sú kľúčové priority pre vlády s priamym dopadom na správne fungovanie internetu. Súčasne je pre internet relevantná široká paleta otázok verejného záujmu, ako je škodlivý obsah, ochrana údajov a súkromie, ochrana spotrebiteľov, e-komercia, práva duševného vlastníctva (PDV) a digitálne delenie. Komisia môže zvážiť aktívnu účasť na činnosti tejto pracovnej skupiny OSN.

Skupina OSN pre osobitné úlohy v oblasti financovania

Boj proti digitálnemu deleniu bol jedným z hlavných bodov Ženevského samitu. IKT nemajú byť posudzované izolovane, ale ako súčasť celkového dialógu o rozvojovej stratégii a politike s prijímajúcimi krajinami. Medzinárodné spoločenstvo môže zohrávať aktívnu úlohu poukazovaním na potenciálne prínosy nových politík a pomáhajúc zainteresovaným krajinám pri vypracúvaní adekvátnych politík ako funkcie ich situácie a priorít. V závislosti od konečného zloženia finančnej skupiny pre zvláštne úlohy môže Komisia zvážiť svoju aktívnu účasť.

Medzinárodná spolupráca a financovanie súvisiace s SSIS majú byť rámcované v kontexte Monterreyského konsenzu s navrhovanými činnosťami na úrovni priamych zahraničných investícií a iných súkromných tokov, medzinárodného obchodu, ako aj finančnej a technickej spolupráce.

Vo svojom oznámení o pokroku dosiahnutom v súvislosti s Monterreyským konsenzusom[6] sa Komisia zasadzuje o silnejšiu koordináciu EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce. Rozvojové krajiny a krajiny s ekonomikami vo fáze prechodu, ktoré dostávajú pomoc, môžu byť podporené vo svojej schopnosti usmerniť IKT do svojich národných plánov rozvoja a strategických dokumentov o zmenšení chudoby a efektívne koordinovať darcovské financovanie. V tejto súvislosti je možné navrhnúť, aby bol vypracovaný dokument načrtávajúci aktivity členských štátov, a aby Komisia predložila úplný prehľad rozvojovej pomoci poskytnutej Európskou úniou v oblasti IKT.

Ďalšie skúmanie spoločného stanoviska Európskej únie a afrických, karibských a tichooceánskych štátov k informačnej spoločnosti pre rozvoj

V tomto spoločnom stanovisku podpísanom 10. decembra 2003 v Ženeve skupina afrických, karibských a tichooceánskych (AKT) štátov a Európska únia sa dohodli o strategickom partnerstve na informačnej spoločnosti s cieľom spoločne prispievať k implementácii Akčného plánu. Toto stanovisko opätovne potvrdzuje spoločné odhodlanie intenzifikovať spoluprácu s cieľom rozvíjať dopytom stimulované stratégie informačnej spoločnosti v afrických, karibských a tichooceánskych krajinách a regiónoch v súvislosti s celkovými rozvojovými stratégiami, prípadne vrátane strategických dokumentov o zmenšovaní chudoby. Ako prvý krok Komisia nedávno schválila "Program AKT-IKT".

Horizontálne otázky informačnej spoločnosti

Ženevský Akčný plán vyzýva aj na riešenie horizontálnych otázok. Pokrok na medzinárodnej úrovni by mohol byť prospešný najmä v takých otázkach, ako je bezpečnosť, spam, rôzne softvérové modely, práva duševného vlastníctva. Niektoré z týchto otázok sú už diskutované na iných medzinárodných fórach (napr. PDV vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva) a malo by sa posúdiť, kde sa má diskusia uskutočniť, pretože SSIS nemusí byť tým najvhodnejším fórom pre každú z nich.

Bezpečnosť siete a informácií sa týka zabezpečenia schopnosti siete alebo informačného systému odolávať náhodným udalostiam alebo zlomyseľným činnostiam, ktoré ohrozujú dostupnosť, dôveryhodnosť, neporušenosť a dôvernosť údajov a súvisiacich služieb ponúkaných alebo dostupných cez tieto siete a informačné systémy. Komunikačné siete sú globálne a otázky bezpečnosti vyzdvihujú potrebu tak užšej medzinárodnej spolupráce, ako aj spoločného prístupu. Hoci mnohé iniciatívy musia byť trochu prispôsobené miestnym prostrediam, je jasné, že medzinárodné spolupráca má byť všeobecnejšia. Je potrebné usilovať sa o skutočne otvorený, globálny a multidisciplinárny prístup k bezpečnosti, aby bolo možné efektívne sa vysporiadať so zložitosťou a globálnym charakterom problémov bezpečnosti.

Spam (nevyžiadané komerčné správy elektronickou poštou) je ďalším problémom pre internet, ktorý môže podkopať dôveru k využívaniu IKT. Efektívny boj proti spamu a tým aj implementácia Akčného plánu vyžaduje adekvátnu činnosť na národnej i medzinárodnej úrovni. Úsilie vynakladané v Európskej únii a iných regiónoch sveta sa môže odraziť v podobnom úsilí na globálnej úrovni. Európska komisia umožňuje tak dvojstrannú spoluprácu, ako aj mnohostrannú spoluprácu, a to aj v organizáciách, ako je OECD alebo ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia). SSIS sa má usilovať o presadzovanie väčšej informovanosti, ako aj potreby efektívnej legislatívy proti spamu, potreby medzinárodnej spolupráce pri vynucovaní, potreby najlepších praktík a (technických) riešení zo strany sektoru a väčšej informovanosti užívateľov.

SSIS vyslovil súhlas so stimulovaním výskumu a presadzovaním informovanosti medzi zainteresovanými účastníkmi o možnostiach ponúkaných rôznymi softvérovými modelmi a o prostriedkoch ich vytvárania, vrátane autorizovaných, s otvorenými zdrojmi a voľných softvérov, aby sa zvýšila konkurencia, sloboda výberu a finančná dostupnosť a umožniť všetkým zainteresovaným účastníkom ohodnotiť, ktoré riešenie najlepšie spĺňa ich požiadavky. To treba vidieť najmä v spolupráci s rozvojovým svetom. Spoločné štandardy prístupnosti pre web, ako aj k zariadeniam IKT môžu viesť k lepším a lacnejším produktom, ktoré by boli kompatibilné cez hranice, budú uľahčovať prístup k informačnej spoločnosti a súvisiacim službám pre väčší počet potenciálnych užívateľov, ktorí sú dnes vylúčení. Tento sektor bude tiež profitovať z možnosti mať väčšie trhy a vlády a verejné správy by mohli ponúkať lepšie prístupné služby a prostredia pre svojich zamestnancov a pre celú verejnosť.

Pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva , SSIS dospel k záveru, že je dôležité stimulovať inovácie a tvorivosť v informačnej spoločnosti. Umožnenie zmysluplnej účasti pre všetkých v otázkach práv duševného vlastníctva a zdieľanie poznatkov prostredníctvom plnej informovanosti a budovania kapacít má základný význam pre angažovanú informačnú spoločnosť. Európska únia prikladá veľký význam adekvátnej ochrane práv duševného vlastníctva, ako aj dodržiavaniu a vynucovaniu ustanovených pravidiel.

Iniciatívy Európskej únie zamerané na riešenie týchto horizontálnych otázok (napr. ENISA, Akčný plán pre bezpečnejšie používanie internetu) by mohli byť použité ako vzory pre činnosti na globálnej úrovni a mohli by zaujať širšie celosvetové vedúce postavenie pri plnení záverov SSIS.

Závery

Európska únia má širokú ponuku na medzinárodnú spoluprácu v oblasti informačnej spoločnosti, ktorá sa dá využiť ako základ pre činnosti, ktoré majú byť rozvinuté pre Tuniský samit. Toto oznámenie podáva stručný náčrt možných činností, ktoré môžu byť podrobnejšie rozvinuté v priebehu procesu koordinácie pre druhú fázu SSIS.

Návrhy v tomto oznámení môžu vytvoriť základ pre vklad Európskej únie do druhej fázy SSIS, čo umožní Komisii a členským štátom získať komplexný balík činností pripravený na tuniskú fázu s cieľom prispieť k úspechu Tuniského samitu.

[1] Európska únia a Organizácia Spojených národov: Voľba mnohostrannosti – KOM(2003) 526, 10.9.2003

[2] Smerujeme ku globálnemu partnerstvu v informačnej spoločnosti: Perspektíva EÚ v kontexte Svetového samitu OSN o informačnej spoločnosti (SSIS) - KOM(2003) 271, 19.5.2003

[3] Smerujeme ku globálnemu partnerstvu v informačnej spoločnosti: Plnenie záverov Ženevského samitu na Svetovom samite o informačnej spoločnosti (SSIS) - KOM(2004) 111, 17.2.2004

[4] Projekt pre všetkých je projekt produktov a služieb hlavného prúdu, aby boli prístupné pre čo možno najširší okruh užívateľov.

[5] Programy spolupráce s partnerskými krajinami EÚ v Ázii, Latinskej Amerike a v Stredomorí zahŕňajú demonštračné projekty v oblastiach vzdelávania, zdravotníctva, miestnej správy a e-Zapájania. Doplnkové iniciatívy majú za cieľ posilniť výskumné siete a siete zainteresovaných účastníkov.

[6] Premietnutie Monterreyského konsenzu do praxe: príspevok Európskej únie – KOM(2004) 150, 5.3.2004