28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/107

1.1

Hospodárstvo, sociálny život a kultúra v budúcej Európe. Budúci vývoj Európy a jej postavenie v celkovom rozložení síl bude určovať hlavne nevyhnutná hospodárska súťaž na svetovom trhu, na ktorom sa priemyselná a hospodárska štruktúra stále mení a vytvára sa nová situácia na trhu práce a v zásobovaní surovinami. Pritom je stále vo väčšej miere jasné, že rast, úspech a sila hospodárstva a z toho vyplývajúca schopnosť zaručiť sociálne zabezpečenie a kultúrny rozvoj sú v rozhodujúcej miere závislé od dostupných vedomostí a finančných investícií do výskumu a technologického vývoja.

1.2

Celková situácia konkurencie. Tu už Európa nemá konkurenčné vzťahy iba s tradičnými priemyselnými krajinami ako sú USA, Japonsko alebo Rusko, ale aj s rýchlo narastajúcimi hospodárskymi veľmocami ako je Čína, India, Južná Kórea, atď., teda s celým hospodárskym priestorom juhovýchodnej Ázie. Nie iba konkurencieschopnosť národného hospodárstva a z nej vyplývajúca príťažlivosť pre investorov, vedcov a inžinierov, ale aj kultúrne a politické hodnotenie a vplyv závisia od kapacity vedy a techniky. Dostatočné investície na výskum a vývoj môžu a musia prispieť k tomu, aby si Európa zabezpečila pevné postavenie a trvalý rozvoj.

1.3

Európsky výskumný priestor ERA  (1). Na základe tejto výzvy sa vytvoril pojem „Európsky výskumný priestor“. Tento pojem sa so závermi Rady z Lisabonu v marci 2000 stal základným pojmom a rámcom pre výskumnú politiku Európskych spoločenstiev a to práve vzhľadom na náročné ciele známe z Lisabonu, Göteborgu a Barcelony. Výskum a vývoj podporovaný Spoločenstvom má prinášať Európe pridanú hodnotu, v súlade so subsidiaritou prevziať úlohy, ktoré sú nad rámec schopnosti jednotlivých členských krajín a zjednotiť, posilniť a sprístupniť vedecký potenciál Európy. Slúži hospodárskej súťaži a trvalému rozvoju. Veda a výskum sú základnými prvkami európskej kultúry.

1.4

Zriadenie ERA. Všetky ďalšie oznámenia, rozhodnutia a iniciatívy v oblasti európskej politiky výskumu čerpali z plodnej koncepcie Európskeho priestoru pre výskum. Do popredia vystupujú Šiesty rámcový program s programom EURATOM a na ne nadväzujúce nástroje na podporu výskumu, ako aj iniciatíva 3 % (2) a veľa ďalších stránok, ktoré sa vzťahujú napríklad na povolanie vedca, základný výskumu, zásobovanie energiou, kozmické lety a biotechnológie, ale aj spleť vzťahov medzi vedou, občanom a spoločnosťou.

1.5

Doterajšie stanoviská výboru. Výbor vo svojich stanoviskách vždy zásadne a dôrazne podporoval hore uvedené doterajšie iniciatívy Komisie (3). Zdôrazňoval rozhodujúci význam výskumu a vývoja pre ciele z Lisabonu, neskôr aj pre ciele z Göteborgu a Barcelony a tiež pre trvalo udržateľný hospodársky, sociálny, ekologický a kultúrny blahobyt Európskej únie. Pritom výbor dával podnety v mnohých dôležitých detailoch a predložil vlastné návrhy. Často navrhoval dokonca jednoznačné zintenzívnenie a opakovane žiadal úpravy a vyjadroval obavy ohľadne tendencie k neefektívnosti, chaosu a ťažkostí vyvolaných nadmerným množstvom predpisov, limitujúcich noriem a byrokratických postupov, ako aj rýchlymi a prudkými zmenami v existujúcich postupoch a podporných nástrojoch.

2.1

Predložené oznámenie Komisie je pokračovaním tohto vývoja, ktorý bol od samého začiatku mimoriadne pozitívny. Obsahuje súbor cieľov a úvah k príprave návrhov pre Siedmy rámcový program pre výskum a vývoj a program EURATOM vzhľadom na „Európsku dvadsaťpäťku“ a doterajšie skúsenosti so Šiestym rámcovým programom.

2.2

V prvom rade znova rekapituluje doterajšie ciele a opatrenia, pričom porovnáva najmä „cieľ 3 %“, ktorý je z hľadiska rozšírenej Európskej únie a v porovnaní so skutočným stavom a so skutočnou situáciou v štátoch konkurujúcich Európskej únii úplne oprávnený. Pritom kladie dôraz na hybnú silu výdavkov verejného sektora na súkromné investície na výskum, ako aj potrebu zatraktívniť povolanie výskumných pracovníkov s cieľom konkurovať s najlepšími mozgami na celom svete.

2.3

Tým sa zdôvodňuje aj potreba zo strany Európskej únie posilniť a rozšíriť podporu výskumu, čo sa musí spájať so zodpovedajúcim zvýšeným úsilím každého členského štátu a v žiadnom prípade nie s jeho oslabením.

2.4

Komisia formuluje aj s ohľadom na obsahové a operatívne skúsenosti z priebehu doterajších rámcových programov šesť významných cieľov:

2.5

Z ďalších činností a návrhov zahrnutých v oznámení je potrebné ešte spomenúť nasledovné:

3.1

Ciele z Lisabonu, Göteborgu a Barcelony. Výbor víta a podporuje plány a iniciatívy uvedené v oznámení Komisie a považuje návrhy Komisie za mimoriadne významné opatrenia s ohľadom na ambiciózne ciele z Lisabonu, Göteborgu a Barcelony. S veľkým uspokojením oceňuje, že mnohé zo špecifických odporúčaní z jeho predchádzajúcich stanovísk boli v tomto oznámení zohľadnené.

3.2

Cieľ 3 %  (5). Výbor podporuje predovšetkým globálny „cieľ 3 %“, ktorý sa zameriava na súčasné investície na výskum a vývoj pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Na úrovni EÚ je preto potrebné značne zvýšiť prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre rámcový program a pre program EURATOM a ktoré zodpovedajú cieľom z Lisabonu a tiež novému cieľu Európy rozšírenej o dvadsaťpäť nových členov.

3.2.1

Dvojnásobok potrebných prostriedkov pre EÚ. Na realizáciu všetkých spoločne prijatých opatrení by sa preto prostriedky, tak ako boli navrhnuté Komisiou, mali zdvojnásobiť. To zodpovedá aj príslušnému odporúčaniu výboru, ktoré dal už vo svojom stanovisku k Šiestemu rámcovému programu (6) .

3.2.2

Členské štáty a priemysel. Na dosiahnutie „cieľa 3 %“ však toto zdvojnásobenie musí byť spojené aj so zodpovedajúcim zvýšením národných rozpočtov pre výskum a vývoj a výdavkov priemyslu na výskum a vývoj. V obidvoch prípadoch sa výbor veľmi obáva, že k tomu došlo v malej miere alebo nedošlo vôbec. V priemyselnom výskume a vývoji sa v mnohých prípadoch dá dokonca pozorovať presun investícií na výskum a vývoj do lokalít za hranice EÚ. Výbor odporučil preskúmať dôvody tohto poľutovaniahodného trendu, aby bolo možné prijať opatrenia na to, aby sa dosiahol „cieľ 3 %“ v oblasti priemyselného výskumu a vývoja v Európe.

3.2.3

Výzva výboru. Výbor preto znova vyzýva Radu, Parlament a vlády členských štátov a hlavne priemysel, aby sa svojimi terajšími rozhodnutiami pridali k tomuto cieľu a aby svoje národné rozpočty a rozpočty súkromného hospodárstva na výskum a vývoj podľa neho prispôsobili. Výbor si je veľmi dobre vedomý toho, že toto vôbec nie je ľahká úloha vzhľadom na súčasnú ťažkú finančnú situáciu. Avšak investície na výskum a vývoj, ktoré výbor navrhol, sú nielen skromné, ale aj veľmi oneskorené vzhľadom k medzinárodnej hospodárskej súťaži. Po slovách musia teraz nasledovať činy.

3.2.4

Dynamický rozvoj. Pritom je potrebné zabrániť tomu, aby sa situácia posudzovala staticky. V kontexte svetovej konkurencie sa európska politika musí prispôsobiť budúcemu vývoju za hranicami Európy (7). Ak sa cieľ 3 % dosiahne neskoro, tak vznikne meškanie v plnení cieľov z Lisabonu. Dlhodobejšie by sa mali totiž investície na výskum a vývoj zvyšovať.

3.3

Európsky „pól excelencie“. Výbor podporuje globálny cieľ dosiahnuť a podporovať európsky „pól excelencie“. Tento cieľ vytvorí pridanú hodnotu spoločnej Európy, stanoví kritérium kvality a zvýši príťažlivosť európskeho výskumu a vývoja. Snahou je dosiahnuť medzinárodnú spoluprácu medzi výskumnými centrami, vysokými školami a podnikmi, ktorá musí byť aj v budúcnosti dôležitým prvkom podpornej politiky prostredníctvom rámcového programu pre výskum a vývoj (a programu EURATOM) s hlavným ťažiskom na prioritných témach.

3.3.1

Predpoklad. Predpokladom na uskutočnenie tohto cieľa je samozrejme existencia vynikajúcich inštitúcií a skupín, zo spolupráce ktorých budeme môcť očakávať špičkové výkony (8).

3.4

Žiaden nový podporný nástroj. Tu je ešte potrebné objasniť, že pojem „pól excelencie“ nie je žiadnym novým podporným nástrojom (pozri k tomu ďalej), ale globálnym pojmom, ktorý zahŕňa podporné nástroje slúžiace tomuto cieľu, ako napr. „Siete excelencie“ (NoE), „Integrované projekty“ (IP) alebo „Špecificky zamerané výskumné projekty“ (STREPs).

3.4

Nástroje podpory výskumu  (9) . Štruktúra projektu. Výbor (10) poukazuje na chvályhodný úmysel Komisie vytvoriť účinné spôsoby realizácie a opakuje svoju žiadosť, aby nástroje na podporu výskumu boli zrozumiteľné, jednoduché, na seba nadväzujúce a predovšetkým flexibilné. To znamená, že navrhovatelia musia prispôsobiť nástroje optimálnej štruktúre a veľkosti projektov podľa aktuálnej úlohy. Iba tak sa dá zabrániť tomu, že sa budú vytvárať projekty, ktorých veľkosť a štruktúra sa bude riadiť predpísanými nástrojmi a nie optimálnymi vedecko-technickými požiadavkami. Nástroje musia slúžiť pracovným podmienkam a stanoveným cieľom výskumu a vývoja a v žiadnom prípade nie naopak. Výdavky na podanie žiadosti a spracovanie sa musia rentovať.

3.5

Základný výskum a európska hospodárska súťaž. Podobne opakuje výbor základnú výpoveď svojho nedávneho stanoviska (11) k tejto téme, a to pripisovať podpore základného výskumu veľký význam ako základ všetkých ďalších krokov v oblasti výskumu a vývoja a síce v európskej hospodárskej súťaži so slobodným výberom tém zo strany žiadateľa. Hospodárska súťaž na európskej úrovni vytvorí európsku pridanú hodnotu.

3.6

Medzinárodný rozmer výskumu. Pritom nemôže zostať bez povšimnutia, že medzinárodný rozmer výskumu prekračujúci hranice EÚ má rovnako veľký význam. Špičkové činnosti vo výskume a vývoji sa v súčasnosti rozvíjajú na celkovej medzinárodnej (12) úrovni na celom svete, v otvorenej spolupráci a zároveň celosvetovej konkurencii. Aj táto stránka sa musí podporiť a zohľadniť zavedením príslušných opatrení (napr. programom mobility, dohodou o spolupráci atď.)

3.7

Spletitosť vzťahov a rovnováha medzi kategóriami výskumu  (13). Výbor zároveň ešte raz poukazuje na spletitosť vzťahov, ktorá je potrebná pre inováciu a pokrok, na plodné vzájomné pôsobenie a na plynulý prechod medzi výskumnými kategóriami základného výskumu, aplikovaného výskumu (niekedy nazývaný aj predbežným výskumom) a vývojom (vývoj produktu a procesu). Táto spletitosť vzťahov je veľmi dôležitá pre konkurencieschopnosť spoločnosti a ciele z Lisabonu a taktiež pre spoluprácu a vzájomné dopĺňanie priemyselného výskumu a vývoja s výskumom na univerzitách a štátom podporovaných výskumných organizáciách. Toto sa musí odzrkadliť nielen vo vyváženosti podpory jednotlivých kategórií, ale aj v jednotlivých úlohách a podtémach súčasných tematických priorít/činností. V uvedených výskumných kategóriách sa teda musí umožniť prístup ku všetkým príslušným podporným líniám rámcového programu. O to sa opiera aj hybná sila výdavkov na výskum a rozvoj štátu ako správcu daní a verejného majetku a hospodárstva.

3.8.

Účinné spôsoby realizácie. V neposlednom rade výbor víta a podporuje zámer využívať najúčinnejšie spôsoby realizácie a zlepšiť praktickú realizáciu rámcového programu. Výbor tu vidí vážnu potrebu prijať opatrenia, ktoré vyžadujú menej byrokratických postupov a budú lepšie ako doteraz prispôsobené vedeckej a priemyselnej obci a ktoré nadväzujú na interné pravidlá, skúsenosti a pracovné podmienky. Dôležitými aktérmi v európskom priestore výskumu sú výskumní pracovníci so svojím nadšením. Potrebujú priestor na rozvoj a optimálne rámcové podmienky. Tento fakt by sa mal zohľadňovať.

4.1

Nedávno prijaté stanoviská. Veľká časť nasledujúcich pripomienok bola už naznačená a formulovaná v nedávno prijatých stanoviskách k európskej politike výskumu (14) .

4.2

Určujúce kritérium. Určujúcim kritériom pre výber projektu a podporu výskumu musí byť excelencia z pohľadu vedy a technológie, aby si EÚ zachovala a dosiahla špičkové pozície v celosvetovej hospodárskej súťaži. Iba tak sa môžu dosiahnuť ciele formulované v oznámení Komisie a to hlavne vytvoriť „Špičkový výkon a inováciu: kľúč k európskej konkurencieschopnosti“ a „v základnom výskume vytvárať väčšiu kreativitu prostredníctvom konkurencie medzi tímami na európskej úrovni“.

4.2.1

Excelencia. Excelencia a špičkový výkon sú výsledkom komplexného, namáhavého a zdĺhavého procesu vývoja a výberu, ktorý prebieha podľa pravidiel stanovených samotnou vedeckou spoločnosťou a pri ktorom sa musia zosúladiť a zohľadniť mnohé dôležité a navzájom súvisiace faktory.

4.2.2

Spoločnosť a politika. Spoločnosť a politika teda musia zabezpečiť, aby existovali alebo aby sa vytvárali a uchovali predpoklady pre excelenciu a špičkové výkony.

4.2.3

Odlišné kritériá. Odlišné alebo špekulatívne kritériá zvyšujú byrokratické náklady, zavádzajú a nesú v sebe nebezpečenstvo chybného rozhodnutia so všetkými nevýhodnými následkami nielen pre ciele z Lisabonu, ale aj celkovo pre európsku atmosféru výskumu.

4.3

Potenciál „Európskej dvadsaťpäťky“. Súčasne však platí (a výbor tento zámer Komisie podporuje v plnom rozsahu), že treba plne rozvíjať potenciál „Európskej dvadsaťpäťky“ a čerpať z neho. Pritom sa musia, pokiaľ už neexistujú, vytvoriť vhodné predpoklady pre špičkové výkony vo výskumných zariadeniach rozšírenej Únie a tiež v regiónoch s nedostatočným vybavením výskumných inštitúcií.

4.3.1

Subsidiarita. Úlohou pre členské štáty je podľa princípu subsidiarity rozvoj takýchto národných vedecko-technických kapacít a ich základného vybavenia, čo je základom pre excelenciu a vrcholné výkony.

4.3.2

Štrukturálne fondy a Európsky investičný fond. Tam, kde je to potrebné a veľmi sľubné, by sa však mala táto úloha cielene a účinne podporiť a urýchliť pomocou štrukturálnych fondov a Európskeho investičného fondu. Výbor preto podporuje zámer Komisie aj v zmysle úspešnej kohéznej politiky, aby sa v plnom rozsahu využívalo vzájomné dopĺňanie rámcového programu so štrukturálnymi fondmi a odporúča to rozšíriť aj na investičný fond a časť týchto prostriedkov vložiť do budovania výskumných kapacít a infraštruktúr.

4.3.3

Na to je potrebné aj dostatočné počiatočné financovanie opatrení v oblasti výskumu a rozvoja v nových členských štátoch, keďže tamojšie vedecké inštitúcie ešte nie sú schopné sami vopred zabezpečiť požadované prostriedky na projekty podporované EÚ. Zároveň by sa teraz na tento účel mali vytvoriť v jednotlivých štátoch adekvátne systémy podpory.

4.4

Infraštruktúry výskumu. Výbor aj v tejto súvislosti víta návrh Komisie vybudovať infraštruktúry (15) európskeho záujmu. Financovanie veľkých zariadení na základe „variabilnej geometrie“ sa doteraz osvedčilo a malo by teda pokračovať. Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) preberá účinnú, poradnú, kľúčovú úlohu. Na tomto základe by sa malo postaviť vypracovanie európskeho konceptu infraštruktúr.

4.4.1

Stredne veľké infraštruktúry. Podľa miery dostupných prostriedkov a ich užitočnosti pre spoločné projekty by sa však toto opatrenie nemalo obmedziť výlučne na veľké nástroje, pretože aj stredne veľké ucelené výskumné infraštruktúry budú v mnohých výskumných oblastiach potrebné a súčasne môžu slúžiť cieľom výskumu viacerých členských krajín.

4.5

Posilňovanie tematických priorít a mobility. Ako už bolo uvedené, výbor podporuje návrh Komisie, aby sa zdvojnásobili dostupné prostriedky pre Siedmy rámcový program a program EURATOM (oproti šiestemu). Tento nárast by mal byť v prvom rade (16) v prospech tematických priorít/činností/projektov (vrátane tých z programu EURATOM) a programu o voľnom pohybe (17) (vrátane podpory mladých vedcov a špičkových výskumníkov).

4.6

Nástroje podpory výskumu. Výbor, aby objasnil svoje odporúčania, odporúča aplikovať nasledujúce zásady:

V zmysle týchto zásad sa okrem iného odporúča nepodporovať pri NoE (Sieťach excelencie) iba koordinačné náklady, ale aj podiel priamych nákladov na výskum a vývoj (ako je to v prípade napr. asociácií Euratom- Programy zlúčenia)

4.6.1

Marimonova správa  (19). Výbor berie s veľkým uspokojením na vedomie, že odporúčania práve vydanej Marimonovej správy sa veľkou mierou zhodujú s jeho vlastnými odporúčaniami. Rozhodne podporuje jeho výpovede.

4.6.2

Kontinuita. Opätovné vyzdvihnutie a objasnenie významu: vo všeobecnosti by mala byť garantovaná čo najväčšia kontinuita pri prechode zo Šiesteho na Siedmy rámcový program. Pre vedu a priemysel (a predovšetkým pre malé a stredné podniky) znamená doterajšia zmena podmienok podpory, okolností pre návrhy, kritérií určovania hodnôt, právnych rámcových podmienok/nástrojov a nákladovým modelov, spojená s prechodom od jedného rámcového programu k ďalšiemu, záťaž. Aby bolo možné túto kontinuitu zaručiť, nemali by sa zavádzať žiadne zásadne nové nástroje a iné postupy. Namiesto toho by sa mali doterajšie nástroje a postupy zjednodušiť a prispôsobiť podľa nadobudnutých skúseností. Hlavným cieľom teda musí byť kontinuita spojená so zjednodušením a zrozumiteľnosťou ako aj flexibilita vo výbere nástrojov pre žiadateľov.

4.7

Technologické platformy. Výbor rozhodne podporuje iniciatívu Komisie a priemyslu zriadiť „technologické platformy“, ktoré spoja podniky, výskumné zariadenia, finančné kruhy, úrady, ako aj grémiá, stanovujúce normy na európskej úrovni. Ich úlohou je stanoviť spoločný výskumný program, ktorým by sa malo zmobilizovať množstvo zdrojov jednotlivých štátov ako aj európskych, verejných a súkromných ekonomických zdrojov.

4.7.1

Rozvojové projekty na úrovni Spoločenstva. Tento spôsob postupu považuje výbor pri rozsiahlych a nákladných spoločných vedecko-technických plánoch rozvoja ako napr. projekt GALILEO s dobre definovaným cieľom za vhodný krok k zabezpečeniu vzájomného účinného pôsobenia partnerov. Tieto projekty môžu mať formu „Integrovaných projektov IP“, alebo aj „Spoločných podnikov“ podľa článku 171 zmluvy o Európskom spoločenstve (20). Ale aj tu by sa malo starostlivo preskúmať (21) ako zabrániť nárastu nákladov na organizáciu a administratívu a ako možno dosiahnuť primeranú účasť malých a stredných podnikov alebo menších inštitútov/ vedeckých skupín.

4.7.2

Náklady na administratívu a organizáciu. Vzhľadom na organizačno-administratívne a právne náklady (napr. týkajúce sa otázok duševného vlastníctva) potrebné na vytvorenie ďalších „technologických platforiem“, by sa už pred ich vznikom mali najprv získať skúsenosti z tých, ktoré sa v tom čase zavádzajú a vysvetliť, že aj pri nich sa môže aplikovať princíp „variabilnej geometrie“. Okrem toho by sa malo vždy preskúmať, či je cieľ jednoznačne definovaný a či by sa nedal dosiahnuť pomocou alebo vytvorením jednoduchších postupov, aby sa zabránilo tomu, že s ďalším nárastom čiastočne sa prekrývajúcich nástrojov vzniknú dodatočné omyly a nadmerné náklady na koordináciu. Ak je to možné, mali by sa používať jednoduchšie nástroje.

4.8

Malé a stredné podniky (MSP). Malé a stredné podniky teraz už v značnej miere prispievajú k inovačnému procesu alebo vlastnia potenciál, ktorý sa využije v budúcnosti. Preto by sa mali podmienky účasti pre malé a stredné podniky na tematických prioritách ešte pružnejšie vytvárať a zjednodušovať, okrem iného aj flexibilným zaradením a výberom tém a nástrojov (CRAFT, kolektívny výskum, EUREKA). Pri prispôsobovaní podporných nástrojov a pri usporiadaní projektov by sa celkovo malo viac ako doteraz dbať na to, aby mohli kompetentné malé a stredné podniky primerane participovať nielen v oblasti Hightech a Lowtech. Na to sú vhodnejšie také podporné nástroje ako „Špecificky zamerané výskumné projekty – STREPs“, ktoré aktivizujú aj menšie zoskupenia a projekty a navyše prispievajú k prístupu „zdola nahor“.

4.8.1

MSP a odovzdávanie vedomostí. Z toho však vyplýva rovnako dôležitá úloha, ktorej sa treba venovať a to poskytnúť a sprostredkovať najnovšie, potenciálne aplikovateľné, relevantné vedomosti o základnom výskume z univerzít a štátom podporovaných výskumných zariadení výskumníkom a inžinierom pracujúcim v priemysle a najmä v malých a stredných podnikoch, aby sa tak urýchlilo odovzdanie vedomostí, potrebných na inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu. Výbor k tomu už viackrát podal podnety (22), ktoré sa týkajú najmä potreby zlepšiť a zatraktívniť výmenu personálu (mobility) medzi akadémiou a priemyslom.

4.8.2

Podnikanie a priemyselná politika. Pre inováciu a rast hospodárstva je dôležitým motorom najmä zakladanie nových malých podnikov. Problematika takéhoto nového zakladania podnikov však často nespočíva len v nedostatočnej podpore výskumu a vývoja, ale aj v otázkach týkajúcich sa vedenia podniku a marketingu, no predovšetkým v nedostatočnom dlhodobom finančnom krytí, ktoré neumožňuje správne prekonať počiatočné stratové obdobie. Priemyselná a výskumná politika teda musí hľadať spoločné riešenia, aby sa vytvorilo viac podnetov a úspešných príležitostí pre väčšiu podnikateľskú činnosť v Európe.

4.8.3

Program SBIR v USA. Výbor okrem toho odporúča vychádzať zo skúseností USA s programom SBIR („Small Business Innovation Research“) (23), v rámci ktorého vláda USA finančne podporuje prostredníctvom rôznych agentúr trhovo orientované opatrenia malých a stredných podnikov v oblasti výskumu a rozvoja.

4.9

Otvorená koordinácia. Výbor už viackrát vyzval Komisiu, aby uplatňovala metódu otvorenej koordinácie; pritom ale stále zdôrazňuje, že môže k nej dôjsť len na dobrovoľnom základe zo strany členských štátov.

4.10

Vlastná organizácia a vlastná koordinácia. Okrem toho výbor už tiež viackrát poukázal na vlastnú organizáciu a koordináciu vedecko-technických aktérov v rámci EÚ, ktorá funguje ako proces „zdola nahor“. Títo aktéri sa v rámci svojej problematiky poznajú vďaka publikáciám, konferenciám a workshopom, vplývajú na vytváranie programu a v oblasti napätia medzi konkurenciou a spoluprácou (pozri nižšie) prispievajú ku koordinácii. Rozhodujúce a hlavné medzinárodné výskumné iniciatívy, programy a inštitúcie na celom svete vznikli týmto spôsobom a tým pripravili koncepciu európskeho priestoru výskumu. Tento proces by mal byť uznaný a využitý.

4.11

Podporovať hospodársku súťaž. V tejto súvislosti výbor víta, že Komisia označuje cieľ „Podporovať hospodársku súťaž“ za jeden z jej najdôležitejších šiestich cieľov. Podporuje Komisiu v jej očakávaní, že hospodárska súťaž na európskej úrovni dosiahne pridanú hodnotu. K tomu výbor (24) opakuje svoj predchádzajúci poznatok, že totiž: veda a výskum žijú zo súťaže o najlepšie myšlienky, metódy a výsledky a z nezávislej reprodukcie (alebo vyvrátenia), teda „certifikácii“ nových poznatkov a z ich šírenia, prehlbovania a rozširovania. Je teda potrebné umožniť a chrániť pluralistické a interdisciplinárne výskumné nasadenie a výskumné štruktúry a z toho vzniknutú súťaž o najlepšie myšlienky a výsledky stimulovať a využiť.

4.12

Konkurencia, spolupráca a koordinácia. Medzi cieľmi hospodárskej súťaže, spolupráce a koordinácie môžu vzniknúť protiklady, a to o to viac, čím užšie sú úlohy spojené s vývojom výrobkov. Z toho je možné stanoviť hranice ich optimálnych oblastí stáleho použitia a tým aj výber vhodných nástrojov. Toľko konkurencie ako je len možné, toľko kooperácie ako je nevyhnutné.

4.13

Kritická miera a celková konkurencia. Výskumné a vývojové ciele, ktorých množstvo je kritické a väčšie ako výkonnosť jednotlivých členských štátov, aj ako samostatný objekt, a ktoré je zásadne možné dosiahnuť iba v európskom spolku, ako i veľké infraštruktúry, alebo niektoré veľké technologické projekty musia ešte viac ako iné čeliť celkovej konkurencii (pozri aj kapitolu Medzinárodné dimenzie) a osvedčiť sa v porovnaní s celým svetom. Je to aj v súlade so spomínanými „Technologickými platformami“.

4.14

European Research Council ERC (Európska rada pre výskum). Ako nedávne stanovisko (25) výboru naznačilo, výbor podporuje Komisiu v jej úmysle založiť „Európsku radu pre výskum“. Mala by byť poverená tým, aby vytvorila a podporovala odvetvie základného výskumu a opierala sa o „Scientific Community“ (Vedeckú komunitu). Svoje úlohy by mala vykonávať úplne samostatne podľa pravidiel podobných úspešných inštitúcií v členských štátoch alebo v USA. Na využitie spleti súčinnosti medzi jednotlivými výskumnými kategóriami výbor odporúča povolať do ERC aj vynikajúcich vedcov z priemyselného výskumu.

4.15

Peer Review – Hodnotiaci posudok.„Peer Review“ by mal byť dôležitým hodnotiacim nástrojom. Aby bolo možné kompenzovať známe nedostatky (napr. konflikt záujmov) tohto hodnotiaceho systému, mali by byť v ERC (a v každej podpornej organizácii) (26) zamestnávaní skúsení vedci, ktorí preukázali vedecké úspechy a hlbokú znalosť špecifickej oblasti, v ktorej pôsobia.

4.16

Podpora kariéry. Výbor zásadne podporuje myšlienku, že veda, výskum a vývoj sa majú stať atraktívnym cieľom a že je potrebné stimulovať tých najtalentovanejších a primerane k tomu podporovať odbornú kariéru. Vo svojom nedávnom stanovisku (27) EHSV veľmi podrobne rozoberal túto tému a podporoval snahy Komisie.

4.16.1

Neuspokojivá situácia v zmluvných podmienkach vedcov. Mimoriadny problém pritom predstavujú v mnohých členských štátoch existujúce mzdové tarify a zmluvné podmienky, ktoré sú spojené predovšetkým u mladších vedcov so značnými nevýhodami v porovnaní s kariérou na voľnom trhu a dokonca aj v porovnaní s podobnou kariérou vo verejnej službe. Opätovne poukazuje na to, že tu existuje veľká potreba rokovať predovšetkým zo strany členských štátov.

4.17

Zabránenie prekrývaniu a duplicite. Výskumná činnosť vyžaduje plánovacie, podnikateľské, administratívne a znalecké úlohy, ktoré musia skúsení vedci plniť. Vzhľadom na infláciu návrhov, posudkov a monitorovacích procesov opakuje výbor svoje odporúčanie (28), aby sa Komisia touto otázkou zaoberala a pracovala na koordinovaných, účinných postupoch (v spolupráci so zúčastnenými inštitúciami členských štátov a medzi nimi), ktoré by zamedzili príliš veľkému nárastu oddelene konajúcich riadiacich a kontrolných úradov na vertikálnej (a tiež horizontálnej/paralelnej) úrovni a z toho vyplývajúcej neproduktívnej činnosti.

4.18

Výber znalcov. So zreteľom na nevyhnutné obmedzenie súčasného využívanie znalcov sa však musí dbať na získanie obzvlášť úspešných a skúsených vedcov, ktorí sú znalcami v príslušnom odbore, pretože inak narastá riziko mylných hodnotení. Aby sme k takémuto stavu dospeli, musia byť výberové konania na získanie znalcov zbavené súčasnej rigidnej a nepružnej byrokratickej záťaže, ktorá na úspešných vedcov pôsobí odstrašujúco.

4.19

Procesy hodnotenia. Niektoré postupy, ktoré vedecká obec kritizuje, sú pravdepodobne výsledkom dobre mieneného pokusu zaviesť a aplikovať štandardizované hodnotiace kritériá v príliš komplexnej a citlivej oblasti namiesto toho, aby sa využila ľudská skúsenosť. Výbor síce v zmysle transparentnosti a objektivity uznáva zámer čo možno najviac vylúčiť subjektívne hodnotenia kvôli tomu, že ich možno napadnúť a zneužiť; tu však vzniká neriešiteľná dilema. Hodnotenie vedeckej činnosti a kreativity sa nedá zautomatizovať alebo zveriť neskúseným jednotlivcom.

4.20

Dve nové témy: kozmické lety a výskum v oblasti bezpečnosti. V oznámení Komisie sa ešte nespomínajú tematické priority. Jedinou výnimkou je upozornenie na základný výskum (29) a tiež na obe nové témy „Kozmické lety“ a „Výskum v oblasti bezpečnosti“. Výbor víta návrh Komisie, aby sa úlohy v oblasti kozmických letov a bezpečnosti riešili na európskej úrovni a tým výbor potvrdzuje svoje predchádzajúce odporúčania (30) ohľadom kozmických letov. Výbor však odporúča zaviesť tieto úlohy nad rámec plánovaného rozpočtu pre Siedmy rámcový program a mimo tematických priorít rámcového programu, pretože tieto úlohy sa vyznačujú trvalo odlišnými, osobitými zvláštnosťami, ktoré sa nehodia do priebehu rámcového programu.

4.20.1

Na tému Kozmické lety už existuje veľmi presvedčivý a úspešný program, ktorý bol doteraz koordinovaný a realizovaný medzi ESA a Európskym kozmickým a leteckým priemyslom a ku ktorému už predtým významne prispeli aj výskumné inštitúcie členských štátov. Účasť Komisie, ktorú výbor odporúča, by sa mala financovať a realizovať oddelene, t.j. v rámci platnej kooperačnej dohody medzi ESA a Komisiou, ale mimo rámcového programu. Výbor má záujem oboznámiť sa s ďalšími podrobnosťami.

4.20.2

Pri téme výskum v oblasti bezpečnosti existuje celoeurópsky záujem na postupoch Spoločenstva. To sa už v rámci výboru viackrát prediskutovalo a zdôraznilo a preto výbor dôrazne podporuje návrh prijať túto tému. Zároveň sem patria aj otázky zachovania tajomstva a možnej aplikácie vnútorných alebo vonkajších obranných úloh, ktoré si oproti tematickým prioritám rámcového programu (kde sa napríklad vyžaduje transparentnosť) vyžadujú odlišné spracovanie. Aj v tomto prípade by mal vzniknúť samostatný plán, ktorý stojí mimo financovania a zámerov rámcového programu.

5.1

Výbor zdôrazňuje rozhodujúci význam výskumu a vývoja pre celkovú konkurencieschopnosť Európy a tým aj pre ciele z Lisabonu. Výbor preto podporuje navrhnuté opatrenia a ciele, ktoré sú predložené v oznámení Komisie.

5.2

Platí to predovšetkým pre „cieľ 3 %“ a tiež pre navrhované zdvojnásobenie rozpočtu EÚ na výskum a vývoj (pre rámcový program a program Euratom). Výbor vyzýva Radu a Parlament, aby konali podľa tohto návrhu a vlády členských krajín, aby z neho vychádzali pri vyčleňovaní prostriedkov na výskum a vývoj zo svojho štátneho rozpočtu. Vyzýva tiež priemysel, aby cielene zvýšil investície na výskum a vývoj, a to práve v Európe.

5.3

Výbor poukazuje na to, že „cieľ 3 %“ zodpovedá súčasnému stavu konkurencie a v budúcnosti sa musí prispôsobiť rastúcemu trendu napr. v USA a juhovýchodnej Ázii.

5.4

Výbor podporuje zámer Komisie vložiť časť prostriedkov zo štrukturálnych fondov do budovania výskumných kapacít a výskumných infraštruktúr, aby sa plne vyčerpal potenciál „Európskej dvadsaťpäťky“ a aby sa tiež zohľadnilo prechodné obdobie v nových členských štátoch. Výbor odporúča získať pre tento cieľ aj Európsky investičný fond.

5.5

Výbor podporuje zámer Komisie použiť najúčinnejšie spôsoby realizácie a zlepšiť praktické uskutočnenie programu. Preto odporúča zjednodušenie a flexibilnosť nástrojov v nadväznosti na rozsiahlu kontinuitu. Žiadatelia musia vedieť prispôsobiť nástroje optimálnej štruktúre a veľkosti projektov potrebných pre danú úlohu. Toto platí aj pre inštitúciu „Technologických platforiem“. Výbor sa pripája k Marimonovej správe.

5.6

Výbor odporúča ešte viac ako doteraz zapojiť spôsobilé MSP do výskumu a vývoja a do inovačného procesu a poukazuje aj na príslušný program SBIR z USA. Výbor odporúča preto spolupôsobenie medzi podnikateľskou a výskumnou politikou, aby sa potenciál MSP a vytvárania nových podnikov urýchlil a pracoval v prospech inovácie a rastu ekonomiky.

5.7

Výbor podporuje zámer Komisie prijať Kozmické lety a Výskum bezpečnosti za hlavné témy. Odporúča a zdôvodňuje, prečo je potrebné ich prerokovať a financovať ako samostatné kategórie mimo rámcového programu.

5.8

Výbor podporuje zámer Komisie prijať základný výskum ako taký do rámcového programu a podporovať ho v európskej konkurencii a založiť nezávislú Európsku radu pre výskum (European Research Council).

5.9

Výbor poukazuje na základný význam spletitosti vzťahov medzi výskumnými kategóriami, akými sú základný výskum, aplikovaný výskum (predbežný výskum) a vývoj. Podpora týchto kategórií by mala byť vyvážená.

5.10

Výbor podporuje zámer Komisie urobiť Európu príťažlivejšou pre najlepších vedcov a získať talentovaných mladých ľudí pre vedeckú dráhu a zaručiť im ju. Je potrebné, aby v tomto ohľade konali predovšetkým členské krajiny.

Výbor odkazuje v podrobných kapitolách 3 a 4 na mnohé ďalšie dôležité body, odporúčania a kritické pripomienky.