1.   V tejto smernici sa stanovujú opatrenia o kvalite ovzdušia s cieľom dosiahnuť cieľ nulového znečistenia, aby sa kvalita ovzdušia v Únii postupne zlepšovala na úrovne, ktoré sa už nepovažujú za škodlivé pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu, ako sa vymedzujú najlepšími dostupnými a najaktuálnejšími vedeckými dôkazmi, čím sa najneskôr do roku 2050 prispeje k životnému prostrediu bez toxických látok.

2.   V tejto smernici sa stanovujú limitné hodnoty, cieľové hodnoty, záväzky zníženia priemernej expozície, ciele priemernej koncentrácie expozície, kritické úrovne, výstražné prahy, informačné prahy a dlhodobé ciele. Takéto normy kvality ovzdušia, ktoré sú stanovené v prílohe I, sa pravidelne preskúmavajú v súlade s článkom 3 v súlade s odporúčaniami WHO.

3.   Táto smernica takisto prispieva k dosahovaniu cieľov Únie, pokiaľ ide o znižovanie znečistenia, biodiverzitu a ekosystémy, a to v súlade s 8. environmentálnym akčným programom, ako aj posilnenú súčinnosť medzi politikou Únie v oblasti kvality ovzdušia a inými príslušnými politikami Únie.

1.   Do 31. decembra 2030 a potom každých päť rokov, prípadne aj častejšie, ak nové zásadné vedecké zistenia, ako sú revidované usmernenia WHO ku kvalite ovzdušia, upozornia na to, že je to nevyhnutné, Komisia preskúma vedecké dôkazy, ktoré sa týkajú látok znečisťujúcich ovzdušie a ich účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie a ktoré sú relevantné pre dosiahnutie cieľov stanovených v článku 1, a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s hlavnými zisteniami.

2.   Počas preskúmania uvedeného v odseku 1 sa posúdi, či sú uplatniteľné normy kvality ovzdušia naďalej vhodné na dosiahnutie cieľa zabraňovať škodlivým účinkom na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzať im alebo ich znižovať a či by sa mali zahrnúť aj ďalšie látky znečisťujúce ovzdušie.

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 1 sa v preskúmaní posúdia možnosti a harmonogramy na uvedenie noriem kvality ovzdušia do súladu s najaktuálnejšími usmerneniami WHO ku kvalite ovzdušia a s najnovšími vedeckými dôkazmi.

V preskúmaní sa posúdia aj všetky ostatné ustanovenia tejto smernice vrátane tých, ktoré sa týkajú predĺženia lehôt na dosiahnutie cieľov a cezhraničného znečistenia ovzdušia, a okrem toho sa v ňom posúdia najaktuálnejšie vedecké dôkazy vrátane prípadných dôkazov o látkach znečisťujúcich ovzdušie nameraných na monitorovacích superlokalitách uvedených v článku 10, ktoré však v súčasnosti nie sú zahrnuté v prílohe I.

Na účely preskúmania Komisia zohľadní okrem iného:

3.   Pri vykonávaní preskúmania Komisii pomáha Európska environmentálna agentúra.

4.   Ak to Komisia na základe preskúmania považuje za potrebné, predloží návrh na revíziu noriem kvality ovzdušia alebo na zahrnutie ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie. Okrem toho, ak to Komisia považuje za potrebné, predloží tiež návrhy na zavedenie alebo revíziu akýchkoľvek príslušných právnych predpisov týkajúcich sa zdrojov s cieľom prispieť k dosiahnutiu navrhovaných revidovaných noriem kvality ovzdušia na úrovni Únie.

5.   Ak Komisia počas preskúmania zistí, že sú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie uplatniteľných noriem kvality ovzdušia vo významnej oblasti územia Únie, môže navrhnúť ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať na úrovni Únie.

1.   Prahy na hodnotenie uvedené v prílohe II sa vzťahujú na oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, častice PM (PM10 a PM2,5), benzén, oxid uhoľnatý, arzén, kadmium, olovo, nikel, benzo[a]pyrén a ozón v okolitom ovzduší.

Každá zóna sa klasifikuje podľa týchto prahov na hodnotenie.

2.   Členské štáty preskúmajú klasifikáciu uvedenú v odseku 1 najmenej každých päť rokov v súlade s postupom stanoveným v odseku 3. Klasifikácie sa však preskúmajú častejšie v prípade, ak dôjde k významným zmenám v činnostiach, ktoré majú vplyv na koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, častíc PM (PM10 a PM2,5), benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, olova, niklu, benzo[a]pyrénu alebo ozónu v okolitom ovzduší.

3.   Prekročenia prahov na hodnotenie uvedených v prílohe II sa určujú na základe koncentrácií počas predchádzajúcich piatich rokov, ak sú k dispozícii dostatočné údaje. Prah na hodnotenie sa považuje za prekročený, ak bol v priebehu týchto predchádzajúcich piatich rokov prekročený aspoň v troch jednotlivých rokoch.

Ak sú k dispozícii údaje za menej ako päť rokov, členské štáty môžu na určenie prekročení prahov na hodnotenie kombinovať krátkodobé meracie kampane počas roku a na miestach, ktoré sa pravdepodobne vyznačujú najvyššími úrovňami znečistenia, s informáciami z emisných inventúr a výsledkami získanými z modelovania.

1.   Členské štáty hodnotia kvalitu okolitého ovzdušia vzhľadom na znečisťujúce látky uvedené v článku 7 vo všetkých svojich zónach v súlade s kritériami stanovenými v odsekoch 2 až 6 tohto článku a v súlade s prílohou IV.

2.   Vo všetkých zónach, ktoré sú klasifikované ako zóny prekračujúce prahy na hodnotenie stanovené pre znečisťujúce látky uvedené v článku 7, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia použijú stále merania. Tieto stále merania sa môžu doplniť modelovaním alebo indikatívnymi meraniami s cieľom vyhodnotiť kvalitu ovzdušia a poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení látok znečisťujúcich ovzdušie a o priestorovej reprezentatívnosti stálych meraní.

3.   Po uplynutí dvoch rokov od prijatia vykonávacích aktov uvedených v odseku 7 tohto článku sa popri stálych meraniach používajú modelovanie alebo indikatívne merania na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vo všetkých zónach, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok prekračuje príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu stanovenú v prílohe I.

Modelovanie alebo indikatívne merania uvedené v prvom pododseku poskytujú informácie o priestorovom rozložení znečisťujúcich látok. Ak sa používa modelovanie, poskytuje aj informácie o priestorovej reprezentatívnosti stálych meraní a vykonáva sa tak často, ako je to vhodné, najmenej však každých päť rokov.

4.   Vo všetkých zónach, ktoré sú klasifikované ako zóny, v ktorých sa nedosahujú prahy na hodnotenie stanovené pre znečisťujúce látky uvedené v článku 7, postačujú na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia modelovanie, indikatívne merania, objektívne odhady alebo ich kombinácia.

5.   Výsledky modelovania použité v súlade s odsekom 3 alebo 4 tohto článku alebo článku 9 ods. 3 alebo indikatívnych meraní sa zohľadňujú na účely hodnotenia kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty a cieľové hodnoty.

Ak sú k dispozícii stále merania s priestorovou reprezentatívnosťou pokrývajúcou oblasť prekročenia vypočítanú modelovaním, členský štát sa môže rozhodnúť nevykazovať modelované prekročenie ako prekročenie príslušných limitných hodnôt a cieľových hodnôt.

6.   Ak modelovanie použité v súlade s odsekom 3 alebo 4 vykazuje prekročenie ktorejkoľvek limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty v oblasti zóny, ktorú nepokrývajú stále merania a ich priestorová reprezentatívnosť, môže sa použiť aspoň jedno dodatočné stále alebo indikatívne meranie v možných dodatočných miestach s vysokým znečistením ovzdušia v zóne, ako sa uvádza v modelovaní.

Ak modelovanie použité v súlade s článkom 9 ods. 3 vykazuje prekročenie ktorejkoľvek limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty v oblasti zóny, ktorú nepokrývajú stále merania a ich priestorová reprezentatívnosť, použije sa aspoň jedno dodatočné stále alebo indikatívne meranie v možných dodatočných miestach s vysokým znečistením ovzdušia v zóne, ako sa uvádza v modelovaní.

Ak sa použijú dodatočné stále merania, tieto merania sa stanovia do dvoch kalendárnych rokov po modelovaní prekročenia. Ak sa použijú dodatočné indikatívne merania, tieto merania sa stanovia do jedného kalendárneho roka po modelovaní prekročenia. Merania musia pokrývať aspoň jeden kalendárny rok v súlade s požiadavkami na najmenšie pokrytie údajmi stanovenými v bode B prílohy V s cieľom posúdiť úroveň koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky.

Ak sa členský štát rozhodne, že nevykoná žiadne dodatočné stále alebo indikatívne merania, na hodnotenie kvality ovzdušia sa použije prekročenie vyplývajúce z modelovania.

7.   Komisia do 11. júna 2026 prostredníctvom vykonávacích aktov poskytne ďalšie technické podrobnosti týkajúce sa:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

8.   Tam, kde sa hodnotia regionálne vzorce vplyvu na ekosystémy, sa zváži použitie bioindikátorov, a to aj v súlade s monitorovaním uskutočneným podľa smernice (EÚ) 2016/2284.

1.   Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, častíc PM (PM10 a PM2,5), benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, olova, niklu, benzo[a]pyrénu a ozónu v okolitom ovzduší sa určí v súlade s prílohou IV.

2.   V žiadnej zóne, v ktorej úroveň znečisťujúcich látok prekračuje prah na hodnotenie stanovený v prílohe II, nesmie byť počet vzorkovacích miest pre žiadnu znečisťujúcu látku nižší ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v bodoch A a C prílohy III.

3.   Pre zóny, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok prekračuje príslušný prah na hodnotenie stanovený v prílohe II, ale neprekračuje príslušné limitné hodnoty, cieľové hodnoty a kritické úrovne stanovené v prílohe I, sa minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania môže v súlade s bodmi A a C prílohy III znížiť až o 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

4.   Na území členského štátu sa zriadi jedno alebo viac vzorkovacích miest prispôsobených monitorovaciemu cieľu uvedenému v oddiele 3 bode A prílohy VII na účely poskytovania údajov o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v bode B uvedeného oddielu, a to na miestach určených v súlade s bodom C uvedeného oddielu.

5.   Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest pre ozón požadovaných podľa bodu A tabuľky 2 prílohy III. Takéto meranie je nepretržité, s výnimkou vidieckych pozaďových miest, ako sa uvádza v bode B prílohy IV, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

6.   Každý členský štát v súlade s prílohou IV zabezpečí, aby rozmiestnenie vzorkovacích miest použité pri výpočte indikátorov priemernej expozície pre častice PM2,5 a oxid dusičitý primerane odrážalo expozíciu bežného obyvateľstva. Počet vzorkovacích miest nesmie byť nižší ako počet určený podľa bodu B prílohy III.

7.   Vzorkovacie miesta, na ktorých boli zaznamenané prekročenia príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty uvedenej v oddiele 1 prílohy I počas predchádzajúcich troch rokov, sa nepremiestnia, pokiaľ premiestnenie nie je potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti vrátane priestorového rozvoja. Premiestnenie takýchto vzorkovacích miest je podporené modelovaním alebo indikatívnymi meraniami a podľa možností zaručí kontinuitu meraní a musí sa uskutočniť v rámci oblasti ich priestorovej reprezentatívnosti. Podrobné zdôvodnenie každého premiestnenia takýchto vzorkovacích miest sa plne zdokumentuje v súlade s požiadavkami stanovenými v bode D prílohy IV.

8.   Na hodnotenie podielu benzo[a]pyrénu v okolitom ovzduší každý členský štát monitoruje iné relevantné polycyklické aromatické uhľovodíky na obmedzenom množstve vzorkovacích miest. Tieto polycyklické aromatické uhľovodíky zahŕňajú aspoň: benz[a]antracén, benzo[b]fluorantén, benzo[j]fluorantén, benzo[k]fluorantén, indeno[1,2,3-cd]pyrén a dibenz[a,h]antracén. Vzorkovacie miesta pre tieto polycyklické aromatické uhľovodíky sú umiestnené spolu so vzorkovacími miestami pre benzo[a]pyrén a vyberajú sa takým spôsobom, aby sa dali identifikovať geografické variácie a dlhodobé trendy.

9.   Okrem monitorovania požadovaného podľa článku 10 členské štáty monitorujú úrovne ultrajemných častíc v súlade s bodom D prílohy III a oddielom 4 prílohy VII. Monitorovanie koncentrácií čierneho uhlíka možno uskutočňovať na tých istých miestach.

1.   Každý členský štát zriadi na mestskom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na každých 10 miliónov obyvateľov. Členské štáty, ktoré majú menej ako 10 miliónov obyvateľov, zriadia na mestskom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu.

Členské štáty, ktorých územie je väčšie ako 10 000 km2 ale menšie ako 100 000 km2, zriadia na vidieckom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu. Každý členský štát, ktorého územie je väčšie ako 100 000 km2, zriadi na vidieckom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na 100 000 km2.

2.   Umiestnenie monitorovacích superlokalít sa pre mestské pozaďové miesta a vidiecke pozaďové miesta určí v súlade s bodom B prílohy IV.

3.   Na účely splnenia požiadaviek týkajúcich sa minimálneho počtu vzorkovacích miest pre príslušné znečisťujúce látky, ako sa uvádza v prílohe III, sa môžu zohľadniť všetky vzorkovacie miesta, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v bodoch B a C prílohy IV a ktoré sú zriadené v monitorovacích superlokalitách.

4.   Členský štát môže na účely splnenia požiadaviek stanovených v odseku 1 zriadiť s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi jednu alebo viacero spoločných monitorovacích superlokalít. Tým nie je dotknutá povinnosť každého členského štátu zriadiť aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na mestskom pozaďovom mieste a povinnosť každého členského štátu, ktorého územie je väčšie ako 10 000 km2, zriadiť aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na vidieckom pozaďovom mieste.

5.   Merania v monitorovacích superlokalitách na mestských pozaďových a vidieckych pozaďových miestach zahŕňajú znečisťujúce látky uvedené v oddiele 1 tabuľkách 1 a 2 prílohy VII a môžu zahŕňať aj znečisťujúce látky uvedené v tabuľke 3 uvedeného oddielu.

6.   Členský štát sa môže rozhodnúť nemerať čierny uhlík, ultrajemné častice alebo amoniak v polovici svojich monitorovacích superlokalít vo vidieckych pozaďových staniciach, ak počet jeho monitorovacích superlokalít vo vidieckych pozaďových staniciach prekračuje počet jeho monitorovacích superlokalít v mestských pozaďových staniciach aspoň v pomere 2:1, ak výber jeho monitorovacích superlokalít je reprezentatívny pre tieto znečisťujúce látky.

7.   Vo vhodných prípadoch sa monitorovanie koordinuje so stratégiou monitorovania a programom merania EMEP, s výskumnou infraštruktúrou Aerosol, Clouds and Trace Gases Research Infrastructure (ACTRIS) a s monitorovaním vplyvov znečistenia ovzdušia vykonávaným podľa smernice (EÚ) 2016/2284.

1.   Členské štáty uplatňujú referenčné metódy merania určené v bodoch A a C prílohy VI.

Môžu sa však použiť iné metódy merania, a to za podmienok stanovených v bodoch B, C a D prílohy VI.

2.   Členské štáty uplatňujú modelovanie kvality ovzdušia za podmienok stanovených v bode E prílohy VI.

3.   Údaje o hodnotení kvality ovzdušia musia spĺňať ciele v oblasti kvality údajov stanovené v prílohe V.

1.   V zónach, v ktorých sú úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší pod príslušnými limitnými hodnotami stanovenými v oddiele 1 prílohy I, členské štáty musia udržiavať úrovne týchto znečisťujúcich látok pod danými limitnými hodnotami.

2.   V zónach, v ktorých sú úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší pod príslušnými cieľovými hodnotami stanovenými v oddieloch 1 a 2 prílohy I, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, na zachovanie týchto úrovní pod cieľovými hodnotami.

Členské štáty sa usilujú o dosiahnutie dlhodobých cieľov pre ozón stanovených v oddiele 2 prílohy I, a, po ich dosiahnutí, sa usilujú o zachovanie úrovní ozónu pod týmito dlhodobými cieľmi, pokiaľ to faktory vrátane cezhraničného charakteru znečistenia ozónom, prchavé organické zlúčeniny z biogénnych zdrojov a meteorologické podmienky umožňujú a za predpokladu, že nevyhnutné opatrenia nepovedú k neprimeraným nákladom.

3.   V územných jednotkách s priemernou expozíciou, v ktorých sú indikátory priemernej expozície pre PM2,5 a NO2 nižšie ako príslušná hodnota cieľov priemernej koncentrácie expozície pre tieto znečisťujúce látky, ako sa stanovuje v oddiele 5 prílohy I, musia členské štáty udržiavať úrovne týchto znečisťujúcich látok pod úrovňou cieľov priemernej koncentrácie expozície.

4.   Členské štáty sa usilujú dosiahnuť a udržiavať najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia s cieľom dosiahnuť cieľ nulového znečistenia uvedený v článku 1 ods. 1, a to v súlade s odporúčaniami WHO a na úrovni pod prahmi na hodnotenie stanovenými v prílohe II.

1.   Členské štáty zabezpečia, že vo všetkých ich zónach úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší neprekročia príslušné limitné hodnoty stanovené v oddiele 1 prílohy I.

2.   Členské štáty prijatím všetkých nevyhnutných opatrení, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, zabezpečia, že úrovne znečisťujúcich látok vo všetkých ich zónach neprekročia príslušné cieľové hodnoty stanovené v oddieloch 1 a 2 prílohy I.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby boli záväzky zníženia priemernej expozície v prípade PM2,5 a NO2 stanovené v oddiele 5 časti B prílohy I v ich územných jednotkách s priemernou expozíciou dosiahnuté, ak tieto hodnoty prekračujú ciele priemernej koncentrácie expozície stanovené v oddiele 5 bode C prílohy I.

4.   Dodržiavanie odsekov 1, 2 a 3 tohto článku sa vyhodnotí v súlade s prílohou IV.

5.   Indikátory priemernej expozície sa hodnotia v súlade s oddielom 5 bodom A prílohy I.

6.   Lehotu na dosiahnutie limitných hodnôt stanovených v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I možno predĺžiť v súlade s článkom 18.

7.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia vrátane noriem kvality ovzdušia, ktoré sú prísnejšie, ako opatrenia uvedené v tomto článku v súlade s článkom 193 ZFEÚ. Členské štáty oznámia takéto opatrenia Komisii do troch mesiacov od ich prijatia.

1.   Výstražné prahy pre koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, častíc PM (PM10 a PM2,5) a ozónu v okolitom ovzduší sú stanovené v oddiele 4 bode A prílohy I.

2.   Informačné prahy pre koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, častíc PM (PM10 a PM2,5) a ozón sú stanovené v oddiele 4 bode B prílohy I.

3.   V prípade prekročenia výstražného prahu stanoveného v oddiele 4 bode A prílohy I alebo prípadne, ak sa predpokladá, že bude prekročený na základe modelovania alebo iných prognostických nástrojov, členské štáty v prípade potreby vykonajú bez zbytočného odkladu núdzové opatrenia uvedené v krátkodobých akčných plánoch vypracovaných podľa článku 20.

4.   Ak dôjde k prekročeniu akýchkoľvek výstražných prahov alebo akýchkoľvek informačných prahov stanovených v oddiele 4 prílohy I, alebo v relevantnom prípade sa predpokladá prekročenie na základe modelovania alebo iných prognostických nástrojov, členské štáty podniknú potrebné kroky na informovanie verejnosti v čo najkratšom čase a pokiaľ možno do niekoľkých hodín, v súlade s bodmi 2 a 3 prílohy X, pričom využijú rôzne mediálne a komunikačné kanály a zabezpečia prístup širokej verejnosti k takýmto informáciám.

5.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia vrátane výstražných prahov alebo informačných prahov, ktoré sú prísnejšie ako prahy uvedené v tomto článku, v súlade s článkom 193 ZFEÚ. Členské štáty oznámia takéto opatrenia Komisii do troch mesiacov od ich prijatia.

1.   Členské štáty môžu za daný rok identifikovať:

2.   Členské štáty poskytnú Komisii zoznamy všetkých takýchto zón a územných jednotiek s priemernou expozíciou, ako sa uvádza v odseku 1, ako aj informácie o koncentráciách i zdrojoch a dôkaz, že prekročenia možno pripísať prírodným zdrojom.

3.   Ak bola Komisia informovaná o prekročeniach, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom, v súlade s odsekom 2, sa takéto prekročenia nepovažujú za prekročenia na účely tejto smernice. Ak sa Komisia domnieva, že dôkazy poskytnuté zo strany členského štátu nie sú dostatočné, informuje tento členský štát o tom, že prekročenie sa nepovažuje za pripísateľné prírodným zdrojom, kým tento členský štát neposkytne primerané dodatočné informácie.

4.   Komisia do 31. decembra 2026 poskytne prostredníctvom vykonávacích aktov technické podrobnosti týkajúce sa preukázania a odpočítania prekročení, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom. Takéto technické podrobnosti špecifikujú obsah dôkazov, ktoré majú členské štáty poskytnúť podľa odseku 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

1.   Členské štáty môžu za daný rok identifikovať zóny, v ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt pre PM10 v okolitom ovzduší z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest.

2.   Členské štáty poskytnú Komisii zoznamy všetkých takýchto zón, ako sa uvádza v odseku 1, spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch PM10 v takýchto zónach.

Členské štáty takisto poskytnú dôkaz o tom, že všetky prekročenia vznikli v dôsledku opätovného rozptylu častíc a že na zníženie týchto koncentrácií sa podnikli primerané opatrenia.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, pokiaľ ide o zóny uvedené v odseku 1 tohto článku, musia členské štáty vypracovať plány kvality ovzdušia stanovené v článku 19 iba v prípade, že prekročenia možno pripísať iným zdrojom PM10, než je zimný posyp alebo solenie ciest.

4.   Komisia do 31. decembra 2026 prostredníctvom vykonávacích aktov poskytne technické podrobnosti týkajúce sa metodiky určovania príspevkov z opätovného rozptylu častíc PM po zimnom posype alebo solení ciest, ako aj informácie, ktoré majú členské štáty poskytnúť podľa odseku 2, ktoré v prípade potreby zahŕňajú informácie o príspevku opätovného rozptylu na denných úrovniach koncentrácie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

1.   Ak v danej zóne nie je možné dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre častice PM (PM10 a PM2,5), oxid dusičitý, benzén alebo benzoa)pyrén v lehotách stanovených v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I, členské štáty môžu túto lehotu pre túto konkrétnu zónu predĺžiť o obdobie odôvodnené cestovnou mapou kvality ovzdušia a za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku:

Ak sa lehota na dosiahnutie predĺži v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, ale dosiahnutie nemožno dosiahnuť do uvedenej predĺženej lehoty, členské štáty môžu lehotu pre túto konkrétnu zónu predĺžiť po druhý a posledný krát o obdobie, ktoré nie je dlhšie ako dva roky od skončenia prvého obdobia predĺženia a ktoré je odôvodnené aktualizovanou cestovnou mapou kvality ovzdušia za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2.

2.   Členské štáty môžu odložiť lehotu na dosiahnutie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ak sú splnené tieto podmienky:

3.   Počas obdobia predĺženia lehoty na dosiahnutie v súlade s odsekom 1 tohto článku členský štát zabezpečí, aby boli splnené tieto podmienky:

4.   Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 31. januára 2029 prípady, v ktorých sa podľa ich názoru môže uplatňovať odsek 1 prvý pododsek písm. a) alebo b), a oznámia cestovnú mapu kvality ovzdušia uvedenú v odseku 1 a všetky príslušné informácie, ktoré Komisia potrebuje na vyhodnotenie toho, či vznesený dôvod na predĺženie bol opodstatnený a či sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku.

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 31. januára 2034 prípady, v ktorých podľa ich názoru nie je dosiahnutie možné do predĺženého termínu na dosiahnutie v súlade s druhým pododsekom odseku 1, a oznámia aktualizovanú cestovnú mapu kvality ovzdušia uvedenú v odseku 1 a všetky príslušné informácie, ktoré Komisia potrebuje na vyhodnotenie toho, či vznesený dôvod na druhé a posledné predĺženie bol opodstatnený a či sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku.

Pokiaľ ide o projekcie poskytnuté ako dôvod predĺženia, členské štáty zdôvodnia metódy, ako aj údaje použité na získanie týchto projekcií.

Komisia pri svojom hodnotení zohľadní projekcie kvality ovzdušia poskytnuté zo strany dotknutého členského štátu, odhadované účinky opatrení, ktoré prijal tento členský štát, na kvalitu okolitého ovzdušia v tomto členskom štáte, ako aj odhadované účinky opatrení Únie na kvalitu okolitého ovzdušia.

Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odseku 1 sa považujú za splnené.

Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od dotknutého členského štátu vyžadovať úpravu alebo poskytnutie novej cestovnej mapy kvality ovzdušia na splnenie požiadaviek stanovených v odseku 1.

5.   Komisia do 31. decembra 2026 prostredníctvom vykonávacích aktov poskytne ďalšie technické podrobnosti týkajúce sa požiadaviek na projekcie vykonané na účely odseku 1 tohto článku s cieľom preukázať, ako sa dosiahnu limitné hodnoty stanovené v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I, pričom zohľadní vhodné a primerané opatrenia. Okrem toho sa v ňom špecifikujú informácie, ktoré sa majú zahrnúť do správ o vykonávaní na účely odseku 3 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

1.   Ak v daných zónach prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu stanovenú v oddiele 1 prílohy I, členské štáty vypracujú plány kvality ovzdušia pre tieto zóny, v ktorých stanovia primerané opatrenia na dosiahnutie príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty a na zabezpečenie toho, aby bolo obdobie prekročenia hodnôt čo najkratšie a v žiadnom prípade netrvalo viac ako štyri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom bolo nahlásené prvé prekročenie. Tieto plány kvality ovzdušia sa vytvoria čo možno najskôr a najneskôr do dvoch rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo dané prekročenie ktorejkoľvek limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty zaznamenané.

Ak sa v danej zóne na prekročenie limitnej hodnoty už vzťahuje cestovná mapa kvality ovzdušia, členské štáty zaručia, aby opatrenia stanovené v tejto cestovnej mape boli primerané, aby bolo obdobie prekročenia čo najkratšie, a v relevantnom prípade prijmú dodatočné efektívnejšie opatrenia a riadia sa postupom na aktualizáciu cestovnej mapy kvality ovzdušia, ako sa stanovuje v odseku 5.

2.   Ak v územných jednotkách pokrývajúcich aspoň jednu zónu prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší ktorúkoľvek cieľovú hodnotu pre ozón stanovenú v oddiele 2 prílohy I, členské štáty vypracujú pre dané územné jednotky plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia príslušné opatrenia s cieľom dosiahnuť cieľovú hodnotu pre ozón a čo najviac skrátiť obdobie prekračovania. Tieto plány kvality ovzdušia sa vytvoria čo možno najskôr a najneskôr do dvoch rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo dané prekročenie cieľovej hodnoty pre ozón zaznamenané.

Ak sa v danej územnej jednotke na prekročenie cieľovej hodnoty ozónu už vzťahuje cestovná mapa kvality ovzdušia, členské štáty zabezpečia, aby opatrenia stanovené v tejto cestovnej mape boli primerané, aby bolo obdobie prekročenia čo najkratšie, a v relevantnom prípade sa riadia postupom na aktualizáciu cestovnej mapy kvality ovzdušia, ako sa stanovuje v odseku 5.

Členské štáty však môžu upustiť od vypracovania takýchto plánov kvality ovzdušia alebo cestovných máp kvality ovzdušia s cieľom riešiť prekročenie ozónu, ak neexistuje významný potenciál na zníženie koncentrácií ozónu vzhľadom na zemepisné a meteorologické podmienky a ak by opatrenia viedli k neprimeraným nákladom.

Ak sa nevypracuje plán kvality ovzdušia alebo cestovná mapa kvality ovzdušia, členské štáty poskytnú verejnosti a Komisii podrobné odôvodnenie, prečo neexistuje významný potenciál na zníženie prekročenia, čo vedie k rozhodnutiu nevypracovať plán kvality ovzdušia alebo cestovnú mapu kvality ovzdušia.

Aspoň každých päť rokov členské štáty opätovne posúdia potenciál zníženia koncentrácií ozónu.

V prípade územných jednotiek, v ktorých je cieľová hodnota pre ozón prekročená, členské štáty zabezpečia, aby príslušný národný program riadenia znečisťovania ovzdušia vypracovaný podľa článku 6 smernice (EÚ) 2016/2284 zahŕňal opatrenia na riešenie prekurzorov ozónu, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica.

3.   Ak v územných jednotkách s priemernou expozíciou nie sú dosiahnuté záväzky zníženia priemernej expozície stanovených v oddiele 5 prílohy I, členské štáty vypracujú pre dané územné jednotky s priemernou expozíciou plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia vhodné opatrenia na dosiahnutie záväzku zníženia priemernej expozície a na zabezpečenie čo najkratšieho obdobia prekračovania hodnôt. Tieto plány kvality ovzdušia sa vypracujú čo možno najskôr a najneskôr do dvoch rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo prekročenie záväzkov zníženia priemernej expozície zaznamenané.

4.   Ak sú od 1. januára 2026 do 31. decembra 2029 v zóne alebo územnej jednotke úrovne znečisťujúcich látok nad ktoroukoľvek limitnou hodnotou alebo cieľovou hodnotou, ktorá sa má dosiahnuť do 1. januára 2030, ako sa stanovuje v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I a v oddiele 2 bode B prílohy I, a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tretí pododsek tohto článku, členské štáty vypracujú cestovnú mapu kvality ovzdušia pre dotknutú znečisťujúcu látku s cieľom dosiahnuť príslušné limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty do uplynutia lehoty na ich dosiahnutie. Tieto cestovné mapy kvality ovzdušia sa vypracujú čo možno najskôr a najneskôr do dvoch rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo prekročenie zaznamenané.

Členské štáty sa však môžu zdržať vypracovania takýchto cestovných máp kvality ovzdušia, ak základný scenár na základe informácií požadovaných v bode A bode 5 prílohy VIII preukáže, že limitná hodnota alebo cieľová hodnota sa dosiahne opatreniami, ktoré sú už v platnosti, vrátane prípadov, keď je prekročenie spôsobené dočasnými činnosťami ovplyvňujúcimi úrovne znečisťujúcich látok v jednom roku. Ak cestovná mapa kvality ovzdušia nie je vypracovaná podľa tohto pododseku, členské štáty poskytnú verejnosti a Komisii podrobné odôvodnenie.

5.   Ak počas tretieho kalendárneho roka po uplynutí lehoty na vypracovanie plánu kvality ovzdušia alebo cestovnej mapy kvality ovzdušia pretrvávajú prekročenia ktorejkoľvek limitnej hodnoty, záväzku zníženia priemernej expozície alebo cieľovej hodnoty, a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tretí pododsek, členské štáty aktualizujú plán kvality ovzdušia alebo cestovnú mapu kvality ovzdušia a v nich uvedené opatrenia vrátane ich vplyvu na predpokladané emisie a koncentrácie, a to najneskôr päť rokov po uplynutí lehoty na vypracovanie predchádzajúceho plánu kvality ovzdušia alebo cestovnej mapy kvality ovzdušia a prijmú dodatočné a účinnejšie opatrenia na čo najkratšie obdobie prekračovania hodnôt.

6.   Plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia musia obsahovať aspoň tieto informácie:

Členské štáty zahrnú v relevantnom prípade opatrenia uvedené v článku 20 ods. 2 a osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín vrátane detí do svojich plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia.

Pri príprave plánov kvality ovzdušia alebo cestovných máp kvality ovzdušia členské štáty vyhodnotia riziko prekročenia príslušných výstražných prahov pre dané znečisťujúce látky. Uvedená analýza sa v prípade potreby použije na vypracovanie krátkodobých akčných plánov.

Ak sa plány kvality ovzdušia alebo cestovné mapy kvality ovzdušia majú vypracovať pre niekoľko znečisťujúcich látok alebo noriem kvality ovzdušia, členské štáty v relevantnom prípade vypracujú integrované plány kvality ovzdušia alebo cestovné mapy kvality ovzdušia týkajúce sa všetkých dotknutých znečisťujúcich látok a noriem kvality ovzdušia.

Členské štáty v najväčšom možnom rozsahu zabezpečia súlad svojich plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia s ostatnými plánmi, ktoré majú významný vplyv na kvalitu ovzdušia vrátane tých, ktoré sú vyžadované podľa smerníc 2002/49/ES, 2010/75/EÚ a (EÚ) 2016/2284 a podľa právnych predpisov v oblasti klímy, biodiverzity, energetiky, dopravy a poľnohospodárstva.

7.   Členské štáty konzultujú s verejnosťou v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (21) a s príslušnými orgánmi, ktorých sa vykonávanie plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia môže týkať z dôvodu ich zodpovednosti v oblasti znečistenia ovzdušia a kvality ovzdušia, o návrhoch plánov kvality ovzdušia a návrhoch cestovných máp kvality ovzdušia a o všetkých významných aktualizáciách plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia pred ich dokončením. Členské štáty zabezpečia, aby verejnosť mala pri ich konzultáciách s ňou prístup k návrhu plánu kvality ovzdušia alebo návrhu cestovnej mapy kvality ovzdušia, ktorý obsahuje minimálne informácie požadované podľa prílohy VIII k tejto smernici, a ak je to možné, aj netechnické zhrnutie informácií uvedených v tomto pododseku.

Členské štáty podporujú aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán pri príprave, vykonávaní a aktualizovaní plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia. Pri príprave plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia členské štáty zabezpečia, aby sa zainteresované strany, ktorých činnosti prispievajú k situácii prekročenia hodnôt, nabádali k tomu, aby navrhli opatrenia, ktoré môžu prijať s cieľom pomôcť ukončiť takéto prekračovania, a aby sa k účasti na uvedených konzultáciách podnecovali mimovládne organizácie, ako sú environmentálne a zdravotné organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti vrátane organizácií zastupujúcich zdravotníckych pracovníkov, a príslušné priemyselné združenia.

8.   Plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia sa oznámia Komisii do dvoch mesiacov od ich prijatia.

1.   Ak v danej zóne existuje riziko, že úrovne znečisťujúcich látok prekročia jeden alebo viac výstražných prahov stanovených v oddiele 4 prílohy I, členské štáty vypracujú krátkodobé akčné plány určujúce núdzové opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase na zníženie rizika vzniku takéhoto prekročenia či na obmedzenie jeho trvania.

Ak však existuje riziko prekročenia výstražného prahu pre ozón, členské štáty môžu upustiť od vypracovania takýchto krátkodobých akčných plánov, ak po zohľadnení vnútroštátnych zemepisných, meteorologických a hospodárskych podmienok neexistuje významný potenciál na zníženie rizika vzniku, trvania alebo závažnosti takéhoto prekročenia.

Ak je potenciál zníženia rizika takéhoto prekročenia v prípade častíc PM (PM10 a PM2,5) výrazne obmedzený, berúc do úvahy miestne zemepisné a meteorologické podmienky a špecifiká vykurovacích systémov domácností, členské štáty môžu vypracovať krátkodobý akčný plán, ktorý sa zameriava len na osobitné opatrenia zamerané na ochranu širokej verejnosti, ako aj citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, ako aj ľahko zrozumiteľné informácie o odporúčanom správaní s cieľom znížiť vystavenie nameranému alebo predpokladanému prekročeniu.

2.   Pri vypracúvaní krátkodobých akčných plánov uvedených v odseku 1 tohto článku môžu členské štáty v závislosti od jednotlivých prípadov stanoviť účinné opatrenia na kontrolu a v prípade potreby na dočasné pozastavenie činností, ktoré prispievajú k riziku prekročenia príslušných limitných hodnôt, cieľových hodnôt alebo výstražného prahu. Členské štáty vo svojich krátkodobých akčných plánoch zohľadnia aj zoznam opatrení uvedený v prílohe IX a v závislosti od podielu hlavných zdrojov znečisťovania na prekročeniach, ktoré sa majú odstrániť, zvážia, ak je to vhodné, zahrnutie opatrení vo vzťahu k činnostiam, ako je doprava, stavebné práce, priemyselné zariadenia, poľnohospodárstvo a využívanie výrobkov a vykurovanie domácností, do týchto krátkodobých akčných plánov. V rámci týchto plánov sa zvážia aj osobitné akcie na ochranu citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín vrátane detí.

3.   Členské štáty konzultujú návrhy krátkodobých akčných plánov a všetkých ich významných aktualizácií pred ich dokončením s verejnosťou, v súlade so smernicou 2003/35/ES, a s príslušnými orgánmi, ktorých sa vykonávanie daného krátkodobého akčného plánu môže týkať z dôvodu ich zodpovednosti v oblasti znečistenia ovzdušia a kvality ovzdušia.

4.   Keď členské štáty vypracujú krátkodobý akčný plán, sprístupnia verejnosti a príslušným organizáciám, ako sú environmentálne a zdravotné organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, organizácie zastupujúce zdravotníckych pracovníkov a iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, výsledky svojich zistení o uskutočniteľnosti a obsahu konkrétnych krátkodobých akčných plánov, ako aj informácie o vykonávaní týchto plánov.

5.   Krátkodobé akčné plány sa oznámia Komisii do jedného roka od ich prijatia v rámci výročných správ podľa článku 23.

6.   Pri vypracúvaní svojich krátkodobých akčných plánov uvádzajúcich núdzové opatrenia, ktoré sa majú prijať, môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zorganizovala výmenu najlepších postupov s cieľom umožniť žiadajúcim členským štátom využívať skúsenosti iných členských štátov.

1.   Na miestach, kde cezhraničný prenos znečistenia ovzdušia z jedného alebo viacerých členských štátov vo výraznej miere prispieva k prekročeniu akejkoľvek limitnej hodnoty, cieľovej hodnoty pre ozón, záväzku zníženia priemernej expozície alebo výstražného prahu v inom členskom štáte, tento iný členský štát to oznámi členským štátom, v ktorých má znečistenie ovzdušia pôvod, a Komisii.

2.   Dotknuté členské štáty navzájom spolupracujú, a to aj vytváraním spoločných tímov odborníkov a s technickou podporou Komisie, s cieľom identifikovať zdroje znečisťovania ovzdušia, príspevky týchto zdrojov k prekročeniu hodnôt v inom členskom štáte a opatrenia, ktoré sa majú prijať individuálne a v koordinácii s ostatnými členskými štátmi na riešenie týchto zdrojov, a vypracúvajú koordinované činnosti, ako je koordinácia plánov kvality ovzdušia podľa článku 19, v ktorých každý členský štát rieši zdroje znečisťovania nachádzajúce sa na jeho území s cieľom odstrániť takéto prekročenia.

Členské štáty si navzájom odpovedajú včas a informujú Komisiu, a to najneskôr do troch mesiacov od prijatia oznámenia od iného členského štátu v súlade s prvým pododsekom.

3.   V prípade každej spolupráce uvedenej v odseku 2 tohto článku sa Komisia o nej upovedomí a prizve, aby sa na tejto spolupráci zúčastnila alebo pomáhala pri nej. Komisia môže požiadať dotknuté členské štáty, aby poskytli aktuálne informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní akýchkoľvek koordinovaných činností stanovených podľa uvedeného odseku. V relevantných prípadoch Komisia zváži, pri zohľadnení správ vypracovaných podľa článku 11 smernice (EÚ) 2016/2284, či sa na úrovni Únie prijmú ďalšie opatrenia na zníženie emisií prekurzorov spôsobujúcich cezhraničné znečistenie.

4.   Členské štáty, ak je to podľa článku 20 vhodné, pripravia a vykonávajú koordinované krátkodobé akčné plány vzťahujúce sa na susediace zóny v iných členských štátoch. Členské štáty zabezpečia, aby susediace zóny v iných členských štátoch dostali všetky potrebné informácie týkajúce sa takýchto krátkodobých akčných plánov bez zbytočného odkladu.

5.   Ak došlo k prekročeniu výstražných prahov alebo informačných prahov v zónach v blízkosti štátnych hraníc, informácie o takýchto prekročeniach sa čo najskôr poskytujú príslušným orgánom dotknutých susedných členských štátov. Tieto informácie sa takisto sprístupňujú verejnosti.

6.   V oznámení uvedenom v odseku 1 môžu členské štáty za príslušný rok určiť:

Členský štát môže dotknutým členským štátom a Komisii poskytnúť aj zoznamy takýchto zón a územných jednotiek s priemernou expozíciou spolu s informáciami o koncentráciách a dôkazmi preukazujúcimi, že znečistenie ovzdušia z cezhraničných zdrojov vrátane z tretích krajín, nad ktorými tento členský štát nemá priamu kontrolu, významne prispieva k prekročeniam. Komisia môže zvážiť uvedené informácie, ak je to relevantné, na účely článku 18.

7.   Pri vypracúvaní plánov stanovených v odsekoch 2 a 4 a pri informovaní verejnosti, ako uvádza odsek 5, sa členské štáty podľa potreby usilujú o spoluprácu s tretími krajinami, najmä kandidátskymi krajinami. Členské štáty môžu v prípade potreby požiadať Komisiu o technickú podporu.

1.   Členské štáty zabezpečia primerané a včasné informovanie verejnosti a príslušných organizácií, ako sú environmentálne a zdravotné organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, organizácie zastupujúce záujmy zdravotníckych pracovníkov, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, o:

2.   Členské štáty stanovia a sprístupnia prostredníctvom verejného zdroja ľahko zrozumiteľným spôsobom index kvality ovzdušia zahŕňajúci hodinové aktualizácie aspoň oxidu siričitého, oxidu dusičitého, častíc PM (PM10 a PM2,5) a ozónu za predpokladu, že existuje povinnosť monitorovať tieto znečisťujúce látky podľa tejto smernice. Tento index môže v relevantných prípadoch zahŕňať ďalšie znečisťujúce látky. Pokiaľ je to možné, index kvality ovzdušia musí byť porovnateľný vo všetkých členských štátoch a musí sa riadiť odporúčaniami WHO. Index kvality ovzdušia vychádza z indexov kvality ovzdušia na európskej úrovni, ktoré poskytla Európska environmentálna agentúra, a zahŕňa informácie týkajúce sa dôsledkov na zdravie vrátane informácií prispôsobených citlivému obyvateľstvu a zraniteľným skupinám. Alternatívne môžu členské štáty na splnenie požiadaviek stanovených v tomto odseku použiť index kvality ovzdušia, ktorý poskytla Európska environmentálna agentúra. Ak sa členský štát rozhodne nepoužívať index poskytnutý Európskou environmentálnou agentúrou, odkaz na tento index sa sprístupní na vnútroštátnej úrovni.

3.   Členské štáty zverejňujú informácie o symptómoch spojených s vrcholmi znečistenia ovzdušia a o opatreniach na zníženie vystavenia znečisteniu ovzdušia a ochranných správaniach a podnecujú k ich zobrazovaniu verejnosti na miestach, ktoré navštevuje citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny, ako sú zdravotnícke zariadenia.

4.   Členské štáty informujú verejnosť o príslušných orgánoch alebo subjektoch určených na plnenie úloh uvedených v článku 5.

5.   Informácie uvedené v tomto článku sa súdržným a ľahko zrozumiteľným spôsobom sprístupnia verejnosti bezplatne prostredníctvom ľahko prístupných mediálnych a komunikačných kanálov v súlade so smernicou 2007/2/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (22) a súčasne sa zabezpečí prístup širokej verejnosti k týmto informáciám.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o kvalite okolitého ovzdušia sprístupňovali Komisii v požadovaných lehotách v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 5 tohto článku a bez ohľadu na súlad s cieľmi v oblasti kvality údajov pre pokrytie údajmi stanovenými v bode B prílohy V.

2.   Na špecifické účely hodnotenia dodržiavania limitných hodnôt, cieľových hodnôt, záväzkov zníženia priemernej expozície a kritických úrovní sa informácie uvedené v odseku 1 tohto článku poskytnú Komisii najneskôr deväť mesiacov po skončení každého kalendárneho roka, pričom obsahujú:

3.   Členské štáty Komisii v súlade s odsekom 1 zasielajú informácie týkajúce sa zaznamenaných úrovní a trvania období, počas ktorých bol výstražný alebo informačný prah prekročený.

4.   Členské štáty poskytujú Komisii informácie uvedené v bode D prílohy IV do troch mesiacov od ich vyžiadania.

5.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme opatrenia:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 24 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 10. decembra 2024. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Komisii pomáha Výbor pre kvalitu okolitého ovzdušia. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s ich vnútroštátnym právnym systémom mali členovia dotknutej verejnosti prístup k postupu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom zriadeným podľa zákona s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia zo strany členských štátov, pokiaľ ide o umiestnenie a počet vzorkovacích miest podľa článku 9 v súlade s príslušnými kritériami stanovenými v prílohách III a IV, plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia podľa článku 19 a krátkodobých akčných plánov podľa článku 20 členského štátu za predpokladu, že je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

Členské štáty určia, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá presadzuje ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný na účely prvého pododseku písm. a). Na účely prvého pododseku písmena b) sa aj takéto organizácie považujú za nositeľov práv, ktoré môžu byť porušené.

2.   Postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný, včasný, nesmie byť neúnosne nákladný a musia sa ním zabezpečiť primerané a účinné mechanizmy nápravy vrátane prípadného súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania.

3.   Členské štáty určia štádium, v ktorom možno proti rozhodnutiam, konaniam alebo opomenutiam podať opravný prostriedok, a to tak, aby prístup k postupu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom nebol znemožnený alebo nadmerne sťažený.

4.   Tento článok nebráni členským štátom v tom, aby vyžadovali postup predbežného preskúmania správnym orgánom, a nie je ním dotknutá požiadavka, aby keď to vyžaduje vnútroštátne právo, boli pred postupmi súdneho preskúmania vyčerpané postupy správneho preskúmania.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu uvedenému v tomto článku.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby fyzické osoby, ktoré utrpeli škodu na ľudskom zdraví spôsobenú porušením vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponuje článok 19 ods. 1 až 5 a článok 20 ods. 1 a 2 tejto smernice a ku ktorej došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti príslušnými orgánmi, mali právo požadovať a získať náhradu tejto škody.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vnútroštátne pravidlá a postupy súvisiace s nárokmi na odškodnenie koncipovali a uplatňovali tak, aby neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon práva na náhradu škody podľa odseku 1.

3.   Členské štáty môžu stanoviť premlčacie lehoty na podanie žaloby o náhradu škody uvedené v odseku 1. Tieto lehoty nezačnú plynúť pred ukončením porušovania a osoba, ktorá žiada o náhradu škody, vie alebo od nej možno odôvodnene očakávať, že vie, že utrpela škodu v dôsledku porušenia podľa odseku 1.

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté ich povinnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (23), členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušeniach vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bez zbytočného odkladu jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvňuje.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v sankciách stanovených podľa odseku 1 náležite zohľadňovali tieto prípadné okolnosti:

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 a 3, článkom 4 bodmi 2, 7, 9, 14, 15, 16, 18, 21 až 30, 33, 34 a 41 až 45, článkami 5 až 8, článkom 9 ods. 1, 2, 3 a 5 až 9, článkami 10, 11 a 12, článkom 13 ods. 1, 2, 3, 5, 6 a 7, článkom 15, článkom 16 ods. 1, 2 a 4, článkom 17 ods. 4, článkami 18 až 21, článkom 22 ods. 1, 2, 3 a 5, článkami 23 až 29 a prílohami I až X do 11. decembra 2026. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

1.   Smernice 2004/107/ES a 2008/50/ES, zmenené aktmi uvedenými v časti A prílohy XI k tejto smernici, sa zrušujú s účinnosťou od 12. decembra 2026 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v časti B prílohy XI k tejto smernici do vnútroštátneho práva.

2.   Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XII k tejto smernici.